{"guid": "ussr:21cd4324-6a20-4d7f-ae16-1dbc1864e56b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.260.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 260/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 260/2018 z 15. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. augusta 2018, sp. zn. I. ÚS 260/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.260.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-08-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "nazov": "čl. 49 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-49", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/21cd4324-6a20-4d7f-ae16-1dbc1864e56b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.260.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.260.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.260.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 260/2018-29\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. augusta 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Jozefom Polákom, Aleja slobody 1890/50, Dolný Kubín, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu na nezávislom a nestrannom\nsúde podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, práva na rovnosť účastníkov súdneho\nkonania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva spočívajúceho v zákaze\nporušenia zásady nullum crimen poema sine lege podľa čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky,\npráva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva domáhať sa\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených\nprípadoch na inom orgáne podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5 Tdo 72/2017 zo 4. januára 2018 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 2 To 36/2017 z 2. augusta 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n19. marca 2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu na nezávislom\na nestrannom súde podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva\nna rovnosť účastníkov súdneho konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, práva spočívajúceho\nv zákaze porušenia zásady nullum crimen poema sine lege podľa čl. 49 ústavy, práva\nna obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, práva domáhať sa ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne podľa čl.\n36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru uznesením\nNajvyššieho súdu v Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Tdo 72/2017\nzo 4. januára 2018 (ďalej len „namietané uznesenie najvyššieho súdu“) a rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 To 36/2017 z 2. augusta 2017\n(ďalej len „namietaný rozsudok krajského súdu“).\n2. Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol\nrozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 T 8/2016\nz 11. apríla 2017 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) uznaný vinným z prečinu\nzneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) zákona č. 300/2005\nZ. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) na skutkovom\nzáklade, že 20. augusta 2014 o 15.17 h v obci\n\n, počas výkonu\n\nslužby ako príslušník Policajného zboru pri vykonávaní merania rýchlosti na ceste č. 1/59\ns obmedzenou rýchlosťou jazdy motorových vozidiel dopravnou značkou 50 km/h\npoľskému štátnemu občanovi\n\n,\n\n, udelil za prekročenie\n\nmaximálnej povolenej rýchlosti o 31 km/h blokovú pokutu vo výške 140 €, pre účely\nzaplatenia ktorej si peniaze vybral z peňažného bankomatu, ktoré následne odovzdal\n\n2\n\nsťažovateľovi, ktorý mu ale sumu 40 € vrátil ako kompenzáciu za cestu k bankomatu a dal\nmu podpísať prázdny pokutový blok, pričom po skončení služby sťažovateľ v zázname\nzo služby uviedol len prijatie pokuty v sume 40 € a sumu vo výške 60 € si ponechal pre\nsvoju potrebu. Sťažovateľovi bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorého\nvýkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 2 rokov. Zároveň bol\nsťažovateľovi uložený aj trest straty hodnosti.\nProti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie proti výroku o vine aj\nvýroku o treste. Namietaným rozsudkom krajského súdu bol zrušený rozsudok okresného\nsúdu vo výroku o treste, ktorým bol sťažovateľovi uložený trest straty hodnosti podľa § 321\nods. 1 písm. d) a ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).\nNásledne sťažovateľ podal dovolanie podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku,\nt. j. že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a na\nnesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia a vytýkané pochybenie nebolo\nnapravené v odvolacom konaní. Napadnutým uznesením najvyššieho súdu bolo dovolanie\nsťažovateľa odmietnuté podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.\n3. Sťažovateľ uviedol, že «Najvyšší súd SR v konaní o dovolaní nevenoval\ndostatočnú starostlivosť dôvodom dovolania a dovolanie po vecnej stránke nepreskúmal\ns odôvodnením, že v podanom dovolaní boli vznesení námietky rýdzo skutkového\ncharakteru, napriek tomu, že sťažovateľ namietal aj to, že rozhodnutie je založené na\nnesprávnom použití hmotnoprávnych ustanovení tak Trestného zákona ako aj iných\nhmotnoprávnych predpisov.