{"guid": "ussr:f4d3cd8d-6e8d-4192-94eb-192dc24be935", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.254.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 254/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 254/2018 z 18. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. júla 2018, sp. zn. I. ÚS 254/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.254.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-07-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f4d3cd8d-6e8d-4192-94eb-192dc24be935", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.254.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.254.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.254.2018.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 254/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Jánom Súkeníkom, Stred 60/55, Považská Bystrica, ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžo 61/2016 z 25. apríla 2018\na rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21 S 69/2015 zo 6. apríla 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júna 2018\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len ,,sťažovateľ“), zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Jánom Súkeníkom, Stred 60/55, Považská Bystrica, vo veci namietaného\nporušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Sžo 61/2016\nz 25. apríla 2018 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“) a rozsudkom Krajského súdu\nv Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 21 S 69/2015 zo 6. apríla 2016 (ďalej len\n„rozsudok krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:\n«Sťažovateľovi bolo rozhodnutím Mesta Žilina, stavebného úradu, č.s.: 21870/20131711/2015-OS-DRA zo dňa 15.01.2015... nariadené odstránenie stavby, a to objektu pri\nvodnom diele... v kat. území\n\n... Proti rozhodnutiu Mesta Žilina podal\n\nSťažovateľ odvolanie... Následne bolo Sťažovateľovi doručené rozhodnutie Okresného\núradu Žilina... č. s.: OU-ZA- OVBP2-2015/009947-2/Pál zo dňa 31.03.2015..., ktorým...\nzamietol odvolanie Sťažovateľa, pričom... uviedol, že potvrdzuje rozhodnutie mesta Žilina...\n... sťažovateľ... podal na Krajský súd... žalobu..., ktorou sa domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Žilina ako aj postupu správneho orgánu, ktoré\njeho vydaniu predchádzalo. Krajský súd... rozsudkom zo dňa 06.04.2015 pod sp. zn.\n21S/69/2015... zamietol žalobu Sťažovateľa... Proti rozsudku Krajského súdu... podal\nsťažovateľ odvolanie... Rozsudkom NS SR bol pritom potvrdený rozsudok Krajského súdu...\nSťažovateľ má za to, že zo strany Najvyššieho súdu ako aj orgánov, ktoré\nrozhodovali v jeho veci predtým, a to Krajského súdu... Okresného úradu Žilina a Mesta\nŽilina došlo k porušeniu jeho... základných práv a ľudských práv a slobôd.\nVo vzťahu k porušeniu práva vlastniť majetok, ktoré mu vyplýva tak z čl. 20 ods. 1\nÚstavy SR ako aj z čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd sťažovateľ uvádza, že na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 14.07.2010, ktorú\nuzatvoril s prenajímateľom Urbárska obec... si prenajal pozemok č. KN-C 520/203\no výmere 100 m2... Účelom nájmu bolo osadenie dočasnej stavby na Pozemku pre\nuskladnenie rybárskych potrieb a rekreáciu. V súlade s Nájomnou zmluvou... sťažovateľ ako\noprávnený užívateľ pozemku na tomto bezodkladne umiestnil Objekt. Sťažovateľ takmer tri\nroky Objekt nerušene užíval. Následne však bol zo strany Mesta Žilina ako stavebného\núradu vyzvaný, že má predložiť písomnú žiadosť o dodatočné povolenie stavby, nakoľko\n\n2\n\nMesto Žilina považuje Objekt za stavbu v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. .. V zmysle pokynov\nmesta Žilina sťažovateľ podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby Objektu, na základe\nktorej Mesto Žilina začalo konanie o dodatočné povolenie stavby. V rámci konania\no dodatočné povolenie stavby vyzvalo Mesto Žilina sťažovateľa, aby predložil viaceré\ndoklady, čo sťažovateľ spravil a predložil mestu Žilina ním požadované doklady... Následne\nMesto Žilina vykonalo obhliadku na mieste samom a vyzvalo sťažovateľa, aby predložil\ndoklad o tom, že stavba Objektu nie je v rozpore s verejným záujmom, a za týmto účelom\npredložil stanovisko Mesta Žilina týkajúce sa súladu stavby Objektu s územným plánom\nmesta. Daný doklad však Sťažovateľ doložiť nemohol, avšak zaslal mestu Žilina svoje\nvyjadrenie, v ktorom sa zaoberal jednak charakterom Objektu ako stavby a tiež jeho\nsúladom s územným plánom mesta. Podľa sťažovateľa totiž Objekt nie je stavbu v zmysle SZ\na pokiaľ by ňou aj bol je v súlade s územným plánom, keďže sa jedná o objekt drobnej\narchitektúry a slúži na rekreačné účely a športový rybolov. Napriek tomu Mesto Žilina\nvydalo rozhodnutie č. 21870/2013-21806/2014-OS-DRA zo dňa 25.04.2014, ktorým\nnariadilo Sťažovateľovi Objekt ako stavbu odstrániť. V rámci odôvodnenia tohto\nrozhodnutia Mesto Žilina poukazovalo na tú skutočnosť, že stavba Objektu nemá byť\nv súlade so záväznou časťou územného plánu mesta. Je však potrebné poukázať na to, že\núzemný plán Mesta Žilina bol schválený Všeobecne záväzným nariadením Mesta Žilina\nč. 4/2012, a teda až v roku 2012, pričom Objekt Sťažovateľ na Pozemok umiestnil ešte\nv roku 2010... Na základe odvolania Sťažovateľa došlo k zrušeniu rozhodnutia Mesta Žilina\nč. 21870/2013-21806/2014-OS-DRA zo dňa 25.04.2014, a to rozhodnutím Okresného úradu\nŽilina, č. OU-ZA-OVBP2-2014/17167-1/Pál zo dňa 05.08.2014. Následne bolo vydané\nRozhodnutie Mesta Žilina, ktorým opätovne nariadilo odstránenie stavby Objektu... voči\nRozhodnutiu Mesta Žilina podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté\nRozhodnutím Okresného úradu Žilina, keď tento odvolanie sťažovateľa zamietol...