{"guid": "ussr:c1392765-fdb6-416b-8db0-5c9d6aee8d82", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.314.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 314/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2018 z 5. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. septembra 2018, sp. zn. I. ÚS 314/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.314.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2018-09-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c1392765-fdb6-416b-8db0-5c9d6aee8d82", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.314.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.314.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.314.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 314/2018-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., Holubyho 51, Martin, vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd I. a III. výrokom uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k.\n9 CoP 18/2018-137 z 26. apríla 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta\n\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) I. a III.\nvýrokom uznesenia Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 9 CoP 18/2018137 z 26. apríla 2018 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:\n«V roku 2014 som podala na Okresný súd Martin žalobu o zaplatenie sumy 14.000,EUR s prísl. O... žalobe koná... súd... pod sp. zn.: 5C/337/2014. V tomto konaní zastupoval\nžalovaných v rade 1/ až v rade 3/ od začiatku advokát... 15.05.2015 podal žalovaný v rade\n1/ ako môj bývalý manžel vzájomný návrh, ktorým uplatnil ďalšie nároky vyplývajúce\nz vyporiadania BSM, potom, ako naše manželstvo zaniklo rozvodom. Tieto skutočnosti\n(uplatnenie nárokov vo vzájomnom návrhu žalovaný v rade 1/ odôvodňuje výrokmi, ktoré\nzačínajú slovami: „Počas trvania manželstva sme...“)... Na pojednávaní vo veci vedenej\npod sp. zn.: 5C/337/2014, ktoré sa uskutočnilo dňa 02.07.2015, boli všetci prítomní\nuzrozumení s tým, že konanie sa týka nárokov vyplývajúcich zo zaniknutého,\nno nevyporiadaného BSM. Na pojednávaní bol prítomný aj žalovaný v rade 1/ (môj bývalý\nmanžel) a jeho právny zástupca - advokát. Z pripojenej zápisnice o pojednávaní... tieto\nskutočnosti vyplývajú úplne bezrozporne (poukazujem osobitne na tieto výroky: „Uvedené\nnároky nesporne patria do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu v rade\n1/ ... (uvádza súd) a „Podaním zo dňa 15.05.2015 sme sa vyjadrili k návrhu a uplatnili\nvzájomný návrh odporcu v rade 1/ vo vzťahu k navrhovateľke vyplývajúci z bezpodielového\nspoluvlastníctva účastníkov konania...“ (toto uvádza právny zástupca žalovaného v rade 1/,\nteda advokát)). O dva mesiace neskôr vstupuje do konania nový právny zástupca\nžalovaných v rade 1/ až v rade 3/... advokát, ktorý túto skutočnosť oznámil konajúcemu súdu\npodaním zo dňa 10.09.2015... 19.10.2016 podal žalovaný v rade 1/ (teda môj bývalý\nmanžel) zastúpený tým istým advokátom... žalobu o vyporiadanie BSM. V tejto znova\nuplatnil aj tie isté nároky...ako vo vzájomnom návrhu zo dňa 14.05.2015 ...\n... žaloba, o ktorej konal Okresný súd Martin pod sp. zn.: 10Pc/16/2016, mi bola\ndoručená...08.11.2016... 14.11.2016 som súdu.. doručila moje vyjadrenie k žalobe... pri\ntomto... úkone som uviedla, že žalobca si uplatnil tie isté nároky a poukázala som tak na\nprekážku litispendencie a navrhla som zastavenie konania a uplatnila som si nárok na\n\n2\n\nnáhradu trov konania... súd prvej inštancie vydal uznesenie sp. zn.: 10Pc/16/2016-65\nzo dňa 06.04.2017, ktorým zastavil konanie, ale iba o úplne totožných nárokoch žalobcu,\nktoré boli uplatnené v oboch konaniach. Proti tomuto uzneseniu som podala odvolanie,\nktoré som odôvodňovala tým, že nie je možné zastaviť iba časť konania, pokiaľ ide\no vyporiadanie BSM...\nUznesením sp. zn.: 9CoP/36/2017-80 zo dňa 30.08.2017, Krajský súd... odvolaním\nnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nNepriznal mi však nárok na náhradu trov odvolacieho konania, s odôvodnením, že súd prvej\ninštancie vydal rozhodnutie bez návrhu a preto by nebolo spravodlivé, aby žalobca, ktorý\nnedal podnet na vydanie napadnutého rozhodnutia bol zaviazaný na náhradu trov konania\nmne ako úspešnej strane.