{"guid": "ussr:d5b6ac72-bb3e-4080-8a2e-e0128fdf3426", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.270.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 270/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 270/2018 z 14. 11. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. novembra 2018, sp. zn. I. ÚS 270/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.270.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2018-11-14", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d5b6ac72-bb3e-4080-8a2e-e0128fdf3426", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.270.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.270.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.270.2018.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 270/2018-37\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. novembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka\na Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátkou JUDr. Zdenkou Hruškovou, advokátska kancelária, Makovického 7, Žilina,\nvo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina\nv konaní vedenom pod sp. zn. 22 T 117/2017 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina\nv konaní vedenom pod sp. zn. 22 T 117/2017 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n22 T 117/2017 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom\n\ndvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy právneho\n\nzastúpenia v sume 488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov) na účet\njeho právnej zástupkyne JUDr. Zdenky Hruškovej, advokátska kancelária, Makovického 7,\nŽilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 270/2018-13 z 15. augusta 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nv ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 22 T 117/2017.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 4 Tdo 82/2015 z 26. septembra 2017 zrušil\n\n2\n\nrozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1 To 49/2015 z 23. júna 2015 a rozsudok\nokresného súdu sp. zn. 3 T 96/2014 z 5. februára 2015, pretože bol porušený zákon\nv neprospech sťažovateľa (Trestný poriadok v znení účinnom do 31. decembra 2005, pozn.).\n3. Po skončení dovolacieho konania bol spis v trestnej veci doručený okresnému\nsúdu 2. októbra 2017 a konaniu bola pridelená nová spisová značka 22 T 117/2017, pričom\nide o jedno a to isté konanie, v ktorom bola podaná na sťažovateľa 12. júla 2004 obžaloba.\n4. Sťažovateľ namieta prieťahy v konaní, keďže okresný súd nekoná ani na základe\njeho návrhov na predbežné prerokovanie obžaloby zo 16. marca 2018 a 23. apríla 2018 a ani\nna základe jeho sťažnosti podanej predsedovi okresného súdu. Predseda okresného súdu\nvo svojom vyjadrení sp. zn. 1 Spr S l47/2018 z 31. mája 2018 uviedol, že sťažnosť\nnepovažuje za podanú dôvodne a vo veci sa koná. Predseda okresného súdu tiež uviedol, že\n„nie je v silách jedného sudcu konať súbežne vo všetkých pridelených veciach a nemôže\nsťažovateľovu\n\nkauzu\n\nuprednostniť\n\npred\n\ninými\n\nuž\n\nrozpojednávanými,\n\npričom\n\no predpokladanom termíne pojednávania sa uviedlo, že by malo k nemu dôjsť v III. až IV.\nštvrťroku 2018“.\n5. Sťažovateľ vidí v postupe okresného súdu porušenie svojich označených\nzákladných práv, a preto navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že základné právo sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2\nlistiny a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nokresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 22 T 117/2017 porušené boli, prikázal\nokresnému súdu konať v predmetnom konaní bez zbytočných prieťahov a domáha sa aj\npriznania finančného zadosťučinenia v sume 2 500 € z dôvodov uvedených v sťažnosti\na úhrady trov konania.\n6. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci\nkonania. Za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 Spr S 266/2018 z 2. októbra 2018\na právna zástupkyňa doplnila sťažnosť podaním z 15. októbra 2018. Neskôr podala tiež\n\n3\n\nstanovisko z 31. októbra 2018 k predmetnému vyjadreniu okresného súdu, ktoré doručila\nústavnému súdu 5. novembra 2018.