{"guid": "ussr:7db607e2-3f2b-450d-928b-8fdc55a8e31b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.21.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/2018 z 24. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. januára 2018, sp. zn. I. ÚS 21/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.21.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7db607e2-3f2b-450d-928b-8fdc55a8e31b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.21.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.21.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.21.2018.1/text", "citacie_n": 111, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 21/2018-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť Súkromného gymnázia Mercury, Zadunajská 27, P. O. Box\n90, Bratislava, zastúpenej FELŠÖCI & Partners, s. r. o., Bajkalská 31, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ing. Ján Felšöci, vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 82/1998 a jeho\nrozsudkom z 28. novembra 2014, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom\npod sp. zn. 4 Cob 75/2015 a jeho rozsudkom z 25. mája 2017 a uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 52/2017 z 9. novembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Súkromného gymnázia Mercury o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n18. decembra 2017 doručená sťažnosť Súkromného gymnázia Mercury, Zadunajská 27,\nP. O. Box 90, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie a na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru\npostupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod\nsp. zn. 25 Cb 82/1998 a jeho rozsudkom z 28. novembra 2014 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu“), postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 Cob 75/2015 a jeho rozsudkom z 25. mája 2017 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 3 Obdo 52/2017 z 9. novembra 2017 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že spoločnosť\n\n,\n\n(ďalej len „pôvodná žalobkyňa“), sa návrhom na začatie konania\ndoručeným okresnému súdu 23. júla 1997 (ďalej len „žaloba“) domáhala proti\nsťažovateľovi zaplatenia sumy 544 734,90 Sk (toho času 18 081,89 €) s príslušenstvom\n(ďalej len „pohľadávka“) z titulu ceny stavebných prác vykonaných pôvodnou žalobkyňou\nv júli 1996 na základe zmluvy o dielo č. 09/96/V uzavretej medzi ňou ako zhotoviteľom\na sťažovateľom ako objednávateľom 21. júna 1996 v znení jej dodatku č. 1 z 20. augusta\n1996 (ďalej len „zmluva o dielo“), predmetom ktorej bola „Generálna oprava,\nrekonštrukcia podkrovia a prístavba budovy gymnázia –\n\n“\n\nv Bratislave v období od 1. júla 1996 do 15. novembra 1996.\n3. Okresný súd po tom, ako uznesením sp. zn. 25 Cb 82/1998 z 9. januára 2007 pre\npostúpenie predmetnej pohľadávky rozhodol o pripustení spoločnosti\n(ďalej len „žalobkyňa“), do konania na miesto\npôvodnej žalobkyne, rozsudkom sp. zn. 25 Cb 82/1998 z 3. decembra 2010 (ďalej len „prvý\nrozsudok okresného súdu“) žalobe v celom rozsahu vyhovel a sťažovateľovi uložil\npovinnosť nahradiť žalobkyni trovy tohto konania.\n\n2\n\n4. Na základe riadne a včas podaného odvolania – riadneho opravného prostriedku\nsťažovateľa krajský súd uznesením sp. zn. 2 Cob 292/2011 z 12. júna 2012 prvý rozsudok\nokresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n5. Následne bolo rozsudkom okresného súdu žalobe opäť v celom rozsahu vyhovené\na sťažovateľovi uložená povinnosť nahradiť žalobkyni trovy tohto konania.\n6. Na základe riadne a včas podaného odvolania sťažovateľa rozsudkom krajského\nsúdu bol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdený s tým, že žalobkyňa má\nvoči sťažovateľovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\n7. Sťažovateľ podal proti právoplatnému rozsudku krajského súdu dovolanie –\nmimoriadny opravný prostriedok, ktorý bol uznesením najvyššieho súdu pre jeho\nneprípustnosť odmietnutý. Uznesenie najvyššieho súdu bolo sťažovateľovi doručené\n4. decembra\n\n2017\n\na\n\npodľa\n\nzistenia\n\nústavného\n\nsúdu\n\nnadobudlo\n\nprávoplatnosť\n\n11. decembra 2017.\n8. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:\n«1. ... nárok žalobcu nebol náležite, riadne a vyčerpávajúco preukázaný. V spore\ntotiž doposiaľ absentuje analýza, zistenie a zhodnotenie, aké práce žalobca v skutočnosti\nvykonal a za čo má sťažovateľ vlastne platiť, čím objektívne nie je možné nárok žalobcu\nskutkovo podložiť, a tým ani Okresný súd... nemohol vo veci rozhodnúť tak ako rozhodol,\npretože odôvodnenie jeho rozsudku v tomto smere neobstojí. Nie je totiž akceptovateľné, že\nby nárok žalobcu mal byť bez ďalšieho priznaný len z faktúry, zmluvy a zisťovacieho\nprotokolu, ak predmet ani suma tejto fakturácie neboli v zmluve výslovne uvedené, záviseli\nod konkrétnej dohody strán pre tento konkrétny prípad (akoby osobitná konkrétna zmluva\no dielo v rámci rámcovej Zmluvy o dielo) a táto dohoda nebola uzavretá. Súd tak nijako\nneurčil obsah tejto dielčej zmluvy a nebola tak preukázaná ani synalagmatickosť\nvzájomného vzťahu (sťažovateľ má platiť oproti poskytnutým prácam). Nemožno totiž len\nmechanicky súhlasiť s fakturovanou sumou faktúry a túto považovať za záväznú\na odsúhlasenú, ak táto nie je krytá skutkom - poskytnutím služieb... samotná Zmluva\n\n3\n\nneobsahovala výpočet ani odmenu za konkrétne jednotlivé práce a už vôbec nie dohodu\no odmene žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania a spornej faktúry, a preto nemohla\nbyť rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutia súdov. Zmluva a postup v nej dohodnutý sú\nsíce akýmsi rámcovým podkladom, avšak ak zhotoviteľ alebo dodávateľ dielo nevykoná\n(resp. nepreukáže čo vykonal), nie je možné automaticky konštatovať, že má nárok na\nzaplatenie odmeny, pretože je to v súlade so zmluvou (tak ako to súdy v tomto konaní\nnesprávne konštatovali). Ak tak absentuje preukázanie dohody o výške odmeny (suma\npredmetnej faktúry nebola konkrétne uvedená, a teda odsúhlasená v Zmluve), mal súd\npostupovať podľa všeobecných ustanovení o tejto konkrétnej zmluve o dielo týkajúcej sa\ntejto konkrétnej faktúry, kedy mal najprv ustáliť rozsah prác, preskúmať ich uskutočnenie\nžalobcom a potom určiť primeranú výšku odmeny podľa vtedajších trhových podmienok. Na\nuvedenom nič nemení ani zisťovací protokol, ktorý v tomto smere tiež nie je dostatočným\ndôkazom, nakoľko tiež nedokazuje rozsah prác a suma v ňom uvedená nebola schválená\nštatutárnym zástupcom sťažovateľa. Vec tak vyžadovala neporovnateľne hlbšie dokazovanie\nnapr. aj vo forme znaleckého dokazovania, čo súdy nevykonali a čo už ani nie je možné\nvykonať. Právna vec je tak zaťažená dôkaznou núdzou a hlavne nečinnosťou žalobcu, ktorý\ntakto neuniesol dôkazné bremeno... spoločnosť žalobcu nebola dostatočne bdelá a tomu\nzodpovedá aj jej podľa nášho názoru špekulatívna manipulácia s predmetnou údajnou\npohľadávkou, ktorá mala byť postupovaná na súčasného žalobcu. Samotná zmluva\no postúpení pohľadávky je totiž mimoriadne zmätočná, zo spisu nie je vôbec zrejmé, kedy\nbola súdu doručená... a vôbec nebolo ani preukázané, že by žalobca o tejto účtoval alebo ju\nvôbec evidoval, čím je tu podozrenie, že tak ako pohľadávka, tak aj jej postúpenie boli len\núčelovo vykonštruované pre toto konanie. Za takýchto okolností nemali súdy priznať\nsúčasnému žalobcovi ani aktívnu legitimáciu v konaní (vyhodnotenie tejto zmluvy\nminimálne Krajským súdom v Bratislave v bode 26. Rozsudku zo dňa 25.05.2017 je\nnesprávne) nehovoriac o nepriznaní samotnej pohľadávky.\nA teda, ak by za danej dôkaznej situácie dokazovanie a preverenie nároku žalobcu\nsúdy riadne vykonali, došli by k záveru, že tento nie je preskúmateľný, je dôkazné\nneudržateľný a teda nie je spôsobilý na priznanie, ale na zamietnutie. Pozoruhodné je i to,\nže súdy k svojmu nesprávnemu záveru došli za situácie, kedy ani samotný žalobca nechcel\nsvoj nárok preukazovať (viď. spomínané vyjadrenia konateľa žalobcu p. Ruhiga, na\n\n4\n\npojednávaniach „podľa môjho názoru je zmluva o dielo podľa ust. § 349 ods. 1 OZ platná\na preto nie je potrebné preukazovať skutočné vykonanie prác“, „keďže cena bola určená,\nnavrhovateľ podľa svojho názoru nemusí dokladať ďalšie dôkazy“ a napokon k samotnému\nsúpisu prác uvádza, že „u zhotoviteľa zostal v počítači a dnes je už problém tento údaj\npredložiť“). A napokon, odôvodnenia súdov v tejto veci sa obmedzili len na údajné\nneunesenie dôkazného bremena sťažovateľom, nie na unesenie dôkazného bremena\nžalobcom, keďže ani z jedného rozhodnutia v tejto veci nie je zrejmé, za aké konkrétne\nslužby a práce má sťažovateľ žalobcovi zaplatiť. Máme za to, že rozsudok na zaplatenie má\nv prvom rade vychádzať z toho, že žalobca i súd žalovanému náležíte preukážu dôvodnosť\nnároku žalobcu, tento skutkovo i právne podložia a vyhodnotia a tak žalovaného\npresvedčia, že jeho povinnosť tu je, nakoľko dielo bolo odovzdané a suma zaň dohodnutá, o\nto bez akýchkoľvek pochybností. Ak je však nárok žalobcu sporný (dokonca v našom\nprípade až špekulatívny a nedôvodný), tak ho samo osebe bez ďalšieho nemožno priznať; k\nskúmaniu obrany žalovaného možno totiž podľa nášho názoru pristúpiť až vtedy, keď je\ntento nárok žalobcu sám osebe jasný a ustojiteľný, čo sa však v našom prípade nestalo. Z\ntoho vyplýva, že nemožno nedôvodný nárok žalobcu priznať len s odvolaním sa na\nneunesenie dôkazného bremena žalovaným. Nesplnenie dôkaznej povinnosti totiž znamená\nneunesenie dôkazného bremena, čo má za následok prehru v spore - keďže preukázanie\nriadneho vykonania diela je na prospech žalobcu, je na ňom dôkazné bremeno, aby ho\npreukázal. Práve na tomto princípe bolo postavené občianske súdne konanie upravené v\nO.s.p., ktorým sa konanie v tejto veci počas rokov 1997 - 2016 spravovalo...