{"guid": "ussr:e6e89e9d-df7d-484a-8a3b-ed6e52eb23fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.104.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 104/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 104/2018 z 12. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. apríla 2018, sp. zn. I. ÚS 104/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.104.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e6e89e9d-df7d-484a-8a3b-ed6e52eb23fc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.104.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.104.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.104.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 104/2018-28\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2018\nprerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, t. č.\n\n, zastúpeného advokátkou\n\n,\n\n,\n\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 3 a čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 4 Tos 76/2017 z 8. augusta 2017 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie\n\nsvojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 3 a čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Tos 76/2017 z 8. augusta 2017 (ďalej aj\n„napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že aj proti sťažovateľovi je vedené na Okresnom súde\nBratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 1 Tk 2/2016 trestné konanie pre\npokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných\nlátok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom\npodľa § 172 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).\nUznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 444/2015\nz 23. októbra 2015 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 2/2016 z 12. januára\n2016 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona\nč. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).\nUznesením okresného súdu sp. zn. l Tk 2/2016 z 9. mája 2016 v spojení s uznesením\nkrajského súdu sp. zn. l Tos 45/2016 z 18. mája 2016 bol aj sťažovateľ ponechaný vo väzbe,\ntáto nebola nahradená dohľadom mediačného a probačného úradníka. Uznesením okresného\nsúdu sp. zn. 1 Tk 2/2016 zo 4. apríla 2017 bol aj sťažovateľ prepustený z väzby na slobodu.\nKrajský súd na sťažnosť prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave uznesením sp. zn.\n1 Tos 47/2017 z 3. mája 2017 zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn. 1 Tk 2/2016 zo\n4. apríla 2017, žiadosť aj sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a väzba\nnebola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka. Ďalej rozhodoval o väzbe\nsťažovateľa okresný súd uznesením sp. zn. 1 Tk 2/2016 z 8. júna 2017, ktorým sťažovateľa\nprepustil z väzby za súčasného uloženia mu viacerých povinností a obmedzení podľa § 80\nods. 1 písm. b), § 82 ods. 1 písm. a), e), f), h) a j) Trestného poriadku a súčasne nariadil\npodľa § 82 ods. 4 Trestného poriadku s poukazom na § 6 zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole\nvýkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov kontrolu jeho osoby technickými prostriedkami na\nurčenie polohy. Krajský súd na sťažnosť prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave\nuznesením sp. zn. 4 Tos 76/2017 z 8. augusta 2017 zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn.\n\n2\n\n1 Tk 2/2016 z 8. júna 2017, žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietol, väzbu\nnenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka ani neprijal písomný sľub\nsťažovateľa a návrh na nahradenie väzby prevzatím záruky za ďalšie správanie rodinným\npríslušníkom. V ostatnom podal sťažovateľ sťažnosť na ústavnom súde.\n3. Argumentácii sťažovateľa v podanej sťažnosti dominuje v podstate jeho\nkategorický nesúhlas nielen s jeho väzobným stíhaním, ale aj trestným stíhaním vôbec,\npričom «Žiaden iný konkrétny dôvod na zotrvanie vo väzbe KS Bratislava v napadnutom\nuznesení neuviedol ani neuviedol, v čom sa stotožňuje s tvrdením krajskej prokurátorky\nohľadom „potreby, resp. nutnosti“ väzobného stíhania sťažovateľa.».