{"guid": "ussr:96f96300-afa4-419c-902e-3ee26fa85414", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.148.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 148/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/2018 z 18. 7. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. júla 2018, sp. zn. I. ÚS 148/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.148.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2018-07-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/96f96300-afa4-419c-902e-3ee26fa85414", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.148.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.148.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.148.2018.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 148/2018-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, sudcu Petra Brňáka a sudcu Milana\nĽalíka o sťažnosti\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou\n\nKolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\na konateľ Mgr. Lukáš Opett, PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I\nv konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cpr 6/2016, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.\n20 Cpr 6/2016 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cpr 6/2016\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €\n\n(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 585,75 € (slovom päťstoosemdesiatpäť eur a sedemdesiatpäť centov) na\núčet Advokátskej kancelárie Kolíková & Partners, s. r. o., do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca\n2018 elektronicky doručená a 6. apríla 2018 prostredníctvom poštovej prepravy doplnená\nsťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\n\nporušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cpr 6/2016 (ďalej len „namietané\nkonanie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v namietanom konaní\nokresného súdu v procesnom postavení žalobcu. Predmetom sporu je antidiskriminačná\nžaloba sťažovateľa v súvislosti s jeho odvolaním z funkcie riaditeľa Ústavu na výkon väzby\nv\n\n. Žaloba bola doručená okresnému súdu 7. februára 2012 a pôvodné konanie\n\nbolo vedené na okresnom súde pod sp. zn. 24 Cpr 1/2012 (ďalej len „pôvodné konanie“).\n\n2\n\nSťažovateľ doručil okresnému súdu 28. februára 2014 podanie označené ako „Návrh na\nzmenu návrhu na začatie konania a návrh na vstup ďalšieho účastníka na strane\nžalovaného“, na základe ktorého okresný súd uznesením z 30. júna 2016 časť pôvodného\nkonania vylúčil na samostatné konanie, t. j. namietané konanie okresného súdu. Vec bola\n6. septembra 2016 pridelená zákonnej sudkyni\n\n. V namietanom\n\nkonaní nebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti meritórne rozhodnuté ani nebolo nariadené\nžiadne pojednávanie.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že z hľadiska predmetu konania\nnejde o neštandardnú vec. Naopak, rozhodovanie o antidiskriminačných žalobách patrí\nk bežnej rozhodovacej agende všeobecných súdov. Podľa názoru sťažovateľa nejde\no právne zložité konanie, keďže sa v ňom nerieši právna otázka, ktorá by ešte nebola\nv judikatúre riešená. Uvedené súdne konanie nie je ani konaním, kde by výklad\na používanie platnej právnej úpravy neboli stabilizované v judikatúre vyšších súdov.\nZa príklad sťažovateľ uviedol nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 153/08, ktorý bol\npublikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod\nč. 13/2009. Nadväzne na to sťažovateľ konštatoval, že nemožno v danom prípade indikovať\nani znaky faktickej, skutkovej zložitosti prípadu.\n4. V súvislosti so svojím správaním v priebehu konania sťažovateľ zhodnotil, že\npočas celého súdneho konania bol aktívny. Sťažovateľ, či už sám alebo prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu, reagoval na výzvy okresného súdu včas a o svoje konania sa\naktívne zaujímal. Za prejav svojej aktivity považuje sťažovateľ aj podanie ústavnej\nsťažnosti, ktorou sa domáha odstránenia prieťahov v namietanom konaní a uloženia\npovinnosti okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.\n5. V súvislosti s postupom okresného súdu v namietanom konaní sťažovateľ ďalej\nuviedol:\n„Práve postup okresného súdu považujeme za dôvod vzniku zbytočných prieťahov\nv súdnom konaní. Hoci na začiatku konania okresný súd postupoval rýchlo, jeho ďalšie\nkonanie bolo poznačené výraznými zlyhaniami a tiež neefektívnou činnosťou...