{"guid": "ussr:45450722-2ae7-4ac5-9970-676cbd2b3c3c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.217.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 217/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 217/2018 z 25. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. júna 2018, sp. zn. I. ÚS 217/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.217.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/45450722-2ae7-4ac5-9970-676cbd2b3c3c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.217.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.217.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.217.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 217/2018-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. júna 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n, zastúpeného advokátom\n\nMgr. Martinom Majerčíkom, Krajinská 30, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 To 123/2014\nz 9. apríla 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tdo 16/2017\nzo 17. januára 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola\n7. marca 2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 2 To 123/2014 z 9. apríla 2015 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“) a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Tdo 16/2017\nzo 17. januára 2018 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“, spolu ďalej len „napadnuté\nrozhodnutia“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného\nsúdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 49/2014 z 23. mája 2014 (ďalej len\n„rozsudok okresného súdu“) uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej\nvýroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania\na obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005\nZ. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), za čo mu bol\npodľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) a n) a § 38 ods. 3 Trestného\nzákona uložený trest odňatia slobody v trvaní desiatich rokov so zaradením do ústavu\nna výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Uvedená právna\nkvalifikácia bola použitá na základe skutočnosti, že sťažovateľ v tom čase už bol rozsudkom\nOkresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 T 13/2005 z 20. júla 2005 právoplatne odsúdený\nza trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu\na prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b) a d) Trestného zákona\nč. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku na úhrnný trest odňatia slobody\nv trvaní 6 rokov a 4 mesiacov. Rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť\nv spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 2 To 123/2014 z 9. apríla 2015, ktorým\nkrajský súd odvolanie podané v prospech sťažovateľa ako nedôvodné zamietol podľa § 319\nTrestného poriadku. Sťažovateľ podal prostredníctvom svojho obhajcu proti uzneseniu\nkrajského súdu dovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Tdo 16/2017\nzo 17. januára 2018 podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\n\n2\n\n3. Sťažovateľ nesúhlasí s právnymi závermi krajského súdu a najvyššieho súdu\nv napadnutých rozhodnutiach, ktoré sú podľa jeho názoru v rozpore so zákonom,\na v odôvodnení sťažnosti uvádza:\n«... uznesením odvolacieho súdu došlo k porušeniu zákona, a to na základe toho,\nže odvolací súd neprihliadol, resp. nesprávne právne posúdil dôležitú skutočnosť,\na to Uznesenie zo dňa 21. Novembra 2014 vydané Okresným súdom Bratislava I,\nč. k.: 2Nt/14/2014, na základe ktorého bol zrušený rozsudok OS Bratislava I, sp.zn.\n2T/13/2005 zo dňa 20. 7. 2005 a právoplatného dňa 23. 9. 2005 v celom rozsahu, ako aj\nďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,\nku ktorej došlo, stratili podklad.\nMáme za to, že v zmysle zhora uvedeného rozhodnutia, vo vzťahu k sťažovateľovi...\ntýmto malo byť zrušené aj predmetné 1.stupňové rozhodnutie rozsudok Okresného súdu\nBratislava IV zo dňa 23. 5. 2014, sp. zn.: 3T/49/2014, vzhľadom k tomu, že dané\nrozhodnutie je obsahovo nadväzujúce a vzhľadom k uvedenej zmene ku ktorej došlo, stratilo\npodklad.\nNa základe uvedeného, máme za to, že odvolací súd s poukazom na uvedené\nrozhodnutie... mal danú vec vrátiť 1. st. súdu na opätovné prejednanie, s ohľadom na zmenu\nprávnej kvalifikácie v prospech sťažovateľa.