{"guid": "ussr:edd13f2b-13c9-46b9-9ce1-cce839579750", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.111.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 111/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 111/2018 z 12. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. apríla 2018, sp. zn. I. ÚS 111/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.111.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2018-04-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/edd13f2b-13c9-46b9-9ce1-cce839579750", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.111.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.111.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.111.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 111/2018-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\nadvokátom\n\nJUDr.\n\nTomášom\n\n,\nPukajom,\n\n, zastúpeného\nadvokátska\n\nkancelária,\n\nHviezdoslavovo\n\nnámestie 1661, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe\nzaručeného v čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a namietaného porušenia zákazu\ndiskriminácie zaručeného v čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 550 727 6588 0 z 19. marca 2014,\nrozsudkami Krajského súdu v Žiline č. k. 25 Sd 207/2014-35 zo 16. októbra 2014\na č. k. 25 Sd 207/2014 -107 z 5. mája 2016, ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10 So 162/2014 zo 16. decembra 2015 a rozsudkom sp. zn. 10 So 52/2016\nz 27. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n27. novembra 2017 mailom a 29. novembra 2017 poštou doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia\nčl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva\nna primerané hmotné zabezpečenie v starobe zaručeného v čl. 39 ods. 1 ústavy\na namietaného porušenia zákazu diskriminácie zaručeného v čl. 14 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím\nSociálnej poisťovne č. 550 727 6588 0 z 19. marca 2014, rozsudkami Krajského\nsúdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 25 Sd 207/2014-35 zo 16. októbra 2014\na č. k. 25 Sd 207/2014 -107 z 5. mája 2016, ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 So 162/2014 zo 16. decembra 2015\na rozsudkom sp. zn. 10 So 52/2016 z 27. septembra 2017.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bol rozhodnutím Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky sp. zn. SRLZ-SZ-VZ-44.992-1/2010 z 26. novembra 2010\ns účinnosťou od 1. októbra 2010 priznaný výsluhový dôchodok v sume 840,19 € mesačne\n(ďalej len „výsluhový dôchodok“) podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení\npolicajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, pričom pre účely výpočtu tohto výsluhového dôchodku mu bola započítaná doba\nslužobného pomeru v rozsahu 36 rokov a 190 dní. Podľa zákona č. 100/1988 Zb.\no sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov sťažovateľ dovŕšením 56 rokov veku\n27. júla 2011 dosiahol dôchodkový vek. Žiadosťou z 9. augusta 2013 sťažovateľ požiadal\no priznanie mu starobného dôchodku, ktorý mu bol podľa zákona č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)\na podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128\n[v Zbierke zákonov slovenskej republiky zverejnený pod č. 416/1991 Zb., ďalej len\n„dohovor č. 128“)] priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 550 727 6588 0\n\n2\n\nz 19. marca 2014 s účinnosťou od 27. júla 2011 v sume 69,10 € mesačne, ktorý mu bol\ns účinnosťou od 1. januára 2014 zvýšený na sumu 91,40 € mesačne. Pre účely výpočtu\nstarobného dôchodku bola sťažovateľovi\n\nzohľadnená nielen doba jeho účasti\n\nvo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, ale aj doba jeho účasti v osobitnom\nsystéme dôchodkového zabezpečenia policajtov, takže sťažovateľovi bola pre účely výpočtu\nstarobného dôchodku zohľadnená doba 40 rokov a 40 dní (t. j. 14 640 dní) dôchodkového\npoistenia, t. j. boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia.\nA keďže sťažovateľ v zmysle § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého\npoistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov\na dovŕšil dôchodkový vek, získal minimálnu dobu obdobia dôchodkového poistenia vrátane\ndoby služby a dovŕšil aj dôchodkový vek, bol mu priznaný starobný dôchodok podľa § 66\nods. 1 zákona o sociálnom poistení.