\n\n3\n\nTvrdíme, že okresný súd bol v predmetnom konaní nečinný v období od 07. 12. 2016\ndo 21. 04. 2017. Po dobu celkovo 4 mesiacov okresný súd nevykonal žiadny úkon smerujúci\nk rozhodnutiu veci.\nSme tiež toho názoru, že obdobie od 21. 04. 2017 do 08. 06. 2017 možno považovať\nza obdobie neefektívnej činnosti okresného súdu. Okresný súd samostatne vyzval\nsťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku výzvou zo dňa 21. 04. 2017 a následne výzvou\nzo dňa 08. 06. 2017 vyzval sťažovateľa na vyjadrenie sa k podaniu žalovaného, ktoré bolo\nokresnému súdu doručené 01. 12. 2016. Okresný súd mohol predmetné výzvy vykonať spolu,\nčím by postupoval efektívne a hospodárne. Najmä ak zohľadníme fakt, že išlo o konanie po\nvyčlenení na samostatné konanie, keď už boli vykonané úkony a nemohlo preto dôjsť ani\nk zastaveniu súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Táto neefektívna činnosť\nokresného súdu zbytočne predĺžila konanie o ďalšie 2 mesiace.\nK ďalšej neefektívnej a nehospodárnej činnosti okresného súdu došlo v období od\n30. 06. 2017 do 19. 02. 2018, pričom táto neefektívna činnosť poznačuje dĺžku konania až\ndodnes.“\n6. Sťažovateľ zároveň poukázal na to, že postupom okresného súdu nebolo do\nsúdneho spisu založené jeho kvalifikovane doručené podanie, pričom v tejto súvislosti\nuviedol: «dňa 30. 06. 2017 doručil sťažovateľ okresnému súdu prostredníctvom\nelektronického podania repliku k vyjadreniu žalovaného... Hoci bolo toto podanie riadne\ndoručené, nebolo okresným súdom zaevidované a zaradené do súdneho spisu. Až dňa\n09. 02. 2018 pri nahliadaní do spisu právny zástupca sťažovateľa zistil, že jeho podanie\n(ktoré malo byť doručené dňa 30. 06. 2018) sa v spise nenachádza. Podaním zo dňa 19. 02.\n2018 žalobca upozornil okresný súd na predmetnú chybu, pričom doložil aj chýbajúce\npodanie spolu s elektronickou doručenkou, v ktorej uvedené údaje sa považujú za pravdivé\npodľa ustanovenia § 30 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu\npôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o e-Governmente“). Vychádzajúc z ustanovenia § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) je zrejmé, že súd je povinný postupovať\nrýchlo a hospodárne tak, aby dokázal rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní.\nS ohľadom na systematické zaradenie ustanovenia § 167 CSP v druhej časti CSP označenej\n\n4\n\nako „Konanie v prvej inštancii“, prvej hlave označenej ako „Postup súdu po začatí\nkonania“ je zrejmé, že procesný postup - žaloba žalobcu, vyjadrenie žalovaného, replika\nžalobcu, duplika žalovaného predchádza predbežnému prejednaniu sporu (druhá hlava\ndruhej časti CSP označená ako „Predbežné prejednanie sporu“) alternatívne prvému\npojednávaniu (tretia hlava druhej časti CSP „Pojednávanie“). Inými slovami, okresný súd\nspravidla pred riadnym vykonaním úkonov podľa ustanovenia § 167 CSP nenariaďuje\npojednávania, nakoľko by nemohol rozhodnúť na jednom pojednávaní. Preto vyššie\npopísané procesné vady okresného súdu mu v zásade znemožňovali predmetný spor\nrozhodnúť a nariadiť pojednávanie. Postup okresného súdu je tak zjavne neefektívny\na nehospodárny. Predmetný prieťah v konaní trvá už viac ako 8 mesiacov.»\n7. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie vo veci samej takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Okresného súdu\nBratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 20 Cpr 6/2016 porušené bolo.\n2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n20 Cpr 6/2016 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 2000,- EUR (slovom\n\ndvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti\ntohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa.\n4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v plnej\nvýške do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“\n8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sú splnené všetky\nústavné a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie, a preto\nju uznesením č. k. I. ÚS 148/2018-18 z 25. apríla 2018 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1\na 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].\n\n5\n\n9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd 26. apríla 2018 vyzval\npredsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,\na zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.