\n2. ... neobstojí tvrdenie Krajského súdu v Bratislave v bode 25 rozsudku zo dňa\n25.05.2017, kde uvádza, že „... predloženie súpisu vykonaných prác dojednané nebolo...“\n(v tomto smere obdobne aj Okresný súd Bratislava I na str. 14 rozsudku zo dňa 28.11.2014)\na „Zo strany žalobcu boli tieto zmluvné podmienky splnené a zástupca žalovaného svojim\npodpisom na zisťovacom protokole schválil jednak rozsah vykonaných prác, ako aj ich\ncenu“, čím napokon podľa neho „súd prvej inštancie dostatočne riadne odôvodnil\npreukázanie nároku žalobcu.“ V konaní bolo pritom preukázané, že zisťovací protokol\nnepodpísal ani neodsúhlasil štatutárny orgán sťažovateľa (opäť, ani toto nepreukázal\nžalobca) a zástupca sťažovateľa p.\nuviedla, že p.\n\nna pojednávaní dňa 28.11.2014 výslovne\n\nnebol oprávnený odsúhlasovať podklady pre fakturáciu pre žalobcu,\n\n5\n\nresp. jeho predchodcu\n\na že ona ani jej manžel ako jediné oprávnené osoby za\n\nsťažovateľa faktúru ani zisťovací protokol nikdy neodsúhlasili...\n3. ... Najvyšší súd SR i Krajský súd... svojimi rozhodnutiami v tejto veci porušili\nprávo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie i v tom, že sa stotožnili s postupom\nOkresného súdu..., ktorý žalobe žalobcu vyhovel pre neunesenie dôkazného bremena\nsťažovateľom, ktorý mal tak preukazovať, že žalobca dielo nevykonal (a teda negatívnu\nskutočnosť), čím na neho preniesli dôkazné bremeno žalobcu namiesto toho aby skúmali, či\npredovšetkým žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno. Tomuto prístupu zodpovedá aj\nodôvodnenie rozhodnutí týchto súdov, ktoré vo väčšej miere venovali pozornosť\nsťažovateľovi ako žalovanému a jeho dôkaznému bremenu, pričom ich tvrdenia o údajnom\npreukázaní nároku žalobcu sú len všeobecné, a teda arbitrárne a naviac nepreukázané\na tým nepreskúmateľné...»\n9. V ďalšom sťažovateľ s poukazom na ním uvedený prehľad procesných úkonov\nvykonaných v právnej veci žaloby v období od začatia konania, t. j. od 23. júla 1997 až do\njeho právoplatného skončenia, t. j. 25. júla 2017 najmä namietal, že „... konanie bolo\nsprevádzané neúmernými prieťahmi, kedy súd neprijal všetky náležité opatrenia na riadne\na včasné prejednanie a rozhodnutie vo veci. Za bežného chodu vecí je pritom zrejmé, že vec\nmohla byť rozhodnutá oveľa skôr, nakoľko nebola náročná tak časovo, odborne ako ani\npersonálne. Sťažovateľ už v tomto smere súčasne podal sťažnosť na prieťahy v konaní aj\npredsedom Okresného súdu Bratislava I aj Krajského súdu v Bratislave...“.\n10. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.11.2014 sp. zn. 25Cb/82/1998\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 25.05.2017 spis. zn.\n4Cob/75/2015 ako aj v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n09.11.2017 spis. zn. 3Obdo/52/2017 bolo porušené základné právo Súkromného gymnázia\nMercury na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 25.05.2017 spis. zn.\n4Cob/75/2015 ako aj v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n\n6\n\n09.11.2017 spis. zn. 3Obdo/52/2017 bolo porušené základné právo Súkromného gymnázia\nMercury na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd. Súkromnému gymnáziu Mercury sa za porušenie tohto práva priznáva\nfinančné zadosťučinenie v sume 10.000 € voči Okresnému súdu Bratislava I, finančné\nzadosťučinenie v sume 10.000 € voči Krajskému súdu v Bratislave a finančné\nzadosťučinenie v sume 10.000 € voči Najvyššiemu súdu SR, ktoré sú tieto súdy tomuto\npovinné zaplatiť do 2ch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.11.2017 spis. zn.\n3Obdo/S2/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 25.05.2017\nspis. zn. 4Cob/75/2015 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave, aby znova\nkonal a rozhodol.\n3. Postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 25Cb/82/1998 bolo\nporušené právo sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Súkromnému gymnáziu Mercury sa za\nporušenie tohto práva priznáva finančné zadosťučinenie v sume 50.000 € voči Okresnému\nsúdu Bratislava I, ktoré je tento povinný uhradiť do 2ch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 4Cob/75/2015 bolo\nporušené právo sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Súkromnému gymnáziu Mercury sa za\nporušenie tohto práva priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000 € voči Krajskému\nsúdu v Bratislave, ktoré je tento povinný uhradiť do 2ch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n5. Súkromnému gymnáziu Mercury sa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia\nvo výške 303,68 €, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet\nadvokátskej kancelárie FELŠŐCI & Partners, s.r.o. č... do dvoch mesiacov odo dňa\nprávoplatnosti tohto nálezu.“\n\n7\n\n11. Zároveň sťažovateľ žiadal, «... aby tunajší súd podľa § 52 ods. 2 zákona o ÚS\nvydal nasledujúce Uznesenie:\n„Súd odkladá vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa\n28.11.2014 spis. zn. 25Cb/82/1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nzo dňa 25.05.2017 spis. zn. 4Cob/25/2015 a v spojení s uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 09.11.2017 spis. zn. 3Obdo/52/2017.“».\nII.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n8\n\n15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n17. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj\nkeď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nIII.\n18. Ako to z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, sťažovateľ namieta porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne\nkonanie rozsudkom okresného súdu [z totožných dôvodov, pre ktoré namieta ich porušenie\naj rozsudkom krajského súdu (pozri ďalej uvedené), pozn.].\n19. Sťažovateľ ďalej namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa\nústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie a práva na účinný prostriedok nápravy\npodľa dohovoru\na) rozsudkom krajského súdu, tým že\n- krajský súd tak isto ako okresný súd bez preukázania druhu a rozsahu pôvodnou\nžalobkyňou skutočne vykonaných stavebných prác a ich primeranej ceny podľa vtedajších\ntrhových podmienok bez ďalšieho iba na základe zmluvy o dielo, zisťovacieho protokolu\nbez jeho odsúhlasenia (odobrenia) štatutárnym orgánom sťažovateľa a daňového dokladu –\nfaktúry č. 82/96 z 2. septembra 1996 vystavenej pôvodnou žalobkyňou, dospel k záveru\no preukázaní existencie žalobou uplatnenej pohľadávky, a to čo sa týka jej dôvodu, ako aj\njej výšky;\n\n9\n\n- krajský súd sa stotožnil s nesprávnym názorom okresného súdu o neunesení\ndôkazného bremena sťažovateľom, ktoré však podľa názoru sťažovateľa zaťažovalo\nžalobkyňu;\n- napriek mimoriadnej zmätočnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z 25. januára\n1999 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávky“) uzavretej medzi pôvodnou žalobkyňou\n(postupca) a žalobkyňou (postupníkom) ustálil, že žalobkyňa týmto postúpením pohľadávku\nnadobudla, dôsledkom čoho je v právnej veci žaloby aktívne vecne legitimovaná;\n- žalobkyni bol voči sťažovateľovi priznaný nárok aj na zaplatenie neprimerane\nvysokých úrokov z omeškania, ktoré pre neúmerné zbytočné prieťahy v konaní o žalobe\npred okresným súdom, ako aj pred krajským súdom, ktoré sťažovateľ nijako nezapríčinil,\nnie je spravodlivé od neho požadovať;\npričom krajský súd tak isto ako okresný súd svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo\nneodôvodnil, a\nb) uznesením najvyššieho súdu\ntým, že najvyšší súd dovolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu ako\nneprípustné odmietol, a tak isto svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo neodôvodnil,\nčím bola sťažovateľovi uložená povinnosť uspokojiť žalobou uplatnenú pohľadávku\nústavne neudržateľným spôsobom, teda arbitrárne.\n20. Sťažovateľ napokon v sťažnosti namieta aj porušenie základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 25 Cb 82/1998 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 Cob 75/2015.\nIV.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu\n\n10\n\n21. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n22. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na\nspravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,\nRecueil III/1997).\n23. Vzhľadom však na princíp subsidiarity [„ak... nerozhoduje iný súd“], ktorý\nvyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu\nkonkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich\nochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred\nsúdnymi orgánmi Slovenskej republiky.\n24. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania,\nsťažnosťou napadnutého rozsudku okresného sudu využitím riadneho opravného\nprostriedku, a to odvolania, ktoré sťažovateľ napokon pred podaním sťažnosti ústavnému\n\n11\n\nsúdu aj účinne využil, pričom o tomto jeho odvolaní bolo rozhodnuté rozsudkom krajského\nsúdu.\n25. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96), ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (vo vzťahu k rozsudku\nokresného súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej\nprávomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva na účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru rozsudkom krajského súdu a uznesením\nnajvyššieho súdu\nK rozsudku krajského súdu\n26. Pokiaľ ide o sťažovateľom napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný súd\nv prvom rade podotýka, že v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej\naj „ESĽP“ (napr. rozsudok ESĽP z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká\nrepublika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54)], podľa ktorej dvojmesačná lehota na\npodanie\n\nsťažnosti\n\nústavnému súdu\n\nzačne\n\nplynúť dňom\n\ndoručenia\n\nrozhodnutia\n\no mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú aj\nvo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, ústavný súd považoval lehotu\nna podanie sťažnosti ústavnému súdu aj v tomto prípade za zachovanú aj proti označenému\nrozsudku krajského súdu (napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010, II. ÚS 91/2011).\n27. Vzhľadom však na charakter námietok sťažovateľa ústavný súd tiež zdôrazňuje\nsvoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového\na odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05), pretože prvostupňové\na odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.\n\n12\n\n28. Na citovaný právny názor nadväzuje ustanovenie § 387 ods. 2 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),\npodľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody.\n29. Ústavný súd preto v záujme presvedčivosti vlastnej rozhodovacej činnosti\npovažoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia rozsudku okresného\nsúdu:\n«Podľa § 536 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje\nzhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.\nDielom sa rozumie zhotovenie určitej vec... Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,\núdržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá\nalebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu\nuzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.\nPodľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi\nzaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena\ntakto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je\nobjednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase\nuzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok...\n... Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom\nnavrhovateľa - spoločnosťou\n\nako zhotoviteľom a odporcom ako\n\nobjednávateľom došlo dňa 21.06.1996 k uzatvoreniu Zmluvy o dielo č. 09/96-V, v znení jej\nDodatku č. 01 zo dňa 20.08.1996. V zmysle predmetnej zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal\nvykonať pre objednávateľa dielo - „generálna oprava, rekonštrukcia podkrovia a prístavba\nbudovy gymnázia -\n\n“ s termínom začatia výstavby dňa 01.07.1996\n\na ukončením výstavby dňa 31.10.1996, ktorý bol v zmysle Dodatku č. 01 k zmluve predĺžený\ndo dňa 15.11.1996. Zhotoviteľ a objednávateľ sa v zmysle čl. V ods. 1 a 2 zmluvy dohodli,\nže zrealizované stavebnomontážne práce a dodávky budú vykazovať mesačne formou\nmesačných faktúr a odsúhlasených zisťovacích protokolov stavebných prác schválených\n\n13\n\nTDI investora a zhotoviteľom, pričom úhrada faktúr bude vykonávaná do 14 dní odo dňa\ndoručenia faktúry. Ako vyplýva z odporu odporcu zo dňa 18.11.1997 ako aj z výsluchov\núčastníkov konania, odporca dňa 18.11.1996 odstúpil od predmetnej Zmluvy o dielo\nz dôvodu nedodržania dohodnutých termínov zo strany navrhovateľa. Pre odstúpenie od\nzmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie musí byť písomné;\ninak zákon pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu. Pred rozhodnutím\nvo veci samej bolo úlohou súdu vysporiadať sa s otázkou platnosti odstúpenia od Zmluvy\no dielo. Súd konštatuje, že hoci medzi účastníkmi konania nebola sporná existencia\nsamotného úkonu odstúpenia od zmluvy zo dňa 18.11.1996, ani jeden z účastníkov\npredmetné odstúpenie od zmluvy počas celého konania súdu nepredložil, a preto súd pri\nposudzovaní platnosti odstúpenia od zmluvy vychádzal len zo skutočností uvádzaných\núčastníkmi konania. Odporca vo svojom odpore zo dňa 18.11.1997 uviedol, že odstúpil od\npredmetnej Zmluvy o dielo z dôvodu nedodržania termínov zo strany spoločnosti\nSúd má za to, že nedodržanie termínu vykonania diela, ktorého ukončenie bolo v zmysle\nZmluvy o dielo v znení jej Dodatku č. 01 dojednané na 15.11.1996 o tri dni, nemožno\nv zmysle § 341 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka považovať za podstatné porušenie zmluvy.\nZ dôvodu absencie listinného dôkazu preukazujúceho odstúpenie odporcu od Zmluvy\no dielo, súd iné dôvody odstúpenia od zmluvy zo strany odporcu neposudzoval a dospel\nk záveru, že odstúpenie od Zmluvy o dielo nebolo platné a zmluva nezanikla.\nNavrhovateľ dňa 02.09.1996 vystavil odporcovi faktúru č. 82/96 na sumu 544.734,90\nSk (18.081,89 EUR), čo predstavuje sumu po odpočítaní zálohy vo výške 500.000,- Sk\n(16.596,96 EUR) s lehotou splatnosti 14 dní odo dňa doručenia faktúry odporcovi, a to za\npráce vykonané za mesiac júl 1996 na stavbe „Generálna oprava, rekonštrukcia podkrovia\na príkrovia a prístavba budovy gymnázia -\n\n“. Navrhovateľ si cenu\n\ndiela za práce vykonané v mesiaci júl 1996 vyčíslil v sume 985.599,- Sk (32.715,89 EUR)\nbez DPH, teda 1.044.734,90 Sk (34.678,84 EUR) s DPH, ako to vyplýva zo zisťovacieho\nprotokolu o vykonaných stavebných prácach za mesiac júl 1996. Navrhovateľ si pôvodne za\nvykonané práce vyčíslil sumu vo výške 1.195.814,40 Sk (39.693,76 EUR), ktorá však bola\nzo strany p.\n\nako zástupcu objednávateľa, ktorý na stavbe vykonával v mene odporcu\n\nstavebný dozor, znížená na sumu 985.599,- Sk (32.715,89 EUR). Zisťovací protokol za\nmesiac júl 1996 bol zo strany p.\n\npodpísaný dňa 08.09.1996. Odporca v konaní\n\n14\n\nnamietal, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že práce fakturované uvedenou faktúrou\nč. 82/96 skutočne vykonal, nakoľko nebol doložený súpis vykonaných prác. Odporca ďalej\nnamietal, že časť prác za ktoré si odmenu uplatnil navrhovateľ vykonávali väzni a rovnako,\nže práce vykonané navrhovateľom boli vykonané nekvalitne. Súd mal na základe\nvykonaného dokazovania za to, že námietky odporcu nie sú dôvodné. Z predložených\ndenných záznamov stavby za mesiac júl 1996, rovnako zo znaleckého posudku č. 39/1998\nako aj z výpovede odporcu na pojednávaní konanom dňa 21.05.2010 jednoznačne vyplýva,\nže (prvá) faktúra vystavená navrhovateľom za mesiac júl 1996 bola za búracie práce\na odvoz sute. Súd konštatuje, že vady diela namietané odporcom, ako aj zdokumentované\nznaleckým posudkom č. 8/98 zo dňa 11.08.1998 a znaleckým posudkom č. 39/1998 zo dňa\n01.08.1998, ktoré boli v konaní predložené ako listinný dôkaz, sa na búracie práce\nnevzťahujú, preto má súd za to, že boli vykonané riadne a navrhovateľovi za ich vykonanie\npatrí dohodnutá odmena. Ohľadom nepredloženia súpisu vykonaných prac súd poukazuje\nna to, že v zmysle čl. V ods. 1 zmluvy sa zmluvné strany jednoznačne dohodli, že fakturácia\nbude prebiehať mesačne predložením faktúry a schváleného zisťovacieho protokolu\no vykonaných stavebných prácach, pričom predloženie súpisu vykonaných prác nebolo\ndojednané. Súd má za to, že zo strany navrhovateľa boli tieto podmienky splnené a zástupca\nodporcu svojím podpisom na zisťovacom protokole dňa 08.09.1996 schválil tak rozsah\nvykonaných prác navrhovateľom ako aj ich cenu. Odporca síce zaplatenie faktúry č. 82/96\nnamietal listami zo dňa 07.10.1996, 29.10.1996 a 31.10.1996 s tým, že do vykonaných prác\nsi navrhovateľ započítal aj práce vykonané väzňami, avšak toto svoje tvrdenie nepreukázal.