\n...sťažovateľ... od začiatku konania rešpektoval pokyny správnych orgánov\na predkladal im všetky nimi požadované doklady. Taktiež náležite bránil svoje práva, keď\nuvádza, že Objekt nie je stavbou v zmysle ustanovenia § 43 SZ. Tento právny názor\nsťažovateľ zastáva i naďalej. Sťažovateľ považuje právnu argumentáciu Najvyššieho súdu\nSR vo vzťahu k charakteru Objektu za nesprávnu. Už v prvom vyjadrení, ktoré predložil\nadministratívnemu orgánu uviedol dostatok argumentov, ktoré preukazujú, že Objekt nie je\n\n3\n\npevným základom spojený so zemou. Pokiaľ aj správne orgány a všeobecné súdy tvrdili, že\njeho umiestnenie na Pozemok si malo vyžiadať úpravu terénu v malej časti, tak im predložil\ndôkazy, ktoré jasne vyvrátili, že by došlo k terénnym úpravám na ňom došlo z dôvodu\numiestnenia Objektu. Pokiaľ Najvyšší súd SR uvádza, že bez úpravy by sťažovateľ nemohol\nna Pozemok Objekt umiestniť, a teda i v prípade jeho minulej úpravy sa pri Objekte jedná\no stavbu v zmysle ustanovenia § 43 SZ, tak takýto výklad nemá podľa názoru sťažovateľa\noporu v danom ustanovení. Ako totiž vyplýva z citovaného ustanovenia § 43 SZ, tak:\n„Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných\nvýrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu\npodkladu.“\nPodľa názoru sťažovateľa z citovaného ustanovenia vyplýva, že definícia pojmu\nstavba môže byť pri alternatíve týkajúcej sa úpravy pozemku naplnená výlučne v tom\nprípade, ak si osadenie predmetnej stavby priamo vyžaduje úpravu podkladu. Podľa názoru\nsťažovateľa potreba úpravy pozemku musí byť priamo vyvolaná tou konkrétnou\nskutočnosťou, že na nej má dôjsť k umiestneniu stavby. Bez toho, aby existovala predmetná\npríčinná súvislosť, nemôže dôjsť k naplneniu hmotnoprávnych podmienok pojmu stavba.\nSťažovateľ sa domnieva, že k naplneniu predmetnej legálnej definícii nemôže dôjsť v tom\nprípade, ak v minulosti bola vykonaná úprava pozemku pre odlišné účely a následne po\nuplynutí dlhšej doby došlo k umiestneniu veci na pozemok, a to bez toho, aby sa to\nvyžiadalo akékoľvek úpravy pozemku. Nesúhlasí s tým, že by došlo k obchádzaniu zákona,\nak by stavebník umiestnil vec na v minulosti upravený pozemok a neohlásil by ju ako\ndrobnú stavbu. Rozhodujúcou je totiž práve povaha konkrétnej veci, ktorá má byť na\npozemok umiestnená. Sťažovateľ si myslí, že nemôže niesť zodpovednosť za konanie iného,\nnakoľko práva a povinnosti mu môžu vznikať len na základe jeho právnych úkonov.\nVychádza z legálnej definície právneho úkonu uvedenej v ustanovení § 34 Občianskeho\nzákonníka, kde základným pojmovým znakom právneho úkonu je prejav vôle. V prípade, ak\nsťažovateľ neprejavil žiadnym spôsobom vôľu, ktorá by smerovala k úprave Pozemku a na\ntento Objekt výlučne uložil na základe platného právneho titulu a tiež bez toho, aby ho\npevne spojil so zemou, nemôže sa jednať o stavbu v zmysle ustanovenia § 43 SZ.\nNakoľko Objekt nemá povahu stavby v zmysle ustanovenia § 43 SZ, tak správne\norgány neboli oprávnené sťažovateľovi nariadiť jeho odstránenie. Do ich právomocí totiž\n\n4\n\npatrí len rozhodovanie o stavbách a nie hnuteľných veciach. Postup správnych orgánov bol\nv priamom rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, pričom ním došlo k porušeniu\nz čl. 20 ods. 1 Ústavy SR ako aj z čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, nakoľko mu uložili povinnosť, ktorou mu zasiahli do jeho práva\nvlastniť a pokojne užívať svoj majetok bez toho, aby bol k tomu daný zákonný dôvod.\nPodľa názoru sťažovateľa k porušeniu jeho práva vlastniť majetok v zmysle\nustanovenia čl. 20 ods. 1 Ústavy SR došlo taktiež v priamej súvislosti s čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSR, v ktorom je garantované jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Ako sťažovateľ už\nvyššie uviedol, tak od začiatku konania rešpektoval pokyny správnych orgánov, ktoré ho\nvyzvali k tomu, aby podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby a pripojil k nej viaceré\nlistiny, medzi ktorými bola aj projektová dokumentácia. Potom ako sťažovateľ predložil\ndoklady požadované zo strany Mesta Žilina, došlo k vydaniu rozhodnutia č. 21870/201321806/2014-OS-DRA zo dňa 25.04.2014, ktorým mu nariadilo Objekt odstrániť. Predmetné\nrozhodnutie však bolo zrušené rozhodnutím Okresného úradu Žilina, č. OU-ZA-OVBP22014/17167-1/Pál zo dňa 05.08.2014, v ktorého odôvodnení správny orgán okrem iného\nuviedol:\n„1/ prípade, ak by vlastník stavby v stavebným úradom určenej lehote predloženými\ndokladmi nepreukázal, že stavba nie je v rozpore s vyššie uvedenými verejnými záujmami,\ntáto skutočnosť by automaticky zakladala zákonný dôvod, aby z úradnej povinnosti nariadil\npodľa § 88a ods. 2 a ods. 5 Stavebného zákona jej odstránenie. V takomto prípade už ďalej\nvlastníka nevyzýva na predloženie projektovej dokumentácie alebo na zaplatenie správneho\npoplatku.“\nNásledne Okresný úrad Žilina vo vyššie citovanom ustanovení konštatoval, že Mesto\nŽilina ako príslušný správny orgán týmto spôsobom nepostupovalo a predmetné\nhmotnoprávne ustanovenia porušilo, keď najskôr od sťažovateľa požadovalo predloženie\nprojektovej dokumentácie. Porušenie zákonných ustanovení a nesprávny procesný postup\nbol napokon dôvodom zrušenia rozhodnutia Mesta Žilina č. 21870/2013-21806/2014-OSDRA zo dňa 25.04.2014...\nNapriek tomu, že sám Okresný úrad Žilina poukázal na nesprávnosť postupu Mesta\nŽilina, keď vyzvalo sťažovateľa na dodatočné povolenie stavby, tak v Rozhodnutí Okresného\núradu Žilina ako dôkaz o tom, že Objekt má byť stavbou v zmysle ustanovenia § 43 SZ,\n\n5\n\npoukazuje na to, že sťažovateľ podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Takéto konanie\nzo strany správnych orgánov je podľa sťažovateľa v priamom rozpore s ustanovením § 3\nods. 2 zákona č. 71/1967 Zb..., keďže ich úlohou je poskytovať účastníkom konania pomoc\na poučenia. Sťažovateľ sa dôsledne riadil poučením Mesta Žilina ako správneho orgánu\na práve na základe neho podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Z tohto dôvodu\npovažuje za nezákonné, keď Okresný úrad Žilina na jednej strane konštatuje nesprávnosť\nprocesného postupu Mesta Žilina a ním vydané rozhodnutie zruší a na druhej strane\nvyhodnotí v Rozhodnutí Okresného úradu Žilina v neprospech sťažovateľa ako dôkaz,\nprávny úkon, ku ktorému sťažovateľ pristúpil na základe nesprávneho poučenia.