{"guid": "ussr:07be4a8c-1641-472a-8628-ef4f15edaa0e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.13.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 13/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/2018 z 28. 3. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. I. ÚS 13/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.13.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-28", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/07be4a8c-1641-472a-8628-ef4f15edaa0e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.13.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.13.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.13.2018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 13/2018-27\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. marca 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka\nvo veci sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\nMgr. Branislavom Grancom, Kováčska 28, Košice, pre namietané porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní\nvedenom pod sp. zn. 23 C 19/2008 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 19/2008\nporušené boli.\n\n2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 19/2008\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom\n\ndvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jej právneho\nzástupcu Mgr. Branislava Granca do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 13/2018-10 zo 17. januára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 19/2008.\n\n2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 7. januára 2008 bola okresnému súdu doručená\nžaloba, ktorou sa sťažovateľka domáha zaplatenia sumy 120 000 Sk (3 983,27 €)\ns príslušenstvom. Okresný súd rozhodol vo veci samej raz, a to rozsudkom č. k.\n\n2\n\n23 C 19/2008-161 zo 14. januára 2010 (ďalej len „prvý rozsudok okresného súdu“).\nPo úspešnom odvolaní žalovaného Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“)\nuznesením sp. zn. 2 Co 172/2010 z 10. marca 2011 rozsudok okresného súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\nSťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „do pojednávania konaného 3. septembra 2009,\nna ktorom sa okresnému súdu prvýkrát podarilo zabezpečiť prítomnosť žalovaného, ubehlo\ndvadsať mesiacov, pričom došlo k zmareniu deviatich pojednávaní (okresný súd buď\nnedokázal doručiť predvolanie žalovanému v dostatočnom predstihu alebo nevedel doručiť\npredvolanie žalovanému, resp. ak predvolanie doručil, tak akceptoval ospravedlnenie\nžalovaného). Sťažovateľka vytýka okresnému súdu, že z viacerých procesných nástrojov,\nktoré mal v danom čase dispozícii, efektívne nevyužil v podstate žiadne. Z uvedeného\ndôvodu priamo dopustil, že sa žalovaný pojednávaní úspešne vyhýbal dvadsať mesiacov.\nPostup odporcu vykazoval všetky znaky nečinnosti a neefektivity v podobe nevyužívania\ndostupných procesných inštitútov, ale aj v podobe celkovo nesprávneho postupu pri\npríprave jednotlivých pojednávaní (neschopnosť okresného súdu doručiť žalovanému\npredvolanie riadne a včas).“.\nV období od rozhodnutia odvolacieho súdu boli nariadené viaceré pojednávania,\nktoré boli buď odročené (aj z dôvodu neprítomnosti žalovaného, vypracovania znaleckého\nposudku, doplnenia znaleckého posudku), alebo sa neuskutočnili (práceneschopnosť\nzákonnej sudkyne, stáž zákonnej sudkyne na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky).\nSťažovateľka ďalej uviedla, že „od vrátenia veci odvolacím súdom okresnému súdu\nubehlo viac ako šesť rokov, pričom do dnešného dňa nebolo konanie právoplatne skončené.\nKonanie o zaplatenie pôžičky patrí do štandardnej agendy všeobecných súdov, nevymyká sa\nbežnej rozhodovacej činnosti, z ktorého dôvodu ju nie je v žiadnom prípade možné\npovažovať za skutkovo ani právne zložitú vec. Prípadná faktická zložitosť veci sa pritom\ns ohľadom na vyššie popísaný procesný postup odporcu ani len nemohla prejaviť, nakoľko\nodporcom na to nebol vôbec vytvorený priestor, v dôsledku čoho eventuálna faktická\nzložitosť veci nie je pre hodnotenie postupu odporcu významná (III. ÚS 449/2016).\nSťažovateľka sa osobne zúčastnila takmer každého jedného nariadeného pojednávania\na svojím konaním k prieťahom v konaní nijako neprispela.