{"guid": "ussr:aad05a33-1b2b-464b-a991-e52c884dda4b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.322.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 322/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 322/2018 z 19. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. septembra 2018, sp. zn. I. ÚS 322/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.322.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/aad05a33-1b2b-464b-a991-e52c884dda4b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.322.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.322.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.322.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 322/2018-11\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra\n2018\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n,\n, zastúpenej spoločnosťou AS Legal,\n\ns. r. o., Hlučínska 1/11, Bratislava, v mene ktorej koná aj konateľ a advokát JUDr. Milan\nŠulva, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd v konaní Okresného súdu Trenčín vedenom pod sp. zn. 16 C 34/2010\na v konaní Krajského súdu v Trenčíne vedenom pod sp. zn. 19 Co 202/2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a pre nesplnenie zákonom\n\npredpísaných náležitostí.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní Okresného súdu Trenčín (ďalej len\n„okresný súd“) vedenom pod sp. zn. 16 C 34/2010 (ďalej len „napadnuté konanie okresného\nsúdu“) a v konaní Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) vedenom pod sp. zn.\n19 Co 202/2017 (ďalej len „napadnuté konanie krajského súdu“).\n2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že «podala dňa 17.8.2009 žalobu\nna ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy proti\n(žalovaný v I. rade) a MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o. (žalovaný v II. rade). V žalobnom\nnávrhu sa sťažovateľka domáhala odvysielania ospravedlnenia žalovaného v I. rade na jeho\nnáklady v televíznom spravodajstve žalovaného v II. rade a náhrady nemajetkovej ujmy\nvo výške 33.190,- EUR.\nŽalovaný v I. rade zasiahol do osobnostných práv sťažovateľky prostredníctvom\nvysielania žalovaného v II. rade, keď v hlavnom televíznom spravodajstve o 19.00 hod. sa\no skutočnosti, že sťažovateľke nebol pozastavený výkon funkcie sudkyne ministrom\nspravodlivosti SR v dôsledku jej trestného stíhania vyjadril nasledovne: “Považujem to za\nabsurdné, považujem to za dôkaz toho, že v dnešnej justícii majú skorumpovaní sudcovia\nnavrch.” Predmetný výrok je spôsobilý navodiť u všeobecnej, ale i odbornej verejnosti\npresvedčenie, že sťažovateľka patrí medzi skorumpovaných sudcov, a to vzhľadom ku\nskutočnosti, že jej nebol pozastavený výkon funkcie sudkyne.\nVo veci bolo prvýkrát rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa\n20.mája 2013 sp.zn. 16C/34/2010 a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.júla\n2014 sp.zn. 19Co/731/2013. Je nevyhnutné zdôrazniť, že Okresný súd Trenčín skonštatoval\nna str. 13 napádaného rozsudku zo dňa 20.5.2013, že došlo k zásahu do osobnostných práv\nsťažovateľky a tento názor bol potvrdený i odvolacím Krajským súdom v Trenčíne. Okresný\nsúd Trenčín však žalobu zamietol z dôvodu údajnej nevykonateľnosti žalobného petitu\na Krajský súd v Trenčíne sa v rozsudku zo dňa 17.7.2014 s týmto názorom stotožnil.\nO návrhu na priznanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch oba súdy rozhodli\ntak, že tento návrh v celosti zamietli.\nSťažovateľka bola spod obžaloby, o ktorej sa vyjadroval žalovaný v I. rade\nv súvislosti s pozastavením výkonu funkcie sudkyne sťažovateľke, právoplatne oslobodená\n\n2\n\nrozsudkom Špecializovaného trestného súdu, ktorý bol potvrdený rozhodnutím Najvyššieho\nsúdu SR v konaní 3 To 10/2012 dňa 27.3.2013.\nNásledne sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť zo dňa 8.10.2014, ktorú Ústavný súd\nSR prijal a vydal nález I. ÚS 689/2014-35 zo dňa 9.11.2016, ktorým konštatoval, že boli\nporušené práva sťažovateľky a zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa\n17.7.2014, pričom stanovil záväzné stanovisko, ktorým sa má príslušný súd riadiť.\nÚstavný súd SR vo svojom odôvodnení:\n- konštatoval, že je potrebné sťažovateľke priznať ochranu jej osobnostných práv\nformou satisfakcie a relutárnej náhrady, pričom založil svoje rozhodnutie na skutkovom\nzáklade, že došlo k zásahu do jej práva na ochranu osobnosti;\n- nespochybňoval či nerozporoval žiadnym spôsobom konštatáciu zásahu\ndo osobnostných práv sťažovateľky;\n- zaviazal krajský a okresný súd stanoviť, ktorý prostriedok ochrany osobnostnej\nsféry (satisfakciu a relutárnu náhradu) sťažovateľke priznajú, pričom súdy nie sú\nbezvýhradne viazané žalobným petitom.