\nSťažovateľ považuje takýto záver dovolacieho súdu za neprávny, arbitrárny\na v rozpore so zákonom i Ústavou SR, pričom v dôsledku napadnutého uznesenia došlo\nk porušeniu práv a oprávnených záujmov sťažovateľa ktoré sú označené nižšie v tomto\npodaní.\nSťažovateľ má za to, že jeho dovolanie, ktoré dňa 30.10.2017 podal proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline sp. zn. 2To/36/2017-291 zo dňa 02.08.2017 spĺňalo všetky zákonné\nnáležitosti nakoľko dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr.\npor.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok\n\n3\n\npodať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému\ndovolanie je prípustné.\n... Ak teda Najvyšší súd zamietol dovolanie sťažovateľa, a nevrátil vec Krajskému\nsúdu aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval, porušil základné právo sťažovateľa\nvyplývajúce z čl. 46 ods. 1, čl. 49 Ústavy SR a čl. 6 ods. l Dohovoru.».\n4. Sťažovateľ ďalej poukazuje na skutočnosť, že mu nebolo doručené oznámenie\nOkresnej prokuratúry Dolný Kubín (ďalej len „okresná prokuratúra“) z 3. decembra 2015\no druhom výsluchu svedka\n\na jeho manželky\n\n(ďalej len „svedok a jeho manželka“), ktorý sa uskutočnil 16. decembra 2015\nna Krajskej prokuratúre\n\nv Poľskej republike (prvý výsluch svedka a jeho\n\nmanželky sa uskutočnil 19. júna 2015 na Okresnej prokuratúre\n\nv Poľskej\n\nrepublike ešte pred vznesením obvinenia sťažovateľovi, pozn.). Uvedené podľa sťažovateľa\nvyplýva zo záhlavia predmetného oznámenia, na ktorom je uvedená osoba\n,\n\n,\n\n, ktorej bolo predmetné\n\noznámenie doručované. Táto osoba sa nezhoduje s označením krstného mena a roku\nnarodenia sťažovateľa, a preto týmto postupom okresnej prokuratúry došlo k nezákonnému\nvýsluchu svedka a jeho manželky.\nPodľa názoru sťažovateľa «vyššie uvedeným postupom prokuratúry zo dňa\n03.12.2015 s 16.12.2015 tak došlo k nezákonnému výsluchu poškodeného a jeho manželky\nv procesnom postavení svedka a teda k vyhotoveniu nezákonného dôkazu, nakoľko skoršej\nvýpovede, ktorá bola pre trestné konanie nedostačujúca a nulitná z procesnoprávneho\nhľadiska, pretože svedkyňa v nej odkázala iba na svoju skoršiu, nezákonnú výpoveď.\nAkákoľvek skutočnosť (informácia), ktorá nie je získaná v súlade so zákonom, nemôže byť\npovažovaná za dôkaz v trestnom práve. Porušenie zákonných pravidiel pri obstarávaní\ndôkazov má mať za následok nepoužiteľnosť dôkazu ako podkladu pre rozhodnutie súdu.\nTým, že vyšetrovateľka pri opakovaní výsluchu svedka poškodenej použila nezákonný dôkaz,\ntento úkon sa jej absolútne nepodarilo konvalidovať a zakomponovanie skoršej nezákonnej\nvýpovede do nového výsluchu malo za následok, že aj tento výsluch sa stal nezákonným\ndôkazom. Preto sa rovnakého pochybenia dopustil aj prvostupňový súd, keď na hlavnom\npojednávaní dňa 26.05.2009 konštatoval, že poškodená vypovedala zhodne ako\n\n4\n\nv prípravnom konaní a pri konfrontácii dňa 09.06.2008 a postupoval preto v rozpore\nso zákonom, nakoľko išlo o právne neúčinný dôkaz.\nUvedeným nesprávnym procesným postupom bolo zabránené obvinenému účinne sa\nobhajovať.\nPri opätovných výsluchoch svedka\n\na\n\nsa nezákonný prvok preniesol aj do novo vykonávaného dôkazu, čo malo za následok, že\ntieto výsluchy, vykonané za účelom nápravy pochybenia procesného postupu vyšetrovateľa\nsúdom, boli znovu uskutočnené v rozpore so zákonom. Aj v tomto prípade ide teda\no nezákonne dôkazy, ktoré súd nemôže použiť ako podklad pre rozhodnutie. Okresný súd na\nhlavnom pojednávaní svojím zápisničným konštatovaním, že svedkovia vypovedali zhodne\nako pri výsluchoch v prípravnom konaní, sa dopustil rovnakého pochybenia tým, že prevzal\nnezákonne vykonané dôkazy z prípravného konania.\nOdvolací súd, napriek námietkam obvineného v tomto smere, sa síce čiastočne snažil\nnapraviť nedostatky v odôvodnení prvostupňového rozsudku, keď rozsudok súdu prvého\nstupňa zrušil čo do výroku o treste straty hodnosti, no keďže výpovede vyššie uvedených\nsvedkov, neboli vykonané zákonným spôsobom, odvolací súd postupom podľa § 319\nTrestného poriadku porušil zákon, keď odvolanie obvineného čo do výroku o vine\nzamietol.».\n5. Sťažovateľ ďalej vidí pochybenie aj v tom, že všeobecné súdy neaplikovali zásadu\n„in dubio pro reo“, resp. „in dubio mitius“, keď bol právoplatne odsúdený zo spáchania\nprečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, i keď ho nespáchal, a ani vykonaným\ndokazovaním nebolo preukázané, že sa skutok stal.\nSťažovateľ teda konštatuje, že «... platí teda, že sudcovia rozhodujúci o podanej\nobžalobe, podanom odvolaní, resp. o podanom mimoriadnom opravnom prostriedku by\nmali k posúdeniu veci pristupovať nezaujato, to znamená, byť v zásade otvorený tomu, že\npredložené dôkazy nie sú dostatočné na preukázanie viny obžalovaného, (m.m. nález\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. 2517/08 z 24. februára 2009, bod 46 ).