{"guid": "ussr:84800b8d-a3b3-4ade-8503-82d46d7d1999", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.346.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 346/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 346/2018 z 25. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. septembra 2018, sp. zn. I. ÚS 346/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.346.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2018-09-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "nazov": "čl. 49 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-7.odsek-1", "nazov": "čl. 7 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-49", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-7", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/84800b8d-a3b3-4ade-8503-82d46d7d1999", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.346.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.346.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.346.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 346/2018-13\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. septembra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného\nporušenia základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva\nna zachovanie osobnej cti a dobrej povesti podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\npráva nebyť odsúdená za konanie, ktoré nie je trestným činom podľa čl. 49 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva nebyť odsúdená za konanie alebo opomenutie, ktoré nie je\npodľa vnútroštátneho práva trestným činom podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n6 To 15/2016 z 13. apríla 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n25. augusta 2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nktorou namietala porušenie svojho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na zachovanie osobnej cti\na dobrej povesti podľa čl. 19 ods. 1 ústavy, práva nebyť odsúdená za konanie, ktoré nie je\ntrestným činom podľa čl. 49 ústavy, práva nebyť odsúdená za konanie alebo opomenutie,\nktoré nie je podľa vnútroštátneho práva trestným činom podľa čl. 7 ods. 1 dohovoru,\nuznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 To 15/2016\nz 13. apríla 2016 (ďalej len „namietané uznesenie krajského súdu“).\n2. Z obsahu sťažovateľkou podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka\nbola rozsudkom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 35/2011\nz 29. mája 2012 (ďalej len „prvý rozsudok okresného súdu“) uznaná vinnou z prečinu\nneoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218\nods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný zákon“) na skutkovom základe, že ako vlastníčka a užívateľka rodinného domu na\npočas prebiehajúcich súdnych sporov týkajúcich sa práva\nužívania časti tohto domu jej matkou\n\njej 13. júla 2009 v ranných\n\nhodinách výmenou zámku na dverách znemožnila vstup do uvedeného domu napriek tomu,\nže bezplatné a doživotné právo a právo užívania nehnuteľnosti jej bolo priznané osvedčením\no dedičstve sp. zn. 28 D 1020/1997, Dnot 303/1997 zo 6. apríla 1998. Sťažovateľke bol\nuložený peňažný trest vo výške 250 € podľa § 218 ods. 1, § 38 ods. 2 a 3 a § 56 ods. 1 a 2\nTrestného zákona. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného\ntrestu bol úmyselne zmarený, bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2\nmesiacov.\n\n2\n\nProti prvému rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote\nodvolanie. Uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n6 To 73/2012 z 21. novembra 2012 (ďalej len „prvé uznesenie krajského súdu“) bolo\nzamietnuté odvolanie sťažovateľky podľa § 319 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).