{"guid": "ussr:bf2588ab-c1a1-4e2b-8f93-2b8c9c298973", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2018 z 14. 11. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. novembra 2018, sp. zn. I. ÚS 259/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-11-14", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bf2588ab-c1a1-4e2b-8f93-2b8c9c298973", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2018.2/text", "citacie_n": 187, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 259/2018-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. novembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka\na Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Fleetreal a. s., Vlčie hrdlo 64,\nBratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou AK Herceg, s. r. o., Košická 56, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Ivana Vidovencová, vo veci namietaného\nporušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nKrajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5 CoE 127/2017 zo 6. septembra 2017 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 ECdo 6/2018 z 26. apríla 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosti obchodnej spoločnosti Fleetreal a. s. n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2018\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Fleetreal a. s., Vlčie hrdlo 64, Bratislava (ďalej\nlen ,,sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou AK Herceg, s. r. o., Košická 56,\nBratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Ivana Vidovencová, ktorou\nnamieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5 CoE 127/2017\n\nzo 6. septembra 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8 ECdo 6/2018 z 26. apríla 2018.\nZo sťažnosti vyplýva:\n«Oprávnený\n\npodal... 21.06.2012 návrh na vykonanie\n\nexekúcie...\nSpoločnosť\n\nzanikla bez likvidácie zlúčením\n\nso spoločnosťou Fleetreal a.s. na základe zmluvy o zlúčení...\nNa základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 02.01.2014 uzatvorenej medzi\nspoločnosťou\n\nako predávajúcim a spoločnosťou\nako kupujúcim prešla pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní\n\nna spoločnosť\nSpoločnosť\n\npodala dňa 16.11.2015 návrh na\n\nzmenu účastníka konania na strane oprávneného zo spoločnosti\nna spoločnosť\n\nPrávne nástupníctvo spoločnosti\n\nFleetreal a.s. bolo v texte podaného návrhu výslovne uvedené... 30.11.2015 bolo\nspoločnosti\n\ndoručené oznámenie z Okresného súdu\n\nPartizánske, v ktorom súd spoločnosti oznámil, že podanie zo dňa 16.11.2015 postúpil na\nďalšie konanie poverenému súdnemu exekútorovi, pretože aktívne legitimovaným na\npodanie návrhu na zmenu účastníka konania nie sú samotní účastníci, ani nadobúdateľ\npohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní, ale v zmysle ustanovenia § 37 ods. 3\nExekučného poriadku len súdny exekútor...\nOkresný súd Partizánske o návrhu na zmenu účastníka... rozhodol Uznesením č.k.\n4Er/356/2012-153 zo dňa 08.03.2016, tak že zmenu nepripustil... v odôvodnení uviedol\nnasledovné: „Poverená súdna exekútorka doručila súdu dňa 18.12.2015 návrh na zmenu\núčastníka konania na strane oprávneného. Z návrhu vyplýva, že oprávnený\nzanikol v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom\nPrílohou návrhu na zmenu účastníkov je podanie spoločnosti\noznačené značkou 8840000149 a spisovou značkou tunajšieho súdu\na spisovou značkou exekútorského úradu (teda nepochybne adresované v tejto exekučnej\nveci), z ktorého vyplýva, že na základe Zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej dňa\n\n2\n\n02.01.2014 medzi oprávneným a ich spoločnosťou došlo k prechodu všetkých práv\na povinností týkajúcich sa pohľadávky voči povinnému. V podaní však bol označený iný\nsubjekt „\n\nako dlžník a\n\nako ručiteľ. Zo znaleckého\n\nposudku založeného v správnom registri súdu nevyplýva, že by predmetom prevodu bola aj\npohľadávka proti povinným evidovaná pod variabilným symbolom č. 8840000149.\nV zozname pohľadávok sa žiadna pohľadávka s uvedeným variabilným symbolom\nnenachádza a nenachádzajú sa v ňom ani povinní v tejto exekučnej veci, a to ani pri iných\npohľadávkach. Súd ďalej uviedol, že... dospel k záveru, že nový oprávnený nepreukázal, že\nna neho prešlo právo z exekučného titulu...\nV súvislosti s podaným návrhom na zmenu účastníka konania, v ktorom boli\nnesprávne označení povinní, poukazujeme na ustanovenie § 43 vtedy platného a účinného\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v zmysle ktorého:\n„(1) Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby\nnesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí,\nktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo\ndoplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na\nzačatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania.\n(2) Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre\nuvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo\nbyť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo\nopravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto\nuzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.\n(3) Na iné podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na začatie\nkonania, ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada.“\nVzhľadom na to, že zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok), v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „EP“) neobsahuje\nustanovenie, podľa ktorého by súdny exekútor, resp. súd vyzýval na opravu vadného alebo\nneúplného podania v iných veciach ako je podanie návrhu na vykonanie exekúcie, na\nopravu alebo doplnenie podania bolo potrebné aplikovať ustanovenia OSP, ktorý bol v čase\nrozhodovania súdu lex generalis vo vzťahu k Exekučnému poriadku.\n\n3\n\nZo spisovej dokumentácie spoločnosti Fleetreal a.s. ani spoločnosti\nnevyplýva, že by ich súd, resp. súdny exekútor vyzval na opravu\nalebo doplnenie návrhu na zmenu účastníka konania v časti označenia povinných. Súd\nrozhodol, že vstup spoločnosti\n\n. do exekučného konania\n\n4Er/356/2012 nepripúšťa na základe podania, v ktorom neboli označení ako účastníci\nexekučného konania na strane povinných osoby, voči ktorým sa exekúcia vedie a tiež\nz dôvodu, že súd nemal za preukázané, že po začatí exekučného konania došlo k prevodu\nalebo prechodu práva a povinnosti z exekučného titulu voči povinným.\nPoukazujeme na ustanovenie § 37 ods. 5 EP, podľa ktorého „Ak súd zmenu\núčastníkov konania nepripusti, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.“\nPôvodným účastníkom predmetného exekučného konania je spoločnosť Fleetreal a.s..\nNásledne Okresný súd Partizánske Uznesením č.k. 4Er/356/2012-160 zo dňa\n04.05.2016 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie\nzdôvodnil tým, že na strane oprávneného niet spôsobilého účastníka s ktorým by mohol\nv konaní pokračovať, pretože pôvodný oprávnený\n\nstratil\n\nspôsobilosť na práva a povinnosti a tým aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania.\nSúd tiež uviedol, že spoločnosť Fleetreal a.s. nereagovala na výzvu súdu, či súhlasí\nso svojim vstupom do konania.\nPodľa názoru spoločnosti Fleetreal a.s. je odôvodnene uznesenia súdu prvej\ninštancie č.k. 4Er/356/2012- 160 zo dňa 04.05.2016 zmätočné. Na str. 2, tretí odsek súd\nuvádza, že právo nepochybne prešlo na spoločnosť Fleetreal a.s. v dôsledku zlúčenia.\nV 5. odseku uvádza, že ustanovenie Exekučného poriadku mu nedovoľuje rozhodnúť\no zmene ex offo a návrh na zmenu účastníka súdny exekútor nepodal. Ďalej dokonca\nuvádza, že vyzval spoločnosť Fleetreal a.s. na udelenie súhlasu so vstupom do konania. To\nznamená, že na jednej strane považuje procesné nástupníctvo spoločnosti Fleetreal a.s. za\npreukázané, čo vyplýva z formulácie... „právo nepochybne prešlo“...., na strane druhej\npožaduje podanie návrhu na zmenu účastníka konania a následne aj napriek absencii\ntakého návrhu vyzýva spoločnosť Fleetreal a.s. na udelenie súhlasu so vstupom do konania.\nNa str. 4 uznesenia súd poukázal na zákonné ustanovenia na základe ktorých rozhodol,\npričom podľa názoru súdu ustanovenie § 37 ods. 3 EP je špeciálnym ustanovením voči\nustanoveniu § 107 ods. 4 OSP.