\nTaktiež poukazujeme aj na samotné odôvodnenie odvolacieho súdu v uznesení,\nktorým zamietol odvolanie v prospech obžalovaného, kde odvolací súd konštatuje, že\ns poukazom na rozhodnutie - Uznesenie zo dňa 21. Novembra 2014 vydané OS Bratislava I,\nč. k.: 2Nt/14/2014 obžalovaný\n\nnebol doposiaľ súdne trestaný. Napriek tejto\n\nskutočnosti mu bol uložený trest podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. a/ Trestného\nzákona, tj. ako by už bol súdne trestaný. Máme za to, že týmto s poukazom na Uznesenie\nzo dňa 21. Novembra 2014 vydané OS Bratislava I, č. k.: 2Nt/14/2014 došlo aj k zmene\nprávnej kvalifikácie, tj. podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, Trestného zákona, kde je stanovená\ntrestná sadzba 4 roky až 10 rokov, (a nie 10 až 15 rokov podľa § 172 ods. 2, písm. a)\n... sťažovateľ ako obvinený v 1.st. konaní na okresnom súde Bratislava IV učinil\nvyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a nejednalo sa o vyhlásenia\nv zmysle § 333 ods. 3 Trestného poriadku, tj. vyhlásenia v súvislosti s konaním o dohode\no vine a treste. V konaní na 1.st. súde nebola uzatvorená dohoda o vine a treste. Sťažovateľ\n\n3\n\nlen v postavení obvineného vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo skutku ktorý sa mu kladie za vinu\nv danom konaní. Nesúhlasíme s názorom súdu, že po takomto vyhlásení už nie je možné\nmeniť právnu kvalifikáciu skutku, a to predovšetkým v prípade, že vyjdú najavo nové\nskutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme. Máme za to, že vydanie uznesenia zo dňa\n21. Novembra 2014 vydané OS Bratislava I, č. k.: 2Nt/14/2014, na základe ktorého bol\nzrušený rozsudok OS Bratislava I, sp. zn. 2T/13/2005 zo dňa 20. 7. 2005 a právoplatného\ndňa 23. 9. 2005 v celom rozsahu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie\nobsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo, stratili podklad bola nová\nskutočnosť na ktorú mal súd prihliadať a zároveň zohľadniť, resp. zmeniť právnu\nkvalifikáciu v čase svojho rozhodovania, keďže sťažovateľ v čase rozhodovania odvolacieho\nsúdu nebol odsúdený, tj. nebola použitá správna právna kvalifikácia.\nZároveň v súvislosti s právnou neistotou a... podľa nás nezákonným postupom súdov\nv danej veci dochádza u sťažovateľa nepochybne nielen k materiálnej ujme, ale\naj nemateriálnej ujme spočívajúcej v jeho psychickej traume počas celej... neprávom\n„predĺženej“ doby výkonu trestu, na základe čoho sťažovateľ žiada priznať... primerané\nfinančné zadosťučinenie v sume 10 000 Eur...»\n4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto\nnálezom:\n„1) Základné právo na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce\nz čl. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46\nods. I Ústavy Slovenskej republiky Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. 3 Tdo 16/2017 zo dňa 17. januára 2018 a Uznesením Krajského súdu v Bratislave\nzo dňa 9. 4. 2015, sp.zn.: 2To/123/2014 porušené bolo.\n2) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Tdo 16/2017 zo dňa\n17. januára 2018 sa zrušuje.\n3) Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9.4.2015, sp. zn.: 2To/123/2014\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajského súdu v Bratislave na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n4) Ústavný súd sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 10 000 Eur.\n\n4\n\n4) Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania spočívajúce\nv nákladoch... právneho zastúpenia...“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého\nsa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná\nsituácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné\n\n5\n\nprávo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,\nII. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n8. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol\nodvolanie podané v prospech sťažovateľa, ako aj uznesením najvyššieho súdu, ktorým\nnajvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľa. Podstatou sťažnosti je námietka nesprávnych\nprávnych záverov konajúcich súdov, ktoré sú podľa sťažovateľa v rozpore so zákonom,\nkeďže konajúce súdy neprihliadli na zrušenie právoplatného odsudzujúceho rozsudku\nOkresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 T 13/2005 z 20. júla 2005 ako na novú skutočnosť,\nktorá odôvodňovala zmenu právnej kvalifikácie v prospech sťažovateľa.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n10. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010).\n11. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\n\n6\n\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. V zmysle svojej\njudikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, odôvodnenie\nktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom\nna preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n12. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n13. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\no namietaných\n\nporušeniach\n\nústavou\n\nalebo\n\npríslušnou\n\nmedzinárodnou\n\nzmluvou\n\ngarantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch do týchto práv alebo slobôd rozhoduje len v prípade,\nže je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto\nprávomoci všeobecným súdom neboli zlučiteľné s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní\n\nzákonov\n\nviedli\n\nk\n\nrozhodnutiu,\n\nani\n\npreskúmavať,\n\nči\n\nv\n\nkonaní\n\npred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\n\n7\n\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n14. Krajský súd napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie podané v prospech\nsťažovateľa ako nedôvodné, keď nezistil žiaden dôvod na zmenu napadnutého rozsudku,\na v odôvodnení svojho rozhodnutia predovšetkým uviedol:\n«V prejednávanej trestnej veci na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. 05. 2014\nobžalovaní postupom podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásili, že sú vinní zo spáchania\nskutku a zároveň na všetky otázky položené podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por.\nodpovedali „áno“ a následne správne súd I. stupňa uznesením rozhodol, že vyhlásenia\nobžalovaných prijíma a v súlade s ustanovením § 257 ods. 8 Tr. por. rozhodol, že vykoná\nvo veci iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.\nNaviac je potrebné aj uviesť, že i samotní obžalovaní podávajú odvolanie len\ndo výroku o treste a preto odvolací súd pri revíznom princípe skúmal iba napadnutý výrok.\nSprávne preto postupoval súd I. stupňa, keď obžalovaného...\n\nuznal\n\nza vinného v bode 2/ rozsudku z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi\npodľa § 172 ods. 2 Tr. zák.\nOdvolací súd sa skutkovými zisteniami nezaoberal, pretože rozhodnutie o prijatí\nvyhlásenia obžalovaných, že sú vinní, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, a preto ho\nnemožno meniť ani v konaní o riadnom opravnom prostriedku.\nVzhľadom na vyššie uvedené dôvody sa odvolací súd zaoberal iba preskúmaním\nvýroku o treste a konaním, ktoré vydaniu tohto výroku predchádzalo a voči ktorému bolo\nnamierené odvolanie... oprávnenej osoby obžalovaného\n\n.\n\nPokiaľ ide o výrok o treste, súd prvého stupňa v tejto časti nepochybil. Správne\npoužil ustanovenia § 36, § 37, § 38 Tr. zákona.\n...\nVo vzťahu k odvolaniu podanému oprávnenou osobou\nvo vzťahu k obžalovanému\n\nodvolací súd konštatuje, že napadnutý výrok\n\n8\n\no treste považuje za správny a zákonný. Obžalovanému bol ukladaný trest podľa § 172\nods. 2 Tr. zák. za použitia poľahčujúcich okolností § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. Rozpätie\ntrestnej sadzby v danom prípade po úprave § 38 ods. 3 Tr. zák. je dané trestnou sadzbou\n10 až 13 rokov a 4 mesiace. Súd prvého stupňa uložil obžalovanému trest na samej dolnej\nhranici trestnej sadzby v trvaní 10 rokov. Odvolací súd s poukazom na dôvody odvolania\nskúmal možnosť ukladania trestu pod dolnou hranicou trestnej sadzby pri použití § 39\nods. 1 Tr. zák. Obžalovaný bol uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu, pričom\nsa jedná o kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu, kedy možno použiť zmierňujúce\nustanovenie iba v tom prípade, ak súd zistil mimoriadne okolností, pomery u páchateľa.\nU obžalovaného i s poukazom na osobné pomery takéto skutočnosti odvolací súd nezistil\na preto nebol daný žiaden podklad k použitiu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.. Naviac\nje potrebné uviesť, že obžalovaný bol právoplatne odsúdený Okresným súdom Bratislava I\nsp. zn. 2T/13/2005 zo dňa 20.07.2005 pre trestný čin podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. d/\nTr. zák., ktorý rozsudok bol právoplatne zrušený v celom rozsahu uznesením Okresného\nsúdu Bratislava I sp. zn. 2Nt/14/2011. S poukazom na toto rozhodnutie je potrebné\nkonštatovať, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.\nSúd prvého stupňa obžalovaného pre výkon desaťročného trestu zaradil do ústavu\nna výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Tento výrok zodpovedá\nzákonu, pretože pri nariadení samotného výkonu súd postupoval podľa § 48 ods. 4 Tr. zák.\nOstatné výroky vo vzťahu k obžalovanému\n\nsú správne a zákonné.»\n\n15. Najvyšší súd svoj právny záver o odmietnutí dovolania sťažovateľa odôvodnil\ntakto:\n„Z obsahu predloženého spisového materiálu, konkrétne zo zápisnice z hlavného\npojednávania okresného súdu z 23. mája 2014 dovolací súd zistil, že v posudzovanej\ntrestnej veci okresný súd podľa § 257 ods. 6, ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie\nobvineného\n\npodľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný\n\nzo spáchania skutku v bode 2) obžaloby a zároveň rozhodol, že dôkazy súvisiace\ns priznaným skutkom nevykoná, ale vykoná dokazovanie súvisiace s výrokom o treste\n(č. l. 1363).