{"guid": "ussr:bde4dee5-394d-4c73-bdbd-268fe2ccf063", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.183.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 183/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 183/2018 z 18. 7. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. júla 2018, sp. zn. I. ÚS 183/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.183.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-07-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bde4dee5-394d-4c73-bdbd-268fe2ccf063", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.183.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.183.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.183.2018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 183/2018-40\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka\nprerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Floriánom Karabinošom, advokátska kancelária, Kutlíkova 17,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv na spravodlivý súdny proces\npodľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 204/1992 po právoplatnosti nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 475/2011 zo 6. marca 2012 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod\n\nsp. zn. 4 C 204/1992 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nII. ÚS 475/2011 zo 6. marca 2012 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €\n\n(slovom dvetisícpäťsto eur), ktorú j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý mu vyplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov) na účet jeho\nprávneho zástupcu advokáta JUDr. Floriána Karabinoša, advokátska kancelária,\nKutlíkova 17, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením\nč. k. I. ÚS 183/2018-23 z 30. mája 2018 na ďalšie konanie sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ “), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na spravodlivý\nproces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nBratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 204/92\n„o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva“, ktoré začalo 16. júla 1992 (ďalej aj\n„namietané konanie“) po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 475/2011 zo\n6. marca 2012 (ďalej len „nález ústavného súdu“), ktorým už vyslovil porušenie jeho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov, ako aj priznal mu\n\n2\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 6 000 € a úhradu trov konania (nález nadobudol\nprávoplatnosť 16. apríla 2012, posledný hodnotený úkon ‒ 14. decembra 2011 ‒\npojednávanie, ktoré bolo odročené na 2. február 2012, pozn.).\n2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že po vydaní predmetného nálezu ústavného súdu\nuvedené konanie nie je stále právoplatne skončené, hoci okresný súd 20. novembra 2012\nvydal rozsudok, ktorým vyhovel žalobe žalobcov a zamietol vzájomnú žalobu sťažovateľa\na ostatných žalovaných. Následne rozhodol 12. septembra 2013 Krajský súd v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní pod sp. zn. 9 Co 82/2013, 9 Co 83/2013 tak, že rozsudok\nokresného súdu zmenil, žalobu žalobcov zamietol a potvrdil zamietnutie vzájomnej žaloby\nsťažovateľa a ostatných žalovaných. Po podaní dovolania zo strany sťažovateľa Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 2 Cdo 123/2014\nz 31. marca 2015 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský\nsúd následne 30. októbra 2015 zrušil predmetný rozsudok okresného súdu. Dňa 19. januára\n2016 okresný súd vydal uznesenie, ktorým pripustil zmenu žalobného petitu a neskôr\n6. mája 2016 vylúčil vec vzájomnej žaloby sťažovateľa na samostatné konanie.\n3. Následne okresný súd 8. februára 2017 odročil pojednávanie z dôvodu\nospravedlnenej neprítomnosti právnej zástupkyne žalobkyne a na pojednávaní 9. marca\n2017 sporovým stranám doručil podanie sťažovateľa a stanovil im lehotu na vyjadrenie.\nĎalšie pojednávanie sa uskutočnilo 24. mája 2017, kde sťažovateľovi bolo krátkou cestou\ndoručované podanie žalobcov, pričom sťažovateľ nežiadal pojednávanie odročiť, ale len\nprerušiť a k podaniu žalobcov sa vecne vyjadril. Pojednávanie 13. septembra 2017 bolo iba\nodročené z dôvodu na strane žalobcov, ktorým sa nepodarilo včas zabezpečiť súkromný\nznalecký posudok. Na pojednávaní 26. októbra 2017 bol stranám tento posudok odovzdaný\nžalobcami a pojednávanie bolo opäť odročené s tým, aby žalobcovia zabezpečili účasť nimi\nnavrhovaných svedkov. Výsluch svedkov sa uskutočnil až na pojednávaní 30. novembra\n2017. Ďalšie pojednávanie, kde mal byť vyhlásený rozsudok, sa malo konať 2. marca 2018,\nale toto pojednávanie sa už neuskutočnilo a bolo odročené z dôvodu úmrtia žalobkyne\nv 3. rade.\n\n3\n\n4. Čo sa týka postupu okresného súdu, sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že okresný súd\nbol nečinný 9 mesiacov v období od 6. mája 2016 (uznesenie o vylúčení vzájomnej žaloby\nna samostatné konanie) do 8. februára 2017 (pojednávanie), resp. už od vrátenia spisu\nz dovolacieho súdu 4. decembra 2015, do uskutočnenia pojednávania 8. februára 2017\n(15 mesiacov nečinnosti). Okrem toho bol postup tiež neefektívny (po zrušení rozsudku\nokresného súdu z 20. novembra 1992 z dôvodu viacerých procesných pochybení, alebo aj\npreto, že „súd napriek tomu, že na to boli splnené procesné podmienky, neaplikoval\nsudcovskú koncentráciu konania. Na potrebu využitia tohto postupu poukázal sťažovateľ\nsvojim podaním zo dňa 12.10.2017. Sťažovateľ tam uviedol, že na pojednávaní dňa\n24.05.2017 súd uznesením odročil pojednávanie a zároveň vyzval žalobcov, aby v lehote\n7 dní písomne navrhli dôkazy, ktoré navrhujú v konaní vykonať s uvedením skutočností,\nktoré majú byť navrhovanými dôkazmi preukázané. Uložená lehota 7 dní na označenie\na predloženie dôkazov žalobcom uplynula dňa 31.05.2017. Dňa 31.05.2017 doručili\nžalobcovia prostredníctvom e-mailu žiadosť o predĺženie lehoty, a zároveň navrhli vypočuť\ntroch svedkov. V tejto žiadosti žalobcovia zároveň len naznačili (ale nenavrhli ako dôkaz),\nže oslovia geodeta na zodpovedanie otázok, pričom tieto otázky nijako nešpecifikovali.