\nPodľa názoru sťažovateľa taktiež týmto porušením zákona zo strany správnych\norgánov došlo k porušeniu jeho práva vlastniť majetok garantovaného v čl. 20 ods. 1\nÚstavy SR. Je pritom nepochybné, že právo vlastniť majetok, ktoré je garantované v čl. 20\nods. 1 Ústavy SR je potrebné zohľadňovať pri aplikácii procesnoprávnych ustanovení, ktoré\nupravujú vedenie konania a pokiaľ tomu tak nie je dochádza k porušeniu tohto základného\npráva...\n... zo strany orgánov verejnej moci, ktoré v rámci konania o dodatočné povolenie\nstavby Objektu rozhodovali a tiež zo strany Krajského súdu v Žiline a Najvyššieho súdu SR\ndošlo k porušeniu... práva vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a práva na\npokojné užívanie majetku v zmysle čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Zároveň tým dochádza tiež k porušeniu jeho práva na\nsúdnu a inú právnu ochranu vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a tiež práva na\nspravodlivé súdne konanie vyplývajúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\nAko už sťažovateľ vyššie uviedol, tak Objekt na Pozemok umiestnil už v roku 2010,\na tento nerušene tri roky užíval. Pokiaľ bol zo strany Mesta Žilina vyzvaný, aby preukázal\nsúlad Objektu s verejným záujmom, tak tento bol zo strany správnych orgánov posudzovaný\nna základe územného plánu Mesta Žilina, ktorý nadobudol platnosť až potom ako došlo\nk umiestneniu Objektu na Pozemok. Pritom ani správca Pozemku Urbárska obec,\npozemkové spoločenstvo nesúhlasí s územným plánom Mesta Žilina... v súčasnosti už\nUrbárska obec... vyvíja aktivitu, ktorou sa snaží o zmenu územného plánu Mesta Žilina\na z tohto dôvodu Výbor Urbárskej obce, pozemkového spoločenstva uložil jeho predsedovi,\n\n6\n\naby do troch mesiacov pripravil návrh zmeny UP na využitie pozemkov spravovaných\nspoločenstvom na individuálne záujmy spoločenstva pre svojich členov a ostatných\nzáujemcov na rekreačné využitie a požiadal mesto Žilina UP. Takýto postup zo strany\nsprávnych orgánov možno podľa názoru sťažovateľ považovať za porušenie zákazu\nretroaktivity...\nDaná skutočnosť má podľa názoru sťažovateľa zásadný význam pri výklade\nÚzemného plánu Mesta Žilina. Sťažovateľ si myslí, že Objekt je v súlade s platným\nÚzemným plánom Mesta Žilina. Podľa územného plánu mesta Žilina a jeho funkčnej náplne\nv časti jeho územia označenom v Urbanistickom okrsku č.\n\nznakom\n\nmajú základnú funkciu plniť jestvujúce zariadenia verejného stravovania\na funkcie doplňujúce šport a rekreáciu. Objekt podľa názoru sťažovateľa základnú funkciu\nspĺňa, keďže jestvoval už v čase nadobudnutia platnosti územného plánu Mesta Žilina\npričom je určený pre šport a rekreáciu. Sťažovateľ ho totiž od počiatku používa na\nuskladnenie rybárskeho náradia, ktoré používa pri športovom rybolove a aj správne orgány\nho nazvali ako rekreačný objekt. Na tieto skutočnosti sťažovateľ poukazoval v rámci\nsprávneho konania ako aj konania pred všeobecnými súdmi. Správne orgány a ani\nvšeobecné súdy sa však s argumentáciou a námietkami sťažovateľa nevysporiadali, keď\nneuviedli také konkrétne skutočnosti, ktoré majú oporu v územnom pláne Mesta Žilina\na všeobecne záväzných právnych predpisov. Z tohto dôvodu považuje sťažovateľ aj\nRozsudok NS SR v časti týkajúcej sa súladu Objektu s územným plánom Mesta Žilina za\nnepreskúmateľný. Podľa názoru sťažovateľa bolo povinnosťou Najvyššieho súdu SR\nvysporiadať sa v rámci odôvodnenia Rozsudku NS SR náležite s argumentmi uvedenými\nv odvolaní zo strany sťažovateľa. Keďže tomu tak nebolo, došlo podľa názoru sťažovateľa\ntiež k porušeniu jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46. ods. 1 Ústavy\nSR a práva na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce mu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd...\nJednou z požiadaviek článku 6 Dohovoru na vnútroštátne súdy je, aby sa zaoberali\nnajdôležitejšími argumentmi vznesenými účastníkmi konania a aby uviedli dôvody, pre\nprijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Hoci rozsah, v ktorom sú súdy povinné uviesť\ndôvody sa môže meniť v závislosti od okolnosti prípadu, opomenutie zaoberať sa\n\n7\n\npodstatnými argumentmi alebo zjavne svojvoľné (arbitrárne) zaoberanie sa takými\nargumentmi je nezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu.»\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„Základné právo\n\n... podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sžo/61/2016 zo dňa 25.04.2018\nporušené bolo.\nZákladné právo\n\n... podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 21S/69/2015 zo dňa 06.04.2016 porušené bolo.\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sžo/61/2016 zo dňa\n25.04.2018 a rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 21S/69/2015 zo dňa 06.04.2016 sa\nzrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia... do\n15 dni odo dňa právoplatnosti nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\n\n8\n\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom\nkrajského súdu a rozsudkom najvyššieho súdu.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom\nkrajského súdu\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať\no sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo\nslobody využitím mu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom\nverejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na\nprerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že\nv konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc\nzaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že\nprávna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).\nPodstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný\n\n9\n\nprostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu\nk základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje\nodstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 36/96).