\n10. Na výzvu ústavného súdu písomne odpovedal podpredseda okresného súdu, ktorý\nvo svojom stanovisku sp. zn. 1 SprV/190/2018 doručenom ústavnému súdu 22. mája 2018\nuviedol:\n«Dovolím si uviesť, že vec je skutkovo a právne zložitá... a predmetom konania je\nv zmysle podania zo dňa 28.02.2014 sedem žalobných návrhov.\nPo oboznámení sa s obsahom sťažnosti sťažovateľa, považujem predmetnú sťažnosť\nna prieťahy v konaní za nedôvodnú.\nPrvé sťažovateľom namietané obdobie nečinnosti tunajšieho súdu od 07.12.2016 do\n21.04.2017 nepovažujem za zásadné pre konštatovanie prieťahov v konaní.\nĎalšie námietky sťažovateľa týkajúce sa obdobia od 21.04.2017 do 08.06.2017, ktoré\nnazýva „obdobím neefektívnej činnosti súdu“ považujem za nedôvodné. Uvedené súvisí\ns procesným postupom súdu v konaní, ktorý je v prvom rade určený splnením poplatkovej\npovinnosti žalobcu. Vyjadrenie sťažovateľa, že nemohlo dôjsť k zastaveniu konania pre\nnezaplatenie súdneho poplatku, nakoľko už boli vykonané úkony v žiadnom prípade\nnezodpovedajú ustanoveniu § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch... a to vzhľadom na jeho samotné znenie „pre nezaplatenie poplatku súd\nkonanie nezastaví, ak už začal konať vo veci samej“. Vykonanie procesného úkonu súdu v\nrámci prípravy pojednávania nemožno považovať za konanie súdu v merite veci. Preto sú\nvýčitky sťažovateľa týkajúce sa tohto obdobia podľa môjho názoru neprípustné. Na tomto\nmieste považujem za potrebné poukázať na skutočnosť, že právne zastúpený sťažovateľ\nvyčítajúci súdu jeho nedostatočne rýchle a neefektívne konanie, mohol súdny poplatok za\nžalobu zaplatiť bez čakania na výzvu súdu, čím by predmetné konanie urýchlil, pričom v\ntomto zmysle poukazujem na vyjadrenie sťažovateľa v časti IV.2. sťažnosti o jeho aktivite a\nnajmä jeho „proaktívnom záujme o konanie“, ktoré teda nie je pravdou. Faktom je, že\nsťažovateľ zaplatil súdny poplatok za žalobu až po výzve súdu, dňa 05.05.2017...\nTretím sťažovateľom namietaným obdobím je obdobie od 30.06.2017, t.j. od\nelektronického doručenia vyjadrenia sťažovateľa súdu, do 19.02.2018. V prvom rade je\n\n6\n\nnutné konštatovať, že v uvedenom období súd konal... Čo sa týka tohto obdobia, pričom\nnečinnosť možno podľa vyššie uvedeného tvrdiť len od 30.08.2017, je pravdou, že súd\nv konaní riadne nepostupoval doručením vyjadrenia sťažovateľa zo dňa 30.06.2017\nžalovanému na vyjadrenie. Toto bolo však spôsobené jedine skutočnosťou, že súd žiadnym\nvyjadrením sťažovateľa v danom období fyzicky nedisponoval, resp. nebolo súčasťou spisu\na nemal o ňom vedomosť. Súd toto podanie riadne neevidoval v dôsledku technického\nproblému v súvislosti s elektronizáciou justície a zmeny v rámci informačného systému\nv čase doručovania podania sťažovateľa súdu. V danom období nebolo možné ukladanie\nspráv Ústredného portálu verejnej správy aj s prílohami do Elektronického súdneho spisu\na do dokumentov pri automatickom priradení s spisu v rámci elektronického manažmentu\nsúdnych spisov Register. Samotný sťažovateľ v sťažnosti taktiež uvádza, že pri nahliadnutí\ndo spisu dňa 09.02.2018 zistil, že jeho podanie, ktoré malo byť súdu doručené dňa\n30.06.2018 sa v spise nenachádza. Súd sa o vyjadrení sťažovateľa zo dňa 30.06.2017\ndozvedel až dňa 19. 02. 2018 na základe upozornenia sťažovateľa, ktorým doložil chýbajúce\npodanie a tiež elektronickú doručenkou, od ktorej formalistický odvodzuje „dobu\nneefektívnej činnosti“ poznačujúcu dĺžku konania. Mám zato, že i v prípade konštatovania\npochybenia súdu z dôvodu vyššie uvedeného však nemožno konštatovať subjektívne\nzavinenie pri nečinnosti súdu... Mám zato, že i samotná dĺžka uvedeného obdobia by bez\nprihliadnutia na osobitný dôvod spočívajúci v technickom zlyhaní evidencie doručenia\nelektronického podania sťažovateľa, nebola dostatočná na konštatovanie prieťahov\nv konaní.\nS poukazom na vyššie uvedené možno sumarizovať, že sťažovateľ namieta tri\nobdobia ním tvrdenej nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti súdu... Vzhľadom na uvedené,\nnajmä na dôvod tretieho sťažovateľom namietaného obdobia a na faktickú nedôvodnosť\nsťažnosti, považujem predmetnú ústavnú sťažnosť skôr za využitie tohto inštitútu\nsťažovateľom na získanie finančného prospechu z technického pochybenia pri súdnej\nevidencii doručenia elektronického podania, ako domáhania sa nápravy jeho porušených\npráv v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 20 Cpr 6/2016.»