\n\n4\n\nPre úplnosť dodávame, že ustanovenie § 37 ods. 3 EP je špeciálnym ustanovením\nvo vzťahu k ustanoveniu § 92 ods. 2 OSP a nie voči ustanoveniu § 107 ods. 4 OSP...\nProti Uzneseniu Okresného súdu... podala spoločnosť Fleetreal a.s. odvolanie.\nV podanom odvolaní poukázala na to, že spoločnosť\n\nnezanikla\n\nbez právneho nástupcu a nebol daný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu neexistencie\noprávneného... že je procesným nástupcom spoločnosti\n\nbez\n\ntoho, aby súd o tejto skutočnosti musel rozhodnúť na základe akéhokoľvek návrhu podaného\nz jej strany.\nDňa 10.10.2017 bolo právnemu zástupcovi spoločnosti Fleetreal a.s. doručené\nuznesenie Krajského súdu... v ktorom súd rozhodol tak, že odvolanie spoločnosti Fleetreal\na.s. odmietol... rozhodnutie odôvodnil tým, že „odvolanie môže podať iba strana sporu, teda\nv exekučnom konaní účastník exekučného konania. Účastníkmi exekučného konania sú\npredovšetkým oprávnený a povinný. Keďže v prejednávanej veci oprávnený spoločnosť\n. bola vymazaná z obchodného registra ku dňu rozhodovania\nsúdu prvej inštancie, tak aj ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu táto neexistuje s tým, že\njej právny nástupca v prejednávanej veci nepodal návrh na zmenu účastníka na strane\noprávneného tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie a odvolací súd sa s týmto\nkonštatovaním v celom rozsahu stotožňuje. Preto dospel odvolací súd k tomu záveru, že je\npotrebné odvolanie spoločnosti Fleetreal a.s. odmietnuť ako odvolanie podané\nneoprávnenou osobou...\nS názorom odvolacieho súdu... nemožno pre rozpor so zákonom súhlasiť: „Súd\nnemôže pokračovať v exekúcii s procesným nástupcom, t.j. so spoločnosťou Fleetreal a.s.\nv zmysle ustanovenia § 107 ods. 4 OSP, pretože ustanovenia OSP sa v exekučnom konaní\nuplatnia len subsidiárne v prípade, ak niektorý inštitút neupravuje EP Keďže inštitút zmeny\núčastníkov v prípade prevodu alebo prechodu práv alebo povinnosti z exekučného titulu EP\nupravuje, aplikuje sa ustanovenie § 37 ods. 3 EP ako lex specialis voči ustanoveniu §107\nods. 4 OSP Zánik oprávneného v dôsledku zlúčenia s inou spoločnosťou nepochybne má za\nnásledok prechod práv z exekučného titulu a preto je potrebné postupovať podľa § 37 ods. 3\nEP a podať návrh na zmenu oprávneného“. Závery, ku ktorým súdy dospeli pri aplikácii\nzákonných ustanovení, sú podľa nášho názoru arbitrárne a súdy nimi popreli ich význam\na účel.\n\n5\n\nProti Uzneseniu Krajského súdu... podala spoločnosť Fleetreal a.s. dovolanie podľa\nustanovenia § 420 písm. f) CSP: „súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces“ a navrhla, aby dovolací súd zrušil nezákonné rozhodnutie odvolacieho\nsúdu a aby zároveň zrušil aj nezákonné rozhodnutie súdu prvej inštancie.\nNajvyšší súd SR dovolanie Uznesením č.k. 8ECdo/6/2018 zo dňa 26.04.2018\nodmietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „v zmysle §419 CSP je proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon\nvýslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nprípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Novelou exekučného\nporiadku vykonanou zákonom č. 2/2017 Z.z. nadobudlo 1. apríla 2017 účinnosť ustanovenie\n§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého dovolanie ani dovolanie generálneho\nprokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné. Nakoľko táto\nprávna úprava bola účinná v čase vydania dovolaním napadnutého rozhodnutia, dovolací\nsúd podľa nej posudzoval prípustnosť dovolania. Vzhľadom na § 202 ods. 4 Exekučného\nporiadku v znení účinnom od 01.04.2017 s poukazom na § 419 CSP, dovolanie voči\nuzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné...\nSťažovateľ vidí porušenie práva na súdnu ochranu v tom, že súd prvej inštancie\na odvolací súd s ním nekonali ex offo ako s účastníkom konania, čím mu odňali možnosť\nkonať pred súdom. Ako už sťažovateľ uviedol v článku I. tejto sťažnosti, sťažovateľ Fleetreal a.s. je právnym nástupcom spoločnosti\n\nv dôsledku jej\n\ndobrovoľného zrušenia bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou Fleetreal a.s.. V zmysle\nustanovenia § 107 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, účinného\nv čase rozhodovania súdu prvej inštancie: „Ak po začatí konania zanikne právnická osoba,\nsúd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie\nzastaví.“ Súd prvej inštancie mal na procesné nástupníctvo sťažovateľa prihliadnuť\nz úradnej povinnosti a bez vydania rozhodnutia s ním konať ako s účastníkom exekučného\nkonania. Uvedené vyplýva z textu citovaného zákonného ustanovenia... „súd pokračuje“...\nZ toho istého dôvodu nemal odvolací súd odvolanie sťažovateľa v zmysle ustanovenia § 386\nods. b) CSP odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.\n\n6\n\nV tejto súvislosti poukazujeme na judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. Uznesenie\nsp. zn. 3Cdo/116/2009: „Postup súdu v prípade, že účastník stratí v priebehu konania\nspôsobilosť byť účastníkom konania, upravuje § 107 OSP Podľa § 107 ods. 1 OSP súd\nv takomto prípade podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či\nv ňom môže pokračovať. Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, ktorá je\núčastníkom konania, je v zmysle § 107 ods. 4 OSP procesnou povinnosťou súdu pokračovať\nv konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet konanie zastaviť. Právnym\nnástupcom právnickej osoby je ten, na koho prešli práva a povinnosti zaniknutej právnickej\nosoby; pokiaľ je tých nástupcov viac, vstupuje do konania ten, ktorý prevzal tie konkrétne\npráva a povinnosti, o ktoré ide v konaní. Ťažisko zisťovania, kto je právnym nástupcom\nprávnickej osoby spočíva na súde“ a Uznesenie sp. zn. 1Cdo/87/2010: „Ak súd\nnepokračoval v konaní správnym nástupcom zaniknutej právnickej osoby (§107 ods. 4\nOSP), odňal mu možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP. “\nPre úplnosť dodávame, že podľa súčasnej právnej úpravy procesného nástupníctva\nv prípade straty procesnej subjektivity, § 64 CSP: „Ak strana zanikne počas konania skôr,\nako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne že v konaní pokračuje s jej právnym\nnástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví“ je súd povinný nielen ex offo\nprihliadnuť na procesné nástupníctvo, ale je povinný vydať uznesenie o pokračovaní\nv konaní správnym nástupcom. Uvedené vyplýva z formulácie .... „súd rozhodne“....\nPorušenie práva na súdnu ochranu vidí sťažovateľ tiež v tom, že Okresný súd\nPartizánske dospel v rôznych exekučných konaniach na základe rovnakého skutkového\nzákladu k odlišným právnym záverom. Okresný súd Partizánske v niektorých exekučných\nkonaniach konal so sťažovateľom ex offo ako s procesným nástupcom zaniknutej\nspoločnosti\nZa odňatie možnosti konať pred súdom a s tým spojené porušenie práva na súdnu\nochranu považuje sťažovateľ tiež odmietnutie dovolania ako neprípustného Najvyšším\nsúdom SR podľa ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od\n01.04.2017 s poukazom na ustanovenie § 419 Civilného sporového poriadku. Poukazujúc\nna ustanovenie § 243h ods. 1, prvá veta, zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok: „Ak\ntento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom\n2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.“ Exekučné konanie začalo\n\n7\n\ndňa 25.06.2012, a preto sa naň bude aplikovať právny režim účinný do 31.03.2017.\nExekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017 neobsahoval ustanovenie, podľa ktorého\nby proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nebolo prípustné dovolanie. Z toho\ndôvodu má sťažovateľ za to, že Najvyšší súd SR sa mal podaným dovolaním zaoberať,\nnakoľko toto bolo prípustné a bol daný dovolací dôvod podľa ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP: „súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.“.»\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„Základné právo sťažovateľa na spravodlivé na spravodlivé súdne konanie\nvyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd bolo uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 8ECdo/6/2018 zo dňa\n26.04.2018 porušené.