{"guid": "ussr:2d7b68d8-ae92-4317-9600-a106129abee0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.288.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 288/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 288/2018 z 15. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. augusta 2018, sp. zn. I. ÚS 288/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.288.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-08-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2d7b68d8-ae92-4317-9600-a106129abee0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.288.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.288.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.288.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 288/2018-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\nzastúpenej advokátskou kanceláriou PRK Partners\ns. r. o., Hurbanovo námestie 3, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nJUDr. Peter Oravec, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5 Asan 2/2016 z 26. apríla 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti\n\nodmieta\n\nako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2018\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\n\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Asan 2/2016 z 26. apríla 2018\n(ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).\nZo sťažnosti vyplýva:\n«... 14. januára 2015 Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky...\nuskutočnila v prevádzke Sťažovateľky... úradnú kontrolu potravín... podľa § 21 ods. 1\npísm. c) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách...\nŠVPS vyhotovila z Kontroly záznam o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS\nSR/2015/DK.Mi.BK,Ze/2, v ktorom uviedla, že spoločnosť\n\núdajne porušila viaceré\n\nustanovenia právnych predpisov... Následne ŠVPS odstúpila Záznam na ďalšie konanie\nRegionálnej veterinárnej a potravinovej správe Stará Ľubovňa (ďalej len „RVPS“).\nRVPS... začala voči Sťažovateľke správne konanie vo veci zistených porušení Zákona\no potravinách alebo predpisov vydaných na jeho vykonanie (ďalej len „Konanie“)\n...27. februára 2015 RVPS doručila Sťažovateľke rozhodnutie zo dňa 25. februára\n2015, č. j. 308/2015...\n...10. marca 2015 Sťažovateľka podala ŠVPS odvolanie proti Prvostupňovému\nrozhodnutiu... 20. apríla 2015 ŠVPS doručila Sťažovateľke rozhodnutie zo dňa 15. apríla\n2015. č. k. 971/2015... potvrdila Prvostupňové rozhodnutie\n...18. mája 2015 Sťažovateľka podala na Krajský súd v Bratislave... žalobu na\npreskúmanie zákonnosti Druhostupňového rozhodnutia a Prvostupňového rozhodnutia...\nKrajský súd rozsudkom zo dňa 24. mája 2016 (č.k.: 5S/117/2015)... Druhostupňové\nrozhodnutie, ako i Prvostupňové rozhodnutie... zrušil... z dôvodu, že ŠVPS a RVPS v konaní\nporušili zásada dvojinštančnosti... 20. júla 2016 ŠVPS podala na Najvyšší súd... odvolanie...\n...Najvyšší súd rozhodol o Odvolaní tak, že Rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému\nsúdu na ďalšie konanie...»\nK namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť tým, že\nnajvyšší súd v uznesení „... ignoroval výslovné ustanovenie zákona č. 39/2007 Z. z.\no veterinárnej starostlivosti... a zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách...“, čím došlo\nk porušeniu zásady dvojinštančnosti, a právny názor najvyššieho súdu preto považuje za\n\n2\n\nústavne nekonformný a „... uznesenie bolo vydané v nesprávnom procesnom režime, ktorý\nmal zásadný dopad na rozhodnutie vo veci a možnosť súdnej ochrany sťažovateľky\na ochranu jej procesných práv“.\nSťažovateľka ďalej uvádza: „... počas konania pred Najvyšším súdom získala\nvedomosť o tom, že Najvyšší súd sa k otázke porušenia zásady dvojinštančnosti vyjadril už\naj v rozhodnutí v inej veci. Konkrétne išlo rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 27. septembra\n2017, sp. zn. 7Sžo/262/2015 vo veci žalobcu\n\nproti žalovanému ŠVPS...“.\n\nPodľa sťažovateľky sú «... závery Najvyššieho súdu ohľadom zásady dvojinštačnosti\nuvedené v Rozsudku\n\n.nesprávne, nezohľadňujú viaceré argumenty Sťažovateľky\n\na ignorujú výslovné ustanovenie Zákona o veterinárnej starostlivosti.\nVzhľadom na existenciu Rozsudku\n\n8. februára 2018... Sťažovateľka podala na\n\nNajvyšší súd... „Vyjadrenie žalobcu a návrh na postup senátu podľa § 22 ods. 1 písm. a)\nSprávneho súdneho poriadku“...\n... vo Vyjadrení... uviedla dôvody, pre ktoré považuje závery Najvyššieho súdu za\nnesprávne. V tejto súvislosti najmä Sťažovateľka namietala, že záver Najvyššieho súdu\nuvedený už v Rozsudku\n\nže v prípade ŠVPS zo Zákona o veterinárnej starostlivosti\n\n„explicitne nevyplýva právomoc ukladať pokuty, len právomoc rozhodovať v druhej\ninštancii o veciach, v ktorých v prvej inštancii rozhodovala RVPS“ je nesprávny a v rozpore\nso Zákonom o veterinárnej starostlivosti.