\nNásledne sťažovateľka podala dovolanie podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 4 Tdo 45/2014 z 24. marca 2015 bolo rozhodnuté, že prvým uznesením krajského\nsúdu a konaním, ktorým mu predchádzalo, bol porušený zákon v neprospech sťažovateľky\nv ustanovení § 319 Trestného poriadku a § 218 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň bolo\nzrušené prvé uznesenie krajského súdu a prvý rozsudok okresného súdu a tiež ďalšie\nrozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku\nktorej došlo zrušením, stratili podklad. Okresnému súdu sa tiež prikázalo, aby vec\nv potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nNásledne bola sťažovateľka rozsudkom okresného súdu sp. zn. 3 T 35/2011\nz 3. novembra 2015 (ďalej len „druhý rozsudok okresného súdu“) opätovne uznaná vinnou\nz vyššie uvedeného trestného činu na tom istom skutkovom základe a bol jej uložený znova\nuž uvedený trest.\nProti druhému rozsudku okresného súdu opätovne podala sťažovateľka v zákonnej\nlehote odvolanie. Uznesením krajského súdu sp. zn. 6 To 15/2016 z 13. apríla 2016 (ďalej\nlen „druhé uznesenie krajského súdu“) bolo opätovne zamietnuté odvolanie sťažovateľky\npodľa § 319 Trestného poriadku.\nNásledne sťažovateľka znova podala dovolanie podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 69/2017 z 23. apríla 2018 bolo\ndovolanie sťažovateľky odmietnuté podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.\n3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:\n«Najvyšší súd vo svojom rozsudku sp. zn. 4 Tdo 45/2014 zo dňa 24. 3. 2015 (prvé\nrozhodnutie dovolacieho súdu vo veci sťažovateľky) uviedol: „Navyše, vzhľadom na zložitý\nprávny vzťah v predmetnej veci, treba sa po náležitom objasnení objektívnej stránky\nžalovaného prečinu veľmi dôsledne vysporiadať aj so subjektívnou stránkou tohto prečinu,\n\n3\n\npretože trestná zodpovednosť je založená nie na spôsobení následku, ale na zavinení\nk tomuto následku. V danom prípade ide o úmyselný prečin, preto treba skúmať nie len\nvôľovú, ale aj vedomostnú stránku konania obvinenej.“\nPokiaľ ide o dokazovanie naplnenia subjektívnej stránky trestného činu, teda\nexistenciu úmyslu, či už priameho, alebo nepriameho, u sťažovateľky vo vzťahu\nk predmetnému trestnému činu, rozhodnutie súdu prvého stupňa sa zakladá na tejto úvahe:\n„Z hľadiska subjektívnej stránky, obžalovaná konala minimálne vo forme\nnepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zák.. Obžalovaná je vysokoškolsky vzdelaná\nosoba, v čase činu mala 46 rokov, teda mala už aj dostatok životných skúseností, aby bola\nsprávne rozumovo zorientovaná o podstate už vtedy prebiehajúcich občianskych súdnych\nsporov o užívanie nehnuteľností, pričom nebolo preukázané, že by svoju vôľovú\na vedomostnú stránku svojho konania odvodzovala od nejakých rozhodnutí, ktoré by ju\nv danom čase bez akýchkoľvek pochybností oprávňovali.“\nAko je zrejmé z citovanej časti odôvodnenia rozsudku, ktorá jediná sa venuje otázke\nzavinenia sťažovateľky, súd založil uznanie viny sťažovateľky na hypotéze, že obžalovaná,\nako vysokoškolsky vzdelaný človek, vo veku 46 rokov mala byť správne rozumovo\nzorientovaná o podstate už vtedy prebiehajúcich občianskych súdnych sporov.\nKrajský súd sa k otázke zavinenia obžalovanej nijako nevyjadril, ale v celom rozsahu\nsa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu.\nAko už bolo vyššie uvedené, subjektívna stránka trestného činu je obligatórnou\nzložkou trestného činu a patrí k znakom trestného činu uvedeným v zákone (§8 Tr. zák.).\nTrestným činom teda môže byť len také konanie, ktoré napĺňa aj v znaku subjektívnej\nstránky – zavinenia, formu zavinenia ustanovenú zákonom. Ak zákonom predpísaná forma\nnie je naplnená, nejde o trestný čin.\nZ doposiaľ uvedeného je však zrejmé, že v otázke zavinenia rozhodol okresný súd na\nzáklade svojej vlastnej hypotézy o tom, že sťažovateľka vzhľadom n svoje vzdelanie a vek\nmala byť dostatočne rozumovo zorientovaná o podstate prebiehajúcich občianskoprávnych\nkonaní a z tejto svojej hypotézy, ako mala byť sťažovateľka zorientovaná, vyvodil svoj záver,\nže takto zorientovaná aj bola, a tento záver urobil základom pre konštatovanie o úmyselnom\nzavinení sťažovateľky.\n\n4\n\nZ uvedeného je zrejmé, že záver súdu prvého stupňa nebol založený na skutkových\nzisteniach súdu vo vzťahu k zavineniu sťažovateľky, ale na predstave súdu o tom, ako mala\nbyť sťažovateľka zorientovaná.