\n6.1 Predseda okresného súdu vo vzťahu k postupu okresného súdu v napadnutom\nkonaní uviedol:\n„Vo veci ústavnej sťažnosti..., Vám predkladám vyjadrenie zákonnej sudkyne,\nz ktorého sú zrejmé vykonané procesné úkony s prílohou, ktorou je list sudcov trestného\núseku Okresného súdu Žilina k rukám ministra spravodlivosti SR a kompletný spisový\nmateriál sp. zn. 22T/117/2017.\nUvádzam, že k vyjadreniu sudkyne nemám viac čo doplniť.\nV danej trestnej veci je určený termín hlavného pojednávania na deň 27.11.2018...“\nSúčasťou vyjadrenia okresného súdu bolo podanie sudcov okresného súdu zo 6. júna\n2017 ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky, v ktorom upozornili „na dlhodobo\nneudržateľný stav na trestnom úseku na Okresnom súde Žilina“, hlavne na dlhodobú\npersonálnu poddimenzovanosť v počte sudcov, ale aj ostatných pracovníkov, ako aj\nvyjadrenie zákonnej sudkyne z 27. septembra 2018, v ktorom sa uvádza:\n„K ústavnej sťažnosti na prieťahy v konaní podanej obžalovaným\nv trestnej veci vedenej pod sp. zn. 22T/117/2017 uvádzam, že vzhľadom na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR v dovolacom konaní sp. zn. 4Tdo/82/2015 zo dňa\n26.9.2017, ktorý zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 3T/96/2004 z 5.2.2015, ako\naj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1 To/49/2015 zo dňa 23.06.2015, bolo\nOkresnému súdu Žilina prikázané, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a\nrozhodol. Pri viazanosti rozhodnutím nadriadeného súdu je potrebné opätovne vykonať\ndôkazy tak, ako to nariadil NS SR.\nDňa 12.7.2004 Okresná prokuratúra v Žiline pod č. 2Pv 65/04 podala obžalobu na\nobvineného\n\npre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215\n\nods. 1 písm. a)Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 1.1.2006 a pre trestný čin znásilnenia\npodľa 241 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 1.1.2006.\nOpatrením predsedu Okresného súdu Žilina zo dňa 9.11.2007 č.1 SprR 458/07 bola\ntrestná vec 3T/96/2004 pridelená podľa rozvrhu práce prostredníctvom generátora\npredsedníčke senátu JUDr. Erike Bebčákovej. Trestná vec bola po rozsiahlom dokazovaní\n\n4\n\na najmä obštrukčnom konaní obžalovaného právoplatne ukončená v roku 2015. Obžalovaný\npodal dňa 8.10.2015 prostredníctvom obhajkyne dovolanie, o ktorom bolo rozhodnuté\n26.9.2017, spis bol vrátený Okresnému súdu Žilina dňa 2.10.2017. I keď Najvyšší súd SR\nnariadil doplniť dokazovanie, je otázne, v akom rozsahu bude vec nakoniec prejednaná.\nZ dôvodu uplynutia funkčného obdobia už pôvodné prísediace nie sú aktívne, teda bude\nkonanie vykonávané v novom zložení senátu. Súd s poukazom na zmenu v zložení senátu\nv osobách prísediacich môže postupovať v zmysle § 219 ods. 2 Tr. por. Stanovisko\nobžalovaného k súhlasu so zmenou prísediacich bude súdu známe až v čase konania\nhlavného pojednávania, avšak vzhľadom na jeho predchádzajúci postoj ku konaniu\na doterajšie správanie (napr. aj v konaní vedenom na OS Žilina pod sp. zn. 5T/143/2005), je\ndôvodný predpoklad, že hlavné pojednávanie bude musieť súd vykonať opäť v celom\nrozsahu podľa ustanovení Trestného poriadku zák. č. 141/1961 Zb. v znení účinnom do\n31.12.2005, bez ohľadu na práva poškodenej osoby, nebyť vystavovaný druhotnej\nviktimizácii.\nTrestná vec je zapísaná pod novou spisovou značkou 22T/117/2017 a boli v nej\nvykonané nasledovné úkony (pre prehľadnosť uvádzam aj návrhy obžalovaného):\n- dňa 02.10.2017 - doručenie spisu 3T/96/2004 s rozsudkom NS SR zo dňa\n26.09.2017 pridelenie spisu do senátu 28 T pod sp. zn. 22T/117/2017\n- dňa 06.10.2017 podanie námietky zaujatosti obžalovaným\n- dňa 16.02.2018 pokyn na doručovanie zásielky poškodenej cez 00 PZ a pokyn pre\nVSU k vypracovaniu výzvy a poučeniu obžalovaného k obhajobe (zvolenie/ustanovenie\nobhajcu)\n- dňa 26.02.2018 vypracovaná výzva, poučenie o povinnej obhajobe\n- dňa 27.02.2018 oznámenie OR PZ o neúspešnom doručovaní súdu poškodenej\n- dňa 16.3.2018 žiadosť obžalovaného o predbežné prejednanie obžaloby,\n- dňa 19.3.2018 oznámenie obžalovaného a žiadosť o ustanovenie obhajkyne\nJUDr. Zdenky Hruškovej,\n- dňa 06.04.2018 opatrenie o ustanovení obhajcu,\n- dňa 23.04.2018 návrh obž. na predbežné