\n...§ 6 ods. 2 písm. g) Zákona o veterinárnej starostlivosti uvádza, že „ŠVPS:...\nprejednáva priestupky, ukladá pokuty a opatrenia podľa osobitného predpisu na základe\nskutočnosti zistených pri výkone svojej pôsobnosti“. Z tohto ustanovenia jednoznačne\nvyplýva právomoc ŠVPS ukladať pokuty.\n...tiež poukázala na ustanovenie § 8 ods. 3 písm. d) Zákona o veterinárnej\nstarostlivosti, v ktorom sa uvádzajú kompetencie „RVPS... prejednáva priestupky, ukladá\npokuty a opatrenia podľa osobitného predpisu na základe skutočností zistených pri výkone\nsvojej pôsobnosti“.\nNajvyšší súd v Napadnutom uznesení vyššie uvedenú argumentáciu Sťažovateľky\nnijako nezohľadnil a ani sa s ňou nevysporiadal.\n\n3\n\nNaopak Najvyšší súd v Napadnutom uznesení uviedol vo vzťahu k zásade\ndvojinštančnosti rovnaké závery ako v Rozsudku\n\nKonkrétne Najvyšší súd uviedol, že\n\n„poukazuje na obdobné veci, ktoré už boli predmetom odvolacieho konania na Najvyššom\nsúde Slovenskej republiky (rozsudok sp.zn. 6Sžo/262/2015 zo dňa 27.09.2017 a sp. zn.\n6Sžo/22/2016 zo dňa 24.01.2018[...]“. Sťažovateľka si v tomto prípade dovoľuje tiež\npoukázať na to, že rozsudok so zvýraznenou spisovou značkou a dátumom uvedeným\nNajvyšším súdom neexistuje...\nNajvyšší súd v Napadnutom uznesení... poukázal na ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c)\na § 8 ods. 3 písm. d) Zákona o veterinárnej starostlivosti... ale nijako sa nevyjadril a ani\nnevysporiadal s... stanovením § 6 ods. 2 písm. g) Zákona o veterinárnej starostlivosti,\nz ktorého jednoznačne vyplýva právomoc ŠVPS ukladať pokuty...\nSťažovateľka v tejto súvislosti zdôrazňuje, že toto pochybenie celkom zjavne viedlo\nk tomu, že právny názor Najvyššieho súdu je ústavne nekonformný a dospieva\nk nepochopiteľnému záveru o neexistencii právomoci ŠVPS ukladať pokuty hoci takúto\nprávomoc ŠVPS v zmysle Zákona o veterinárnej starostlivosti jednoznačne má. Týmto\nnepresvedčivým výkladom, opomenutím jasného zákonného ustanovenia. Najvyšší súd\nústavne nekonformným spôsobom vyriešil problém porušenia zásady dvojinštančnosti\nv konaní, ktoré bolo nosnou časťou právnej argumentácie Sťažovateľky v rámci súdneho\nprieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy.\nSťažovateľka ďalej namieta, že Najvyšší súd sa v Napadnutom uznesení takisto\nnijako nevyjadril a ani nevysporiadal s § 21 ods. 1 písm. c) a písm. d) v spojení § 23 ods. 1\na 5 Zákona o potravinách, z ktorých jednoznačne vyplýva právomoc ŠVPS vykonávať\nkontroly a následne ukladať pokuty v prvom stupni.\n...Sťažovateľka už v konaní pred Najvyšším súdom poukázala na to, že z ustanovení\n§ 21 ods. 1 písm. c) a písm. d) Zákona o potravinách v spojení § 23 ods. 1 a 5 Zákona\no potravinách vyplýva, že právomoc na vykonanie úradnej kontroly podľa Zákona\no potravinách, ako aj konať v prvom stupni majú obidva orgány úradnej kontroly potravín\nt.j. tak RVPS ako aj ŠVPS.\n...§ 21 ods. 1 písm. c) a písm. d) Zákona o potravinách stanovuje, že rovnako ako\nRVPS tak aj ŠVPS sa považujú za orgán úradnej kontroly potravín podľa Zákona\no potravinách.\n\n4\n\n...§ 23 ods. 1 Zákona o potravinách ustanovuje pre RVPS a aj pre ŠVPS rovnako:\n„Orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy uvedené v § 21 ods. I písm. c) a d)\nvykonávajú úradnú kontrolu [...]“.\n...§ 23 ods. 5 Zákona o potravinách stanovuje pre RVPS a aj pre ŠVPS rovnako:\n„Orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty\na prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly potravín“.\nZ uvedeného vyplýva, že RVPS ako aj ŠVPS majú podľa Zákona o potravinách (§ 23\nods. 1 a 5) úplne totožné kompetencie vo vzťahu k výkonu úradnej kontroly potravín. Zákon\no potravinách nikde nestanovuje, že na prvom stupni koná výlučne RVPS a že ŠVPS koná\nvýlučne iba ako odvolací orgán voči prvostupňovým rozhodnutiam RVPS. Žiadne takéto\nustanovenie neobsahuje ani Zákon o veterinárnej starostlivosti.\nNa základe toho Sťažovateľka uviedla, že podľa § 23 ods. 5 Zákona o potravinách\nkonanie v pňom stupni a prípadné uloženie pokuty môže vykonať buď RVPS, ktorá je\norgánom úradnej kontroly potravín podľa § 21 ods. 1 písm. d) Zákona o potravinách (a to\nv prípade skutočností zistených kontrolou vykonávanou RVPS), ako aj ŠVPS ako orgán\núradnej kontroly potravín podľa § 21 ods. 1 písm. c) Zákona o potravinách (a to v prípade\nskutočností zistených kontrolou vykonávanou ŠVPS - presne ako v tomto prípade). S týmito\nnámietkami sa Najvyšší súd takisto vôbec nevysporiadal. Navyše Sťažovateľka zdôrazňuje,\nže aj znenie týchto ustanovení Zákona o potravinách celkom jasne poukazuje na absurdnosť\nvyššie uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu. že v tomto prípade nemohlo dôjsť\nk porušeniu zásady dvojinštančnosti.