\nV tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje na to, že už v citovanom rozsudku\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Tdo 45/2015 zo dňa 24. 3. 2015 najvyšší súd o dohode dedičov\nv dedičskom konaní po otcovi sťažovateľky a manželovi poškodenej,\n\n,\n\nuviedol: „Treba konštatovať, že v tejto časti je táto dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva\nneurčitá a právne nevymožiteľná. Je pritom zrejmé, že kvôli týmto nedostatkom sa viedli\na aj vedú na príslušnom súde občianskoprávne spory. Dokonca všetko nasvedčuje tomu, že\ntáto dohoda môže byť posudzovaná ako absolútne neplatná, ktorá vlastne nevznikla. A nie\nje žiadnym spôsobom vynútiteľná. Z toho teda logicky vyplýva, že nemôže byť vynútiteľná\nani normami trestného práva.“\nNeopodstatnenosť a arbitrárnosť hypotézy o úmyselnom zavinení sťažovateľky vo\nvzťahu k spôsobenému následku, teda bráneniu oprávnenej osobe v užívaní domu, je však\nzrejmá aj z ďalších okolností. Ako vyplýva z rozsudku okresného súdu zo dňa 3. 11. 2015,\nzákladom ich právneho posúdenia, či matka sťažovateľky je oprávnenou osobou, ktorej\npatrí právo užívania domu na\n\nvo vlastníctve sťažovateľky a jej\n\nmanžela, boli rozhodnutia, vydané v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II sp. zn.\n12C/146/2006 – rozsudok zo dňa 31. 10. 2012 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.\nzn. 11Co/79/2013 zo dňa 20. 11. 2013. Ku skutku, z ktorého bola sťažovateľka uznaná\nvinnou, však malo dôjsť dňa 13. 7. 2009, teda 3 roky pred rozsudkom okresného súdu a viac\nnež 4 roky pred vynesením rozsudku krajského súdu. Zavinenie sťažovateľky tak bolo\nposúdené v trestnej veci na základe rozhodnutí civilných súdov, vydaných o niekoľko rokov\npo skutku.\nZavinenie sťažovateľky však nemôže byť posudzované z hľadiska skutočností, ktoré\nvyšli najavo ex post (teda právne posúdenie dedičskej dohody ako určitého a platného\núkonu, z ktorého vyplýva matke sťažovateľky právo užívať predmetný rodinný dom, ku\nktorému došlo v konaní Okresného súdu Košice I sp. zn. 12C/146/2006), ale musí byť\nhodnotené z pohľadu ex ante, teda z okolností, ktoré existovali v čase pred údajným\nskutkom. Je potrebné zopakovať, že záver o vine sťažovateľky bol tak v rozhodnutí\n\n5\n\nprvostupňového súdu, ako aj v rozhodnutí odvolacieho súdu založený práve na právnom\nposúdení veci v už označenom civilnom konaní.\nNavyše je potrebné zdôrazniť, že predmetné civilné konanie začalo na návrh\nsťažovateľky a jej manžela ešte v roku 2006, a v tomto konaní sa sťažovateľka aj jej manžel\ndomáhali vypratania predmetného domu matkou sťažovateľky. Aj táto okolnosť vyvracia\nhypotézu okresného súdu o tom, čo sťažovateľka mala vedieť, keďže stav vedomostnej zložky\nsťažovateľky k predmetnej otázke, teda či jej matka je oprávnená užívať predmetný dom,\nbola vyjadrená práve tým, že sťažovateľka podala návrh na vypratanie domu, súc\npresvedčená, že jej matke toto právo nepatrí.\nTreba podotknúť aj to, že predmetné civilné konanie začalo v roku 2006 a rozsudok\nokresného súdu bol vynesený v roku 2012, teda po 6 rokoch. Samotná dĺžka konania\npoukazuje na to, že v žiadnom prípade nešlo o triviálnu otázku, ktorej skutkové a právne\nposúdenie bolo vopred jasné a jednoznačné. Nakoniec hypotézu o úmyselnom zavinení\nsťažovateľky vyvracia aj rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 41C/78/2007 zo dňa\n25. 3. 2009, ktorou bola zamietnutá žaloba matky sťažovateľky o tom, že jej právo\ndoživotného a bezplatného bývania v rodinnom dome sa považuje za vecné bremeno,\nzaťažujúce predmetnú nehnuteľnosť.\nV tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že výrok tohto rozsudku bol podľa ust.\n§ 159 ods. 2 O. s. p. záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Ak aj v odôvodnení\npredmetného rozsudku bolo uvedené, že sťažovateľke vznikol osobný záväzok umožniť\npoškodenej bezplatné a doživotné právo užívania predmetnej nehnuteľnosti, toto\nodôvodnenie nemalo žiadne záväzné účinky pre účastníkov konania a samotné uvedené\nkonštatovanie súdu nevyvolávalo žiadne právne účinky.