\n\n3\n\nSamotná skutočnosť, že odporca ani po takmer 10 rokoch odo dňa podania\nžalobného návrhu vec právoplatne neskončil, je nezlučiteľná s imperatívom ustanoveným\nv čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť už z princípu\npredlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu\nochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (m. m. I. ÚS 66/03, II. ÚS\n367/2013). Odporca vo veci vytýčil 17 pojednávaní, ktorých drvivá väčšina bola odročená\nbez prejednania veci z dôvodov na strane žalovaného a/alebo odporcu samotného, tzn. de\nfacto zmarená. V tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje na to, že nielen nečinnosť, ale aj\nnesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie\nústavou (dohovorom) zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n(I. ÚS 688/2014).“.\n3. Sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví\nporušenie jej v bode 1 označených základných práv postupom okresného súdu\nv namietanom konaní, prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, prizná jej\nfinančné zadosťučinenie v sume 15 000 € a náhradu trov konania.\n4. Na základe výzvy ústavného súdu sa k priebehu konania vyjadril predseda\nokresného súdu podaním sp. zn. 1 SprV 68/2018 zo 13. februára 2018. Vo vyjadrení\ndoručenom ústavnému súdu 19. februára 2018 predseda okresného súdu okrem chronológie\núkonov v predmetnom konaní uviedol:\n„Na základe postupu súdu a tiež účastníkov konania som dospel k záveru, že\nsťažnosť je čiastočne dôvodná. Doterajšia dĺžka konania je ovplyvnená postupom súdu v\nkonaní, ale aj správaním sa účastníkov konania. Účastníci konania viackrát požiadali súd o\nodročenie pojednávania pre ich ospravedlnenú neprítomnosť na pojednávaní. Nariadené\npojednávanie bolo štyrikrát odročené z dôvodov na strane súdu. Jediným problémom v\npostupe súdu je opakovaná neprítomnosť žalovaného a svedkov na nariadených\npojednávaniach z dôvodu nemožnosti doručenia predvolania na pojednávanie a nemožnosť\nvykonania dôkazu výsluchom žalovaného a svedkov. V tomto prípade postup súdu javí\nznámky nesústredenosti a neefektívnosti, nakoľko ten nevyvodil voči účastníkom konania\nžiadne poriadkové opatrenia. Po právnej stránke posudzované konanie nie je zvlášť zložité,\n\n4\n\ntvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy súdov prvej inštancie. Po skutkovej stránke,\nvzhľadom na potrebu znaleckého dokazovania, možno konanie považovať za zložitejšie. V\nniektorých obdobiach v dôsledku personálnych zmien v osobe zákonného sudcu sa vyskytli\naj na strane súdu kratšie obdobia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti. Súd však vo veci\ndvakrát meritórne rozhodol. Pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia\nžiadame zohľadniť aj správanie sa účastníkov konania a ich viacnásobné žiadosti o\nodročenie pojednávania.“\n5. Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku z 19. marca 2018, ktorým reagoval na\nvyjadrenie predsedu okresného súdu, uviedol, že «v priebehu 10 rokov sa uskutočnilo iba\n5 pojednávaní (30. apríla 2009, 3. septembra 2009, 5. novembra 2009, 10. decembra 2009\na 14. januára 2010). Z uvedeného vyplýva, že z 22 nariadených pojednávaní sa\nneuskutočnilo až 17 pôvodne vytýčených pojednávaní. Sťažovateľka ospravedlnila svoju\nneprítomnosť na 3 pojednávaniach (17. júla 2008, 8. júna 2009 a 30. júla 2009). Vo\nvšetkých týchto prípadoch sa sťažovateľka pojednávaní nezúčastnila, nakoľko o podaných\nžiadostiach žalovaného a zámere odporcu pojednávania odročiť, bola odporcom vopred\ntelefonicky vyrozumená.\nZ vyjadrenia odporcu ďalej vyplýva, že nariadené pojednávania boli štyrikrát\nodročené z dôvodov na strane odporcu. Sťažovateľka poukazuje na to, že z týchto štyroch\npojednávaní boli tri pojednávania odročené v období od 26.10.2012 do 16.04.2014, čo\npredstavuje obdobie osemnástich mesiacov, kedy sa vo veci z dôvodov na strane odporcu\nvôbec nekonalo. Z uvedeného je teda zrejmé, že odporca v konaní postupoval nesústredene\na neefektívne. Je síce pravdou, že odporca vo veci meritórne rozhodol, avšak k dnešnému\ndňu, t. j. po desiatich rokoch od začatia konania nie je vec právoplatne skončená.\nSťažovateľka považuje za neprípustné a neakceptovateľné, že sa žalovaný v období\ndesiatich rokov úspešne vyhol štrnástim nariadeným pojednávaniam bez toho, aby odporca\nvyvodil akékoľvek poriadkové opatrenia na zabezpečenie jeho prítomnosti.\nZ vyjadrenia odporcu taktiež vyplýva, že „po skutkovej stránke, vzhľadom na potrebu\nznaleckého dokazovania, možno konanie považovať za zložitejšie.