{"guid": "ussr:d686fe20-c1fc-4e06-a223-fd209810b0f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.276.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2018 z 15. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. augusta 2018, sp. zn. I. ÚS 276/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.276.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-08-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d686fe20-c1fc-4e06-a223-fd209810b0f6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.276.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.276.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.276.2018.1/text", "citacie_n": 20, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 276/2018-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, v mene ktorej koná\n\n,\n\n, právne\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Tomášom Suchým, Advokátska kancelária JUDr. Tomáš\nSuchý, spol. s r. o., Horná 13, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného\nv čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 1 S 139/2016 z 26. januára 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1 Sžfk 42/2017 z 22. augusta 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n18. decembra 2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n, v mene ktorej koná\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva nebyť odňatý zákonnému\nsudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 1 S 139/2016 z 26. januára 2017 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Sžfk 42/2017 z 22. augusta 2017.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou 27. júna 2016 podľa\nV. časti Občianskeho súdneho poriadku sa sťažovateľka proti Ministerstvu školstva, vedy,\nvýskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný v 1. rade“ alebo aj\n„ministerstvo“) a proti Výskumnej agentúre (ďalej len „žalovaný v 2. rade“ alebo aj\n„agentúra“) domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia „Správy o zistenej nezrovnalosti“\n(ďalej len „správa\n\no\n\nnezrovnalosti“) č.\n\nN21600404/S02 z\n\n25. apríla\n\n2016\n\na „Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov“ (ďalej len „žiadosť“) č. 26250120036/Z07\nz 25. apríla 2016, ktorými jej agentúra oznámila, že v súvislosti s jej poskytnutým\nnenávratným finančným príspevkom na projekt renovácie sťažovateľky boli pri vykonaní\nvládneho auditu zistené nedostatky, a preto agentúra, zastupujúc ministerstvo, žiadala\no navrátenie časti z tohto poskytnutého finančného príspevku. Uvedený postup, ako aj\nsprávu o nezrovnalosti a žiadosť agentúry považovala sťažovateľka za nezákonné\ns odôvodnením, že už iná kontrola „riadiaceho orgánu“ potvrdila správnosť verejného\nobstarávania realizovaného sťažovateľkou v tejto veci a nie je prípustné, aby následná\nkontrola\n\ndospela\n\nk odlišnému\n\nzáveru,\n\nčím\n\npodľa\n\nsťažovateľky\n\ndošlo\n\nk zásahu\n\n„... do princípu legitímneho očakávania, ktorého účelom je ochrana pred náhlou zmenou\npravidiel a zároveň garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana\nosôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie\nktorej sa do určitého výsledku spoliehali“.\n3. Krajský súd uznesením sp. zn. 1 S 139/2016 z 26. januára 2017 žalobu\nsťažovateľky v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku ako neprípustnú\n\n2\n\nodmietol, dôvodiac tým, že smerovala proti správe o nezrovnalosti a proti žiadosti, ktoré\nnemajú charakter správnych rozhodnutí, ktoré by podliehali súdnemu prieskumu\nzákonnosti. Podľa krajského súdu správu o nezrovnalosti „... je možné považovať... len\nza akýsi výstup kontroly“, v ktorej „... absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti\nvrátiť finančné prostriedky...“, takže „... Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu\nnezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť u žalobcu vrátiť finančné\nprostriedky. Správou ani Žiadosťou nebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných\nprostriedkov, ide len o písomnosť s informatívnym charakterom“, a ich závery bude\n„... možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov\nzo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú\nna základe Správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu“.