prejednanie obžaloby č. l. 2539-2540\n- dňa 4.5.2018 doplnenie návrhu na predbežné prejednanie obžaloby č. l. 2542\n\n5\n\n- dňa 2.8.2018 žiadosť OR PZ Žilina o zaslanie rozsudku OS Žilina zo dňa 5.2.2015\nvo veci trestného oznámenia oznamovateľa\n\nna sudkyňu OS Žilina\n\n- dňa 13.08.2018 určenie termínu hlavného pojednávania na 27.11.2018\ns upovedomením, že podľa § 32 ods. 6 Tr. por. sa o námietke zaujatosti podanej\nobžalovaným nekoná\n- opakované doručovanie predvolania na hlavné pojednávanie a rozhodnutia NS SR\npoškodenej\n\na svedkovi\n\n, dňa 14.09.2018\n\na 18.09.2018, zisťovanie inej doručovacej adresy poškodenej a svedka.\nObžalovaný dňa 4.5.2018 podal k rukám predsedu súdu sťažnosť na prieťahy\nv konaní zapísaná je pod 1 SprS 147/2018. vo svojom vyjadrení som uviedla dôvody, pre\nktoré vo veci nebolo rozhodnuté a na týchto trvám v celom rozsahu.\nSvoj postoj k súdom obžalovaný deklaroval počas vedenia trestného konania pod\nsp. zn. 3T/96/2004 podávaním množstva námietok, žiadostí, sťažností, trestných oznámení,\npríp. žalôb voči konajúcim sudcom a v tomto pokračuje aj v súčasnosti napr. podaním\nnámietky zaujatosti voči sudkyni, či podaním trestného oznámenia.\nUstanovenie § 32 ods. 6 Tr. por. č. 301/2005 Z. z. v platnom znení upravuje zákonný\npostup pri podaní námietky zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre\nktoré už raz bolo o námietke rozhodnuté. Obžalovaný podal dňa 6.10.2017 námietku\nzaujatosti pre nepriateľský postoj sudkyne k jeho osobe. K dôvodom postupu súdu uvádzam,\nže obžalovaný na mňa, ako zákonnú sudkyňu, podával námietky zaujatosti pre nepriateľský\npostoj v prejednávanej veci pôvodne vedenej pod sp. 3T/96/2004 napr. dňa 18.11.2008,\n24.06.2008. 24.09.2009, 24.03.2010, 01.07.2010, 10.03.2010 atď., teda je zrejmé, že\nobžalovaným deklarovaný nepriateľský postoj k jeho osobe nie je novým dôvodom v zmysle\n§ 32 ods. 6 Tr. por.\nObžalovaný sa podľa vlastných vyjadrení opakovane domáha predbežného\nprejednania obžaloby v zmysle § 186 písm. c/ Tr. por., uvedené však súd nie je povinný\nriešiť nariadením termínu verejného zasadnutia, pretože v zmysle daného ustanovenia\npredseda senátu nariadi predbežné prejednanie obžaloby, ak má za to, že sú na to splnené\nzákonom stanovené podmienky. V danom prípade k takémuto záveru predsedníčka\nnedospela a nariadila termín hlavného pojednávania. O tom, že súd nevyhovel návrhu\n\n6\n\nobžalovaného a obhajkyne na nariadenie termínu VZ, zákon neukladá povinnosť vyhotoviť\nrozhodnutie, ani zasielať stanovisko súdu k ďalšiemu postupu.\nKaždý má právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov a ako sudca\nmám právo na prideľovanie vecí v takom počte, aby som ich mohla prejednať bez\nprieťahov, uvedené však objektívne nie je zabezpečené, na čo boli vedenie súdu ale aj\nMinisterstvo spravodlivosti SR upozorňované (vyjadrenia k Spr. list MS SR). Okresný súd\nŽilina je súdom konajúcim v trestných veciach v zmysle § 16 ods. 1 Tr. por., čomu\nzodpovedá aj rozsah vybavovanej agendy, vrátane nariadenej pracovnej pohotovosti v\npomerne krátkom časovom intervale. Pridelené dva pojednávacie dni v týždni využívam,\ntermínovo ich mám obsadené cca 3-4 mesiace vopred. Pri reálnom stave trestného úseku a\njeho obsadenosti sudcami nie je možné súbežne vykonávať úkony vo všetkých pridelených\ntrestných veciach, pričom špecifikom trestnej agendy je. že sudca musí prednostne\nprejednávať väzobné veci bez ohľadu na dátum ich pridelenia. Počet vecí pridelených do\nsenátu 28 T, ich skladba, počet pojednávacích dní, ich využitie, počet rozhodnutí väzobných\naj neväzobných je objektivizovaný v príslušných súdnych registroch.\nSťažnosť na prieťahy v konaní považujem za nedôvodnú, sťažovateľ sa domáha\núkonov súdu - rozhodnutia o námietke, nariadenia verejného zasadnutia, hlavného\npojednávania. Hlavné pojednávanie bolo nariadené dňa 13.8.2018 a obžalovaný bol\nupovedomený o procesnom postupe súdu v prípade podanej námietky zaujatosti.“\n6.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku z 15. októbra 2018 doplnila sťažnosť\npodaním, v ktorom uviedla:\n„V rámci štúdia spisu na Okresnom súde Žilina dňa 3.10.2018 sťažovateľ zistil zo\nsúdneho spisu, že na č. 1. 