{"guid": "ussr:cab18802-b37f-4025-a5aa-edc08319131e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.121.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 121/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 121/2018 z 18. 7. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. júla 2018, sp. zn. I. ÚS 121/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.121.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2018-07-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cab18802-b37f-4025-a5aa-edc08319131e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.121.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.121.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.121.2018.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 121/2018-51\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, sudcu Petra Brňáka a sudcu Milana\nĽalíka o sťažnosti\n, zastúpených advokátom\nJUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, ktorou namietajú\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 63/2012, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n,\n\n,\na\n\n,\n\n,\n\nna prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod\nsp. zn. 8 C 63/2012 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\n,\n,\n\n,\n\na\n\n,\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie\n\nkaždej v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý\nvyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý nahradiť\n,\n\n,\n\n,\n\n,\na\n\ntrovy konania v sume 1 547,28 € (slovom tisícpäťstoštyridsaťsedem eur a dvadsaťosem\ncentov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Jána Vajdu do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca\n2018 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľky“),\nktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 63/2012 (ďalej len „namietané\nkonanie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je pod sp. zn.\n8 C 63/2012 od 29. mája 2012 do súčasnosti vedené konanie o určenie, či nehnuteľnosť,\nktorá je predmetom žaloby, patrí do dedičstva. Sťažovateľky vystupujú v namietanom\nkonaní v procesnom postavení žalovaných. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo\n23. septembra 2013, bol vyhlásený rozsudok. Proti rozsudku okresného súdu bolo podané\n\n2\n\nodvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k.\n9 Co 270/2014-189 zo 7. augusta 2014, pričom krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil\na vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Od nadobudnutia právoplatnosti zrušujúceho\nrozsudku krajského súdu do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo v namietanom\nkonaní okresného súdu meritórne rozhodnuté.\n3. Podľa názoru sťažovateliek v namietanom konaní okresného súdu „nejde o právne\nzložitú vec. Ide o vec určenia, že nehnuteľnosť patri do dedičstva. Takáto vec tvorí\nštandardnú súčasť rozhodovacej činnosti odporcu ako všeobecného súdu prvého stupňa.\nV tejto oblasti existuje rozsiahla súdna judikatúra, ktorá je stabilná a preto túto vec\nz právneho hľadiska nemožno považovať za zložitú. Táto vec nie je ani skutkovo zložitá.“.\n4. V súvislosti so svojím správaním v priebehu namietaného konania sťažovateľky\nuviedli, že „prieťahy v tomto konaní spôsobujú žalobcovia v 1. a 2. rade a najmä\nodporca /Okresný súd Námestovo/, ktorý správanie žalobcov v 1. a 2. rade toleruje“.\nSťažovateľky zároveň poukázali na skutočnosť, že „žiadne pojednávanie v tejto veci nebolo\nodročené z dôvodu neúčasti nás, sťažovateľov v 1. - 6. rade s výnimkou pojednávania\nkonaného dňa 17.6.2013, ktoré bolo odročené pre nevykázané doručenie u sťažovateľky v 5.\nrade z dôvodu jej nesprávnych identifikačných údajov uvedených žalobcami v 1. a 2. rade“.\n5. Poukazujúc na judikatúru ústavného súdu, týkajúcu sa prieťahov v súdnom konaní,\nako aj na príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a Civilného sporového\nporiadku sťažovateľky konštatovali, že „... odporca tieto zákonné ustanovenia v tomto\nkonaní nerešpektuje, čím sa toto konanie zbytočne predlžuje. Samotná skutočnosť, že toto\nkonanie trvá 5 rokov a 9 mesiacov preukazuje porušenie nášho základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takáto dĺžka konania predlžuje stav našej\nprávnej neistoty do tej miery, že naše právo na súdnu ochranu sa stáva iba iluzórnym\nprávom.