\nAko vyplýva zo zistených skutočností v trestnom konaní, práve zamietnutie žaloby\nmatky sťažovateľky o určenie, že jej právo bývania je vecným bremenom, sťažovateľku\nutvrdilo vo vedomí, že jej matka nemá k predmetnému domu právo bývania, z čoho následne\nvyplynul ďalší krok sťažovateľky, ktorým zrušila svojej matke v predmetnom dome trvalý\npobyt.\nOtázka zavinenia však nie je jedinou, ktorou súdy oboch stupňov posúdili vinu\nsťažovateľky arbitrárne v rozpore s konkrétnymi ustanoveniami právnych predpisov.\n\n6\n\nUznanie viny v trestnom konaní je založené na zistení skutkového stavu veci,\no ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie.\nPojmovým znakom trestného činu, ako už bolo uvedené, je aj objektívna stránka, teda\nkonanie, alebo opomenutie, ktorým boli naplnené pojmové znaky skutkovej podstaty\ntrestného činu, v tomto prípade podľa § 218 ods. 1.\nSťažovateľka namietala v priebehu celého konania, že nebolo preukázané, že by to\nbola ona, kto vymenil zámok na dverách rodinného domu a tým znemožnil poškodenej vstup\ndo uvedeného domu. S touto obranou sa súd prvého stupňa vysporiadal tak, že: „Nie je\nrelevantné, akým spôsobom sa tak stalo (znemožnenie prístupu poškodenej do rodinného\ndomu), či došlo k výmene zámku, ponechaniu kľúča v zámku z vnútornej strany dverí a pod.,\na či to osobne realizovala obžalovaná. Bolo totiž preukázané, že sa ako väčšinová\nvlastníčka nehnuteľnosti verejne, verbálne, v aktuálnom čase, stotožňovala so stavom, ktorý\npoškodenej bránil v užívaní domu.“\nSamotný súd prvého stupňa však jednoznačne skonštatoval, že nie je podstatné, či\nsťažovateľka bránila poškodenej svojou činnosťou v užívaní domu, keďže bolo preukázané,\nže sa verejne, verbálne, v aktuálnom čase s takýmto stavom stotožňovala.\nSkutková podstata predmetného trestného činu však neobsahuje ako jednu z foriem\nkonania alebo opomenutia, ktorým sa tohto trestného činu možno dopustiť, verejné,\nverbálne stotožňovanie so stavom, kedy je oprávnenej osobe bránené v užívaní domu.\nKeďže len zákon určuje, aké konanie je trestným činom a nedáva súdu právomoc\noznačiť za trestný čin aj iné konanie, je nepochybné, že sťažovateľka bola odsúdená bez\ntoho, aby bolo bez dôvodných pochybností zistené, že sa dopustila konania, ktoré by\nnapĺňalo objektívnu stránku trestného činu, keďže súdy oboch stupňov skonštatovali, že táto\notázka nie je významná, keďže postačuje verbálne stotožňovanie sa sťažovateľky so stavom\nbránenia oprávnenej osobe v užívaní domu.\nPokiaľ sa súdy nad zákonný rámec uchýlili k spájaniu osobného záväzku\nsťažovateľky umožniť poškodenej bývanie v predmetnom dome a z toho vyvodili, že\nsťažovateľkina trestná zodpovednosť vyplýva aj z toho, že mala zabezpečiť, ak aj sama\nneznemožnila poškodenej vstup do domu, aby jej tento vstup umožnený bol, je potrebné\nopätovne poukázať na skutočnosť, že skutková podstata trestného činu podľa ust. § 218\nods. 1 Tr. zák. vyžaduje z objektívnej stránky bránenie v užívaní a nie nevykonanie opatrení\n\n7\n\nvyplývajúcich z osobného zmluvného záväzku sťažovateľky, smerujúcich k obnoveniu\nmožnosti užívať predmetný dom sťažovateľkou.\nTakýto postup orgánov činných v trestnom konaní, keď prostriedkami trestného\npráva sankcionovali konanie upravené ust. občianskeho práva, ktoré navyše trestné právo\nza trestné nepovažuje, je postupom, ktorý porušuje zásadným spôsobom princíp ultima\nratio.\nAk sťažovateľke svedčila z platného právneho úkonu dohody dedičov v dedičskom\nkonaní po otcovi sťažovateľky povinnosť, tak, ako to konštatovali aj súdy, išlo o záväzkovo\nprávny vzťah (§ 489, § 490 a § 491 Občianskeho zákonníka). Povinnosti, ktoré z takéhoto\nzáväzkovo právneho vzťahu pre sťažovateľku vyplývali, teda plnenie povinností zabezpečiť\nbezplatné doživotné užívanie domu, resp. spory o pnenie týchto povinností prejednávali\na rozhodovali aj v čase, keď malo dôjsť k skutku, súdy v občianskom súdnom konaní (§ 2\nO. s. p.). Návrhom na začatie konania § 80 pís. b) O. s. p. bolo možné domáhať sa splnenia\npovinností, ktoré vyplývali zo zákona, z právneho vzťahu, alebo z porušenia práva,\na v prípade, že povinný neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, bol oprávnený podať\nnávrh na vykonanie exekúcie.