\nUznesenie Najvyššieho súdu SR 8ECdo/6/2018 zo dňa 26.04.2018 sa zrušuje a vec sa\nvracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške\n795,98 € do 15 dní od doručenia tohto nálezu.\nalternatívne\nZákladné právo sťažovateľa na spravodlivé na spravodlivé súdne konanie\nvyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd bolo uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/127/2017zo dňa\n06.09.2017 porušené.\nUznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/127/2017 zo dňa 06.09.2017 sa\nzrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia\nvo výške 795,98 € do 15 dní od doručenia tohto nálezu.“\nÚstavný súd uznesením č. k. I. ÚS 259/2018-9 z 18. júla 2018 prijal podľa § 25\nods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť na ďalšie konanie.\n\n8\n\nNa základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila za najvyšší súd jeho\npredsedníčka listom č. k. KP 3/2018-63 zo 14. septembra 2018 a za krajský súd\npodpredsedníčka krajského súdu listom sp. zn. Spr. 186/18 z 8. augusta 2018.\nK vyjadreniam predsedníčky najvyššieho súdu a podpredsedníčky krajského súdu zaujal\npodaním z 9. októbra 2018 doručeným ústavnému súdu 15. októbra 2018 stanovisko právny\nzástupca sťažovateľky.\nPredsedníčka najvyššieho súdu v relevantnej časti vyjadrenia uviedla: „Najvyšší súd\nsa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyčerpávajúco odôvodnil svoj právny názor aj dôvody,\npre ktoré považoval dovolanie za procesne neprípustné. Namietané rozhodnutie najvyššieho\nsúdu je súladné z ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, preto ho nie je možné\npovažovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo\nzmysel práva na spravodlivé súdne konanie a na súdnu ochranu.“\nPodpredsedníčka krajského súdu v relevantnej časti vyjadrenia uviedla: «Podľa § 37\nods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „EP“) proti inému\nnež tomu. kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je\nv rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že\nnaňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú\nskutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností\nvyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu\npísomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou\npreukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinnosti. Návrh na pripustenie zmeny\núčastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o\ntýchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením.\nRozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v\nexekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.\nPokiaľ ide všeobecne o účastníctvo v civilnom súdnom konaní, ktorého súčasťou je\nexekučné konanie, súdna prax sa zhoduje v názore, že za situácie, keď dôjde\nk hmotnoprávnemu prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, ktorých sa konanie týka,\n\n9\n\nz doterajšieho účastníka konania (resp. strany) na iný subjekt, hmotnoprávny prevod alebo\nprechod neznamená bez ďalšieho priamu zmenu v rovine procesnej. K zmene účastníkov\nkonania, vrátane konania exekučného, dochádza až na základe rozhodnutia súdu\no pripustení takejto zmeny a to okamihom nadobudnutia jeho právoplatnosti. Uvedený\npostup sa uplatňuje vo všeobecnosti a O.s.p. ustanovoval z neho len zákonom stanovené\nvýnimky (napr. § 107 ods. 3 O.s.p.).\nJe nevyhnutné zdôrazniť, že Exekučný poriadok v § 37 obsahuje, a to aj po prijatí\nnových procesných kódexov, osobitnú úpravu účastníctva v exekučnom konaní, vrátane\nprocesného postupu, ktorý je nevyhnutné dodržať pri rozhodovaní o zmene účastníka\nv prípade zmeny nositeľa práv alebo povinností, ktoré sú predmetom exekučného konania,\nt.j. upravuje procesné nástupníctvo. Z vyššie citovaného ustanovenia § 37 ods. 3 EP je\nzrejmé, že v prípade, ak dôjde k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich\nz exekučného titulu, k zmene účastníka exekučného konania v procesnej rovine dôjde až na\nzáklade právoplatného rozhodnutia exekučného súdu o pripustení takejto zmeny účastníka.\nSúdny exekútor ako aktívne legitimovaná osoba podáva návrh na pripustenie zmeny\núčastníka výlučne na základe oznámenia účastníka exekučného konania o skutočnostiach,\nna ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich\nz exekučného titulu. Návrhu súdneho exekútora na pripustenie zmeny účastníka exekučného\nkonania preto môže byť súdom vyhovené len vtedy, ak je podaný na základe oznámenia\npríslušných skutočností účastníkom exekučného konania.\nVychádzajúc z vyššie uvedeného je v danej veci nepochybné, že účastníkom konania\nna strane oprávneného bola od začatia exekučného konania až do jeho právoplatného\nzastavenia spoločnosť\n,\n\n, naposledy so sídlom\n, ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia bez likvidácie, pričom jej\n\nprávnym nástupcom sa stal sťažovateľ (spoločnosť Fleetreal a.s., so sídlom\n), nakoľko v rámci exekučného konania neexistovalo\nprávoplatné rozhodnutie exekučného súdu, ktorým by ako oprávneného do konania pripustil\nakýkoľvek iný subjekt.\nSúdna exekútorka v priebehu exekučného konania nenavrhla pripustenie zmeny\núčastníka konania na strane oprávneného tak, že by sa novým oprávneným stal právny\nnástupca pôvodného oprávneného - sťažovateľ. Takýto návrh na zmenu účastníka konania\n\n10\n\nna strane oprávneného neurobil ani samotný sťažovateľ a to ani po výzve súdu prvej\ninštancie, či navrhuje svoj vstup do konania na strane oprávneného a súhlasí so svojím\nvstupom do konania.\nPôvodný oprávnený\n,\n\n, naposledy so sídlom\nzanikol v priebehu exekučného konania v dôsledku zlúčenia\n\nbez likvidácie so sťažovateľom a tento nedostatok odstrániteľnej procesnej podmienky sa\nnepodarilo odstrániť do rozhodnutia súdu prvej inštancie (ani do rozhodnutia odvolacieho\nsúdu), preto bola správne v danej veci uznesením Okresného súdu Partizánske č.k.\n4Er/356/2012-160 zo dňa 4. mája 2016 exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená.\nJednou z podmienok prípustnosti odvolania je skutočnosť, že odvolanie proti\nrozhodnutiu môže podať iba strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359\nCSP), v exekučnom konaní účastník exekučného konania. Účastníkom exekučného konania\nje predovšetkým oprávnený a povinný (§ 37 ods. 1 EP). Sťažovateľ v zmysle vyššie\nuvedeného nenadobudol postavenie oprávneného (účastníka exekučného konania) z dôvodu\nnedodržania postupu podľa § 37 ods. 3 EP a preto bolo jeho odvolanie sťažnosťou\nnapadnutým uznesením dôvodne odmietnuté podľa § 386 písm. b) CSP ako odvolanie\npodané neoprávnenou osobou.\nV danom exekučnom konaní tiež Okresný súd Partizánske uznesením č.k.\n4Er/356/2012-153 zo dňa 08.03.2016. ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.04.2016.\nnepripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného na spoločnosť\n, nakoľko nový oprávnený nepreukázal, že na neho prešlo právo\nz exekučného titulu na základe Zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej dňa 02.01.2014\nmedzi oprávneným a spoločnosťou\n\n(v zozname\n\npohľadávok sa žiadna pohľadávka s uvedeným variabilným symbolom nenachádzala\na nenachádzali sa v ňom ani povinní v tejto exekučnej veci, a to ani pri iných\npohľadávkach).\nSťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na § 43 vtedy platného a účinného O.s.p.\no odstraňovaní vád podania, ktorý bol podľa neho potrebný aplikovať ako predpis lex\ngeneralis vo vzťahu k EP, nakoľko samotný EP neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by\nsúdny exekútor, resp. súd vyzval na opravu vadného alebo neúplného podania v iných\nveciach ako je podanie návrhu na vykonanie exekúcie.