\nNásledne mi bolo doručené predvolanie na pojednávanie, určené na deň 25.01.2018.\nTu som... súdu prvej inštancie znova oznámila (podaním zo dňa 18.12.2017), že musí\nzastaviť konanie, v ktorom pokračuje napriek tomu, že neexistuje jediný zákonný dôvod.\nOznámila som zároveň aj to, že takýto postup je spôsobilý privodiť mi vznik škody,\nminimálne v podobe nutnosti vynakladať zvýšené trovy konania. Až po takto formulovanom\noznámení súd prvej inštancie pristúpil k zrušeniu termínu pojednávania a to z dôvodu\nlitispendencie. Ako prílohu k tomuto oznámeniu som pripojila uznesenie Krajského súdu\nv Žiline sp. zn.: 11Co/142/2017-294 zo dňa 27.06.2017, ktoré obdržal aj právny zástupca\nžalobcu a z ktorého znova vyplýva, že vo veci vedenej pod sp. zn.: 5C/337/2014 ide\no konanie o vyporiadanie BSM. Napriek tomu žaloba nebola žalobcom zobratá späť.\nDňa 16.01.2018 vydal súd prvej inštancie uznesenie sp. zn.: 10Pc/16/2016-95,\nktorého prvým výrokom konanie zastavil a jeho druhým výrokom rozhodol, že mi nepriznal\nnáhradu trov konania. V odôvodnení výroku o trovách konania (14. odsek, 5. str.) uviedol,\nže žalobca síce procesné zavinil zastavenie konania, keď už 15.05.2015 vzniesol vzájomný\nnávrh v konaní vedenom pod sp. zn.: 5C/337/2014, ktorý je totožný so žalobou, o ktorej súd\nkonal v tomto konaní, no na takomto konaní mám čiastočne niesť vinu aj ja, pretože som\nako žalobkyňa v konaní vedenom pod sp. zn.: 5C/337/2014 „dostatočne zrozumiteľne\na explicitne nevymedzila uplatnený nárok“, tak, aby bolo pre všetky strany zrejmé, že\nv konaní vedenom pod sp. zn.: 5C/337/2014 je konanie vedené o vyporiadanie BSM.\n\n3\n\nProti tomuto uzneseniu (jeho II. výroku) som podala... odvolanie, ktoré som\nv podstate odôvodnila tým, že už od počiatku som poukazovala na to, že súd má ex offo\npovinnosť zastaviť konanie za takýchto podmienok a že je nemysliteľné, aby advokát, ktorý\nzastupuje toho istého klienta, nevedel, že už v skoršom konaní ide aj o vyporiadanie BSM\n(ako som už v úvodnom odseku uvádzala - od pojednávania vo veci 5C/337/2014 zo dňa\n02.07.2015 to bolo všetkým zrejmé)...\n... 24.07.2016... mi bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.:\n9CoP/18/2018-137 zo dňa 26.04.2018, ktorého I. výrokom bolo uznesenie súd prvej\ninštancie vo výroku o trovách konania potvrdené. II. výrokom bolo uznesenie súdu prvej\ninštancie vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechané nedotknuté. Nakoniec III.\nvýrokom nepriznal odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nToto uznesenie nijakým spôsobom nereagovalo na moju odvolaciu argumentáciu odvolací súd sa v odôvodnení obmedzil nato, že súd prvej inštancie správne prihliadol na\nustanovenie § 257 CSP a odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil v plnej miere (10. odsek).\nK výroku o trovách odvolacieho konania (III.) uviedol odvolací súd rovnako stručne, že\n„Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívali v okolnostiach prípadu, kedy došlo\nk zastaveniu konania na základe litispendencie, ktorú zapríčinili, každá svojim dielom, obe\nstrany konania a odvolací súd preto (aj vzhľadom na rozhodnutie o trovách na súde prvej\ninštancie) nepovažoval za spravodlivé priznať trovy odvolacieho konania žalobcovi, a preto\nmu súd žiadne trovy nepriznal.“ (11. odsek)...\nV prvom rade poukazujem na to, že Krajský súd... vo svojom uznesení sp. zn.:\n9CoP/18/2018-137 zo dňa 26.04.2018 nereaguje nijakým spôsobom na moju odvolaciu\nargumentáciu, o ktorú som oprela svoje odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie.\nSom si vedomá toho, že súd nie je povinný reagovať na každú, i nepodstatnú, námietku\nstrany konania (nedomáham sa práva na rozhodnutie, ktoré je odrazom mojich predstáv),\nno na viac ako dvojstranovú argumentáciu, ktorá obsahuje fakty o tom, ako postupoval\nžalobca v zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom a súd prvej inštancie, reagoval\nodvolací súd iba tak, ako som už uviedla vyššie - výrokom, že „súd prvej inštancie správne\nprihliadol na ustanovenie § 257 CSP a odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil v plnej\nmiere.