“ K tomuto názoru\nodporcu sťažovateľka dodáva, že jediný zložitejší prvok spočíval práve vo vyhotovení\nznaleckého posudku. Žiadne ďalšie časovo náročnejšie dokazovanie vo veci vykonať\n\n5\n\npotrebné nebolo. Odhliadnuc od znaleckého dokazovania, ani právne či skutkovo náročný\nspor nesmie trvať neprimerane dlhú dobu: „Časový horizont toho, kedy sa účastníkovi\nkonania dostáva konečného rozhodnutia vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou meradiel\ncelkovej spravodlivosti podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Čím je tento časový\nhorizont dlhší, tým viac sa rozostrujú kontúry spravodlivosti ako v očiach dotknutých\núčastníkov konania, tak aj vo všeobecnom vnímaní verejnosti a verejnej mienky“\n(I. ÚS 688/14).\nSťažovateľka opakovane poukazuje na to, že svojím správaním nezapríčinila prieťahy\nv konaní. Ako uviedla už vyššie, svoju neprítomnosť ospravedlnila len na troch nariadených\npojednávaniach, a to práve z dôvodu neúčasti žalovaného. Sťažovateľka zdôrazňuje, že\ns výnimkou troch vyššie uvedených pojednávaní sa zúčastnila takmer každého jedného\npojednávania v priebehu desiatich rokov trvania súdneho sporu.».\nII.\n6. Ústavný súd na základe sťažnosti a k nej pripojených písomností a vyjadrení\núčastníkov konania zistil ďalej uvedenú chronológiu úkonov vo veci sp. zn. 23 C 19/2008\n(túto uviedol odporca a sťažovateľka nemala k jej priebehu výhrady, pozn.):\nKonanie vo veci sp. zn. 23 C 19/2008 sa začalo na okresnom súde 7. januára 2008.\nSťažovateľka v konaní vystupuje na procesnej strane žalobcu a predmetom konania je\nžaloba o zaplatenie sumy 120 000 Sk (3 983,27 €).\nDňa 25. marca 2008 okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k.\n19 Ro 103/2008-10, proti ktorému podal žalovaný odpor.\nNásledne boli nariadené tieto pojednávania:\n- 17. júla 2008 ‒ odročené pre neprítomnosť žalobcu, žalovaného a predvolaného\nsvedka,\n- 14. augusta 2008, 19. septembra 2008 a 24. októbra 2008 ‒ odročené pre\nneospravedlnenú neprítomnosť žalovaného a predvolanej svedkyne,\n- 28. novembra 2008 ‒ odročené pre neprítomnosť žalovaného a predvolanej\nsvedkyne, pričom žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil práceneschopnosťou,\n\n6\n\n- 15. januára 2009 ‒ odročené pre neprítomnosť žalovaného a predvolanej svedkyne,\npričom predvolaná svedkyňa svoju neprítomnosť ospravedlnila práceneschopnosťou\na odborným vyšetrením.\nUznesením č. k. 23 C 19/2008-67 z 10. marca 2009 okresný súd ustanovil\nžalovanému, ktorého pobyt nie je známy, opatrovníka.\nDňa 30. apríla 2009 okresný súd vec prejednal, vypočul žalobcu a predvolaných\nsvedkov. Žalovaný žiadosťou, ktorú podal osobne okresnému súdu 30. apríla 2009,\nospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní práceneschopnosťou a požiadal o nový termín\npojednávania. Po podaní protinávrhu žalovaným 4. mája 2009 okresný súd zabezpečil\nprípravu pojednávania.\nPo týchto úkonoch boli nariadené nasledujúce pojednávania:\n- 8. júna 2009 ‒ odročené pre neprítomnosť žalobcu, žalovaného a jedného\nz predvolaných svedkov,\n- 30. júla 2009 ‒ odročené na žiadosť právneho zástupcu žalobcu a žalovaného,\n- 3. septembra 2009 ‒ okresný súd vec prejednal, vypočul žalobcu, žalovaného,\nsvedka a pojednávanie odročil pre účely doplnenia dokazovania a zrušil uznesenie\no ustanovení opatrovníka žalovanému z 10. marca 2009,\n- 5. novembra 2009 a 10. decembra 2009 ‒ okresný súd vec prejednal, vypočul\nžalobcu, žalovaného, svedka a pojednávanie odročil pre účely doplnenia dokazovania,\n- 7. januára 2010 ‒ odročené z dôvodu čerpania dovolenky sudkyne,\n- 14. januára 2010 ‒ okresný súd po prejednaní veci vyhlásil rozsudok, ktorým\nzaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľke sumu 3 651,33 € s príslušenstvom\na v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Protinávrh žalovaného zamietol v celom rozsahu\na zároveň rozhodol o trovách konania.\nProti rozsudku podal žalovaný odvolanie a spis bol 9. júna 2010 predložený\nna rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, ktorý uznesením č. k. 2 Co 172/2010-188\nz 10. marca 2011 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\n7\n\nNásledne ďalší termín pojednávania okresný súd nariadil na 7. február 2012, ktorý\nbol odročený na neurčito pre neospravedlnenú neprítomnosť žalovaného.\nUznesením č. k. 23 C 19/2008-207 z 10. februára 2012 okresný súd nariadil znalecké\ndokazovanie znalcom\n\nz odboru písmoznalectva. Znalkyňa doručila\n\nokresnému súdu znalecký posudok 6. februára 2012. Uznesením č. k. 23 C 19/2008-328\nz 9. októbra 2012 okresný súd priznal znalkyni odmenu za vypracovanie znaleckého\nposudku.\nĎalšie termíny pojednávania boli nariadené na 26. október 2012 a 14. december\n2012, ktoré boli odročené z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.\nPojednávanie nariadené na 1. február 2013 bolo zrušené z dôvodu stáže sudkyne na\nMinisterstve spravodlivosti Slovenskej republiky a pojednávanie nariadené na 16. apríl\n2014 bolo bez prejednania veci odročené na neurčito pre neospravedlnenú neprítomnosť\nžalovaného.