\n3. O opravnom prostriedku sťažovateľa, ktorý podal proti rozhodnutiu Sociálnej\npoisťovne č. 550 727 6588 0 z 19. marca 2014 o priznaní mu starobného dôchodku, ktorý\nzdôvodnil podľa jeho názoru nesprávnym postupom Sociálnej poisťovne pri krátení mu\nsumy starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 dohovoru č. 128 o sumu zodpovedajúcu\ndobe služby zhodnotenej pri určení výsluhového dôchodku, rozhodol krajský súd\nrozsudkom č. k. 25 Sd 207/2014-35 zo 16. októbra 2014, ktorým zrušil označené\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne a vec jej vrátil na nové konanie. Avšak tento\nrozsudok krajského súdu bol v odvolacom konaní zrušený uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 10 So 162/2014 zo 16. decembra 2015 a vec bola krajskému súdu vrátená na ďalšie\nkonanie z dôvodu, že krajský súd neobjasnil, z akého dôvodu sa odchýlil od ustálenej\njudikatúry najvyššieho súdu vo veci súbehu výsluhového a starobného dôchodku vyjadrenej\nv judikátoch č. R 83/2013 a č. R 55/2011. Po vrátení veci krajský súd vo veci opätovne\nrozhodol rozsudkom č. k. 25 Sd 207/2014-107 z 5. mája 2016, ktorým rozhodnutie\nSociálnej poisťovne v zmysle označených judikátov najvyššieho súdu ako vecne správne\npotvrdil, pričom toto rozhodnutie krajského súd bolo následne potvrdené v odvolacom\nkonaní aj rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 10 So 52/2016 z 27. septembra 2017.\n\n3\n\n4. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ poukazujúc na to, že v porovnaní\ns inými poberateľmi starobného a výsluhového dôchodku, ktorým na rozdiel od neho\nSociálna poisťovňa z dôvodu už priznaného výsluhového dôchodku nekrátila starobný\ndôchodok v rozsahu, ako v jeho prípade, namieta v prvom rade porušenie zákazu\ndiskriminácie proklamovaného v čl. 12 ods. 1 ústavy a čl. 14 dohovoru a tiež porušenie\nzákladného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe zaručeného v čl. 39 ods. 1\nústavy, pričom svoju sťažnosť sťažovateľ odôvodnil tým, že tak rozhodnutia krajského\nsúdu, ako aj rozhodnutia najvyššieho súdu sú založené na nesprávnom právnom posúdení\nveci, pretože v zmysle čl. 39 ods. 1 ústavy sa primeraným hmotným zabezpečením v starobe\nrozumie „... také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu\nna to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa\nvyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom\nsystéme sociálneho poistenia. Ak sťažovateľ odvádzal poistné do spoločného systému\nsociálneho zabezpečenia je povinnosť Sociálnej poisťovne tieto roky zohľadniť pri výpočte\nstarobného dôchodku...\nSociálna poisťovňa je povinná vykonať výpočet dôchodkovej dávky starobného\ndôchodku tak, že započíta všetky doby odvádzaného poistného do sociálneho zabezpečenia\n(t.j. do spoločného systému) okrem doby odvádzaného poistného do osobitného systému\nzabezpečenia policajtov. Pokiaľ ide o výsluhový dôchodok, tak tento je vyplácaný\nz osobitného (špeciálneho) systému, sociálneho zabezpečenia. V období do roku 2003\nsťažovateľ odvádzal poistné do spoločného systému, až od roku 2003 poistné odvádzal len\ndo osobitného systému. Sťažovateľ tak odvádzal odvody nie len do osobitného systému\nslúžiaceho na výplatu výsluhových dôchodkov, ale odvádzal odvody aj do všeobecného\nsystému Sociálnej poisťovne. V spojení s vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu\nSR. so. zn. 9So/13S/2011. ktorý hovorí o primeranom hmotnom zabezpečení, krátením\ndôchodku o dobu poistenia, počas ktorého boli odvádzané dávky do všeobecného systému\ndochádza k zásadnému porušeniu zákona...\nSociálna poisťovňa odmieta vyplácať dávky z poistnej udalosti, na ktoré má\nsťažovateľ nárok. Takýmto spôsobom dochádza k diskriminácií a k porušeniu práva\nsťažovateľa na primerané hmotné zabezpečenie, keďže sťažovateľ prispieval do obidvoch\nsystémov sociálneho zabezpečenia, ako všeobecného tak aj osobitného. V prípade\n\n4\n\nnevyplácania poistného plnenia (čo v danom prípade je starobný dôchodok) poisťovateľ\n(Sociálna poisťovňa) neoprávnené zadržuje plnenie, na ktoré má Sťažovateľ nárok.