\nO tom, že porušovateľ 2/ ako konajúci krajský súd na požiadavku nezaujatého\nprístupu vyplývajúcu z označeného ústavného princípu nereflektoval, svedčí formulácia\nobsiahnutá v jeho rozhodnutí na strane 11 odôvodnená napadnutého rozsudku podľa ktorej\n\n5\n\n„Vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa\ndopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku\na spoľahlivo dokazujú, že obžalovaný\n\nspáchal skutok popísaný\n\nv obžalobe“.\nNa presvedčenie krajského súdu o „spoľahlivo preukázanej“ vine sťažovateľa potom\nnadviazal jeho neprípustný aktivistický postup, keď sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil\ns hodnotením dôkazov vo vzťahu k žalovanému tak, ako to urobil súd prvého stupňa, hoci\nsúd prvého stupňa pri nezmenenom skutkovom stave a dôkaznej situácii vyhodnotil\nvykonané dokazovanie v intenciách názorov odvolacieho súdu, ktoré boli uvedené uznesení\nporušovateľa 2/ sp. zn. 2To/59/2016 -191 zo dňa 07.09.2016, ktorými bol viazaný, aj keď\npôvodne sťažovateľa spod obžaloby oslobodil.\nPorušovateľ 2/ rozhodujúci o odvolaní sťažovateľa svojím postupom svojvoľne\nvybočil z procesného rámca určeného mu príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku.».\n6. Sťažovateľ namieta aj skutočnosť, že najvyšší súd rozhodol o dovolaní už\n4. januára 2018, ale nebral do úvahy jeho vyjadrenie k vyjadreniu okresnej prokuratúry\nk dovolaniu sťažovateľa z 18. decembra 2017 (ďalej len „vyjadrenie k replike okresnej\nprokuratúry“).\n7. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ opakuje obhajobné tvrdenia z pôvodného\ntrestného konania, ktoré už uviedol v odvolaní proti namietanému rozsudku krajského súdu\na v dovolaní proti namietanému uzneseniu najvyššieho súdu. V sťažnosti opätovne hodnotil\njednotlivé listinné dôkazy, ako aj svedecké výpovede a namietal nesprávne hodnotenie\ndôkazov všeobecnými súdmi, ktoré viedli k uznaniu jeho viny a uloženiu trestu.\nVykonaným dokazovaním nebolo podľa názoru sťažovateľa preukázané, že by svojím\nkonaním naplnil zákonné znaky trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa,\nkeďže mu spáchanie skutku nebolo preukázané.\n8. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,\nktorým vysloví porušenie jeho v bode 1 označených základných práv namietaným\nuznesením najvyššieho súdu a namietaným rozsudkom krajského súdu. Sťažovateľ ďalej\n\n6\n\nžiada zrušiť namietané uznesenie najvyššieho súdu a vrátiť vec najvyššiemu súdu na ďalšie\nkonanie a zrušiť namietaný rozsudok krajského súdu a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie\nkonanie. Okrem toho sa sťažovateľ domáha aj priznania náhrady trov konania v sume\n390,50 €.\nII.\n9. Na základe výzvy ústavného súdu sa najvyšší súd prostredníctvom predsedu senátu\n5 Tdo vyjadril k opodstatnenosti sťažnosti sťažovateľa, ktorý vo vyjadrení doručenom\nústavnému súdu 26. apríla 2018 uviedol:\n«Pokiaľ ide o prvú námietku, v rámci ktorej sťažovateľ na s. 4, časti A sťažnosti\nspochybňuje zákonnosť a procesnú použiteľnosť výpovedí manželov\n\n,\n\nnajvyšší súd konštatuje, že predmetná námietka v dovolacom konaní vznesená nebola.\nV žiadnej časti dovolania z\n\n3.\n\noktóbra 2017 sťažovateľ predmetné\n\nvýpovede\n\nnespochybňoval. Vychádzajúc z tejto skutočnosti, vedomý si § 385 ods. 1 Tr. por., podľa\nktorého je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené (viazanosť sa\ntýka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo a nie\nprávnych dôvodov dovolania - R 120/2011), dovolací súd nebol oprávnený preskúmavať\nzákonnosť, resp. procesnú použiteľnosť označených výpovedí.\nPokiaľ ide o námietku obvineného, podľa ktorej sa najvyšší súd nijako nevysporiadal\ns jeho vyjadrením k vyjadreniu prokurátora z 18. decembra 2017, dovolací súd konštatuje,\nže žiadne takéto vyjadrenie mu nebolo doručené. Po predložení dovolania dňa 3. novembra\n2017, predseda senátu najvyššieho súdu spis 20. novembra 2017 vrátil Okresnému súdu\nDolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) s pokynom, aby vyjadrenie prokurátora\nz 24. októbra 2017 zaslal na vedomie procesným stranám. Po doručení predmetného\nvyjadrenia, okresný súd 22. decembra 2017 spis opätovne predložil najvyššiemu súdu.\nV novo predloženom spise sa však namietané vyjadrenie nenachádzalo a dovolaciemu súdu\nnebolo doručené ani dodatočne.\nPokiaľ ide o poslednú námietku rozvedenú v časti B sťažnosti, podľa ktorej najvyšší\nsúd porušil práva sťažovateľa aj tým, že v jeho prípade nerešpektoval zásadu in dubio pro\nreo (in dubio pro mitius), resp. rozhodol v extrémnom rozpore s vykonaným dokazovaním,\n\n7\n\nv tomto smere sa naďalej pridržiava odôvodnenia napadnutého uznesenia. V predmetnom\nuznesení najvyšší súd zrozumiteľne a v súlade s doterajšou rozhodovacou praxou\n(R 14/2015) vysvetlil, že v prípade dovolania podaného obvineným, nie je podľa § 371\nods. 1 písm. i) Tr. por. časť za bodkočiarkou oprávnený na preskúmavanie skutkového stavu\nveci. Ako súd vysvetlil, v prípade takto podaného dovolania ide o mimoriadny opravný\nprostriedok, ktorý je určený na odstraňovanie právnych a nie skutkových pochybení.\nS ohľadom na to, že v podanom dovolaní obvinený\n\nvznášal rýdzo skutkové\n\nnámietky (súdy nedostatočne prihliadli na pokyn riaditeľa odboru dopravnej polície P PZ\nč. 2/2012, schválený sadzobník pokút, výsledky konfrontácie svedkov\n\na\n\n,\n\nvýpis z účtu, výmenný kurz ECB, motív oznamovateľa atď.), dovolací súd musel jeho\ndovolanie podľa § 382 písm. c) Tr. por. bez preskúmania veci odmietnuť.