{"guid": "ussr:7e9b8ef3-7b57-4670-be29-b8d9dee1f355", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.306.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2018 z 5. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. septembra 2018, sp. zn. I. ÚS 306/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.306.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7e9b8ef3-7b57-4670-be29-b8d9dee1f355", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.306.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.306.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.306.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 306/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Kuricom, Advokátska\nkancelária JUDr. Kuric, s. r. o., Dolný Val 11, Žilina, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská\nBystrica sp. zn. 2 T 12/2017 z 12. apríla 2018 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Tost 12/2018 z 23. apríla 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola\n22. júna 2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného\npráva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n\nuznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica\n(ďalej len „špecializovaný súd“) sp. zn. 2 T 12/2017 z 12. apríla 2018 (ďalej aj „uznesenie\nšpecializovaného súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 3 Tost 12/2018 z 23. apríla 2018 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho\nsúdu“, spolu ďalej len „napadnuté uznesenia“).\n2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je stíhaný ako obvinený\nvyšetrovateľom Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej\nprotizločineckej jednotky, expozitúry Západ za zločin založenia, zosnovania a podporovania\nzločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a za iné trestné činy v konaní vedenom\npod ČVS: PPZ-637/NKA-PZ-ZA-2016. Uznesením sudcu pre prípravné konanie\nšpecializovaného súdu sp. zn. 2 Tp 12/2017 z 9. marca 2017 v spojení s uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Tost 11/2017 z 10. apríla 2017 bol sťažovateľ vzatý do väzby\nz dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku. Sudca pre\nprípravné konanie špecializovaného súdu uznesením sp. zn. 2 Tp 12/2017 z 12. apríla 2018\nrozhodol o predĺžení lehoty trvania väzby sťažovateľa do 6. decembra 2018 vzhľadom na\ntrvanie dôvodov väzby, zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu\na súčasne rozhodol o nenahradení väzby obvineného dohľadom probačného a mediačného\núradníka. O sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu špecializovaného súdu rozhodol najvyšší\nsúd uznesením sp. zn. 3 Tost 12/2018 z 23. apríla 2018, ktorým jeho sťažnosť zamietol\npodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\n3. Podľa sťažovateľa napadnutými uzneseniami bolo porušené jeho právo\nna „ochranu osobnej slobody pred jej nedôvodným obmedzením väzbou zaručenú článkom\n17 ods. 5 v spojení s článkom 17 ods. 1 Ústavy SR“, ako aj právo na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti najmä uviedol:\n«Špecializovaný súd a Najvyšší súd SR v okolnostiach prípadu nekonali v súlade\ns ustanovením čl. 2 ods. 2, keď postupom v nesúlade s čl. 2 ods. 2 ústavy porušili základné\nprávo sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež v spojení s čl. 50\nods. 2 ústavy. Nebolo v súlade s Tr. poriadkom rozhodnutí o ponechaní sťažovateľa\nvo väzbe.\n\n2\n\n... Aktuálne sa sťažovateľ nachádza vo výkone väzby 15 mesiacov. Vyšetrovateľ\nvykonal stovky úkonov a dokazovaní /vyšetrovací spis obsahuje viac ako 17 tisíc strán/ ale\nani o jednom nebol sťažovateľ do dnešného dňa informovaný, tak ako to hovorí čl. 5 ods. 4\nDohovoru...\nŠpecializovaný trestný súd a Najvyšší súd SR predmetnú vec v uznesení odôvodnili\ntým, že „obhajoba je informovaná o nových podaniach do spisu.“\nZ článku 5 ods. 4 Dohovoru jednoznačne vyplýva, že osoba vo výkone väzby musí byť\ninformovaná o nových podaniach založených do spisu, aby jej bol umožnený priestor sa\nnáležite k veci vyjadriť.\n... Príslušné orgány postupovali zjavne aj v rozpore s obsahom čl. 2 ods. 1, čl. 6\nods. 1, 4 a čl. 10... Smernice 2012/13/EÚ z 22. mája 2002, ktorá je právne záväzná\npre Slovenskú republiku, keď počas konania, ktoré je pomerne veľkého rozsahu /obsah\nvyšetrovacieho spisu je 17000 strán/ sťažovateľ nebol informovaný o žiadnych nových\nskutočnostiach, postupoch, posunoch, ani o zmenách v trestnom konaní, čim nebolo\nzaručené spravodlivé konanie a taktiež ani účinné uplatnenie práva na obhajobu.