{"guid": "ussr:5558be4a-c97f-4b68-a11e-da73bce618b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.290.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 290/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/2017 z 30. 5. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 30. mája 2018, sp. zn. I. ÚS 290/2017, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.290.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené nebolo", "právo porušené nebolo", "právo porušené nebolo", "právo porušené nebolo", "právo porušené nebolo", "právo porušené nebolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5558be4a-c97f-4b68-a11e-da73bce618b4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.290.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.290.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.290.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 290/2017-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. mája 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka\nprerokoval sťažnosť\n\na\n\n, obaja\n\n, zastúpených advokátom Ľubomírom Samuelom, Horná 27, Banská Bystrica,\nvo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5 Cdo 1278/2015 z 28. februára 2017 a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 14 Co 776/2014 zo 16. júna 2015 a takto\nrozhodol:\nZákladné právo\n\na\n\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5 Cdo 1278/2015 z 28. februára 2017 a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 14 Co 776/2014 zo 16. júna 2015 p o r u š e n é n e b o l i .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája\n2017 doručená sťažnosť\n\na\n\n, obaja\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 5 Cdo 1278/2015 z 28. februára 2017 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“)\na rozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Banskej\n\nBystrici\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nsp. zn. 14 Co 776/2014 zo 16. júna 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva: „Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa\n16.6.2015, sp. zn. 14Co/776/2014, potvrdil rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici\nzo dňa 30.4.2014, sp. zn. 7C/1/2012, ktorým boli sťažovatelia zaviazaní zaplatiť\nsolidárne sumu 1.714,10 € s prísl. na tom\nskutkovom závere, že na meracom zariadení bola porušená plomba, čím sa preukázal nimi\nvykonaný neoprávnený odber elektrickej energie bez zaznamenania...\nSťažovatelia proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie zo dňa 27.8.2015,\nv ktorom namietali najmä odňatie reálnej možnosti konať pred súdom, ktorý absolútne\nneakceptoval nimi predložený znalecký posudok znalca\n\n, ktorý\n\nvylúčil ich zodpovednosť za spôsobenú škodu a ani súd nenariadil kontrolné znalecké\ndokazovanie na zistenie príčiny narušenia plomby na meracom zariadení a možnosti\nneoprávneného odberu elektrickej energie bez zaznamenania.\nNajvyšší súd SR uznesením zo dňa 28.2.2017, sp. zn. 5 Cdo 1278/2015, dovolanie\nsťažovateľov odmietol pre jeho neprípustnosť, ktorú posudzoval podľa právneho stavu\nplatného do 30.6.2016, t. j. do účinnosti nového CSP, ktoré potom nevyvolalo účinok\n\n2\n\npo tomto dni, preto vôbec neskúmal procesnú správnosť postupu krajského súdu a vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku.\nČl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručujú každému možnosť domáhať sa\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde tak, aby bola zaistená priechodnosť\nspravodlivosti v samotnej jej podstate.\nPodľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie\nzačaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov,\nktoré v konaní nastali pred týmto dňom, zostávajú zachované.\nVychádzajúc z uvedených ustanovení CSP sme dospeli k záveru, že včas podané\ndovolanie sťažovateľov (27.8.2015) mal dovolací súd už dňa 28.2.2017 posudzovať podľa\nust. § 419 a nasl. CSP, a nie podľa § 237 OSP. Preto najvyšší súd odmietnutím dovolania\nsťažovateľov porušil ich základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru v jeho podstate.\nTento postup Najvyššieho súdu SR, ktorým bola sťažovateľom fakticky upretá\nprocesná obrana proti uplatnenému žalobnému návrhu, je nutné považovať za rozporný aj\ns čl. 47 ods. 3 ústavy, teda požiadavky na rovnosť účastníkov a s ňou spojeného princípu\nkontradiktórnosti konania pred krajským súdom, pokiaľ boli zohľadnené a vyporiadané\nnámietky žalobcu, nie však už obranné námietky (nimi predložený znalecký posudok)\nsťažovateľov ako žalovaných.“\n3. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „1. Základné\npráva sťažovateľov garantované čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom a uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2017 sp. zn. 5 Cdo 1278/2015\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16.6.2015 sp. zn.\n14 Co/776/2014 boli porušené.