\nUznesením č. k. 23 C 19/2008-356 z 10. februára 2015 okresný súd ustanovil\nžalovanému, ktorého pobyt nie je známy, opatrovníka na zastupovanie v konaní v osobe\nžalovaného matky. Ustanovená opatrovníčka podala proti predmetnému uzneseniu\nodvolanie. Uznesením č. k. 23 C 19/2008-367 z 10. februára 2015 okresný súd ustanovil\nžalovanému, ktorého pobyt nie je známy, ako opatrovníka na zastupovanie v konaní\nMiestny úrad mestskej časti Košice-Staré Mesto. Ustanovený opatrovník podal proti\npredmetnému uzneseniu odvolanie.\nDňa 13. júla 2015 okresný súd vec prejednal, vypočul žalobcu, pričom žalovaný sa\nbez ospravedlnenia nedostavil. Okresný súd pojednávanie odročil na neurčito pre\núčely predloženia spisu na rozhodnutie o odvolaniach opatrovníkov ustanovených\nžalovanému a rozhodnutia o nariadení znaleckého dokazovania navrhnutého právnym\nzástupcom žalobcu.\n\n8\n\nUznesením č. k. 23 C 19/2008-381 a uznesením č. k. 23 C 19/2008-382 z 13. júla\n2015 okresný súd zrušil uznesenia o ustanovení opatrovníkov žalovanému, ktorého pobyt\nnie je známy. Zároveň uznesením č. k. 23 C 19/2008-380 z 13. júla 2015 nariadil doručovať\npísomnosti určené žalovanému a týkajúce sa predmetu sporu uložením do súdneho spisu.\nUznesením č. k. 23 C 19/2008-401 z 3. októbra 2016 okresný súd nariadil znalecké\ndokazovanie Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru z odboru\nprírodovedeckého skúmania a kriminalistických analýz, oddelenia skúmania dokumentov.\nÚstav doručil okresnému súdu znalecký posudok 6. júla 2017. Uznesením č. k.\n23 C 19/2008-441 zo 6. septembra 2017 okresný súd priznal Kriminalistickému\na expertíznemu ústavu Policajného zboru odmenu za vypracovanie znaleckého posudku.\nNa pojednávaní, ktoré sa konalo 12. januára 2018, okresný súd po prejednaní veci\nvyhlásil rozsudok, ktorým zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 331,93 €. Zároveň\nzaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľke sumu 3 651,23 € s príslušenstvom\na v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Protinávrh zamietol v celom rozsahu a tiež rozhodol\no trovách konania. Rozsudok dosiaľ nenadobudol právoplatnosť.\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\n8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n9\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného\npráva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných\nprieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu\ntýchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).\n11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry\nústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca\nsa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota\nosoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená\n\nnastolenie\n\nprávnej\n\nistoty\n\ninak\n\nako\n\nprávoplatným\n\nrozhodnutím\n\nsúdu\n\n(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).\n12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n13. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety\n\n10\n\nOSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca bol podľa § 117 ods. 1 OSP\npovinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné\nvykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplývala z § 119 ods. 1 OSP,\npodľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia\noznámiť. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, bol súd prvého stupňa podľa § 226 OSP viazaný právnym názorom\nodvolacieho súdu. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil Občiansky\nsúdny poriadok a ktorý v čl. 17 upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania. Podľa\n§ 100 ods. 1 OSP len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (obdobne § 157 ods. 1\nCSP).\n14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so\nsvojou\n\ndoterajšou\n\njudikatúrou\n\n(IV. ÚS 74/02,\n\nIII. ÚS 247/03,\n\nIV. ÚS 272/04,\n\nI. ÚS 398/2016) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd\nv rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa\nuvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.\n15. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,\nže konania o žalobách na peňažné plnenie tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy\nvšeobecných súdov. Ústavný súd nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú, pričom\ntúto skutočnosť uviedli aj sťažovateľka a predseda okresného súdu. Čiastočne ide\no skutkovo zložitejšiu vec najmä vzhľadom na potrebu znaleckého dokazovania, tak ako to\nuviedol aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti, ale ani prípadná\n\n11\n\nskutková zložitosť prejednávanej veci nemôže ospravedlniť vyše desaťročnú dĺžku tohto\nkonania.