\nLehotu na označenie a predloženie dôkazov žiadali predĺžiť o 30 dní, t.j. do 30.06.2017. Súd\no žiadosti o predĺženie lehoty nijakým spôsobom nerozhodol, z čoho sa treba usúdiť, že\nlehota predĺžená nebola. Žalobcovia však ani do 30.06.2017 súdu nepredložili žiadne\nďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, ani nepožiadali o predĺženie lehoty, a teda aj táto\nnová (súdom neakceptovaná) lehota uplynula márne. Sťažovateľ preto žiadal súd, aby na\nneskôr predložené dôkazy neprihliadal, a to s poukazom na ust. § 181 ods. 4 CSP...\nJe nemysliteľné, aby žalobcovia po tak dlho trvajúcom konaní stále nevedeli\npredložiť a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a to ani v dodatočne súdom\nurčenej lehote. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 26.10.2017 súd uviedol, že\nsudcovskú koncentráciu konania nevyužije.\nZa neefektívny považuje sťažovateľ aj postup súdu pri nariaďovaní pojednávaní\na samotný obsah pojednávaní. Hoci z počtu a frekvencie pojednávaní by sa mohlo zdať, že\naktivita súdu je veľká, opak je však pravdou. Viaceré pojednávania (ako napr. pojednávanie\n26.10.2017 a 01.02.2018) boli nadbytočné, nemali žiadny praktický význam pre meritórny\n\n4\n\npostup, resp. súd pojednávanie odročil, hoci na to nebol dôležitý dôvod (napr. pojednávanie\nnariadené na 13.09.2017).“.\n5. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že\njeho označené základné práva podľa ústavy a právo podľa dohovoru označené v záhlaví\nuznesenia postupom okresného súdu v namietanom konaní porušené boli, prikázal\nokresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie\nv sume 10 000 € a úhradu trov konania\n6. Predsedníčka okresného súdu v podaní sp. zn. l SprV 82/2018 doručenom\nústavnému súdu 14. mája 2018 popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej\nveci a uviedla tieto relevantné skutočnosti:\n«Pod sp. zn. 4C 204/1992 je na Okresnom súde Bratislava IV vedené konanie\nv právnej veci v právnej veci žalobcov: 1/\n\n,\n\n,\n\n, 3/\n\n, proti žalovaným: 1a)\n1b/\n\n,\n,\n\n,\n, 3/\n\n, 2/\n,\n\n, 2/\n,\n\n,\n\n, 4/ Hlavné mesto Slovenskej\n\nrepubliky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti\npatria do dedičstva.\nV označenej právnej veci boli od 01. januára 2012 doposiaľ súdom realizované\nnasledovné úkony.\nVo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 02.02.2012, na uvedenom\npojednávaní súd zaviazal právnu zástupkyňu žalobcov a žalovaného v 4. rade aby v lehote\n10 dní doručili súdu písomné vyjadrenie vo veci. Pojednávanie bolo odročené na deň\n14.03.2012...\nPojednávanie vytýčené na termín 14.03.2012 bolo odročené na termín 03.05.2012 na\nzáklade žiadosti právnej zástupkyne žalobcov o odročenie pojednávania z dôvodu jej\npráceneschopnosti, doručenej súdu dňa 12.03.2012...\nNa pojednávaní dňa 03.05.2012 právna zástupkyňa žalobcov predložila súdu\npodanie „stanovisko vo veci spis 4C 204/1992, stanovisko k vyjadreniam žalovaných, návrh\n\n5\n\nna rozšírenie okruhu účastníkov na strane žalobcov a návrh na úpravu petitu“ zo dňa\n02.05.2012, a zároveň navrhla odročenie pojednávania z dôvodu doplnenia petitu.\nPojednávanie bolo odročené na termín 27.06.2012...\nŽalobcovia podaním zo dňa 16.05.2012 požiadali prostredníctvom právnej\nzástupkyne o predĺženie lehoty na doručenie opravy návrhu na pripustenie zmeny petitu\na následne dňa 22.05.2012 bolo súdu doručené podanie - Oprava návrhu na úpravu\nžalobného petitu. Uznesením č.k. 4C 204/1992-463 zo dňa 25.05.2012 tunajší súd pripustil,\naby do konania na strane žalobcov vstúpila\n\n.\n\nUznesením č.k. 4C 204/1992-465 zo dňa 25.05.2012 tunajší súd pripustil zmenu\nžalobného petitu...\nDňa 22.06.2012 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 4. rade k zmene petitu.\nTermín pojednávania vytýčený na deň 27.06.2012 bol odročený na deň 13.09.2012,\nna základe žiadosti žalobcov v 1. až 3. rade, z dôvodu potreby vyhotovenia geometrického\nplánu...\nNa pojednávaní dňa 13.09.2012 súd doručil žalovaným v 1., 3. a 4. rade fotokópiu\novereného geometrického plánu, následne žalovaný v 4. rade požiadal súd o lehotu 30 dní\nna vyjadrenie k návrhu žalobcov na úpravu petitu. Pojednávanie bolo odročené na termín\n31.10.2012...\nNa pojednávaní dňa 31.10.2012 sa strany sporu vyjadrili ku všetkým skutočnostiam,\nďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali a preto súd odročil pojednávanie za\núčelom vyhlásenia rozsudku na termín 20.11.2012.\nDňa 20.11.2012 súd vyhlásil rozsudok vo veci samej č.k. 4C 204/1992-558.\nNásledne tunajší súd rozhodol o trovách konania uznesením č.k. 4C 204/1992-572\nzo dňa 27.11.2012.\nProti rozsudku č.k. 4C 204/1992-558 zo dňa 20.11.2012 podali dňa 26.11.2012\nodvolanie žalovaní v 1. až 3. rade...\nProti uzneseniu o trovách konania podali odvolanie žalovaní v 1. až 3. rade dňa\n07.12.2012, žalovaný v 4. rade podal odvolanie dňa 20.12.2012 a žalobcovia podali\nodvolanie dňa 20.12.2012.\n\n6\n\nNa návrh žalobcov opravil tunajší súd uznesením zo dňa 07.01.2013, č.k.\n4C 204/1992-598 zrejmú nesprávnosť a chyby v písaní v záhlaví rozsudku č.k. 4C\n204/1992-558 zo dňa 20.11.2012...\nNásledne bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave, kde sa nachádzal od dňa\n01.02.2013 do dňa 16.10.2013.\nKrajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaniach rozsudkom č.k. 9Co 82/2013-632,\n9Co 83/2013 zo dňa 12.09.2013, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s\nopravným uznesením zmenil a vo zvyšku potvrdil a uznesenie súdu prvej inštancie o trovách\nkonania odvolací súd zmenil.\nDňa 18.10.2013 vydal súd pokyn spisovej kancelárii na doručenie rozhodnutia\nKrajského súdu v Bratislave stranám sporu.\nŽalovaný v 2. rade oznámil súdu úmrtie žalovaného v 1. rade\n\ndňa\n\n30.09.2013.\nProti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave podali žalobcovia v 1. až 3. rade\na žalovaný v 2. rade\n\ndovolanie dňa 05.12.2013.\n\nSúd zisťoval okruh dedičov po neb.\n\n(žalovaný v 1. rade) a na\n\nzáklade potvrdenia notárskeho úradu zo dňa 05.11.2013 zistil, že dedičkami sú dcéry\nporučiteľa\n\na\n\n.\n\nDňa 09.12.2013 vydal súd pokyn spisovej kancelárii na doručenie rozhodnutia\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 82/2013-632. 9Co 83/2013 zo dňa 12.09.2013\nprávnym nástupcom žalovaného v 1. rade...\nSúd pokynom spisovej kancelárii zo dňa 14.01.2014 vyzval žalobcov v 1. až 3. rade\nna doručenie riadne podpísaného originálu dovolania a zároveň ich vyzval na založenie\nsplnomocnenia na zastupovanie v dovolacom konaní do spisu. (Splnomocnenia a originál\ndovolania boli súdu doručené dňa 28.01.2014).\nPrípisom zo dňa 04.02.2014 súd zaslal dovolanie žalobcov a dovolanie žalovaného\nv 2. rade ostatným stranám sporu na vyjadrenie a zároveň vyzval žalobcov a žalovaného\nv 2. rade na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie...\nPredkladacou správou zo dňa 20.03.2014 bol spis predložený Najvyššiemu súdu...,\nkde sa nachádzal od dňa 25.03.2014 do dňa 15.05.2015.\n\n7\n\nNajvyšší súd... uznesením sp. zn. 2Cdo 123/2014 zo dňa 31.03.2015 rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 82/2013-632, 9Co 83/2013 zo dňa 12.09.2013 zrušil\nvo vzťahu k žalovanému v 4. rade a v prevyšujúcej časti rozsudok zrušil a vec vrátil\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie...\nSpis bol predložený Krajskému súdu v Bratislave prípisom zo dňa 25.06.2015, kde sa\nnachádzal od dňa 29.06.2015 do dňa 04.12.2015.\nKrajský súd... uznesením zo dňa 30.10.2015, č.k. 9Co 253/2015-764 napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a uznesenie o trovách\nkonania zo dňa 27.11.2012, č.k. 4C 204/1992-572 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie.\nTunajší súd uznesením č.k. 4C 204/1992-770 zo dňa 19.01.2016 pripustil zmenu\nžaloby spočívajúcu v zmene petitu.\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave spolu s uznesením prvoinštančného súdu bolo\npokynom súdu spisovej kancelárii zo dňa 19.01.2016 doručené stranám sporu. Zároveň súd\nvyzval žalovaných, aby sa vyjadrili, či súhlasia so zmenou vzájomného návrhu žalovaných,\nnavrhnutou žalovaným v 2. rade...\nUznesením zo dňa 06.05.2016, č.k. 4C 204/1992-786 súd vylúčil podanie žalovaného\nv 2. rade\n\nzo dňa 12.03.2012 (vzájomný návrh) doplnený podaním zo dňa\n\n05.08.2015 na samostatné konanie.\nSúd dňa 15.06.2016 zistil závadu v doručení rozhodnutia Krajského súdu\nv Bratislave č.k. 9Co/253/2015-764 zo dňa 30.10.2015 žalovanej v 1b) rade a z tohto\ndôvodu jej opätovne doručoval zásielku. Vzhľadom na to, že zásielka sa od žalovanej v 1b)\nrade vrátila s označením adresát neznámy, súd prípisom zo dňa 28.06.2016 požiadal\npríslušné oddelenie Policajného zboru o šetrenie pobytu žalovanej v 1b) rade.\nDňa 15.08.2016 súd vykonal lustráciu pobytu žalovanej v 1b) rade v Registri\nobyvateľov SR prostredníctvom registra tunajšieho súdu.\nDňa 22.08.2016 požiadal tunajší súd Krajský súd v Bratislave o zaslanie\n3 vyhotovení rovnopisov rozhodnutia Krajského súdu... zo dňa 30.10.2015, č.k.\n9Co 253/2015- 764.\nDňa 22.08.2016 bol súdu oznámený negatívny výsledok šetrenia pobytu žalovanej\nv 1b. rade prostredníctvom príslušného oddelenia Policajného zboru.\n\n8\n\nDňa 23.08.2016 súd doručoval rozhodnutie Krajského súdu... č.k. 9Co/253/2015-764\nzo dňa 30.10.2015 a uznesenie č.k. 4C/204/1992-770 zo dňa 19.01.2016 žalovanej v 1b.\nrade na adresu trvalého pobytu. Zásielka sa vrátila späť súdu s označením adresát neznámy\ndňa 08.09.2016.\nDňa 11.11.2016 vytýčil súd vo veci termín pojednávania na deň 08.02.2017.\nDňa 07.02.2017 bola súdu elektronicky doručená žiadosť právnej zástupkyne\nžalobcov o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 08.02.2017 z dôvodu úmrtia v jej\nrodine. Z uvedeného dôvodu súd pojednávanie vytýčené na deň 08.02.2017 odročil na\ntermín 09.03.2017, o čom upovedomil strany sporu.\nNa pojednávaní dňa 09.03.2017 sa strany sporu vyjadrili k veci a nakoľko\nžalobcovia chceli zobrať žalobu čiastočne späť, požiadali o odročenie pojednávania s tým,\nže sa vo veci písomne vyjadria. Pojednávanie bolo odročené na termín 24.05.2017.\nPodaním doručeným dňa 23.03.2017 žalobcovia zobrali žalobu čiastočne späť,\nvyjadrili sa k plombe vyznačenej na liste vlastníctva\n\na navrhli\n\nvykonanie dôkazu - výsluch svedkyne...\nDňa 22.05.2017 bolo súdu elektronicky doručené vyjadrenie žalobcov k\nZhrňujúcemu stanovisku žalovaného v 2. rade zo dňa 08.03.2017. Na pojednávaní dňa\n24.05.2017 žalobcovia založili do spisu vyjadrenie a čestné vyhlásenie svedkyne, ktorá sa\nnemohla na pojednávanie dostaviť. Tieto boli krátkou cestou doručené prítomným\nžalovaným v la. rade, 1b. rade a v 2. rade. Právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že v krátkej\nlehote oznámi súdu konkrétne dôkazy na preukázanie tvrdení žalobcov. Pojednávanie bolo\nodročené na termín 13.09.2017 s tým, že právna zástupkyňa žalobcov navrhne súdu v lehote\n7 dní dôkazy, ktoré navrhuje v konaní vykonať s uvedením skutočností, ktoré majú byť\nnavrhovanými dôkazmi preukázané...