\n... Sociálna poisťovňa pri výpočte výšky starobného dôchodku je povinná zohľadniť\nvšetky odpracované roky, počas ktorých boli odvádzané sociálne odvody do spoločného\n(mimo systém osobitného sociálneho poistenia - zabezpečenia).\nAž do roku 2003, kedy sa odčlenil osobitný systém dôchodkového poistenia\npolicajtov je povinnosť Sociálnej poisťovne započítavať celkovú dobu odpracovaných\nrokov, počas ktorých boli vykonané sociálne odvody a následne z tejto celkovej doby rokov\nodvádzaného sociálneho poistenia vypočítavať starobný dôchodok, výpočtom podľa\nodpracovaných dni a násobkom koeficienta stanoveného podľa stanoveného indexu ku\nkonkrétnemu roku odchodu do dôchodku, kde index (koeficient) stanovuje štát.\nAj poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, je potrebné na vznik\nnároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných\nprávnych predpisov o sociálnom poistení zohľadniť dobu služby...\nSuma starobného dôchodku sa nemôže určiť znížením o sumu, ktorá zodpovedá\nobdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy\nvýsluhového dôchodku za celé roky, ale iba odpočtom obdobia dôchodkového poistenia,\nkedy bol odvádzaný sociálny odvod do osobitného systému dôchodkového zabezpečenia\npolicajtov...\nZákon č. 461/2003 Z.z. nikde nevylučuje dobu poistenia v spoločnom systéme\ndôchodkového zabezpečenia do roku 2003 a teda Sociálna poisťovňa pri výpočte\nstarobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia nesprávne\nvypočítala výšku starobného dôchodku, keď odpočítala dobu dôchodkového poistenia\nv spoločnom systéme...\nSociálna poisťovňa, ako aj Krajský súd Žilina a Najvyšší súd SR v spojení s vyššie\nuvedenými skutočnosťami nesprávne a svojvoľne aplikujú článok č. 33 ods. 2 Dohovoru\nč. 128. Sociálna poisťovňa nemá právo odpočítavať dĺžku doby sociálneho poistenia, počas\nktorej poistenec odvádzal sociálne odvody do spoločného systému sociálneho zabezpečenia\npodľa zákona 100/1988 Zb. a do systému sociálneho poistenia podľa zákona 461/2003 Z. z.\nTakúto právomoc nedáva Sociálnej poisťovni žiadne ustanovenie zákona, ani článok\n33 Dohovoru č. 128.\n\n5\n\nZákladným problémom pri výpočte výšky starobného dôchodku je teda aplikácia\nDohovoru č. 128, kde súčasná aplikácia je neudržateľná a protizákonná... Pri rozhodovaní\nSociálna poisťovňa musí postupovať v zmysle zákona, pričom akékoľvek svojvoľne konanie\nnie je prípustné. A práve pri krátení starobného dôchodku Sociálna poisťovňa rozhodla bez\ntoho, aby svoje rozhodnutie oprela o zákonné ustanovenie.\nSociálna poisťovňa je povinná vykonať výpočet dôchodkovej dávky starobného\ndôchodku tak, že započíta všetky doby odvádzaného poistného do sociálneho zabezpečenia\n(t.j. do osobitného systému a do všeobecného systému) a od takto vypočítaného starobného\ndôchodku odpočíta obdobie zodpovedajúce poisteniu v osobitnom systéme dôchodkového\npoistenia. Takýto postup dokonca uznala aj samotná Sociálna poisťovňa... Napriek tomu,\nvýšku starobného dôchodku vypočítala úplne inakšie...\nSociálna poisťovňa však pri výpočte dávky starobného dôchodku v rozhodnutí\nč. 550 727 6588 0 odpočítala obdobie poistenia v spoločnom systéme sociálneho\nzabezpečenia podľa zákona č. 100/1988 Zb., teda roky výkonu služby v policajnom zbore,\npočas ktorých sa do roku 2003 odvádzali sociálne odvody do spoločného systému\nsociálneho zabezpečenia. Pokiaľ ide o výsluhový dôchodok, tak tento je vyplácaný\nz osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Podstatné teda je, že v období do roku 2003\nsťažovateľ odvádzal poistné do spoločného systému a až od roku 2003 odvádzal poistné, len\ndo osobitného systému. Sociálna poisťovňa teda nie je oprávnená pri výpočte dávky\nstarobného dôchodku odpočítať obdobie do roku 2003, kedy navrhovateľ odvádzal poistné\naj do spoločného systému...\nPo zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas\nslužby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa\nvšeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení je potrebné dôchodkovú dávku určiť\nv súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru...\n... Sociálna poisťovňa je povinná odpočítať iba dobu, počas ktorej sa odvádzalo\npoistné do osobitného resp., špeciálneho systému sociálneho zabezpečenia policajtov\na vojakov...