“ (10. odsek)\n\n4\n\n... som invalidná dôchodkyňa s dôchodkom, ktorý sa až v roku 2018 vyšplhal cez\n400,- EUR/mesiac. Tento aspekt na mojej strane súdy oboch inštancií pri rozhodovaní\no žalobe o vyporiadanie BSM zo dňa 19.10.2016 úplne odignorovali (túto skutočnosť som\nuvádzala aj v podanom odvolaní). Takáto okolnosť podľa civilnej teórie (napr. Komentár\nk § 257 CSP, in: Civilný sporový poriadok. Komentár, Števček, M. a kol., C. H. BECK,\n2016, s. 942) ale aj judikatúry všeobecných súdov, môže odôvodňovať rozhodnutie\no trovách konania pri aplikácii ustanovenia § 257 CSP, no iba vtedy, ak by bol vo veci (in\nconcreto) úspešný žalobca. V postupe súdu prvej inštancie a následne odvolacieho súdu je\ntomu však naopak. Tu sa prelína právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny\nproces s právom vlastniť majetku. Pri takomto postupe žalobcu a to zastúpeného tým istým\nadvokátom, som legitímne očakávala zastavenie konania a priznanie náhrady trov konania.\nVýsledok postupu Okresného súdu Martin a následne Krajského súdu v Žiline?\nNeodôvodnený výrok, ktorý spôsobil škodu mne ako osobe, ktorej sociálne postavenie je\nniekde úplne inde ako je tomu v prípade žalobcu. Koľko takýchto sporov by som mohla\nuniesť, ak nie je zachované právo vlastniť majetok, hoci i v jeho potencionálnej forme ako\nlegitímne očakávanie jeho nadobudnutia? Ad absurdum - žalobca môže podať sériu\nnezmyslených žalôb bez akéhokoľvek rizika a ja budem nútená brániť sa bez právneho\nzástupcu, pretože trovy právneho zastúpenia budú mimo mojich možností. Považujem to za\npomerne silnú zbraň, ktorú do rúk niektorej zo strán vkladá sám súd. Podľa môjho názoru\nnemal súd prvej inštancie o podanej žalobe zo dňa 17.10.2016 ani konať, maximálne mal\nkonanie zastaviť po mojom prvom vyjadrení a tým vyvolanej následnej lustrácii. V takom\nprípade by som túto sťažnosť nepodávala, ani ak by bol výrok o trovách konania rovnaký,\npretože by to bolo neprimerané. No teraz, keď súd vyprovokoval svojim nesprávnym\npostupom (to, že bol nesprávny tento postup vyplýva z toho, že nakoniec musel konanie aj\ntak zastaviť) sériu úkonov právnej pomoci, ktorých hodnota dosahuje trojnásobok môjho\ninvalidného dôchodku, nemôžem považovať takéto rozhodnutie za nič iné, ako za snahu\nzakryť vlastné pochybenie na úkor strany konania, ktorá je tým vlastne trestaná v jej\nmajetkovej sfére. A keď som toto všetko vytkla rozhodnutiu súdu prvej inštancie, tak\nodvolací súd ako súd, ktorý mohol takýto zásah do mojich základných práv napraviť,\nodkáže jednou vetou znova na rozhodnutie prvostupňového rozhodnutia (ktoré však rovnako\n\n5\n\nvo vzťahu k odôvodneniu výroku o trovách konania obsahuje len jednu vetu) a sám tým\nvlastne vyhlási žalobcu za víťaza odvolacieho konania.\nAk mi je dovolené uviesť na záver aj svoj osobný názor, takýto postup\na rozhodovanie, ktoré ponúkajú priam „imunitu“ proti zlyhaniam právneho zástupcu\nv majetkovej sfére jeho klienta, nie sú ani prejavom nezávislosti a nestrannosti súdu. Takáto\nhrubá arbitrárnosť rozhodnutí súdov oboch inštancií je vskutku spôsobilá vyvolať\nodôvodnenú pochybnosť aj o tom, či bola zachovaná jedna z elementárnych požiadaviek na\nvýkon súdnictva.»\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n«1. Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a právo na\nvlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo\nna majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd I. („Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania\npotvrdzuje.“) a III. výrokom („Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania.“) uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 9CoP/18/2018-137 z 26. apríla 2018\nporušené bolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 9CoP/18/2018-137 z 26. apríla 2018\nv jeho 1. („Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania potvrdzuje.“)\na III. výroku („Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.“) zrušuje\na v rozsahu zrušenia vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia\nv sume 325,42,- EUR...»