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR a jemu predchádzajúci rozsudok Krajského súdu\nv Banskej Bystrici zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie\nkonanie.\n3. Sťažovateľom priznáva náhradu trov konania v sume 180,34 €...“\n\n3\n\n4. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 290/2017-8 z 31. mája 2017 prijal podľa § 25\nods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť na ďalšie konanie.\n5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila za najvyšší súd\njeho predsedníčka listom č. k. KP 3/2017-49, Cpj 24/2017 zo 6. júla 2017 a za krajský súd\npodpredseda krajského súdu listom č. k. Spr 680/17-22 zo 7. júla 2017. K vyjadreniam\npredsedníčky najvyššieho súdu a podpredsedu krajského súdu zaujal podaním z 31. júla\n2017 stanovisko právny zástupca sťažovateľov.\n6. Predsedníčka najvyššieho súdu v relevantnej časti vyjadrenia uviedla: «Najvyšší\nsúd uznesením z 28. februára 2017 sp. zn. 5 Cdo 1278/2015 odmietol dovolanie žalobcov\n(§ 447 písm. c/ Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), pretože smerovalo proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný [dovolanie proti\nrozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (podľa\n§ 238 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „ O. s. p.“)].\nŽalobcovia v dovolaní namietali, že v konaní došlo k vade v zmysle § 237 ods. 1\npísm. f/ O. s. p. (v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení do 30. júna\n2016, pretože dovolanie bolo podané pred týmto dátumom).\nSo zreteľom na tieto tvrdenia sa najvyšší súd osobitne zameral na otázku\nopodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci im súdom bola odňatá možnosť pred\nsúdom konať.\nŽalobcovia túto vadu odôvodňovali tým, že súdy oboch inštancií neakceptovali nimi\npredložený znalecký posudok znalca\n\n, ktorý vylúčil ich\n\nzodpovednosť za údajne spôsobenú škodu a nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie na\nich tvrdenia. Týmto postupom, ktorý je nesprávny, došlo k porušeniu základných práv\nžalovaných na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ktorého podstatou je ochrana spravodlivosti, čo v danom prípade súdy oboch\ninštancií neakceptovali.\n\n4\n\nNajvyšší súd odmietol dovolanie žalobcov (podané dňa 27. augusta 2015)\ns odôvodnením, že ide o dovolanie procesné neprípustné. Vysvetlil, že dovolanie podľa\nprávnej úpravy do 30. júna 2016 možno podať, iba ak to výslovne pripúšťa zákon (§ 236\nods. 1 O. s. p.) a len proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne\nuvedeným v zákone (§ 238 O. s. p. - pokiaľ ide o rozsudok), resp. len v prípade výskytu\nzákonom osobitne vymenovaných závažných procesných vád (§ 237 ods. 1 O. s. p.).\nDovolanie smerovalo proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré nebolo\nv ustanoveniach § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. uvedené ako rozsudok, proti ktorému je dovolanie\nprípustné. Dovolací súd nezostal len pri tom, ale pristúpil aj k posúdeniu, či podané\ndovolanie nie je prípustné v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Procesné vady konania\nv zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. neboli v dovolaní namietané a v dovolacom\nkonaní nevyšli najavo. Žalobcovia namietali, že im v konaní bola odňatá možnosť konať\n(§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie v tomto podaní. Dovolací\nsúd v napadnutom uznesení vysvetlil mimoriadnu podstatu dovolania a dovolacieho\nkonania, ako aj právnej prípustnosti dovolania, zmysel a účel ustanovenia § 237 ods. 1\npísm. f/ O. s. p., ako aj konkrétne prípady, v ktorých môže dôjsť k odňatiu možnosti\núčastníka pred súdom konať, tiež to, že ani prípadná neúplnosť skutkových zistení alebo\nnesprávnosť skutkových záverov ani nesprávnosť právneho posúdenia nezakladali procesnú\nprípustnosť dovolania v zmysle §237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Dovolací súd nezistil, že by\npostupom súdu prvej inštancie malo dôjsť k znemožneniu procesných práv pri dokazovaní.\nPokiaľ ide o náhradu škody založenej na princípe objektívnej zodpovednosti, splnenie\npožiadavky (preukázania) zavinenia sa nevyžaduje, k jej naplneniu dochádza i v prípadoch,\nkedy zodpovedný subjekt svojím konaním (alebo opomenutím) škodu nezavinil. V bodoch 3\na 4 uznesenia najvyšší súd vysvetlil, prečo prípustnosť dovolania podaného dňa 27. augusta\n2015 posudzoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení do\n30. júna 2016.»\n7. Podpredseda krajského súdu v relevantnej časti vyjadrenia uviedol: «Krajský súd\nv Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 14Co/776/2014 - 274 zo dňa 16. júna 2015 potvrdil\nrozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30. apríla 2014 č. k. 7Co/l/2012 - 253.