\nAko vyplýva z výsluchu svedka\n\nvykonaného na pojednávaní dňa 03.12.2010,\n\ntechnický dozor investora si sledoval výkazy prác, ktoré vykonával\n\na výkazy\n\nprác, ktoré vykonával väzni, pričom to bolo zohľadnené i v zisťovacom protokole o\nvykonaných prácach, a preto je faktúra za mesiac júl 1996 vystavená výlučne za práce\nvykonané firmou\n\nSúd má na základe uvedeného za to, že navrhovateľ splnil\n\nzmluvne dojednané podmienky vyplývajúce mu z čl. V ods. 1 zmluvy. Na podporu uvedeného\nsúd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že na búracích prácach v mesiaci júl\n1996 sa podieľalo viacero subjektov. Dňa 18.09.1996 odporca uhradil faktúru č. 242/96/3\nsplatnú dňa 06.09.1996 na sumu 111.920,- Sk (3.715,06 EUR), ktorá bola vystavená zo\nstrany Zboru väzenskej a justičnej stráže za 3391,5 odpracovaných hodín v mesiaci júl\n\n15\n\n1996, kde rovnako neboli špecifikované konkrétne práce vykonané väzňami. Súd má za to,\nže skutočnosť, že odporca zaplatil za vykonanie prác Zboru väzenskej a justičnej stráže\nneznamená, že nie je povinný plniť svoje povinnosti voči navrhovateľovi v zmysle Zmluvy o\ndielo. Odporca ďalej v konaní namietal, že navrhovateľ sľúbil odporcovi nahradiť škody,\nktoré boli odporcovi spôsobené pri krádeži v objekte školy, čo však v konaní nepreukázal\nnijako nepreukázal, napr. písomným vyhlásením navrhovateľa o uvedenom.\nNa základe vyššie uvedeného mal súd za to, že navrhovateľ bez pochybností osvedčil\nsvoj nárok na zaplatenia istiny vo výške 18.081,89 EUR (544.734,90 Sk).\nPodľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas\nsvoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok\nzanikne iným spôsobom ...\nPodľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením\npeňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je\ndlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1%\nvyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.\nPodľa § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných\nprostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej\nprípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona...\nPodľa čl. VI ods. 2 Zmluvy o dielo č. 09/96-V objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi\n0,5% z fakturovanej čiastky za každý deň omeškania platby voči termínom dohodnutým\nv tejto zmluve v čl. V ods. 2.\nVzhľadom k tomu, že odporca neuhradil dlžnú sumu v lehote splatnosti,\nnavrhovateľovi prináleží aj úrok z omeškania. Vykonaným dokazovaním mal súd\npreukázané, že na základe zmluvy o dielo sa odporca zaviazal platiť právnemu\npredchodcovi navrhovateľa vystavené faktúry do 14 od ich doručenia ako i platiť v prípade\nomeškania úroky z omeškania vo výške 0,5% z fakturovanej čiastky. Toto právo prešlo na\nzáklade zmluvy o postúpení pohľadávky na navrhovateľa.\nVzhľadom k uvedenému súd považoval nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov\nz omeškania vo výške 17,6 % ročne od 24.09.1996 do zaplatenia za oprávnený...»\n\n16\n\n30. Z rozsudku krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu,\nvyplýva, že krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi\nokresného súdu. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia ďalej\nokrem iného uviedol:\n«... Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný\nneargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by\nsa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by\nmali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia.\nZ konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom\nvyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť\niné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd\nuvádza nasledovné:\n... Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že v Zmluve o dielo nebol dostatočne určitý\npredmet plnenia, na tomto mieste odvolací súd tiež poukazuje na to, že ide o nové\nskutočnosti, ktoré žalovaný namieta až v odvolacom konaní. Odvolací súd však považuje za\npotrebné dodať, že Zmluva o dielo ... obsahuje všetky podstatné náležitosti - určenie\nzmluvných strán, záväzok zhotoviteľa k vykonaniu diela, záväzok objednávateľa k\nzaplateniu ceny za jeho vykonanie, vymedzenie predmetu diela a cenu za dielo.\n... Podľa čl. II Zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že predmetom plnenia tejto\nZmluvy bola „Generálna oprava, rekonštrukcia podkrovia a prístavba“ budovy gymnázia , pričom predmet plnenia obsahuje vykonanie stavebnomontážnych\nprác a dodávok na hore uvedenej stavbe, vypracovaného na základe objemovej štúdie\na projektu na stavebné povolenie vypracovaného archit. ateliérom\n. V delení:\nSO 01 Generálna oprava budovy\nSO 02 Rekonštrukcia podkrovia a prístavba budovy\nSO 03 Vonkajšia kanalizácia\nSO 04 Vonkajší vodovod\nSO 05 Oplotenie\nSO 06 Komunikácie a športové plochy\n\n17\n\n... V zmysle citovaného sú presne špecifikované konkrétne stavebnomontážne práce\nv delení SO 01 - 06... a teda námietka o neurčitosti rozsahu prác, ktoré mali byť vykonané\nv zmysle zmluvy o dielo, je neopodstatnená. Špecifikácia predmetu zmluvy je dostatočne\nurčitá a zrozumiteľná a takisto je určiteľný objekt, kde sa dielo malo vykonať. Na tomto\nmieste odvolací súd rovnako poukazuje na to, že nebol dôvod pochybovať o tom, vo vzťahu\nk akému objektu sa mali práce vykonať, pretože počas konania nevyšli najavo žiadne\nokolnosti, ktoré by vzbudzovali pochybnosti o tom, čo bolo vôľou zmluvných strán.\n... V súvislosti s námietkou, že žalobca nepredložil súpis prác, odvolací súd\nkonštatuje, že v zmysle čl. V ods. 1 Zmluvy o dielo sa zmluvné strany jednoznačne dohodli\nna tom, že fakturácia bude prebiehať mesačne predložením faktúry a schváleného\nzisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach, pričom predloženie súpisu\nvykonaných prác dojednané nebolo. Zo strany žalobcu boli tieto zmluvné podmienky\nsplnené a zástupca žalovaného svojím podpisom na zisťovacom protokole schválil jednak\nrozsah vykonaných prác, ako aj ich cenu. Žalobca nespochybňoval, že na prácach sa\npodieľali aj väzni. Skutočnosť, že vykonávali na stavbe určité práce však neznamená, že sa\npodieľali aj na prácach, ktoré sú predmetom faktúry žalobcu. Práce, ktoré vykonali väzni,\nboli vyúčtované na základe samostatnej faktúry. Žalovaný nepreukázal, že práce, ktorý boli\nfakturované žalobcom, mal vykonať aj ďalší subjekt. Odvolací súd má za to, že súd prvej\ninštancie dostatočne riadne odôvodnil preukázanie nároku žalobcu.\n... Na záver odvolací súd dodáva, že neakceptoval ani námietku nedostatku aktívnej\nvecnej legitimácie. V prvom rade odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že túto námietku\nžalovaný vzniesol až v odvolacom konaní. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia však\nodvolací súd podrobil prieskumu, či je dojednanie postúpenia pohľadávky, ktorá je\npredmetom tohto sporu, dostatočne určité. V zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa\n25.01.1999 postupca postúpil na žalobcu pohľadávku vo výške 544.734,90 Sk\ns príslušenstvom, pričom je tiež uvedené, že táto pohľadávka je predmetom súdneho sporu.\nVôľa strán previesť pohľadávku, ktorá je predmetom sporu, je tiež zrejmá zo skutočnosti, že\nzmluvné strany sa dohodli, že postupník vstupuje do práv a povinností na strane zhotoviteľa\nv Zmluve o dielo... Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa\númyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy\nalebo jej musel byť známy. Podľa názoru odvolacieho súdu neexistuje pochybnosť o tom, čo\n\n18\n\nbolo prejavom vôle postupcu a postupníka, nakoľko je jednoznačné že pohľadávka\nv uvedenej výške vyplývala zo zmluvy o dielo, ktorej sa spor týka.\n... Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1\nCSP potvrdil ako vecne správny...»\n31. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd argumentáciu\nsťažovateľa, podľa ktorej sa krajský súd v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, resp.\nnesprávne vysporiadal s jeho odvolacími námietkami, nevyhodnotil ako spôsobilú\nspochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Odôvodnenie rozsudku krajského\nsúdu je v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP, keďže krajský súd sa v celom rozsahu\nstotožnil s odôvodnením, ktoré formuloval okresný súd, a to je podľa názoru ústavného\nsúdu presvedčivé a zrozumiteľné a konanie nevykazuje znaky podstatných pochybení\nprocesného charakteru. Navyše, krajský súd s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP\nuviedol aj ďalšie dôvody, ktoré ho viedli k potvrdeniu rozsudku okresného súdu, preto\nústavný súd nevidí žiadny relevantný dôvod na prehodnocovanie záverov rozhodnutí\nvšeobecných súdov. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP bola totiž odvolaciemu súdu daná\nmožnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia, pričom možnosť\nvypracovania takéhoto odôvodnenia bola podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom\nrozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj\nprávnej stránke. Uvedené je v posudzovanej veci nesporné. Skutočnosť, že sťažovateľ sa\ns názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia\nčinnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno\nprávo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný\nsúd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania\nvrátane ich dôvodov a námietok.