\n3.1 K dôvodu kolúznej väzby oponoval tým, že „Za nezákonné vidí... rozhodnutie\nKS BA zo dňa 8.8.2017 v otázke zmeny väzobných dôvodov... keď tento rozšíril dôvody\nväzby u sťažovateľa aj podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pričom sa stotožnil\ns argumentáciou prokurátorky, ktorá len na základe skutočnosti, že sťažovateľ písomne\nkontaktov ním navrhnutého svedka\n\na údajne ho mal inštruoval, ako má\n\nvypovedať v predmetnej trestnej veci, vedenej na Okresnom súde Bratislava I, pričom\nz priloženého listu, ktorého kópiu zadovážil pôvodný vyšetrovateľ a prehlásil, že ide\no originál a dokonca tento vyšetrovateľ so súhlasom KP BA začal vo veci dňa 10. 04. 2017\npod č.k. PPZ-351/NKA-PZ-BA-2017 trestné stíhanie pre zločin krivej výpovede a krivej\nprísahy v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 k § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.\ns poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák., žiadna takáto skutočnosť nevyplýva!“.\n3.2 K dôvodom preventívnej väzby namietol, že „U sťažovateľa nie je nijakým\nprávne relevantným spôsobom odôvodnená obava z možného pokračovania v trestnom čine\nresp. v trestnej činnosti. Sťažovateľ nikdy v minulosti nebol trestne stíhaný za drogovú\ntrestnú činnosť ani príbuznú trestnú činnosť a nie je známy žiadny dôvod, či konkrétna\nskutočnosť, ktorá by odôvodňovala obavu, že v prípade jeho prepustenia na slobodu, ako,\nako rozhodol OS Bratislava I v konaní 1 Tk 2/2016 dňa 8.6.2017 bude sťažovateľ\npokračovať v trestnej činnosti, za ktorú je stíhaný. Dôvod väzby je v zmysle judikatúry\nvýznamný a dostatočný, len pokiaľ je založený na skutočnostiach preukazujúcich, že\n\n3\n\nponechanie trestne stíhanej osoby na slobode alebo jej prepustenie z väzby môže skutočne\nspôsobiť následky, ktoré sú obsahom obavy ako väzobného dôvodu.“.\n3.3 Dôvodom nenahradeniu väzby vytkol to, že „KS BA v napadnutom uznesení\nvšeobecne a nekonkrétne uviedol, že v aktuálne posudzovanej trestnej veci okresného súdu\nneboli zistené žiadne výnimočné okolnosti prípadu - za ktoré nie je možné považovať len\nbežne sa vyskytujúce okolnosti preto vzhľadom, na všetky argumentácie prokuratúry,\ns ktorými sa krajský súd stotožnil vyhlásil, že nie je možné nahradiť väzbu obžalovaného\njeho písomným sľubom, či iným inštitútom umožňujúcim nahradiť väzbu. Čo\npovažuje súd za bežne sa vyskytujúce činnosti, sťažnostný súd v žiadnom rozsahu ani\npríkladmi nešpecifikoval.“.\n3.4 V rámci svojej argumentácie sťažovateľ namietol aj prieťahový postup\nvšeobecných súdov v rámci postupu pri prejednaní jeho trestnej veci napriek tomu, že je\nväzobne stíhaný: „Podľa ustálenej súdnej praxe požiadavky, aby vzhľadom na všetky\nokolnosti prípadu trvania väzby neprekročilo nevyhnutnú dobu, vyžaduje preveriť nielen\nexistenciu a relevantnosť dôvodov väzby, ale aj doterajší postup orgánov činných v\ntrestnom konaní, resp. súdu.“ K rozhodovaniu krajského súdu o sťažnosti prokurátora\nKrajskej prokuratúry v Bratislave proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 Tk 2/2016\nz 8. júna 2017 uviedol: „Aj doba rozhodovania KS BA vo veci (8.8.2017) bola neprimerane\ndlhá, 2 mesiace od vydania uznesenia OS Bratislava 1 dňa 8.6.2017.“\n4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal sťažnosť na\nďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 ods. 2, ods. 5\nÚstavy SR a podľa čl. 5 ods. 1, ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4 Tos 76/2017 zo dňa 8.8.2017\nporušené bolo.\n2. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1,\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1, ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\n4\n\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4 Tos 76/2017 zo dňa\n8.8.2017 porušené bolo.\n3. Základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 ods. 2, ods. 5\nÚstavy SR a podľa čl. 5 ods. 1, ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4 Tos 76/2017 zo dňa 8.8.2017\nporušené bolo.\n4. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4 Tos 76/2017 zo dňa 8.8.2017 sa\nzrušuje.\n5. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000\n€...\n6. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia vo výške 374,80 eur...“\nII.\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\n\n5\n\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).\nIII.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv\npodľa čl. 5 ods. 1 a 3 a čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru\n8. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy\nnikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý\nustanoví zákon. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.\nNikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane\nv súlade s konaním ustanoveným zákonom:\na) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;\nb) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila\nrozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie\npovinnosti ustanovenej zákonom;\n\n6\n\nc) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia\npred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú\noprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo\nv úteku po jeho spáchaní;\nd) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely\nvýchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia\npred príslušný orgán;\ne) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne\nchorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;\nf) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej\nnepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie\nalebo vydanie.\nPodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody...,\nmá právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\n9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n10. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poznamenáva, že konania všeobecných\nsúdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení a ani konaniami\no občianskych právach alebo záväzkoch, ako to vyžaduje citovaný článok dohovoru.\nVäzobným konaním podľa názoru ústavného súdu nemôže dôjsť k porušeniu práv\nzaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru aj z dôvodu, že túto oblasť ochrany práv upravuje vo\nsvojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru. Článok 6 dohovoru upravuje právo na spravodlivý\n\n7\n\nproces a zásadne sa teda nevzťahuje na konanie o väzbe, pre ktoré platí špeciálna, pokiaľ\nide o procesné záruky poskytnuté osobe nachádzajúcej sa vo väzbe, v zásade prísnejšia\nprávna úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na slobodu a bezpečnosť\n(III. ÚS 272/03, II. ÚS 15/05, IV. ÚS 65/05, I. ÚS 256/07). Procesné pravidlá týkajúce sa\nskúmania dôvodnosti ďalšieho trvania väzby sú ratione materiae súčasťou čl. 5 ods. 4\ndohovoru. Ústavný súd v tomto smere rešpektuje prax Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP), podľa ktorej osobnú slobodu chráni v zásade čl. 5 dohovoru, a to najmä\npokiaľ ide o zákonnosť väzby vrátane otázky, či k takémuto zbaveniu slobody došlo\nv súlade so zákonom upraveným postupom, kde dohovor odkazuje primárne na vnútroštátne\nprávne predpisy a upravuje povinnosť dodržiavať ich hmotnoprávne aj procesné právne\nnormy a požaduje, aby zbavenie slobody jednotlivca nebolo arbitrárne (čl. 5 ods. 1\ndohovoru), ďalej chráni právo jednotlivca na primeranú dĺžku väzby v zmysle požiadavky,\naby väzba nebola predlžovaná nad primeranú lehotu a aby nedochádzalo v postupe\npríslušných orgánov počas trvania väzby k zbytočným prieťahom (čl. 5 ods. 3 dohovoru),\na konečne chráni právo jednotlivca domáhať sa periodického prieskumu zákonnosti väzby\na žiadať o prepustenie na slobodu, o ktorom musí byť rozhodnuté urýchlene (čl. 5 ods. 4\ndohovoru) [rozsudok ESĽP de Wilde at al v. Belgicko z 18. 6. 1971, AČ. 12, § 65, § 67,\n§ 71 ‒ § 77 etc., ako aj novšia judikatúra Khudoyorov v. Rusko, rozsudok ESĽP č. 6847/02\nz 8. 11. 2005, body 124 –125, 172 – 174 a 193; Öcalan v. Turecko, č. 46221/99, rozsudok\nVeľkej komory ESĽP z 12. 5. 2005, body 83 – 84 a 103; Khudobin v. Rusko, č. 59696/00,\nrozsudok ESĽP z 26. 10. 2006, body 103 a 115].\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ústavný súd poznamenáva, že s prihliadnutím na svoju\njudikatúru už opakovane konštatoval (I. ÚS 100/04, III. ÚS 135/04, I. ÚS 124/08,\nII. ÚS 60/08, II. ÚS 151/09, IV. ÚS 397/2010), že ide o všeobecné ustanovenie, ktoré\nupravuje základné právo na súdnu ochranu, a to vo vzťahu ku konaniu vo veci samej,\n\n8\n\na nevzťahuje sa na konanie o väzbe, na ktoré je aplikovateľné ustanovenie čl. 17 ods. 2 a 5\nústavy, ktoré je vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy v pomere špeciality a sú v ňom implicitne\nobsiahnuté hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane\npráva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto súdna\nochrana zahŕňa základné procesné garancie spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím\nna povahu a účel konania o väzbe, a preto sú na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe\naplikovateľné špeciálne ustanovenia čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy o osobnej slobode, a nie\nvšeobecné ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy.\n13. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojich\nv petite podanej sťažnosti označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré však vecne nedopadajú na podmienky jeho väzobného\nstíhania, resp. nie sú ich vecným vyjadrením. Sťažovateľ, ktorý podal sťažnosť ústavnému\nsúdu prostredníctvom právnej zástupkyne, sa mal, vychádzajúc z okolnosti jeho veci,\ndomáhať ochrany prostredníctvom základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2\na 5 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a 3 dohovoru, a nie aj\nprostredníctvom ním v petite podanej sťažnosti označeného základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V dôsledku toho ústavný súd odmieta\nsťažovateľom podanú sťažnosť v tejto jej časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n14. Vo vzťahu k sťažovateľom označenému čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 dohovoru\nústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v petite podanej sťažnosti nešpecifikoval, ktoré z tam\nuvedených práv namieta. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že v rámci svojej\njudikatúry už opakovane vyslovil, že návrh rozhodnutia (petit) musí byť vymedzený presne,\nurčito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ods. 2 a 3 ústavy v spojení s § 50 ods. 1 a 3 zákona\no ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie\nústavného súdu vo veci (II. ÚS 37/02, III. ÚS 17/03, III. ÚS 234/04). Ak ústavný súd pri\npredbežnom prerokovaní zistí, že návrh na rozhodnutie uvedené požiadavky nespĺňa, môže\ntakúto sťažnosť odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, a to zvlášť\nvtedy, ak je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom).\n\n9\n\nVzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ, ktorý podal sťažnosť ústavnému súdu,\nprostredníctvom právneho zástupcu bližšie neoznačil v petite podanej sťažnosti, ktoré z práv\nuvedených v čl. 6 ods. 3 dohovoru namieta, odmietol ústavný súd jeho sťažnosť v tejto jej\nčasti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom\npredpísaných náležitostí.\nIV.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy\na práva podľa podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského\nsúdu\n15. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 100/04, III. ÚS 135/04,\nII. ÚS 151/09) teda vyplýva, že na konanie o väzbe je aplikovateľné ustanovenie čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 4 dohovoru, v ktorých sú implicitne obsiahnuté hmotné\na tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu\nochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. V dôsledku uvedeného ústavný\nsúd podrobil ústavnému prieskumu sťažovateľom označené uznesenie krajského súdu\nsp. zn. 4 Tos 76/2017 z 8. augusta 2017 len vo vzťahu k ním namietanému porušeniu čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru.\n16. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol, že vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného\ndôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v\nktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil\nprepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú,\nresp. primeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť\npodmienené zárukou (III. ÚS 7/00, I. ÚS 100/04). Z čl. 17 ods. 2 ústavy vyplýva\nneodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím\nsudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho\ntrvania väzby. Inými slovami, v zmysle judikatúry ústavného súdu bez rozhodnutia\nvšeobecného súdu nemožno považovať väzbu za zákonnú (I. ÚS 187/07, III. ÚS 16/09).