\nZ týchto dôvodov nebolo rešpektované právo sťažovateľa a došlo k porušeniu čl. 5\nods. 4 Dohovoru a Smernice 2012/13/EÚ z 22. mája 2012.»\n4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní sťažnosti takto rozhodol:\n„Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica uznesením č. 2T/12/2017\nzo dňa 12. 4. 2018... v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tost/12/2018\nzo dňa 23. 4. 2018, ktorým zamietol sťažnosť obvineného\n\n, porušili\n\nzákladné právo sťažovateľa na ochranu osobnej slobody zaručené článkom 17 ods. 5\na odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení so základným právom na súdnu ochranu\npriznaným článkom 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n... Uznesenie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica\nč. 2Tp/l2/2017 zo dňa 12. 4. 2018 a uznesenie Najvyššieho súdu SR Bratislava spisová\nznačka 3Tost/13/2018 zo dňa 23.4.2018 zrušuje a Špecializovanému trestnému súdu,\npracovisko Banská Bystrica prikazuje, aby obv.\nz väzby na slobodu.\n\n3\n\nprepustil neodkladne\n\n... Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 390,50 Eur,\nktorú je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť advokátovi JUDr. Pavlovi Kuricovi\ndo dvoch mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu...“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti\npetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127\nústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha\n(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred\n\n4\n\nústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom\nna uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite\nsvojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv\n(čl. 2 ods. 2 ústavy). Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený\nzvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).\n8. Ústavný súd sa preto zaoberal namietaným porušením označených práv v rozsahu,\nv akom ich sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom v sťažnosti pred\nústavným súdom vymedzil v petite návrhu, t. j. skúmal, či napadnutými uzneseniami\nšpecializovaného súdu a najvyššieho súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy. Tvrdenia\no porušení iných práv (čl. 17 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 ústavy, čl. 5 ods. 4 „Dohovoru“), ktoré\nsťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, je podľa názoru ústavného súdu potrebné\npovažovať iba za súčasť jeho argumentácie (obdobne III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).\nK namietanému porušeniu označených práv uznesením špecializovaného súdu\nsp. zn. 2 T 12/2017 z 12. apríla 2018\n9. Pri prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu\nsubsidiarity vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy. Toto ustanovenie limituje hranice\nprávomoci ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych\na trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa\nna ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak takúto ochranu nemôžu poskytnúť\nvšeobecné súdy.\n10. Vzhľadom na to, že na preskúmanie postupu a uznesenia špecializovaného súdu\nbol povolaný najvyšší (druhostupňový) súd, ktorého právomoc predchádza právomoci\nústavného súdu bezprostredne preskúmavať rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto veci,\nústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie\n(obdobne napr. IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, III. ÚS 290/06, III. ÚS 288/07,\nIII. ÚS 208/08, III. ÚS 72/09, III. ÚS 165/2013).\n\n5\n\nK namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Tost 12/2018 z 23. apríla 2018\n11. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. ...\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n12. V rámci svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd konštatoval, že\nv ustanoveniach čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy garantujúcich základné právo na osobnú slobodu je\nobsiahnuté aj právo obvineného iniciovať konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenie obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj\njeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú alebo byť prepustený počas\nkonania, pričom prepustenie sa môže v zákonom určených prípadoch podmieniť zárukou.\nObsah označených ustanovení ústavy korešponduje právam vyplývajúcim z čl. 5 ods. 3 a 4\ndohovoru (napr. III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05).