\nKonaním Sociálnej poisťovne a súdov dochádza k diskriminácii sťažovateľa, keďže\nSociálna poisťovňa ho znevýhodňuje oproti iným občanom SR, ktorým nekrátila starobný\ndôchodok o roky, ktoré odvádzali odvody do spoločného systému zdravotného poistenia...\n\n6\n\n... Sťažovateľ sa tak do súčasnosti nedozvedel, a to ani na základe rozhodnutia\nSociálnej poisťovne, Krajského súdu Žilina a Najvyššieho súdu SR, na základe čoho\npostupujú pri krátení starobného dôchodku poukazom na Dohovor č. 128, keďže, ako bolo\nuvedené správny orgán môže konať iba na základe zákona a v medziach zákona. Ak žiadny\nzákon ani vyhláška neupravuje postup akým spôsobom sa má starobný dôchodok krátiť,\nnemôže krátiť starobný dôchodok iba na úvahách.\nSociálna poisťovňa krátiť starobný dôchodok nemôže dokonca ani za predpokladu ak\nnázor na krátenie starobného dôchodku je vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, keďže u nás nepanuje anglo – saský systém práva založený\nna precedensoch, a teda ani názor Najvyššieho súdu SR nemôže nahradiť zákon...“.\n5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n... na rovnosť v právach podľa čl. 12\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Sociálnej poisťovne, Krajského súdu Žilina\na Najvyššieho súdu Slovenskej republiky porušené bolo.\n2. Základné právo sťažovateľa\n\n... právo na primerané hmotné\n\nzabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom Sociálnej poisťovne, Krajského súdu Žilina a Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky porušené bolo.\n3. Právo sťažovateľa\n\n... právo zákaz diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru\n\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Sociálnej poisťovne, Krajského\nsúdu Žilina a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky porušené bolo.\n4. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.09.2017,\nsp. zn.: 102So/52/2016,\n\nrozhodnutie\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nŽilina\n\nzo\n\ndňa\n\n05.05.2016,\n\nsp. zn.: 25Sd/207/2014, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n16.12.2015, sp. zn.: 10So/162/2014, rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 16.10.2014,\nsp. zn.: 25Sd/207/2014 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 550 727.6588 0 zo dňa\n19.03.2014 sa zrušujú a Sociálnej poisťovni sa prikazuje opätovne rozhodnúť o návrhu\nsťažovateľa.\n\n7\n\n5. Sociálna poisťovňa je povinná uhradiť sťažovateľovi,\n\n, trovy\n\nkonania v sume 312,34,-€ (za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia\n147,33,-€, ústavná sťažnosť 147,33-€, 2x režijný paušál 8,84,-€) na účet jeho právneho\nzástupcu, do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. K namietanému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne č. 550 727 6588 0\nz 19. marca 2014 a k rozsudkom krajského súdu č. k. 25 Sd 207/2014-35\nzo 16. októbra 2014 a č. k. 25 Sd 207/2014-107 z 5. mája 2016\n\n8\n\n8.1 Pokiaľ ide o sťažovateľom napádané označené rozhodnutia Sociálnej poisťovne\na krajského súdu, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity\n[„ak... nerozhoduje iný súd“], ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže\nposkytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba\nvtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom\ninom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.\n8.2 Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených základných práv\noprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už\npo predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.\n8.3 Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu\ntých práv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta v príčinnej súvislosti s označeným\nrozhodnutím Sociálnej poisťovne a krajského súdu, neposkytujú všeobecné súdy na základe\nsťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne\nprostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.