\n4. O kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti označenému rozhodnutiu krajského súdu\nrozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Sžfk 42/2017 z 22. augusta 2017, ktorým túto\nkasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol, dôvodiac tým, že žalobou o preskúmanie\nzákonnosti napadnuté dokumenty (správa o nezrovnalosti a žiadosť, pozn.) nie je možné\npovažovať za správne rozhodnutia, ktoré by podliehali súdnemu prieskumu zákonnosti\nv rámci správneho súdnictva.\n5. V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľka namieta v prvom rade\nporušenie svojho základného práva a práva na spravodlivé súdne konanie, k porušeniu\nktorých malo dôjsť v dôsledku podľa nej nezákonných rozhodnutí krajského súdu, ako aj\nnajvyššieho súdu, ktoré podľa sťažovateľky nezákonne vylúčili zo správneho súdneho\nprieskumu úkony orgánu verejnej moci (správu o nezrovnalosti a žiadosť), ktorými malo\nbyť zasiahnuté do jej právneho postavenia, a to len z dôvodu, že tieto nemali formálne\nnáležitosti správneho rozhodnutia. V tejto súvislosti sťažovateľka, poukazujúc na judikatúru\nnajvyššieho súdu v identických veciach (sp. zn. 5 Sžf 31/2011, sp. zn. 5 Sžf 26/2014),\nv súvislosti so svojím základným právom na spravodlivý súdny proces namieta porušenie\nprincípu právnej istoty vyjadreného v jej legitímnom očakávaní, že o obdobných alebo\ndokonca identických veciach budú súdy rozhodovať rovnako. Okrem toho sťažovateľka\nnamieta aj porušenie svojho základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi,\n\n3\n\nk porušeniu ktorého malo dôjsť práve v tom dôsledku, že napriek existencii odlišnej\njudikatúry v obdobných veciach sa najvyšší súd pre účely zjednotenia právneho názoru\nv zmysle zákonného imperatívu podľa § 22 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku\nneobrátil na veľký senát najvyššieho súdu.\n6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.01.2017, č. k. 1S/139/2016-108,\na Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.08.2017, sp. zn. 1 Sžfk/42/2017, bolo porušené\nzákladné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo sťažovateľa\npodľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nÚstavný súd Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.01.2017, č. k.\n1 S/l39/2016-108, a Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.08.2017, sp. zn.\n1Sžfk/42/2017, zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu SR a Krajskému súdu v Bratislave\nna ďalšie konanie, aby v nej znovu konali a rozhodli.\nNajvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa, vedený\n\n.. do 15 dní od doručenia tohto nálezu.“\nII.\n\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\n\n4\n\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. K namietanému uzneseniu krajského súdu\n9.1 Pokiaľ ide o sťažovateľkou napádané uznesenie krajského súdu sp. zn.\n1 S 139/2016 z 26. januára 2017, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp\nsubsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy,\nmôže poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je\nnamietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže\ndomôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.\n9.2 Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených základných práv\noprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po\npredbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.\n9.3 Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu\ntých práv, porušenie ktorých sťažovateľka namieta v príčinnej súvislosti s označeným\nrozhodnutím krajského súdu, neposkytujú všeobecné súdy na základe sťažovateľke\ndostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy\nnamietaného porušenia jej práv.\n9.4 Sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania sťažnosťou pred ústavným\nsúdom napadnutého uznesenia krajského súdu, a to využitím v rozhodnom čase jej\nSprávnym súdnym poriadkom priznaného opravného prostriedku (kasačnej sťažnosti),\n\n5\n\nktorý, tak ako to vyplýva aj zo sťažnosti, sťažovateľka napokon aj účinne využila.\nPodľa ústavného súdu totiž kasačná sťažnosť predstavuje v okolnostiach veci účinný právny\nprostriedok, prostredníctvom ktorého bol následne najvyšší súd povinný vecne preskúmať\ntoto rozhodnutie krajského súdu, o čom svedčí aj skutočnosť, že najvyšší súd rozhodol\nmeritórne, pretože kasačnú sťažnosť zamietol. V týchto okolnostiach je nepochybne\nnaplnená ústavná podmienka pre aktiváciu princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,\nčo ústavnému súdu „odníma“ právomoc konať a rozhodovať o ochrane označených\nzákladných práv podľa ústavy a dohovoru, k porušeniu ktorých malo dôjsť napadnutým\nuznesením krajského súdu, keďže o kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti nemu bol\noprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd.\n9.5 Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou\nopravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96), ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti (proti rozhodnutiu krajského\nsúdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej\nprerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n10. K namietanému uzneseniu najvyššieho súdu\n10.1.1 V súvislosti so sťažovateľkou napádaným uznesením najvyššieho súdu\nústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade\npripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\n\n6\n\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00).\n10.1.2 Najvyšší súd svoje rozhodnutie v interakcii s námietkami sťažovateľky\nv podstatnej časti odôvodnil takto:\n«Niet sporu o tom, že predmetom súdneho preskúmania môžu byť i také individuálne\nsprávne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti rozhodnutia, avšak\nlen za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy\nprostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva\na povinnosti účastníka administratívneho konania alebo sa ich priamo dotýkajú. V tomto\nsmere žalobca správne poukazuje na ustálenú judikatúru.\nNajvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti už v minulosti riešil otázku právomoci\nsprávneho súdu vykonať súdny prieskum napadnutých správnych aktov (správy a žiadosti\npodľa zákona č. 528/2008 Z. z.), pričom postoj súdu k tejto otázke nebol úplne jednoznačný,\nkeďže sa vyskytlo i rozhodnutie podporujúce názor žalobcu o prípustnosti súdneho\npreskúmania takýchto správnych aktov (sp. zn. 5 Sžf/26/2014 zo dňa 28.04.2016). Je však\ntreba povedať, že ide o rozhodnutie ojedinelé, ktoré je skôr výnimkou z ustálenej\nrozhodovacej praxe Najvyššieho súdu. V aktuálnej rozhodovacej činnosti tohto súdu sa\nnevyskytujú názory, ktoré by sa nezhodovali s právnymi závermi vyslovenými k tejto otázke\nv napr. v uznesení zo dňa 08. júna 2016 sp. zn. 4 Sžf/56/2015 v obdobnej veci:\n„V prejednávanej veci uzatvoril žalobca zmluvu o poskytnutí nenávratného\nfinančného príspevku s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, a to podľa\n§15 ods. ods. 1 zákona o pomoci a podpore. Na základe uvedenej zmluvy boli žalobcovi\nposkytnuté finančné prostriedky na účel uvedený v predmetnej zmluve na základe\nuskutočneného verejného obstarávania. Následne ministerstvo životného prostredia\nvykonalo administratívnu kontrolu verejného obstarávania, ktoré sa vykonalo na\nv nadväznosti na uzatvorenú zmluvu, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona\no pomoci a podpore. V priebehu kontroly boli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli\nžalobcovi oznámené formou Správy o zistenej nezrovnalosti, tak ako to ustanovuje zákon\n\n7\n\no pomoci a podpore vo svojej druhej časti. Predmetnú správu je možné považovať podľa\nnázoru senátu najvyššieho súdu za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu\nvzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona...“\nNa uvedené právne závery nadviazal Najvyšší súd i napr. v uznesení sp. zn.\nlSžf/87/2015 zo dňa 14.02.2017, keď za podobných skutkových a právnych okolností\nkonštatoval:\n„Je nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z. úspešnému\npredkladateľovi žiadosti, a v preskúmavanej veci aj žalobcovi, sa pomoc, resp. podpora\nposkytuje na základe súkromnoprávneho vzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa\n§269 ods. 2 Obchodného zákonníka.\nĎalej však už, ako správne konštatoval žalobca, žalovaný vystupuje v pozícii orgánu\nverejnej správy, t.j. ako riadiaci orgán mu do pôsobnosti zverené finančné zdroje spravuje\ns dohľadovým vrchnostenským oprávnením...\nPokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný zisti existenciu nezrovnalosti,\nje povinný túto skutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák.\nč. 528/2008 Z. z.) prostredníctvom tzv. správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje\nžalovaného v prípade tvrdeného porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania,\naby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol žalobcu popri oznámení o zistenej\nnezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet\nzákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z.), resp. pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť\nvýšku platby pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6 zák. č. 528/2008 Z. z.). Zákonodarcom\npoužité oprávnenie „možnosť vyzvať' je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať\nautoritatívny výklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z. z. žalovaným v tom zmysle, že ide\no uplatnenie notifikačného (oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci\nvýkonu dohľadových oprávnení, avšak v žiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej\nrozhodovacej právomoci, ako sa domnieva žalobca...\nNakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských\noprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly,\nzáznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne\núkony s charakterom predbežnej povahy. Najvyšší súd musel vyhodnotiť napadnutý úradný\n\n8\n\nlist ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 248 písm. a) O. s. p. podrobiť súdnej\nprávomoci v správnom súdnictve.\nNakoľko pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie\nfinančných prostriedkov poskytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z. z. nemohol žalovaný\nuplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, je možné sa zhodnúť s názorom žalovaného, že išlo\no individuálny správny akt, u ktorého absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci,\nt.j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné\" plnenie oznámenej (nie uloženej)\npovinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností. “\nNa aktuálnosti uvedených záverov nič nemení ani skutočnosť, že boli vyslovené\nv procesnom prostredí zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „O. s. p.“), ktorý bol súčinnosťou od 01.07.2016 nahradený v časti\ntýkajúcej sa správneho súdnictva Správnym súdnym poriadkom. Ten totiž rovnako stanovuje\nneprípustnosť súdneho preskúmania rozhodnutí predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať\nza následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania (§ 7 ods. 1 písm. e/ S. s. p.).\nKonajúci senát sa stotožňuje s citovanými právnymi názormi Najvyššieho súdu\n(§ 464 ods. 1 S. s. p.)...\n... Keďže žalobca bol postupom, ktorý stanovuje zákon č. 528/2008 Z. z. pre prípad\nzistenia nezrovnalosti, zatiaľ len vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov z fondov\nEurópskej únie, nedošlo ešte k uplatneniu rozhodovacích právomocí riadiaceho orgánu\na k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu záväzným uložením právnej povinnosti,\nproti ktorej by nebolo možné použiť riadne opravné prostriedky.\nAni skutočnosť, že neuhradením sumy uvedenej vo výzve hrozí sťažovateľovi jej\nnavýšenie v prípadnom budúcom konaní na 1,5 násobok, nemení nič na prevažne\ninformatívnej povahe správy a žiadosti, ktorými bol žalobca vyzvaný na vrátenie finančných\nprostriedkov. Výzva na ich zaplatenie je totiž povinným štádiom riešenia nezrovnalosti\nv súvislosti s čerpaním finančného príspevku, bez ktorého nie je možné pristúpiť v zmysle\nzákona č. 528/2008 Z. z. k uplatneniu rozhodovacích kompetencií riadiaceho orgánu\nv správnom konaní začatom podľa § 27a ods. 5 tohto zákona, v ktorom (za predpokladu, že\nk nemu dôjde) bude môcť žalobca uplatniť všetky procesné práva účastníka konania,\nvrátane administratívnych opravných prostriedkov. Ak bude výsledkom tohto konania\nprávoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré bude žalobca považovať\n\n9\n\nza nezákonné, bude oprávnený podrobiť toto rozhodnutie súdnemu preskúmaniu správnym\nsúdom, ktorý na podklade jeho žalobných námietok preskúma zákonnosť procesu verejného\nobstarávania, v ktorom podľa doterajších tvrdení žalovaných došlo k vzniku nezrovnalosti.\nZ uvedených dôvodov považoval kasačný súd právne závery krajského súdu, že\nnapadnuté správne akty sú predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu\nna subjektívnych právach žalobcu, za vecne správne.»\n10.1.3 Podľa v rozhodnom čase (v čase vydania správy o nezrovnalosti a žiadosti,\npozn.) účinného ustanovenia § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore\nposkytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z. z.