\nAk súdy kriminalizovali prípadné neplnenie povinností, vyplývajúcich zo záväzkovo\nprávneho vzťahu, spočívajúce v tom, že neodstránila bezodkladne stav znemožnenia\nužívania domu poškodenou, nielenže uznali sťažovateľku za vinnú za konanie, ktoré\ntrestným nie je, ale prisvojili si aj právomoc, ktorá im nepatrí, a to označiť za trestný čin\nkonanie, ktoré zákon za trestný čin neoznačuje.»\n4. Na základe uvedeného sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal\nnález, ktorým vysloví porušenie jej v bode 1 označených základných práv namietaným\nuznesením krajského súdu, ďalej žiada, aby ústavný súd zakázal krajskému súdu\npokračovať v porušovaní sťažovateľkou\n\nv bode\n\n1 označených\n\nzákladných\n\npráv.\n\nSťažovateľka sa zároveň domáha, aby ústavný súd zrušil namietané uznesenie krajského\nsúdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Okrem toho požaduje aj priznanie náhrady trov\nkonania.\n\n8\n\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, ak namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným\nzásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\n\n9\n\nmedzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať tú, pri\npredbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS 35/02).\n10. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných\nzásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich\ndo ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym\norgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je\nprieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými\nsúdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového\nstavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n11. Ústavný súd poznamenáva, že v obsahu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru niet zásadných odlišností a prípadné porušenie týchto práv je potrebné\nposudzovať spoločne.\n\n10\n\n12. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na obdobne aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v tom, že každý sa môže\ndomáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu\nnezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta,\nposkytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve\nna súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho\nveci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom\nprávnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách,\nktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon\n(IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný\nvýklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne\ninterpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n13. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07),\nt. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania\nna spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n14. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\n\n11\n\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces.\n15. Ústavný súd sa oboznámil s namietaným uznesením krajského súdu vrátane\nsťažovateľkou prezentovaných nosných úvah, aby posúdil zlučiteľnosť jeho obsahu\ns limitmi sťažovateľkou v bode 1 označených článkov ústavy a dohovoru, ktorých porušenie\nnamieta. Na tomto mieste ústavný súd pripomína, že v danom prieskume nebolo jeho\núlohou preverovať úplnosť a správnosť skutkových zistení krajského súdu. Uvedený\nprieskum vykonal ústavný súd v medziach svojich právomocí, a teda posudzoval kvalitu\nodôvodnenia namietaného uznesenia krajského súdu a ústavnú súladnosť interpretácie\nprávnej úpravy, ktorú krajský súd vo veci sťažovateľky aplikoval, inými slovami, ústavnú\nudržateľnosť namietaného uznesenia krajského súdu.\n16. Z odôvodnenia namietaného uznesenia krajského súdu vyplýva, že sa krajský\nsúd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením druhého rozsudku okresného súdu. Krajský\nsúd primeraným a v okolnostiach danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval\nna sťažovateľkou vznesené odvolacie námietky (strany 10 až 11 namietaného uznesenia\nkrajského súdu, ktoré ústavný súd už necituje, keďže sú sťažovateľke známe, pozn.).