\n8.4 Sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania sťažnosťou pred\nústavným súdom napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 550 727 6588 0\nz 19. marca 2014 a rozsudkov krajského súdu č. k. 25 Sd 207/2014-35 zo 16. októbra 2014\na č. k. 25 Sd 207/2014-107 z 5. mája 2016, a to využitím v rozhodnom čase jej Občianskym\nsúdnym poriadkom priznaných opravných prostriedkov, ktoré, tak ako to vyplýva aj\nzo sťažnosti, sťažovateľ napokon aj účinne využil. Na základe sťažovateľom podaných\nopravných prostriedkov sa mal, pokiaľ ide o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne,\nkrajský súd, a pokiaľ ide o rozhodnutia krajského súdu, odvolací najvyšší súd, v rozsahu\nsvojho preskúmavacieho oprávnenia v podstate vyrovnať s rovnakými skutkovými\na právnymi argumentmi, aké sťažovateľ proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne a proti\nrozhodnutiam krajského súdu uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.\n8.5 Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou\n\n9\n\nopravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96), ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (proti rozhodnutiu Sociálnej\npoisťovne a rozhodnutiam krajského súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol\npre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n9. K namietanému uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 10 So 162/2014\nzo 16. decembra 2015\n9.1 V súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením práv v príčinnej súvislosti\ns uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 10 So 162/2014 zo 16. decembra 2015 je nutné\npodotknúť, že v danom prípade nejde o meritórne rozhodnutie, t. j. o rozhodnutie, ktorým\nby sa konštitutívne zakladal, menil alebo rušil právny vzťah medzi účastníkmi konania\nalebo ktorým by sa deklaratórne takýto právny vzťah verifikoval. Inými slovami, v danom\nprípade nejde o konečné rozhodnutie, ktorého nápravu by nebolo možné zjednať iným\nspôsobom, ale toto rozhodnutie, ktorým najvyšší súd iba zrušil jemu predchádzajúce\nrozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, je teda rozhodnutím, ktoré\nbolo „strovené“ (spracované) ďalším po ňom nasledujúcim konaním krajského súdu a jeho\nnovým meritórnym rozhodnutím v danej veci, ktorého prieskumu sa sťažovateľ mal\nmožnosť opäť dovolávať.\n9.2 Ústavný súd pripomína, že predpokladom založenia jeho ústavnej prieskumnej\nprávomoci je také rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré nie je napraviteľné alebo\nodstrániteľné ďalšou činnosťou všeobecného súdu (m. m. I. ÚS 148/03, III. ÚS 355/05,\nII. ÚS 307/06). V rámci konania o sťažnosti ústavný súd zásadne preskúmava len\nprávoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť o rozhodnutia, ktorými sa konanie\nprávoplatne skončilo (IV. ÚS 254/2011). Nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia\no spravodlivé súdne konanie príslušným všeobecným súdom nahradzoval ústavný súd\nsvojím vstupovaním a ingerenciou do meritórne neskončeného konania. Ústavný súd môže\nurobiť zásah na ochranu ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\ngarantovaných práv sťažovateľa až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nemajú\n\n10\n\nmožnosť namietaný protiústavný stav napraviť (m. m. IV. ÚS 322/09, IV. ÚS 270/2013,\nIII. ÚS 163/2017).\n9.3 O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej\nreálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 101/03 alebo\nIV. ÚS 136/05).\n9.4 Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom\nprerokovaní v tejto časti odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\n10. K namietanému rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 10 So 52/2016\nz 27. septembra 2017\n10.1\n\nPokiaľ\n\nide\n\no sťažovateľom\n\nnamietaný\n\nrozsudok\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 10 So 52/2016 z 27. septembra 2017, sťažovateľ v interakcii so základným právom\nna primerané hmotné zabezpečenie v starobe namieta jeho ústavnú neudržateľnosť\nz dôvodu, že podľa jeho názoru najvyšší súd nenapravil pochybenie Sociálnej poisťovne,\ns ktorým sa následne stotožnil aj krajský súd a ktoré má spočívať v tom, že sťažovateľovi\nbol nesprávne vypočítaný starobný dôchodok. Uvedená nesprávnosť má tkvieť v tom, že\npre účely jeho výpočtu boli sťažovateľovi síce zohľadnené všetky obdobia (v trvaní celkovo\n14 640 