“),\nktoré bolo do tejto právnej úpravy s účinnosťou od 1. apríla 2010 včlenené jeho novelou\nč. 57/2010 Z. z. (ďalej len „novela“), ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo\njeho časti na predmet zákazky.\n10.1.4 Podľa v rozhodnom čase účinného § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. ak\nprijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 1, riadiaci\norgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným\npredpisom je zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom\nobstarávaní“).\n10.1.5 Podľa relevantnej časti, v rozhodnom čase účinného § 27a ods. 3 zákona\nč. 528/2008 Z. z. ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel\na postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku\nsumy uvedenej vo výzve podľa odseku 1...\n10.1.6 Podľa dôvodovej správy k novele, ktorou bol do zákona č. 528/2008 Z. z.\nvčlenený § 27a), sa týmto ustanovením „... ustanovuje právo riadiaceho orgánu, ak zistí\nporušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania vyzvať prijímateľa, aby vrátil\npríspevok, alebo jeho časť. Riadiaci orgán by pri určení výšky príspevku, ktorý sa má vrátiť,\n\n10\n\nmal zohľadňovať povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia pravidiel a postupov\nverejného obstarávania. Ak prijímateľ dobrovoľne príspevok alebo jeho časť na základe\nvýzvy nevráti, riadiaci orgán podá podnet Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý následne\npostupuje v súlade so zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a ak zhodnotí, že\nk porušeniu pravidiel a postupov verejného obstarávania došlo, uloží pokutu v súlade\ns § 149 citovaného zákona. Po nadobudnutí právoplatnosti takéhoto rozhodnutia je riadiaci\norgán oprávnený vydať rozhodnutie v správnom konaní, ktorým uloží prijímateľovi\npovinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť... Takéto právoplatné rozhodnutie je exekučným\ntitulom, na základe ktorého je možné začať exekučné konanie na účely vymáhania\nprostriedkov, ktoré sa majú vrátiť.“.\n10.1.7 V rámci svojej ustálenej rozhodovacej praxe ústavný súd už konštatoval, že\npostup\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\nv súlade\n\ns platným\n\na účinným\n\nzákonom\n\n(procesnými\n\na hmotnoprávnymi predpismi) v zásade nemožno hodnotiť ako porušovanie základných\nľudských práv (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).\n10.1.8 Z citovaného znenia aplikovanej právnej úpravy explicitne vyplýva, že\nv rámci procesu kontroly a dohľadu čerpania finančných prostriedkov poskytnutých\nprijímateľovi (v danom prípade sťažovateľke) z fondov Európskej únie sa tento proces\nkontroly ich čerpania realizuje v troch fázach, a to vo fáze (i) kontroly ich čerpania\nsamotným poskytovateľom (v danom prípade je ním ministerstvo v zastúpení agentúrou),\nktorý v prípade zistenia pochybení pri verejnom obstarávaní „mohol“ podľa v rozhodnom\nčase účinnej právnej úpravy vyzvať (podľa aktuálne účinného znenia § 27a ods. 1 zákona\nč. 528/2008 Z. z. poskytovateľ nie že „môže vyzvať“ ale „vyzve“ príjemcu na vrátenie,\npozn.) príjemcu na vrátenie týchto poskytnutých prostriedkov. Potom nasledovala fáza\n(ii), keď v prípade, že na základe výzvy podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z.\npríjemca dobrovoľne finančné prostriedky nevrátil, poskytovateľ musel podať podnet\nna ďalšie konanie Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“), ktorý opätovne\nzisťoval (a aj podľa aktuálne účinnej právnej úpravy zisťuje, pozn.), či skutočne došlo\nv procese verejného obstarávania realizovaného príjemcom k pochybeniam vytýkaným\nposkytovateľom, a ak tomu tak je, tak potom mohol uložiť svojím rozhodnutím pokutu\n\n11\n\nza porušenie týchto pravidiel verejného obstarávania. Následne nastúpila tretia fáza (iii),\nkeď po uložení pokuty z titulu porušenia pravidiel verejného obstarávania mohol\nposkytovateľ v správnom konaní vydať rozhodnutie o povinnosti prijímateľa vrátiť\nposkytnutý príspevok v celku alebo jeho časť.\n10.1.9 Sťažovateľka vo vzťahu k napádanému uzneseniu najvyššieho súdu namieta,\nže jej neposkytol súdnu ochranu, keďže sa stotožnil s posúdením povahy žalobou\nnapadnutých dokumentov (správy o nezrovnalosti a žiadosti) ako takých, ktoré nepodliehajú\nsprávnemu súdnemu prieskumu, preto prekážka nedostatku právomoci správneho súdu bráni\nďalšiemu konaniu o žalobe sťažovateľky, resp. ju robí neprípustnou.