\nÚstavný súd považuje odôvodnenie krajského súdu za zrozumiteľné a dostatočne logické,\nteda nemožno ho hodnotiť ani ako arbitrárne či celkom zjavne neodôvodnené alebo\nza extrémne porušujúce v bode 1 označené práva sťažovateľky. Ústavný súd s úvahami\nkrajského súdu v okolnostiach danej veci nemá žiadny dôvod polemizovať alebo nahrádzať\njeho právny názor svojím vlastným.\n17. Ústavný súd poukazuje aj na to, že nie je tzv. skutkovým súdom, teda súdom,\nktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci.\nZároveň poukazuje na to, že ako judikatúra Komisie pre ľudské práva (sťažnosť\nč. 6172/73, X. v. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom), tak aj\ndoterajšia judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“) (napríklad\nv prípade Delcourt, resp. Monnel a Morris)] pod spravodlivým súdnym procesom (fair\nhearing) v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho,\n\n12\n\nakým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil konkrétne právne a faktické okolnosti\nkonkrétneho prípadu (I. ÚS 26/2014).\n18. Ústavný súd v súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľky s namietaným\nuznesením krajského súdu tiež poznamenáva, že nie je možné základné právo podľa čl. 46\nods. 1 ústavy stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd, ako aj\nktorýkoľvek iný orgán verejnej moci nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 114/09). Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne\nakceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,\npreskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať\ndo postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr.\nI. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n19. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť neobsahuje žiadnu ústavnoprávne významnú\nargumentáciu. V súvislosti s procesnou aktivitou sťažovateľky, ktorá sa dožaduje iného, pre\nňu priaznivejšieho posúdenia celej veci, ústavný súd uvádza, že nie je v poradí ďalším\nsúdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľky.\n20. Sťažovateľka taktiež konštatovala, že namietaným uznesením krajského súdu\ndošlo k zásahu do jej základných práv podľa čl. 19 a čl. 49 ústavy a práva podľa čl. 7 ods. 1\ndohovoru. Ústavný súd však nepovažoval za potrebné zaoberať sa osobitne uvedenými\nčlánkami ústavy a dohovoru, ktoré mali byť podľa názoru sťažovateľky rovnako porušené.\nKeďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným uznesením krajského súdu\na možným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, nie je možné vzhľadom na to uvažovať ani o porušení základných práv\npodľa čl. 19 a čl. 49 ústavy a práva podľa čl. 7 ods. 1 dohovoru.\n21. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom\nprerokovaní v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti (bod 9, pozn.).\n\n13\n\n22. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. septembra 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "skutok-trestnosť konania", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trestné konanie-dokazovanie v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "a60a3a4a-45b4-440c-99e1-62d6e175862d:d858bc58-806e-434d-a63a-66243a14a4dc", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8715010256.1", "spisova_znacka": "6To/15/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6To/15/2016 z 6. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-09-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8715010256.1"}, {"guid": "24331283-1206-404c-ae47-b7691ebb0b9e:a311b41e-f566-4205-8996-5cca81d06e7e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7206226326.1", "spisova_znacka": "11Co/79/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/79/2013 z 19. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-11-19", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7206226326.1"}], "citovane_v": []}