{"guid": "ussr:0f9d393d-dee1-4e0e-98e4-f4041ba720f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.162.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2018 z 15. 8. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. augusta 2018, sp. zn. I. ÚS 162/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.162.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-08-15", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0f9d393d-dee1-4e0e-98e4-f4041ba720f8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.162.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.162.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.162.2018.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 162/2018-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. augusta 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka\na Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Dikošom, advokátska kancelária\nADVOKATI Müller & Dikoš, s. r. o., Závodská cesta 3911/24, Žilina, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 15 Co 421/2014 zo 7. decembra 2016 a uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 135/2017 zo 14. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 135/2017 zo 14. septembra 2017 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 135/2017\nzo 14. septembra 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3.\n\np r i z n á v a právo na úhradu trov právneho zastúpenia\n\nv sume 374,80 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat centov), ktorú\nNajvyšší súd Slovenskej republiky\n\np ovin ý\n\nje\n\nmu\n\nvyplatiť na účet jeho právneho zástupcu\n\nMgr. Martina Dikoša, advokátska kancelária ADVOKATI Müller & Dikoš, s. r. o.,\nZávodská cesta 3911/24, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 162/2018-10 zo 16. mája 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 15 Co 421/2014 zo 7. decembra 2016\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 3 Cdo 135/2017 zo 14. septembra 2017.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom\nLučenec (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 6 C 131/09 sa sťažovateľ na základe zákona\nč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\n\n2\n\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“)\ndomáhal priznania mu nároku na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku\nnesprávneho úradného postupu Okresného súdu Revúca (ďalej aj „škodca“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 C 54/08. Podľa sťažovateľa sa v tomto konaní vedenom\npod sp. zn. 3 C 54/08 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré\nv minulosti sťažovateľ síce na základe kúpnej zmluvy predal obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „kupujúci“), avšak potom, ako kupujúci nezaplatil celú\ndohodnutú kúpnu cenu, sťažovateľ od kúpnej zmluvy odstúpil. V tomto konaní Okresný súd\nRevúca vydal 23. mája 2001 uznesenie o predbežnom opatrení, ktorým uložil kupujúcemu\npovinnosť zdržať sa nakladenia so spornými nehnuteľnosťami, a potom, ako toto uznesenie\nna základe odvolania kupujúceho potvrdil aj krajský súd, Okresný súd Revúca (škodca)\nopomenul svoju povinnosť podľa § 21 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv\nk nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Štátne\norgány, štátne právnické osoby a notári sú povinní zasielať okresným úradom nimi\nvyhotovené verejné listiny a iné listiny o nehnuteľnostiach a o právach k nehnuteľnostiam,\nako aj iné údaje súvisiace s evidovaním nehnuteľností a práv viažucich sa k nim v katastri\ndo 30 dní odo dňa ich vyhotovenia; ak je verejnou listinou rozhodnutie štátneho orgánu,\npočíta sa lehota odo dňa jeho právoplatnosti.“, a toto právoplatne predbežné opatrenie\nnezaslal príslušnému katastrálnemu úradu. Podľa sťažovateľa v dôsledku tohto nesprávneho\núradného postupu škodcu mu bola spôsobená škoda, pretože napriek zmienenému\nprávoplatnému predbežnému opatreniu po tom, ako bolo na majetok kupujúceho vyhlásené\nkonkurzné konanie, boli sporné nehnuteľnosti z dôvodu absentujúceho zápisu v katastri\nnehnuteľností zahrnuté do konkurznej podstaty kupujúceho (úpadcu) a následne boli\nprevedené na nového vlastníka.\n3. Rozsudkom sp. zn. 6 C 131/09 z 28. februára 2014 okresný súd žalobu sťažovateľa\nzamietol a zaviazal ho nahradiť žalovanému trovy konania, pričom toto rozhodnutie bolo\npotvrdené aj odvolacím krajským súdom, a to jeho rozsudkom sp. zn. 15 Co 421/2014\nzo 7. decembra 2016. Dovolanie, ktoré sťažovateľ odôvodnil § 420 písm. f) a § 421 ods. 1\npísm. a) Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),\n\n3\n\nnajvyšší súd svojím uznesením sp. zn. 3 Cdo 135/2017 zo 14. septembra 2017 odmietol\ns odôvodnením, že nebol naplnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, pričom\ndovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP sa najvyšší súd nezaoberal,\nodvolávajúc sa pritom na stanovisko veľkého senátu občianskoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 V Cdo2/2017 z 19. apríla 2017.\n4. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v súvislosti s rozhodnutím najvyššieho súdu okrem\niného uviedol:\n„Ak mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za to, že námietky Sťažovateľa sa\nv podstate netýkali procesného pochybenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ale právneho\nposúdenia veci, má Sťažovateľ za to, že sa mal Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberať\ndovolaním Sťažovateľa práve z uvedeného dôvodu a nie tento vylúčiť s poukazom\nna uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu...\nPre úplnosť Sťažovateľ uvádza, že i samotné uznesenie veľkého senátu\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu možno považovať za kontroverzné, nakoľko sa\npodľa jeho názoru nijako nevylučuje, aby bolo rozhodnutie odvolacieho súdu nesprávne tak\nz dôvodu nesprávneho procesného postupu, ako aj z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci, čiže vylučovať prípustnosť dovolania z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci, ak je rozhodnutie odvolacieho súdu napadnuté z dôvodu nesprávneho\nprocesného postupu, je protiústavné...\nSťažovateľ má za to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky mu odňal možnosť konať\npred súdom, čím došlo k zásahu do jeho ústavou garantovaných práv.“\n5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„Základné právo Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\na ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 14.09.2017, sp. zn. 3 Cdo/135/2017-291 a rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 07.12.2016, sp. zn. 15 Co/421/2014-249, ktoré mu\npredchádzalo, porušené boli.\n\n4\n\nUznesenie\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nzo\n\ndňa\n\n14.09.2017,\n\nsp. zn. 3Cdo/135/2017-291 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa\n07.12.2016, sp. zn. 15Co/421/2014-249, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie Krajskému\nsúdu v Banskej Bystrici.“\n6. Sťažovateľ si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania pred ústavným\nsúdom v sume „... 374,80 EUR /2 právne úkony: príprava a prevzatie veci a podanie\nna súd –1 úkon á 147,33 EUR + paušálna náhrada 8,84 EUR za úkon + DPH 20% ...“.\n7. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci za krajský súd písomne vyjadril jeho\npodpredseda listom sp. zn. Spr 560/18 z 10. júla 2018, za najvyšší súd jeho predsedníčka\nlistom č. k. KP 3/2018-52 z 20. júla 2018 a k vhodnosti ústneho prejednania veci sa právny\nzástupca sťažovateľa vyjadril listom zo 4. júla 2018.\n7.1 Podpredseda krajského súdu vo svojom vyjadrení zaujal stanovisko\npredovšetkým k meritu konania vedeného pred odvolacím súdom a okrem iného uviedol:\n„Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 15Co/421/2014-249\nzo 7. decembra 2016 jasne a zrozumiteľne odôvodnil rozhodnutie, odpovedal na všetky\nprávne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, stručne a jasne\nobjasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Poukázal na správny záver okresného súdu\nspočívajúci v tom, že v prejednávanom prípade nie je daná priama príčinná súvislosť medzi\nnesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Rimavskej Sobote a Okresného súdu\nv Revúcej a škodou, ktorej náhrady sa žalobca domáha. Nárok na náhradu škody, ktorý si\nžalobca uplatnil nespĺňa podmienky v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. Plnenie, ktorého sa\nžalobca domáhal titulom náhrady škody, nepredstavuje jeho majetkovú ujmu spôsobenú\nnesprávnym úradným postupom, jeho majetok sa nezmenšil nesprávnym postupom súdu,\ntento dôsledok nastal v dôsledku zamietnutej žaloby o určenie vlastníckeho práva\na vypratanie nehnuteľnosti v konaní Okresného súdu Revúca...\nv sťažnosti však predovšetkým namietal postup Najvyššieho\nsúdu... K postupu najvyššieho súdu sa krajský súd nevyjadruje.\n\n5\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici oznamuje, že... súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania pred ústavným súdom, nakoľko od tohto pojednávania nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci.“\n7.2 Predsedníčka najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla:\n„... zastáva najvyšší súd názor, že sťažovateľom namietané práva boli rozhodnutím\nnajvyššieho súdu porušené.\nNajvyšší súd súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a ponecháva rozhodnutie\no sťažnosti na úvahe ústavného súdu.“\n7.3 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústneho\npojednávania uviedol, že „... súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania...“.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základných práv a práv\nzaručených v ústave a dohovore.\nII.\n9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že jeho úlohou nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný\nsúd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym\norgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1\n\n6\n\nústavy mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba\nz hľadiska, či je alebo nie je v súlade s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave.\nInými slovami, skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05,\nII. ÚS 127/07).\n11. Primárne je sťažnosť sťažovateľa založená na námietke, že k porušeniu jeho\nzákladného práva a práva na spravodlivé súdne konanie došlo napádaným uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 135/2017 zo 14. septembra 2017, pretože najvyšší súd ním\nodmietol jeho dovolanie odôvodnené § 420 písm. f) CSP bez toho, aby sa súčasne zaoberal\naj prípustnosťou a dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, a to i napriek\ntomu, že sťažovateľ ako dovolací dôvod primárne uviedol rozpor napadnutého uznesenia\nkrajského súdu, ako aj okresného súdu s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu,\npreto sťažovateľ považuje toto rozhodnutie najvyššieho súdu za arbitrárne a nezákonné.