\nV danom prípade bol sťažovateľ oprávnený podať proti rozsudku krajského súdu\nodvolanie, o čom sťažovateľ vedel, odvolanie podal a najvyšší súd o ňom svojím\nrozsudkom rozhodol. Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny\nprostriedok na ochranu svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť najvyšší súd, čo\nvylučuje právomoc ústavného súdu.\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti\nnamietajúcej porušenie jeho základných a iných práv rozsudkom krajského súdu z dôvodu\nnedostatku svojej právomoci.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom\nnajvyššieho súdu\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\n\n10\n\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\nRozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba sťažovateľa proti Okresnému\núradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad“) o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2015/009947-2/Pál z 31. marca\n2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie mesta Žilina, ktorým bolo nariadené\nsťažovateľovi odstránenie stavby.\nO odvolaní sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu rozhodol najvyšší súd\nnapadnutým rozsudkom tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil.\nK namietanému porušeniu označených práv rozsudkom najvyššieho súdu malo podľa\nsťažovateľ dôjsť\n- nesprávnou právnou argumentáciou najvyššieho súdu vo vzťah ku charakteru\nobjektu, ktorého odstránenie bolo sťažovateľovi nariadené, a s tým súvisiacim nesprávnym\nvýkladom § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, týkajúceho sa nutnosti úpravy podkladu, na\nktorom je objekt umiestnený,\n\n11\n\n- tým, že rozsudok najvyššieho súdu je nepreskúmateľný a nedostatočne\nodôvodnený, pretože sa v ňom najvyšší súd nevysporiadal s jeho argumentáciou týkajúcou\nsa súladu objektu s územným plánom mesta Žilina.\nV zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu\npre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do\ntakéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí\nrelevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť\nsťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07).\nVzhľadom na argumentáciu sťažovateľa ústavný súd odkazuje na tieto relevantné\nčasti odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu:\n«Krajský súd... dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, keďže rozhodnutie\na postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca v žalobe\nnepredložil také relevantné skutočnosti, ktoré by viedli k tomu, aby stavebný úrad mohol\ndodatočne povoliť predmetnú stavbu. Žalobca nepreukázal súlad nepovolenej stavby\ns cieľmi a zámermi prijatými v schválenom a platnom územnom pláne Mesta Žilina.\nNámietku žalobcu, že v danom prípade nešlo o stavbu v zmysle § 43 zákona\nč. 50/1976 Zb., krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Uviedol, že z príslušnej\nfotodokumentácie, ktorá sa nachádza aj v znaleckom posudku je zrejmé, že predmetná\nstavba, respektíve jej osadenie vyžadovalo úpravu podkladu, čo nepochybne vyplýva aj\nz predloženého znaleckého posudku. Mal za preukázané, že v časti izby je stavba položená\nna upravenom teréne a v časti terasy je vzhľadom na svahovitý terén v jej prednej časti\npostavená na troch stĺpikoch z betónových tvárnic, na ktorých sú položené drevené trámy\nprebiehajúce pozdĺžne popod celou stavbou. V mieste styku drevených trámov a betónových\ntvárnic sú v týchto zabetónované stolárske skoby, ktoré vytvárajú pevné spojenie medzi\ndrevenými trámami a stĺpikmi z betónových tvárnic. Stavba v zmysle zákona č. 50/1976 Zb.\nnemusí byť len pevne spojená so zemou, a to spôsobmi uvedenými pod písmenami a/ až e/\n\n12\n\n§ 43 zákona č. 50/1976 Zb., ale je postačujúce, aby pred jej osadením došlo k úprave\npodkladu. V danom prípade je nepochybné, že k takejto úprave podkladu došlo, a to práve\npod celou zadnou časťou objektu, v ktorej sa nachádza podľa projektovej dokumentácie\nizba. Došlo k vytvoreniu štrkového lôžka, do ktorého sú položené po oboch stranách\na v strede drevené hranoly, na ktorých je položený predmetný objekt. Predmetný objekt nie\nje teda položený priamo na teréne, ale došlo k úprave podkladu. K tvrdeniu žalobcu, že\nk úprave terénu došlo ešte pred samotným osadením objektu, respektíve, že osadenie\npredmetného objektu si nevyžiadalo terénne úpravy, nakoľko tieto boli vykonané už\nv minulosti, súd poukázal na vyjadrenie znalca, z ktorého vyplýva, že pred osadením stavby\nbola potrebná úprava terénu. Správne orgány preto správne vyhodnotili predmetný\nrekreačný objekt ako stavbu v zmysle § 43 zákona č. 50/1976 Zb., pričom tieto vychádzali\nz predloženého znaleckého posudku č. 251/2014, ktorý bol vyhotovený znalcom z odboru\nstavebníctva\n\n, ktorý predložil samotný žalobca.\n\nRovnako ako nedôvodné vyhodnotil tvrdenie žalobcu, že podľa územného plánu\nMesta Žilina a jeho funkčnej náplne v časti územia označenom v Urbanistickom okrsku\nč.\n\nznakom\n\nmajú základnú funkciu plniť zariadenia\n\nverejného stravovania a funkcie doplňujúce šport a rekreáciu a keďže tu dotknutý objekt\nslúži na uskladnenie rybárskych potrieb, ktoré používa pri športovom rybolove, je zrejmé, že\nfunkčne rekreačný objekt predstavuje zariadenie doplňujúce šport. Krajský súd uviedol, že\nprvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný správny orgán mal na základe vykonaného\ndokazovania preukázané, že stavbu nie je možné dodatočne povoliť vzhľadom na jej rozpor\nso záväznou časťou územného plánu Mesta Žilina. Žalovaný vo svojom odôvodnení\nrozhodnutia sa náležíte a podrobne venoval posúdeniu súladu stavby s verejnými záujmami\nstým, že je možné poukázať na schválený územný plán - ÚPN-M Žilina č. 15/2012\nz 20. februára 2012, v zmysle ktorého jeho regulatívov priestorového usporiadania\na funkčného využívania územia vymedzeným Urbanistickým obvodom č.