“.\n\n3\n\n6. Sťažovateľky zhodnotili, že namietanému konaniu okresného súdu „chýba\núčelnosť a efektívnosť, čo má výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku tohto občianskeho súdneho\nkonania... Táto vec sa stala reštančnou vecou a napriek tomu sa vo veci riadne nekoná.“.\n7. Keďže sťažovateľky postup okresného súdu v namietanom konaní hodnotia ako\npostup porušujúci ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:\n„Základné právo sťažovataliek\n,\n\n,\n\n,\na\n\n,\nna prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 C 63/2012 porušené bolo.\nOkresnému súdu Námestovo prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n8 C 63/2012 konal bez zbytočných prieťahov.\nsa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR, ktoré\nje jej Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nsa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR, ktoré\nje jej Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nsa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR, ktoré je\njej Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nsa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR, ktoré je\njej Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nsa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR, ktoré je jej\nOkresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nsa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR, ktoré\nje jej Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n\n4\n\nOkresný súd Námestovo je povinný zaplatiť\n,\n\n,\n\n,\n\n,\na\n\ntrovy konania v sume 1.414,74 EUR na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu... do 2 mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\n8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sú splnené všetky\nústavné a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateliek na ďalšie konanie, a preto\nju uznesením č. k. I. ÚS 121/2018-29 z 12. apríla 2018 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1\na 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].\n9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 13. apríla 2018\npredsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,\na zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.\n10. Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku sp. zn. Spr 295/18\ndoručenom ústavnému súdu 27. apríla 2018 uviedla:\n„Po preštudovaní spisu som zistila, že žaloba o určenie, že nehnuteľnosť patrí do\ndedičstva, v ktorej sťažovatelia vystupujú ako žalovaná strana, bola Okresnému súdu\nNámestovo doručená dňa 29. 5. 2012. Vo veci už bolo jedenkrát rozhodnuté rozsudkom\nzo dňa 23. 9. 2013, ktorý rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline\n9Co/270/2014-189 zo dňa 7. 8. 2014 a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.\nNásledne bolo zo strany žalovanej 1/ podané dovolanie voči uzneseniu KS v Žiline zo dňa\n7. 8. 2014, ktoré dovolanie Najvyšší súd SR odmietol uznesením 7Cdo/302/2015 zo dňa\n26. 4. 2016. Vo veci došlo v súlade s Dodatkom č. 2 k Rozvrhu práce Okresného súdu\nNámestovo na rok 2015 dňa 02.04.2015 k zmene zákonného sudcu. Po zmene zákonného\nsudcu a po vrátení spisu z Najvyššieho súdu SR sa vo veci priebežne koná, vo veci bolo\nvytýčené pojednávanie 10.1.2017, 11.4.2017, 20. 6. 2017, 7.9.2017, 14.11.2017, 18.1.2018,\n13.3.2018 (ktoré bolo zrušené pre neprítomnosť svedkýň) - preložené na 26.04.2018 preložené pre ospravedlnenie zástupcu žalobcov - PN na 24.05.2018.\n\n5\n\nAko predsedníčka súdu som v roku 2016 vybavovala aj sťažnosť sťažovateľov na\nprieťahy v predmetnom súdnom konaní, kde v sťažnostnom konaní Spr 4578/16 som\nnezistila neodôvodnené subjektívne prieťahy v konaní, avšak vzhľadom na dĺžku konania\nsom vo veci nariadila dohľad, ktorého účelom je zabezpečiť plynulosť konania, ktorý\ndohľad je v pravidelných trojmesačných lehotách stále vykonávaný.\nZároveň Vám oznamujem, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania\no prijatej sťažnosti.“\n11. Na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu písomne reagoval právny zástupca\nsťažovateliek. Tento vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 13. júla\n2018, uviedol:\n„...Vyjadrenie odporcu zo dňa 23.4.2018 je všeobecné vyjadrenie. Odporca sa\nvo svojom vyjadrení vôbec nevyjadril k príčinám zbytočných prieťahov v tomto civilnom\nkonaní a neodôvodnil, prečo toto civilné konanie trvá viac ako 6 rokov, hoci nejde\no skutkovo a právne zložitú vec. Toto civilné konanie začalo dňa 29.5.2012 a do dnešného\ndňa nie je právoplatne skončené.