\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n6\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nSťažovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Martin (ďalej len „okresný\nsúd“) 19. decembra 2014 domáha zaplatenie sumy 14 000 € proti žalovaným v prvom až\ntreťom rade, pričom žalovaný v prvom rade je jej manžel a žalovaní v druhom a treťom rade\nsú jej bývalí svokrovci. Z návrhu vyplýva, že manželstvo sťažovateľky a jej manžela bolo\nprávoplatne rozvedené 14. novembra 2013. Počas trvania manželstva zhodnotili rodinný\ndom, ktorý bol v ½ podielovom spoluvlastníctve jej manžela. Sťažovateľka v návrhu\nuviedla, že okamihom zániku manželstva vzniklo na strane žalovaných v prvom až treťom\nrade bezdôvodné obohatenie, ktoré nie je možné vydať, a preto v zmysle § 458 ods. 1\nObčianskeho zákonníka žiada poskytnúť peňažnú náhradu v sume, ktorá zodpovedá ½\nrozdielu trhovej hodnoty nehnuteľnosti – rodinného domu pred a po prestavbe, t. j. vo výške\n14 000 €. Na základe uvedeného žiadala, aby okresný súd vydal rozsudok, ktorým zaviaže\nžalovaného v prvom rade na zaplatenie sumy 7 000 € a žalovaných v druhom a treťom rade\nna zaplatenie spoločne a nerozdielne sumy 7 000 €. Konanie je vedené na okresnom súde\npod sp. zn. 5 C 337/2014.\n\n7\n\nŽalovaný v prvom rade ‒ bývalý manžel sťažovateľky sa vzájomným návrhom\nzo 14. mája 2015 doručeným okresnému súdu 15. mája 2015 domáhal proti sťažovateľke\nzaplatenia sumy 2 007,15 €, pričom malo ísť o dlh, ktorý vznikol počas trvania manželstva\nzo zmluvy o splátkovom úvere, pričom tento úver mal splatiť bývalý manžel sťažovateľky.\nNávrhom doručeným okresnému súdu 19. októbra 2016 podal bývalý manžel\nsťažovateľky návrh, ktorým sa domáhal vysporiadania BSM vo vzťahu ku sťažovateľke.\nKonanie bolo vedené pod sp. zn. 10 Pc 16/2016.\nOkresný súd uznesením č. k. 10 Pc 16/2016-95 zo 16. januára 2018 (ďalej len\n„uznesenie\n\no\n\nzastavení\n\nkonania“)\n\nkonanie\n\no\n\nnávrhu\n\nna\n\nvyporiadanie\n\nBSM\n\nz 19. októbra 2016 zastavil a náhradu trov účastníkom konania nepriznal. V odôvodnení\nuznesenia okresný súd okrem iného uviedol: «Po oboznámení sa s predmetným uznesením\nsa Okresný súd Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 10Pc/16/2016 stotožnil správnym\nnázorom, ktorý vyslovil súd druhej inštancie v konaní Okresného súdu Martin pod sp. zn.\n5C/337/2014 a osvojil si záver, že v tomto konaní bolo začaté na návrh žalobkyne\n, napriek tomu. že žalobný nárok takto nepomenovala, konanie o vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, ktoré sú ale procesnými stranami\nv konaní vedenom pod sp. zn. 10Pc/16/2016, ktoré na tunajšom súde začalo na návrh\nbývalého manžela dňa 19.10.2016. Okresný súd Martin bude v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 C 337/2014 viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie a v tomto konaní bude\nmusieť zistiť celú masu BSM bývalých manželov a ich nárok a BSM vyporiadať napriek\ntomu, že žalobkyňa pôvodnou žalobou uplatnila len jeden z nárokov, ktorý môže byť\npredmetom vyporiadania BSM bývalých manželov.\n...Keďže konanie vo veci sp. zn. 5 C/337/2014, ktoré sa vedie aj o nárokoch\nvyporiadania BSM bývalých manželov\n\na\n\n, začalo ešte\n\nv roku 2014, teda takmer dva roky pred podaním žaloby v konaní vedenom pod sp. zn.\n10Pc 16/2016, je zrejmé, že toto konanie vytvára prekážku litispendencie pre konanie\n10Pc/16/2016, čiže v zmysle ust. § 159 C.s.p. bráni ďalšiemu priebehu konania\n10Pc/16/2016.\n\n8\n\n12. Podľa § 161 ods. 1 a 2 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek\npočas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť\n(ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý\nnemožno odstrániť, súd konanie zastaví.\n13. Litispendencia je neodstrániteľnou prekážkou konania a preto Okresný súd\nMartin v zmysle ust. § 159 C.s.p. konanie vedené pod sp. zn. 10Pc/16/2016, v ktorom sa\nrovnako vyporiadavalo na návrh bývalého manžela bezpodielové spoluvlastníctvo tých\nistých účastníkov zastavil, keďže začalo neskôr ako konanie vedené pod sp. zn.\n5C/337/2014.\n14. O trovách konania súd rozhodoval podľa ust. § 257 C.s.p., podľa ktorého\nvýnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného\nzreteľa. V tomto prípade zastavenie konanie podľa presvedčenia sudu procesné zavinil\nžalobca\n\n, ak 19.10.2016 podal znova žalobu na súde, ak už vedel o tom, že\n\nprebieha konanie vedené pod sp. zn. 5C/337/2014, v ktorom dokonca dňa 15.5.2015\nvzniesol vzájomný návrh takmer totožný so žalobou vo veci 10Pc/16/2016 a ktorý neskôr\nzobral späť. Teda bolo by možné tvrdiť, že žalobca\n\nvyvolal svojou žalobou\n\nďalšie konanie, keď už prebiehalo skôr začaté konanie o vyporiadanie BSM na návrh jeho\nbývalej manželky, ktoré konanie predstavovalo prekážku litispendeneie pre konanie\no návrhu\n\n. Súd však v tejto súvislosti zohľadnil tú skutočnosť, že na tejto\n\nsituácii čiastočne nesie vinu aj žalovaná, ktorá ako žalobkyňa v konaní vedenom pod sp. zn.