\nPojednávanie vytýčené na deň 13.09.2017 bolo odročené z dôvodu žiadosti žalobcov\ndoručenej súdu dňa 12.09.2017, nakoľko nebolo možné do termínu pojednávania zabezpečiť\nznalecký posudok z dôvodu choroby a hospitalizácie znalca v mesiaci august 2017.\nPojednávanie bolo odročené na termín 26.10.2017.\nSúd prípisom zo dňa 18.10.2017 zaslal na oboznámenie vyjadrenie žalobcov\nobsahujúce súkromný znalecký posudok a vyjadrenie žalovaného v 3. rade ostatným\nstranám sporu.\n\n9\n\nPojednávanie vytýčené na deň 26.10.2017 bolo odročené z dôvodu zabezpečenia\núčasti znalca na pojednávaní na deň 30.11.2017.\nPrípisom zo dňa 08.11.2017 bolo žalovanému v 2. rade doručené podanie právnej\nzástupkyne žalobcov, ktoré bolo súdu doručené elektronicky dňa 31.10.2017.\nNa pojednávaní dňa 30.11.2017 súd vypočul svedkov, ktorých prítomnosť zabezpečili\nžalobcovia. Následne bolo pojednávanie odročené s tým, že strany sporu založia do spisu\nv lehote do dňa 20.01.2018 písomné vyjadrenie obsahujúce zhrnutie návrhov, vyjadrenie\nk dokazovaniu a k právnej stránke veci.\nPrípisom zo dňa 25.01.2018 súd zaslal žalovaným vyjadrenie žalobcov doručené\nsúdu dňa 23.01.2018 na oboznámenie.\nNa pojednávaní konanom dňa 01.02.2018 súd vyhlásil dokazovanie vo veci\nza skončené a pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň\n02.03.2018.\nŽalobcovia oznámili súdu dňa 01.03.2018, že žalobkyňa v 3. rade\nzomrela dňa 27.02.2018.\nSúd zrušil termín vyhlásenia rozsudku vytýčený na deň 02.03.2018 z dôvodu úmrtia\nžalobkyne v 3. rade a potreby ustáliť subjekty na strane žalobcov.\nDňa 06.04.2018 vydal súd pokyn spisovej kancelárii na zisťovanie okruhu dedičov po\nžalobkyni v 3. rade.\nZ vyššie uvedenej chronológie úkonov vyplýva, že za rok 2012 bolo vytýčených\n7 termínov pojednávaní v dňoch 2.2.2012, 14.3.2012, 3.5.2012, 27.6.2012, 13.9.2012,\n31.10.2012 a 20.11.2012. Z uvedených termínov bolo pojednávanie odročené bez\nprejednania veci samej dňa 14.3.2012 z dôvodu práceneschopnosti právnej zástupkyne\nžalobcov a dňa 27.6.2012 na žiadosť právnej zástupkyne žalobcov za účelom vyhotovenia\ngeometrického plánu. Zvyšné pojednávania sa riadne uskutočnili.\nDňa 20.11.2012 bol vo veci zároveň vyhlásený rozsudok. Následne bol spis po\nvykonaní príslušných procesný úkonov predložený na odvolací a neskôr dovolací súd,\npričom obdobie, počas ktorého sa spis nachádzal na súdoch vyššej súdnej inštancie nie je\nmožné pripísať na vrub tunajšiemu súdu.\nV roku 2017 bolo vytýčených 6 pojednávaní v dňoch 08.02.2017,09.03.2017,\n24.05.2017, 13.09.2017, 26.10.2017 a 30.11.2017, pričom pojednávania vytýčené na\n\n10\n\ntermíny 08.02.2017.09.03.2017, 24.05.2017, 13.09.2017, 26.10.2017 súd odročil z dôvodov\nna strane sporu - žalobcov.\nJe nesporné, že v označenej právnej veci došlo k prieťahom v konaní od podania\nžaloby o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Avšak od posledného nálezu\nÚstavného súdu SR, ktorým boli konštatované prieťahy vo veci, súd vo veci v zásade koná\nplynulo, bez prieťahov, ktoré by bolo možné označiť za zbytočné, snažiac sa odstrániť\nprávnu neistotu strán sporu a dospieť k meritórnemu rozhodnutiu, berúc do úvahy aj\nskutočnosť, že v konaní súd dňa 20.11.2012 vyhlásil rozsudok vo veci samej, ktorý bol\nnásledne odvolacím súdom zrušený a pred úmrtím žalobkyne v 3. rade bolo vo veci určené\npojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku. K celkovej dĺžke konania prispelo aj úmrtie\nžalovaného v 1. rade a neskôr úmrtie žalobkyne v 3. rade, pričom sa jedná o právnu\nskutočnosť, ktorú nie je možné žiadnym spôsobom ovplyvniť.\nMám za potrebné tiež uviesť, že k celkovej dĺžke konania môže prispieť aj strana\nsporu svojím správaním, a to o. i. opakovanými žiadosťami o odročenie pojednávaní či už\nz dôvodov na strane právneho zástupcu strany sporu, prípadne z dôvodu nezabezpečenia\ndôkazov na pojednávanie a predkladaním nových dôkazných prostriedkov aj napriek\nskutočnosti, že predmetné konanie trvá od roku 1992, a tak svojím konaním zabraňovali\nsúdu, aby uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a vyniesol rozsudok vo veci samej.\nMusím konštatovať, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.\n4C 204/1992 bolo poznačené prieťahmi, ktoré však nemali preukázateľne za následok\nspôsobenie ujmy sťažovateľovi (sťažovateľ nijako nepreukázal, že by mu bola priamym\nnásledkom porušenia jeho základných práv spôsobená akákoľvek ujma).\nVzhľadom na zistený stav konania sp. zn. 4C 204/1992, ale zohľadňujúc aj ostatné\nokolnosti prípadu, ak Ústavný súd... dospeje k záveru, že došlo k porušeniu práva\nsťažovateľa, považujem priznanie ním žiadanej sumy 10.000,- EUR za neprimerané\n(neprimerane vysoko požadované finančné zadosťučinenie).\nZáverom konštatujem, vzhľadom k okolnostiam prípadu, spolu s prihliadnutím\nna správanie strán sporu - žalobcov, úmrtie žalobkyne v 3. rade, problémy s doručovaním\nžalovanej v 1b) rade, dlhšie obdobie, počas ktorého sa spis nachádzal na odvolacom\na dovolacom súde, že v napadnutom konaní nedošlo k súdnym prieťahom, ktoré by bolo\nmožné kvalifikovať ako zbytočné. Postup Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom\n\n11\n\npod sp. zn. 4C 204/1992 je konaním, ktoré aj napriek uplynutému časovému obdobiu od\npodania žaloby, smeruje zo strany súdu k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa v jeho\nveci, poukazujúc najmä na stav konania, keď bolo konanie odročené na termín 02.03.2018\nza účelom vyhlásenia rozsudku, avšak tento sa z dôvodu úmrtia strany sporu neuskutočnil,\nna čo opätovne nemal Okresný súd Bratislava IV žiadny vplyv a nemohol danú skutočnosť\nžiadnym spôsobom ovplyvniť.\nNavrhujem preto, aby Ústavný súd... sťažnosť sťažovateľa na prerokovanie neprijal,\na v prípade prijatia ústavnej sťažnosti na prerokovanie, aby rozhodol tak, že základné\nprávo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy..., ako aj na právo\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného\nsúdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 4C 204/1992, porušené nebolo.»