\nNa podklade vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že podaná sťažnosť je\nneopodstatnená, a preto k porušeniu sťažovateľom označených (a ani žiadnych iných) práv\nkonaním a uznesením najvyššieho súdu dôjsť nemohlo.»\n10. Na základe výzvy ústavného súdu sa krajský súd prostredníctvom sudkyne\nspravodajkyne senátu 2 To vyjadril k opodstatnenosti sťažnosti sťažovateľa, ktorý\nvo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 2. mája 2018 konštatuje:\n«Po dôslednom oboznámení sa s obsahom ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nmožno konštatovať, že dôvody sťažnosti týkajúce sa rozsudku\nKrajského súdu v Žiline, sú v podstate opakovaním obhajobných tvrdení a odvolacích\nnámietok\n\nz pôvodného trestného konania.\n\nprimáme\n\nnesúhlasí s hodnotením dôkazov tak okresným, ako aj následne krajským súdom, ktoré\nv končenom dôsledku viedli k uznaniu viny a uloženiu trestu, opätovne sa domáha\nuplatnenia zásady „in dubio pro reo“ v dôsledku čoho mal byť spod obžaloby oslobodený.\nSúčasne namieta, že jeho odsúdenie je založené aj na nezákonných dôkazoch.\nPoznamenávam, že so všetkými týmito námietkami sťažovateľa\n\n.\n\nsa krajský súd podrobne a dôsledne vysporiadal v odôvodnení rozsudku sp. zn. 2To/36/2017\nzo dňa 2. augusta 2018, a preto v podrobnostiach odkazujem na tento rozsudok. V priebehu\nvedeného trestného konania bol svedok poškodený\n\nvypočutý\n\nkontradiktórne, bol vypočutý v konaní pred súdom a bolo možné klásť mu otázky. Pokiaľ ide\n\n8\n\no\n\nnamietaný postup súdu týkajúci sa rozhodovania o jeho\n\ndôkazných návrhoch, uvedené bolo krajským súdom riešené na str. 15 odôvodnenia\nrozsudku. Krajský súd konkrétne uviedol: „Okresný súd v rámci vykonávania dokazovania\nna hlavnom pojednávaní vyčerpal všetky dôkazné návrhy procesných strán a otvoreným\nnezostal žiaden dôkazný návrh. Pred vyhlásením dokazovania za skončené prvostupňovým\nsúdom podľa § 274 ods. 1 Tr. por. žiadna z procesných strán nemala návrhy na doplnenie\ndokazovania, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 6.4.2017.“\nZ pohľadu rozhodovacej činnosti krajského súdu ústavnú sťažnosť\npovažujem za nedôvodnú.»\n11. Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby preukázal\ndoručenie vyjadrenia k replike okresnej prokuratúry okresnému súdu k sp. zn. 2 T 8/2016,\npretože sa v predmetnom spise okresného súdu nenachádza a ani nebolo doručené\nnajvyššiemu súdu dodatočne. Zároveň bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa oznámené, že\nak to považuje za potrebné, k ostatným skutočnostiam uvedeným vo vyjadrení najvyššieho\nsúdu a krajského súdu sa má možnosť vyjadriť.\n12. Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 6. júna\n2018 uviedol:\n„Čo sa týka vyjadrenia Najvyššieho súdu SR ktorý uvádza, že sťažovateľ v rámci\ndovolacieho konania nevzniesol námietku nezákonnosti výsluchu svedkov\na\n\n, táto námietka nemôže obstáť z dôvodu, že zákonnosť\n\na hodnovernosť výsluchu uvedených svedkov sťažovateľ namietal od počiatku o čom svedčí\nobsah tak dovolania, ako aj odvolania sťažovateľa, ktoré tvorilo prílohu dovolania\nsťažovateľa.\nZároveň pozornosť Ústavného súdu SR sťažovateľ upriamuje na skutočnosť, že\noznámenie Okresnej prokuratúry Dolný Kubín sp. zn. 2Pn 40/15/5503-11 zo dňa\n03.12.2015 o výsluchu svedkov\n\na\n\nktoré sa\n\nuskutočnili dňa 16.12.2015 o 09:00 hod. a 16.12.2015 o 12:00 hod. na ktoré poukazuje\nsťažovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 18.12.2017 tvorilo súčasť tak vyšetrovacieho ako aj\nsúdneho spisu po celý čas priebehu trestného konania, ako aj v súčasnosti, nakoľko kópiu\n\n9\n\noznámenia Okresnej prokuratúry Dolný Kubín sp. zn. 2Pn 40/15/5503-11 zo dňa\n03.12.2015 získal sťažovateľ nahliadnutím do súdneho spisu ešte v čase pred vydaním v\nporadí prvého oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín. Ani porušovateľ 1/\nani porušovateľ 2/ nemôžu tvrdiť, že takáto listina sa v obsahu spisu nenachádza, pretože\nnejde o podanie obhajoby ale o oficiálny list Okresnej prokuratúry Dolný Kubín. Vada, na\nktorú poukazuje sťažovateľ vo vyjadrení zo dňa 18.12.2017 teda v konaní existuje od\nvydania oznámenia Okresnej prokuratúry Dolný Kubín zo dňa 03.12.2015 a sťažovateľ ju v\nrámci konania namietal riadne a včas.\nSťažovateľ namietal zákonnosť a hodnovernosť výpovedí svedkov\na\n\n, a preto bolo povinnosťou všeobecných súdov skúmať\n\nzákonnosť a hodnovernosť ich výpovedí od počiatku. V tomto smere preto nemôže obstáť\ntvrdenie porušovateľa 1/ že nebol oprávnený preskúmavať zákonnosť, resp. procesnú\npoužiteľnosť označených výpovedi. Podľa názoru sťažovateľa preskúmať zákonnosť, resp.\nprocesnú použiteľnosť označených výpovedi svedkov\n\na\n\nbola nie len možnosť ale aj povinnosť tak porušovateľa 1/, ktorý rozhodoval\no dovolaní sťažovateľa, ako aj porušovateľa 2/, ktorý rozhodoval o podanom odvolaní\nsťažovateľa.