\n10.1.10 Z uvedeného vyplýva, že znenie zákona, ako aj dôvodová správa k nemu\npodporujú\n\nprávny\n\nnázor\n\nnajvyššieho\n\nsúdu,\n\npodľa\n\nktorého\n\ndokumenty\n\nvydané\n\nposkytovateľom finančných prostriedkov v prvej fáze kontroly ich čerpania majú iba\nnotifikačný (oznamovací) charakter a v žiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej\nrozhodovacej právomoci orgánu verejnej moci (poskytovateľa). Inými slovami,\nsťažovateľka ako príjemca nenávratného finančného príspevku bude mať možnosť namietať\nposkytovateľom tvrdené a jej vytýkané pochybenia v rámci verejného obstarávania ešte\nv druhej fáze procesu kontroly ich čerpania, a teda vydaním žalobou sťažovateľky\nnapádaných dokumentov nebol ešte s konečnou platnosťou zavŕšený proces dohľadu\na kontroly, v rámci ktorého sťažovateľka môže brániť svoje práva a právne postavenie.\nZ pohľadu subjektívnej právnej pozície prijímateľa (sťažovateľky) je totiž jeho pasivita\npo doručení výzvy poskytovateľa na vrátenie finančných prostriedkov prejavom nesúhlasu\npríjemcu s právnym záverom riadiaceho orgánu (poskytovateľ) o porušení pravidiel\na postupov verejného obstarávania. Takto potom vzniká medzi riadiacim orgánom\na príjemcom spor, ktorého riešenie spadá do pôsobnosti úradu, ktorý je jediným\nkompetentným subjektom autoritatívne posúdiť, či skutočne k porušeniu pravidiel\na postupov verejného obstarávania došlo. Až využitie kompetencie úradu s pozitívnym\nzáverom o porušení pravidiel verejného obstarávania zakladá vrchnostenské postavenie\nriadiaceho orgánu (žalovaného), ktorý bude kompetentný autoritatívne uložiť povinnosť\n\n12\n\nsťažovateľke vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť v zvýšenej sume, a to\nindividuálnym správnym aktom preskúmateľným správnym súdom (m. m. III. ÚS 33/2018).\n10.1.11 Sťažovateľka sa tak bude môcť dovolávať správnej súdnej ochrany až proti\nprípadnému rozhodnutiu úradu o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania\na následne aj proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu (poskytovateľa, žalovaného) podľa § 27a\nods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky alebo\nich časť.\n10.1.12 Z uvedeného vyplýva, že najvyšší súd rozhodol v súlade so zákonom, jeho\nrozhodnutie je ústavne udržateľné a nevykazuje znaky svojvôle či arbitrárnosti, preto nie je\nmožné prisvedčiť argumentácii sťažovateľky o porušení jej základného práva na súdnu\nochranu, keďže si ho neuplatňuje v štádiu na to určenom, ale predčasne, a to napadnutím\ndokumentov (správy o nezrovnalosti a žiadosti), ktoré nie sú individuálne správne akty\nukladajúce povinnosť z pozície mocenskej autority s možnosťou ich núteného výkonu, ale\nlen notifikačné úradné listy, ako to konštatoval aj najvyšší súd.\n10.1.13 Uvedené závery boli podkladom, na základe ktorého ústavný súd sťažnosť\nsťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní aj v tejto časti (proti najvyššiemu súdu\nvo veci namietaného porušenia základného práva na spravodlivý súdny proces) ako zjavne\nneopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), tak ako to je uvedené\nvo výroku tohto rozhodnutia.\n10.2.1 V súvislosti s námietkou sťažovateľky o porušení jej základného práva nebyť\nodňatý svojmu zákonnému sudcovi, k porušeniu ktorého malo dôjsť tým, že najvyšší súd\nnapriek existencii odlišného názoru iného senátu najvyššieho súdu pri riešení obdobnej\notázky týkajúcej sa charakteru dokumentov vydaných poskytovateľom nenávratného\nfinančného príspevku z fondov Európskej únie v rámci kontroly ich čerpania v danej veci\nrozhodol bez toho, aby sa pre účely zjednotenia právnych názorov obrátil na veľký senát\nnajvyššieho súdu v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku, ústavný súd\nuž konštatoval (IV. ÚS 267/2018), že za splnenia všetkých zákonných predpokladov možno\n\n13\n\nz právnej úpravy aj vo veciach patriacich do sféry správneho súdnictva vyvodiť povinnosť\nsenátu najvyššieho súdu predložiť vec veľkému senátu. Prípadné nepostúpenie veci\nveľkému senátu je pritom podľa názoru ústavného súdu spôsobilé vyvolať neprípustný\nzásah do základného práva účastníka konania na zákonného sudcu a zároveň založiť vadu\nnesprávne obsadeného súdu. V prípade sťažovateľky však o takýto prípad nešlo.