\n\n11\n\nNemožno sa stotožniť s tvrdením sťažovateľa, podľa ktorého mal súdny exekútor,\nresp. súd vyzvať na opravu vadného alebo neúplného podania podľa § 43 O.s.p. - návrhu na\nzmenu účastníka konania na strane oprávneného, urobeného zo strany poverenej súdnej\nexekútorky\n\nna podnet spoločnosti\n\nV tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to. že je to práve samotný účastník\nexekučného konania, v tomto prípade oprávnený, ktorý má prioritný záujem na nútenom\nvýkone rozhodnutia voči povinnému z exekučného titulu. Povinným z exekučného titulu je\nsubjekt, ktorému bola v základnom konaní uložená povinnosť, prípadne ktorého majetok má\nbyť podľa exekučného titulu postihovaný. Prevod alebo prechod práv a povinností\nvyplývajúcich z exekučného titulu na strane povinných 1/ až 3/ v čase podania návrhu na\nzmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného nemala spoločnosť\nresp. ani súdna exekútorka za preukázaný. Za tejto\nsituácie nebolo dôvodné sa domnievať, že na strane povinných 1/ až 3/ došlo k zmene\núčastníka a súd prvej inštancie preto následne dôvodne pristúpil k zamietnutiu návrhu na\nzmenu účastníka konania na strane oprávneného na spoločnosť\na nepostupoval podľa § 43 O.s.p., nakoľko nebolo zo zistených skutočnosti\npreukázané, že došlo k prevodu, resp. prechodu práv a povinností súvisiacich práve\ns vymáhanou pohľadávkou v predmetnom exekučnom konaní na strane povinných 1/ až 3/\n(v návrhu na zmenu účastníka konania bol označený iný povinný spolu s ručiteľom a inak\noznačená pohľadávka). Na tomto mieste bolo preto možné iba predpokladať, že spoločnosť\nnadobudla inú exekučne vymáhanú pohľadávku voči\niným subjektom než boli povinní 1/ až 3/. O nepreukázaní prevodu alebo prechodu práv\na povinností z exekučného titulu na strane povinných 1/ až 3/ preto nemal súd prvej\ninštancie podľa názoru KS TN vážnejší dôvod pochybovať a pristúpiť k odstraňovaniu vád\npodania postupom podľa § 43 O.s.p.\nKS TN ďalej uvádza, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní\nsťažovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 4Er/356/2012-160 zo dňa\n04.05.2016, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, bolo uznesenie\nOkresného súdu Partizánske č.k. 4Er/356/2012-153 zo dňa 08.03.2016 o zamietnutí návrhu\nsúdnej exekútorky na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane\noprávneného právoplatné dňom 26.04.2016 a teda ani spoločnosť\n\n12\n\nnenadobudla postavenie účastníka exekučného konania. Tiež možno uviesť,\nže sťažovateľ v podanom odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k.\n4Er/356/2012-160 zo dňa 04.05.2016 nevytkol procesný postup súdu prvej inštancie a to\nv súvislosti s aplikáciou § 43 O.s.p. na podaný návrh súdnej exekútorky (urobený na podnet\nspoločnosti\n\n) na zmenu účastníka exekučného konania\n\nna strane oprávneného tak, ako v sťažnosti.\nZáverom KS TN dodáva, že pokiaľ sťažovateľ poukázal na § 37 ods. 5 EP, v zmysle\nktorého ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní\ns pôvodnými účastníkmi, týmto pôvodným účastníkom bol na strane oprávneného\n.. a nie sťažovateľ v zmysle vyššie uvedeného.»\nPrávny zástupca sťažovateľky vo vyjadrení uviedol: „Krajský súd v Trenčíne\nvo svojom vyjadrení uviedol, že v danej veci je nepochybné, že účastníkom konania na\nstrane oprávneného bola od začiatku spoločnosť\n\n, ktorá zanikla\n\nv dôsledku zlúčenia bez likvidácie, pričom jej právnym nástupcom sa stal sťažovateľ\nFleetreal a.s. Súdna exekútorka v priebehu exekučného konania nenavrhla pripustenie\nzmeny účastníka konania na strane oprávneného tak, aby sa novým oprávneným stal\nsťažovateľ. Pôvodný oprávnený\n\nzanikol v priebehu exekučného\n\nkonania v dôsledku zlúčenia bez likvidácie so sťažovateľom a tento nedostatok\nodstrániteľnej procesnej podmienky sa nepodarilo odstrániť do rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, preto bola exekúcia správne vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Jednou\nz podmienok prípustnosti odvolania je skutočnosť, že odvolanie proti rozhodnutiu môže\npodať iba strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v exekučnom konaní\núčastník exekučného konania Účastníkom exekučného konania je predovšetkým oprávnený\na povinný Sťažovateľ nenadobudol postavenie oprávneného (účastníka exekučného konania,\nz dôvodu nedodržania postupu podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku a preto bolo jeho\nodvolanie sťažnosťou napadnutým uznesením dôvodne odmietnuté podľa § 386 písm. b)\nCSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.\nS uvedeným názorom Krajského súdu v Trenčíne nemožno v žiadnom prípade\nsúhlasiť. Ako Krajský súd v Trenčíne správne poznamenal sťažovateľ je právnym nástupcom\nspoločnosti\n\nv dôsledku ich zlúčenia Krajský súd v Trenčíne\n\n13\n\nvšak v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia a aplikácie nesprávnej právnej normy\n(ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku) nesprávne posúdil procesné nástupníctvo\nsťažovateľa a odvolanie odmietol ako podané neoprávnenou osobou K procesnému\nnástupníctvu sťažovateľa pritom došlo priamo zo zákona, ku dňu zápisu zlúčenia\nspoločnosti do obchodného registra a súd mal na túto skutočnosť prihliadnuť z úradnej\npovinnosti Z toho dôvodu na strane oprávneného ako účastníka exekučného konania\nneexistoval žiaden nedostatok procesnej podmienky, ktorý by bolo nutné odstrániť Na\nstrane oprávneného odo dňa začatia exekučného konania existoval subjekt, s ktorým bolo\nmožné konať ako s účastníkom konania.\nK argumentácii Krajského súdu v Trenčíne, že k zmene účastníka exekučného\nkonania v procesnej rovine dôjde až na základe právoplatného rozhodnutia exekučného\nsúdu o pripustení tejto zmeny účastníka a že súdny exekútor je aktívne legitimovaná osoba\nna podanie takéhoto návrhu na základe oznámenia príslušných skutočností účastníkom\nexekučného konania, znova poukazujeme na to, že na daný prípad nie je možné aplikovať\nustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Daný prípad je potrebné subsumovať pod\nustanovenie § 64 Civilného sporového poriadku, pričom súd rozhodne nie o zmene, ale\no pokračovaní v konaní s právnym nástupcom bez toho, aby účastník konania musel podať\nakýkoľvek návrh; na právne nástupníctvo súd prihliadne z úradnej povinnosti Pre úplnosť\nuvádzame, že podľa právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku súd nevydával žiadne\nrozhodnutie, ale ex offo konal s právnym nástupcom ako s účastníkom konania.\nNepripusteniu zmeny účastníka konania na strane oprávneného na spoločnosť\nmá vo vzťahu k podanej sťažnosti relevanciu len\nv tom zmysle, že ak súd zmenu účastníka konania na strane oprávneného na spoločnosť\nnepripustil, mal s poukazom na ustanovenie § 37\nods. 5 Exekučného poriadku konať s pôvodným účastníkom, ktorým v čase rozhodovania\nsúdu bola spoločnosť Fleetreal a.s.\nK vyjadreniu Najvyššieho súdu SR ohľadom neprípustnosti dovolania poukazujeme\nna názor sťažovateľa uvedený v sťažnosti.“\n\n14\n\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy\nak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa\nodseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nPodľa sťažovateľky k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu malo dôjsť tým, že\nnajvyšší súd odmietol dovolanie ako neprípustné podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku\nv znení účinnom od 1. apríla 2017 napriek tomu, že na exekučné konania začaté pred\n1. aprílom 2017 sa v zmysle § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku má aplikovať\nprávny režim účinný do 31. marca 2017.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nÚstavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol, že\nformuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\n\n15\n\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nVšeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich\nzákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou\na výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom\nzasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade\na aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri\nposkytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania\n(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka\nmateriálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu\npodstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).\nAk súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1\nústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené\nprávo na súdnu alebo inú právnu ochranu. Právo na súdnu a inú právnu ochranu poskytuje\nústava každému právu, ktoré je v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené\na ktorého sa zákonom ustanoveným postupom možno domáhať na súdnom alebo inom\n\n16\n\norgáne Slovenskej republiky. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len\nv tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho\nuplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných\norgánov. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je\nporušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/94).\nSúčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo na prístup k súdu.\nSlovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci má pozitívny záväzok aktívnym\nspôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom neboli\noprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto práva\na slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné. Z konštantnej judikatúry ústavného\nsúdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\npatrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch. Ak\núčastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom pre poskytnutie ochrany\nv opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť (napr. II. ÚS 78/05,\nII. ÚS 249/05).\nÚstavný súd v prvom rade konštatuje, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je\nv súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym orgánom\nochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mu\numožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či\ntieto rozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery sú alebo nie sú v súlade s ústavnoprocesnými zásadami upravenými v ústave.\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré im predchádzali, alebo samotným rozhodnutím došlo\nk porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného\nsúdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\n\n17\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\nJe nepochybné, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí aj ochrana, ktorá sa\núčastníkovi konania (strane sporu) poskytuje v dovolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom\nsa na základe mimoriadneho opravného prostriedku domáha ochrany pred dovolacím súdom\nz dôvodov, ktoré výslovne upravuje procesné právo.\nZ § 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) vyplýva, že podľa tohto zákona\nsa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny\nsúdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak. Z hľadiska právnej úpravy prípustnosti\ndovolania sa „iným zákonom“ v zmysle § 2 CSP rozumie aj Exekučný poriadok.\nPodľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017) dovolanie ani\ndovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je\nprípustné.\nPodľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017, konkrétne\npodľa § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k\nneustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa\npredpisov účinných do 31. marca 2017.\nSamotná otázka posúdenia podmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania vrátane\nposúdenia otázky prípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako\ndovolacieho súdu. Inými slovami, posúdenie tejto otázky je vecou zákonnosti a jej\nvyriešenie v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku (resp. Exekučného\nporiadku), ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú ustanovovať podrobnosti o realizácii\nzákladného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy, v konečnom\ndôsledku nemôže viesť k záveru o porušení označeného práva sťažovateľky. Pre\nneprípustnosť dovolania najvyšší súd ani nemá právomoc preskúmavať dôvodnosť\n\n18\n\ndovolania z hľadiska dovolateľom namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci\n(III. ÚS 226/2017).\nSúčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je povinnosť súdu\nakceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané sťažovateľkou, v dôsledku\nčoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie\noznačeného základného práva. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či\nzákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené\n(I. ÚS 145/2010).\nVšeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho\ndokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné\núkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však\npovinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným\nspôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní\ndruhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni\nproti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05,\nIII. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).\nZ uvedených hľadísk ústavný súd preskúmal aj napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu. Z jeho odôvodnenia vyplynulo, že dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu\n(vydané 6. septembra 2017), ako aj dovolacie konanie bolo začaté po 1. apríli 2017, teda už\nza účinnosti Exekučného poriadku, ktorý prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu\nvydanému v exekučnom konaní výslovne vylučuje. K takému záveru ho viedol fakt, že\nprechodné ustanovenie vo vzťahu k opravným konaniam, a teda ani k dovolaciemu konaniu\nneurčilo žiadne pravidlo, a keďže uznesenia krajského súdu i najvyššieho súdu boli vydané\nuž za účinnosti novelizovanej právnej úpravy, vychádzal z princípu okamžitej aplikability\nprocesných noriem. Ústavný súd preto konštatuje, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by\nsignalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu (v medziach posudzovanej prípustnosti\ndovolania, pozn.), ktorý by nemal oporu v procesných kódexoch, ktoré bol najvyšší súd\n\n19\n\nv čase svojho rozhodovania povinný na daný prípad aplikovať. Zistiac, že dovolanie je ex\nlege neprípustné, rozhodol o ňom najvyšší súd zákonom predpokladaným spôsobom,\nrešpektujúc pritom citovanú relevantnú právnu úpravu, ako aj judikatúru ústavného súdu.\nNapadnuté uznesenie najvyššieho súdu tak nevykazuje znaky arbitrárnosti a zjavnej\nnezlučiteľnosti jeho účinkov s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nporušenie ktorých sťažovateľka namieta, a jeho právne závery považuje ústavný súd za\nústavne udržateľné.\nOkresný súd Partizánske (ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k. 4 Er 356/2012160 zo 4. mája 2016 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) I. výrokom vyhlásil exekúciu\nza neprípustnú a II. výrokom exekúciu zastavil. Krajský súd napadnutým uznesením\nodvolanie sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu odmietol.\nNamietané porušenie označených práv uznesením krajského súdu vidí sťažovateľka\nv tom, že krajský súd s ňou nekonal ex offo ako s účastníkom konania a odmietol jej\nodvolanie podľa § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou osobou.\nÚstavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu a v súvislosti s dôvodmi\nsťažnosti poukazuje na túto relevantnú časť uznesenia krajského súdu: „Podľa § 243h\nods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak.\nexekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do\n31.03.2017.\n12. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané.\n13. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie\nexekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú\núčastníkmi konania oprávnený, povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, pre\nktoré im toto postavenie priznáva tento zákon.\n14. Preto čo sa týka odvolania spoločnosti Fleetreal proti uzneseniu súdu prvej\ninštancie, ktorým bola vyhlásená exekúcia za neprípustnú a následne zastavená odvolací\n\n20\n\nsúd vychádzal z toho, že odvolanie proti rozhodnutiu môže podať iba strana sporu, teda\nv exekučnom konaní účastník exekučného konania (§ 359 CSP). Účastníkmi exekučného\nkonania sú predovšetkým oprávnený a povinný (§ 35 Exekučného poriadku). Keďže\nv prejednávanej veci oprávnený spoločnosť\n\nbola vymazaná\n\nz obchodného registra ku dňu rozhodovania ako súdu prvej inštancie, tak aj ku dňu\nrozhodovania odvolacieho súdu táto neexistuje s tým. že jej právny nástupca\nv prejednávanej veci nepodal návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného tak, ako\nsprávne konštatoval súd prvej inštancie a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v celom\nrozsahu stotožňuje. Preto dospel odvolací súd k tomu záveru, /.e je potrebné odvolanie\nspoločnosť Fleetreal odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou tak, ako to\npredpokladá ust. § 386 písm. b/ CSP.