\nZastávame názor, že námietky, ktoré sťažovateľ predostrel v rámci svojho dovolania\nneboli len skutkového, ale aj právneho charakteru.\nSťažovateľ opätovne poukazuje na vysoko neštandardný priebeh dovolacieho\nkonania z časového hľadiska, ktorý je zrejmý aj z vyjadrenia porušovateľa 1/ zo dňa\n18.04.2018 keď dňa 20.11.2017 dovolací súd vrátil vec Okresnému súdu Dolný Kubín z\nprocesných dôvodov, dňa 22.12.2017 mal byť spis ešte len odoslaný z Okresného súdu\nDolný Kubín na Najvyšší súd SR a dňa 04.01.2018 už bolo rozhodnuté o dovolaní\nsťažovateľa. Za tak krátky čas je zrejmé, že porušovateľ 1/ neskúmal existenciu dovolacích\ndôvodov z materiálneho hľadiska ale iba formálne.“\nIII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n10\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n15. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n16. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n17. Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným\nprávom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej\nmoci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán\nporušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne\nnepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\nK iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,\nnesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných\n\n11\n\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej\nmoci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m.\nIV. ÚS 62/08).\n18. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných\nzásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich\ndo ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym\norgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je\nprieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými\nsúdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového\nstavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n19. Sťažovateľ v petite sťažnosti namieta porušenie čl. 46 ústavy (vo všeobecnosti);\nz obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ konkrétne namieta porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy.\n20. Ústavný súd poznamenáva, že v obsahu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru niet zásadných odlišností a prípadné porušenie týchto práv je potrebné\nposudzovať spoločne.\n21. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na obdobne aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v tom, že každý sa môže\ndomáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu\nnezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta,\nposkytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve\n\n12\n\nna súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho\nveci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom\nprávnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách,\nktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon\n(IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný\nvýklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne\ninterpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n22. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07),\nt. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na\nspravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n23. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po\nvykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces.\n24. Ústavný súd sa oboznámil s namietaným rozsudkom krajského súdu vrátane\nsťažovateľom prezentovaných nosných úvah, aby posúdil zlučiteľnosť jeho obsahu\n\n13\n\ns limitmi sťažovateľom v bode 1 označených článkov ústavy a dohovoru, ktorých porušenie\nnamieta. Na tomto mieste ústavný súd pripomína, že v danom prieskume nebolo jeho\núlohou preverovať úplnosť a správnosť skutkových zistení všeobecných súdov. Uvedený\nprieskum vykonal ústavný súd v medziach svojich právomocí, a teda posudzoval kvalitu\nodôvodnenia namietaného rozsudku krajského súdu a ústavnú súladnosť interpretácie\nprávnej úpravy, ktorú krajský súd vo veci sťažovateľa aplikoval, inými slovami, ústavnú\nudržateľnosť namietaného rozsudku krajského súdu.\n25. Ústavný súd poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia namietaného rozsudku\nkrajského súdu, v rámci ktorého bolo konštatované:\n«... Odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim\npodstatu súdeného trestného činu (prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa\n§ 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa\npostupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by\nmohli mať vplyv jednak na objasnenie skutkového stavu vecí a jednak práva obžalovaného\nna obhajobu. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak, ako sú uvedené v napadnutom\nrozsudku, sú správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom\npojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach skutkových zistení odkazuje na\nsprávne, podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom\nrozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom,\nna rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Podľa názoru odvolacieho súdu\nprvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por.,\nteda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel\nk logicky odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.