\n\n10\n\nZákonnosť väzby je zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou\npodstatou mali dať ratio decidendi na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto\nkonštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého\nvyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich pre a proti\nväzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie\nna základe abstraktnej úvahy (obdobne III. ÚS 271/07).\n17. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že právomoc ústavného\nsúdu vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná len\nna preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa\nberie do väzby, bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými\nokolnosťami, o väzbe rozhodoval súd, obvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne\nskutočnosti, resp. že osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom, resp.\nkonkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby. Do obsahu právomoci\nústavného súdu nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť skutkových a právnych záverov\nvšeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie\ndo väzby. Tento postup skúma opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je funkčne\nuspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného\na prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takéhoto zabezpečovacieho\nprostriedku, akým je väzba v trestnom konaní (II. ÚS 76/02).\n18. Ústavný súd pripomína, že jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy) nie je konať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho úlohou\nje preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou\nalebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 165/02).\n19. Ústavný súd už viackrát vyslovil, že každé pozbavenie slobody musí byť\n„zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem\ntoho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné\ns účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli (I. ÚS 165/02,\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00, I. ÚS 115/07, I. ÚS 187/07). Základné právo podľa\n\n11\n\nčl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon, a preto pri posudzovaní otázky\njeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd do úvahy zákonnú úpravu a jej\naplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia závažného porušenia zákonnosti\nide aj o porušenie ústavnosti (III. ÚS 48/00). Rovnako aj z čl. 17 ods. 5 ústavy vyplýva, že\ndo väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom. Príslušná zákonná\núprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou súčasťou\nústavného rámca zaručenej osobnej slobody (II. ÚS 55/98). Aj čl. 5 ods. 1 dohovoru\nvyžaduje, aby k pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním ustanoveným\nzákonom“ a každé dohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5 ods. 1 písm. a)\naž f)] musí byť „zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne právo, a preto\nrešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov (Lukanov\nv. Bulharsko z 20. 5. 1997, § 43). Každé pozbavenie osobnej slobody zároveň musí byť\nv súlade s účelom čl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana jednotlivca pred svojvôľou (k tomu\npozri okrem judikatúry ESĽP uvedenej v bode 27 aj Bozano v. Francúzsko, č. 9990/82,\nrozsudok ESĽP z 18. 12. 1986, bod 54; Benham v. Veľká Británia, č. 19380/92, rozsudok\nESĽP z 24. 9. 1992, Herczegfalvy v. Rakúsko, rozsudok ESĽP z 11. 5. 2004, Morsink\nv. Holandsko, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 10. 6. 1996, bod 40; z novšej judikatúry\nStanev v. Bulharsko, č. 36760/06, rozsudok Veľkej komory ESĽP zo 17. 1. 2012, bod 143;\nL. M. v. Slovinsko, č. 32863/05, rozsudok ESĽP z 12. 6. 2014, bod 121).\n20. Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len\nvtedy, ako doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté\ntrestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento\nskutok spáchal obvinený, a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva\ndôvodná obava, že\na) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,\nnajmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko\nalebo ak mu hrozí vysoký trest,\nb) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť\nobjasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo\n\n12\n\nc)\n\nbude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo\nvykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.