\nNa pojednávaní konanom dňa 22.6.2018 bol vyhlásený rozsudok, ktorý bol zároveň\nosobne doručený nášmu advokátovi JUDr. Jánovi Vajdovi, pretože predchádzajúce\npojednávanie konané dňa 24.5.2018 bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň\n22.6.2018...\n... Rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 8 C 63/2012 zo dňa 22.6.2018 je\ntakmer totožný ako rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 8 C 63/2012 zo dňa\n23.9.2013, hoci medzi dátumami vyhlásenia týchto rozsudkov je časový odstup takmer 5\nrokov. V rozsudku zo dňa 22.6.2018 pribudli iba citácie výpovedí tých svedkov, ktorí boli\nvypočutí po vydaní predchádzajúceho rozsudku odporcu zo dňa 23.9.2013.\nVo výroku č. I. rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn. 8 C 63/2012 zo dňa\n22.6.2018 odporcu je chyba, keďže sa v ňom 2 x uvádza slovo „zamieta“. Túto chybu\nrozsudku budeme my, sťažovateľky v 1. - 6. rade žiadať opraviť vydaním opravného\nuznesenia podľa § 224 CSP. Odporca výrokom č. III. tohto rozsudku nám, sťažovateľkám\nv 2. - 6. rade nepriznal žiadnu náhradu trov konania a to bez akéhokoľvek skutkového\na právneho odôvodnenia. Odôvodnene predpokladáme že je to preto, lebo sme podali túto\n\n6\n\nústavnú sťažnosť. Odporcovi bolo známe, že my sťažovateľky v 2. - 6. rade sme sa počas\ntohto konania dali zastupovať advokátom JUDr. Jánom Vajdom, keďže túto skutočnosť\nuviedol aj v záhlaví tohto rozsudku...\n... Naša písomná sťažnosť na prieťahy v tomto konaní zo dňa 18.9.2016 adresovaná\nJUDr. Gabriele Kyseľovej, predsedníčke všeobecného súdu odporcu a naše opakované\npísomné žiadosti a urgencie neviedli k odstráneniu zbytočných prieťahov v tomto konaní.\nTáto vec sa stala reštančnou vecou a napriek tomu odporca vo veci riadne nekonal. Až\npotom čo odporca zistil, že sme vo veci podali ústavnú sťažnosť tak na pojednávaní\nkonanom dňa 22.6.2018 vo veci rozhodol.\nToto konanie nie je do dnešného dňa právoplatne skončené, keďže my, sťažovateľky\nv 2. - 6. rade podáme odvolanie proti výroku č. III. rozsudku odporcu zo dňa 22.6.2018\na my, sťažovateľky v 1.-6. rade podáme návrh na vydanie opravného uznesenia k výroku\nč. I. rozsudku odporcu zo dňa 22.6.2018.\nOdôvodnene predpokladáme, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa znovu odvolajú proti\nrozsudku odporcu zo dňa 22.6.2018...\n... V tomto civilnom konaní boli dlhodobé prieťahy, ktoré sme my, sťažovateľky v 1.6. rade nezavinili. Odporca vo svojom vyjadrení netvrdil že my, sťažovateľky v 1.-6. rade\nsme zapríčinili nejaké prieťahy v tomto konaní. Tieto prieťahy zapríčinil odporca už tým, že\nakceptoval všetky bezdôvodné návrhy žalobcov v 1. a 2. rade na vykonanie dokazovania.\nOdporca sa pritom vôbec nezaoberal dôvodnosťou týchto návrhov na vykonanie\ndokazovania výsluchom svedkov a ani rozpornosťou výpovedí žalobcu v I. rade oproti\nvýpovediam žalobcu v 2. rade v priebehu tohto civilného konania, keďže každý z nich tvrdil\nniečo iné, hoci boli zastúpení tým istým advokátom...\n... My, sťažovateľky v 1.-6. rade sme sa nepodieľali na žiadnych prieťahoch v tomto\ncivilnom konaní. V konaní sme boli aktívne, osobne alebo prostredníctvom nášho advokáta\nJUDr. Jána Vajdu sme sa zúčastnili sa všetkých nariadených pojednávaniach. Tomuto\ncivilnému konania sme pripisovali veľký význam a preto sme sa dali zastupovať advokátom\nJUDr. Jánom Vajdom. Dĺžka trvania tohto civilného konania teda nebola vyvolaná naším\nsprávaním, ale správaním žalobcov v 1. a 2. rade a najmä konaním odporcu. My,\nsťažovateľky v 1.- 6. rade sme riadne a včas reagovali na výzvy súdu, podávali sme\nvyjadrenia a navrhovali sme dôkazy, hoci dôkazné bremeno mali v tomto civilnom konaní\n\n7\n\nžalobcovia v 1. a 2. rade. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali na súd žalobu bez predloženia\ndôkazov a preto ich žaloba mala byť v súlade s § 114 OSP zamietnutá na prvom\npojednávaní vo veci uskutočnenom dňa 5.11.2012. Od pojednávania konaného dňa\n5.11.2012 sú v tomto konaní zbytočné prieťahy...