\n15. Faktom je, že súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti Občianskeho súdneho\nporiadku zák.č. 99/1963 Zb., ktorý bol súčinnosťou od 01.07.2016 nahradený Civilným\nsporovým poriadkom. V prejednávanej veci však prednostne je na posudzovanie daného\nprávneho vzťahu potrebné použiť ustanovenia Exekučného poriadku platného a účinného\nv čase rozhodovania pred súdom prvej inštancie. V náväznosti na prechodné ust. § 470\nods. 1, 2 CSP je potom nutné konštatovať, že vzhľadom na zachovanie procesných účinkov\na okamžitú aplikovateľnosť Civilného sporového poriadku, odvolanie posudzoval odvolací\nsúd podľa predpisov účinných v čase podania odvolania, teda podľa Občianskeho súdneho\nporiadku, avšak v konečnom dôsledku o samotnom odmietnutí podaného odvolania\nrozhodoval už podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Bez ohľadu na túto\nskutočnosť však či už ustanovenia O.s.p. alebo CSP upravujú rovnakým spôsobom možnosť\npodať odvolanie vo vzťahu k účastníkovi konania s tým, že pokiaľ sa spoločnosť Fleetreal,\na.s. nestala účastníkom exekučného konania, nie je osobou oprávnenou na podanie\nodvolania.\n16. Pokiaľ spoločnosť Fleetreal v prejednávanej veci poukazuje na ust. § 107 O.s.p.\nodvolací súd sa s týmto námietkou vyporiadal v danom rozhodnutí, kedy uviedol, že na\nprejednávanú vec je potrebné prednostne aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku,\nktoré výslovne upravujú postup exekučného súdu pri prevode alebo prechode práv\na povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Keďže zlúčenie spoločnosti predstavuje\nprechod práv a povinností z exekučného titulu, bolo potrebné, aby právny nástupca\n\n21\n\nspoločnosti\n\ndoložil príslušné oznámenie súdnemu exekútorovi, ktorý bol\n\npovinný podať návrh na súd na pripustenie zmeny účastníkov konania. Pokiaľ tak súdny\nexekútor neurobil, nezostávalo súdu prvej inštancie nič iné ako exekúciu vyhlásiť za\nneprípustnú a exekučné konanie zastaviť.\n17. Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením súdu prvej inštancie...“\nVzhľadom na ustálenú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej odôvodnenia\nrozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (m. m.\nII. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), pretože prvostupňové\na odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, a skutočnosťou, že\nkrajský súd sa stotožnil s odôvodnením uznesenia okresného súdu, ústavný súd odkazuje aj\nna nasledujúcu relevantnú časť odôvodnenia uznesenia okresného súdu: „Poverená súdna\nexekútorka doručila súdu dňa 18.12.2015 návrh na zmenu účastníka na strane\noprávneného. Z návrhu vyplýva, že oprávnený\n\nzanikol\n\nv dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom\nSúd o návrhu rozhodol tak, že uznesením zo dňa 8.3.2016 č.k. 4Er/356/2012-153\nzmenu účastníkov konania na strane oprávneného nepripustil. Uznesenie nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 26.4.2016.\nSúd z výpisu z obchodného registra zistil, že povinný\n\ndňa\n\n1.4.2015 zanikol z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou Fleetreal a.s. Bratislava.\nDo rozhodnutia súdu nebol podaný návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania\nna strane oprávneného tak, že by sa oprávneným stal právny nástupca pôvodného\noprávneného (spoločnosť Fleetreal a.s. Bratislava). O návrhu na pripustenie zmeny\noprávneného na spoločnosť\n\nsúd právoplatne rozhodol\n\ntak, že ho zamietol z dôvodu nepreukázania prechodu pohľadávky. Pre úplnosť súd\npripomína, že spoločnosť\n\n. nie je univerzálnym právnym\n\nnástupcom pôvodného oprávneného a právne nástupníctvo vo vzťahu k pohľadávke\nvymáhanej v tomto exekučnom konaní táto spoločnosť nepreukázala.“.\n\n22\n\nÚstavný súd pre úplnosť odkazuje aj na nasledujúcu časť odôvodnenia uznesenia\nokresného súdu č. k. 4 Er 356/2012-153 z 8. marca 2016:\n„Oprávnený\n\nsa... návrhom... domáha proti povinným\n\nv 1. až v 3. rade vymoženia sumy 111 660,23 € s príslušenstvom...\nPoverená súdna exekútorka doručila súdu dňa 18.12.2015 návrh na zmenu účastníka\nna strane oprávneného. Z návrhu vyplýva, že oprávnený\n\nzanikol\n\nv dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom\nPrílohou návrhu na zmenu účastníkov je podanie spoločnosti\noznačené značkou 8840000149 a spisovou značkou tunajšieho súdu\n4Er/356/12 a spisovou značkou exekútorského úradu Ex 2401/12 (teda nepochybne\nadresované do tejto exekučnej veci) z ktorého vyplýva, že na základe Zmluvy o predaji časti\npodniku uzatvorenej dňa 2.1.2014 medzi oprávneným a ich spoločnosťou došlo k prechodu\nvšetkých práv a povinností týkajúcich sa pohľadávky voči povinnému.\nV podaní bol ako povinný označený subjekt „\n/Ručiteľ/\nSpoločnosť\n\nzároveň poukázala na to, že listiny\n\npreukazujúce prevod pohľadávky sú založené v registri Spr tunajšieho súdu. Ide o Zmluvu\no predaji časti podniku zo dňa 2.1.2014 a Znalecký posudok č. 14/2013 o stanovení\nvšeobecnej hodnoty majetku.\nZo zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 2.1.2014 uzavretej medzi predávajúcim oprávneným a kupujúcim - spoločnosťou\n\nvyplýva, že\n\npredmetom prevodu na základe zmluvy o predaji časti podniku boli pohľadávky v správe\noprávneného a ostatné majetkové hodnoty.\nZo znaleckého posudku obsahujúceho zoznam pohľadávok oprávneného (založený je\nv spise tunajšieho súdu Spr 665/2015), ktoré boli predmetom prevodu nevyplýva, že by\npredmetom prevodu bola aj pohľadávka proti povinným v 1. až v 3. rade evidovaná pod\nvariabilným symbolom č. 8840000149 /pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní/.\nV zozname pohľadávok sa žiadna pohľadávka s uvedeným variabilným symbolom\nnenachádza a nenachádzajú sa v ňom ani povinní v tejto exekučnej veci, a to ani pri iných\npohľadávkach /s iným variabilným symbolom/.\n\n23\n\nPodľa § 37 ods. 3 až 5 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku proti inému než\ntomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je\nv rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že\nnaňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú\nskutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností\nvyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu\npísomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou\npreukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny\núčastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o\ntýchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dni od doručenia návrhu uznesením.\nRozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v\nexekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. Ak k\nprevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní\npoverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe\npôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o\npripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia. Ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí,\npokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.\nExekúciu je možné viesť v prospech inej osoby ako toho, kto je označený ako\noprávnený v exekučnom titule len vtedy, ak sa preukáže, že na neho prešlo právo\nz exekučného titulu. Spôsobilým dôkazom preukazujúcim prevod práva /.exekučného titulu\nmusí byť príslušná listina. Takouto listinou môže byť listina verejná (napríklad výpis\n/.obchodného registra), alebo listina súkromná (napríklad zmluva o postúpení pohľadávky,\nzmluva o predaji podniku). Súd zmenu účastníkov konania na strane oprávneného pripustí\nlen vtedy, ak je prevod práv vyplývajúcich z exekučného titulu preukázaný. V opačnom\nprípade súd zmenu účastníkov konania nepripustí a súdny exekútor pokračuje v konaní\ns pôvodným oprávneným.\nV posudzovanej veci sa účasti v konaní domáha spoločnosť\n, ktorá sa cíti byť v tejto veci veriteľom pohľadávky vymáhanej v exekučnom\nkonaní. Za dôkaz preukazujúci prevod pohľadávky považuje zmluvu o predaji Časti podniku\nuzatvorenú medzi oprávneným a ich osobou dňa 2.1.2014.