\nSťažovateľka ďalej nesúhlasí ani s právnym záverom Najvyššieho súdu o tom, že\nkontrolu nevykonala ŠVPS ale jednotliví kontrolóri.\n„Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky bola kompetentná\npoveriť vykonaním kontroly aj kontrolórov z inej regionálnej správy mimo kontrolovanej\nprevádzky a mala kompetenciu kontrolovať regionálne veterinárne a potravinové správy\na ich kontrolórov (§ 6 ods. 2 písm. a zákona č. 39/2007 Z.z.). Pokiaľ kontrolu vykonávali\ntraja kontrolóri regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, tak kontrola bola\nvykonávaná konkrétnymi kontrolórmi, a nie regionálnou veterinárnou a potravinovou\nsprávou, ako orgánom spolu s kontrolórom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Na\nuvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že v Zázname o úradnej kontrole sa nachádza\n\n5\n\nhlavička Štátnej veterinárnej a potravinovej správy..., ktorí kontrolóri – inšpektori kontrolu\nvykonali.\nTento záver Najvyššieho súdu je podľa názoru Sťažovateľky v zásadnom rozpore\nso Zákonom o potravinách a vedie k neodôvodnenému rozlišovaniu medzi ŠVPS a RVPS na\njednej strane a jednotlivými kontrolórmi na druhej strane.\nZákon o potravinách však neobsahuje také ustanovenie, ktoré by splnomocňovalo\njednotlivých kontrolórov/inšpektorov na vykonanie úradnej kontroly vo svojom vlastnom\nmene.\nPráve naopak, § 21 ods. 1 písm. c) a d) Zákona o potravinách ustanovuje, že\n„Orgány štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa tohto zákona\na osobitných predpisov sú: c) štátna veterinárna a potravinová správa, d) regionálne\nveterinárne a potravinové správy“ - teda nie jednotliví inšpektori.\nV súvislosti s úradnými kontrolami potravín § 18 ods. 3 Zákona o potravinách ďalej\nustanovuje, že „Orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú úradnú kontrolu\npotravín podľa osobitného predpisu“.\nZ týchto ustanovení Zákona o potravinách jednoznačne vyplýva, že úradnú kontrolu\npotravín môže vykonať iba orgán úradnej kontroly potravín v zmysle Zákona\no potravinách... nie, že úradné kontroly potravín vykonávajú jednotliví inšpektori vo svojom\nmene.\nV tejto súvislosti Sťažovateľka zdôrazňuje, že podľa článku 2 ods. 2 Ústavy „Štátne\norgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý\nustanoví zákon.“ ŠVPS a RVPS teda môžu uskutočňovať úradné kontroly potravín iba tak\nako im to umožňuje Zákon o potravinách, a teda každú úradnú kontrolu potravín\nuskutočňuje príslušná RVPS respektíve ŠVPS vo svojom mene a nie kontrolóri samostatne.\nVzhľadom na vyššie uvedené sú podľa Sťažovateľky viaceré vyššie uvedené čiastkové\nprávne názory a aj z nich vyplývajúci celkový právny názor Najvyššieho súdu zjavne\nústavne nekonformné.\nSťažovateľka namieta, že tým, že Najvyšší súd v Napadnutom uznesení neaplikoval\nvšetky vyššie uvedené ustanovenia Zákona o veterinárnej starostlivosti a Zákona\no potravinách dospel k právnym záverom, ktoré sú v rozpore s vyššie uvedenými\nustanoveniami Zákona o veterinárnej starostlivosti a aj Zákona o potravinách. Z tohto\n\n6\n\ndôvodu sú závery Najvyššieho súdu uvedené v Napadnutom uznesení ústavne neudržateľné.\nPrávny názor Najvyššieho súdu predstavuje podľa Sťažovateľky zjavne absurdný právny\nnázor a formuluje ústavne nekonformný záväzný právny názor na riešenie veci, ktorý však\nKrajský súd nemôže v ďalšom konaní nerešpektovať...\nNajvyšší súd vydal Napadnuté uznesenie v procesnom režime zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok... tento procesný režim určil Najvyšší súd ústavne nekonformné\na v zjavnom rozpore s procesnými pravidlami ustanovenými v novom zákone č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok... ktorý bol už účinný počas celej doby konania na Najvyššom\nsúde.\n... § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku stanovuje, že „ak nie je ďalej...\nustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti“\nV zmysle § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku platí, že „odvolacie konanie\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti toho zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov“...\n(iv) Všeobecné prechodné ustanovenie v Správnom súdnom poriadku ustanovuje, že\nSprávny súdny poriadok sa použije aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti - v tomto prípade bolo celé\nsúdne konanie o preskúmanie Rozhodnutí v správnom súdnictve jasne začaté počas\núčinnosti piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, t.j. pred dňom nadobudnutia\núčinnosti nového Správneho súdneho poriadku.