\n32. Napokon podľa názoru ústavného súdu už okresný súd dal jasnú, zrozumiteľnú\na vyčerpávajúcu odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, keď medzi inými s poukazom na ustanovenie čl. V ods. 1 a 2\nzmluvy o dielo, podľa ktorej vykonané stavebnomontážne práce a dodávky sa budú\n\n19\n\nvykazovať mesačne formou faktúr a zisťovacích protokolov stavebných prác schválených\ntechnickým dozorom investora a zhotoviteľom, najmä na základe zisťovacieho protokolu\no vykonaných stavebných prácach za júl roku 1996 schváleného pôvodnou žalobkyňou\n(zhotoviteľom), resp. jej konateľom a technickým, resp. stavebným dozorom sťažovateľa\n(objednávateľa)\n\n– odborne spôsobilou osobou (ďalej len „zástupca\n\nsťažovateľa“) a denných záznamov v stavebnom denníku za júl roku 1996, z ktorého\nvyplýva, že išlo o búracie práce a odvoz stavebného odpadu (sute), dospel k záveru\no preukázaní vykonania stavebných prác pôvodnou žalobkyňou a ich ceny podľa ňou\nvystaveného daňového dokladu – faktúry č. 82/96 z 2. septembra 1996 vo výške 544 734,90\nSk (t. j. 18 081,89 €) v plnom súlade so zmluvou o dielo, a tým k splneniu všetkých\nzmluvných podmienok pre vznik nároku na jej zaplatenie.\n33. Okrem toho už z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že zástupca\nsťažovateľa bol oprávnený preberať a odobrovať nielen pôvodnou žalobkyňou vykonané\npráce, ale aj ich cenu, čo považoval okresný súd za preukázané výpoveďami zriaďovateľky\nsťažovateľa, podľa ktorých „... pán\n\nbol oprávnený podpisovať práce na budove...\n\nkontroloval ceny a spočítaval metráže...“, a skutočnosťou, že pôvodnou žalobkyňou\npôvodne vyčíslená cena vykonaných prác za júl roku 1996 v sume 1 195 814,40 Sk bola\nzástupcom sťažovateľa následne v zisťovacom protokole za tento mesiac opatreným jeho\npodpisom 8. septembra 1996 znížená na sumu 1 044,739,90 Sk [žalobou uplatnená\npohľadávka (istina) predstavuje rozdiel medzi touto sumou a sťažovateľom poskytnutým\npreddavkom v sume 500 000 Sk, pozn.] a podľa názoru ústavného súdu je tento čiastkový\nzáver okresného súdu ústavne plne udržateľný.\n34. Ďalej ústavný súd uvádza, že samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje\nna strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť\nrozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie\nbremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako\nvymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti\nnavodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce\nsú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu\n\n20\n\nskutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže\ndochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tohoktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že\nneexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž\nnemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti\n(pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 81/2010 z 31. mája 2010).\n35. Pokiaľ teda ide o námietku sťažovateľa spočívajúcu v tvrdení, že krajský súd, ako\naj okresný súd ho zaťažili dôkazným bremenom, ktoré mala znášať žalobkyňa, keď dospeli\nk záveru, že sťažovateľ dôkazné bremeno neuniesol, pretože nijako nie je možné od neho\nžiadať preukázanie stavebných prác a ich rozsahu, ktoré podľa jeho názoru žalobkyňa\nnevykonala (negatívnu skutočnosť, pozn.), ústavný súd dospel taktiež k záveru, že ani táto\nnámietka nie je dôvodná. Totiž v okolnostiach danej veci na základe zmluvy o dielo\na v plnom súlade s ňou a priori sťažovateľa nezaťažovalo dôkazné bremeno spočívajúce\nv preukázaní, že stavebné práce pôvodnou žalobkyňou neboli vykonané, ale práve naopak,\nžalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno, že pôvodnou žalobkyňou stavebné práce boli\nvykonané. A teda, ak a priori žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní\npôvodnou žalobkyňou vykonaných stavebných prác a ich ceny v plnom súlade so zmluvou\no dielo, a tým v preukázaní splnenia všetkých podmienok pre vznik a trvanie nároku na jej\nzaplatenie, sťažovateľa až a posteriori zaťažovalo dôkazné bremeno spočívajúce v jeho\nzvrátení prostredníctvom takých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázanie nároku\nžalobkyne zvrátiť, prinajmenšom však spochybniť. Navyše, na uvedenom nič nemení ani\nokolnosť, či žalobkyni a sťažovateľovi, obidvom zastúpeným kvalifikovaným právnym\nzástupcom, predbežný názor konajúcich súdov o unesení alebo neunesení dôkazného\nbremena vo vzťahu k tomu-ktorému ich tvrdeniu bol alebo nebol známy.\n36. Napokon podľa zistenia ústavného súdu z odôvodnenia rozsudku okresného súdu\nje tiež zjavné, na základe akých noriem obchodného práva priznal žalobkyni nárok na\nzmluvné úroky z omeškania v žalobou uplatnenej výške 17,6 % ročne zo sumy 18 081,89 €\nod 24. septembra 1996 do zaplatenia, ktoré síce možno považovať za pomerne vysoké,\navšak oproti ich dohodnutej výške 0,5 % denne z dlžnej sumy, než na aké mala mať\n\n21\n\nžalobkyňa nárok v zmysle čl. VI ods. 2 zmluvy o dielo, sú podstatne nižšie [inak úroky\nz omeškania vo výške 17,6 % ročne zodpovedajú podľa zistenia ústavného súdu aj ich\nvýške ustanovenej na základe zákona podľa predpisov občianskeho práva platnej k prvému\ndňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. k 24. septembra 1996, pozn.]. Podľa názoru\nústavného súdu je odôvodnenie rozsudku okresného súdu aj v tejto časti plne zrozumiteľné\na vyčerpávajúce, pričom okresný súd použil relevantné právne normy, ktorých výklad\na aplikácia nijako nie je v rozpore s ich účelom alebo zmyslom.\n37. V danej súvislosti ústavný súd dodáva, že keďže sťažovateľ za celý čas trvania\nsúdneho konania o žalobe zastúpený advokátom – kvalifikovaným právnym zástupcom,\nnapriek dlhotrvajúcemu (dvadsaťročnému) stavu právnej neistoty sa jeho odstránia účinne\nnedomáhal, resp. ústavnú sťažnosť ako účinný prostriedok nápravy pre porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ústavy, ako aj\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v konaní o žalobe podľa čl. 127 ústavy\npodal ex post, t. j. až potom, ako o veci bolo právoplatne rozhodnuté nie podľa jeho\npredstavy (vo vzťahu k tejto časti sťažnosti pozri ďalej uvedenú argumentáciu), čo však, ak\nby bol bdelý, mohol urobiť už dávno pred tým ‒ v ranom štádiu prieťahov, jeho\nnespokojnosť plynúca z uloženia povinnosti zaplatiť žalobkyni ako druhej strane sporu\núroky z omeškania, vo výške akej jej podľa noriem obchodného hmotného práva za obdobie\npočnúc od 24. septembra 1996 prináležia, nijako nie je na mieste.\n38. Navyše, keď krajský súd v plnej miere stotožniac sa so skutkovými a právnymi\nzávermi okresného súdu na zvýraznenie správnosti týchto záverov okrem iného s poukazom\nna to, že schválením zisťovacieho protokolu za júl roku 1996 zástupcom sťažovateľa\na predložením daňového dokladu č. 82/96 – faktúry z 2. septembra 1996 boli zmluvné\npodmienky pre vznik nároku pôvodnej žalobkyne na zaplatenie ceny vykonaných prác\nv plnom súlade so zmluvou o dielo obsahujúcej všetky podstatné náležitosti, ktorej predmet\nbol dostatočne určitý a zrozumiteľný, splnené, skutočnosť, že v tom istom čase v mieste\nvykonávania diela na inom zmluvnom základe pracovali aj odsúdení (väzni), sama osebe\nneznamená, že títo sa podieľali na stavebných prácach vyúčtovaných pôvodnou žalobkyňou\n(sťažovateľ cenu stavebných prác vykonaných odsúdenými zaplatil tak isto bez ich\n\n22\n\nšpecifikácie na základe osobitného daňového dokladu ‒ faktúry č. 242/96/3 vystavenej\nZborom väzenskej a justičnej stráže v sume 111 920 Sk 18. septembra 1996, pozn.), pričom\nsťažovateľ nepreukázal, že by stavebné práce, zaplatenia ceny ktorých sa v tomto konaní\nžalobkyňa domáha, bola vykonala iná tretia osoba, uzavrel, že okresný súd riadne\na dostatočne odôvodnil preukázanie nároku na zaplatenie ceny diela v sume 18 081,89 €\na jej príslušenstva, podľa názoru ústavného súdu nijako nemožno tento záver považovať za\nsvojvoľný či arbitrárny.\n39. Taktiež, keď krajský súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia naposledy,\navšak nie v poslednom rade, na základe námietky sťažovateľa o nedostatku aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobkyne v tomto konaní pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvy\no postúpení pohľadávky vznesenej prvýkrát až v podanom odvolaní proti rozsudku\nokresného súdu uviedol, že podľa zmluvy o postúpení pohľadávky je predmetom postúpenia\npohľadávka vo výške 544 734,90 Sk s príslušenstvom, ktorá je tiež predmetom súdneho\nsporu, pričom žalobkyňa vstupuje do práv a povinností pôvodnej žalobkyne (zhotoviteľa)\nvyplývajúcich zo zmluvy o dielo, dospel k nepochybnému záveru, že prejavom vôle\núčastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky bolo práve postúpenie pohľadávky\nvyplývajúcej zo zmluvy o dielo, ktorá je predmetom toho súdneho konania, ústavný súd\nnevidí nijaký dôvod, aby do tejto úvahy krajského súdu akokoľvek zasiahol.