\n5C/337/2014 dostatočne zrozumiteľne a explicitne nevymedzila uplatnený nárok, aby bolo\npre všetky strany sporu zjavné a zrejmé, že v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/337/2014 je\nkonanie vedené o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov\n\n»\n\nO odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu o zastavení konania rozhodol krajský súd\nnapadnutým uznesením a výrokom I potvrdil uznesenie o zastavení konania vo výroku\no trovách konania a výrokom III rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania.\n\n9\n\nSťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu výrokmi\nI a III uznesenia krajského súdu.\nPodľa sťažovateľky porušil krajský súd jej základné a iné práva nedostatočným\nodôvodnením napadnutého uznesenia.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie a zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická a právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nÚstavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol, že\nformuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov v sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nRozhodovanie o náhrade trov je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd\npri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je v\n\n10\n\nsúlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka\nkonania na súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05).\nObsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj\nprávo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom\n(Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. septembra 1997).\nPodľa § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) výnimočne súd neprizná\nnáhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.\nUstanovenie § 257 Civilného sporového poriadku umožňuje súdu, aby v rámci\nsvojho uváženia v medziach tohto zákonného ustanovenia nepriznal náhradu trov konania\ntomu účastníkovi, ktorému inak patrí ich náhrada. Dôvodom na použitie uvedeného\nustanovenia môžu byť len okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré Civilný sporový\nporiadok neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na\nvoľnú úvahu súdu. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, treba\nprihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj\núčastníkov, a to na obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu\nnárokov, pričom hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov\nkonania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku\nzo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania.\nSúčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04,\nIV. ÚS 115/03). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo\nna spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať\npodrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\n\n11\n\nso zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil\nIII/1997).\nÚstavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že nie je alternatívnou ani mimoriadnou\nopravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (mutatis\nmutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecných súdov ani preskúmavať, či v konaní bol, alebo\nnebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil, ale je oprávnený posúdiť, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nnedošlo k porušeniu ústavnoprávnych princípov konania (čl. 46 až čl. 50 ústavy), a tým\nk porušeniu základných práv alebo slobôd sťažovateľov. Do sféry pôsobnosti všeobecných\nsúdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo\nzjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nKrajský súd sa v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia s dôvodmi,\nktoré v odvolaní proti uznesenia o zastavení konania uviedla sťažovateľka, vysporiadal\ntakto: „Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ tento žiadnej\nzo strán náhradu trov konania nepriznal. Aj keď bolo zrejmé, že došlo k zastaveniu konania\npre prekážku litispendencie. t. j. že prebieha iné konanie, ktoré má rovnakých účastníkov\n(strany konania), rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa\nodvodzuje právo. Ak nie je splnené čo len jeden znak, nejde o tú istú vec.