\nUrbanistickým okrskom č.\n\n,\npričom základnú\n\nfunkciu územia tvoria jestvujúce zariadenia verejného stravovania a funkcie dopĺňajúce\nšport a rekreáciu, zeleň, izolačná a ekostabilizačná a prvky územného systému ekologickej\nstability. Doplnkovú funkciu majú vytvárať detské ihriská, pešie a cyklistické chodníky,\ndrobná architektúra. Podľa záväznej časti ÚPN-M Mesta Žilina, v ktorých sú určené\n\n13\n\nprípustné a neprípustné funkcie v tomto vymedzenom území na plochách zelene majúcej\nizolačnú alebo ekostabilizačnú úlohu je prípustné zriaďovať odpočinkové plochy s drobnou\narchitektúrou, výtvarné diela, detské ihriská a podobne, tiež zariadenia pešej a cyklistickej\ndopravy a technické vybavenie. Ako neprípustné sú uvedené iné ako základné doplnkové\na prípustné funkcie. Podľa názoru súdu schválená územnoplánovacia dokumentácia Mesta\nŽilina v zmysle § 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. je podkladom pre dané rozhodnutie.\nZ § 88 písm. b/ v spojení s § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. vyplýva, že dodatočne možno\npovoliť len takú stavbu, ktorá nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou.\nPredmetná stavba sa nachádza aj v biokoridore rieky Váh, v ktorom sú stanovené\nregulatívy a limity, okrem iného aj neprípustnosť výstavby s výnimkou dopravnej\ninfraštruktúry a športovorekreačnej vybavenosti. Športovorekreačná vybavenosť podľa\nnázoru súdu nemá na mysli výstavbu individuálnych objektov - zariadení - chát, ktorá by\nmala slúžiť jednotlivcom na rekreačné, resp. športovorekreačné účely tak, ako to tvrdí\nžalobca vo svojej žalobe.\nKrajský súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj poslednú námietku žalobcu týkajúcu sa\ntvrdenia, že žalobca preukázal súlad rekreačného objektu s verejným záujmom. V tejto\nsúvislosti krajský súd uviedol, že súčasťou správneho spisu je Územný plán Mesta Žilina\nschválený Mestským zastupiteľstvom v Žiline uznesením č. 15/2012. Z územného plánu je\nzrejmé, ktoré základné, doplnkové a prípustné funkcie sú v čísle obvodu\nv Urbanistickom obvode č. , okrsku č.\n\n, t. j.\n\npovolené. Medzi takýmito funkciami nie je\n\nfunkcia výstavby individuálnych rekreačných objektov. Neprípustnou funkciou sú iné ako\nzákladné, doplnkové a prípustné funkcie vyplývajúce z územného plánu, čo v danom prípade\nna vymedzenom území na plochách zelene majúce izolačnú a ekostabilizačnú úlohu, iné je\nzriaďovanie všetkých objektov okrem odpočinkových plôch s drobnou architektúrou,\nvýtvarné diela, detské ihriská a pod., tiež zariadenia pešej a cyklistickej dopravy a technické\nvybavenie. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, jeho stavba plní funkciu doplňujúcu šport\na rekreáciu, keďže funkcie doplňujúce šport a rekreáciu je potrebné vnímať najmä\nv kontexte objektov plniacich úlohu športovísk, verejného charakteru, taktiež i rekreačných\nobjektov, ktoré slúžia pre všetkých návštevníkov tohto biokoridoru a v žiadnom prípade nie\nobjekt pre či už individuálnu rekreáciu, nepochybne ktorej súčasťou je i športové vyžitie\nfyzickej osoby, napríklad rekreačná chata. Z projektovej dokumentácie rekreačného objektu\n\n14\n\njednoznačne vyplýva, že sa jedná o objekt pre individuálnu rekreáciu s veľkou obytnou\nmiestnosťou a prekrytou terasou, čo je zjavne v rozpore s územným plánom ako aj s jeho\nčasťou aktualizované biokoridory, konkrétne biokoridor Rieka Váh, kde v regulatívoch\na v limitoch je uvedené, že je neprípustná výstavba s výnimkou dopravnej infraštruktúry\na športovorekreačnej vybavenosti územia. Pokiaľ žalobca namietal, že súlad rekreačného\nobjektu s územným plánom vzhľadom na jeho účel uskladnenia rybárskych potrieb nebol\nv oboch napadnutých rozhodnutiach riadne odôvodnený, krajský súd uviedol, že\nv prvostupňovom rozhodnutí je rozpor s Územným plánom Mesta Žilina konkrétnymi\nregulatívmi ÚPN Žilina a smernej časti ÚPN-M Žilina stručne a výstižne vysvetlený, pričom\nžalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne, zrozumiteľne a dostatočným spôsobom\nuviedol, a to aj prihliadnutím na tvrdený účel užívania rekreačného objektu na uskladnenie\nrybárskych potrieb, prečo nie je možné tento objekt subsumovať pod niektorú\nzo stanovených funkcií v Územnom pláne Mesta Žilina, a to ani pod športovú či rekreačnú\nfunkciu. Konkrétne uviedol, že skutočnosť, že pôvodný stavebník alebo aj terajší vlastník je\nalebo môže byť športovým alebo rekreačným rybárom vykonávajúcim takúto individuálnu\nšportovú aktivitu, ho automaticky neoprávňovala zriadiť za týmto účelom stavbu, pretože\nv tom prípade by potom každému, kto takéto športové a rekreačné aktivity v tomto území\nvykonáva, napr. bicyklovanie, beh, atď., by malo byť automaticky priznané právo zriadiť si\nstavbu skladu za účelom odkladania týchto športových potrieb, čo je v rozpore so samotným\nobsahom, cieľmi a účelom tejto časti schváleného ÚPN. Nakoľko správne konanie tvorí\njeden\n\ncelok,\n\nodôvodnenie\n\ntejto\n\nčasti\n\nprvostupňového\n\nrozhodnutia\n\nv\n\nspojení\n\ns druhostupňovým rozhodnutím nie je nepreskúmateľné. Druhostupňový správny orgán sa\nvýslovne zaoberal námietkou, či účel využívania objektu uvedený žalobcom (uskladnenie\nrybárskych potrieb) predstavuje funkciu doplňujúcu šport, a túto námietku riadne\nvyhodnotil...