\n40. Ako už bolo uvedené, právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd\nv rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval\nna ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia\npovažovaný za rozhodujúci (rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. 12. 1994,\nAnnuaire č. 303 – B).\n41. Ústavný súd už vo veci sp. zn. III. ÚS 44/2011 uviedol, že (v okolnostiach tam\nposudzovanej veci, pozn.) „nebolo úlohou ústavného súdu skúmať, či na zásadné argumenty\nsťažovateľov bola zo strany krajského súdu poskytnutá vecne správna odpoveď, ale či\nnastolené otázky relevantného charakteru krajský súd zodpovedal, a ak áno, či odpoveď\nmala dostatočne vyčerpávajúci charakter“. V okolnostiach danej veci treba zdôrazniť, že\n\n23\n\nv prípade rozhodnutí súdov opravnej inštancie si môže opravný súd osvojiť dôvody\nnapadnutého rozhodnutia pod podmienkou, že napadnuté rozhodnutie skutočne preskúmal\nv intenciách dôvodov predostretých uplatneným opravným prostriedkom. Európsky súd pre\nľudské práva v tomto smere judikoval: „Súd podčiarkuje, že pojem spravodlivý proces\nvyžaduje, aby vnútroštátny súd, ktorý odôvodnil svoje rozhodnutie stručne buď tak, že\nodkázal na dôvody nižšej inštancie alebo iným spôsobom, skutočne preskúmal rozhodujúce\notázky, ktoré boli pred ním vznesené, a neuspokojil s tým, že jednoducho prevzal závery\nnižšieho súdu“ (rozhodnutie ESĽP vo veci Helle c. Fínsko z 19. 12. 1997).\n42. V nadväznosti na sťažovateľom deklarovaný prejav nespokojnosti s napadnutým\nrozhodnutím ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nako aj práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru nie je záruka, že\nrozhodnutie (odvolacieho) súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníkov konania.\nPodstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný\na aby jeho rozhodnutie\n\nbolo možné\n\nkvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné\n\na nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu\na rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr.\nI. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n43. S odvolaním sa na tieto skutočnosti a právne závery ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (proti rozsudku krajského súdu) z dôvodu jej\nzjavnej neopodstatnenosti odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nK uzneseniu najvyššieho súdu\n44. K namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu malo\npodľa sťažovateľa dôjsť tým, že najvyšší (dovolací) súd, napriek vytýkaným\nnesprávnostiam a vadám rozsudku krajského súdu (pozri už uvedené), v ktorých sťažovateľ\nvidel naplnenia dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, jeho\n\n24\n\ndovolanie ako neprípustné odmietol, pričom ani uznesenie najvyššieho súdu nie je riadne\na presvedčivo odôvodnené.\n45. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že právo na súdnu ochranu sa\nv občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích\nkonaní.\n46. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na\nkontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n47. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n48. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal aj napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu, pričom nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup\nnajvyššieho súdu nemajúci oporu v zákone.\n\n25\n\n49. Najvyšší súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol:\n«... Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) dovolací súd uvádza, že podľa\n§ 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:... f) súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno\nodôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod\nsa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada zmätočnosti. Dovolací súd je\npri rozhodovaní o mimoriadnom opravnom prostriedku viazaný jednotlivými dovolacími\ndôvodmi, ako ich dovolateľ vymedzil vo svojom dovolaní, pričom dovolací súd môže pri\nrozhodovaní o dovolaní prihliadať len na tie vady, ktoré sú dovolateľom výslovne\nnamietané (§ 440 C. s. p.)...\n... V rozhodovanej veci žalovaný vadu zmätočnosti podľa ustanovenia § 420 písm. f/\nC. s. p. videl v nedostatočnom zistení skutočného stavu veci konajúcimi súdmi, keďže\nakceptovali dôkaznú situáciu žalobcu a preniesli dôkazné bremeno na žalovaného,\nv prieťahoch v súdnom konaní, ktoré spôsobili priznanie úroku z omeškania zo žalovanej\nsumy za 20 rokov súdneho konania a v nedostatočnom odôvodnení rozsudkov súdov nižšej\ninštancie.\n... K dovolacím námietkam týkajúcich sa nedostatočného zistenia skutkového stavu\nveci a nedostatkov, ktorých sa mali konajúce súdy dopustiť pri vykonaní dokazovania,\ndovolací súd uvádza, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť\nna odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nie je\noprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie\nje oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od prvoinštančného\na odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - viď\nustanovenie § 442 C. s. p. („dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nodvolací súd“). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení\nurobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.\nVýnimočne môže dovolací súd dospieť k záveru, že nesprávnym postupom súdu pri\nvykonávaní dokazovania bolo konanie poznačené vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f/\nC. s. p., avšak len za predpokladu, že týmto nesprávnym postupom súd znemožnil strane\n\n26\n\nsporu realizáciu tých procesných oprávnení, ktoré jej zákon priznáva. Jedná sa o situácie,\nkedy súd neumožnil strane sporu, aby bola prítomná pri dokazovaní, aby sa mohla vyjadriť\nk návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (viď napr. uznesenie najvyššieho\nsúdu z 28. júna 2017, sp. zn. 2ObdoV/4/2017), alebo kedy súd nedoručil strane sporu\njednotlivé listinné dôkazy a na pojednávaní nevykonal dokazovanie zákonným spôsobom\n(viď napr. uznesenie najvyššieho súdu z 30. marca 2017, sp. zn. 30bdo/10/2017).\nV rozhodovanej veci však uvedené nedostatky súdu prvej inštancie, resp. odvolacieho súdu\nžalovaný nenamietal. Preto dovolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávnosti\nzistenia skutkového stavu veci vyhodnotil dovolací súd ako neopodstatnenú.\n... Nad rámec už uvedeného považuje dovolací súd za potrebné poukázať na to, že\nv sporovom konaní zaťažuje obidve sporové strany (nielen žalobcu) tak bremeno tvrdenia,\nako aj jemu zodpovedajúce dôkazné bremeno. Uvedené znamená, že každá zo strán, ktorá\nv konaní tvrdí nejakú skutočnosť, má povinnosť toto svoje tvrdenie náležitým spôsobom\npreukázať. Neunesenie dôkazného bremena má za následok stratu sporu, ktorá sa u žalobcu\nprejavuje zamietnutím žaloby a u žalovaného naopak vyhovením žalobe v uplatnenom\nrozsahu. Pokiaľ žalobca uplatní na súde svoj nárok a k žalobe pripojí listiny, od ktorých\nodvodzuje svoj nárok, nepostačuje, ak žalovaný uplatnený nárok spochybní bez toho, aby\ntoto svoje tvrdenie podložil dôkazmi. Nie je povinnosťou žalobcu v konaní vyvrátiť ničím\nnepodložené tvrdenia žalovaného, naopak tieto tvrdenia je povinný preukázať žalovaný,\npričom táto povinnosť je výrazom dôkazného bremena žalovaného ohľadom ním\nuvádzaných tvrdení a nie je možné ho považovať za prenesenie dôkazného bremena za\nžalobcu na žalovaného. Ak si v rozhodovanej veci žalobca (resp. právny predchodca\nžalobcu) uplatnil nárok za vykonané práce, pričom svoj nárok odvodzoval od listinných\ndôkazov predpokladaných zmluvou o dielo a žalovaný tvrdil, že niektoré z uplatnených prác\nnevykonal právny predchodca žalobcu ale tretie osoby (väzni), zaťažovalo žalovaného\ndôkazné bremeno, aby preukázal, ktoré z prác uplatnených žalobcom nevykonal právny\npredchodca žalobcu, ale boli vykonané väzňami. Pokiaľ žalovaný v konaní pred súdom\nprvej inštancie nepreukázal, ktoré zo žalobcom uplatnených prác vykonali väzni, je správny\nzáver, že žalovaný neuniesol ohľadne svojho tvrdenia dôkazné bremeno.\n... K námietke dovolateľa, že k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo aj\nneúmernými prieťahmi v konaní, dovolací súd uvádza, že nie každé stranou sporu tvrdené\n\n27\n\nporušenie práva na spravodlivý proces je relevantné pre založenie prípustnosti dovolania\nv zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. Prípustnosť dovolania je daná len v prípade, ak\ndovolateľom tvrdeným nesprávnym procesným postupom súdu mu bola znemožnená\nrealizácia jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Prieťahmi v konaní, a to aj v prípade, ak nimi bolo konanie poznačené,\nsúd neznemožňuje strane sporu realizáciu jej patriacich procesných oprávnení. Z tohto\ndôvodu je uvedená námietka žalovaného pre posúdenie prípustnosti dovolania podľa § 420\npísm. f/ C. s. p. irelevantná.