\n10.2.2 Ústavný súd je toho názoru, že je nevyhnutné vždy posudzovať prípadný\nvznik judikatórneho odklonu aj v časových súvislostiach. Kompetencia veľkého senátu\nsprávneho kolégia najvyššieho súdu a s ňou spojená povinnosť postúpiť vec uložená senátu\nrozhodujúcemu vo veci boli založené až novým správnym procesným kódexom\n(Správny súdny poriadok) s účinnosťou od 1. júla 2016. V tomto období však už skoršie\nprávne názory najvyššieho súdu, ktorých sa sťažovateľka dovoláva (konkrétne\nsp. zn. 5 Sžf 26/2014 a sp. zn. 5 Sžf 31/2011) boli prekonané už v tom čase tiež existujúcou\nneskoršou judikatúrou najvyššieho súdu uvedenou v odôvodnení napádaného uznesenia\nnajvyššieho súdu (konkrétne sp. zn. 4 Sžf 56/2015 a sp. zn. 1 Sžf 87/2015). Od tejto v tomto\nčase už existujúcej aktuálnej judikatúry sa konajúci senát najvyššieho súdu, ako to vyplýva\naj z odôvodnenia jeho uznesenia, nemienil pri svojom rozhodovaní odchýliť a rozhodol\nv súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou iných senátov najvyššieho súdu. Z uvedeného\ndôvodu vo veci sťažovateľky konajúci senát najvyššieho súdu nemal podľa názoru\nústavného súdu povinnosť postúpiť túto vec veľkému senátu.\n10.2.3 Z dôvodu nesplnenia predpokladu (existencie zamýšľaného odklonu\nod aktuálnej judikatúry) pre postúpenie veci veľkému senátu nemožno preto uvažovať ani\no porušení základného práva sťažovateľky na zákonného sudcu, preto ústavný súd sťažnosť\nsťažovateľky aj v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n10.2.4 Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že povinnosť postúpenia veci\nveľkému senátu na zaujatie zjednocujúceho stanoviska a rozhodnutie veci nie je účelné\nrozširovať aj o obsolentné právne názory obsiahnuté v už „prežitej“ judikatúre. Relevanciu\nv tomto smere je možné priznať len zamýšľanému judikatórnemu odklonu od právneho\n\n14\n\nnázoru aktuálneho v čase rozhodovania konajúceho senátu, keďže v opačnom prípade by\nbolo potrebné zjednocovanie neúnosného množstva „historicky prežitých“ právnych\nnázorov.\n11. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaných\nrozhodnutí všeobecných súdov (krajského súdu a najvyššieho súdu), ako aj rozhodnutie\no priznaní sťažovateľke úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia jej práv\nalebo slobôd (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto častiach sťažnosti už\nnerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. augusta 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-vylúčenie z preskúmavania súdom", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4f20d2d0-5864-4200-87fd-5ad2e375a484", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1"}, {"guid": "ussr:254b612b-c0c1-49a7-bde8-ff6cfcd784c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2018 z 30. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:98c2158b-6b3f-4fe1-b486-5ed2e8a3dd86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.311.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 311/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 311/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.311.2025.1"}, {"guid": "ussr:fe005f75-b367-4b3a-85e6-e377f6997796", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.236.2023.3", "spisova_znacka": "II. ÚS 236/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 236/2023 z 5. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-05", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.236.2023.3"}, {"guid": "ussr:b8520357-0340-440d-ae69-cbd3aadcc69c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.329.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 329/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 329/2023 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.329.2023.1"}, {"guid": "ussr:ed46b47e-1feb-4e4f-af48-4abd6daa17a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.443.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 443/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 443/2022 z 11. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-11", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.443.2022.1"}, {"guid": "ussr:ad4bb238-2460-4b9c-b9cc-fdf819804de5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.397.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 397/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 397/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.397.2021.1"}, {"guid": "ussr:cd5cd802-3d1c-4c6b-9178-356af8f0fcc3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.335.