{"guid": "ussr:8296521f-8ad3-4272-871d-15ca82211183", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.200.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2018 z 18. 7. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. júla 2018, sp. zn. I. ÚS 200/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.200.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-07-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8296521f-8ad3-4272-871d-15ca82211183", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.200.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.200.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.200.2018.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 200/2018-30\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka\nprerokoval sťažnosť\n\n, zastúpenej\n\nspoločnosťou HKP Legal, s. r. o., Križkova 9, Bratislava, konajúcou prostredníctvom\nadvokáta a konateľa Mgr. Petra Kuboviča, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.\n16 C 50/2014 a takto\n\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných\npráv a slobôd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 50/2014 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 50/2014\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 €\n\n(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet\nspoločnosti HKP Legal, s. r. o., Križkova 9, Bratislava, do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája\n2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 50/2014 (ďalej len „namietané konanie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplynulo, že sťažovateľka\nvystupuje v procesnom postavení žalobkyne v konaní o zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 50/2014 (pred\ntým vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25 C 244/2013). Sťažovateľka podala\nžalobu, ktorou sa domáhala predovšetkým toho, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo\n2\n\nna základe vypracovaného geometrického plánu a rozdelil nehnuteľnosti zapísané\nv katastrálnom území\n\nv obci\n\ndo výlučného vlastníctva žalovaného\n\na sťažovateľky, pôvodne na Okresnom súde Nitra 22. augusta 2013. Rozhodnutím\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 23. januára 2014 bola\nprávna vec sťažovateľky prikázaná na prejednanie okresnému súdu.\n3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla podrobný prehľad procesných úkonov okresného\nsúdu, ako aj procesných strán v namietanom konaní, z ktorého vyplýva, že súdne konanie\ntrvá takmer päť rokov bez toho, aby okresný súd vo veci rozhodol. Sťažovateľka počas roka\n2015 podala dve sťažnosti na prieťahy v namietanom konaní predsedníčke okresného súdu,\nktoré boli vyhodnotené ako nedôvodné.\n4. Z hľadiska posúdenia relevantných kritérií, ktoré ústavný súd hodnotí pri\nposudzovaní existencie prieťahov v konaní, sťažovateľka uviedla:\na) spor o vyporiadanie a zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti tvorí\nštandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a nie je právne ani skutkovo\nzložitý, najmä nie natoľko zložitý, aby súd o ňom nebol schopný právoplatne rozhodnúť ani\npo piatich rokoch od začatia konania,\nb) sťažovateľka neprispela k prieťahom v konaní alebo k jeho spomaleniu; na výzvy\nreagovala bezodkladne, a pokiaľ aj spomalila nevedome konanie súdu, pretože nebola\nzastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, snažila sa nedostatky bezodkladne\nodstrániť,\nc) nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného súdu nemožno podľa názoru\nsťažovateľky ničím ospravedlniť.\n5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom vyslovil, že jej základné právo na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom\nokresného súdu porušené, prikázal okresnému súdu, aby v namietanom konaní konal bez\n\n3\n\nzbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n5 000 € a úhradu trov právneho zastúpenia.\n6. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné\na zákonné predpoklady pre prijatie sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto ju\nuznesením č. k. I. ÚS 200/2018-10 z 30. mája 2018 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].\n7. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 31. mája 2018\npredsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,\na zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti a ústavnému súdu predložila súdny spis.\n8. Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku sp. zn. 1 SprV/106/2018\ndoručenom ústavnému súdu 25. júna 2018 súhlasila s upustením od ústneho pojednávania\na k priebehu namietaného konania uviedla:\n„Po preskúmaní spisu sp. zn. 16C/50/2014 s poukazom na súdom vykonané úkony\nv danej veci mám za to, že vec nie je právne a skutkovo zložitá. Jedná sa o štandardnú\nrozhodovaciu agendu súdu.\nZo správneho registra tunajšieho súdu som zistila, že postup súdu v konaní sp. zn.\n16C/50/2014 bol dňa 16.07.2015 a dňa 10.11.2015 prešetrený na základe podanej sťažnosti\nSpr. 2070/2015 v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, so záverom, že sťažnosť na\nprieťahy súdu v označenom konaní bola v oboch prípadoch nedôvodná.\nJe pravdou, že aktuálna dĺžka konania síce nie je optimálna, napriek tomu postup\nokresného súdu smeruje k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky. Na dĺžku konania má\nvplyv skutočnosť, že v konaní nebol presne špecifikovaný predmet zrušenia a vyporiadania\npodielového spoluvlastníctva a súd musel žalobkyňu (sťažovateľku) na špecifikáciu\nnehnuteľností viackrát vyzývať. Uvedená skutočnosť taktiež predĺžila samotné konanie.\nVzhľadom na to, že vo veci bol Okresným súdom Nitra nesprávne vyrubený súdny poplatok,\n4\n\nvyzval súd žalobkyňu na doplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu, uvedená\nskutočnosť však predmetné konanie žiadnym spôsobom nepredlžila, nakoľko zároveň\ns výzvou na doplatenie súdneho poplatku vyzýval súd žalovaného prostredníctvom jeho\nprávneho zástupcu na vyjadrenie sa k žalobe, pričom právny zástupca žalovaného predložil\nsúdu svoje vyjadrenie až po dlhšom časovom období.\nJe tiež potrebné z celkovej doby trvania konania odpočítať časový úsek, počas\nktorého sa predmetný spis nachádzal na Okresnom súde Nitra, kam bola žaloba pôvodne\npodaná, resp. na Najvyššom súde Slovenskej republiky v súvislosti s rozhodovaním\no prikázaní veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. Jedná sa o obdobie, ktoré tunajší súd\nnemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť.\nK dĺžke konania prispela aj potreba vykonania znaleckého dokazovania, pričom\nzo spisu vyplýva, že na predĺženie znaleckého dokazovania, mal vplyv aj žalovaný, nakoľko\nz vyjadrenia súdneho znalca vyplýva, že v čase vykonávania znaleckého dokazovania\npožiadal žalovaný o zrušenie termínu zamerania a zameranie bolo vykonávané viackrát\na zároveň znalecký posudok nebol súdu predložený ihneď po jeho vypracovaní z dôvodu\nžiadosti žalovaného o posunutie termínu vyhotovenia znaleckého posudku. Uvedené\nskutočnosti vyplývajú z podania súdneho znalca, nachádzajúceho sa v spise na č. l. 228.\nSpis tunajšieho súdu sa u súdneho znalca nachádzal v období od 08.01.2016 do 28.07.2017,\npričom uvedené obdobie taktiež nie je možné pripísať na vrub tunajšiemu súdu.\nVo veci bol viackrát vytýčený termín pojednávania, pričom pojednávania\nuskutočnené dňa 14.05.2014 bolo odročené z dôvodu snahy o mimosúdnu dohodu medzi\nstranami sporu, pojednávanie konané dňa 15.07.2014 bolo odročené z dôvodu potreby\npresnej špecifikácie nehnuteľností, pojednávanie konané dňa 17.06.2015 bolo odročené\nz dôvodu potreby vykonania znaleckého dokazovania. Zároveň termín pojednávania\nvytýčený na deň 04.12.2017 bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu,\npričom sa jedná o okolnosť, ktorá nemôže byť žiadnym spôsobom ovplyvnená. K dátumom\nvytýčených termínov pojednávaní mám zároveň za potrebné uviesť, že zákonní sudcovia\nkonajúci vo veci, vytyčujú termíny pojednávaní v závislosti na ich časových možnostiach.\nK samotnej dĺžke konania prispeli aj strany sporu. Či už žalobkyňa nepredložením\npresnej špecifikácie nehnuteľností alebo žalovaný nepredkladaním vyjadrení v súdom\nstanovených lehotách. Zo spisu sp. zn. 16C/50/2014 vyplýva, že v konaní boli pojednávania\n5\n\nviackrát odročované, resp. zrušené na žiadosť právneho zástupcu žalovaného. Odročovanie\npojednávaní a vytyčovanie nových prispieva taktiež k celkovej dĺžke konania.\nSom toho názoru, že nie len súd by mal v konaní postupovať tak, aby sa zbytočne\nnepredlžovalo, ale aj strany sporu sú povinné počínať si tak, aby súd mohol v danej veci\ndospieť čo najskôr k rozhodnutiu vo veci samej a odstrániť tak právnu neistotu strán sporu.\nPoukazujem na to, že dĺžka konania je spôsobená aj objektívnymi príčinami\nv súvislosti s personálnymi zmenami zákonných sudcov, keď vo veci došlo k zmenám\nzákonných sudcov, z ktorých každý sa musel s vecou oboznámiť, pričom každý sudca mal aj\nvlastné súdne oddelenie.