\n\n9\n\nZ obsahu tejto zápisnice ďalej vyplýva, že prijatiu vyhlásenia obvineného\npodľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku predchádzal postup okresného súdu, ktorý\nbol plne v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Obvinený bol zo strany okresného\nsúdu riadne poučený o svojich právach a následne súhlasne odpovedal na všetky otázky\npodľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku,\nteda aj na otázky, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako obzvlášť závažného zločinu\nnedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a)\nTrestného zákona a či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon za tieto trestné činy\nustanovuje.\nPrávne následky vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku\nspočívajú podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku v tom, že súdom prijaté vyhlásenie\nobvineného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním\nani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Zo strany\nobvineného\n\nteda výrok o vine rozsudku, ktorému predchádzalo prijatie\n\nvyhlásenia obvineného o vine, nie je možné napadnúť dovolaním z dôvodu uvedeného\nv ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku tak, ako to urobil obvinený v tejto\ntrestnej veci, pretože v tomto rozsahu je dovolanie vo vzťahu k vine neprípustné.\nPodstata argumentov dovolania obvineného, pokiaľ ide o tento dovolací dôvod\npodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku vo vzťahu k výroku o treste spočíva v tom,\nže namieta výlučne výšku uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody v súvislosti\nso skutočnosťou, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu nemal súd použiť právnu\nkvalifikáciu podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, t. j. že už bol za taký čin obvinený\nodsúdený. K dovolacej námietke obvineného je potrebné uviesť, že táto nenapĺňa žiaden\ndovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku a Najvyšší súd\nSlovenskej republiky zdôrazňuje, že obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí\nskutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacích dôvodov podľa § 371\nTrestného poriadku. Dovolací súd však opätovne konštatuje, že odvolací súd už nemohol\nz dôvodu, že súd prijal vyhlásenie obvineného o vine meniť (zasahovať) do právnej\nkvalifikácie skutku. Meniť kvalifikačnú podobu dotknutého skutku - obzvlášť závažného\nzločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\n\n10\n\nich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) a zároveň\npodľa odseku 2 písm. a) citovaného ustanovenia, t. j. že bol za takýto čin už obvinený\nodsúdený odvolací súd nemohol a musel z nej pri ukladaní trestu v čase\nrozhodovania\n\nvychádzať.\n\nOdsúdenie\n\nrozsudkom\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava\n\nI,\n\nsp. zn. 2T/13/2005, z 23. septembra 2005 bolo zároveň súčasťou skutkovej vety bodu 2/\nrozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T/49/2014, z 23. mája 2014, a tieto\nskutkové zistenia ani dovolací súd nemohol podrobiť prieskumu z dôvodu, že je viazaný\nskutkovou vetou ustálenou súdmi nižšieho stupňa, t. j. v rozsudku Okresného súdu\nBratislava IV, sp. zn. 3T/49/2014, z 23. mája 2014.\nNad zákonný rámec možnosti dovolacieho prieskumu zo strany súdu je však\nnevyhnutné uviesť a dovolací súd v tomto smere poznamenáva, že v čase rozhodovania\nodvolacieho súdu dňa 9. apríla 2015 síce bol uznesením Okresného súdu Bratislava I,\nsp. zn. 2Nt/14/2014, z 21. novembra 2014 zrušený v celom rozsahu rozsudok Okresného\nsúdu Bratislava I, sp. zn. 2T/13/2005, z 20. júla 2005, ktorý bol obsiahnutý v skutkovej vete\na na podklade ktorého bolo preto možné konštatovať, že obvinený bol už odsúdený\nza trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu\na prekurzora a obchodovania s nimi, z čoho potom pramenila namietaná právna\nkvalifikácia podľa § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, avšak tento procesný postup\nbol zhojený následne rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2T/13/2005,\nz 8. júna 2015, ktorý obvineného po povolení obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného\nporiadku opätovne uznal za vinného z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej\nlátky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi a v konečnom dôsledku\npreto námietka obvineného aj keby mohla byť predmetom prieskumu zo strany dovolacieho\nsúdu neobstojí. V danom prípade išlo v konečnom dôsledku o procesný postup s totožným\nvýsledkom, a to uznania obvineného za vinného z trestného činu nedovolenej výroby a držby\nomamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187\nods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 za tie isté skutky.