2547 sa nachádza prípis súdu, z ktorého vyplýva, že ku dňu\nvyhotovenia prípisu, t. j. dňa 13.8.2018, nebol ešte kreovaný kompletný senát, ktorý by\nmohol vo veci konať a rozhodovať. V rámci prípisu je uvedené iba meno jednej prísediacej,\na to p. Dzúrikovej. Čo sa týka ďalšieho obsahu spisu, teda od č. l. 2548 až 2582, ich\nobsahom nebol žiadny dokument, z ktorého by vyplývalo stanovenie druhého prísediaceho.\nTeda je evidentné, že ani ku dňu 3.10.2018 nebol určený ďalší prísediaci. Za tohto stavu nie\nje možné, aby dňa 27.11.2018 hlavné pojednávanie riadne prebehlo, hoci predvolanie na\ndaný termín bolo obhajkyni doručené ešte 20.8.2018, teda kedy nebol schopný súd konať,\n\n7\n\nčo trvá naďalej. Preto tak, ako už bolo uvedené v predošlých podaniach, je možné\npovažovať vytýčenie termínu pojednávania iba za formálny úkon zo strany súdu, ktorými\núkonom neboli odstránené prieťahy v konaní, nakoľko na danom pojednávaní za a stavu\nnevytvoreného kompletného senátu nie je možné ani konať, ani rozhodovať. Uvedené len\npotvrdzuje, že prieťahy v konaní stále trvajú, stále existuje stav právnej neistoty na strane\nsťažovateľa. O čom svedčí aj fakt, že súd doteraz nemohol vykonať žiadne relevantné úkony\nvo veci, ako napr. rozhodovať o návrhoch sťažovateľa, napr. na predbežné prejednanie\nobžaloby, ani o iných návrhoch.“\n6.3 Právna zástupkyňa podaním z 31. októbra 2018 reagovala na vyjadrenie predsedu\nokresného súdu (bod 6.1) takto:\n„Z vyjadrenia súdu. ako aj jeho príloh a v spojení s vyjadrením predsedu súdu\nz 31.5.2018, zn. 1SprS/147/2018 k mojej sťažnosti na prieťahy, možno vyvodiť, že samotný\nsúd si je vedomý prieťahov v mojej trestnej veci. i keď' sa snaží odkláňať od uvedeného\npozornosť s poukazom na také okolnosti, ktoré s prieťahmi vo veci č.k. 22T/117/2017 nijako\nnesúvisia, ako napr. na moje postupy v konaní - napr. podanie námietky zaujatosti, či\nnávrhu na prešetrenie veci orgánmi činnými v trestnom konaní, či nedošlo k spáchaniu\ntrestného činu predsedníčku senátu v rámci konania v mojej trestnej veci. čo je realizáciou\nmojich práv daných zákonom a uplatňovanie práv nemôže byť nikomu na ujmu a tieto\nnespôsobili nijaké prieťahy a nezapríčinili, že doteraz nebol konaní č.k. 22 T/117/2017\nučinený v podstate žiadny relevantný úkon. čo je zo súdneho spisu úplne jednoznačné.\nTvrdenia tohto typu považujem za snahu o diskreditáciu mojej osoby v tomto konaní na\nústavnom súde a to sa týka aj vyjadrení súdu nižšie uvedených.\nSúd poukazuje na moje údajne obštrukčné konanie v predošlom konaní č.k.\n3T/96/2004 - jednak to nesúvisí s touto sťažnosťou, pretože ide o úplne iný časový úsek\nkonania - tu sa rieši obdobie po 2.10.2017, zároveň považujem za potrebné uviesť, že\nz mojej strany nešlo o žiadne účelové vykonávanie úkonov s cieľom vyvolania obštrukcie,\nktorou by som nič kladné nezískal, ale z mojej strany išlo o snahu domôcť sa spravodlivého\na objektívneho rozhodnutia s použitím zákonných prostriedkov, ktoré mi dáva k dispozícii\nnáš právny poriadok. Naopak, súd som ešte počas 1. st. konania upozorňoval na jeho\nnezákonný postup, ktorý bol neskôr dôvodom zrušenia jeho rozhodnutia, avšak súd v čase,\n\n8\n\nkedy sa ešte dalo zabrániť tejto nezákonnosti, nebral uvedené vôbec na zreteľ, postupoval\nnaďalej nezákonne a tým prispel sám k celkovej dĺžke konania a zrušeniu rozhodnutia.\nUvedené si mal súd zvážiť hlavne v súvislosti s rozsiahlosťou dokazovania, na ktorú\npoukazuje aj vo svojom vyjadrení, resp. s druhotnou viktimizáciou údajnej poškodenej, no\nneberie do úvahy, akými stavmi prechádzam ja pri tejto neistote trvajúcej prinajmenšom od\nr. 2004.