\n11. Podpredseda okresného súdu zároveň súhlasil s upustením od ústneho\npojednávania v predmetnej veci a k svojmu vyjadreniu pripojil aj vyjadrenie zákonnej\n\n7\n\nsudkyne s prehľadom vykonaných procesných úkonov. Ústavný súd po dôkladnom\npreštudovaní vyjadrenia zákonnej sudkyne konštatuje, že vo svojej podstate po obsahovej\nstránke korešponduje s vyjadrením podpredsedu okresného súdu.\n12. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu podpredsedu\nokresného súdu a zákonnej sudkyne doručenom ústavnému súdu 18. júna 2018 uviedol:\n«Okresný súd Bratislava I na viacerých miestach svojho vyjadrenia upozorňuje, že\nprieťahy vznikajúce v jednotlivých fázach súdneho konania je potrebné vnímať v kontexte\njeho celkového priebehu. Sťažovateľ takýto prístup nenamieta, avšak odmieta selektívny\nvýber informácií o priebehu súdneho konania preferovaný Okresným súdom Bratislava I\n(ďalej len „súd“).\nAko vyplýva aj z vyjadrenia zákonnej sudkyne, sťažovateľ dňa 28.02.2014 doručil\nsúdu do konania sp. zn. 24Cpr 1/2012 podanie, ktorým chcel v časti opraviť a v časti zmeniť\npôvodne podanú žalobu. Na tomto mieste považujeme tiež za potrebné upriamiť pozornosť\nÚstavného súdu na fakt, že v konaní sp. zn. 24 Cpr 1/2012 je sťažovateľ oslobodený od\nsúdneho poplatku.\nToto podanie sťažovateľa súd prvej inštancie prerokúval 2 roky a až po viac ako 2\nrokoch od doručenia predmetného podania rozhodol o nepripustení zmeny žaloby\na vylúčení podania sťažovateľa na samostatné konanie uznesením č. k. 24Cpr 1/2012-69\nzo dňa 30.06.2016.\nAj po nadobudnutí právoplatnosti vyššie uvedeného uznesenia dňa 21.07.2016 súd\nprvej inštancie takmer 2 ďalšie mesiace nezrealizoval zapísanie vylúčenej veci a nepridelil\nk nej sudcu. Toto sa udialo až 06.09.2016.\nSkutočnosť, že táto časť konania bola poznačená významnými prieťahmi v konaní\nuznal aj samotný súd po podaní sťažnosti sťažovateľom v liste označenom ako\n„Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti“ zo dňa 27.09.2016.\nNásledne súd vo veci konal, avšak od 07.12.2016 do 21.04.2017 bol opätovne vo veci\nnečinný.\nDňa 21.04.2017 súd prvej inštancie síce vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho\npoplatku, avšak výzvu na zaplatenie súdneho poplatku mohol sťažovateľovi adresovať už od\n\n8\n\n28.02.2014 (t.j. od doručenia návrhu na zmenu žaloby, celkovo 3 roky), prípadne od\nvylúčenia veci na samostatné konanie dňa 30.06.2016 (takmer 1 rok), čo však neurobil.\nTáto skutočnosť má dopad aj na nasledovný priebeh konania, kedy sťažovateľ\nupozornil na to, že od 21.04.2017 do 08.06.2017 namiesto efektívneho a hospodárneho\nrealizovania viacerých úkonov naraz (čo reálne aj mohol, nakoľko mal k tomu podklady\nv súdnom spise) realizoval tieto úkony jednotlivo.\nNásledne dňa 30.06.2017 doručil sťažovateľ súdu repliku, bez ktorej doručenia\nžalovanému nebolo možné nariadiť pojednávanie. Táto replika však nebola zaevidovaná\nv súdnom spise.\nSme toho názoru, že predmetné konanie je potrebné posudzovať ako celok a brať do\núvahy všetky obdobia nečinnosti súdu, nakoľko v súhrne je zrejmé, že konanie sp. zn. 20Cpr\n6/2016 (v spojení s predchádzajúcou časťou konania sp. zn. 24Cpr 1/2012) je nimi\npoznačené ako celok...\nSúd vo svojom vyjadrení namieta, že v danom konaní ide o skutkovo a práve zložitú\nvec, keďže žalobca sa domáha siedmich žalobných návrhov. S týmto názorom súdu sa\nnestotožňujeme...\nV prejednávanej veci sa nevyskytuje väčší počet meniacich sa strán sporu, nie je\npotrebné vykonávať znalecké dokazovanie ani úkony v zahraničí. Sme preto toho názoru, že\nnejde o skutkovo zložité konanie.\nJe tiež zrejmé, že ide o konanie podľa zákona č. 365/2004 Z. z. Antidiskriminačný\nzákon, teda o konanie týkajúce sa bežnej agendy všeobecných súdov a judikatúra k nemu je\ndostatočná čo do počtu aj ustálenosti.\nPokiaľ súd uvádza, že predmetom konania je sedem žalobných návrhov, je potrebné\nuviesť, že žalobným návrhom č. 1 sa sťažovateľ domáha konštatovania diskriminačného\nsprávania, žalobným návrhom č. 2 sa sťažovateľ domáha ospravedlnenia za\ndiskriminačného správanie žalovaného (morálna satisfakcia), pričom žalobné návrhy č. 3 4 upravujú spôsob publikácie tohto ospravedlnenia. Žalobným návrhom č. 5 si sťažovateľ\nuplatňoval nárok na náhradu škody - ušlý zisk, ktorá mu bola spôsobená diskrimináciou\na žalobným návrhom č. 7 zase náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená\ndiskrimináciou. Žalobný návrh č. 6 sa týka náhrady trov konania (príloha č. 2). Žalobné\nnávrhy č. 5 a 7 žalobca vzal späť.