\n7. Procesné úkony okresného súdu, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu,\npovažoval ústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú\nzo súdneho spisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 22. júna 2018.\n8. K vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko aj právny zástupca v podaní\ndoručenom ústavnému súdu 28. júna 2018, v ktorom okrem iného uviedol:\n„Sťažovateľ vyčíta Okresnému súdu Bratislava IV predovšetkým neefektívny postup,\na to najmä v období od vrátenia spisu z odvolacieho súdu dňa 04.12.2005 do uskutočnenia\nprvého pojednávania na súde prvého stupňa dňa 08.02.2017, pričom uplynulo viac ako 15\nmesiacov. Sťažovateľ zároveň v sťažnosti uviedol, že hoci z počtu a frekvencie pojednávaní\nby sa mohlo zdať, že aktivita súdu je veľká, opak je však pravdou. Viaceré pojednávania\n(ako napr. pojednávanie 26.10.2017 a 01.02.2018) boli nadbytočné, nemali žiadny\npraktický význam pre meritórny postup, resp. súd pojednávanie odročil, hoci na to nebol\ndôležitý dôvod (napr. pojednávanie nariadené na 13.09.2017).\nOkresný súd Bratislava IV vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že k celkovej dĺžke\nkonania mohla prispieť aj strana sporu svojim správaním, napr. opakovanými žiadosťami\no odročenie, resp. predkladaním a označovaním nových dôkazov hoci spor sa vedie už od\nroku 1992.\n\n12\n\nV tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na to, že on svojim správaním nedal príčinu\nna predĺženie konania, nikdy nežiadal o odročenie pojednávania a nepredkladal resp.\nneoznačoval nové dôkazy. Naopak, práve sťažovateľ apeloval na súd (svojim písomným\npodaním zo dňa 12.10.2017), aby súd viac nepripustil predloženie resp. označenie ďalších\ndôkazov a aby aplikoval inštitút sudcovskej koncentráciu konania, keďže na to boli splnené\nprocesné prostriedky. Súd na nasledujúcom pojednávaní výslovne uviedol, že sudcovskú\nkoncentráciu konania nebude aplikovať. Ak teda súd uvedomelo pripustil ďalšie\ndokazovanie v tejto procesnej situácii, prevzal na seba zodpovednosť za dĺžku konania\nspôsobenú nutnosťou vykonania oneskorene navrhnutých dôkazov a toto viac nie je možné\npričítať sporovej strane (hoci nejde o sťažovateľa, ale o jeho protistranu). Je prirodzene\npravdou, že súd nemá vplyv na to, že žalobkyňa v 3. rade zomrela počas konania. Je však\nzrejmé, že pojednávanie nariadené na termín 01.02.2018 bolo obsahovo celkom\nnadbytočné, pred týmto pojednávaním boli súdu doručené záverečné reči strán sporu,\na teda prakticky nič nebránilo tomu, aby súd už na tomto pojednávaní vyniesol rozsudok so\nstručným zdôvodnením. Odročenie za účelom vyhlásenia rozsudku na termín 02.03.2018\nnebolo potrebné a nebol na to dôležitý dôvod. Práve v tomto období nepotrebného\nodročenia, jeden deň pred vyhlásením rozsudku, došlo k úmrtiu. Ak by súd postupoval\nefektívne a rozhodnutie by vyhlásil už dňa 01.02.2018, k oddialeniu rozhodnutia by\nobjektívne nedošlo.\nInými slovami, súd nemal žiadny vplyv nad úmrtím žalobkyne v 3. rade, ale mal plný\nvplyv nad organizovaním vlastného postupu, pričom pri efektívnom postupe, by objektívne\nk rozhodnutiu došlo ešte pred úmrtím žalobkyne v 3. rade.\nObrana súdu nie je akceptovateľná aj z toho dôvodu, že už samotná dĺžka súdneho\nkonania (ktorú podľa skoršieho nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 475/2011-40 zo dňa\n06.03.2012, a podľa názoru sťažovateľa aj v období po náleze ústavného súdu, treba\npripisovať postupu Okresného súdu Bratislava IV) generuje zvýšenie komplikovanosti\nsporu, a to jednak v podobe zhoršenia dôkaznej situácie (postupne starnú, zabúdajú\na umierajú svedkovia) ako aj v podobe množenia strán sporu (namiesto zomrelých strán do\nkonania vstupujú ich dedičia, ktorých je viacero). Toto generuje nutnosť doručovania\nviacerým osobám, čo len zvyšuje pravdepodobnosť vád v doručovaní a pod. Vzhľadom na\n\n13\n\nuvedené, sťažovateľ považuje obranu Okresného súdu Bratislava IV za nedôvodnú a žiada,\naby Ústavný súd SR sťažnosti sťažovateľa v celom rozsahu vyhovel.“\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po\noboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného\npráva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\n10. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak\nústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1\nvzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody\nporušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\n\n14\n\n12. Ústavný súd si pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva vo vzťahu k právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, t. j. v obsahu týchto práv podľa názoru ústavného súdu nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (napr. I. ÚS 28/01).\n13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až\nprávoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená\n\nnastolenie\n\nprávnej\n\nistoty\n\ninak\n\nako\n\nprávoplatným\n\nrozhodnutím\n\nsúdu\n\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\n14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala\npredtým z niektorých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), a to\n§ 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti\npovinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016\nje expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný princíp konania je\npremietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku so zohľadnením\nosobitostí jednotlivých druhov konaní. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva\nnapríklad z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo\nrozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na\npovahu konania, z § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z § 168 – § 172 CSP\no predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán a z § 179 ods. 1 CSP,\n\n15\n\npodľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom\npojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1\nprvej vety, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\n15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho\nkonania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj\npovahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom\nprípade.\n15.1 Ústavný súd už namietané konanie z hľadiska jeho skutkovej a právnej zložitosti\nposudzoval v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 8/2011, ako aj II. ÚS 475/2011, preto\nzložitosť veci nie je potrebné znova hodnotiť, hoci na priebeh konania, ako to vyplýva\nz vyjadrenia predsedníčky senátu krajského súdu z 20. máj 2013, mohlo mať čiastočne\nvplyv (č. l. 624 v spise okresného súdu) to, že „v predmetnej veci bol opakovane menený\npetit (pôvodne znel na určenie, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov novovytvorených parciel), ostatným petitom sa navrhovatelia domáhajúc určenia, že\noznačené nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich starých rodičoch. V rámci konania\nprvostupňový súd riešil aj otázku vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo strany\nprávnych predchodcov navrhovateľov a to aj počas účinnosti tzv. stredného Občianskeho\nzákonníka (zákona č. 141/1950 Zb.) navyše aj k časti neknihovanej parcely. Spisový\nmateriál je tak náročnejší na štúdium a prípravu“ (na začiatku to bolo konanie o určenie\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti s prísl. ‒ č. l. 2 v spise, pozn.).\n15.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka\nposudzovaného konania (strany sporu) v preskúmavanom konaní, ústavný súd konštatuje, že\npo náleze ústavného súdu neprispel svojím správaním k doterajšej dĺžke napadnutého\nkonania. Sťažovateľ sa zúčastnil všetkých nariadených pojednávaní, podal aj vzájomný\n\n16\n\nnávrh, a iba využíval oprávnenia, ktoré mu umožňovali procesné kódexy (OSP a CSP) pri\nhájení svojich práv. Ani okresný súd nemal konkrétne výhrady k jeho správaniu.\n15.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, ako aj iných\nvšeobecných súdov v napadnutom konaní. V tejto časti ústavný súd najprv konštatuje, že\nz ústavnoprávneho hľadiska je neakceptovateľné, že konanie nebolo právoplatne skončené\n(ani po 6 rokoch po vydaní nálezov ústavného súdu), hoci prebieha na okresnom súde už od\nroku 1992. Podľa názoru ústavného súdu konanie, ktoré trvá tak neobyčajne dlho, ako to\nbolo v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať\nza nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1\ndohovoru (obdobne napr. II. ÚS 3/09, III. ÚS 170/2010, III. ÚS 21/2014). Takáto zdĺhavosť\nkonania predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na\nsúdnu ochranu stáva iluzórnym, teda ho aj ohrozuje vo svojej podstate (mutatis mutandis\nI. ÚS 39/00, I. ÚS 66/03, II. ÚS 58/08).\nOkresný súd síce hneď po náleze nariadil viaceré pojednávania a následne v krátkom\nčase aj rozhodol rozsudkom, ale jeho úkony nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty,\nv ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným\núčelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Na konanie\nmal vplyv aj rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol vzájomný návrh sťažovateľa\nz dôvodu, že navrhnutý petit bol v časti nevykonateľný a v časti domáhajúcej sa uloženia\npovinností Správe katastra pre hlavné mesto Bratislava zamietnutý (pozri rozsudok\nkrajského súdu sp. zn. 9 Co 82/2013, 9 Co 83/2013 z 12. septembra 2013 ‒ č. l. 637).\nRozsudok krajského súdu bol totiž následne zrušený najvyšším súdom, pretože ním bola\nodňatá sťažovateľovi možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f) OSP a vec mu tak\nbola vrátená na ďalšie konanie. Najvyšší súd k tomu uviedol: „Znemožnenie realizácie\nprocesných práv účastníka v takomto prípade je prakticky dôsledkom nerešpektovania\nústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolacím súdom, lebo\núčastníkovi konania odopiera možnosť prieskumu správnosti, nových, poprípade z pohľadu\nsúdu prvého stupňa bezvýznamných, z hľadiska posúdenia odvolacím súdom však\nrozhodujúcich skutočností“ (č. l. 751 v spise okresného súdu). Na doterajšiu dĺžku\n\n17\n\nnamietaného konania mali tiež vplyv aj väčší počet účastníkov (strán) sporu a ich úmrtia\nv priebehu konania, časté zmeny petitu žaloby žalobcami, ako aj zmeny a doplnenia\nvzájomného návrhu sťažovateľa (napr. 5. augusta 2015) a rozhodovanie o nich, resp.\nnerozhodnutie okresného súdu o zmene žalobného návrhu žalobcov (č. l. 769 vyplývajúce\nz rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 9 Co 253/2015 z 30. októbra 2015, ktorým zrušil\nnapadnutý rozsudok okresného súdu z 20. novembra 2012, pozn.), ako aj rozhodovanie\no opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam všeobecných súdov vo veci samej (spisy sa\nnachádzali na odvolacom a dovolacom súde od roku 2013 viac ako 27 mesiacov, pozn.).\nZa zmienku tiež stojí spomenúť, že od posledného vrátenia spisu z krajského súdu\nv decembri 2015 okresný súd vykonával v roku 2016 iba jednoduché procesné úkony\n(doručoval rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 9 Co 253/2015 z 30. októbra 2015 stranám\nsporu,\n\nzisťoval\n\nadresu\n\nžalovanej,\n\nrozhodol\n\no zmene\n\npetitu\n\nžalobného\n\nnávrhu\n\na vylúčil vzájomný návrh sťažovateľa na samostatné konanie a niektoré ďalšie nariadené\npojednávania boli z jeho strany nadbytočné, a tým aj nesústredené a neefektívne (pozri body\n4 a 8 z vyjadrenia sťažovateľa).