\nZ vyššie uvedeného je... zjavné, že Najvyšší súd mal o Odvolaní rozhodovať\na Napadnuté uznesenie vydať v procesnom režime podľa Správneho súdneho poriadku.».\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„I. Základné právo spoločnosti\n\nna súdnu a inú\n\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spisová značka\n5Asan/2/2016 zo dňa 26. apríla 2018 porušené boli.\n\n7\n\nII. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spisová značka 5Asan/2/2016\nzo dňa 26. apríla 2018 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na\nďalšie konanie.\nIII. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť spoločnosti\ntrovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky do 10\ndní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\n\n8\n\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon nestanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\nRozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.\n5 S 117/2015-90 z 24. mája 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) bolo zrušené\nrozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy č. 971/2015 z 15. apríla 2015 (ďalej\nlen „rozhodnutie z 15. apríla 2015“) a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej\n\n9\n\nsprávy Stará Ľubovňa č. 308/2015 z 25. februára 2015 (ďalej len „rozhodnutie\nz 25. februára 2015“).\nRozhodnutím z 15. apríla 2015 bolo potvrdené rozhodnutie z 25. februára 2015,\nktorým podľa § 21 ods. 1 písm. d) a § 23 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no potravinách“) bola sťažovateľke uložená pokuta vo výške 20 000 € podľa § 28 ods. 4\npísm. a) zákona o potravinách za nedostatky zistené v prevádzkarni sťažovateľky v Starej\nĽubovni.\nSťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu, ktorým najvyšší\nsúd zrušil rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. K namietanému\nporušeniu označených práv malo dôjsť tým, že najvyšší súd ignoroval ustanovenia zákona\nč. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a zákona\no potravinách, čím došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti a uznesenie najvyššieho súdu\nbolo vydané v nesprávnom procesnom režime.\nK namietanému porušeniu zásady dvojinštančnosti najvyšší súd v relevantnej časti\nodôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:\n«Zákon o potravinách upravuje organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej\nkontroly potravín. V § 21 zákona o potravinách zákonodarca vymedzil organizáciu úradnej\nkontroly potravín, keď upravil, že orgánmi štátnej správy vo veciach úradnej kontroly\npotravín sú Štátna veterinárna a potravinová správa a regionálne veterinárne a\npotravinové správy, s odkazom na ustanovenie § 6 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej\nstarostlivosti (ďalej len „zákon o veterinárnej starostlivosti“).\n26. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ zákona o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom\nv čase kontroly a rozhodovania bola právomoc Štátnej veterinárnej a potravinovej správy\nrozhodovať v druhej inštancii vo veciach, o ktorých v prvej inštancii rozhoduje regionálna\nveterinárna a potravinová správa. Z právomoci regionálnej a potravinovej správy vyplýva\noprávnenie ukladať pokuty (§ 8 ods. 3 písm. d/ zákona o veterinárnej starostlivosti)\n\n10\n\ns poukazom na § 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách. Táto právomoc vyplývala žalovanému\na prvoinštančnému správnemu orgánu z právnej úpravy účinnej v čase konania\na rozhodovania žalovaného a prvoinštančného správneho orgánu, ako aj v čase\nvykonávania úradnej kontroly potravín.\n27. Z ustanovenia § 8 ods. 3 písm. d/ zákona o veterinárnej starostlivosti v znení\núčinnom v čase konania a rozhodovania prvoinštančného správneho orgánu a žalovaného\nvyplýva právomoc regionálnej veterinárnej a potravinovej správy ako prvoinštančného\nsprávneho orgánu ukladať pokuty podľa § 28 zákona o potravinách vo väzbe na úpravu\n§ 21 a§ 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách v znení účinnom v čase konania a rozhodovania\nžalovaného a prvoinštančného správneho orgánu.\n28. Právomoc žalovaného ako druhoinštančného správneho orgánu vyplýva\nz ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c/ zákona o veterinárnej starostlivosti, vo väzbe na právnu\núpravu § 21 písm. c/ zákona o potravinách, § 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách, ako aj\nznenie § 8 zákona o veterinárnej starostlivosti, keď explicitne nevyplýva právomoc ukladať\npokuty, len právomoc rozhodovať v druhej inštancii o veciach, v ktorých v prvej inštancii\nrozhodovala regionálna veterinárna a potravinová správa.