\nNie je zrejmé odkiaľ sa môže zodpovedne vyjadrovať sudkyňa konajúca v trestnej\nveci č.k. 22T/117/2017, ako som a správal v konaní č.k. 5T/143/2005, v ktorej veci\nnevystupovala ako zákonná sudkyňa a navyše v ktorej došlo počas konania k úmrtiu\nprísediacej sudkyne, aleje zrejmé, aký postoj zaujíma apriori k realizácii mojich práv,\npričom z vyjadrenia možno nepriamo vyvodiť, že pokiaľ by som nedal súhlas na postup\npodľa § 219 ods. 2 Tr. por. č. 141 1961 Zb.. bolo by to tiež považované z jej strany za moje\núdajne obštrukčné správanie, čomu tak nie je. Veď zákonodarca by bezdôvodne nezakotvil\npovinnosť súdu vykonať hlavné pojednávanie znovu po zmene zostavenia senátu. Na túto\nskutočnosť ma doteraz súd nedotazoval. hoci mal na to časovaný priestor a je to jeho\npovinnosť a s dôrazom na prípravu hlavného pojednávania. Súd si je vedomý toho, že\npokiaľ by som s uvedeným nevyslovil súhlas, musel by odznova vykonať celé konanie čo,\nako sám uvádza, je otázka rozsiahleho dokazovania a ani to ho neprimälo začať čo najskôr\nkonať vo veci, naopak ani tohto času ešte nie je senát kreovaný, teda nie je spôsobilý\nkonania vo veci a tento stav trvá už vyše roka, od kedy bol spis vrátený súdu po skončení\ndovolacieho konania. S týmto úzko súvisí aj to, že o mojej námietke zaujatosti nemohlo byť\nt. č. rozhodnuté, a to ani tak, že o námietke sa nekoná, keďže súd má rozhodovať v senáte\na ten ešte neexistuje (čo zakladá opäť dovolací dôvod), čo je ďalšia vec. na ktorú\npoukazujem v súvislosti s rozhodnutím o danej námietke popri tom. Čo som už uviedol\nv doplnení ústavnej sťažnosti zo dňa 27.8.2018, že námietka nebola a ani nemohla byť\nzaložená na tých istých dôvodoch, čo predošlá, ale na iných - nezákonnom postupe sudkyne\nv konaní potvrdenom dovolacím súdom...\nJe síce pravdou, že je na zvážení súdu, či dôjde k predbežnému prejednaniu\nobžaloby, pričom z vyjadrenia vyplýva, že súd k takému záveru nedospel, avšak ja som\npresvedčený o tom, že súd je viazaný právnym názorom súdu vyššieho stupňa, v tomto\nprípade odvolacieho v otázke právnej kvalifikácie skutku a z uznesenia Krajského súdu v\n\n9\n\nŽiline zo dňa 14.11.2005, sp. zn. 1 To 283/05 na str. 5 vyplýva, že skutok pod bodom 3/\nobžaloby nie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci inému orgánu. Je teda\nevidentné, že 14 rokov som stíhaný za skutok, ktorý ani nemožno považovať za trestný čin a\nsudkyňa odmieta o tomto rozhodnúť, podľa mňa nezákonne, nakoľko ochrana mojich práv,\na to napr. garantovaných aj Dohovorom... v čl. 6 ods. 1, by bola zabezpečená práve v rámci\npredbežného prejednania obžaloby v zmysle § 186 písm. c) Tr. por. č. 141/1961 Zb. najmä\nv súvislosti so skutkom uvedeným pod bodom 3/ obžaloby v spojitosti s § 172 ods. 1. písm.\nb) Tr. por. č. 141/1961 Zb. a následne rozhodol v súvislosti s týmto skutkom pod bodom 3/\nobžaloby tak, že v zmysle § 188 ods. 1, písm. c) Tr. por. č. 141/1961 Zb. trestné stíhanie\nv časti týkajúcom sa daného skutku zastaví, nakoľko sú tu okolnosti uvedené v § 172 ods. 1,\nt.j., že daný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod ani na postúpenie veci. Takýto\npostup je nie iba potrebný, ale nevyhnutný k tomu, aby došlo k zákonnému rozhodnutiu\nv mojej trestnej veci s ohľadom na názor krajského súdu.\nVýpočet úkonov vykonaných vo veci č.k.22T/l 17/2017, ktoré uvádza súd. nie sú\núkonmi smerujúcimi k odstráneniu stavu mojej právnej neistoty, v podstate nejde o žiadne\nodborne náročné úkony, ale v podstate o administratívne, ktorých realizácia nemôže\nzaberať vyše roka, pričom tieto úkony, ako ich označuje súd, uvedené pod 14-timi\nodrážkami ani nie je možné všetky považovať za úkony súdu. ale poťažne tie, ktoré sú\nuvedené pod odrážkou 5 - výzva a poučenie o povinnej obhajobe, odrážkou 9 - opatrenie\no ustanovení obhajcu, odrážkou 13 - určenie termínu pojednávania, avšak ani tieto\nnesmerujú k odstráneniu právnej neistoty ohľadne rozhodnutia v mojej veci.\nSudkyňa sa odvoláva na svoje vyjadrenie, ktoré je obsiahnuté v rámci vyjadrenia\npredsedu súdu z 31.5.2018, zn. 1SprS/147/2018 k mojej sťažnosti na prieťahy, pričom\npoukazuje na to, že moja trestná vec bola nanovo zapísaná pod sp. zn. z r. 2017 a ona koná\na rozhoduje v starších kauzách, teda spred r. 2017. Uvedené svedčí o prieťahoch a o tom, že\nmoja trestná vec bola dávaná do úzadia a že sa prehliadalo, že obžaloba bola podaná na\nsúde už r. 2004 a ide o jedno a to isté súvislé konanie a nie nové. Takéto odôvodnenie súdu\nmožno považovať za irelevantné z hľadiska zdôvodnenia, prečo súd nekoná v mojej veci...