\n13. Sťažovateľ namieta, že príslušné orgány postupovali v rozpore s obsahom\n„Smernice 2012/13/EÚ z 22. mája 2002“, keď nebol informovaný o nových skutočnostiach\na úkonoch v trestnom konaní, v dôsledku čoho mu nebolo zaručené spravodlivé konanie ani\núčinné uplatnenie práva na obhajobu.\n14. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n\n6\n\n15. Ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave všeobecného súdnictva, ale\nnezávislým orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) pôsobiacim mimo tejto sústavy.\nV súvislosti so svojím ústavným postavením ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre\nzdôrazňuje, že nie je jeho úlohou konať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho\núlohou je preskúmať v danej veci zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený\nslobody, s ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách (I. ÚS 165/02).\n16. Ústavný súd pri uplatnení svojej právomoci vychádza z názoru, že nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu by mohli byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by\nvyvodené závery všeobecného súdu boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (obdobne napr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 151/05).\n17. Najvyšší súd napadnutým uznesením zamietol sťažnosť sťažovateľa proti\nuzneseniu špecializovaného súdu ako nedôvodnú a vo vzťahu k námietkam sťažovateľa\nuplatneným v ústavnej sťažnosti uviedol:\n«Nielen z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS/163/2003, ale\ni z ďalších rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS/28/2001, ÚS/11/2004,\nÚS/13/2004, ÚS/6/2007) vo všeobecnosti vyplýva, že účelom práva nazerať do spisu je\nposkytnutie príležitosti oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami, podstatnými pre\nrozhodnutie vo veci a tým aj v plnej miere predložiť súdu vlastné argumentácie, v záujme\nochrany vlastných práv, nielen pokiaľ ide o konanie vo veci samej, ale aj v konaní\no zákonnosti väzby.\nObmedzenie práva na nazretie do spisu (§ 69 Trestného poriadku), či už vo forme\nneumožnenia využiť toto právo, alebo vo forme odmietnutia nazretia do spisu zo závažných\ndôvodov, môže vážnym spôsobom zasiahnuť do práva obvineného na obhajobu, najmä\nv takých prípadoch, keď obmedzenie tohto práva zo strany orgánov činných v trestnom\nkonaní nemá žiadne opodstatnenie, či už technického charakteru, alebo nemá zákonný\n\n7\n\npodklad - § 69 ods. 2 Trestného poriadku a zároveň existujú ďalšie skutočnosti\nnaznačujúce, že celé konanie je vedené neobjektívne a zjavne nie sú rešpektované pravidlá\nspravodlivého procesu, ktoré sa primerane aplikujú aj na konanie o väzbe.\nPrávo na nazretie do spisu nie je právom absolútnym, pretože ho možno obmedziť\nako časovo (§ 69 ods. 5 druhá veta Trestného poriadku) tak i rozsahom (§ 69 ods. 1\nTrestného poriadku, § 69 ods. 5 prvá veta Trestného poriadku, § 69 ods. 6 druhá veta\nTrestného poriadku) a tiež i obdobím, v ktorom sa neumožní nazretie do spisu (§ 69 ods. 2\nTrestného poriadku - najmä v počiatočnej fáze vyšetrovania zo závažných dôvodov, t. j.\nv prípravnom konaní). V konaní pred súdom odmietnutie práva nazretia do spisu\nneprichádza do úvahy (§ 69 ods. 3 tretia veta Trestného poriadku). Napokon nazrieť\ndo spisu nemôže ktokoľvek, ale len zákonom vymedzený okruh osôb.\nNielen z hľadiska posúdenia konania ako celku, či spĺňa kritéria spravodlivého\nprocesu, ale aj v konaní o väzbe je potrebné garantovať obvinenému a jeho obhajcovi\nreálne uplatnenie práva na obhajobu a to aj vo forme využitia práva na nazretie do spisu.\nPri takomto postupe je vždy nevyhnuté konať tak, aby bolo zachované nielen právo na\nobhajobu, ale aj tak, aby nedošlo k zmareniu účelu trestného konania. Spravodlivá\nrovnováha musí byť zachovaná, pretože neobmedzené (až šikanózne) uplatňovanie práva\nna nazretie do spisu by mohlo vážne ohroziť splnenie účelu trestného konania - v užšom\nslova zmysle konania o väzbe a v najužšom slova zmysle, napr. konania o predĺžení lehoty\nväzby (tento prípad), kedy by si obvinený neobmedzeným uplatňovaním práva na nazretie\ndo spisu a následným nárokovaním si lehoty na prípravu podania, či vyjadrenia, mohol\nvždy nárokovať porušenie práva na obhajobu (nemal dostatok času a podobne). V konaní\no väzbe treba mať vždy na zreteli nielen dodržanie práva na obhajobu ale aj to aby jeho\nuplatňovaním nedochádzalo k ústavne neprimeranému predlžovaniu doby rozhodovania\no väzbe, pretože by sa tak poprela jedna zo zásad trestného konania vyjadrená v § 2 ods. 6\nTrestného poriadku týkajúca sa urýchleného a prednostného vybavovania väzobných vecí\n(II. ÚS 115/2016).