\n29. Podľa odvolacieho súdu bola daná právomoc prvoinštančného správneho orgánu\na následne žalovaného ako druhoinštančného správneho orgánu, konať a rozhodovať\nvo veci uloženia pokuty podľa zákona o potravinách a nemohlo dôjsť k porušeniu zásady\ndvojinštančnosti konania.\n30. Právna úprava v zákone o veterinárnej starostlivosti v § 6 ods. 3 písm. a/,\nv zákone o potravinách v § 18 ods. 1, 2, § 21 ods. 1 písm. d/, § 23 upravuje, že kontrolu\npotravín sú kompetentní vykonávať regionálna veterinárna a potravinová správa, za ktorú\nkonajú jej jednotliví zamestnanci - inšpektori.\n31. V prejednávanej veci kontrolu vykonali traja kontrolóri regionálnej\na potravinovej správy (Svidník, Prešov, Stará Ľubovňa) a jeden kontrolór zo Štátnej\nveterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, ktorí sú uvedení v zázname\no úradnej kontrole zo dňa 14.01.2015. Títo inšpektori aj fyzicky záznam o kontrole\npodpísali. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky bola kompetentná\npoveriť vykonaním kontroly aj kontrolórov z inej regionálnej správy mimo kontrolovanej\nprevádzky a mala kompetenciu kontrolovať regionálne veterinárne a potravinové správy\n\n11\n\na ich kontrolórov (§ 6 ods. 2 písm. a/ zákona č. 39/2007 Z.z.). Pokiaľ kontrolu vykonávali\ntraja kontrolóri regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, tak kontrola bola\nvykonávaná konkrétnymi kontrolórmi, a nie regionálnou veterinárnou a potravinovou\nsprávou, ako orgánom spolu s kontrolórom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Na\nuvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že v Zázname o úradnej kontrole sa nachádza\nhlavička Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, Bratislava, keď\nv Zázname o úradnej kontrole je vymedzené, ktorí konkrétni kontrolóri - inšpektori kontrolu\nvykonali.\n32. Vzhľadom na aplikáciu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku sa najvyšší\nsúd vecne nezaoberal návrhom žalobcu na postúpenie a rozhodnutie veľkému senátu\nsprávneho kolégia najvyššieho súdu podľa § 22 ods. 1 písm. a/ S.s.p.\n33. Pokiaľ sa týka právneho posúdenia otázky, či postupom žalovaného\na prvostupňového správneho orgánu, t.j. orgánov úradnej kontroly potravín došlo\nk porušeniu zásady dvojinštančnosti konania, najvyšší súd dáva do pozornosti aj rozsudok\nsp.zn. 5Sžo/44/2016 zo dňa 29.01.2018, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „výkon\ninšpekcie potravín predstavuje kontrolnú činnosť, ktorá v sebe zahŕňa obstarávanie\npodkladov pre vydanie rozhodnutia, pričom túto činnosť nemožno zamieňať s rozhodovacou\nčinnosťou, ktorá je zákonom zverená orgánom úradnej kontroly potravín a preto výkonom\ninšpekcie potravín v posudzovanom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu zásady\ndvojinštančnosti konania.“ a zároveň v súlade s ustanovením § 250ja ods. 7 O.s.p.\npoukazuje na obdobné veci, ktoré už boli predmetom odvolacieho konania na Najvyššom\nsúde Slovenskej republiky (rozsudok sp.zn. 6Sžo/262/2015 zo dňa 27.09.2017 a sp.zn.\n6Sžo/22/2016 zo dňa 24.01.2018 pričom z odôvodnenia týchto rozhodnutí uvádza\nnasledovné:\n„Odvolací súd zdôrazňuje, že zákon o potravinách upravuje organizáciu, pôsobnosť\na právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov § 1 ods. 1\npísm. c/ zákona č. 152/1995 Z.z. odkazuje na nariadenie (ES) č. 178/2002 Európskeho\nparlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktoré stanovuje všeobecné zásady a požiadavky\npotravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovuje postupy\nv záležitostiach bezpečnosti potravín, vzťahuje sa na všetky etapy výroby, spracovania\n\n12\n\na distribúcie potravín (kapitola II. článok 4 bod 1 uvedeného nariadenia). Táto právna\núprava platila aj v čase kontroly u žalobcu.\nV kapitole II. oddiel 4 článku 14 bod 2 nariadenie definuje nebezpečné potraviny ako\ntie, ktoré sú zdraviu škodlivé a nevhodné pre ľudskú spotrebu. V 18 ods. 1 písm. a/ zákona\no potravinách zákonodarca upravil, že úradná kontrola potravín sa vykonáva na všetkých\nstupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie. V § 21 zákona o potravinách\nvymedzil organizáciu úradnej kontroly potravín, keď upravil, že orgánmi štátnej správy\nvo veciach úradnej kontroly potravín sú Štátna veterinárna a potravinová správa\na regionálne veterinárne a potravinové správy, s odkazom na ustanovenie § 6 zákona\no veterinárnej starostlivosti. V § 6 zákona o veterinárnej starostlivosti zákonodarca upravil\nkompetencie regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (§ 8 zákona o veterinárnej\nstarostlivosti) a štátnej veterinárnej a potravinovej správy (§ 6 zákona o veterinárnej\nstarostlivosti).