{"guid": "ussr:1b925cb8-80be-4444-a342-39f105fe0dac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.252.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 252/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 252/2018 z 18. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. júla 2018, sp. zn. I. ÚS 252/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.252.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-07-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "nazov": "čl. 3 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1b925cb8-80be-4444-a342-39f105fe0dac", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.252.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.252.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.252.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 252/2018-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, Zámocká 18,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa\npostupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 20 P 29/2018 a jeho\nuznesením č. k. 20 P 29/2018-211 z 24. apríla 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta\n\npre nedostatok právomoci\n\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 20. júna\n2018 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 19\nods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n\n„dohovor“) a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Bratislava\nV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 P 29/2018 a jeho uznesením\nč. k. 20 P 29/2018-211 z 24. apríla 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh, napadnutého uznesenia okresného súdu č. k.\n20 P 29/2018-211 z 24. apríla 2018, ako aj z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného\nsúdu o sťažnostiach sťažovateľa vyplýva, že na základe návrhu sťažovateľa podaného\n23. marca 2017 okresný súd uznesením č. k. 20 P 123/2017-113 z 15. apríla 2017 nariadil\nneodkladné opatrenie, ktorým bol upravený styk sťažovateľa s jeho dvoma maloletými\ndeťmi, a to na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej týkajúcej sa úpravy\nvýkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Na základe\nodvolania podaného sťažovateľom a tiež matkou maloletých detí Krajský súd v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 11 CoP 218/2017-251 z 29. mája 2017 zmenil\nprvostupňové uznesenie tak, že upravil styk sťažovateľa s maloletými deťmi na „každý\ntýždeň v kalendárnom roku v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod.\ndo 18.00 hod., a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 15.00 hod. do 18.00\nhod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod., vždy za prítomnosti matky“.\n3. Uznesenie krajského súdu č. k. 11 CoP 218/2017-251 z 29. mája 2017 napadol\nsťažovateľ sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. augusta 2017, ktorý o nej rozhodol\nuznesením sp. zn. III. ÚS 620/2017 z 10. októbra 2017 tak, že ju odmietol pre nedostatok\nprávomoci na jej prerokovanie.\n4. Sťažovateľ uviedol, že návrhom doručeným okresnému súdu sa 4. októbra 2017\ndomáhal zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia uznesením okresného súdu č. k.\n20 P 123/2017-113 z 15. apríla 2017 v znení zmeňujúceho uznesenia krajského súdu č. k.\n11 CoP 218/2017-251 z 29. mája 2017 o úprave jeho styku s maloletými deťmi a nariadenia\nnového neodkladného opatrenia o úprave jeho styku s maloletými deťmi.\n5. O návrhu sťažovateľa na nariadenie nového neodkladného opatrenia týkajúceho sa\nstyku sťažovateľa s maloletými deťmi rozhodol okresný súd uznesením č. k. 20 P 34/2018-\n\n2\n\n147 zo 17. apríla 2018 tak, že tento zamietol. Predmetné uznesenie okresného súdu na\nodvolanie sťažovateľa krajský súd potvrdil uznesením č. k. 11 CoP 194/2018-249 zo 6. júna\n2018.\n6. O návrhu sťažovateľa na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia rozhodol\nokresný súd napadnutým uznesením č. k. 20 P 29/2018-211 z 24. apríla 2018 tak, že návrh\nsťažovateľa zamietol a odvolanie proti predmetnému uzneseniu nie je prípustné.\n7. Sťažovateľ namieta porušenie práva na súdnu ochranu, práva na rovnosť\núčastníkov súdneho konania, práva na spravodlivé súdne konanie, práva na ochranu pred\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a práva na zohľadnenie\nzáujmu dieťaťa pri činnosti súdu postupom a napadnutým uznesením okresného súdu č. k.