\n... Bez ohľadu na to, či z objektívnych dôvodov na strane súdu alebo zo subjektívnych\ndôvodov pri konaní na strane sudcu dochádza k prieťahom, ja mám právo garantované\nústavou a medzinárodnými zmluvami na rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov. Je\n\n10\n\nzrejmé, že toto v mojom prípade nie je zabezpečené a prieťahy trvajú a moja právna\nneistota trvá už cca 15 rokov, čo je vzhľadom na priemernú dĺžku ľudského života\nnezanedbateľný časový interval.“\n7. Procesné úkony okresného súdu uvedené v jeho vyjadrení (bod 6.1) považoval\nústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú zo súdneho\nspisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 10. októbra 2018.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného\npráva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 T 117/2017, ktoré\nbolo pôvodne vedené pod sp. zn. 3 T 96/2004.\n11. Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil, že základné právo\nna konanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy (podobne čl. 6 ods. 1\ndohovoru) sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí\ntrestného stíhania, keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo\npoškodený (II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02). Účel základného práva na konanie bez zbytočných\n\n11\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej\nneistoty nielen obvineného, ale aj poškodeného ako strán v trestnom konaní, sa sleduje\nkonaním a rozhodovaním príslušných orgánov v primeranej lehote (III. ÚS 99/02).\nSamotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota strán v trestnom konaní\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\no vine, resp. nevine obžalovaného a na tento výrok nadväzujúcich ďalších výrokov\nnastoľujúcich práva a povinnosti. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť\ntaký procesný postup v konaní pred súdom, ktorý čo najskôr odstráni stav jeho právnej\nneistoty, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie\nvýkonu spravodlivosti.\n12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2\nlistiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadnil tri základné kritériá,\nktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka\nsúdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje\naj povahu prerokúvanej veci.\n12.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom napadnutého\nkonania vedeného okresným súdom je trestné konanie, ktoré sa formálne začalo síce na\nzáklade zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu, ale ide o jedno a to isté konanie,\nv ktorom bola podaná na sťažovateľa obžaloba 12. júla 2004 (pozri body 2 a 3). Najvyšší\nsúd zrušil označené právoplatné rozsudky okresného súdu a krajského súdu z dôvodu, že bol\nporušený zákon (Trestný poriadok účinný do 31. decembra 2005, pozn.), a to najmä pre\nnaplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku,\na porušenie zákona v ustanoveniach § 256, § 101 ods. 1, § 100 ods. 1 a 2 a § 108\nv neprospech sťažovateľa ako obžalovaného (pozri podrobnejšie rozsudok najvyššieho súdu\nna s. 42 až s. 49 – viaceré úkony orgánov činných v trestnom konaní a okresného súdu\nsúvisiace s vykonávaním dokazovania boli postihnuté vadou, pozn.). Trestné konanie\nvedené proti sťažovateľovi pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby a pre trestný čin\n\n12\n\nznásilnenia tak stále nie je právoplatne skončené (rozhodovanie o vine a treste za spáchané\nskutky proti svojej bývalej manželke), ktoré sa začalo v júli 2004 podaním obžaloby\nOkresnou prokuratúrou Žilina. Okresný súd sa k prípadnej zložitosti veci nevyjadril.\n12.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených\nzákladných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil podstatnú okolnosť, ktorou by\nsťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v namietanom konaní, ale jeho procesné návrhy\na sťažnosti, ktoré v doterajšom priebehu trestného konania uskutočnil, boli snahou\ndosiahnuť priaznivé rozhodnutie v konaní pred súdom spočívajúce v nevyslovení viny\nsťažovateľa za údajné spáchanie dvoch skutkov násilnej povahy, čo mu nemožno\nvytknúť (pozri vyjadrenie okresného súdu v bode 6.1).