\nOkresný súd uvedeným rozsudkom uložil povinnosť odporcom v 1. a 2. rade (sťažovateľom)\n\n5\n\nspoločne a nerozdielne uhradiť sumu 1.714,10 Eur... navrhovateľovi\nz dôvodu neoprávneného odberu elektrickej energie. Vo zvyšku súd konanie\nzastavil, o trovách konania uviedol, že bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia\nvo veci samej. Už z rozsudku okresného súdu zjavne vyplýva, že vo veci bolo súdom\nnariadené znalecké dokazovanie a podaný znalecký posudok znalcom\na nie tak ako to uvádzajú sťažovatelia v ústavnej sťažnosti, že znalecký posudok\nbol predložený nimi. Okresný súd sa zaoberal týmto znaleckým posudkom podrobne,\nvyhodnotil ho v súvislosti s inými dôkazmi, po podaní znaleckého posudku vypočul aj\nsamotného znalca, vzal do úvahy aj videozáznam predložený navrhovateľom, ktorým bol\nzdokumentovaný priebeh zistenej záťaže elektromera a došiel k záveru o neoprávnenom\nodbere elektrickej energie odporcami 1., 2. (sťažovateľmi). Nie je tak pravda, že by sa\nokresný súd nezaoberal znaleckým posudkom znalca\n\n(str. 4\n\nrozsudku okresného súdu).\nAj Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd v rozsudku sp. zn. 14Co/776/2014\n- 274 zo 16. júna 2015, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu. sa priamo zaoberá\nznaleckým posudkom podaným v súdnom konaní (str. 5 ods. 3 rozsudku), pričom došiel\nk záveru, že „Ani znalecký posudok a výsluch znalca v konaní pred súdom však\nnepreukazuje nedôveryhodnosť a nepravdivosť svedeckých výpovedí svedkov tak, ako to\nnamietali odporcovia v odvolaní, je nepochybné, že znalec vo vzťahu k možnosti zvesiť\ndvierka na rozvodovej skrini sa nevedel vyjadriť k tomu ako to bolo v roku 2010 (v čase\nvykonania kontroly), či vtom čase bolo možné nejakým spôsobom s nimi manipulovať alebo\nnie. Za situácie, že by boli dvierka rovnako osadené v roku 2010, keď sa zisťoval\nneoprávnený odber, ako v roku 2012, keď znalec vykonával znalecké dokazovanie\na vypracoval znalecký posudok nebolo by možné robiť zásahy v rozvodovej skrini bez\nodomknutia obidvoch zámkov, teda ani záver znalca nespochybnil pravdivosť výpovede\nsvedkov p.\n\na p.\n\nVyhodnotením všetkých dôkazov, podľa názoru\n\nodvolacieho súdu, prvostupňový súd náležíte zistil skutkový stav a vykonal správne právne\nposúdenie. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu obsahuje všetky náležitosti a netrpí\nvadami, ktoré odvolatelia v odvolaní namietali“.\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako sťažovateľmi označený porušovateľ práv nemôže\ndodatočne\n\nprehodnocovať\n\nrozhodnutia\n\nsúdov\n\n6\n\n(okresného\n\nani\n\nodvolacieho),\n\nani\n\nspochybňovať vyhodnotenie dôkazov a závery dokazovania, ani súdnu úvahu založenú na\ntýchto záveroch. Odvolací súd svoje rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodnil, z jeho\nrozhodnutia vyplýva, z ktorých dôkazov vychádzal, ako aj akými úvahami sa pri hodnotení\ndôkazov riadil.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Banskej Bystrici navrhuje, aby\nÚstavný súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že základné právo sťažovateľov\ngarantované článkom 46 ods. 1, článkom 47 ods. 3 ústavy a článkom 6 ods. 1 dohovoru\nrozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/776/2014 zo dňa 16. júna 2015\nporušené nebolo.»\n8. Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku uviedol: „... vyjadrenia\ntýchto súdov považujeme za nespravodlivé, vydané v úmysle poškodiť nám odporcom bez\ntoho, aby tieto súdy prihliadali na odvolanie, ktoré sme proti ich rozhodnutiam podali a\nktoré boli nespravodlivé. Zo stanovísk, ktoré tieto súdy v tejto veci zaujali aj naďalej\nvyplýva, že sú schopné opätovne rozhodovať tak, aby nebola zaručená spravodlivosť ich\nrozhodnutí. Ich stanoviská treba podľa nášho názoru považovať za čisto diletantské. Naša\nsťažnosť je plne dôvodná...“.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n7\n\n11. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\n12. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať\na posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky.\nÚlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom\nkritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd\nvo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti\n(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné\nuvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam (I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\n\n8\n\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n14. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n15. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu\nneprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci\nvšeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani\nochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dva\noddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní\nsvojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť\nprincípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní\no sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných predpisov\ns ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä\n\n9\n\nv tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, či nie sú arbitrárne\nalebo svojvoľné s priamym dopadom na niektoré zo základných práv a slobôd (I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n16. Najvyšší súd namietaným uznesením podľa § 447 písm. c) Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj ,,CSP“) odmietol dovolanie sťažovateľov proti rozsudku krajského súdu,\nktoré podali 27. augusta 2015, teda ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,\npričom dovolanie odôvodnili odňatím možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP“).