\n9) Správne súd prvej inštancie prihliadal na ust. § 257 CSP, ktoré uvádza, že súd\nvýnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.\nZákladným predpokladom pre jeho použitie v súvislosti s náhradou trov konania je\npreukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto môžu byť dané charakterom\nkonania alebo charakterom procesnej situácie a taktiež môžu byť dané sociálnym aspektom\nstrany v konaní. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý má oporu v skutkovom stave\nzistenom vykonané m dokazovaním. Pri rozhodovaní podľa tohto ustanovenia je taktiež\npotrebné si všímať i okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoje\n\n12\n\nv konaní. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide\no ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov\nkonania mohol prihliadnuť k špecifikám jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť\nk odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona.\n10) V danom prípade, teda súd prvej inštancie správne prihliadol na ust. § 257 CSP,\njednoznačne popísal i dôvody, ktorého viedli k takémuto záveru, a preto sa odvolací súd\ns takýmto názorom stotožnil v plnej miere.“\nRozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto\nsúdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd\npreto iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov\no trovách konania. Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny\nrozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu\nby mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení\nzákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle. Tento záver sa vzťahuje zvlášť na\nrozhodovanie podľa § 257 CSP, použitie ktorého je výnimkou, pretože iba v prípade, že\nvšeobecný súd dospeje k záveru, že v okolnostiach danej veci existujú dôvody osobitného\nzreteľa, nemusí náhradu trov konania priznať. Vymedzenie obsahu tohto právneho pojmu je\núlohou všeobecných súdov, a to vždy so zreteľom na kontext v konkrétne posudzovanej\nveci. Vzhľadom na to ústavnému súdu neprináleží posudzovať existenciu dôvodov hodných\nosobitného zreteľa na aplikáciu daného ustanovenia, pretože ide o nezávislé diskrečné\noprávnenie všeobecných súdov. Je však nutné poznamenať, že musí ísť o výnimočný\nprípad, ktorý musí byť v rozhodnutí všeobecného súdu riadne a presvedčivo odôvodnený.\nDôvodnosť aplikácie § 257 CSP je v danom prípade podľa názoru ústavného súdu\nodôvodnená ústavne konformným spôsobom (dostatočne a relevantne). Krajský súd síce\nstručne, ale napriek tomu dostačujúco odôvodnil, prečo považoval nepriznanie trov konania\nv uznesení o zastavení konania z dôvodov podľa § 257 CSP za správne.\nVo vzťahu k námietkam sťažovateľky, že krajský súd nereagoval na jej\nniekoľkostranové odvolanie a iba sa stotožnil s odôvodnením okresného súdu, ústavný súd\n\n13\n\npripomína, že podľa jeho doterajšej judikatúry odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového\nsúdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), pretože prvostupňové a odvolacie konanie\nz hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Pokiaľ okresný súd dostatočne odôvodnil\nuznesenie v časti o nepriznaní trov konania tak, aby sa sťažovateľka dozvedela všetky\nrelevantné dôvody, ktoré ho k takémuto rozhodnutiu viedli, krajský súd nemôže porušiť\noznačené práva sťažovateľky, ak sa s takýmto odôvodnením okresného súdu stotožní\na naňho odkáže.\nPokiaľ sťažovateľka namieta dôvody, ktoré viedli okresný súd k rozhodnutiu\no nepriznaní trov konania a následne krajský súd k potvrdeniu tohto rozhodnutia, ústavný\nsúd konštatuje, že s názorom okresného súdu, resp. krajského súdu sa stotožňuje v tom, že\nto bola aj sťažovateľka, ktorá „v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/337/2014 dostatočne\nzrozumiteľne a explicitne nevymedzila uplatnený nárok, aby bolo pre všetky strany sporu\nzjavné a zrejmé, že... je konanie vedené o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov...“, a to na základe vlastných tvrdení sťažovateľky a listín, ktoré k sťažnosti\npripojila.\nÚstavný súd vyslovene zdôrazňuje, že z citovanej časti odôvodnenia uznesenia\nokresného súdu o zastavení konania vyplýva, že konanie o vyporiadanie BSM začaté na\nzáklade návrhu bývalého manžela sťažovateľky vedené pod sp. zn. 10 Pc 16/2016 bolo\nokresným súdom zastavené pre prekážku litispendencie, ktorú však netvoril vzájomný návrh\nbývalého manžela sťažovateľky zo 14. mája 2015 v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 C 337/2014, ako sa to snaží sťažovateľka opakovane tvrdiť, a to vo všetkých podaniach,\nktoré ústavnému súdu doručila spolu so sťažnosťou, ale prekážku litispendencie tvorilo\npráve jej podanie doručené okresnému súdu 19. decembra 2014, ktoré je potrebné\npovažovať za návrh na vysporiadanie BSM. Pokiaľ teda ani sama sťažovateľka nedokázala\nsvoj vlastný návrh z 19. decembra 2014 identifikovať ako návrh na vyporiadanie BSM,\nktorý by mal tvoriť prekážku litispendencie, ale za túto prekážku považuje vzájomný návrh\njej bývalého manžela, potom takýmto svojím postojom priamo potvrdzuje, že dôvody, ktoré\nviedli okresný súd k nepriznaniu nároku na náhradu trov konania, sú relevantné. Na základe\n\n14\n\nuvedeného ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že spochybňovanie znalostí zákona či\nuž zo strany právneho zástupcu jej bývalého manžela, resp. okresného súdu sťažovateľkou\nje v tejto súvislosti neakceptovateľné.\nÚstavný súd v tejto súvislosti cituje iba niektoré z podaní sťažovateľky, z ktorých je\nzrejmý postoj sťažovateľky k dôvodom prekážky litispendencie:\nZ\n\npodania\n\nprávneho\n\nzástupcu\n\nsťažovateľky\n\ndoručeného\n\nokresnému\n\nsúdu\n\n14. novembra 2016: „Žalobca si už svoj nárok, ktorý opiera o tú istú argumentáciu, uplatnil\nna súde prvej inštancie a to podaním doručeným do podateľne súdu dňa 15.05.2015. Ide\no konanie vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn.: 5C 337/2014. V uvedenom podaní\nvo forme vzájomného návrhu síce označuje svoj nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia, no nejde o nič iné iba o uplatnenie nárokov vyplývajúcich zo zániku BSM...\nV konečnom dôsledku to znamená, že súd aktuálne koná o tých istých uplatnených nárokoch\na to v dvoch konaniach.“\nZ podania právneho zástupcu sťažovateľky doručeného okresnému súdu 20. januára\n2017: «Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného. Aj citované sekvencie zo zápisnice\nz konania sp. zn.: 5C/337/2014 zo dňa 02.07.2015 (v mojom podaní zo dňa 11.11.2016)\npreukazujú, že k takémuto prejavu došlo.\nČi súd postupoval správne, ak doteraz nevylúčil vzájomnú žalobu na samostatné\nkonanie, nesúvisí s tým, že žalobca podal druhú žalobu o tom istom nároku, teda\nso zachovaním totožnosti strán sporu a totožnosti predmetu sporu. Žalobca sa mohol\ndomáhať svojim aktívnym prístupom všetkého, na čo teraz poukazuje (aby súd vo veci konal\natď.).\nNo a k výroku, že „z právnej opatrnosti sme oznámili súdu, že tento návrh\npovažujeme za nulitný a nepovažujeme ho za návrh v konaní“ je potrebné uviesť, že úsudok\nžalobcu bez ďalšieho nie je spôsobilý zmeniť skutočnú povahu jeho úkonu, ku ktorému došlo\nv konaní sp. zn.: 5C/337/2014. Citované tvrdenie žalobcu je právne bezvýznamné.\nŽalobca svojim postupom spôsobil neodstrániteľnú vadu konania vedeného pod\nsp. zn.: 10Pc/16/2016. Súd musí ex offo zastaviť konanie o neskoršom návrhu. Preto na\nzáveroch svojho vyjadrenia zo dňa 11.11.2016 trvám v celom rozsahu.»\n\n15\n\nNapokon ústavný súd poukazuje na časť odôvodnenia sťažnosti doručenej ústavnému\nsúdu, z ktorého je tiež jednoznačne zrejmé, že za prekážku litispendencie považuje\nsťažovateľka vzájomný návrh podaný jej bývalým manželom 14. mája 2015: „Uvedená\nžaloba, o ktorej konal Okresný súd Martin pod sp. zn.: 10Pc/16/2016, mi bola doručená\ndňa 08.11.2016 a dňa 14.11.2016 som súdu prvej inštancie doručila moje vyjadrenie k\nžalobe. Už pri tomto mojom prvom úkone som uviedla, že žalobca si uplatnil tie isté nároky\na poukázala som tak na prekážku litispendencie a navrhla som zastavenie konania\na uplatnila som si nárok na náhradu trov konania. K tomuto podaniu som priložila aj kópiu\nvzájomného návrhu zo dňa 14.05.2015 z konania vedeného pod sp. zn.: 5C/337/2014 a časť\nzápisnice o pojednávaní zo dňa 02.07.2015 z tohto konania, teda listiny, ktoré uvádzam aj\nvyššie v texte.