\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu\nNajvyšší súd s prihliadnutím na § 219 ods. 2 v spojení s § 492 ods. 2 SSP konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych\nzáverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v\nodôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\n\n15\n\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním v prevažujúcom\nrozsahu stotožňuje a zároveň na zdôraznenie záverov, ktoré si osvojil, uvádza nasledovné:\nŽalobca v prvom rade v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že\nRekreačný objekt nie je stavbou podľa § 43 zákona č. 50/1976 Zb., keďže na účely § 43\nzákona sa vyžaduje, aby si vykonanie terénnych úprav vyžiadalo priamo umiestnenie stavby,\nčo vyplýva z jeho znenia a nepostačuje, aby boli terénne úpravy vykonané v minulosti bez\nsúvisu so stavbou a tieto boli využité pri jej osadení. Najvyšší súd poukazuje na to, že zákon\nč. 50/1976 Zb. v dotknutom ani inom ustanovení bližšie legálne nešpecifikuje, čo treba\nrozumieť pod slovným spojením „úprava podkladu“. Uvedené možno na účely zákona\nč. 50/1976 Zb. vyložiť tak, že sa jedná o prispôsobenie podkladu bez ohľadu na rozsah tak,\naby čo najviac funkčne a technicky zodpovedal následnému umiestneniu stavby. Konkrétne\nmôže ísť o zarovnanie, zhutnenie, vyštrkovanie podkladu, spevnenie svahov a pod.\nZ príslušnej fotodokumentácie vyhotovenej v súvislosti s výkonom štátneho stavebného\ndohľadu z 3. októbra 2014, ako aj zo Znaleckého posudku číslo 251/2014, vyhotoveného\ndňa 25. novembra 2014\n\n, zadávateľom ktorého bol práve žalobca,\n\nvyplýva, že sa jednalo o pozemnú stavbu, ktorej osadenie si vyžiadalo len v malej časti\núpravu terénu. Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že k úprave podkladu došlo\nv minulosti, teda nie v súvislosti s výstavbou tohto Rekreačného objektu, nakoľko na účely\nposúdenia objektu ako stavby podľa § 43 zákona č. 50/1976 Zb. je rozhodujúce, že objekt\nbol umiestnený /osadený na takom mieste, ktoré bolo upravené. Bez takejto úpravy by\nstavebník nemohol objekt osadiť a musel by sám pristúpiť k úprave podkladu. Pokiaľ teda\nstavebník využil už v minulosti uskutočnenú úpravu podkladu, na ktorý následne umiestnil\nobjekt, jedná sa o stavbu podľa § 43 menovaného zákona. Opačný výklad by znamenal\nobchádzanie zákona, nakoľko by umožňoval, aby stavebník využil pri umiestnení stavby už\nskôr upravený podklad a tým sa vyhol povinnosti buď stavbu ohlásiť, alebo iniciovať postup\nsmerujúci k vydaniu stavebného povolenia, čo určite nie je účelom zákona č. 50/1976 Zb..\nRekreačný objekt je teda stavebnou konštrukciou postavenou stavebnými prácami\nzo stavebných výrobkov, ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.\nŽalobca ďalej poukazoval na rozpornosti v postoji žalovaného, ktorý najskôr sám\nv rozhodnutí z 5. augusta 2014, č. k. OU-ZA-OVBP2-2014/017167-1/Pál, poukázal na\nnesprávny postup zo strany Mesta Žilina ako prvostupňového správneho orgánu, ktorý\n\n16\n\nporušil zásadu uvedenú v § 3 ods. 2 Správneho poriadku, keď od žalobcu požadoval\npredloženie projektovej dokumentácie a iných dokladov o tom, že stavba nie je v rozpore\ns verejným záujmom bez toho, aby bola vôbec vyriešená otázka, či sa jedná o stavbu, avšak\nv rozhodnutí, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie, poukazuje tento\npráve na ohlásenie stavby zo strany žalobcu a predloženú projektovú dokumentáciu ako\nlistinné dôkazy, ktoré majú preukazovať, že rekreačný objekt je stavbou.\nV tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že žalovaný rozhodnutím z 5. augusta 2014,\nč.s.: OU-ZA-OVBP2-2014/017167-1/Pál, zrušil pôvodne vydané rozhodnutie o odstránení\nstavby a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.\nDôvod zrušenia rozhodnutia spočíval v porušení § 3 ods. 2 Správneho poriadku, keď\nprvostupňový správny orgán nedôvodné zamietol žiadosť žalobcu o predĺženie lehoty na\npredloženie dokladov pre konanie o dodatočnom povolení stavby. Ďalšie dôvody spočívali\nv nedodržaní procesného postupu podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., keď\nprvostupňový správny orgán vyzval žalobcu na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie\nstavby, pričom na predloženie uvedenej žiadosti možno účastníka konania vyzvať v prípade,\nak tento účastník preukáže súlad stavby s verejným záujmom, čo však nebol prípad\nvzťahujúci sa na prejednávanú vec, ďalej v nedostatočne zistenom skutkovom stave veci,\nkeď fotodokumentácia, ktorá bola súčasťou Záznamu z výkonu štátneho stavebného\ndohľadu prislúchala k inej stavbe ako aj v tom, že Záznam z výkonu štátneho stavebného\ndohľadu neobsahoval všetky dôležité zistenia pre posúdenie konkrétneho objektu, najmä na\núčely § 43 zákona č. 50/1976 Zb.. Žalovaný súčasne inštruoval prvostupňový správny\norgán, že k tejto otázke má vykonať ďalšie dokazovanie. Z uvedeného vyplýva, že odvolací\nsprávny orgán porušenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku založil na tom dôvode, že\nprvostupňový správny orgán žalobcovi bez relevantného dôvodu zamietol žiadosť o\npredĺženie lehoty na predloženie dokladov pre konanie o dodatočnom povolení stavby.\nNásledne, po zrušení veci sa opakovane dňa 3. októbra 2014 vykonal štátny stavebný\ndohľad a žalobca bol opätovne vyzvaný, aby preukázal, že dodatočné povolenie stavby nie\nje v rozpore a verejnými záujmami, a to predložením dokladu, ktorý preukazuje súlad stavby\nso záväznou časťou platnej územnoplánovacej dokumentácie - Územným plánom mesta\nŽilina a stanoviska dotknutého orgánu - Okresný úrad Žilina, Odbor starostlivosti o životné\nprostredie. Prvostupňový správny orgán potom z predložených dôkazov aj vychádzal a\n\n17\n\nvydal tu preskúmavané prvostupňové správne rozhodnutie z 15. januára 2015, č.s.:\n21870/2013-1711/2015-OS-DRA, ktoré žalobca opätovne napadol odvolaním. Súčasť\nodvolania tvoril aj Znalecký posudok číslo 251/2014 vyhotovený dňa 25. novembra 2014\na z ktorého vychádzal pri svojom rozhodovaní aj žalovaný správny\norgán. Takto zistenému postupu oboch správnych orgánov nemožno vyčítať žiadne procesné\npochybenie. Navyše žalobca v tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie z 10. decembra\n2014, č. k. OU-ZA-OVBP2-2014/019559/KRA, ktoré však s touto prejednávanou vecou\nnesúvisí.\nŽalobca ďalej považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné,\nkeď tento neuviedol, či účel využitia rekreačného objektu, a to uskladnenie rybárskych\npotrieb predstavuje doplnkovú funkciu pre šport. Dodal, že prvostupňový správny orgán na\nuvedené nedal žiadnu odpoveď, žalovaný síce poskytol výklad rybárstva a územného plánu\nMesta Žilina, avšak opätovne neposúdil účel rekreačného objektu. K tomuto pristúpil až\nkrajský súd, keď v odôvodnení poskytol výklad územného plánu, na čo však nebol\noprávnený.