\nKrajský súd v Trenčíne svojím uznesením zo dňa 7.6.2017 rozhodnutie Okresného\nsúdu Trenčín zo dňa 20.mája 2013 sp.zn. 16C/34/2010 zrušil a vec vrátil okresnému súdu\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Toto rozhodnutie Krajský súd vydal i napriek tomu,\nže nález Ústavného súdu nevyjadril názor, aby bolo toto rozhodnutie Okresného súdu\nTrenčín zrušené, napriek tomu, že i toto rozhodnutie bolo napádané.\nRozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 16C/34/2010 zo dňa 20.3.2018 bolo\nrozhodnuté vo výroku II., že žaloba sa zamieta a vo výroku III. že žalobkyňa (sťažovateľka)\nje povinná nahradiť žalovanému I. a žalovanému II. trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní\nod právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Trenčín o výške\ntrov konania.».\n3. Sťažovateľka ďalej konštatovala, že «dôvodom porušenia vyššie uvedených práv je\nrozhodnutie a postup ako sa Krajský súd v Trenčíne, ako aj Okresný súd Trenčín\nvysporiadali s nálezom I. ÚS 689/2014-3 Ústavného súdu SR zo dňa 9.11.2016, a to tak, že\nvydali rozhodnutia, ktoré sú nekonformné s dotknutým nálezom i napriek svojej povinnosti\n\n3\n\nvydať rozhodnutie, ktoré je v súlade s dotknutým nálezom, čím spôsobili sťažovateľke\nneprimerane dlhé prieťahy v konaní, ktoré do dnešného dňa stále trvajú.\nÚstavný súd SR v uvedenom náleze už prejudikoval otázku vykonateľnosti žalobného\npetitu, ako aj toho či nevykonateľnosť tohto petitu je dôvodom zamietnutia žaloby a to tak,\nže zaviazal Krajský a Okresný súd stanoviť, ktorý prostriedok ochrany osobnostnej sféry\n(satisfakciu a relutárnu náhradu) sťažovateľke priznajú, pričom súdy nie sú bezvýhradne\nviazané žalobným petitom. Ústavný súd SR taktiež nespochybňoval otázku zásahu\ndo osobnostných práv sťažovateľky, ktorý konštatovali prvoinštančný i odvolací súd.\nV odôvodnení nálezu Ústavného súdu SR súd konštatoval, že boli porušené práva\nsťažovateľky a zrušil rozhodnutie Krajského súdu zo dňa 17.7.2014, pričom stanovil\nzáväzné stanovisko, ktorým sa má príslušný súd riadiť. Svojím nálezom však nezrušil\nrozhodnutie Okresného súdu Trenčín čo inklinuje k záveru, že Ústavný súd SR určil Krajský\nsúd ako súd, ktorý mal vo veci rozhodnúť.\nMáme za to, že na základe záväzného rozhodnutia - nálezu Ústavného súdu SR bol\nKrajský súd viazaný rozhodnúť v súlade s týmto nálezom, pričom právna argumentácia ako\naj dokazovanie boli vyčerpané a ukončené. Avšak Krajský súd svojím rozhodnutím len vrátil\nvec Okresnému súdu na prejednanie, čím spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, pretože\nmohol sám vo veci rozhodnúť. Takéto arbitrárne rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne len\nspôsobilo sťažovateľke zbytočné prieťahy v konaní.\nOkresný súd Trenčín svojím rozhodnutím žalobu zamietol, pričom nevykonal žiadne\ndokazovanie, ktoré by mohlo zásadným spôsobom ovplyvniť skutkové zistenia Okresného\nsúdu Trenčín. Takéto rozhodnutie, ktoré je protichodné s vlastným predchádzajúcim\nrozhodnutím Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.5.2013 sa javí ako arbitrárne, nakoľko táto\nvec bola Okresnému súdu vrátená bez konštatácie chybnosti skutkového záveru o existencii\nzásahu do osobnostných práv sťažovateľky zo strany odvolacieho súdu či Ústavného súdu.\nPo vrátení veci Okresnému súdu Trenčín ako prvoinštančnému súdu, tento súd\nnevykonal žiadne dokazovanie, ktoré by mohlo zásadným spôsobom ovplyvniť skutkové\nzistenia Okresného súdu Trenčín uvedené v predchádzajúcom rozsudku zo dňa 20.mája\n2013, sp.zn. 16C/34/2010. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd a ani Ústavný súd SR\nnekonštatovali nesprávnosť skutkového záveru o tom, že došlo k zásahu do osobnostných\npráv sťažovateľky.\n\n4\n\nPre žalobkyňu sa muselo a javilo prekvapivé, že na základe rovnakej dôkaznej\nsituácie, potom čo bola vec Okresnému súdu Trenčín vrátená bez konštatácie chybnosti\nskutkového záveru o existencii zásahu do osobnostných práv žalobkyne zo strany Krajského\nsúdu v Trenčíne či Ústavného súdu SR, Okresný súd Trenčín rozhodol v priamom rozpore\nso svojím predchádzajúcim názorom.\nPrincíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí v doterajšej praxi zdôrazňoval aj\nÚstavný súd Slovenskej republiky, podľa ktorého “obdobné situácie musia byť rovnakým\nspôsobom právne posudzované” (IV. ÚS 14/07), resp. “obsahom princípu právnej istoty je\nvytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých\npodmienkach dáva rovnaká odpoveď” (napr. II. ÚS 48/97, I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95).\nPre žalobkyňu sa javí absolútne prekvapivým napádaný rozsudok a nie je jej známe\nz akého dôvodu je pri rovnakých podmienkach Okresným súdom Trenčín raz konštatovaný\nzásah do jej práva na ochranu osobnosti a druhý raz nie.