\n16. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný\nsúd na základe chronológie úkonov konštatuje, že sťažovateľka svojím správaním\nneprispela k predĺženiu tohto konania. Sťažovateľka sa síce nezúčastnila troch nariadených\npojednávaní (17. júla, 8. júna 2009 a 30. júla 2009), tieto aj tak boli odročené z dôvodov na\nstrane žalovaného alebo z dôvodu neprítomnosti svedkov.\n17. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.\nPri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného\nzákladného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu\nnebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd\nzároveň pri posudzovaní prihliadal aj na čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní\ntak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným\nprieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu\na iných osôb. Keďže konanie začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov, ústavný súd v tomto smere poukazuje aj na jeho\n§ 100 ods. 1, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n18. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a pripojených písomností, ako\naj zo stanovísk účastníkov konania ústavný súd konštatuje predovšetkým neefektívne\nsprávanie okresného súdu, ktoré v spojitosti s celkovou dĺžkou súdneho konania (viac ako\n10 rokov) mali za následok zistenie zbytočných prieťahov. Okresný súd totiž nezvolil taký\nprocesný postup v súdnom konaní smerujúci k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty,\nv ktorej sa sťažovateľka nachádzala.\n\n12\n\n19. Ústavný súd sa priklonil k názoru sťažovateľky, že k zbytočným prieťahom\nv konaní došlo najmä nesústredeným a neefektívnym postupom okresného súdu. Konanie sa\ntotiž vyznačovalo značnou nehospodárnosťou, pretože okresný súd nariadil až 22 termínov\npojednávaní, ktoré v prevažnej miere odročoval najmä pre neprítomnosť žalovaného\na svedkov a tiež z rôznych dôvodov na strane okresného súdu. Prvý rozsudok okresného\nsúdu bol zrušený odvolacím súdom ešte 10. marca 2011, hoci okresný súd 12. januára 2018\nrozhodol rozsudkom opäť, konanie nie je ešte právoplatne skončené.\nOkresný súd mal predmetné konanie sledovať už dávno ako reštančnú vec\ns osobitným režimom a pozornosťou. Okresný súd bol nedôsledný aj v tom, že v priebehu\nkonania nevyužil poriadkové opatrenia podľa § 53 ods. 1 OSP (§ 102 ods. 1 CSP) v prípade,\nkeď žalovaný a svedkovia neospravedlnili svoju neúčasť, pričom túto skutočnosť\nskonštatoval aj predseda okresného súdu.\n20. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa\nktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním\npríslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej\nneistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného\nsúdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej\nneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby\no jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 380/08,\nI. ÚS 158/2010).\n21. Ústavný súd zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho\nprávoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako to je v danej veci, možno už len na základe\ncelkovej dĺžky jeho trvania považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48\nods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nevymedzoval\nprípadné konkrétne úseky jeho nečinnosti, ale poukázal iba na relevantné dôvody\nneefektívnosti postupu okresného súdu (bod 19). Je zrejmé, že len rýchla ochrana\nsubjektívnych práv môže byť dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen\n\n13\n\núčastníkov konania, ale aj samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne či\nstabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov.\n22. Zohľadňujúc doterajšiu neprimeranú dĺžku konania (vyše desať rokov), predmet\nsporu a jeho význam pre sťažovateľku, ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom\npriebehu došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené najmä neefektívnou, resp.\nnesústredenou činnosťou okresného súdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že\npostupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo\nsťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1\nvýroku tohto nálezu).\n23. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n24. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania\nústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal\nokresnému súdu, aby v namietanom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku\ntohto nálezu).\nIV.\n25. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n26. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\n\n14\n\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n27. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 15 000 € z dôvodu celkovej doby súdneho konania, jeho priebehu a mieru zavinenia\nokresného súdu na vzniknutých prieťahoch.\n28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n29.\n\nVzhľadom\n\nna\n\ndoterajšiu\n\ndĺžku\n\nkonania\n\nvedeného\n\nokresným\n\nsúdom\n\npod sp. zn. 23 C 19/2008, čo je v hre a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu ústavný\nsúd považoval priznanie sumy 2 000 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie\npodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).\n30. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné\nzadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 2 000 €. Z uvedených dôvodov\nústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.\n31. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n\n15\n\n32. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky, ktoré neboli jej právnym\nzástupcom vyčíslené, ústavný súd vychádzal z ustanovení vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ústavný súd priznal\nsťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania pred ústavným\nsúdom v sume 312,34 € (2 úkony právnej pomoci po 147,33 €, t. j. prevzatie a príprava\nzastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie sťažnosti na ústavný súd, 2 x\npaušálna náhrada hotových výdavkov po 8,44 €). Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto\nčasti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\n33. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona\no ústavnom súde).\n34. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;\nto neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie\nmedzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej\nrepublike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté\nrozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).\nV Košiciach 28. marca 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie", "žaloba", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "žaloba", "občianske súdne konanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "23C/19/2008", "guid": "e3b677ff-639e-4137-a44b-fada7d0172b4:287e0cd0-5c93-4b04-ba9e-8d3b2c936e9b", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:07e4039b-0fb3-4acb-8c3e-cbe81e5ab24c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.449.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 449/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 449/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.449.2016.1"}, {"guid": "ussr:5f719fd3-a785-473b-80e3-2e06d357c6f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2"}, {"guid": "ussr:7160a46b-4240-45e9-8fee-f4da45cf065d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 688/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 688/2014 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1"}, {"guid": "ussr:59a81728-3d05-4fd6-bb77-16165454f73e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 367/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 367/2013 z 30. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59a81728-3d05-4fd6-bb77-16165454f73e"}, {"guid": "ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 158/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/04 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:83e5db58-9a47-4c89-9e0e-3b9b9df0aa5f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 121/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 121/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83e5db58-9a47-4c89-9e0e-3b9b9df0aa5f"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9"}, {"guid": "ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/03 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e"}, {"guid": "ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 164/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 164/03 z 22. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-22", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:130d5108-30c6-4d46-a0ef-d7c3794829b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/00 z 16. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-16", "citacie_n": 398, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1"}], "citovane_v": []}