\nNajvyšší súd i túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu žalovaný\nsprávny orgán sa dostatočne vysporiadal s uvedenou otázkou. Správne konštatoval, že\nz územného plánuje zrejmé, ktoré základné, doplnkové a prípustné funkcie sú v čísle obvodu\n, t. j. v Urbanistickom okrsku č.\n\npovolené. Medzi takýmito\n\nfunkciami nie je funkcia výstavby objektov pre individuálnu rekreáciu. Neprípustnou\nfunkciou sú iné ako základné, doplnkové a prípustné funkcie vyplývajúce z územného plánu,\npričom v danom prípade na vymedzenom území prípustnými funkciami je zriaďovanie\nodpočinkových plôch s drobnou architektúrou, výtvarných diel, detských ihrísk a pod., tiež\nzariadení pešej a cyklistickej dopravy a technického vybavenia, základnými funkciami sú\njestvujúce zariadenie verejného stravovania a funkcie doplňujúce šport a rekreáciu, zeleň\nizolačnú a ekostabilizačnú. Doplnkovú funkciu majú len detské ihriská, pešie a cyklistické\nchodníky, drobná architektúra. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na pojem „rybolov“,\nktorým sa rozumie výlučne činnosť spojená s odchytom rýb a nie stavebná činnosť. Správne\ntiež poukázal na skutočnosť, že ak niekto je či už športovým, alebo rekreačným rybárom,\nautomaticky mu to nezakladá oprávnenie zriadiť si za týmto účelom stavbu. Správne\npodotkol, že ak by sa prijal záver žalobcu, že vykonávanie športovo-rekreačných aktivít\n\n18\n\njednotlivcov v tomto území je podmienené a viazané na uskutočnenie stavby, znamenalo by\nto potom, že každému, kto takéto aktivity vykonáva (napríklad korčuľovanie, bicyklovanie,\nbeh a podobne) malo automaticky prislúchať oprávnenie zriadiť si stavbu skladu za účelom\nodkladania športových potrieb. Uvedené však cieľom územného plánu nebolo. Žalovaný\njasne, zrozumiteľne a dostatočným spôsobom uviedol, a to aj prihliadnutím na tvrdený účel\nužívania rekreačného objektu (uskladnenie rybárskych potrieb), prečo nie je možné tento\nobjekt subsumovať pod niektorú zo stanovených funkcií v Územnom pláne Mesta Žilina.\nNakoľko správne konanie tvorí jeden celok, najvyšší súd zastáva názor, že odôvodnenie\nprvostupňového správneho rozhodnutia v spojení s rozhodnutím žalovaného ako\nodvolacieho správneho orgánu je plne preskúmateľné.\nV závere podaného odvolania žalobca upozornil tiež na tú skutočnosť, že rekreačný\nobjekt bol na pozemok umiestnený so súhlasom vlastníka pozemku ešte predtým, ako bol\nschválený územný plán Mesta Žilina. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na to, že\nžalobca, zaťažený dôkazným bremenom, v priebehu konania pred správnymi orgánmi túto\nskutočnosť nenamietal. Iba zo Záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu z 3. októbra\n2014 vyplýva, že stavebník (žalobca) v roku 2010 podal na stavebný úrad ohlásenie drobnej\nstavby (o čom žalobca nepredložil žiaden dôkaz), avšak to ho neoprávňovalo na realizáciu\nstavby, pokiaľ mu nebolo zo strany príslušného stavebného úradu písomne oznámené, že\nproti jej uskutočneniu nemá námietky.\nPokiaľ žalobca namietal, že povinnosťou správnych orgánov bolo rešpektovať\nvlastnícke právo, najvyšší súd zdôrazňuje, že za stavu, že samotný žalobca nerešpektoval\nplatné právne predpisy, nebolo možné túto jeho námietku pre účely preskúmavaného\nkonania zohľadniť. Skutočnosť, že žalobca má s Urbárskou obcou uzavretú nájomnú zmluvu\nna dobu určitú, žalobcu neoprávňovala k vybudovaniu stavby bez stavebného povolenia.\nZáverom najvyšší súd poukazuje aj na nesúhlasne stanovisko Vodohospodárskej\nvýstavby, štátny podnik z 3. marca 2014, Číslo 361/1220/2014/ZŠ, k žiadosti žalobcu\no umiestnenie rekreačného objektu v katastrálnom území\n\n, z ktorého vyplýva,\n\nže tento subjekt po preskúmaní žiadosti žalobcu nesúhlasil s výstavbou rekreačného objektu,\nnakoľko pozemok na ktorom sa rekreačný objekt nachádza je podľa evidencie katastra\nnehnuteľností mimo zastavaného územia obce a lokalita, ktorej súčasťou je aj predmetný\npozemok, je v zmysle platného územného plánu Mesta Žilina súčasťou jestvujúcich plôch\n\n19\n\nbrehovej a izolačnej zelene, ktoré nie sú určené na zástavbu. Na túto skutočnosť rovnako\npoukázal i Okresný úrad Žilina, Odbor starostlivosti o životné prostredie-vo vyjadrení\nk stavbe\n\n„Rekreačný\n\nobjekt“\n\nz\n\n18.\n\nnovembra\n\n2014,\n\nčíslo:\n\nOU-ZA-OSZP2-\n\n2014/036081/Mac.»\nZ citovaných častí odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu je zrejmé, že najvyšší súd\nsa námietkami, ktoré boli predmetom odvolania podaného sťažovateľom proti rozsudku\nkrajského súdu a ktoré sú aj obsahom sťažnosti doručenej ústavnému súdu, riadne zaoberal\na vysporiadal sa s nimi. Ústavný súd sa s právnym názorom najvyššieho súdu v celom\nrozsahu stotožňuje.\nPrávny názor sťažovateľa, podľa ktorého nemôže ísť o stavbu v prípade, ak nebola\npotrebná úprava podkladu pod stavbou z dôvodu, že už v minulosti bola vykonaná\núprava pozemku pre odlišné účely a následne došlo k umiestneniu objektu na takto\nupravený pozemok, považuje ústavný súd za rýdzo formalistický. Zo sťažovateľových\nargumentov jednoznačne vyplýva, že k úprave podkladu došlo, pričom bez tejto úpravy by\nnebolo možné objekt na pozemok umiestniť. Umiestnenie objektu si teda vyžadovalo\núpravu podkladu a je irelevantné, či túto úpravu vykonal sťažovateľ v čase, keď objekt na\npozemok umiestnil alebo jeho právny predchodca. Rozhodujúca je skutočnosť, že bez\núpravy podkladu, a to bez ohľadu na to, kto a kedy úpravu podkladu vykonal, by stavba\nnemohla byť na pozemok umiestnená.\nÚstavný súd zároveň nemôže súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že rozsudok\nnajvyššieho súdu je nepreskúmateľný a neodôvodnený vo vzťahu súladu stavby s územným\npánom mesta Žilina. Z citovanej časti odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu je zrejmé, že\nso sťažovateľovými námietkami v tomto smere sa najvyšší súd podrobne vysporiadal.