\n12.3 Tretím hodnotiacim kritériom bol postup samotného okresného súdu. Úlohou\nústavného súdu bolo zistiť, či konkrétny postup okresného súdu v trestnom konaní nie je\nz hľadiska naplnenia základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny (resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru) svojvoľný alebo\nzjavne neodôvodnený (obdobne pozri napr. I. ÚS 13/00). Za zbytočný prieťah v konaní pred\nsúdom ako posledného štádia trestného konania možno považovať dobu jeho nečinnosti\nalebo zjavne neefektívnej činnosti pri napĺňaní účelu Trestného poriadku, predovšetkým\npožiadavky, aby trestné činy boli náležite zistené. Z hľadiska hodnotenia povahy veci sa\nústavný súd oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské\npráva, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku\nmimoriadne citlivého zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom\ntrestného konania spravidla spojený, musí posudzovať prísnejšie. V okolnostiach prípadu je\nzrejmé, že od podania obžaloby uplynulo 14 rokov a sťažovateľ je teraz reálne stále v stave\ndlhodobej právnej neistoty, čo nemožno v žiadnom prípade akceptovať. Celková doba\nkonania tak sama osebe nevyžaduje, aby ústavný súd skúmal bližšie aj jednotlivé procesné\núkony okresného súdu, prípadne obdobia jeho nečinnosti alebo uvádzal príklady\nneefektívnej činnosti. Trvanie trestného konania je už samo osebe celkom jednoznačne\n\n13\n\nneprimerané. Táto doba sa ešte navyše reálne predĺži o niekoľko ďalších mesiacov, keďže\ndruhýkrát okresný súd ešte po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu nerozhodol.\n13. Podľa názoru ústavného súdu konania, ktoré trvajú tak neobyčajne dlho, ako to\nbolo v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za\nnezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny), ako aj\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne napr. IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 173/05, IV. ÚS 251/05,\nII. ÚS 3/09).\n14. Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvode,\nktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd\nneakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99,\nIII. ÚS 17/02, I. ÚS 12/2018) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť\nkonanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania\nzabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený\nsubjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie\nuplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku\nnezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom\nkonaní.\n15. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 T 117/2017, ktoré je iba pokračovaním trestného\nkonania pod sp. zn. 3 T 96/2004 po rozhodnutí najvyššieho súdu (bod 2), došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n16. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany\nsťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať\nvo veci bez zbytočných prieťahov.\n\n14\n\nIII.\n17. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ\ndomáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný\nsúd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné\nprávo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľ žiadal priznať primerané\nfinančné zadosťučinenie v sume 2 500 € z dôvodov uvedených v sťažnosti v bode IV na s. 6\naž s. 8. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení jeho výšky\nústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské\npráva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so\nzreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajší postup okresného súdu\n(pozri bod 12.3), správanie sťažovateľa (pozri bod 12.2.), ale najmä celkovú dĺžku\nprebiehajúceho konania a skutočnosť, že po podaní sťažnosti ústavnému súdu nebolo\nvo veci ešte rozhodnuté, považoval ústavný súd za nevyhnutné priznať sťažovateľovi\nfinančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde v ním požadovanej\nsume (bod 3 výroku).\n18. Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde napokon rozhodol\no úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym\nzastupovaním. Sťažovateľ si uplatnil náhrada trov právneho zastúpenia v sume 488,13 €\n(3 úkony právnej služby v roku 2018 po 153,50 € ‒ prevzatie a príprava zastúpenia,\nsťažnosť a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu a 3 x režijný paušál po 9,21 €).