\n12. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n\n7\n\n13. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich\nzákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou\na výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom\nzasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade\na aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu\npri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania\n(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka\nmateriálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu\npodstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).\n14. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo na prístup k súdu.\nSlovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci má pozitívny záväzok aktívnym\nspôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom neboli\noprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto práva\na slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné. Z konštantnej judikatúry ústavného\nsúdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\npatrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch.\nAk účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom pre poskytnutie ochrany\nv opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť (napr. II. ÚS 78/05,\nII. ÚS 249/05).\n15. Najvyšší súd v interakcii s námietkami sťažovateľa svoje uznesenie v podstatnej\nčasti odôvodnil takto:\n„Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky,\nza ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať\nrozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (3 Cdo 319/2013, 1 Cdo 348/2013,\n3 Cdo 357/2016, 3 ECdo 154/2013, 3 Cdo 208/2014). Narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí byť\nvyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych\nopravných prostriedkoch.\n\n8\n\nNaďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu\nna neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu\nochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 172/03].\nNaznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho\nprípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie\nprípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že\ndovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také\nrozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je\ndovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n...\nŽalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z § 420 písm. f/ CSP a zároveň\nz ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.\nZ ustanovení CSP, ktoré sa vzťahujú na dovolacie konanie, nevyplýva jednoznačne,\nči prichádza do úvahy súbežné uplatnenie prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP,\nako aj v zmysle § 421 CSP.\nOtázka možnosti súbežného uplatnenia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle\ntýchto ustanovení CSP bola riešená veľkým senátom občianskoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu, ktorý v uznesení z 19. apríla 2017 sp. zn. 1 VCdo 2/2017 konštatoval, že:\na/ kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 420 a § 421 CSP je neprípustná,\nb/ ak sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti podľa oboch uvedených\nustanovení, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie\nprípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP, c/ ak sú v dovolaní uplatnené viaceré vady\nzmätočnosti uvedené v § 420 písm. a/ až f/ CSP, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti\ndovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej\nvady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste.\nUvedeným rozhodnutím veľkého senátu, ktoré je dostupné aj na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu (www.nsud.sk), sú senáty najvyššieho súdu viazané (§ 48 ods. 3 veta prvá\nCSP).\n\n9\n\nTrojčlenný senát 3 C najvyššieho súdu, riadiac sa právnymi závermi vyjadrenými\nv označenom rozhodnutí veľkého senátu, skúmal prípustnosť dovolania žalobcu len podľa\nustanovenia § 420 písm. f/ CSP (nezaoberal sa teda prípustnosťou jeho dovolania\nz hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/, b/ CSP).“\n16. V kontexte sťažnostnej argumentácie sťažovateľa bolo zo strany ústavného súdu\npredmetom posúdenia, či je z ústavného hľadiska udržateľný taký prístup najvyššieho súdu\nako súdu rozhodujúceho o dovolaní, v zmysle ktorého ak sú v dovolaní súbežne uplatnené\ndôvody prípustnosti podľa ustanovenia § 420 CSP, ako aj podľa § 421 CSP, dovolací súd sa\npri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania\nz hľadiska § 420 CSP, resp. ak je uplatnených viacero dovolacích dôvodov v rámci\n§ 420 písm. a) – f) CSP, keď sa obmedzí iba na preskúmanie tohto z nich, ktorý je\nna prednejšom mieste.\n17. K tejto otázke prijal ústavný súd uznesením č. k. Plz. ÚS 1/2018-22\nz 25. apríla 2018 nasledujúce zjednocujúce stanovisko:\n„Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa\nustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku, ako aj § 421 Civilného sporového\nporiadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania\nobmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 Civilného sporového\nporiadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nRovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420\npísm. a) až f) Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa\npri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania\nz hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená\nna prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky.“\n18. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\n\n10\n\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n19. Vzhľadom na uvedené zjednocovacie stanovisko pléna ústavného súdu, ktoré je\nplne aplikovateľné aj na prípad sťažovateľa a v intenciách ktorého, pokiaľ ide o posúdenie\notázky prípustnosti dovolania, je napádané uznesenie najvyššieho súdu ústavne\nneudržateľné, ústavný súd dospel k záveru, že týmto uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Cdo 135/2017 zo 14. septembra 2017 bolo porušené základné právo sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\n20. V súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením základného práva\n„každého“ na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho\norgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom zaručeného v čl. 46\nods. 3 ústavy ústavný súd podotýka, že riešenie vecného nároku sťažovateľa na náhradu\nškody, resp. posúdenie ústavnej udržateľnosti posúdenia tohto nároku všeobecnými súdmi,\nje v tomto procesnom štúdiu konania, kedy by sa k tejto otázke mohol ešte eventuálne\nvšeobecný súd vyjadriť, v konaní pred ústavným súdom predčasné, preto ústavný súd v tejto\nčasti sťažnosti sťažovateľa nevyhovel, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto\nrozhodnutia.\n21. Obdobne ústavný súd týmto rozhodnutím nevyhovel sťažnosti sťažovateľa ani\nv časti namietaného porušenia jeho práv v príčinnej súvislosti s rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 15 Co 421/2014 zo 7. decembra 2016, pretože v tomto procesnom štádiu konania\nústavnému súdu v tom bráni princíp subsidiarity vyjadrený v čl. 127 ods. 1 ústavy, a preto\nrešpektujúc zásadu vlastného sebaobmedzenia a zdržanlivosti (PL. ÚS 3/09, I. ÚS 76/2011,\nPL. ÚS 95/2011), ústavný nepovažoval za potrebné zaoberať sa postupom a namietaným\nuznesením krajského súdu, ktoré budú predmetom posúdenia ešte zo strany najvyššieho\nsúdu po vrátení veci na ďalšie konanie. Ústavný súd v tejto súvislosti prihliadol aj na zásadu\nminimalizovania zásahov do právomoci iných orgánov verejnej moci, keďže nálezom\n\n11\n\nzrušujúcim rozhodnutie o poslednom procesnom prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi\nna ochranu jeho práv poskytuje, sa vytvoril priestor na ochranu namietaného porušenia\ntýchto práv v rámci sústavy všeobecných súdov (obdobne pozri napr. IV. ÚS 128/07).\nIII.\n22. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd\nv nadväznosti na zistené porušenie jeho základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 rozhodol\no zrušení uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 135/2017 zo 14. septembra 2017 a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.\n23. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu\ntrov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich\núhradu v sume 374,80 € vrátane 20 % DPH.\n24. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3\nvyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 je 147,33 € a hodnota režijného\npaušálu je 8,84 €. Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2018 je 153,50 € a hodnota režijného paušálu je 9,21 €.\n25. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov\nza dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia,\npodanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 374,81 € vrátane režijného paušálu\na DPH, sťažovateľovi nevznikol nárok na úhradu trov konania za jeden úkon právnej služby\nvykonaný v roku 2018 (vyjadrenie k vhodnosti ústneho pojednávania po prijatí sťažnosti),\npretože tento úkon nijako vecne neprispel k posúdeniu sťažnosti sťažovateľa. Keďže právny\nzástupca sťažovateľa si uplatnil nárok na úhradu trov konania iba v sume 374,80 €,\n\n12\n\nústavný súd v záujme nerozhodnúť ultra petitum mu tento nárok priznal v uplatnenom\nrozsahu, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. augusta 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)", "nesprávny úradný postup", "dovolanie-prípustnosť", "náhrada škody (ujma)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cdo/135/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16"}, {"guid": "ussr:2cbcd924-fdcb-41a6-92a7-7665416e83d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/07 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cbcd924-fdcb-41a6-92a7-7665416e83d1"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "260bc0b0-3461-4562-b8cf-57990c234c0b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6609207571.1", "spisova_znacka": "15Co/421/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/421/2014 z 6. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-12-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6609207571.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:31ef4a2a-f760-4292-b26b-20d464203a54", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.78.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.78.2019.1"}, {"guid": "9419c87d-c5be-42af-97bc-6966658782b4:87c0bffa-abc7-4732-ad33-b9ab3581d248", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6609207571.1", "spisova_znacka": "3Cdo/200/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/200/2018 z 16. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6609207571.1"}]}