\nZáverom konštatujem, vzhľadom k okolnostiam prípadu, spolu s prihliadnutím na\nsprávanie strán sporu v označenej právnej veci, že v napadnutom konaní nedošlo k súdnym\nprieťahom, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné. Navrhujem preto, aby Ústavný\nsúd Slovenskej republiky rozhodol tak, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38\nods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/50/2014, porušené nebolo.\nVzhľadom na zistený stav konania sp. zn. 16C/50/2014, ale zohľadňujúc aj ostatné\nokolnosti prípadu, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že došlo\nk porušeniu práva sťažovateľa, považujem priznanie ním žiadanej sumy vo výške 5.000,EUR za neprimerané ( neprimerane vysoko požadované finančné zadosťučinenie).“\n9. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedníčky\nokresného súdu doručenom ústavnému súdu 9. júla 2018 uviedol, že «na svojej sťažnosti\nnaďalej v nezmenenom rozsahu trvá a žiada Ústavný súd, aby jej sťažnosti v celom rozsahu\nvyhovel. Porušovateľ vo svojom Vyjadrení zo dňa 21.06.2018 (ďalej ako „Vyjadrenie“)\nuvádza, že aktuálna dĺžka konania síce nie je optimálna, napriek tomu postup okresného\nsúdu smeruje k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky. Sťažovateľka však naďalej trvá\nna svojom tvrdení, že k vytvoreniu želateľného stavu právnej istoty, dochádza až konečným\nprávoplatným rozhodnutím súdu vo veci. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nestačí, aby súd vec prerokovali pripadne vykonal rôzne\n6\n\núkony, bez toho, že by cieleným a systematickým postupom dospel k definitívnemu\nrozhodnutiu vo veci.\nNemožno opomenúť základnú skutočnosť, že odo dňa podania návrhu na začatie\nkonania (t.j. dňa 22.08.2013) do dnešného dňa ubehlo už skoro 5 rokov bez toho, aby súd\n(porušovateľ) vo veci meritórne rozhodol, a tým nastolil stav právnej istoty.\nTak ako sťažovateľka uviedla aj vo svojej sťažnosti, princíp rýchlosti a\nhospodárnosti konania (v súčasnosti explicitne vyjadrený v článku 17 Civilného sporového\nporiadku) je jedným z kľúčových ústavnoprávnych princípov riadneho fungovania procesu,\nktorý je garantovaný viacerými právnymi inštitútmi, v rámci ktorých môže súd smerovať\nkonanie k rýchlemu a efektívnemu rozhodnutiu vo veci. Preto žalobca nesúhlasí s tvrdením\nokresného súdu (porušovateľa), že k samotnej dĺžke konania prispeli aj strany sporu.\nSťažovateľke sa nemôže prikladať za vinu, že nepredložila presnú špecifikáciu\nnehnuteľností, nakoľko nebola zastúpená právne kvalifikovanou osobou, a tieto nedostatky\nsa snažila odstrániť bezodkladne po tom, ako sa o tejto skutočnosti dozvedela a poskytnúť\nsúdu takú súčinnosť, aby bolo vo veci rozhodnuté čo najskôr. Napokon sťažovateľka tieto\nnedostatky odstránila ešte v roku 2014, a aj napriek tomu trvá tento stav právnej neistoty\nu sťažovateľky viac ako štyri roky.\nSťažovateľka sa podaním návrhu na začatie súdneho konania snažila docieliť\nzrušenie podielového spoluvlastníctva, pričom vyhotovila na svoje náklady aj geometrický\nplán, ktorý je totožný s tým, ktorý pripravila súdna znalkyňa, s tým rozdielom, že na\ngeometrický plán sťažovateľky nebolo do dnešného dňa prihliadnuté a ďalšie znalecké\ndokazovanie len navýšilo trovy konania a predĺžilo súdne konanie. Rozdelenie\nnehnuteľnosti je pritom právne ako aj fakticky možné, sťažovateľka dokonca pre urýchlenie\nsúdneho konania, ako aj zrušenie podielového spoluvlastníctva ustúpila žalobcovi lepšiu\n(vhodnejšiu a hodnotnejšiu) časť nehnuteľnosti a žiadala len ornú pôdu, pričom\nnehnuteľnosť - usadlosť nachádzajúcu sa na pozemku, prenechala žalovanému.\nAko uvádza okresný súd vo svojom vyjadrení, je zrejmé, že žalovaný spôsoboval\nsvojím konaním úmyselné prieťahy v konaní, a to oneskoreným predkladaním vyjadrení,\npredkladaním žiadostí o odročenie nariadených pojednávaní, resp. ich zrušenie.\nSťažovateľka je z uvedeného dôvodu presvedčená o tom, že nemôže byť na jej ťarchu\nnečinnosť žalovaného, na ktorú počas konania poukazovala a tiež dodáva, že súd má\n7\n\nzákonné prostriedky, akými môže prieťahom v konaní zabrániť, resp. ich odstrániť, čo\nvyplýva aj z konštantnej judikatúry Ústavného súdu. V danom prípade však k využitiu týchto\nprostriedkov zo strany konajúceho súdu nedošlo.\nDňa 14.05.2014 bolo odročené pojednávanie z dôvodu snahy o mimosúdnu dohodu\nmedzi stranami sporu, sťažovateľka však uvádza, že sa niekoľko rokov pokúšala\nso žalovaným dohodnúť, avšak nebolo to možné, čoho dôkazom sú aj listiny (dôkazy),\npriložené k návrhu na začatie konania. Súd preto namiesto pokusov o mimosúdnu dohodu,\nmal v merite veci rozhodnúť a nespôsobovať tak ďalšie prieťahy v konaní.