\n\n9\n\nŽalobné návrhy spolu úzko súvisia, a preto je možné o nich vykonávať spoločné\ndokazovanie. Nejde o spolu nesúvisiace nároky, ktoré by si vyžadovali vykonanie\nosobitného dokazovania. Preto uplatneniu siedmich žalobných návrhov nemožno pričítať k\nskutkovej zložitosti konania.\nSúd vo svojom vyjadrení tvrdí, že na ťarchu sťažovateľa je potrebné zohľadniť fakt,\nže sťažovateľ nezaplatil súdny poplatok pri podaní žaloby a čakal až na výzvu súdu. S týmto\ntvrdením súdu nesúhlasíme, pretože nereflektuje osobitné okolnosti predmetného prípadu.\nSťažovateľ, ako žalobca oslobodený od súdnych poplatkov v konaní sp. zn.\n24 Cpr 1/2012, podal návrh na opravu a zmenu žaloby, pričom nebolo zrejmé či by mal,\na ak áno, v akej výške, zaplatiť súdny poplatok za zmenu žaloby. O tejto zmene konal súd\nprvej inštancie 2 roky a súdny poplatok sťažovateľovi nebol vyrubený. Po 2 rokoch vylúčil\nsúd vec na samostatné konanie, avšak takmer 2 ďalšie mesiace tomuto konaniu nepridelil\nspisovú značku. Po pridelení spisovej značky novému konaniu trvalo súdu ďalší 1 rok\npokiaľ vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.\nZa týchto okolností nebolo možné od sťažovateľa spravodlivo požadovať, aby zaplatil\nsúdny poplatok pred oznámením platobných údajov zo strany súdu...\nPodstatnú časť ústavnej sťažnosti predstavuje namietané obdobie neefektívnej\nčinnosti súdu od 30.06.2017 do 19.02.2018, resp. do 11.04.2018. Keďže sťažovateľ doručil\nrepliku súdu dňa 30.06.2017 od tohto dňa, pred doručením repliky žalovanému, nemohlo\nbyť v predmetnej veci nariadené pojednávanie. Preto je potrebné počítať obdobie\nneefektívnej činnosti súdu od 30.06.2017 a nie od 30.08.2017 ako uvádza súd. Tento názor\ndosvedčuje aj fakt, že po opakovanom doručení repliky súdu nebolo nariadené\npojednávanie, ale replika sťažovateľa bola v rámci prípravy na pojednávanie zaslaná\nžalovanému na vyjadrenie dňa 11.04.2018 (uznesenie č. k. 20 Cpr 6/2016-89).\nDôvodom neefektívnej činnosti súdu bolo nezaevidovanie podania sťažovateľa\nv súdnom spise z dôvodu nesprávneho nastavenia ukladania správ z elektronickej schránky\nsúdu do elektronického súdneho spisu. Keďže nešlo o subjektívne zavinenie konajúcej\nsudkyne, súd navrhuje na takto vzniknutý prieťah neprihliadať.\nPodľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu skutočnosť, že subjektívne zavinenie\naktuálne konajúceho sudcu nemožno určiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu strany a\nnemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne\n\n10\n\npríslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil, pretože Ústava Slovenskej\nrepubliky zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné\nopatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (nález\nÚstavného súdu sp. zn. I. ÚS 108/05 zo dňa 25. augusta 2005, publikovaný v Zbierke\nnálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 40/2005).\nInými slovami, súd objektívne zodpovedá za technické a personálne zabezpečenie\nsúdu, ako aj prieťahy v konaní, ktoré by nedostatkami v personálnom a technickom\nzabezpečení súdu mohli vzniknúť. Nemožno preto akceptovať obranu súdu, spočívajúcu na\nabsencii subjektívneho zavinenia konajúceho sudcu. Nad rámec považujeme za potrebné\nzdôrazniť, že v ústavnej sťažnosti sme subjektívne zavinenie konajúcej sudkyne za prieťahy\nv konaní ani nenamietali…\nSťažovateľ súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v zmysle ustanovenia § 30\nods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov...»\n13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nupustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.\n15. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného\npráva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v namietanom konaní okresného súdu.\n\n11\n\n16. Nadväzne na časť vyjadrenia právneho zástupcu sťažovateľa, kde v rámci svojej\nsťažnostnej argumentácie poukázal aj na nečinnosť okresného súdu v pôvodnom konaní, t. j.