\n\n24\n\nSúd po preštudovaní príslušnej zmluvy a ďalšieho obsahu spisu tunajšieho súdu\nSpr 665/2015 (kde je uvedená zmluva založená) dospel k záveru, že nový navrhovaný\noprávnený nepreukázal, že na neho prešlo právo z exekučného titulu.\nPredmetom prevodu na základe zmluvy o predaji časti podniku oprávneného mali\nbyť pohľadávky v správe oprávneného. Pohľadávky boli špecifikované a ocenené v\nznaleckom posudku, v ktorom bola vyjadrená hodnota prevádzaných zložiek podniku\noprávneného.\nV tomto znaleckom posudku sa pohľadávka oprávneného proti povinným v 1. až\nv 3. rade vymáhaná v tomto exekučnom konaní nenachádza.\nV tomto konaní sa vymáha pohľadávka označená značkou oprávneného 8840000149.\nV zozname pohľadávok v citovanom znaleckom posudku sa pohľadávka s takým\nvariabilným symbolom nenachádza. Nenachádza sa v ňom ani pohľadávka s iným\nvariabilným symbolom, pri ktorej by bol veriteľom oprávnený a dlžníkom niektorý\nz povinných v 1. až v 3. rade.\nZ toho vyplýva, že nový navrhovaný oprávnený nepreukázal, že predmetom prevodu\nna neho bola aj pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní. Opaku svedčí aj\noznačenie účastníkov konania na strane povinného v jeho podaní, ktorým oznámil prevod\npohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní (ako dlžníkov z prevádzanej pohľadávky\noznačil iné subjekty ako účastníkov v tomto exekučnom konaní). Preto súd jeho návrh na\npripustenie zmeny účastníkov konania na strane oprávneného ako nedôvodný zamietol.\nSúdny exekútor bude v konaní pokračovať v zmysle § 37 ods. 5 Exekučného poriadku\ns pôvodným oprávneným (v takom prípade bude dôvod exekúciu zastaviť z dôvodu jeho\nzániku), prípadne urobí úkony smerujúce k účasti v konaní právneho nástupcu pôvodného\noprávneného, s ktorým sa oprávnený zlúčil.\nLen pre úplnosť súd dodáva, že v konaní nie je možné aplikovať ustanovenie § 107\nods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a pokračovať v konaní s právnym nástupcom\npôvodného oprávneného ex lege, pretože ustanovenie § 37 Exekučného poriadku je\nšpeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho\nporiadku, preto má jeho aplikácia prednosť. Citované ustanovenie Exekučného poriadku\nobsahuje povinnosť rozhodnúť v prípade prevodu alebo prechodu práva vymáhaného\nv exekučnom konaní. Prevod alebo prechod je preto potrebné v každom prípade procesné\n\n25\n\ndeklarovať rozhodnutím exekučného súdu, ktoré sa stáva podkladom pre súdneho exekútora\n(spolu s udeleným poverením) na pokračovanie v exekúcii.\nVzhľadom k tomu, že oprávnený zanikol s právnym nástupcom, nastal v konaní\nnedostatok procesných podmienok spočívajúci v nedostatku spôsobilého účastníka konania\nna strane oprávneného.“\nZ citovaných uznesení okresného súdu a krajského súdu je zrejmé, že krajský súd\npostupoval správne, ak odvolanie sťažovateľky odmietol ako podané neoprávnenou osobou.\nSťažovateľka napriek tomu, že tvrdí, že je právnym nástupcom spoločnosti\n, pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie nenadobudla, čo je zrejmé\nz uznesenia okresného súdu. Sťažovateľka toto v sťažnosti ani netvrdila. Pokiaľ\nsťažovateľka namieta, že súd mal s ňou konať ex offo s poukazom na ustanovenie § 107\nObčianskeho súdneho poriadku, aj s týmto jej tvrdením sa už vysporiadal okresný súd, na čo\nkrajský súd aj v napadnutom uznesení poukázal.\nÚstavný súd nie je vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, IV. ÚS 16/09 atď.).\nCitované uznesenie krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu obsahuje\npodľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd\n\n26\n\nkonštatuje, že závery, ku ktorým krajský súd dospel, nemožno označiť za svojvoľné alebo\nzjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje na\nprijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj\nstabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor,\npodľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\nZ ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery\nnapadnutého uznesenia krajského súdu, ktoré sú dostatočne odôvodnené. Pretože namietané\nuznesenie nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na základe vlastných\nmyšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto\npostupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii\nnemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.\nSúčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03). Európsky súd pre ľudské\npráva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý\nargument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti\nodôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr.\nGeorgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\nS poukazom na spôsob, akým sťažovateľka sťažnosť odôvodnila, ústavný súd\nv závere konštatuje, že sťažovateľka v sťažnosti iba opakuje námietky, ktoré už boli\npredmetom preskúmavania krajským súdom a okresným súdom, a teda sťažnosť je iba\npokračujúcou polemikou s právnym názorom krajského súdu, resp. okresného súdu, akým\n\n27\n\nposúdili vec sťažovateľky. Sťažovateľka tak stavia ústavný súd do pozície bežnej\nprieskumnej inštancie všeobecného súdnictva, keď požaduje, aby ústavný súd vec opätovne\nposúdil a stotožnil sa s jej právnym posúdením. Ústavný súd v súvislosti s takto\nkoncipovanou sťažnosťou pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou\ninštanciou v systéme všeobecného súdnictva, tak ako to zrejme očakávala sťažovateľka.\nVychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti\nmedzi rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením základných a iných práv\nsťažovateľky.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto nálezu, a sťažnosti sťažovateľky nevyhovel.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. novembra 2018\n\n28", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie", "nástupníctvo-procesné", "prechod (práv a povinností)", "nástupníctvo-procesné", "exekúcia-exekučné konanie", "prevod (práv a povinností)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:146cc06e-d922-4c27-816c-a1e6730615c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.226.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 226/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 226/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.226.2017.1"}, {"guid": "ussr:f89907e6-861e-4cc8-8825-c78ece516095", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 145/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 118, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f89907e6-861e-4cc8-8825-c78ece516095"}, {"guid": "ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03"}, {"guid": "ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 302/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 302/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/09 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 106/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3d6ff31c-5193-466e-a69b-8ef3b840fb39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.470.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 470/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 470/2026 z 31. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.470.2026.1"}, {"guid": "ussr:1b19b0ac-0ad2-4683-b45d-8e4d080249fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.657.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 657/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 657/2025 z 19. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.657.2025.1"}, {"guid": "ussr:69db0d7b-f8d3-4b9f-9871-3342da6d3ddf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.406.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 406/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 406/2024 z 10. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.406.2024.1"}, {"guid": "ussr:c83504a1-8505-45cd-bdc6-668f16efb7cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.516.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 516/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 516/2023 z 22. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.516.2023.1"}, {"guid": "ussr:102abec3-5470-4df3-bccd-f81f560ab9e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.306.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 306/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 306/2023 z 14. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.306.2023.1"}, {"guid": "ussr:4f68b633-2aab-49ea-88a2-c923e6ebe209", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.23.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 23/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 23/2023 z 24. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.23.2023.1"}, {"guid": "ussr:473e430a-9234-40f0-b49d-a9d191597555", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.221.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 221/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 221/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.221.2022.1"}, {"guid": "ussr:48dac77b-a1e7-42c2-8d73-376ec98f38e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.193.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2021 z 15. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.193.2021.1"}, {"guid": "ussr:051f99f3-3f81-4325-bfa1-a8a74e6603de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.58.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/2021 z 11. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.58.2021.1"}, {"guid": "ussr:3478d534-ce28-486e-9d8c-f630d2fa9387", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.349.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 349/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 349/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.349.2020.1"}, {"guid": "ussr:626fbb6d-19d2-44ec-b650-d1dba5daf73a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.311.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 311/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/2020 z 19. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.311.2020.1"}, {"guid": "ussr:82ab3a79-a838-4605-8f29-7ce7e0f072b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.295.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 295/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 295/2019 z 23. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.295.2019.1"}, {"guid": "b278b699-8be2-4621-8023-0dbe66d11b30:c535b734-d187-4b51-b892-0304480a37e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5921200008.1", "spisova_znacka": "7CdoR/8/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoR/8/2026 z 31. 8. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5921200008.1"}, {"guid": "fe876dd1-9342-4ce1-ab0b-03729be98772:c4215c0f-9539-444d-a25e-6cd51292560a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8815210293.2", "spisova_znacka": "3Oboer/11/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Oboer/11/2025 z 27. 8. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8815210293.2"}, {"guid": "6a770154-b117-4595-b756-0fe5c425939e:da7f5e8f-b47e-49b5-94ae-7449acba574e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8107223420.1", "spisova_znacka": "4CdoVP/3/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4CdoVP/3/2026 z 19. 8. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8107223420.1"}, {"guid": "32c22802-4253-4692-8872-f5b7ef073958:b1bf9c37-20bb-4252-a92a-218e89b742e6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1114228038.1", "spisova_znacka": "5Obdo/33/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/33/2025 z 18. 8. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-08-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1114228038.1"}, {"guid": "6f309c6f-8393-42e7-b2d2-c57176b8a485:baf48f7d-4e74-4a34-bdca-03fe9121abfa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1118215444.1", "spisova_znacka": "6Cdo/65/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/65/2024 z 28. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1118215444.1"}, {"guid": "f93b9811-cf78-44a5-b380-563564ed06c7:db3d79f5-ea3f-4db3-8f47-e56e4eac1ffd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2520202004.1", "spisova_znacka": "2CdoPr/9/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2CdoPr/9/2025 z 28. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2520202004.1"}, {"guid": "b8c116bd-3ede-4b1e-8a74-18bb923af8fd:50b2d295-8fe8-40ee-bb90-127a9a8abf9f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1117201621.2", "spisova_znacka": "6Cdo/64/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/64/2024 z 29. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1117201621.2"}, {"guid": "7b3bf4fa-e5dc-410e-ae18-134b21c888b2:bf766078-e8fc-455d-af93-23b536631348", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7522207920.2", "spisova_znacka": "6CdoR/20/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6CdoR/20/2025 z 24. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7522207920.2"}, {"guid": "8c04713a-320c-423e-ad32-b5e90b638307:72f87f28-47d4-4f64-9ed3-52c87619f7e9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1119203669.1", "spisova_znacka": "6Cdo/179/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/179/2023 z 29. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1119203669.1"}, {"guid": "0f8eaaad-b629-4f29-bf42-f4e599a1c476:fc1d0aac-5d70-448e-afb2-507b6f2f8e00", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7510215996.4", "spisova_znacka": "7Cdo/116/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/116/2024 z 28. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7510215996.4"}, {"guid": "a3e2f8e3-9e96-4e87-be38-9c0e15b6ace6:ed62eb90-625b-48de-bca1-808e57b3867b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8119204599.1", "spisova_znacka": "8CdoR/12/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoR/12/2025 z 28. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8119204599.1"}, {"guid": "e923b70a-662d-484f-8678-4a277a10426f:dbc373dc-736e-4891-a12d-6788da51accd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8117223296.3", "spisova_znacka": "2Cdo/44/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/44/2024 z 18. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8117223296.3"}, {"guid": "99fbdfc8-f4ef-4a84-a0ce-4661696b5c45:b4d90c1e-3e6d-4e61-8ee5-95f3dfb2f274", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1110209803.1", "spisova_znacka": "5CdoPr/10/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5CdoPr/10/2023 z 11. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1110209803.1"}, {"guid": "480557d1-adbd-431c-902a-46c53204aecc:6ac730dd-1a2a-4080-9350-6b198837d860", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2720200052.1", "spisova_znacka": "6Cdo/172/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/172/2023 z 11. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2720200052.1"}, {"guid": "b70a13da-2eac-4843-a10d-7f4fc3ef761b:5f111c3c-a3c0-41ad-9cd5-367bda7afebf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5320200361.1", "spisova_znacka": "6Cdo/170/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/170/2023 z 11. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5320200361.1"}, {"guid": "097da502-5770-42ba-a6e2-6c165d58af13:c0eebbbd-4e61-433f-8219-ccb938f895d1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6120375098.1", "spisova_znacka": "3Cdo/52/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/52/2024 z 10. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-10", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6120375098.1"}, {"guid": "5e6ccac8-c8d5-4242-969a-91f5259d9587:14c470c9-51dc-4209-aa16-018cc74c427a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3120203739.1", "spisova_znacka": "7Cdo/105/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/105/2024 z 10. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3120203739.1"}, {"guid": "f9f1ddf3-8372-4994-9fc9-8fc97c221ead:bdebf251-8614-4600-acbb-f68142aaf824", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3822204576.1", "spisova_znacka": "8CdoR/9/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoR/9/2025 z 26. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3822204576.1"}]}