\nMáme za to, že na základe záväzného rozhodnutia - nálezu Ústavného súdu SR bol\nOkresný súd Trenčín viazaný právnym záverom tohto nálezu, pričom tento nález nezmenil\nustálený právny názor súdov v tom, že došlo k zásahu do osobnostných práv sťažovateľky.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že Krajský súd v Trenčíne svojím rozhodnutím o zrušení\nprvoinštančného rozhodnutia a vrátenia veci na prejednanie súdu prvej inštancie spôsobil\nprieťahy v konaní. Rovnako Okresný súd Trenčín svojím rozhodnutím, ktoré nie je v súlade\ns nálezom Ústavného súdu SR, spôsobil do dnešného dňa trvajúce prieťahy v konaní.».\n4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jej\nv bode 1 označených práv v napadnutom konaní okresného súdu a v napadnutom konaní\nkrajského súdu a aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov.\nOkrem toho sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 20 000 € a náhrady\ntrov konania v sume 758,70 €.\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n5\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie\npred ústavným súdom.\n8. Podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak\na povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane\nustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).\nPodľa § 92 ods. 1 CSP zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne\nsplnomocnenie...\nPodľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo\nv elektronickej podobe.\n\n6\n\n9. Ústavný súd je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti) a v súlade\ns čl. 2 ods. 2 ústavy môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí dôsledne riadiť vymedzením\nsvojich právomocí vyplývajúcich z čl. 125 a nasledujúcich ústavy a ďalej konkretizovaných\nv zákone o ústavnom súde a pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa všetky\nnáležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené v zákone o ústavnom súde alebo v inom\nzákone. Poskytnutie ochrany ústavnosti ústavným súdom však predpokladá splnenie\nvšetkých ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom\nvrátane splnenia zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti (m. m. III. ÚS 663/2014).\n10. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek\ntomu, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom ‒ advokátom,\nnespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom\nustanovené iným zákonom.\n11. Splnomocnenie podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde je osobitnou listinou\npreukazujúcou oprávnenosť advokáta vykonávať procesné úkony v konaní podľa čl. 127\nods. 1 ústavy za navrhovateľa ako účastníka konania. Takéto splnomocnenie je osobitným\nprocesným úkonom navrhovateľa ako účastníka konania voči ústavnému súdu, s ktorým sú\nspojené závažné právne dôsledky.\nVo všeobecnosti platí, že oprávnenie právneho zástupcu konať za svojho klienta, teda\nza účastníka konania, musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázaná\noriginálom splnomocnenia.\n„Zákon expressis verbis vyžaduje, aby bolo splnomocnenie udelené písomne.\nVzhľadom na význam a procesné účinky zastúpenia je táto formálna požiadavka\nopodstatnená. Z hľadiska písomnej formy môže mať splnomocnenie listinnú alebo\nelektronickú podobu (§ 125 ods. 1 CSP).\n... Keďže ide o právny úkon v písomnej forme, je zákonnou náležitosťou\nvlastnoručný podpis splnomocniteľa (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka), prípadne\nzaručený elektronický podpis v prípade splnomocnenia v elektronickej podobe (§ 40 ods. 4\n\n7\n\nObčianskeho zákonníka)“ (doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol. Civilný sporový\nporiadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. 1516 s.).\nNa elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať ustanovenia zákona\nč. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších\nprepisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), pričom oprávnenie konať v mene sporovej\nstrany (účastníka konania) sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým\ndokumentom autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente,\nalebo, ak splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej\nkonverzie pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o eGovernmente. Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako\nosoby, ktorá splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako\nsplnomocnencom nie je postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca,\na teda skutočnosť, že advokát plnú moc prijal.\n12. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente ak nie je preukázaný opak, na účely\nelektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby\npreukázané vždy, ak\na) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa\nosobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a\nrozsah tohto oprávnenia, alebo\nb) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, obsahuje identifikátor\nosoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej\nmene.\nPodľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom\nje celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného dokumentu v listinnej\npodobe transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu.\nPodľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia\ns cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na\nprávne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.\n\n8\n\nPodľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente osobou oprávnenou vykonávať\nzaručenú konverziu sa rozumie orgán verejnej moci, advokát a notár.\n13. Ústavný súd uvádza, že splnomocnenie malo podobu oskenovanej listiny, bolo\nsíce podpísané zaručeným elektronickým podpisom zo strany právneho zástupcu\nsťažovateľky, ale nebola vykonaná jeho zaručená konverzia.\nV danom prípade transformáciou listinného dokumentu – splnomocnenia\npodpísaného sťažovateľkou – do elektronickej podoby bez vykonania zaručenej konverzie\ndošlo k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu rovnako ako pri vyhotovení\nfotokópie z originálu listinného splnomocnenia.\n14. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nedostatok v zákonom predpísaných\nnáležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej\npovinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred\nústavným súdom. Z publikovanej judikatúry jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd\nposudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.\nIV. ÚS 77/08,\n\nI. ÚS 368/2010,\n\nIII. ÚS 357/2010,\n\nII. ÚS 309/2010,\n\nI. ÚS 162/2010,\n\nIV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).\nÚstavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája\n2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,\na takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,\naby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,\naby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie\nsťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.\nOsobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína\nkonanie pred ústavným súdom.“\nAj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta\nsunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokát).\n\n9\n\n15. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký\nnedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len\nprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu\nodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\n17. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci\nrozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po\nsplnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci predložila\nústavnému súdu novú sťažnosť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. septembra 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní", "ochrana osobnosti", "občianske súdne konanie", "plnomocenstvo, splnomocnenie-udelenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3bece740-895e-4d73-9802-fa878c7a87ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.689.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 689/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 689/2014 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.689.2014.1"}, {"guid": "ussr:964511fc-c67f-466c-9cd7-1255b2a0f9f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 663/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 663/2014 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964511fc-c67f-466c-9cd7-1255b2a0f9f8"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:7892ec1a-5f07-4a5c-8937-2a7f1b813fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97 z 7. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-07", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}, {"guid": "7e6acae7-9171-48ac-b947-39629cb7f167:dc7c2882-d1f0-4328-809d-29cc9b6f9573", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:1109230374.2", "spisova_znacka": "19Co/202/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/202/2017 z 6. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-06-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:1109230374.2"}, {"guid": "faf8307d-42d3-4fac-ba0a-144a902c1a1c:d520e9d8-21e9-41f6-9639-b15acb8af3bf", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:1109230374.4", "spisova_znacka": "19Co/731/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/731/2013 z 16. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-07-16", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:1109230374.4"}], "citovane_v": []}