\nv konaní vedenom pod sp. zn. 24 Cpr 1/2012 (v období od podania návrhu na zmenu žaloby\ndo vylúčenia nároku sťažovateľa na samostatné konanie), ústavný súd poukazuje na\nskutočnosť, že na ústavnom súde je v súčasnosti pod sp. zn. II. ÚS 258/2018 vedené\nkonanie, v ktorom ústavný súd skúma existenciu zbytočných prieťahov práve v pôvodnom\nkonaní okresného súdu, t. j. v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Cpr 1/2012. Ústavný súd\nkonštatuje, že prieťahy v pôvodnom konaní okresného súdu sú v danom konaní skúmané\nkomplexne. Ústavný súd teda v danom konaní preskúmava aj obdobie, na ktoré sťažovateľ\npoukázal aj v tejto ústavnej sťažnosti.\nKeďže dané obdobie je predmetom ústavného prieskumu v inom konaní, ústavný súd\nkonštatuje, že v tomto konaní podrobil ústavnému prieskumu len namietané konanie\nokresného súdu od momentu, keď okresný súd uznesením vylúčil nárok sťažovateľa na\nsamostatné konanie (t. j. od 30. júna 2016).\n17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\n18. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote, preto vo vzťahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).\n19. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\n\n12\n\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až\nprávoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.\nIV. ÚS 221/04).\n20. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva\nz čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez\nzbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1\nCSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo\na hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania\n(obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna\n2016).\n21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný\nsúd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom\nkonaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\nPodľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\n22. Preskúmaním doterajšieho priebehu namietaného konania pred okresným súdom\nnapriek námietke okresného súdu, že ide o skutkovo a právne zložitú vec, ústavný súd\nkonštatuje, že toto konanie nemožno hodnotiť ako právne zložité, keďže je súčasťou\nštandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Zároveň nie je žiadnym spôsobom\n\n13\n\nindikovaná ani faktická zložitosť danej veci. Argumentácia okresného súdu, že v konaní je\npotrebné rozhodnúť o 7 žalobných návrhoch, podľa názoru ústavného súdu neobstojí, keďže\nžalobné návrhy spolu úzko súvisia a v súvislosti s jednotlivými žalobnými návrhmi nie je\npotrebné vykonávať osobitné dokazovanie. Ústavný súd zároveň poukazuje aj na\nskutočnosť, že v súčasnosti už v namietanom konaní nie je predmetom sporu 7 žalobných\nnávrhov, keďže sťažovateľ vzal 2 žalobné návrhy späť.\n23. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní\no tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa žiadnym osobitným spôsobom nepričinil k vzniku\nzbytočných prieťahov v namietanom konaní okresného súdu. Ústavný súd teda nereflektuje\nv správaní sťažovateľa žiadnu skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho\nťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní okresného\nsúdu k zbytočným prieťahom.\n24. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v namietanom konaní. Zo sťažnosti,\nzapožičaného súdneho spisu a vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že v konaní boli (do\nzapožičania súdneho spisu ústavnému súdu) vykonané tieto relevantné procesné úkony:\nDňa 30. júna 2016 okresný súd uznesením č. k. 24 Cpr 1/2012-69 vylúčil zmenený\nnávrh sťažovateľa na samostatné konanie pod sp. zn. 20 Cpr 6/2016 (namietané konanie).\nDňa 9. novembra 2016 okresný súd uznesením č. k. 20 Cpr 6/2016-31 vyzval\nžalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia vyjadril k návrhu a označil\nrelevantné skutočnosti.\nDňa 1. decembra 2016 žalovaný doručil okresnému súdu vyjadrenie k žalobe.\nDňa 7. decembra 2016 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu podanie\noznačené ako „VEC: Predloženie nového dôkazu“.\nDňa 21. apríla 2017 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.\nDňa 5. mája 2017 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok.\n\n14\n\nDňa 8. júna 2017 okresný súd uznesením č. k. 20 Cpr 6/2016-47 vyzval žalovaného,\naby sa písomne vyjadril k vyjadreniu sťažovateľa.\nDňa 30. júna 2017 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu podanie,\nktoré však v dôsledku technickej chyby nebolo založené do súdneho spisu.