\n20 P 29/2018-211 z 24. apríla 2018 o zamietnutí návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia\no úprave styku otca s maloletými deťmi, v odôvodnení sťažnosti obšírne argumentuje\na predovšetkým uvádza:\n«… Záver súdu o tom, že v danej veci neodpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné\nopatrenie nariadené, je v zjavnom rozpore so skutočným stavom (viď nižšie) danej veci.\nSťažovateľ preukázal zmenu pomerov a z tohto dôvodu žiadal v zmysle ustanovenia § 363\nCMP zrušenie neodkladného opatrenia.\nNavyše konštatovanie súdu o pretrvávajúcich konfliktoch medzi rodičmi, ktorým súd\nodôvodňuje potrebu ponechania nariadenej úpravy, je popretím práva sťažovateľa na\nspravodlivý súdny proces, nakoľko je neprípustné, aby jeho styk s deťmi bol obmedzovaný\nz dôvodov konfliktov medzi rodičmi (čo bolo v konaní preukázané. a síce, že nejde len\no konflikty na strane otca), a teda nie z dôvodov na strane otca (sťažovateľa) vo vzťahu\nk deťom. Konflikty medzi rodičmi nie sú skutočnosťou relevantnou pre obmedzovanie práv\nsťažovateľa ako rodiča. Súd týmto odôvodnením (ktorým zdôraznil konflikty medzi rodičmi)\niba potvrdil tvrdenia sťažovateľa, že nie sú na jeho strane dané dôvody, pre ktoré by bolo\nvhodné a zákonné obmedzovať jeho styk s maloletými deťmi tak, ako je tomu v súčasnosti. ...\nĎalej súd odôvodňuje svoje rozhodnutie tým, že podľa jeho názoru „Rodičia svojím\nsprávaním nedávajú záruku, že by sa styk otca s maloletými deťmi realizoval bez\nautoritatívneho rozhodnutia súdu len na základe dohody rodičov.“ Vyvodenie takýchto\n\n3\n\nzáverov nemá oporu v skutkovom základe veci, je v rozpore so sťažovateľom nielen\ntvrdenými, ale aj preukázanými skutočnosťami... o tom, že úprava styku v zmysle tohto\nrozhodnutia, ktoré žiadal sťažovateľ zrušiť, je nevyhovujúca a nie je v záujme maloletých\ndetí. Rovnako tak je tento záver v rozpore so sťažovateľovým návrhom, ktorý žiadal nielen\nzrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, ale aj nariadenie nového neodkladného\nopatrenia...\nRozhodnutie súdu ďalej nespĺňa zákonné požiadavky na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia… Súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s argumentami sťažovateľa…\nnajmä... zásadné, preukázané (teda nielen osvedčené) skutočnosti, preukazujúce zmenu\npomerov, v dôsledku ktorých je potrebné nariadené neodkladné zrušiť:\n- napätá situácia pri styku je spôsobená konflikty medzi rodičmi, teda nie z dôvodov\nna strane otca... Konflikty medzi rodičmi nemôžu byť dôvodom neprípustného\nobmedzovania rodičovských práv otca (sťažovateľa).\n- prítomnosť matky nie je pri styku žiadúca. Matka navyše deti ovplyvňuje, a to aj\npočas styku, do styku zasahuje, snaží sa odvrátiť pozornosť detí z otca na seba, vyvoláva\nkonflikty a pod., teda neprimeraným spôsobom do styku zasahuje, čo opätovne len\npotvrdzuje, že jej prítomnosť pri styku nie je vhodná.\n- rozpor so záujmom maloletých detí, keď sa styk sťažovateľa s deťmi realizuje za\nprítomnosti matky, nakoľko tieto sú jednak prítomné pri hádkach a konfliktoch medzi\nrodičmi (čo negatívne vplýva na ich psychiku), sú ovplyvňované zo strany matky; hrozba\nstraty príjmu sťažovateľa, ktorý tak nebude môcť plniť vyživovaciu povinnosť voči deťom,\ncestovať za nimi, čo môže mať za následok ich odcudzenie.\n- nerealizácia styku prevažne z dôvodov na strane matky...\n- neosvedčenie potreby prítomnosti matky pri styku sťažovateľa s deťmi\n- neosvedčenie tvrdení matky o škodlivosti prítomnosti otca na deti...\n- zneužívanie rodičovských práv matkou, ktorá má snahu vytlačiť sťažovateľa ako\notca zo života detí\n- nemožnosť realizácie styku v zmysle aktuálneho rozhodnutia (ktoré sťažovateľ\nžiadal zrušiť) v plnom rozsahu sťažovateľom z dôvodu, že tento nie je občanom SR, nemá na\núzemí SR trvalý pobyt, na SR sa nachádza len na základe turistického víza...\n\n4\n\n- skutočnosť, že matka naozaj nechce zmeniť svoj postoj, svoje správanie pri styku,\na to z dôvodu, že zrejme jej takáto situácia vyhovuje...\n- sťažovateľ preukázal (nielen osvedčil), že jeho prítomnosť deťom neškodí, práve\nnaopak, deti sú šťastné, keď sú s ním...\n- potreba širšej úpravy styku sťažovateľa s deťmi, ktorú potvrdil aj odvolací súd...