\nZ odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd\nza dokázané v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel\na akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne\nv odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a jasne vyložil, ako sa vyrovnal s obhajobou\nobžalovaného\n\na akými právnymi úvahami sa spravoval, keď\n\nposudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu.\n\n14\n\nKrajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným\nrozsudkom súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislostí treba\ndodať, že toto konštatovanie sa v celom rozsahu týka aj odvolacích námietok obžalovaného\nv rozsahu, v akom sú dôvody odvolania uvedené vyššie, lebo dôvody\nodvolania obžalovaného sú v podstate súhrnom jeho obhajoby prezentovanej v celom\ndoterajšom konaní. Obžalovaný\n\nzaložil odvolanie na opakovaných\n\ndôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami,\nnámietkami obhajcu, tak skutkovými, ako aj právnymi, sa však súd prvého stupňa\nv napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu spornú\notázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.\n... Odkazujúc v ostatnom na správne dôvody rozsudku okresného súdu, keď súd vo\nvzťahu ku skutkovým zisteniam dôsledne vyhodnotil dôkaznú situáciu, s ktorými dôvodmi sa\nodvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, správne a zákonne postupoval okresný súd, keď\nprotiprávne konanie obžalovaného\n\n, ktoré vyplynulo z dokazovania na\n\nhlavnom pojednávaní, právne posúdil ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa\npodľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Uvedené právne posúdenie konania obžalovaného\nzodpovedá stavu veci, ako aj všetkým zákonným hľadiskám, na ktoré\nmusel okresný súd prihliadať. Obžalovaný tak konal s priamym úmyslom v zmysle § 15\npísm. a) Tr. zák. Aj tu odvolací súd odkazuje na správnu a podrobnú argumentáciu\nokresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorou sa odvolací súd v celom\nrozsahu stotožnil.\nOkresný súd v rámci vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní vyčerpal\nvšetky dôkazné návrhy procesných strán a otvoreným nezostal žiaden dôkazný návrh. Pred\nvyhlásením dokazovania za skončené prvostupňovým súdom postupom podľa § 274 ods. 1\nTr. por. žiadna z procesných strán nemala návrhy na doplnenie dokazovania, ako to\nvyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 6.4.2017.»\n26. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu jednoznačne vyplýva, že sa krajský\nsúd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku okresného súdu. Krajský súd\nprimeraným a v okolnostiach danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval na\nsťažovateľom vznesené odvolacie námietky (strany 11 až 14 rozsudku krajského súdu, ktoré\n\n15\n\nústavný súd už necituje, keďže sú sťažovateľovi známe, pozn.). Ústavný súd považuje\nodôvodnenie krajského súdu za zrozumiteľné a dostatočne logické, teda nemožno ho\nhodnotiť ani ako arbitrárne či celkom zjavne neodôvodnené alebo za extrémne porušujúce\nv bode 1 označené práva sťažovateľa. Ústavný súd s úvahami krajského súdu v okolnostiach\ndanej veci nemá žiadny dôvod polemizovať alebo nahrádzať jeho právny názor svojím\nvlastným.\n27. Námietka sťažovateľa uvedená v bode 4 neobstojí, keďže podľa názoru\nústavného súdu bol tento nedostatok konvalidovaný v súdnom konaní, keďže svedok a jeho\nmanželka boli opätovne opakovane pred súdom vypočúvaní a bolo im možné klásť otázky.\nZároveň platí, že ani obsah vyjadrenia k replike okresnej prokuratúry nie je spôsobilý sám\nosebe vyvolať ústavnoprávne dôsledky, pretože nemá ústavnoprávny význam.\n28. Ústavný súd, vychádzajúc zo svojej judikatúry, konštatuje, že posudzuje\nspravodlivosť procesu ako celku (II. ÚS 307/06), preto k vyhoveniu sťažnosti dochádza\nzásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietané a relevantné procesné\npochybenia zo strany príslušného orgánu verejnej moci umožňujú prijatie záveru, že proces\nako celok bol nespravodlivý a vzhľadom na to aj jeho výsledok môže vyznievať ako\nnespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje k vyhoveniu sťažnosti v prípadoch, keď\nzo strany orgánov verejnej moci síce k určitému pochybeniu došlo, avšak jeho intenzita\na existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným porušením ústavou garantovaného práva\na jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemala podstatný dosah\n(IV. ÚS 320/2011). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že nie každé porušenie\nzákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky za následok porušenie ústavou\ngarantovaného základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n(IV. ÚS 104/2012, I. ÚS 9/2013, IV. ÚS 629/2012, II. ÚS 372/2012, II. ÚS 373/2012).\n29. Námietku sťažovateľa uvedenú v bode 5 považuje ústavný súd za nedôvodnú\nvzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 25, 26, 32 a 33.\n\n16\n\n30. Ústavný súd poukazuje aj na to, že nie je tzv. skutkovým súdom, teda súdom,\nktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci.\nZároveň poukazuje na to, že ako judikatúra Komisie pre ľudské práva (sťažnosť\nč. 6172/73, X. v. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom), tak aj\ndoterajšia judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“) (napríklad\nv prípade Delcourt, resp. Monnel a Morris)] pod spravodlivým súdnym procesom (fair\nhearing) v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho,\nakým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil konkrétne právne a faktické okolnosti\nkonkrétneho prípadu (I. ÚS 26/2014).\n31. Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená\nprávoplatným rozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú\naplikované. Jednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť,\naby využili existujúci opravný prostriedok (napr. I. ÚS 4/00; vec Pérez De Rada Cavanilles\nc. Španielsko, rozsudok ESĽP z 28. októbra 1998). Otázku posúdenia prípustnosti dovolania\nrieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti\ndovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru o porušení označených práv\nsťažovateľov v prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie nepripúšťajú (mutatis mutandis\nIV. ÚS 35/02). Postup súdu v súlade so zákonom nemôže byť dôvodom na vyslovenie\nporušenia označeného práva sťažovateľa.\n32. Ústavný súd sa oboznámil aj s namietaným uznesením najvyššieho súdu, ktorý\nv relevantnej časti odôvodnenia konštatoval:\n«K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je potrebné\nďalej uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho\ndôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili\nsúdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové\nzistenia, čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia\nurobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať.\n\n17\n\nInak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne\ndruhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní\nuplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa\npritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu\nvykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov.\nDovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je\noprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní\no dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa\na jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie\nje možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu\ndruhého stupňa.\nV trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového\nstavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci\nv rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne\npravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani\nváhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2\nods. 12 Tr. por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy\nzískané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na\nstarostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho,\nči ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.\nVychádzajúc z týchto úvah je zrejmé, že obvinený - napriek svojmu vyjadreniu,\nv podanom dovolaní vznáša námietky rýdzo skutkového charakteru, a preto s ohľadom na\nznenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. časť za bodkočiarkou sa nimi dovolací súd zaoberať\nnemohol. Z tohto dôvodu dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením na neverejnom\nzasadnutí odmietol.»\n33. Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd ako súd dovolací v namietanom uznesení\njasne a zrozumiteľne vyjadril dôvody, pre ktoré najvyšší súd dovolanie sťažovateľa\nodmietol. Ústavný súd na základe uvedeného opätovne zdôrazňuje, že právny záver\nnajvyššieho súdu nevykazuje znaky arbitrárnosti, zjavnej neodôvodnenosti či svojvôle, čo\nby bolo možné konštatovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných\n\n18\n\nustanovení zákona, že by tým poprel jeho účel a význam (m. m. III. ÚS 264/05,\nI. ÚS 23/2010). Ústavný súd vychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry poznamenáva, že\notázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí\nzásadne do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci\nústavného súdu.\n34. Na základe výzvy ústavného súdu na preukázanie doručenia vyjadrenia k replike\nokresnej prokuratúry okresnému súdu k sp. zn. 2 T 8/2016 právny zástupca sťažovateľa\nkonštatoval, že „vyjadrenie sťažovateľa zo dňa 18.12.2017 k vyjadreniu prokurátora zo dňa\n24.10.2017 bolo doručované Okresnému súdu Dolný Kubín osobne zo strany zamestnanca\nadvokátskej kancelárie JUDr. Jozefa Poláka, advokáta dňa 19.12.2017 (utorok) v čase\nmedzi 12:50-13:00 hod.. Podanie bolo uskutočnené vo dvoch rovnopisoch, pričom obidva\nrovnopisy boli ponechané v podateľni OS Dolný Kubín, preto sťažovateľ nemôže\nz objektívnych dôvodov predložiť rovnopis alebo kópiu vyjadrenia s prezenčnou pečiatkou\nOS Dolný Kubín. Skutočnosť, že vyjadrenie zo dňa 18.12.2017 bolo podané je objektívne\nzistiteľná vyžiadaním kamerového záznamu z OS Dolný Kubín zo dňa 19.12.2017 z času\nmedzi 12:50 -13:00 hod. z ktorého bude zrejmé, že zamestnanec AK JUDr. Jozefa Poláka\npodal spomínané vyjadrenie do podateľne OS Dolný Kubín. Preto sťažovateľ navrhuje, aby\nsi Ústavný súd SR v prípade pochybností takýto kamerový záznam vyžiadal.