\n16. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa\nktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním\npríslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej\nneistoty účastníkov súdneho konania (strán sporu). Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu\n(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu\nprávnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,\naby\n\no jeho\n\nveci\n\nrozhodol\n\n(napr.\n\nIV. ÚS 164/03,\n\nIV. ÚS 121/04,\n\nIV. ÚS 267/04,\n\nIV. ÚS 380/08, I. ÚS 158/2010, I. ÚS 85/2017).\nZ uvedeného je teda zrejmé, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní\ndošlo opakovane k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(pozri bod 1 výroku tohto rozhodnutia).\n\n18\n\n17. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti taktiež namietal, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo aj k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu (resp.\nspravodlivý proces) v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa môže každý domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nCitovaný čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom na zákonom upravené\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej\nochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50\nústavy).\n18. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že k porušeniu základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola\nodmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ak by súd\nodmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej alebo právnickej osoby\n(I. ÚS 35/98, II. ÚS 8/01). Spôsobenie zbytočných prieťahov v konaní súdom môže založiť\nporušenie základného práva účastníka súdneho konania na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy, ale neznamená spravidla\nodmietnutie spravodlivosti majúce za následok porušenie základného práva upraveného\nv čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 8/01).\n19. K porušeniu tohto základného práva zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní by\nvšak mohlo dôjsť v prípade, ak by postup všeobecného súdu v takomto konaní v dôsledku\nzbytočných prieťahov viedol v konečnom dôsledku k zmareniu možnosti poskytnúť\nefektívnu a účinnú ochranu tým právam účastníka konania, ochrany ktorých sa domáha\n(obdobne IV. ÚS 132/2010).\n20. Sťažovateľ sa v procesnom postavení žalovaného v 2. rade v konaní trvajúcom\nviac ako 26 rokov nachádza v právnej neistote. Vzhľadom na význam napadnutého konania\nokresného súdu pre sťažovateľa jeho mimoriadne neprimeraná dĺžka, vymykajúca sa\nakejkoľvek možnosti jej akceptácie, zasahuje podľa názoru ústavného súdu samotnú\n\n19\n\npodstatu a účel základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy,\npretože poskytnutie reálnej súdnej ochrany účastníkovi konania nevyhnutne predpokladá jej\nposkytnutie v rozumnom čase zodpovedajúcom povahe práv, ktoré sú predmetom konania,\na reálnym okolnostiam prerokúvanej veci. Ústavný súd preto dospel k záveru, že v danom\nprípade došlo už aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).\n21. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany\nsťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia však neprikázal okresnému\nsúdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo\nveci bez zbytočných prieťahov, pretože táto povinnosť mu bola uložená nálezmi ústavného\nsúdu (pozri bod 15.1)\nIII.\n22. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €\nz dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, ktoré odôvodnil najmä tým, že „Uvedená výška\nfinančného zadosťučinenia je primeraná vo vzťahu k významu základného práva a miere\nzásahu. Ako vyplýva z vyššie uvedeného dochádza k enormnému zásahu do základných\npráv, keď súdne konanie trvá už viac ako 25 rokov a stále nie je ukončené na súde prvej\ninštancie. Sťažovateľ má intenzívny pocit bezmocnosti, keď aj počas súdneho konania\ndochádza zo strany žalobcov k neoprávnenému užívaniu jeho pozemku. Sťažovateľ je s touto\nrealitou konfrontovaný a využitie zákonných možností v spojení neefektívnym postupom\nsúdu len umocňuje pocit bezprávia. Zásah do základných práv je o to citeľnejší, že\nk zbytočným prieťahom v konaní dochádza aj napriek tomu, že Ústavný súd SR už dvakrát\nkonštatoval existenciu prieťahov a zásahu do základných práv a zároveň uložil okresnému\nsúdu povinnosť ďalej konať bez zbytočných prieťahov. Napriek týmto príkazom súdne\nkonanie trvá ďalších 6 rokov a z toho na súde prvej inštancie viac ako 27 mesiacov, čo je\n\n20\n\nneprípustné. Všetky tieto skutočnosti sťažovateľa frustrujú a nadobúda pocit, že sa toto\nsúdne konanie nikdy neskončí. Preto len samotné konštatovanie porušenia základného\npráva sťažovateľ nepovažujú za dostatočné zadosťučinenie.“.\n23. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd tiež dospel k názoru, že len\nkonštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal\nza odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia\nzákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti po náleze ústavného súdu\na inými všeobecnými súdmi považuje za primerané v sume 2 500 € (zobral pri tom do\núvahy aj výšku už priznaného finančného zadosťučinenia predchádzajúcim nálezom v sume\n6 000 €, pozn.). Vo zvyšnej časti tak jeho žiadosti v bode 22 nevyhovel (bod 4 výroku\nnálezu).\n24. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil\n(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti nálezu ústavného súdu.\n25. Ústavný súd napokon priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil\nnárok na ich úhradu. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd\nvychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2018 je 153,50 € a hodnota režijného paušálu je 9,21 €. S poukazom na\nvýsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za tri úkony právnej služby\nuskutočnené v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému\nsúdu, vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v celkovej sume 488,13 € vrátane režijného\npaušálu, tak ako to je uvedené v bode 3 tohto rozhodnutia.\n\n21\n\n26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;\nto neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie\nmedzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej\nrepublike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté\nrozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).\nV Košiciach 18. júla 2018\n\n22", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "návrh-vzájomný (protinávrh)", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "vlastníctvo", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:84b690bc-214b-492f-8592-361db9b53c33", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.85.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 85/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 85/2017 z 5. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.85.2017.2"}, {"guid": "ussr:e04175c6-472d-4a53-9cf2-31db60867d77", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 21/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 21/2014 z 4. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-04", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e04175c6-472d-4a53-9cf2-31db60867d77"}, {"guid": "ussr:9cc7f06c-feb2-4f5c-be8f-9483758d10c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 475/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 475/2011 z 6. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9cc7f06c-feb2-4f5c-be8f-9483758d10c8"}, {"guid": "ussr:40718c75-2dab-4a91-9cb3-9fe0f24a6b6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 8/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 8/2011 z 10. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40718c75-2dab-4a91-9cb3-9fe0f24a6b6e"}, {"guid": "ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 158/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e"}, {"guid": "ussr:7a96bb3f-2e64-439a-b3bb-71b79d2e7911", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 132/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 132/2010 z 30. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a96bb3f-2e64-439a-b3bb-71b79d2e7911"}, {"guid": "ussr:b6f2e44a-fcce-463f-b774-fbcffeabbc7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 170/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 170/2010 z 22. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-22", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f2e44a-fcce-463f-b774-fbcffeabbc7a"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be"}, {"guid": "ussr:a483002f-b22f-4435-9629-0b747e60a17c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 58/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/08 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a483002f-b22f-4435-9629-0b747e60a17c"}, {"guid": "ussr:83e5db58-9a47-4c89-9e0e-3b9b9df0aa5f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 121/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 121/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83e5db58-9a47-4c89-9e0e-3b9b9df0aa5f"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/03 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e"}, {"guid": "ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 164/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 164/03 z 22. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-22", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:b049a3b0-9083-4d3c-8b03-dcbf995953ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 8/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/01 z 18. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-18", "citacie_n": 229, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b049a3b0-9083-4d3c-8b03-dcbf995953ed"}, {"guid": "ussr:bc509548-0018-4d63-b086-76454260abce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.39.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 39/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 39/00 z 24. 10. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-10-24", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.39.2000.1"}, {"guid": "ussr:56489fc9-d0c0-412e-94dc-bf9ac51e2d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1"}, {"guid": "7b4cd252-8960-4b9f-82f9-f8d0d735479a:72f633b3-77a0-42fc-a684-a565c922edff", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5312210144.3", "spisova_znacka": "9Co/253/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/253/2015 z 20. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-05-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5312210144.3"}, {"guid": "70463dce-0f6b-436b-8cca-b9852cfcac4d:a58455f2-b0fd-49ac-869c-0d06ae8146b0", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2312228444.1", "spisova_znacka": "9Co/83/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/83/2013 z 11. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-11-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2312228444.1"}, {"guid": "e0a25da8-51f2-4998-a99c-468edd56c80b:9bda4813-e65e-4064-82a7-e988c5e01df6", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/82/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/82/2013 z 18. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e0a25da8-51f2-4998-a99c-468edd56c80b:9bda4813-e65e-4064-82a7-e988c5e01df6"}], "citovane_v": []}