\nObvinený ďalej namietal dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného\nporiadku, teda že bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V zmysle\nustanovenia § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona je trestná\nsadzba stanovená v rozsahu 10 až 15 rokov. Obvinený v konaní pred prvostupňovým súdom\n\n11\n\nvykonal vyhlásenie o svojej vine, takže súd vykonával dokazovanie iba vo vzťahu\nk ukladanému trestu. Súd obvinenému uložil aj vzhľadom na vykonané vyhlásenie\nobvineného o jeho vine a priznanie sa ku skutku trest odňatia slobody na spodnej hranici\nv dĺžke trvania 10 rokov nepodmienečne. Pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody,\nide o taký druh trestu, ktorého uloženie zákon za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný\nza vinného pripúšťa a rovnako tak výmera tohto trestu je v rámci zákonom ustanovenej\ntrestnej sadzby. Vzhľadom na vyššie uvedenú trestnú sadzbu vo výmere 10 až 15 rokov\na ukladaný trest vo výmere 10 rokov a zároveň s poukazom na nutnosť vychádzať z právnej\nkvalifikácie trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného\nzákona preto nemožno považovať ani dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1\npísm. h) Trestného poriadku za naplnený.“\n16. Ústavný súd považuje v prvom rade za podstatné uviesť, že podľa už spomenutej\nkonštantnej judikatúry nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy\nje nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci\nústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani právne názory všeobecného\nsúdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Ústavný súd teda pripomína už spomenutý\nobmedzený rozsah jeho právomoci preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov, Trestný poriadok a Trestný zákon\nnevynímajúc, viedli k rozhodnutiu vo veci samej. K tomu dodáva, že nepatrí do jeho\nprávomoci zaoberať sa rozhodnutím o vine a treste (II. ÚS 31/94) ani otázkou právnej\nkvalifikácie skutku, ktorý je predmetom trestného stíhania a o ktorom sa s konečnou\nplatnosťou koná a rozhoduje pred všeobecnými súdmi (I. ÚS 18/00). Inými slovami, úlohou\nsúdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom nie je chrániť občana\npred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho\npráv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\nZ rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy taktiež vyplýva,\nže ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných\nsúdov (I. ÚS 19/02).\n\n12\n\n17. V súvislosti s napadnutým rozhodnutím krajského súdu ústavný súd\npredovšetkým akcentuje skutočnosť, že predmetom posúdenia krajského súdu v rámci\nodvolacieho konania bol len výrok o treste, ktorý bol napadnutý odvolaním podaným\nv prospech sťažovateľa. Výrok o vine sťažovateľa, ktorý bol okresným súdom prijatý\nna základe jeho vyhlásenia ako obžalovaného podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku,\nnadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, v dôsledku čoho bol\nkrajský súd týmto výrokom viazaný a bol povinný z neho vychádzať pri rozhodovaní\no treste. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa vzťahujúce\nsa na výrok o vine, ako aj námietky na tento výrok nadväzujúce (súvisiace s právnou\nkvalifikáciou skutku), ktoré neboli predmetom odvolacieho konania, a preto nemohli byť\nani dotknuté napadnutým rozhodnutím krajského súdu, sa prima facie javia ako zjavne\nneopodstatnené z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu a namietaným porušením označených práv sťažovateľa.\n18. Čo sa týka postupu krajského súdu, tomuto podľa názoru ústavného súdu možno\nvyčítať jedine to, že aj napriek vedomosti o zrušení právoplatného rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava I sp. zn. 2 T 13/2005 z 20. júla 2005, na základe čoho krajský súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že „obžalovaný nebol doposiaľ súdne\ntrestaný“, nevyčkal na nové rozhodnutie v tejto veci. Tento procesný postup bol však\nnásledne zhojený (ako to konštatoval aj najvyšší súd v napadnutom uznesení) rozsudkom\nOkresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 T 13/2005 z 8. júna 2015, ktorý sťažovateľa v rámci\nobnoveného konania opätovne uznal za vinného z trestného činu nedovolenej výroby\na držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi, teda\nv konečnom dôsledku išlo o procesný postup s totožným výsledkom. Z materiálneho\nhľadiska preto postup krajského súdu nemožno hodnotiť ako porušenie ústavných či iných\npráv sťažovateľa.\n19. V súvislosti s uvedeným ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú\njudikatúru, podľa ktorej posudzuje spravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m.