\n... Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že v konaní pred\nodvolacím súdom nedošlo k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti uvedenej\ns ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p. Preto najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol ako\ndovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné podľa ustanovenia\n§ 447 písm. c/ C. s. p...»\n50. Ústavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva,\nže ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis\nmutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n51. Ako to z obsahu sťažnosti a jej príloh zjavne vyplýva, sťažovateľ sa vo svojom\ndovolaní dovolával dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ktorý\nspočíva v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Avšak za naplnenie toho dovolacieho dôvodu považoval nedostatočné\na nesprávne zistenie skutkového stavu a tiež absenciu riadneho odôvodnenia rozsudku\nkrajského súdu, ako aj rozsudku okresného súdu, resp. ich nepreskúmateľnosť, ako aj\nneúmerné prieťahy v konaní o žalobe.\n\n28\n\n52. Právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania je v napadnutom\nrozhodnutí zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo vo vzťahu ku všetkým\nnámietkam sťažovateľa. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia najvyšší súd dostatočným\nspôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľa odmietnuť ako\nprocesne neprípustné.\n53. V danej súvislosti ústavný súd dodáva, že pojem „procesný postup“ bol\nvysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len\nfaktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,\nteda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu\nrealizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní\n(porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).\nTento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu\nrozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh\nkonania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou\nuplatneného nároku (pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 26/2017 zo 6. marca\n2017).\n54. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu – finálny (meritórny) produkt\nprejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže\nbyť ani časť rozhodnutia – jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť,\npresvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na\nktoré súd rozhodol (1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013).\n55. Za situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru\no neprípustnosti dovolania, a v rámci toho aj vo vzťahu k sťažovateľom namietaným\nneúmerným prieťahom v konaní o žalobe postupom okresného súdu a postupom krajského\nsúdu, čo sťažovateľ taktiež považoval za naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle\nustanovenia § 420 písm. f) CSP, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté\nargumenty sťažovateľa.\n\n29\n\n56. Pokiaľ sa sťažovateľ s právnym názorom najvyššieho súdu v otázke akceptácie\nvyslovenej neprípustnosti nimi podaného dovolania nestotožňuje, ústavný súd dodáva, že\notázka posúdenia podmienok dovolacieho konania je otázkou zákonnosti a jej riešenie\nnemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľom označených práv.\n57. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (proti\nuzneseniu najvyššieho súdu) odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nK namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n58. Ako to už bolo uvedené, sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta aj porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ústavy, ako aj\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru pre neúmerné prieťahy\nv konaní o podanej žalobe počnúc od jeho začatia, t. j. od 23. júla 1997 (deň doručenia\nžaloby okresnému súdu, pozn.) až do jeho právoplatného skončenia, t. j. do 25. júla 2017,\na to postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 82/1998, ako aj\npostupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cob 75/2015.\n59. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na\nprejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať\naj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,\nv ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu tohto práva\nnečinnosťou tohto orgánu verejnej moci v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu\nnemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).\n\n30\n\n60. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu\ntomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď\nnamietané porušenie označeného práva ešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02,\nI. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemohlo dochádzať\nk namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne\nneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Uvedený právny názor ústavného\nsúdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej\nrepublike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05).\n61. Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že\nnapadnuté konanie bolo právoplatne skončené 25. júla 2017, keď nadobudol právoplatnosť\nrozsudok krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu.\n62. Keďže sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie svojej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\na postupom krajského súdu sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. decembra 2017, t. j.\nv čase, keď k porušovaniu označených práv už nemohlo dochádzať a jeho právna neistota\nuž nemohla trvať, ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti v súlade s § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n63. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími návrhmi\nsťažovateľa nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. januára 2018\n\n31", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "cena-diela", "dokazovanie-dôkazná núdza", "prieťahy v konaní", "zmluva-zmluva o dielo", "dokazovanie-dôkazné bremeno", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:47d0b197-5fad-49a1-8f93-b5c2f452da74", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 44/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2011 z 26. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-26", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47d0b197-5fad-49a1-8f93-b5c2f452da74"}, {"guid": "ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 91/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 91/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51"}, {"guid": "ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/06 z 31. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-31", "citacie_n": 374, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 846, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d"}, {"guid": "ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad"}, {"guid": "ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "b37664bd-c225-46b9-9413-f479248c97c8:8e687fc8-d7c7-4c13-9525-964cf7097358", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1015893073.1", "spisova_znacka": "4Cob/75/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/75/2015 z 24. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-05-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1015893073.1"}, {"guid": "a79cd2db-2f6d-4e6f-b60e-3d08682dbf94:409bd152-f86f-4122-acc7-c8f4660bd805", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1011898404.1", "spisova_znacka": "2Cob/292/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/292/2011 z 11. 6. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-06-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1011898404.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ab404194-5d58-470f-9de4-b2de7e160629", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.215.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 215/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 215/2026 z 14. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.215.2026.1"}, {"guid": "ussr:6142b9a1-1fcd-4298-898b-dde2c26db826", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.112.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 112/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 112/2022 z 23. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.112.2022.1"}, {"guid": "ussr:437b48c8-7825-48ed-b43e-43b12c75061c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.5.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2022 z 12. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-12", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.5.2022.1"}, {"guid": "ussr:da1c502b-0c0c-4ecf-890c-3991cccc105e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.195.