\n- vytvorené vhodné podmienky (osobné aj bytové) na strane sťažovateľa na to, aby\nbol schopný sa o deti adekvátne postarať.\nSúd sa ani s jedným z nich nevysporiadal. Súd tieto dôvody sťažovateľa, ktorými\nodôvodňuje zmenu pomerov (majúcu za následok potrebu zrušenia nariadeného\nneodkladného opatrenia) vôbec vo svojom rozhodnutí neuviedol, a tiež nezdôvodnil, prečo\ntieto nepovažoval za relevantné.»\n8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti\nrozhodol týmto nálezom:\n„1. Základné práva\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy, na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráva a základných slobôd, na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa čl. 47 ods. 3\nÚstavy, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života\npodľa čl. 19 ods. 2 Ústavy, na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8\nDohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd a na zohľadnenie záujmu dieťaťa\npri činnosti súdu podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, postupom a rozhodnutím\nOkresného súdu Bratislava V konaní vedenom pod sp. n.: 20P/29/2018 porušené boli.\n2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č. k. 20P/29/2018-211 zo dňa 24.04.2018\nsa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume\n\n30.000,- EUR (slovom tridsaťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Bratislava V povinný\nzaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 390,50 EUR na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ivany\nZmekovej na účet vedený… do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n\n5\n\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa\nnamietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia\nalebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,\npretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,\nII. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n\n6\n\n12. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základných práv\npodľa čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8\ndohovoru a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa postupom a napadnutým uznesením\nokresného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľa na zrušenie neodkladného\nopatrenia o úprave jeho styku s maloletými deťmi. Podstatou sťažnosti je nesúhlas\nsťažovateľa so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, ktorý nezistil danosť\nzákonných dôvodov na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia. Sťažovateľ zároveň\nnamieta nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého uznesenia z dôvodu jeho\nnedostatočného odôvodnenia.\n13. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n14. Ústavný súd už vo viacerých svojich doterajších rozhodnutiach vyslovil názor, že\nrozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia, prípadne rozhodnutím o zrušení\nnariadeného neodkladného opatrenia vydaným v rámci občianskoprávneho konania môže\nsúd porušiť základné právo alebo slobodu účastníka súdneho konania, avšak takéto\nporušenie by sa mohlo stať predmetom konania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy len vtedy, ak by\nmu nebolo možné poskytnúť ochranu prostredníctvom účinného právneho prostriedku\nnápravy dostupného účastníkovi konania pred všeobecnými súdmi (princíp subsidiarity)\n(III. ÚS 281/07). Ústavný súd zároveň konštatuje, že tieto závery je v plnom rozsahu\npotrebné vzťahovať aj na rozhodovanie všeobecných súdov o návrhoch na zrušenie\nneodkladných opatrení, eventuálne na nariadenie nových neodkladných opatrení.\n15. Podľa právneho názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na neodkladné\nopatrenie možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd je\nvšak také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného\nsúdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej (obdobne I. ÚS 46/00). Aj v prípade\nvyhovenia návrhu na nariadenie tohto opatrenia je garantované právo druhého dotknutého\n\n7\n\núčastníka konania na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú súdom rozhodnutím\nvo veci samej. Obdobne v prípade zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nalebo návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia zostáva zachované právo navrhovateľa\ndomáhať sa dočasnej úpravy pomerov novým návrhom.\n16. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, táto vylučuje\naplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke predbežných opatrení\n(neodkladných opatrení), pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo\nzáväzkoch (pozri rozhodnutie Apis versus Slovenská republika z 10. 1. 2000, č. 39754/98,\nv ktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 ratione materiae v konaní o zrušení\npredbežného opatrenia).\n17. Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti pristúpil k preskúmaniu\nniektorých rozhodnutí o predbežných opatreniach (neodkladných opatreniach podľa\nCivilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku), zásadne však išlo\no ojedinelé prípady charakterizované výnimočnými okolnosťami veci. V tejto súvislosti\nústavný súd judikoval, že zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných\nopatreniach (neodkladných opatreniach podľa Civilného sporového poriadku a Civilného\nmimosporového poriadku) môže iba za predpokladu, že by takýmto rozhodnutím\nvšeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi\nspravodlivého\n\nprocesu\n\nmajúci\n\ncharakter\n\nsvojvôle\n\n(obdobne\n\nIII.\n\nÚS\n\n169/2010,\n\nIII. ÚS 281/07).\n18. Ústavný súd vychádzajúc z uvedených stanovísk sústredil svoju pozornosť na\nposúdenie toho, či v prípade sťažovateľa ide o prípad charakterizovaný výnimočnými\nokolnosťami a či napadnutým uznesením okresného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý\nby zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu majúci charakter svojvôle,\na konštatuje, že takéto okolnosti v prípade sťažovateľa nezistil a sťažovateľom namietané\nrozhodnutie okresného súdu nemá známky zjavnej svojvôle, ktoré jedine by mohli\nodôvodňovať výnimočný zásah ústavného súdu. Okresný súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia právny záver o neexistencii zákonného dôvodu na zrušenie nariadeného\n\n8\n\nneodkladného opatrenia o úprave styku sťažovateľa s maloletými deťmi náležite odôvodnil,\nkeď veľmi podrobne prezentoval skutkové okolnosti veci a vyvodil z nich náležité právne\nzávery. Okresný súd poukázal na jeho provizórny charakter neodkladného opatrenia, pričom\nústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľovi naďalej zostalo zachované právo domáhať sa\nzrušenia nariadeného neodkladného opatrenia v prípade naplnenia zákonných dôvodov na\njeho zrušenie, t. j. zmena pomerov alebo zánik dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné\nopatrenie nariadené, a to až do času konečného rozhodnutia vo veci samej.\n19. Pokiaľ sťažovateľ namietal nesprávne závery okresného súdu o tom, že dôvody,\npre ktoré bolo neodkladné opatrenie, zrušenia ktorého sa sťažovateľ domáhal, naďalej\ntrvajú, ústavný súd s poukazom na zhrnutie dôvodov vydania neodkladného opatrenia\nvo svojom uznesení sp. zn. III. ÚS 620/2017 z 10. októbra 2017 konštatuje, že samotná\nsťažnostná argumentácia sťažovateľa pretrvávanie týchto dôvodov potvrdzuje. Ústavný súd\nvo svojom označenom uznesení ním preskúmavané dôvody vydania neodkladného\nopatrenia zhrnul a uviedol, že krajský súd v zmeňujúcom uznesení o nariadení\nneodkladného opatrenia „V prvom rade zdôraznil, že úprava styku sťažovateľa s maloletými\ndeťmi musí prioritne sledovať záujem maloletých detí, ktorý je nadradený záujmu rodičov...\nprezentoval názor, v ktorom sťažovateľovi vysvetlil, že charakter vzťahov rodičov, resp.\nv konkrétnom prípade sťažovateľa existujúce napätie medzi ním a matkou maloletých detí\nmusel pri úprave styku v namietanom uznesení zohľadniť, keďže táto okolnosť nie je od detí\nizolovaná a ako taká má výrazný negatívny vplyv na ich psychickú pohodu. Obmedzenie\nstyku sťažovateľa s maloletými deťmi na konkrétne dni v týždni, a to v prítomnosti matky...\nodôvodnil uvedenou okolnosťou; ďalej okolnosťou minulej traumatizujúcej udalosti, za\nktorú nesie zodpovednosť sťažovateľ a ktorá mala mať na stav maloletých detí výrazne\nnegatívny dopad; takisto skutočnosťou podloženou obsahom spisového materiálu, a síce, že\nv minulosti prevažovala starostlivosť matky o maloleté deti nad osobnou starostlivosťou\nsťažovateľa; v neposlednom rade tiež neosvedčením vhodných podmienok pre realizáciu\nsťažovateľom navrhovanej úpravy styku, a to špecifikáciou prostredia, v ktorom by sa mali\ndeti počas realizovaného styku so sťažovateľom zdržiavať...