\n... Odporca opakovane vykonával zbytočné dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí\nnemali priame a bezprostredné vedomosti o udalostiach z minulosti, ktoré sú podstatné pre\nprávne posúdenie tejto veci. Žalobcovia v 1. a 2. rade tvrdili, že rodinný dom\nmá viac ako 100 rokov a že k 2 prevodom tohto rodinného domu došlo v čase\nkedy nimi navrhnutí svedkovia nežili. Výsluchy svedkov teda nič podstatné v tomto konaní\nnepriniesli, čo je zrejmé i z odôvodnenia rozsudku odporcu zo dňa 22.6.2018.\nCieľom žalobcov v 1. a 2. rade bolo maximálne predlžovať toto civilné konanie,\npretože sa spoliehajú na to, že po úmrtí niektorej z nás, sťažovateliek v I. - 4. rade sa zmení\nsituácia v ich prospech. My, sťažovateľky v 1.-4. rade máme vysoký vek a zlý zdravotný\nstav, ktorý nám bránil v osobných účastiach na nariadených pojednávaniach....\n... V konaní boli opakované prieťahy pri nariaďovaní pojednávaní a prieťahy pri\nvypočúvaní svedkov. Odporca nevyužíval donucovacie prostriedky voči žalobcom v 1. a 2.\nrade, advokátovi\n\na svedkom, ktorí nepreberali predvolania na\n\npojednávania a v prípade prevzatia sa bez ospravedlnenia nedostavili na pojednávania.\nV tomto konaní sa prejavila neschopnosť sudcu ukončiť dokazovanie a meritórne rozhodnúť\na nesústredená činnosť odporcu, čoho dôkazom je zrušenie rozsudku odporcu zo dňa\n23.9.2013 odvolacím súdom...\n... Nesprávny je právny názor odporcu, že keď sa vo veci koná tak vo veci nie sú\nprieťahy. Odporca v konaní koná neefektívne, nesústredene a len preto aby mohol vykázať\nže vo veci sa koná...“\n12. Právny zástupca sťažovateliek zároveň súhlasil s upustením od ústneho\npojednávania v danej veci. Vzhľadom na to, že okresný súd v konaní rozhodol, upravil petit\nsťažnosti tak, že navrhovaný výrok, v ktorom by ústavný súd prikázal okresnému súdu\nkonať bez zbytočných prieťahov, vzal späť.\n\n8\n\n13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.\n15. Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného\npráva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v ich právnej veci.\n16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\n17. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).\n18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je\n\n9\n\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až\nprávoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.\nIV. ÚS 221/04).\n19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva\nz čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez\nzbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1\nCSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo\na hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania\n(obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného\ndo 30. júna 2016).\n20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný\nsúd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom\nkonaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\nPodľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateliek.\n21. V súvislosti s posudzovaním prvého kritéria ústavný súd zdôrazňuje, že pojem\n„zbytočné prieťahy“ je potrebné v každom druhu konania vykladať autonómne, pričom\npráve druh konania je určujúcou esenciou majúcou nevyhnutný vplyv na výklad tohto\n\n10\n\npojmu. Druh konania v sebe zahŕňa samotnú procesnú náročnosť prejednávanej veci, ktorá\nje dotváraná zložitosťou veci z hmotnoprávneho hľadiska. Ústavný súd konštatuje, že\nnamietané konanie z hľadiska predmetu patrí do štandardnej civilnoprávnej agendy\nvšeobecných súdov. Na druhej strane po analýze súdneho spisu okresného súdu ústavný súd\nzdôrazňuje, že určitá faktická zložitosť konania bola spôsobená tým, že okresný súd musel\npred samotným posudzovaním uplatňovaného právneho nároku ustáliť, čo presne tvorí\npredmet konania, keďže z dôvodu nezrovnalostí v katastri nehnuteľností okresný súd\nopakovane musel žiadať o súčinnosť Správu katastra Námestovo, ako aj obec\nNásledne, taktiež pred samotným meritórnym rozhodovaním, sa musel okresný súd\nvysporiadať s otázkou pasívnej vecnej legitimácie a následným rozšírením účastníkov\nkonania na strane odporcov. Ústavný súd konštatuje, že aj tieto skutočnosti negatívne\novplyvnili dĺžku namietaného konania.\n22. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri\nrozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Ústavný súd konštatuje, že dĺžku namietaného súdneho konania značne\novplyvnili aj početne podané procesné návrhy zo strany právneho zástupcu sťažovateliek\n(najmä doplnenia podania spočívajúce v navrhovaní nových dôkazov). Ústavný súd\nzohľadňuje, že sťažovateľky ako účastníčky konania majú nesporne právo na procesné\núkony, ktoré prostredníctvom svojho právneho zástupcu urobili, na druhej strane však\npoukazuje na to, že za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv\núčastníkom konania nemožno pripísať zodpovednosť na vrub súdu konajúcemu vo veci.\nPoukazujúc na doterajšiu judikatúru, čas, ktorý bol nevyhnutný na rozhodnutie\no procesných návrhoch sťažovateliek, ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných\nprieťahov v konaní okresného súdu (m. m. III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04).\n23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateliek podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.\n\n11\n\nÚstavný súd pred samotnou analýzou postupu okresného súdu v napadnutom konaní\npovažuje za nevyhnutné uviesť, že telefonickým dopytom na okresnom súde bolo zistené,\nže okresný súd v konaní meritórne rozhodol 22. júna 2018 rozsudkom, ktorým žalobu\nzamietol. O danej skutočnosti informoval ústavný súd aj právny zástupca sťažovateliek,\nktorý ako prílohu k svojmu vyjadreniu doručil ústavnému súdu aj meritórny rozsudok\nokresného súdu.\n24. Ústavný súd po dôkladnom rozbore sťažnosti, vyjadrení účastníkov konania\na zapožičaného súdneho spisu okresného súdu konštatuje, že postup okresného súdu\nv namietanom konaní bol poznačený značnou neefektívnosťou a nesústredenou činnosťou.\nPozornosti ústavného súdu neuniklo uznesenie krajského súdu č. k. 9 Co 270/2014-189\nzo 7. augusta 2014, ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu, pričom v odôvodnení\nzrušujúceho uznesenia krajský súd okresnému súdu vytkol nevykonanie viacerých\nnavrhovaných dôkazov zo strany navrhovateľov. V tejto súvislosti ústavný súd postup\nokresného súdu charakterizuje ako neefektívny.\n25. Neefektívnosť v postupe okresného súdu je indikovaná nielen celkovou dĺžkou\nkonania (6 rokov), ale aj tým, že prvý rozsudok okresného súdu z 23. septembra 2013 (ktorý\nbol krajským súdom zrušený) bol písomne vyhotovený a následne doručený účastníkom\nkonania až po šiestich mesiacoch, t. j. v marci 2014. Ústavný súd v danej súvislosti\nkonštatuje, že šesť mesiacov pre vyhotovovanie rozhodnutia okresného súdu (ktoré má byť\nvyhotovené do 30 dní) nemožno akceptovať. Ústavný súd zároveň upozorňuje, že\npredsedníčka okresného súdu síce žiadosti zákonného sudcu o predĺženie lehoty na\nvyhotovenie rozhodnutia vyhovela, avšak predĺžená lehota na vyhotovenie rozhodnutia\nzákonnému sudcovi uplynula už 23. decembra 2013.\n26. V súvislosti s uvedeným ústavný súd, poukazujúc na svoju rozsiahlu konštantnú\njudikatúru, pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť\nštátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala\nk odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na\n\n12\n\nštátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (m. m. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09,\nI. ÚS 7/2011).\n27. Ústavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu\nz hľadiska predmetu konania, správania sťažovateliek a postupu okresného súdu,\nzohľadňujúc celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že okresný súd vo veci meritórne\nrozhodol až po šiestich rokoch, dospel k záveru, že v postupe okresného súdu došlo\nk zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné\nprávo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný\nsúd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.\nIII.\n28. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.\n29. Vzhľadom na to, že v konaní bolo medzičasom (22. júna 2018) meritórne\nrozhodnuté a na rozhodnutie o prípadne podanom opravnom prostriedku bude príslušný\nkrajský súd (keďže právny zástupca sťažovateliek avizoval podanie odvolania vo vzťahu\nk výroku o trovách konania), ústavný súd v aktuálnej fáze konania okresnému súdu konať\nneprikázal.\n30. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n31. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\n\n13\n\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n32. Sťažovateľky vo svojej sťažnosti požadovali finančné odškodnenie v sume\nkaždej po 3 000 €, ktoré odôvodňovali právnou neistotou, ako aj tou skutočnosťou, že\ndoterajší priebeh konania vykazuje znaky zbytočných prieťahov.\n33. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä\ncharakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateliek, ich správanie, ako aj\nsprávanie ich právneho zástupcu počas predmetného konania, celkovú dĺžku namietaného\nkonania a skutočnosť, že okresný súd medzičasom v konaní meritórne rozhodol. Ústavný\nsúd zároveň aplikoval zásadu spravodlivosti a riadil sa úvahou, že cieľom priznania\nprimeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia\nzákladných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou.\n34. Berúc do úvahy aj tú skutočnosť, že dĺžka namietaného konania bola výrazne\novplyvnená početnými procesnými podaniami zo strany právneho zástupcu sťažovateliek,\nústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľkám podľa § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde primerané finančné zadosťučinenie každej v sume po 1 000 € (bod 2\nvýrokovej časti nálezu).\n35. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho\nzastúpenia sťažovateliek ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“).\n\n14\n\n36. Ústavný súd priznal sťažovateľkám (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu\ntrov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom. Základná sadzba odmeny za\núkon právnej služby uskutočnený v roku 2018, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní\ndvoch alebo viacerých osôb, je 76,75 € (§ 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky)\na hodnota režijného paušálu je 9,21 €.\n37. S poukazom na výsledok konania vznikol každej zo sťažovateliek nárok\nna úhradu trov za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2018 (prevzatie a príprava\nzastúpenia, vypracovanie a podanie sťažnosti ústavnému súdu, vypracovanie a podanie\nvyjadrenia k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu) v sume 257,88 € vrátane režijného\npaušálu, t. j. spolu u šiestich sťažovateliek spolu v sume 1 547,28 €. Priznanú úhradu trov\nkonania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateliek (§ 31a\nods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).\n38. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. júla 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov", "prieťahy v konaní-právna a faktická zložitosť veci", "nehnuteľnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/63/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 218/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 218/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f"}, {"guid": "ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 242/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "c8554608-95b5-4c54-b493-f77d980a811b:c733bde7-0eec-45e7-9ace-1f0768b66206", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5812203535.1", "spisova_znacka": "7Cdo/302/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/302/2015 z 25. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5812203535.1"}, {"guid": "71ed6e16-a5cc-40ab-9531-7045b086aa9a:ea71f716-360c-4824-a4dc-b70d7ec6f0da", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5812203535.3", "spisova_znacka": "9Co/270/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/270/2014 z 6. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-08-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5812203535.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6833c993-3a30-4b49-a134-4c301e233c5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.130.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 130/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 130/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.130.2021.2"}, {"guid": "ussr:e83d7fe4-8b7c-4f6b-8e69-5f602903cd5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.250.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 250/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 250/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.250.2020.2"}, {"guid": "ussr:46198fef-749e-4ea0-ac00-e02b05d24980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.325.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.325.2020.2"}]}