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 195/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 195/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.195.2020.1"}, {"guid": "ussr:f392ba42-a0d1-411d-af29-1a757b17bc1b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.359.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 359/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 359/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.359.2018.1"}, {"guid": "ussr:c8026a1a-5435-423c-bca1-feeff2e3143b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.420.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 420/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 420/2018 z 6. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.420.2018.1"}, {"guid": "ussr:64817473-0157-4cc8-bab8-0cd2739551a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.312.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 312/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 312/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.312.2018.1"}, {"guid": "71ac8c59-ac2b-4c64-bfad-c6b37412bfef:96464eb5-9ad8-4135-be3f-51e18e942b5f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2313227923.1", "spisova_znacka": "4Cdo/41/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/41/2025 z 23. 7. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-07-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2313227923.1"}, {"guid": "14cbb0ec-7d5b-419f-b1e4-64f4b72e9325:e6c8ff83-3f00-4fff-8b6f-848498566917", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8718204318.1", "spisova_znacka": "8Cdo/9/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/9/2025 z 26. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8718204318.1"}, {"guid": "0cbd249d-67d8-4422-8308-ce57e6725d7f:cc89a145-0193-442f-95d1-103cbd6d5e69", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1123200203.1", "spisova_znacka": "2ObdoK/3/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoK/3/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1123200203.1"}, {"guid": "5a35bfad-d3ad-457b-a0b2-e95e442b82c8:d8f4751e-c36d-49cd-ad5e-03e4380fe884", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5721201952.1", "spisova_znacka": "2Cdo/14/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/14/2023 z 30. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5721201952.1"}, {"guid": "e7044206-6407-490e-9d1c-0543308aea2f:9a37235e-761a-476a-b508-144d607fc7ad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:3110215283.1", "spisova_znacka": "6Cdo/73/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/73/2021 z 26. 10. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-10-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:3110215283.1"}, {"guid": "1868a894-b8fd-4649-a915-7b7f275f2846:4a47f71f-ccd4-44b4-bfaa-4c9958bf7fc9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:7517206108.2", "spisova_znacka": "3Cdo/32/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/32/2021 z 23. 8. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-08-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:7517206108.2"}, {"guid": "cf29d055-3a01-47bd-a625-d1065db94895:6403b820-b0b8-4c42-8bd1-6a96707af8ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5716202895.1", "spisova_znacka": "7Cdo/364/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/364/2021 z 28. 2. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5716202895.1"}, {"guid": "00644eee-41ff-4907-b082-2758901f4659:2f909650-fdc0-4620-8dd2-b492b2d360ad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8118207166.3", "spisova_znacka": "7Cdo/345/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/345/2021 z 28. 2. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8118207166.3"}, {"guid": "6527e9b7-e3ad-4888-a3d8-606b9d0f67d5:e2773b28-f658-4e1c-b9c4-adeee597e6b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2197897328.3", "spisova_znacka": "6Cdo/187/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/187/2020 z 15. 2. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-02-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2197897328.3"}, {"guid": "35e52d59-e63d-441c-a6d3-53f73f4924ac:fe9b4f49-d22a-4b58-88a5-0ca72745150d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5719202929.1", "spisova_znacka": "3Obdo/26/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/26/2022 z 12. 12. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-12-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5719202929.1"}, {"guid": "de5ac25f-33e4-482b-9c77-9d857e323a22:a61184f0-d916-412c-bda1-4a902a28fc09", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5317206131.1", "spisova_znacka": "7Cdo/145/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/145/2021 z 29. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5317206131.1"}, {"guid": "2bdbcb9c-27af-4489-b840-aa2c43f86789:402815c4-1f71-4a72-a59f-92e55d6aa03c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5110237661.1", "spisova_znacka": "7Cdo/107/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/107/2020 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5110237661.1"}, {"guid": "8fd9e5c4-a83a-4d62-8009-10103d077d43:5763ec74-0383-4fe6-8b03-aaed3ea2e98b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1613213787.2", "spisova_znacka": "7Cdo/47/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/47/2021 z 31. 5. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1613213787.2"}, {"guid": "9a81e263-33aa-4952-9855-3a377d43215a:07c61a4b-7e28-4c85-82e7-68613fc45aad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6317200462.1", "spisova_znacka": "7Cdo/279/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/279/2020 z 21. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6317200462.1"}, {"guid": "ecd50714-ea04-4dc6-ba25-1360d9438996:4e4eb2be-7c00-4fd3-a348-c9ee0b47359d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2117211977.1", "spisova_znacka": "4Cdo/271/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/271/2020 z 23. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2117211977.1"}, {"guid": "14df5066-482e-40b7-bd9c-1dcb407f9f37:18f3791a-e178-4160-87ca-b45034191a94", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8515202044.1", "spisova_znacka": "7Cdo/147/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/147/2020 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8515202044.1"}, {"guid": "9b6ce6c9-5ed7-469e-8595-86b8d6743a5d:8038ab1c-4f39-4478-aab1-2842ddc6c740", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8117212359.1", "spisova_znacka": "7Cdo/259/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/259/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8117212359.1"}, {"guid": "e8110070-6697-4756-a3a4-dbcf25ff3704:fa3596a0-0756-4da2-a706-0ac2a0272e50", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2107220159.1", "spisova_znacka": "7Cdo/101/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/101/2020 z 29. 9. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2107220159.1"}, {"guid": "e8110070-6697-4756-a3a4-dbcf25ff3704:40c7cc0f-7b3f-41e4-89af-1a076bbc859e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2107220159.1", "spisova_znacka": "7Cdo/101/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/101/2020 z 28. 9. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2107220159.1"}, {"guid": "48bf5542-c154-4924-ac01-e0eb8cedf43f:65b10559-4c77-47ce-8a2c-6beab3533c36", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1108217491.1", "spisova_znacka": "9Cdo/287/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/287/2020 z 26. 1. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-01-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1108217491.1"}, {"guid": "cb3fb62b-3268-4728-b4bd-e140c0cf485b:ec03b7c5-3db4-415a-9abc-318cbc69a45a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6317204575.1", "spisova_znacka": "7Cdo/291/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/291/2019 z 14. 12. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-12-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6317204575.1"}, {"guid": "cb3fb62b-3268-4728-b4bd-e140c0cf485b:5d08db31-1a39-40b1-ac42-d5126b8375c1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6317204575.1", "spisova_znacka": "7Cdo/291/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/291/2019 z 14. 12. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-12-14", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6317204575.1"}, {"guid": "bf6be12e-fc99-419a-9370-f885df4f0415:220c561d-0213-4f34-85a1-fbc0958e4332", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4109222085.1", "spisova_znacka": "9Cdo/60/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/60/2020 z 9. 11. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-11-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4109222085.1"}]}