\nDňa 9. februára 2018 právny zástupca sťažovateľa nazeral do súdneho spisu.\nDňa 19. a 20. februára 2018 právny zástupca sťažovateľa opätovne doručil\nokresnému súdu vyjadrenie z 30. júna 2017, ktoré síce okresnému súdu bolo doručené,\navšak sa nenachádzalo v súdnom spise.\nDňa 11. apríla 2018 okresný súd uznesením č. k. 20 Cpr 6/2016-89 písomne vyzval\nžalovaného, aby sa vyjadril k podaniu sťažovateľa z 30. júna 2017 a sťažovateľa vyzval\nuznesením č. k. 20 Cpr 6/2016-90, aby doplnil počet rovnopisov podaní.\nDňa 19. apríla 2018 okresný súd zapožičal ústavnému súdu súdny spis.\n25. V nadväznosti na uvedenú chronológiu namietaného konania okresného súdu\nústavný súd konštatuje, že zbytočné prieťahy boli v namietanom konaní spôsobené jednak\nnečinnosťou okresného súdu, ako aj jeho neefektívnym postupom. Pozornosti ústavného\nsúdu neunikla skutočnosť, že konaniu bola pridelená samostatná spisová značka až po\ndvoch mesiacoch od vydania uznesenia okresného súdu, pričom prvý úkon v namietanom\nkonaní okresný súd vykonal až 9. novembra 2016, teda takmer po piatich mesiacoch od\nvydania uznesenia, ktorým bolo začaté namietané konanie. Na zaplatenie súdneho poplatku\nvyzval okresný súd sťažovateľa až 21. apríla 2017, teda takmer po desiatich mesiacoch od\nzačatia namietaného konania okresného súdu. Túto skutočnosť nemožno ospravedlniť,\npričom argumentácia okresného súdu spočívajúca v tom, že sťažovateľ nemusel čakať na\nvýzvu okresného súdu a mohol zaplatiť súdny poplatok už skôr a bez výzvy, je irelevantná.\n26. Ústavný súd venuje osobitnú pozornosť skutočnosti, že podanie sťažovateľa,\nktoré bolo okresnému súdu doručené 30. júna 2017, nebolo v dôsledku technického\nproblému v súvislosti s elektronizáciou justície a zmeny v rámci informačného systému\nokresného súdu zaevidované do súdneho spisu a stalo sa súčasťou súdneho spisu až potom,\nako sa s danou skutočnosťou oboznámil sťažovateľ pri nahliadaní do súdneho spisu\na opakovane toto podanie doručil okresnému súdu. V nadväznosti na argumentáciu\n\n15\n\nokresného súdu spočívajúcu v tom, že táto technická chyba nevznikla v dôsledku\nsubjektívneho zavinenia príslušného sudcu okresného súdu, ale bola spôsobená objektívnou\nokolnosťou a nemožno ju z uvedeného dôvodu pripočítať na zodpovednosť okresného súdu,\nústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že skutočnosť, že\nsubjektívne zavinenie aktuálne konajúceho sudcu nemožno určiť, nemôže byť pripočítaná\nna ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť\nsúdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil,\npretože ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby\nprijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým\nvykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (m. m. I. ÚS 156/02, I. ÚS 108/05).\n27. Keďže uvedená skutočnosť je indikátorom neefektívneho postupu okresného\nsúdu, ústavný súd poukazujúc na svoju konštantnú judikatúru pripomína, že nielen\nnečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného\nsúdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej\nneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby\no jeho veci rozhodol (m. m. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).\n28. Ústavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu\nz hľadiska predmetu konania, správania sťažovateľa a postupu okresného súdu, zohľadňujúc\ncelkovú dĺžku konania a skutočnosť, že vo veci nie je právoplatne rozhodnuté, dospel\nk záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní,\na preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené\nv bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.\n\n16\n\nIII.\n29. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.\nPretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu, prikázal\nokresnému súdu, ktorý vo veci aktuálne koná, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov\n(bod 2 výrokovej časti nálezu).\n30. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n31. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n32. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti požadoval finančné odškodnenie v sume 2 000 €,\nktoré odôvodňoval právnou neistotou, ako aj skutočnosťou, že doterajší priebeh konania\nvykazuje znaky zbytočných prieťahov.\n33. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä\ncharakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľa, jeho správanie počas\npredmetného konania, celkovú dĺžku namietaného konania a skutočnosť, že vo veci zistil\nporušenie označených práv. Ústavný súd aplikoval zásadu spravodlivosti a zároveň sa riadil\núvahou, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je výhradne\nzmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených\n17\n\nústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou. Berúc do úvahy aj všetky uvedené\nokolnosti, ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľovi požadovanú sumu\n500 € ako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde\n(bod 3 výrokovej časti nálezu).\n34. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho\nzastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“).\n35. Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za tri úkony\nprávnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie ústavnej sťažnosti,\nvypracovanie vyjadrenia k vyjadreniu okresného súdu). Za tri úkony vykonané v roku 2018\npatrí odmena v sume trikrát po 153,50 € spolu s režijným paušálom v sume 9,21 € (v zmysle\n§ 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa prestavujú\nsumu 488,13 €, ku ktorej bolo potrebné pripočítať 20 % DPH (97,62 €), t. j. trovy právneho\nzastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 585,75 €.\n36. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet\nadvokátskej kancelárie zastupujúcej sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 CSP).\n37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. júla 2018\n18", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní-trvajúci zásah", "diskriminácia-zákaz", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "diskriminácia-zákaz"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "20Cpr/6/2016", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eebe0ca3-b6be-4b1b-85f2-4dfa8e6f8f81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.258.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 258/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 258/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.258.2018.2"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:62e21de3-f458-4579-bf5e-ee95a99ed705", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 153/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 153/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62e21de3-f458-4579-bf5e-ee95a99ed705"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:ac7f647d-9d4f-4ea7-9336-2fc881d8e9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 108/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 108/05 z 25. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac7f647d-9d4f-4ea7-9336-2fc881d8e9f7"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:fb8cd6a0-633b-4488-89d2-87020ce763fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/02 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb8cd6a0-633b-4488-89d2-87020ce763fc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "bc0698bc-51a2-4896-98d5-e3b1ecf4a99e:96424b80-6910-435f-9632-0b997f899005", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Cpr/1/2012", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 24Cpr/1/2012 z 2. 4. 2014", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2014-04-02", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bc0698bc-51a2-4896-98d5-e3b1ecf4a99e:96424b80-6910-435f-9632-0b997f899005"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7fab7d6a-3ff6-4662-9d02-adab5288eedc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.366.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 366/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 366/2026 z 29. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.366.2026.2"}, {"guid": "ussr:1d26b0cb-f1f7-4147-966b-6fd68ab68db5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.269.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 269/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/2021 z 20. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-20", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.269.2021.2"}, {"guid": "95d67ca1-e6ed-42ad-835a-982259499eff:a1de12ba-8285-43d8-ab33-a1ff35db0f8e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1015201980.1", "spisova_znacka": "2Asan/2/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Asan/2/2019 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1015201980.1"}]}