\n\n21. Podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku rozhodnutím o väzbe sa rozumie\nrozhodnutie o\na) vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby; za rozhodnutie o nevzatí do väzby sa\npovažuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby,\nb) prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby; za\ntakúto žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby,\nc) zmene dôvodov väzby obvineného,\nd) návrhu na predĺženie lehoty väzby obvineného,\ne) ponechaní obvineného vo väzbe, alebo predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom\nkonaní,\nf) prepustení zatknutého obvineného na slobodu; za takéto rozhodnutie sa považuje aj\nrozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby.\n22. Podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku konať a rozhodovať možno len o väzbe\nosoby, proti ktorej bolo vznesené obvinenie. Odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj\nuvedenie skutkových okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera. O väzbe koná\na rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie,\nktorý nie je pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťažnosti proti\nrozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený\nsúd. Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa\nvhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný.\nPredseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného, a potom umožní\nprísediacim alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému otázky týkajúce\nsa rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak\nobvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti alebo ak zdravotný stav\nobvineného neumožňuje jeho výsluch. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri\nrozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého\n\n13\n\nuznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto\nvýrokom napadnutého uznesenia...\n23. Podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1\npísm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť\no ponechaní obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak\nobvinený zložil peňažnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie ju prijme. Ak je\nobvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 3 písm.\na) až c) alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 4 alebo podľa § 80\nods. 3, možno peňažnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.\n24. Z čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy možno teda vyvodiť základné právo na osobnú slobodu,\nako aj zásadu, že pozbaviť niekoho osobnej slobody možno iba z dôvodov a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon. Ďalšie odseky čl. 17 ústavy uvádzajú konkrétne spôsoby pozbavenia,\nresp. obmedzenia osobnej slobody, ktoré za splnenia ustanovených podmienok sú prípustné.\nJedným z týchto spôsobov je aj vzatie do väzby, resp. držanie vo väzbe v zmysle čl. 17\nods. 5 ústavy. Preto možno uviesť, že v prípade pozbavenia osobnej slobody vzatím\ndo väzby, resp. držaním vo väzbe je okrem čl. 17 ods. 5 ústavy vždy dotknutý aj čl. 17 ods.\n1 a 2 ústavy (I. ÚS 220/04). Z hľadiska posúdenia čl. 5 ods. 4 dohovoru má osoba vo väzbe\nprávo na preskúmanie hmotných a procesných podmienok väzby, ktoré sú určujúce pre\nposúdenie jej zákonnosti. Požiadavka preskúmania hmotných podmienok („substantive\nrequirement“) znamená povinnosť preskúmať okolnosti svedčiace pre a proti väzbe\na rozhodnúť s poukazom na právne kritériá, či sú dané dôvody opodstatňujúce väzbu, ako aj\nprepustenie na slobodu, pokiaľ také dôvody neexistujú (napr. rozsudok vo veci Schiesser\nv. Švajčiarsko zo 4. 12. 1979, séria A, č. 34, § 31). Je teda výsostným právom, ale aj\npovinnosťou všeobecného súdu skúmať všetky okolnosti spôsobilé vyvrátiť alebo potvrdiť\nexistenciu skutočného verejného záujmu odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu\nneviny výnimku z pravidla rešpektovania osobnej slobody a uviesť ich v rozhodnutiach\no väzbe (Tóth c. Rakúsko, 1991). Inými slovami, v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru je osoba\nvo väzbe oprávnená na preskúmanie procesných a hmotných podmienok, ktoré sú podstatné\npre „zákonnosť“ tejto väzby v zmysle dohovoru (napr. rozsudok ESĽP vo veci Brogan and\n\n14\n\nOthers v. Anglicko z 29. 