“.\n\n9\n\n20. Ústavný súd v celom rozsahu odkazuje na veľmi podrobne a vyčerpávajúce\nodôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu z 24. apríla 2018, ktorý na\nodôvodnenie svojich záverov o zamietnutí návrhu sťažovateľa na zrušenie neodkladného\nopatrenia o úprave styku otca s maloletými deťmi uviedol:\n„28. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/ na\nkonanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.\n29. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné\nopatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.\n30. Neodkladné opatrenie v sporových konaniach podľa CSP môže súd zrušiť len na\nnávrh. Súd na takýto návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo\nnariadené.\n31. Na rozdiel od konania sporového, v mimosporovom konaní je možné neodkladné\nopatrenie zrušiť aj bez návrhu v prípade, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody,\npre ktoré bolo nariadené.\n32. V uvedenej veci je preto potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, či odpadli\ndôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Z obsahu spisu ako aj z doposiaľ\nvykonaného dokazovania a podaní rodičov maloletých detí súd zistil, že dôvody, pre ktoré\nbolo neodkladné opatrenie nariadené, neodpadli, keď medzi rodičmi naďalej pretrvávajú\nkonfliktné postoje a nie sú schopní dohodnúť sa ohľadne žiadnej otázky týkajúcej sa\nmaloletých detí, teda ani o styku otca s deťmi. Podľa názoru súdu je potrebné pokračovať\nv doterajšom postupe a realizovať vykonateľné neodkladné opatrenie, ktorým je aktuálne\nupravený styk otca s oboma synmi. Rodičia svojím správaním nedávajú záruku, že by sa\nstyk otca s maloletými deťmi realizoval bez autoritatívneho rozhodnutia súdu len na základe\nich dohody. Ostatné skutočnosti, ktoré rodičia vo svojich podaniach uvádzajú, budú\npredmetom dokazovania vo veci samej. Súd zároveň apeluje na rodičov, aby sa snažili\nintenzívnejšie prehodnotiť svoj vzťah voči sebe a aby citlivo pristupovali k realizácii styku\notca s deťmi. V tomto smere je dominantná matka maloletých detí, ktorá ich má dočasne\nzverené do svojej starostlivosti a ktorá je povinná deti pozitívne naladiť voči otcovi, riadne\nich pripraviť na stretnutie s ním nielen po materiálnej stránke, ale predovšetkým po\npsychickej stránke tak, aby sa na stretnutie s ním tešili. Zo strany otca je potrebné prejaviť\nvysokú mieru empatie a porozumenia voči maloletým, aby mali obe deti pocit istoty a\n\n10\n\nstretnutia s otcom ich obohacovali a nie traumatizovali. Rodičia, ktorí nie sú schopní spolu\nkomunikovať, oberajú deti o emocionálne istoty a zabraňujú ich všestrannému\nnapredovaniu, hoci majú obe deti na to všetky predpoklady.\n33. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych\npomerov maloletých detí s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej,\npričom v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je prvoradý záujem maloletého dieťaťa.\nPovinnosťou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je zistiť, či sú pre takéto\nneodkladné opatrenia splnené podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa,\ns poukazom na účel neodkladného opatrenia - zabezpečiť rýchlu ochranu právom\nchránených záujmov maloletých detí, s cieľom umožniť ničím nerušené konanie vo veci\nsamej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného\nvýkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej,\nnavrhovateľ ním nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím\nvo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zistiť všetky\nskutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí\nbyt' vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že ho\nsúd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných\nskutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má\nposkytnúť predbežná ochrana.\n34. Súd po vyhodnotení vyššie oboznámených písomných dôkazov dospel k záveru, že\ndôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, naďalej trvajú.\n35. Otcom navrhované zrušenie súdom nariadeného neodkladného opatrenia by\nznamenalo, že by neexistovala žiadna súdna úprava ohľadne styku otca a maloletých detí.