\nPodľa § 6 ods. 2 písm. c/ zákona o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase\nkontroly a rozhodovania bola právomoc Štátnej veterinárnej a potravinovej správy\nrozhodovať v druhej inštancii vo veciach, o ktorých v prvej inštancii rozhoduje regionálna\nveterinárna a potravinová správa. Z právomoci regionálnej a potravinovej správy vyplýva\noprávnenie ukladať pokuty (§ 8 ods. 3 písm. d/ zákona o veterinárnej starostlivosti)\ns poukazom na § 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách. Táto právomoc vyplývala žalovanému\na prvoinštančnému správnemu orgánu z právnej úpravy účinnej v čase konania\na rozhodovania žalovaného a prvoinštančného správneho orgánu, ako aj v čase\nvykonávania úradnej kontroly potravín.\nZ ustanovenia § 8 ods. 3 písm. d/ zákona o veterinárnej starostlivosti v znení\núčinnom v čase konania a rozhodovania prvoinštančného správneho orgánu a žalovaného\nvyplýva právomoc regionálnej veterinárnej a potravinovej správy ako prvoinštančného\nsprávneho orgánu ukladať pokuty podľa § 28 zákona o potravinách vo väzbe na úpravu §\n21 a § 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách v znení účinnom v čase konania a rozhodovania\nžalovaného a prvoinštančného správneho orgánu.\nPrávomoc\n\nžalovaného\n\nako\n\ndruhoinštančného\n\nsprávneho\n\norgánu\n\nvyplýva\n\nz ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c) zákona o veterinárnej starostlivosti, vo väzbe na právnu\núpravu §21 písm. c) zákona o potravinách, § 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách, ako aj\n\n13\n\nznenie § 8 zákona o veterinárnej starostlivosti, keď explicitne nevyplýva právomoc ukladať\npokuty, len právomoc rozhodovať v druhej inštancii o veciach, v ktorých v prvej inštancii\nrozhodovala regionálna veterinárna a potravinová správa.\nPodľa odvolacieho súdu bola daná právomoc prvoinštančného správneho orgánu\na následne žalovaného ako druhoinštančného správneho orgánu, konať a rozhodovať\nvo veci uloženia pokuty podľa zákona o potravinách a nemohlo dôjsť k porušeniu zásady\ndvojinštančnosti konania a nenastala situácia, že by v prejednávanej veci rozhodovali\norgány, ktorým na to nebola daná právomoc, tak ako žalobca namietal v doplnení dôvodov\nodvolania.\nAko nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu o nezákonnosti kontroly,\nkeď právomoc k výkonu úradnej kontroly potravín, pri kontrole povinnosti, pri výrobe\npotravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh, vyplýva pre žalovaného z ustanovenia\n§18 ods. 1 a 2, § 21 písm. c/ a § 23 ods. 1 zákona o potravinách v znení účinnom v čase\nvýkonu kontroly, ako aj z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004\nz 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie\ndodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat\na o starostlivosti o zvieratá (ďalej ako „nariadenie č. 882/2004“), keď podľa odvolacieho\nsúdu, ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o potravinách vylučuje aplikáciu nariadenia\nč. 882/2004 len na vykonávanie úradných kontrol na overovania dodržiavania predpisov\no organizovaní spoločného trhu s poľnohospodárskymi výrobkami. Z článku 1 bod 1\nnariadenia č. 882/2004, ktoré nie je z aplikácie zákona o potravinách vylúčené, je zrejmé,\nže úradná kontrola podľa nariadenia č. 882/2004 je vykonaná aj na zaručenie\nspravodlivých postupov v oblasti obchodu s krmivami a potravinami a ochrana záujmov\nspotrebiteľov vrátane označovania krmív a potravín a iných foriem informácii pre\nspotrebiteľa (článok 1 bod 1 písm. b/ nariadenia č. 882/2004). Ani z iných ustanovení\nnariadenia č. 882/2004 nevyplýva, že nariadenie č. 882/2004 nie je možné aplikovať v\npostupe podľa zákona o potravinách.\nNariadenie 882/2004 prenecháva národným vládam úpravu orgánov a ich\nkompetenciu, pri úradných kontrolách. Zákon č. 152/1995 Z.z. právomoc vykonávať úradné\nkontroly potravín delegoval na orgány vymedzené v § 21 zákona č. 152/1995 Z.z.. Orgány,\nktoré sú kompetentné vykonávať úradnú kontrolu potravín sú Štátna veterinárna\n\n14\n\na potravinová\n\nspráva\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\na\n\njednotlivé\n\nregionálne\n\nveterinárne\n\na potravinové správy. Úradná kontrola je vykonávaná prostredníctvom zamestnancov kontrolórov - inšpektorov.\nZákon č. 39/2007 Z.z. v § 6 ods. 3 písm. a/, v zákone č. 152/1995 Z.z. v § 18 ods. 1, 2,\n§ 21 ods. 1 písm. d/, § 23 upravuje, že kontrolu potravín sú kompetentní vykonávať\nregionálna a veterinárna a potravinová správa, za ktorú konajú jej jednotliví zamestnanci inšpektori.