\nII. ÚS 307/06), preto k vyhoveniu sťažnosti dochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje\nk názoru, že namietané a relevantné procesné pochybenia zo strany príslušného orgánu\n\n13\n\nverejnej moci umožňujú prijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý a vzhľadom\nna to aj jeho výsledok môže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje\nk vyhoveniu sťažnosti v prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému\npochybeniu došlo, avšak jeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným\nporušením ústavou garantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu\nako celku nemala podstatný dosah (m. m. IV. ÚS 320/2011).\n20. Na základe uvedeného ústavný súd zastáva názor, že skutočnosť, že krajský súd\npri rozhodovaní o odvolaní nevyčkal na nové rozhodnutie po povolení obnovy konania,\nje bez právneho významu, pretože ďalší priebeh konania potvrdil správnosť a zákonnosť\njeho rozhodnutia. Uvedený postup krajského súdu preto nemal v okolnostiach prípadu\nsťažovateľa vplyv na spravodlivosť procesu ako celku, ani na jeho výsledok, a teda nebol\nv rozpore s požiadavkami čl. 46 ods. 1 ústavy.\n21. Ústavný súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu nezistil, že by účinky výkonu jeho dovolacej právomoci boli nezlučiteľné\nso základným právom účastníka konania na súdnu ochranu či so zásadami spravodlivého\nprocesu. V odôvodnení napadnutého uznesenia najvyšší súd uviedol dostatočné\na presvedčivé dôvody, pre ktoré dovolanie sťažovateľa odmietol podľa § 382 písm. c)\nTrestného poriadku, keďže neboli splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného\nporiadku. S poukazom na odôvodnenie napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje,\nže spôsob aplikácie príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich dovolacie\nkonanie najvyšším súdom nevykazuje znaky svojvoľnosti či arbitrárnosti. Napadnuté\nuznesenie obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov\npre zákonné a spravodlivé rozhodnutie a ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery\nboli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty či zmyslu. Skutočnosť, že najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľa a že pri\ntom vyslovil právny názor, s ktorým sa sťažovateľ nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k\nzáveru o porušení základného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne\nkonanie.\n\n14\n\n22.\n\nV\n\nsúvislosti\n\nso\n\nsťažovateľom\n\ndeklarovaným\n\nprejavom\n\nnespokojnosti\n\ns napadnutými rozhodnutiami ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania\na predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom,\naby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať\nako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod\nzasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia základných práv\n(I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n23. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil možnosť porušenia\nzákladného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozhodnutiami,\npreto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n24. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi\nsťažovateľa v nej uplatnenými nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. júna 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozsudok-zrušenie", "dovolanie-dovolacie dôvody", "trest-rozhodnutie o treste", "trest-odňatia slobody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1602af38-021d-4faf-b650-6e359b6fb522", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/94 z 1. 6. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-06-01", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1994.1"}, {"guid": "d7bffa90-e719-4436-b750-80a703160b91:0c954bfc-eb29-4590-bc34-bd2d59b54bd1", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3814010151.1", "spisova_znacka": "2To/123/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/123/2014 z 9. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-02-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3814010151.1"}, {"guid": "a324b4af-5b77-48f5-bc9b-3f248fd0b60c:92dd5ad6-9551-4fec-bae8-c635b23d86ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Nt/14/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Revúca sp. zn. 2Nt/14/2014 z 28. 4. 2014", "sud": "Okresný súd Revúca", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a324b4af-5b77-48f5-bc9b-3f248fd0b60c:92dd5ad6-9551-4fec-bae8-c635b23d86ec"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:03ce1be9-9f3d-4ee7-907d-fc06da347d5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.134.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2021 z 16. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.134.2021.1"}]}