\n17. Podľa sťažovateľov k namietanému porušeniu označených práv uznesením\nnajvyššieho súdu došlo tým, že najvyšší súd posudzoval ich dovolanie podľa § 237 OSP,\npričom správne malo byť dovolanie posudzované podľa § 419 a nasl. CSP.\n18. Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia svojho uznesenia uviedol:\n«Dovolanie bolo podané 27. augusta 2015. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016,\nak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia\njeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré\nv konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\nPrávne účinky dovolania, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP,\nzostávajú zachované. Pokiaľ bolo dovolanie v čase jeho podania prípustným prostriedkom\nnápravy, umožňujúcim dovolací prieskum, potom tieto účinky (a následky) sa uznávajú\nv budúcnosti. Prežarovanie princípov právneho štátu do ústavného poriadku nachádza\nsvoje normatívne vyjadrenie v ustanovení § 470 ods. 2 vete prvej CSP. Fundamentom je\nprávna istota, ktorá v sebe nesie znaky ochrany nadobudnutých práv a s tým spojenej\ndôvery v právo. Účinky prípustného dovolania žalovaných dopadajú do sféry konania\na rozhodovania odvolacieho súdu, ktoré sa spájajú s tzv. vadou zmätočnosti; § 237 ods. 1\npísm. f/ O.s.p.»\n19. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania\nzačaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n\n10\n\nPodľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na\nkonania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať\nustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení\nprotistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.\n20. Zákonodarca týmito právnymi normami jednoznačne prejavil vôľu, aby sa\ndovolacie konania začaté pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku od\n1. júla 2016 v rovine procesného postupu spravovali už novou právnou úpravou. Na strane\ndruhej (systematický vzťah § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 CSP ako vzťah pravidla a výnimky)\nprávne účinky dovolania podaného pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového\nporiadku zostávajú zachované. Ide tu i o procesno-právne účinky, teda aj o otázku procesnej\nprípustnosti dovolania podaného v období účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (m. m.\nIII. ÚS 126/2018).\n21. Ústavný súd zároveň poukazuje na viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré\nsú mu známe z vlastnej rozhodovacej činnosti (napr. sp. zn. III. ÚS 515/2017,\nI. ÚS 671/2016, II. ÚS 322/2017), v ktorých najvyšší súd pri aplikácii predmetného\nustanovenia na obdobné prípady postupoval jednotne.\n22. Ústavný súd konštatuje, že ustanovenie § 420 ods. 1 a 2 CSP vychádza\npredovšetkým z princípu legitímnych očakávaní, ochrany nadobudnutých práv a dôvery\nsubjektov práva v právo, ak účastník konania uplatní procesný inštitút za účinnosti skoršej\nprávnej úpravy, a teda dožaduje sa právnych účinkov (následkov), ktoré skoršia právna\núprava spája s takýmto procesným inštitútom. Ak dôjde k zmene právneho predpisu, tieto\núčinky ostávajú zachované, čo napokon konštatuje aj predmetný § 470 ods. 2 prvá veta\nCSP. Zároveň však nie je možné dožadovať sa právnych účinkov podľa právneho predpisu,\nktorý ešte v čase uplatnenia procesného inštitútu nie je platným a účinným právnym\npredpisom. Ústavný súd uzatvára, že najvyšší súd aplikoval platný a účinný právny predpis\nv čase podania dovolania, podľa ktorého sa mali posudzovať aj právne účinky dovolania\n(m. m. I. ÚS 551/2017).\n\n11\n\n23. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný\nsúd dospel k záveru, že najvyšší súd postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami\nCivilného sporového poriadku a Občianskeho súdneho poriadku, ktoré interpretoval\na aplikoval v súlade s ich obsahom, a jeho úvahy sú legitímne a právne akceptovateľné.\nPostup najvyššieho súdu pri posudzovaní dovolania podaného sťažovateľmi považuje\nústavný súd za ústavne konformný, pričom po preskúmaní napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť so sťažovateľmi namietaným\nporušením základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n24. Sťažovatelia v sťažnosti ani v stanovisku k vyjadreniu predsedníčky najvyššieho\nsúdu neuviedli žiadnu právnu argumentáciu spôsobilú spochybniť odôvodnený právny\nnázor najvyššieho súdu obsiahnutý v jeho napadnutom uznesení.