\nBola som presvedčená, že z týchto listín úplne jasne vyplýva, že na Okresnom súde\nMartin prebiehajú dve konania o vyporiadanie tohto istého BSM a preto v zmysle\nustanovenia § 159 CSP musí byť konanie začaté neskôr (vedené sp. zn.: 10Pc/16/2016)\nzastavené. K môjmu podaniu sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalobca, ktorý\nuviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn.: 5C/337/2014 súd nerozhodol o prípustnosti\nprotinávrhu a ani nevyrubil súdny poplatok (!) a preto súd môže konať vo veci vedenej pod\nsp. zn.: 10Pc/16/2016.“\nVzhľadom na to, že ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi výrokom\nI uznesenia krajského súdu a namietaným porušením základných práv sťažovateľky podľa\nčl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového\nprotokolu, sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu sťažovateľkiných práv výrokom III uznesenia\nkrajského súdu ústavný súd konštatuje, že týmto výrokom rozhodol krajský súd o trovách\nkonania žalobcu, teda bývalého manžela sťažovateľky, a nie sťažovateľky.\n\n16\n\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že sťažovateľ musí v sťažnosti namietať porušenie\nsvojich základných práv. V spojitosti s výrokom III uznesenia krajského súdu by to bolo\nmožné len vtedy, ak by týmto výrokom bolo rozhodnuté o trovách konania sťažovateľky.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti ústavný súd odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú neoprávnenou osobou.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. septembra 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania", "litispendencia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "8593a7c2-6045-4c3d-9891-88ed3060be55:7ee91d67-88c0-4b03-a3a4-50b694c66ca5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2116202171.1", "spisova_znacka": "11Co/142/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/142/2017 z 4. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-06-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2116202171.1"}, {"guid": "144f61de-99bd-444f-b894-cd2c87af6f1e:93deb4a9-37c8-44f2-abdc-c5737a9374c0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5716212326.2", "spisova_znacka": "9CoP/18/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/18/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5716212326.2"}, {"guid": "2ae029d6-e7c5-472d-843e-d64178e90b6a:ec78c12e-772f-402b-857d-bb85f7540d1a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4316218152.2", "spisova_znacka": "9CoP/36/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoP/36/2017 z 13. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-12-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4316218152.2"}, {"guid": "596e7e73-67a1-4b52-9255-f0c9a694167f:83ca18bb-504a-4fbb-b085-c80807836a54", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Pc/16/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10Pc/16/2016 z 6. 2. 2017", "sud": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "datum_vydania": "2017-02-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/596e7e73-67a1-4b52-9255-f0c9a694167f:83ca18bb-504a-4fbb-b085-c80807836a54"}], "citovane_v": [{"guid": "71d6a4f9-5ede-4101-bd52-c98172379994:ad706586-da3b-4d35-887f-828da69c8b1c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6122211796.2", "spisova_znacka": "15Co/36/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/36/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6122211796.2"}, {"guid": "eaded383-c2c5-4927-8e71-4eb15ac6c991:5fdede8c-7d2e-4e08-b88b-65b994b27443", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4409208327.4", "spisova_znacka": "12Co/39/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/39/2024 z 1. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4409208327.4"}, {"guid": "cfdf8bb5-3032-47b2-81a5-1c5a2d165d8c:382a702b-fb53-49fe-9b0e-d89bb0487805", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4409208327.3", "spisova_znacka": "12Co/11/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/11/2020 z 22. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-02-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4409208327.3"}]}