\nV prejednávanej veci kontrolu vykonali dvaja kontrolóri regionálnej a potravinovej\nsprávy (Trenčín, Topoľčany) a dvaja kontrolóri zo Štátnej veterinárnej a potravinovej\nsprávy SR, ktorí sú v Protokole o úradnej kontrole zo dňa 14.01.2014 označení menom,\npriezviskom, funkciou a číslom služobného preukazu. Títo inšpektori aj fyzicky protokol\no kontrole podpísali. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky bola\nkompetentná poveriť vykonaním kontroly aj kontrolóra z inej regionálnej správy mimo\nkontrolovanej prevádzky a mala kompetenciu kontrolovať regionálne veterinárne\na potravinové správy a ich kontrolórov (§ 6 ods. 2 písm. a/ zákona č. 39/2007 Z.z.). Pokiaľ\nkontrolu vykonávali dvaja kontrolóri regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, tak\nkontrola bola vykonávaná konkrétnymi kontrolórmi, a nie Regionálnou veterinárnou\na potravinovou správou, ako orgánom spolu s kontrolórmi Štátnej veterinárnej\na potravinovej správy. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že v Zázname\no úradnej kontrole sa nachádza hlavička Štátnej veterinárnej a potravinovej správy\nSlovenskej republiky, Bratislava, keď v Zázname o úradnej kontrole je na strane 7\nvymedzené, ktorí konkrétni kontrolóri - inšpektori kontrolu vykonali.“»\nZ citovanej časti namietaného uznesenia najvyššieho súdu jasne a zrozumiteľne\nvyplývajú dôvody, pre ktoré nepovažoval najvyšší súd zásadu dvojinštančnosti za porušenú,\nkeďže iba zo skutočnosti, že na kontrole sa zúčastnili aj dvaja inšpektori Štátnej veterinárnej\na potravinovej správy, nemožno vyvodiť porušenie zásady dvojinštančnosti konania.\nÚstavný súd konštatuje, že prítomnosť aj dvoch inšpektorov Štátnej veterinárnej\na potravinovej správy Slovenskej republiky pri výkone kontroly okrem inšpektorov\nRegionálnej veterinárnej a potravinovej správy Stará Ľubovňa sledovala iba zistenie\nskutkového stavu, a nie právne posúdenie veci, pričom sťažovateľka v sťažnosti neuvádza\n\n15\n\nžiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že by prítomnosť inšpektorov\nzo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky vplyv na právne\nposúdenie veci a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Stará Ľubovňa\nmala.\nPokiaľ sťažovateľka namieta právny názor najvyššieho súdu týkajúci sa\ndvojinštančnosti konania, pričom nesprávnosť právneho názoru najvyššieho súdu\nspochybňuje tiež tým, že poukazuje na jednotlivé ustanovenia zákona o potravinách,\nz ktorých vyplýva aj právo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky\nukladať pokuty, ústavný súd konštatuje, že takéto odôvodnenie porušenia sťažovateľkiných\npráv, ku ktorým malo dôjsť nesprávnou aplikáciou a výkladom právnych predpisov,\nnemožno akceptovať. Najvyšší súd pri rozhodovaní poukázal na právne predpisy, resp.\njednotlivé ich ustanovenia, ktoré boli pre posúdenie veci sťažovateľky relevantné.\nZ uznesenia najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva iba to, že Štátna veterinárna\na potravinová správa Slovenskej republiky nemôže ukladať pokuty, pokiaľ rozhoduje ako\norgán druhej inštancie vo veciach, v ktorých v prvej inštancii rozhoduje Regionálna\nveterinárna a potravinová správa Stará Ľubovňa, tak ako to bolo aj vo veci sťažovateľky.\nPokiaľ sťažovateľka namieta, že rozhodnutie sp. zn. 6 Sžo 262/2015 z 27. septembra\n2017 neexistuje, ústavný súd konštatuje, že je potrebné tejto námietke sťažovateľke\nprisvedčiť. Zároveň je však potrebné uviesť, že ide iba o chybu v písaní, keďže rozhodnutie,\nktoré najvyšší súd citoval, má sp. zn. 7 Sžo 262/2015, pričom ide o rozsudok najvyššieho\nsúdu vo veci obchodnej spoločnosti\n\n, na ktorý sťažovateľka sama v sťažnosti\n\npoukazuje, teda je jej zrejmá existencia takéhoto rozhodnutia a tiež skutočnosť, že ide iba\nformálnu pisársku chybu najvyššieho súdu.\nV tejto súvislosti zároveň ústavný súd zdôrazňuje, že rozsudok sp. zn.\n7 Sžo 262/2015 z 27. septembra 2017, ktorého závery sťažovateľka spochybňuje\na argumentovala nimi v konaní pred najvyšším súdom, bol predmetom preskúmavania\nústavným súdom na základe sťažnosti podanej obchodnou spoločnosťou\n\n, a to\n\nvrátane námietky porušenia zásady dvojinštančnosti konania. Sťažnosť bola uznesením\n\n16\n\nústavného súdu č. k. II. ÚS 195/2018-23 z 12. apríla 2018 odmietnutá ako zjavne\nneopodstatnená.