\nPreto je podľa názoru najvyššieho súdu dôležité vždy zachovať proporcionalitu\nmedzi právom na nazretie do spisu (právom na obhajobu) a celkovým konaním príslušných\norgánov tak, aby nebol narušený, či zmarený účel urýchleného a prednostného rozhodnutia\no väzbe, najmä ak ide o konanie o väzbe, ktoré je časovo ohraničené, a preto je dôležité\n\n8\n\nskúmať, či existujú i ďalšie skutočnosti, naznačujúce, že vyšetrovanie, resp. postup\nprokurátora či sudcu pre prípravné konanie v prípravnom konaní je vedené neobjektívne,\nzjavne nerešpektujúc pravidlá spravodlivého procesu.\n...\nObvinený\n\nnazrel do spisu:\n\n- 22. februára 2018 od 07.55 hod. do 16.15 hod. (č. 1.12280).\nČasový priestor, ktorý vyšetrovateľ poskytol... obvineným na nazretie do spisu,\npovažuje najvyšší súd za veľkorysý, a to aj s ohľadom na rozsah spisu. Nemožno totižto\nignorovať fakt, že ide o nazretie do spisu a nie o preštudovanie spisu a fakt, že obhajcovia\nobvinených dostávajú v emailovej podobe kópie všetkých úkonov, o ktoré požiadajú, čo\ndokumentuje vyjadrenie obhajcu JUDr. Pavla Kurica, ktorý uviedol: „Mne vyšetrovateľ\nzasiela kópie zápisníc všetkých úkonov, ktorých sa zúčastňujem, žiadam aj kópie zápisníc\núkonov, ktorých sa nezúčastňujem, aj tieto sú mi zasielané emailom. Vyšetrovateľ mi ich\nvždy zašle v lehote 5 až 10 dní“ (č. 1. 699).\nPodľa názoru najvyššieho súdu, z vyššie uvedeného nevyplýva, že by obvineným bolo\nupierané, alebo zámerne obmedzované právo na nazretie do spisu tak, že by to malo\nnegatívny dosah na ich právo na obhajobu, pričom ani postup vyšetrovateľa nenaznačuje,\nže by vyšetrovanie viedol neobjektívne, nerešpektujúc pravidlá spravodlivého procesu.\nPreto si najvyšší súd neosvojil tvrdenia obvinených o porušovaní ich práva na obhajobu\na v konečnom dôsledku ani o nezákonnosti uznesenia sudcu pre prípravné konanie, ktorým\nbola predĺžená lehota ich väzby, zamietnuté ich žiadosti o prepustenie z väzby a rozhodnuté\no nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.\nNajvyšší súd nezdieľa argumenty obhajoby o tom, že obvinení nemali dostatok času\nna prípravu - na výsluch pri rozhodovaní o predĺžení lehoty väzby a poukazuje na to, že\n„Vo väzobných veciach je podstatná predovšetkým rýchlosť konania, preto už z povahy veci\nnie je možné na toto konanie vzťahovať požiadavku dostatočného času na prípravu\nobhajoby v takom rozsahu, ako to vyžaduje článok 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, či\nčlánok 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru“ (II. ÚS 52/2018). „Aj v ustanovení § 72 ods. 2\nTrestného poriadku, je reflektovaná požiadavka na rýchlosť a flexibilitu rozhodovania vo\nväzobných veciach, o čom svedčí upustenie od nutnosti formálnych predvolaní k výsluchu\n(predpokladá sa akákoľvek vhodná forma upovedomenia o konaní výsluchu, ktorá je\n\n9\n\nspôsobilá účinne odovzdať informáciu o plánovanom výsluchu), či zakotvenia lehôt tak, ako\nto je na iných miestach Trestného poriadku“ (II. ÚS 2/2018).\nNajvyšší súd považuje postup sudcu pre prípravné konanie pred i počas výsluchu\nobvinených, za súladný so zákonom a domnieva sa, že aj s Ústavou Slovenskej republiky bez\ntoho, aby zistil akékoľvek negatívne dopady na práva obvinených, súvisiace s ich\nmožnosťou prípravy na výsluch a tak realizáciou práva na obhajobu.»\n18. Vychádzajúc z citovanej časti odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu ústavný\nsúd konštatuje, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup tohto\nsúdu, ktorý by nemal oporu v zákone. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že\nnajvyšší súd sa zaoberal námietkou sťažovateľa o porušení jeho práva na obhajobu\npostupom orgánov činných v trestnom konaní, ktoré mu neumožnili nazrieť do spisu,\na s touto námietkou sa vyčerpávajúco a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal.\nV každom prípade tento postup najvyššieho súdu pri odôvodňovaní svojho právneho záveru\nvo veci sťažovateľa nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže\nviesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani\noprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným.\n19. Najvyšší súd postupoval ústavne konformným spôsobom a sťažnosť neobsahuje\ntaké tvrdené porušenie ústavnoprocesných princípov obmedzenia osobnej slobody väzbou,\nktorého reálnosť by bolo možné posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. V sťažnosti\nsú uvedené len skutočnosti, ktoré sťažovateľ uplatnil v konaní pred všeobecnými súdmi,\na na tieto námietky dostal aj primeranú, zákonu (Trestnému poriadku) a ústave\nzodpovedajúcu odpoveď v odôvodnení napadnutého uznesenia. Podľa názoru ústavného\nsúdu nie je potrebné, aby odôvodnenia všeobecných súdov dávali odpoveď na každú\nnámietku v sťažnostiach obvinených, postačuje, ak tieto odôvodnenia obsahujú odpoveď\nna zásadné otázky, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o vzatí do väzby v súlade\ns vymedzenými ústavnými princípmi.\n\n10\n\n20. Vzhľadom na uvedené závery sa sťažnosťou sťažovateľa napádané rozhodnutie\nnajvyššieho súdu nejaví ako arbitrárne, svojvoľné či zjavne neodôvodnené, a tak\nnezlučiteľné s čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti\nuž po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\n21. V súvislosti s námietkou porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl.\n46 ods. 1 ústavy ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej už vyslovil, že\nprocesnoprávne garancie vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy sa týkajú tej časti trestného\nkonania, ktorej predmetom je rozhodovanie o samotnom trestnom obvinení (resp.\no obžalobe) osoby, a nie sú priamo aplikovateľné na konanie týkajúce sa väzby. Ústavný\nsúd preto sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namieta porušenie uvedeného práva\nv súvislosti s konaním, v ktorom sa preskúmava zákonnosť jeho väzby, odmietol po\npredbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti pre neexistenciu vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným\nporušením označeného práva a napadnutým uznesením najvyššieho súdu pri rozhodovaní\no žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby.\n22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu\nrozhodovať o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. septembra 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-predĺženie lehoty trvania väzby", "informácie-poskytovanie", "nahliadnutie do spisu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6bbe5cc9-2d66-4a79-b0af-f28ec14245f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.52.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/2018 z 25. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.52.2018.1"}, {"guid": "ussr:6b267fd5-734f-48a9-95eb-2679e557c079", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.2.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 2/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 2/2018 z 11. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.2.2018.1"}, {"guid": "ussr:5c76a32c-6163-4fab-af54-fea20dd12434", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.115.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 115/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 115/2016 z 4. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-04", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.115.2016.1"}, {"guid": "ussr:214a2c0a-ec3c-4113-a73f-7a736a4f6f17", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 165/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 165/2013 z 16. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-16", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:214a2c0a-ec3c-4113-a73f-7a736a4f6f17"}, {"guid": "ussr:22a2cccc-2285-4642-b39f-114874e377ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/09 z 10. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-10", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22a2cccc-2285-4642-b39f-114874e377ec"}, {"guid": "ussr:655a28ad-524d-4e84-9647-709a929d7914", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 208/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 208/08 z 16. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-16", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:655a28ad-524d-4e84-9647-709a929d7914"}, {"guid": "ussr:b13e1bae-c437-4310-88c9-654d96600b13", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 288/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b13e1bae-c437-4310-88c9-654d96600b13"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:ae0d6758-ce0a-4423-9c7c-17d02a2b624d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 290/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 290/06 z 13. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-13", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae0d6758-ce0a-4423-9c7c-17d02a2b624d"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}