\n25. Ústavný súd v závere poukazuje na svoj ustálený právny názor, že otázka\nposúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do\nprávomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,\nktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n26. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných a iných práv sťažovateľov\nrozsudkom krajského súdu ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia napriek tomu, že v petite\nsťažnosti namietajú aj rozsudok krajského súdu, v samotnom odôvodnení sťažnosti\nabsentujú akékoľvek skutočnosti, ktorými by sťažnosť v tejto časti odôvodňovali. Sťažnosť\nje čo sa týka jej odôvodnenia smerovaná výlučne proti uzneseniu najvyššieho súdu.\n27. Ústavný súd zároveň poukazuje na nasledujúcu relevantnú časť napadnutého\nrozsudku krajského súdu: „Ani znalecký posudok a výsluch znalca v konaní pred súdom\n\n12\n\nvšak nepreukazuje nedôveryhodnosť a nepravdivosť svedeckých výpovedí svedkov tak, ako\nto namietali odporcovia v odvolaní, je nepochybné, že znalec vo vzťahu k možnosti zvesiť\ndvierka na rozvodovej skrini sa nevedel vyjadriť k tomu, ako to bolo v roku 2010 (v čase\nvykonania kontroly), či v tom čase bolo možné nejakým spôsobom s nimi manipulovať alebo\nnie. Za situácie, že by boli dvierka rovnako osadené v roku 2010, keď sa zisťoval\nneoprávnený odber, ako v roku 2012, keď znalec vykonával znalecké dokazovanie\na vypracoval znalecký posudok, nebolo by možné robiť zásahy v rozvodovej skrini bez\nodomknutia obidvoch zámkov, teda ani záver znalca nespochybnil pravdivosť výpovede\nsvedkov...“\n28. S poukazom na citovanú časť rozsudku krajského súdu, vyjadrenie podpredsedu\nkrajského súdu a absenciu relevantného odôvodnenia sťažnosti vo vzťahu k namietanému\nporušeniu práv sťažovateľov rozsudkom krajského súdu ústavný súd konštatuje\nneexistenciu príčinnej súvislosti medzi sťažovateľmi namietaným porušením základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na rozsudkom krajského súdu.\n29. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu a rozsudkom krajského súdu neboli porušené sťažovateľmi označené\nzákladné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, preto návrhu sťažovateľov nevyhovel.\n30. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia\nuvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. mája 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "dovolanie", "dokazovanie-znalecké dokazovanie", "intertemporalita", "dovolanie-prípustnosť", "znalec, znalecký posudok-znalecké dokazovanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cdo/1278/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "14Co/776/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:da80d6d0-5a4b-4217-9fdc-ca646d1f2ac5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.126.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 126/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 126/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.126.2018.1"}, {"guid": "ussr:eedf7c5d-3ec5-487d-84af-5946e9d91a59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.551.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 551/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 551/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.551.2017.1"}, {"guid": "ussr:5b5e1001-3803-4cb9-9ef3-80497153ad5c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.515.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 515/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 515/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.515.2017.1"}, {"guid": "ussr:4dee018c-010e-48a7-8795-a4466b64fb6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.322.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 322/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 322/2017 z 10. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.322.2017.1"}, {"guid": "ussr:bbfa0a93-70a8-4aa5-8967-73fb508c90a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.671.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 671/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 671/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.671.2016.1"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "1f8ab590-e1b4-487f-9986-c46e58dd25fc:d0394a7f-5ad9-4374-a918-897227b1896b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6111217075.1", "spisova_znacka": "14Co/776/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/776/2014 z 15. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-06-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6111217075.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1525442c-47ca-4b94-976f-d9203dfcd53b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.316.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 316/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 316/2019 z 11. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.316.2019.1"}]}