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 335/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 335/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.335.2020.1"}, {"guid": "ussr:86cf917d-478b-4a62-86b5-d40e9937f06f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.138.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 138/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 138/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.138.2020.1"}, {"guid": "ussr:3030dd61-c808-49d2-9085-430bffc2aa04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.69.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.69.2020.1"}, {"guid": "ussr:6b709b28-033e-4d41-b3cf-ee6f6d7340f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.127.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/2019 z 20. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.127.2019.1"}, {"guid": "ussr:7bb7f63c-dbbd-4834-bf24-48d77363bb3f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.244.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 244/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 244/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.244.2019.1"}, {"guid": "ussr:e4bbb916-4000-4705-a947-af3c1f9fe092", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.197.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 197/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 197/2019 z 21. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.197.2019.1"}, {"guid": "ussr:512cd2c9-2783-427b-944a-6bd7ac813798", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.48.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 48/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/2019 z 5. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-05", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.48.2019.1"}, {"guid": "ussr:d3b7c9d5-3e66-4da2-893f-8aae3175d2c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.434.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 434/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 434/2018 z 5. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.434.2018.1"}, {"guid": "ussr:638f0da4-6200-4130-a3c6-c888fd9a49e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.374.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 374/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 374/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.374.2018.1"}, {"guid": "ussr:b2b8eac9-1462-4398-9d98-a88cac41fbaa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.408.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 408/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 408/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.408.2018.1"}, {"guid": "ussr:52003fea-0516-4391-9be1-ba6107add293", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.459.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 459/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 459/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.459.2018.1"}, {"guid": "ac921103-ecfc-49c3-b15a-b73c3f2e4775:9c780de1-2894-4c72-8b35-4dc6763c2488", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1017200622.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/43/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/43/2020 z 28. 2. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-02-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1017200622.1"}, {"guid": "4af5cee6-7681-436c-b6d6-ff6f2cff3e6f:e98effd8-9b10-4283-b839-87ea35033586", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016200051.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/30/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/30/2017 z 19. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200051.1"}, {"guid": "4dc06bb1-1315-462c-a031-690c91f3d718:60190da0-823a-40fa-9371-018cfd89c525", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1017200581.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/7/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/7/2019 z 12. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1017200581.1"}, {"guid": "2798e99d-ea9c-4793-b3e7-b07f782c4c78:6a2134b2-fbe7-4243-acf1-97f90aaa9481", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2024:5122208945.9", "spisova_znacka": "43Cbi/11/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 43Cbi/11/2022 z 17. 5. 2024", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2024-05-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2024:5122208945.9"}]}