dní, t. j. 40 rokov a 40 dní, pozn.), keď prispieval do všeobecného systému\ndôchodkového poistenia (ako zamestnanec) v trvaní 3 rokov a 215 dní (t. j. 1 310 dní), ako\naj obdobie, keď prispieval so osobitného systému dôchodkového poistenia (ako policajt)\nv trvaní 36 rokov a 190 dní (t. j. 13 330 dní), avšak od na základe súčtu týchto dôb\n\n11\n\nvypočítaného predpokladaného starobného dôchodku, ktorý by sťažovateľovi patril za celé\ntoto obdobie v prípade, že by nespĺňal podmienky aj na priznanie mu výsluhového\ndôchodku, mu bola odpočítaná suma zodpovedajúca obdobiu, ktoré bolo sťažovateľovi\nzhodnotené už pre účely výsluhového dôchodku policajta (t. j. za 36 rokov a 190 dní).\nPodľa sťažovateľa však vzhľadom na to, že on prispieval do všeobecného systému\ndôchodkového poistenia až do roku 2003, t. j. aj v dobe, keď už bol v služobnom pomere\npolicajta a do osobitného systému dôchodkového poistenia policajtov prispieval až od roku\n2003, tak pre účely výpočtu starobného dôchodku mu mala byť od domnelej sumy\nstarobného dôchodku odpočítaná suma zodpovedajúca iba obdobiu po roku 2003 a celé\nobdobie jeho služobného pomeru.\n10.2 Vzhľadom na ustálenú súdnu prax najvyššieho súdu vo veci výpočtu starobného\ndôchodku v prípade jeho súbehu s nárokom na výsluhový dôchodok najvyšší súd\nv napadnutom rozsudku aj v tomto príde ustálil:\n„Pretože navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho\nzabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona\nč. 416/20003 Z. z. v znení neskorších predpisov mu bola započítaná doba služby a osobné\nvymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku sa\nzníži podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných\ndávkach (č. 128) o sumu s starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového\npoistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku na\ncelé roky.“\n10.3 V súvislosti so sťažnosťou sťažovateľa ústavný súd v prvom rade podotýka, že\nsťažovateľ v príčinnej súvislosti s rozhodnutím najvyššieho súdu namieta len porušenie\nsvojho základného práva hmotnoprávneho charakteru na primerané hmotné zabezpečenie\nv starobe zaručeného v čl. 39 ods. 1 ústavy bez toho, aby namietal aj porušenie základného\npráva procesného charakteru na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1\nústavy, na čo ústavný súd prihliadol, avšak v záujme materiálnoprávnej ochrany práv\nsťažovateľa ústavný súd sťažnosť sťažovateľ posúdil aj skrze dodržania procesných zásad\n\n12\n\nspravodlivého procesu, ktoré sa v konaní pred všeobecným súdom môžu v konečnom\ndôsledku odraziť aj v zachovaní hmotnoprávnych práv.\n10.4 Na margo napádaného rozhodnutia najvyššieho súdu sa žiada podotknúť, že\nvzhľadom na skutočnosť, že osobitný systém dôchodkového poistenia policajtov sa\nzo všeobecného systému dôchodkového poistenia vyčlenil až s účinnosťou od 1. júla 2002,\na to zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo napokon vo svojej\nsťažnosti uviedol aj sám sťažovateľ, sťažovateľ teda do tej doby ani nemohol prispievať\ndo iného ako všeobecného systému dôchodkového poistenia, pričom pre účely tohto zákona\nsa v zmysle jeho § 125 starobné dôchodky policajtov ak ich služobný pomer trval najmenej\n15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trval ku dňu\núčinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považovali za výsluhové\ndôchodky. Vzhľadom na to, že, ako to aj sám sťažovateľ uvádza, do roku 2003 síce\nsťažovateľ prispieval iba do všeobecného systému dôchodkového poistenia, pretože systém\nosobitného dôchodkového poistenia policajtov neexistoval, takže do tohto systému v tomto\nobdobí ani prispievať nemohol, avšak toto obdobie sa mu za dobu, počas ktorej bol aj\nv služobnom pomere policajta, už zhodnotilo pre účely výsluhového dôchodku, bolo by\nneprípustné, aby sa sťažovateľovi jedno a to isté obdobie jeho služobného pomeru\nzhodnotilo duplicitne ešte aj pre účely starobného dôchodku. A contrario v prípade\nstotožnenia sa so stanoviskom sťažovateľa by bolo potom potrebné prehodnotiť výšku jeho\nvýsluhového dôchodku a priznať mu ho nie za celú dobu jeho služobného pomeru policajta,\nt. j. nie za dobu 36 rokov a 190 dní, ale len za dobu cca 7 rokov od roku 2003 do 1. októbra\n2010, keď mu podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SRLZ-SZVZ-44.992-1/2010 z 26. novembra 2010 vznikol nárok na výsluhový dôchodok, pretože tak,\nako to tvrdí sám sťažovateľ, aj keď jeho služobný pomer trval dlhšie, tak iba v tomto období\ncca 7 rokov prispieval do osobitného systému dôchodkového poistenia policajtov, z ktorého\nsa mu výsluhový dôchodok poskytuje.