\nSťažovateľka naďalej trvá na svojom tvrdení, že v dôsledku neefektívneho postupu\nporušovateľa vzniknuté neodôvodnené prieťahy, ktorými sa konanie neprimerane predĺžilo,\nviedli k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nSťažovateľka ďalej uvádza, že Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre\n(napr. III. ÚS 337/2017) uviedol, že predmetné množstvo vecí, v ktorých štát musí\nzabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase\nkonania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, kde\noprávnený subjekt požiadal o odstránenie právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na\nzmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom\ndôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy\nv súdnom konaní.\nSťažovateľka sa pokúšala niekoľkokrát urgovať súd (návrh na vydanie uznesenia\no skončení dokazovania, doloženie špecifikácii, vyjadrenia k znaleckému dokazovaniu), ale\nten na žiadne z jej podaní nereagoval, a preto využila Ústavnú sťažnosť, ktorú považovala\nza efektívnejší spôsob nápravy, ako sú písomné podania adresované okresnému súdu , na\nktoré do dnešného dňa nedostala odpoveď.\nSťažovateľka súhlasí s tvrdením okresného súdu, ktorým poukazuje na skutočnosť, že\nnie len súd by mal postupovať v konaní tak, aby sa zbytočne nepredlžovalo, ale aj strany\nspory sú povinné počínať si tak, aby súd mohol v danej veci dospieť čo najskôr\nk rozhodnutiu vo veci samej a odstrániť tak právnu neistotu strán sporu. Pokiaľ však jedna\nzo strán sporu (v tomto prípade žalovaný) neposkytuje súdu náležitú súčinnosť na\nrozhodnutie o veci, súd disponuje dostatočným množstvom procesných inštitútov na to, aby\n\n8\n\neliminoval účelové správanie sa tej strany sporu, ktorá sa snaží úmyselne odďaľovať\nskončenie sporu (právoplatné rozhodnutie vo veci samej).».\nSťažovateľka súčasne uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania\nv konaní pred ústavným súdom.\n10. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nupustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.\n12. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného\npráva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v jej právnej veci.\n13. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne\nvýchodiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú\nvo vzťahu k označeným právam v zásade identické.\n14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj základného práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade\n9\n\ns ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až\nprávoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená\n\nnastolenie\n\nprávnej\n\nistoty\n\ninak,\n\nako\n\nprávoplatným\n\nrozhodnutím\n\nsúdu\n\n(IV. ÚS 221/04).\n15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva\nz čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez\nzbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1\nCSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo\na hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania\n(obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna\n2016).\n16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m.\nIII. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie\núčastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.\n\n10\n\n17. Preskúmaním doterajšieho priebehu namietaného konania pred okresným súdom\nústavný súd zistil, že ide o konanie o zrušenie podielového spoluvlastníctva, ktoré patrí\ndo štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Uvedené konanie nemožno\npovažovať za právne alebo skutkovo zložité, čo vo svojom vyjadrení potvrdila aj\npredsedníčka okresného súdu.\n18. Druhé kritérium, ktoré sa analyzuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred\nsúdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k namietanému porušeniu označených práv,\nje správanie sťažovateľa. Ústavný súd konštatuje, že k prieťahom v danom súdnom konaní\nsťažovateľka v procesnom postavení žalobkyne čiastočne prispela opakovaným nesprávnym\nšpecifikovaním predmetu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, na čo\nbola okresným súdom viackrát upozorňovaná a vyzývaná na odstránenie nezrovnalostí.\n19. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2\nlistiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom\nkonaní.\nZo sťažnosti a z predloženého súdneho spisu vyplýva, že namietané súdne konanie\nna okresnom súde po prikázaní mu veci rozhodnutím najvyššieho súdu trvá od 13. februára\n2014 a dosiaľ nebolo vo veci meritórne rozhodnuté, i keď zo zistenia ústavného súdu\nsúčasne vyplýva, že pojednávanie konané 12. júla 2018 bolo odročené na 6. august 2018 pre\núčely vyhlásenia meritórneho rozhodnutia, teda v blízkej budúcnosti bude právna neistota\nsťažovateľky, zatiaľ neprávoplatne, odstránená.