\nPo preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku a s ohľadom\nna dôvody, ktoré sťažovateľka uviedla v predmetnej sťažnosti, ústavný súd nezistil taký\njeho výklad a aplikáciu príslušných zákonných ustanovení, ktoré by mohli vyvolať účinky\nnezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže\nsama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru\na nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho názor svojím vlastným už ani\npreto, že ústavný súd nie je opravným súdom názorov všeobecných súdov. Nad rámec tohto\nodôvodnenia ústavný súd poukazuje na ustálený právny názor, podľa ktorého právo na\nspravodlivý proces neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom (II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 173/07).\nÚstavný súd sa nestotožňuje ani s názorom prezentovaným sťažovateľkou o tom, že\nnajvyšší súd rozhodol v jej veci v nesprávnom procesnom režime.\nStret „novej“ a „starej“ právnej úpravy rieši tzv. intertemporálne ustanovenie, ktoré\nv § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ustanovuje ako generálne pravidlo okamžitú\npoužiteľnosť a aplikáciu ustanovení Správneho súdneho poriadku aj na konania začaté za\nplatnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.\nV zmysle § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku účinného od 1. júla 2016 sa\nodvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. podľa\nObčianskeho súdneho poriadku.\nÚstavný súd však zároveň poukazuje na princíp zakotvený v § 491 ods. 2 Správneho\nsúdneho poriadku, ktorý režim vzájomného spolupôsobenia skoršieho práva a neskoršieho\n\n17\n\npráva upravuje výslovným zakotvením zachovania právnych účinkov úkonov, ktoré\nv konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Správneho súdneho poriadku, pričom\nsa dotýka tak úkonov samotného súdu, ako aj úkonov účastníkov konania (m. m.\nII. ÚS 283/2017). Takýmto úkonom je aj rozsudok krajského súdu z 24. mája 2016, ktorý\nbol vydaný ešte podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016. Odvolanie žalobcu, aj keď\nbolo podané za účinnosti Správneho súdneho poriadku, preto najvyšší súd správne posúdil\npodľa predchádzajúcej právnej úpravy, teda Občianskeho súdneho poriadku.\nAj keď odôvodnenie najvyššieho súdu týkajúce sa dôvodov, pre ktoré pri\nrozhodovaní o odvolaní postupoval podľa Občianskeho súdneho poriadku, nemožno\npovažovať za dostatočné, najvyšší súd v konečnom dôsledku použil na vec sťažovateľky\nsprávny procesný predpis.\nÚstavný súd na základe uvedeného konštatuje, že vyslovením porušenia označených\npráv a následným zrušením uznesenia najvyššieho súdu pre sťažovateľkou namietaný\nnedostatok by bola ochrana sťažovateľkiných práv ústavným súdom v okolnostiach danej\nveci súdu iba prísne formálna a iluzórna.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. augusta 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "právny predpis-procesnoprávny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:843092dc-5ae0-4e03-8c6a-acf7ea8c15e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.195.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 195/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 195/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.195.2018.1"}, {"guid": "ussr:46fda95b-07f4-4d8b-a226-ca6917e55d52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.283.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 283/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 283/2017 z 6. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-06", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.283.2017.2"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:a64c23ed-9ba7-49bc-bfca-412e80c43d80", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 173/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 173/07 z 4. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-04", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a64c23ed-9ba7-49bc-bfca-412e80c43d80"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "e62f748a-e734-4df9-b020-c1f462bf529f:987603da-c2e3-4914-8ca2-b8e9d9ba4d84", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200780.1", "spisova_znacka": "5Asan/2/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/2/2016 z 25. 4. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200780.1"}], "citovane_v": [{"guid": "3dd09f5b-a19b-4e4e-927d-43f1d8716e24:98237d7b-4032-4e03-8b2b-860277ffbb11", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200524.1", "spisova_znacka": "5Asan/12/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/12/2018 z 11. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200524.1"}, {"guid": "3dd09f5b-a19b-4e4e-927d-43f1d8716e24:bf494151-ef50-446d-baad-5d958c1fcc47", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200524.1", "spisova_znacka": "5Asan/12/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/12/2018 z 11. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200524.1"}]}