\n\n15\n\n19. Keďže táto uplatnená suma trov právneho zastúpenia je vypočítaná v zmysle\npríslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov, ústavný súd mu priznal trovy za tri úkony právnej služby.\nPriznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný vyplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5\nzákona o ústavnom súde), tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\n20. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;\nto neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie\nmedzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej\nrepublike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté\nrozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).\nV Košiciach 14. novembra 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nadmerná zaťaženosť, nadmerné množstvo vecí", "trestné konanie-trestný poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "22T/117/2017", "guid": "5f5c4865-cb9d-460a-85ff-27bff1449c6a:bc32524d-2556-4ef5-86e2-77f442701bd9", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d1a95311-22e6-46b7-9f6b-94bd01f48ba6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.12.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 12/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.12.2018.2"}, {"guid": "ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be"}, {"guid": "ussr:44242685-e7fd-4e53-b846-e23fc3ca309f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/05 z 17. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-17", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:44242685-e7fd-4e53-b846-e23fc3ca309f"}, {"guid": "ussr:90b1ef6c-6337-45bb-9286-3ac7b25f5577", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 173/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 173/05 z 6. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-06", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90b1ef6c-6337-45bb-9286-3ac7b25f5577"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:b11cca11-17a7-47b6-b4f5-df7afce7fc50", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 260/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 260/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b11cca11-17a7-47b6-b4f5-df7afce7fc50"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:a8d3f3bf-03db-48b2-a1ed-a97654e0d33c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 99/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 99/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8d3f3bf-03db-48b2-a1ed-a97654e0d33c"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:bda832ec-9c08-4eb4-b717-6962b89ef5ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/02 z 6. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-06", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bda832ec-9c08-4eb4-b717-6962b89ef5ed"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}, {"guid": "ussr:d966805a-96b7-48e6-9056-c43241d99b17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/98 z 26. 8. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-08-26", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1998.1"}, {"guid": "ussr:5f08c263-f415-484f-ab47-0b81b42c6807", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/96 z 2. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-02", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1"}, {"guid": "0d8c4bbe-f5e1-427b-8d98-7b1020dcd778:a8734559-1341-4f42-b6ef-b78d717bd164", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4311010158.1", "spisova_znacka": "1To/49/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 1To/49/2015 z 19. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-10-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4311010158.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a63e1c90-b1e4-42a9-9412-0d75e62596ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.464.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 464/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 464/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.464.2020.1"}]}