\nSúd považuje asistovaný styk otca s maloletými deťmi za prítomnosti matky, resp. akýkoľvek\nstyk otca s maloletými za dôvodný, opodstatnený, potrebný a predovšetkým v záujme oboch\nmaloletých detí. Pritom však súd naďalej dáva otcovi do pozornosti, že ak by nebol súdnym\nrozhodnutím upravený jeho styk s maloletými deťmi, vzhľadom na partnerské konflikty\nmedzi rodičmi by mohlo dôjsť k zamedzeniu jeho styku s maloletými deťmi, čo predstavuje\nvážny zásah tak do práv rodiča /otca/ ako aj do práv detí, keď starostlivosť o deti a ich\nvýchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, čo je\ngarantované aj samotnou Ústavou Slovenskej republiky. Nakoľko sa v danom prípade\n\n11\n\nrodičia maloletých detí nedokážu mimosúdne dohodnúť na úprave styku otca s maloletými\ndeťmi, pričom tento stav trvá už dlhodobo, musí byť ich dohoda nahradená autoritatívnym\nvýrokom súdu, procesným inštitútom neodkladného opatrenia, a to až do skončenia konania\nvo veci samej.\n36. Súd OPAKOVANE apeluje na obidvoch rodičov, aby pri výkone svojich\nrodičovských práv a povinností mali na zreteli predovšetkým záujem ich maloletých detí,\naby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v rodine. Je priam\nsmutné a desivé konanie a komunikácia rodičov pred ich vlastnými maloletými deťmi, súd si\ndovoľuje upozorniť rodičov, že isté výrazy a pojmy nepatria do rodičovskej komunikácie,\nktorej svedkami sú obe maloleté deti. Len rodičia sú zodpovední za to, čo zo svojich detí\nvychovajú a aký vzor im prezentujú, nakoľko iný rodičovský vzor nemajú.\n37. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené\nvo výroku tohto rozhodnutia, a teda návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia\nzamietol... podmienky na zrušenie neodkladného opatrenia ohľadne úpravy styku\na ponechanie úpravy styku výlučne na vzájomnej dohode rodičov v konaní preukázané\nNEBOLI...“\n21. Ústavný súd preto uzatvára, že nie je daná jeho právomoc na prerokovanie veci\nsťažovateľa, pretože ochranu jeho právam ako účastníkovi konania poskytuje všeobecný\nsúd možnosťou podania opätovných návrhov na zmenu nariadeného neodkladného\nopatrenia, ale aj v meritórnom konaní. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol\no odmietnutí sťažnosti sťažovateľa pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie a jeho\nďalšími návrhmi sa vzhľadom na odmietnutie sťažnosti nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. júla 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rodičovské práva, rodina", "dieťa-úprava práv a povinností k maloletému", "opatrenie-neodkladné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0bba55d3-1b4b-438e-ac7a-83cd63c5588a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.620.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 620/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 620/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.620.2017.1"}, {"guid": "ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/07 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}, {"guid": "5de356ab-b605-45be-95b4-d90207addf95:5988be42-083d-429f-8529-ed4a261e471d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:0018201971.1", "spisova_znacka": "11CoP/194/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/194/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:0018201971.1"}, {"guid": "b1e3bc40-5981-4a8f-b758-c920458fe739:4715474b-dbb9-4e3e-8067-af302d6b6f8f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2114221544.1", "spisova_znacka": "11CoP/218/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/218/2017 z 27. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-03-27", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2114221544.1"}], "citovane_v": [{"guid": "54f6fca0-8058-441b-b1de-80eb78cadbf6:42631046-b3e1-4590-990f-257c77c3031a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2120203426.2", "spisova_znacka": "23CoPno/2/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoPno/2/2020 z 5. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2120203426.2"}, {"guid": "ea67713d-ff75-4f69-ad4a-3296aeabc754:746c9c32-ec4b-44a7-96bb-8a0cb3110255", "ecli": "ECLI:SK:OSLC:2025:6625203477.2", "spisova_znacka": "15P/107/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 15P/107/2025 z 4. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2025-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2025:6625203477.2"}]}