\nÚstavný súd sa s dôvodmi najvyššieho súdu plne stotožňuje a považuje ich za ústavne\nakceptovateľné. Nad rámec považuje za potrebné uviesť, že argumentácia sťažovateľa, že\nak bola stavba na pozemok umiestnená pred tým, ako bol prijatý územný plán mesta Žilina,\nnemôže byť s týmto v rozpore, je neakceptovateľná. Pri posúdení, či je stavba v súlade\n\n20\n\ns územným plánom, nie je možné vychádzať z toho, že stavba bola postavená pred prijatím\núzemného pánu, keďže ide o stavbu postavenú bez stavebného povolenia.\nÚstavný súd nie je vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, IV. ÚS 16/09 atď.).\nCitovaný rozsudok obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových\na právnych záverov, pričom ústavný súd konštatuje, že závery, ku ktorým najvyšší súd\ndospel, nemožno označiť za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani\ntaká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by\nbola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho\nsúdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok.\nZ ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ktoré sú dostatočne odôvodnené. Pretože\nnamietaný rozsudok nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnený na základe\n\n21\n\nvlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný\ntieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto\nsituácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru najvyššieho súdu.\nSúčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03). Európsky súd pre ľudské\npráva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý\nargument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti\nodôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr.\nGeorgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\nÚstavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že odvolací súd sa\nnámietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ\nv tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. Z ústavnoprávneho\nhľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého\nodvolacieho rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené. Pretože namietané rozhodnutie\nnajvyššieho súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na základe jeho\nvlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný\ntieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto\nsituácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru najvyššieho súdu.\nV závere ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v sťažnosti iba opakuje námietky,\nktoré už boli predmetom preskúmavania krajským súdom a najvyšším súdom, a teda\nsťažnosť je iba pokračujúcou polemikou s právnym názorom krajského súdu, resp.\nnajvyššieho súdu, akým posúdil vec sťažovateľa. Sťažovateľ tak stavia ústavný súd do\npozície bežnej prieskumnej inštancie všeobecného súdnictva, keď požaduje, aby ústavný\nsúd vec opätovne posúdil a stotožnil sa s jeho právnym posúdením vo vzťahu k súladu\nstavby s územným plánom a charakteru stavby. Ústavný súd v súvislosti s takto\n\n22\n\nkoncipovanou sťažnosťou pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou\ninštanciou v systéme všeobecného súdnictva, tak ako to zrejme očakával sťažovateľ.\nVychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti\nmedzi rozsudkom najvyššieho súdu a namietaným porušením základných a iných práv\nsťažovateľa.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nKeďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. júla 2018\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "stavba-nepovolená", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "stavebné konanie-stavebné povolenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/09 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b"}, {"guid": "ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 218/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 218/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 249, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/06 z 7. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-07", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:96b024b8-0a97-4438-bea9-833f7c5e06ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 78/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/99 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:752c5b8c-e673-453a-ab41-ce3b8602bac1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 36/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/96 z 27. 6. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-06-27", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3de61116-ed91-4c18-9232-c95ef6d5f86a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.290.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 290/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 290/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.290.2020.1"}, {"guid": "ussr:2c0e95a8-af4c-4028-a6b9-eb04282335fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.405.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 405/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 405/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.405.2018.1"}, {"guid": "ddd27789-b33c-490b-b25d-49a0f7476485:88edf923-6949-44f2-ac5f-b8d5d65d7c09", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200178.1", "spisova_znacka": "6Svk/43/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/43/2023 z 28. 8. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-08-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200178.1"}, {"guid": "88cf7945-5f9f-4ddd-8f9f-74ac3faaaf6b:cf2afa3f-ec02-4ac1-8e13-be6edf265729", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6020200211.6", "spisova_znacka": "30Sa/7/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Sa/7/2020 z 14. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6020200211.6"}]}