\n10.5 O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\n\n13\n\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n10.6 Vzhľadom na uvedené možno závery najvyššieho súdu s ohľadom\nna argumentáciu sťažovateľa považovať za logické, ústavne udržateľné a podľa ústavného\nsúdu im nemožno vyčítať takú svojvoľnosť, ktorá by mala za následok arbitrárnosť\nnapadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorá by v konečnom dôsledku mohla\nznamenať aj porušenie jeho základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe,\npreto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní v tejto časti ako\nzjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n11. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaných\nrozhodnutí, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľovi úhrady trov konania je viazané\nna vyslovenie porušenia jeho práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný\nsúd o týchto častiach sťažnosti už nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. apríla 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "preskúmanie rozhodnutia iných org.", "dôchodok-výsluhový", "dôchodok-starobný", "sociálna poisťovňa", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1aa3471e-a360-460f-be81-5212fbd52489", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.163.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 163/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 163/2017 z 21. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.163.2017.1"}, {"guid": "ussr:36f706ec-9868-41c7-bdd0-2d92923add62", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 270/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 270/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36f706ec-9868-41c7-bdd0-2d92923add62"}, {"guid": "ussr:a3e3f82a-4591-4ead-9f6c-a406ea60fa85", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 254/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 254/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a3e3f82a-4591-4ead-9f6c-a406ea60fa85"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/05 z 14. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-14", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "85219221-d1a6-49db-95b1-e772194f0b61:a53c25d8-257e-4313-9dab-33e5fdacc9ab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:5014200887.1", "spisova_znacka": "10So/162/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/162/2014 z 15. 12. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-12-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5014200887.1"}, {"guid": "197ccac2-09a9-4373-8f3e-141433eda04d:a8394669-18d9-47fe-96e6-a96d93455cb5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5014200887.4", "spisova_znacka": "25Sd/207/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/207/2014 z 4. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5014200887.4"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7cc9f831-0456-4ed8-9d5e-d53da539c39b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.260.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 260/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 260/2024 z 23. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.260.2024.1"}, {"guid": "ussr:6c51ca56-9a55-4f3e-aaae-c70d5585aeda", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.41.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 41/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.41.2021.2"}, {"guid": "05dcdd5e-99ac-487f-ae2c-63d36eda1b2c:173ad462-b8cd-4526-b72b-d731619e6f7f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:5023200170.1", "spisova_znacka": "6Ssk/58/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/58/2025 z 25. 2. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:5023200170.1"}]}