\nPokiaľ by právny zástupca sťažovateľa nepodal predmetné vyjadrenie, potom by\nnemal akýkoľvek dôvod odvolávať sa na obsah tohto podania vo svojej ústavnej sťažnosti,\nuž len z dôvodu advokátskej etiky a rešpektu pred Ústavným súdom SR. Dôvod, pre ktorý sa\npredmetné vyjadrenie sťažovateľa zo dňa 18.12.2017 podľa vyjadrení OS Dolný Kubín\nv spise nenachádza sťažovateľovi nie je známy, avšak s prihliadnutím na skutočnosť, že spis\nbol už dňa 22.12.2017 odoslaný z OS Dolný Kubín na NS SR, je možné, že predmetné\nvyjadrenie bolo omylom priradené k inému spisu.“.\n35. Ústavný súd je toho názoru, že právny zástupca sťažovateľa nepreukázal\ndoručenie vyjadrenia k replike prokuratúry. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že\nv konaní o sťažnosti fyzickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemá povinnosť vykonávať\nosobitné dokazovanie na preukázanie tvrdení sťažovateľa (pozri prvý odsek bodu 30, pozn.)\n\n19\n\nv tomto prípade vyžiadaním predmetného kamerového záznamu, z ktorého navyše bez\nakýchkoľvek pochybností nemožno potvrdiť doručenie „in concreto“ písomnosti.\nOd advokáta ako osoby práva znalej je neprofesionálne, že pri osobnom doručovaní\npísomnosti do podateľne okresného súdu si nedá toto doručenie písomnosti okresným\nsúdom potvrdiť. Uvedená skutočnosť zaťažuje potom bremenom dôkazu stranu sťažovateľa,\na nie súdu.\nPretože sa v predmetnom spise okresného súdu vyjadrenie k replike prokuratúry\nnenachádza a ani nebolo najvyššiemu súdu dodatočne doručené, je zrejmé, že najvyšší súd\nsa námietkou sťažovateľa uvedenou v bode 4 v dovolacom konaní nemohol zaoberať.\n36. Ústavný súd v súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľa s namietaným\nrozsudkom krajského súdu a namietaným uznesením najvyššieho súdu tiež poznamenáva,\nže nie je možné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd, ako aj ktorýkoľvek iný orgán verejnej moci\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 114/09). Podstatou je, aby postup\nsúdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo\nmožné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá\nústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie\nzákladných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n37. Sťažnosť neobsahuje žiadnu ústavne významnú argumentáciu, keďže sťažovateľ\npokračuje v rovnakej argumentácii, ktorú uviedol v odvolaní proti rozsudku okresného\nsúdu, v dovolaní proti rozsudku krajského súdu a vo vyjadrení k replike okresnej\nprokuratúry. V súvislosti s procesnou aktivitou sťažovateľa, ktorá sa dožaduje iného, pre\nneho priaznivejšieho posúdenia celej veci, ústavný súd konštatuje, že nie je v poradí ďalším\nsúdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľa.\n38. Sťažovateľ taktiež namietal, že namietaným rozsudkom krajského súdu\na namietaným uznesením najvyššieho súdu došlo k zásahu do jeho základných práv podľa\nčl. 47 ods. 3 ústavy, čl. 49 ústavy, čl. 50 ods. 3 ústavy, práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny\n\n20\n\na práva podľa čl. 13 dohovoru. Ústavný súd však nepovažoval za potrebné zaoberať sa\nosobitne uvedenými článkami ústavy, listiny a dohovoru, ktoré mali byť podľa názoru\nsťažovateľa rovnako porušené. Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi\nnamietaným rozsudkom krajského súdu a namietaným uznesením najvyššieho súdu\na možným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nie je možné\nvzhľadom na to uvažovať ani o porušení základných práv podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, čl. 49\nústavy, čl. 50 ods. 3 ústavy, práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny ani práva podľa čl. 13\ndohovoru.\n39. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom\nprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti (bod 17, pozn.).\n40. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. augusta 2018\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "odvolanie", "trestné konanie-dokazovanie v trestnom konaní", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "skutkové tvrdenie", "dovolanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d"}, {"guid": "ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 9/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 9/2013 z 16. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c"}, {"guid": "ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 629/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 629/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822"}, {"guid": "ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def"}, {"guid": "ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 373/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585"}, {"guid": "ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec"}, {"guid": "ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a"}, {"guid": "ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}], "citovane_v": []}