\nÚstavný súd po posúdení postupu okresného súdu dospel k zisteniu, že k predĺženiu\nkonania čiastočne prispel aj žalovaný, a to oneskoreným predkladaním vyjadrení,\nopakovanými žiadosťami o odročenie, resp. zrušenie termínu pojednávaní. Pokiaľ okresný\nsúd vo svojom stanovisku zdôrazňuje prispenie k predĺženiu namietaného konania práve\nz uvedeného dôvodu, mohol podľa názoru ústavného súdu s poukazom na kontradiktórnosť\nkonania, procesnú zodpovednosť strán sporu a zásadu „bdelému patrí právo“ zvoliť\nefektívnejší prístup a využiť procesné inštitúty vyplývajúce z Civilného sporového poriadku\n\n11\n\n(predtým Občianskeho súdneho poriadku) na zabezpečenie plynulejšieho priebehu\nnamietaného konania.\nÚstavný súd tiež konštatuje, že okolnosťou, ktorá v najväčšom rozsahu narušila\nplynulosť konania vo veci sťažovateľky, bola nečinnosť okresného súdu po nariadení\nznaleckého dokazovania, keď napriek lehote troch mesiacov na vypracovanie znaleckého\nposudku stanovenej uznesením okresného súdu zo 7. októbra 2015 okresný súd urgoval\npredloženie znaleckého posudku až 14. júna 2017 a znalecký posudok mu bol predložený až\n28. júla 2017, teda s viac ako ročným oneskorením. Ani v tomto prípade okresný súd\nnevyužil možnosť uloženia poriadkového opatrenia.\n20. Ústavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu\nz hľadiska predmetu konania, ktorým je usporiadanie vlastníctva k nehnuteľnosti, správania\nsťažovateľky a postupu okresného súdu, zohľadňujúc celkovú dĺžku konania (viac ako štyri\nroky na okresnom súde a celkovo viac ako päť rokov) bez meritórneho rozhodnutia, dospel\nk záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní,\na preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a právo na\nprejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd\npreto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu (bod 1 výroku).\n21. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany\nsťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci\nbez zbytočných prieťahov.\n22. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n23. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\n12\n\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n24. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti požadovala finančné odškodnenie v sume\n5 000 €, ktoré odôvodňovala bezdôvodným predlžovaním stavu právnej neistoty, ktorý sa\ntýka jej vlastníckeho práva, ktoré je obmedzené, pokiaľ ide o nakladanie so spornou\nnehnuteľnosťou.\n25. Ústavný súd uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie\nv sume 500 €, ktorú považoval s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu za primeranú.\n26. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho\nzastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“).\n27. Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil trovy právneho zastúpenia\npodľa vyhlášky v celkovej sume 570,06 €. Za dva úkony právnej služby vykonané v roku\n2018 (prevzatie a príprava zastúpenia sťažovateľky a písomné podanie sťažnosti) patrí\nprávnemu zástupcovi sťažovateľky za každý úkon právnej služby odmena vo výške 153,50\n€ spolu s paušálnou náhradou 9,21 €, čo predstavuje sťažovateľkou sumu 390,50 € s DPH,\nkeďže právny zástupca je platcom DPH (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).\nÚstavný súd nepriznal úhradu trov za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018\n(stanovisko k vyjadreniu okresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne\nskutočnosti významné pre rozhodnutie ústavného súdu.\n\n13\n\n28. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného\nsporového poriadku).\n29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 18. júla 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie-sporové", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "konanie-sporové"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/50/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:deb9d62c-fa75-468f-b295-812834bb5bc5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.337.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 337/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 337/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.337.2017.2"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2c919733-0c03-4e86-aeea-a957ab97c6bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.326.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.326.2020.2"}]}