11. 1988, séria A, č. 154 - B, § 65, rozsudok ESĽP vo veci Jecius\nv. Litva, § 100).\n25. Z judikatúry ústavného súdu je zrejmé, že z práva nebyť vo väzbe z iného ako\nzo zákonného dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu vyplýva priama spojitosť\nzákonného väzobného dôvodu s rozhodnutím sudcu alebo súdu nielen pri vzatí do väzby,\nale aj počas jej trvania. V prípadoch, keď sa ústavný súd zaoberal možným porušením\nzákladného práva na osobnú slobodu v zmysle čl. 17 ústavy rozhodnutím súdu konajúceho\no zákonnosti väzby, konštatoval, že otázka, či je väzba zákonná, má byť vyriešená nielen\ns poukazom na vnútroštátny zákon, ale aj na znenie dohovoru (napr. III. ÚS 79/02,\nIII. ÚS 77/05), s ktorým musí byť v súlade, vrátane všeobecných princípov obsiahnutých\nv ňom výslovne alebo implikovane (pozri obdobne napr. rozsudky ESĽP vo veciach\nWinterwerp v. Holandsko z 24. 10. 1979, séria A, č. 33, s. 19 – 20, § 45 a Baranowski v.\nPoľsko z 28. 3. 2000, č. 28358/95, § 51). Inými slovami, povinnosť súdov vyplývajúca zo\nzákladného práva zaručeného v čl. 17 ods. 2 ústavy postupovať v prípade trestného stíhania\nobvinenej osoby a pozbavenia jej osobnej slobody väzbou „spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon“, vyžaduje, aby procesný postup súdu konajúceho vo veci rešpektoval nielen\nustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov s právnou silou zákona (v danom\nprípade predovšetkým Trestného poriadku), ale taktiež aj ustanovenia príslušných\nmedzinárodných zmlúv, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky\na v zmysle čl. 7 ods. 5 a čl. 154c ods. 1 ústavy majú pred zákonom prednosť, ak poskytujú\nväčší štandard ochrany základných práv a slobôd.\n26. Medzi základné požiadavky preskúmania zákonnosti väzby a rozhodnutia o nej\nv zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru patria aj:\n- účinná kontrola zákonnosti väzby (rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000 vo veci Grauzinis\nv. Litva, č. 37 975/97),\n- podstatné opatrenie, ktoré zabezpečí jedincovi procesnú spravodlivosť („substantial\nmeasure of procedural justice“; rozsudok ESĽP z 20. 6. 2002 vo veci Al-Nashif and others\nv. Bulharsko, č. 50963/99),\n\n15\n\n- vzhľadom na dramatický vplyv pozbavenia slobody na základné práva jedinca\nkonanie podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru musí v zásade spĺňať základné požiadavky\nspravodlivého konania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (rozsudok ESĽP z 13. 2. 2001 vo veci\nGarcia Alva v. Nemecko, č. 23541/94), pričom princíp spravodlivosti („fairness“) v zmysle\nposledného označeného článku zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli\ndostatočné dôvody (rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti sťažnosti z 26. 2. 2002 vo veci\nBufferne v. Francúzsko, č. 54367/00),\n- primeraná súdna odpoveď („adequate judicial response“; rozsudok ESĽP z 10. 10.\n2000 vo veci Grauslys v. Litva, č. 36743/97).\n27. V zmysle uvedených ústavných záruk osobnej slobody musí byť preto väzba\nchápaná ako výnimočný prostriedok zaistenia obvineného pre účely trestného konania\nv prípade zistenia skutočností ustanovených zákonom, ktoré odôvodňujú nevyhnutnosť jeho\npoužitia v záujme včasného a náležitého objasnenia trestných činov a spravodlivého postihu\nich páchateľov. Výnimočnosti tohto prostriedku musí zodpovedať aj jeho čas použitia tak,\naby väzba nepresiahla v konkrétnom prípade s ohľadom na jeho okolnosti nevyhnutnú dobu.\nSúčasťou uvedených záruk je obsiahnuté aj právo samotného obvineného/obžalovaného\niniciovať konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti\nväzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná (III. ÚS 7/00 a III. ÚS 255/03, rozsudok\nESĽP z 21. 12. 2000 vo veci Vodeničarov c. Slovenská republika, § 33 – § 36).\n28. Pokiaľ ide o výklad pojmu záruka z doterajšej judikatúry ESĽP, možno vyvodiť,\nže má autonómny obsah, ktorý je nezávislý od terminológie používanej vo vnútroštátnom\npráve. Zárukou treba rozumieť akýkoľvek prostriedok prípustný podľa vnútroštátneho\npráva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody a ktorý je zároveň spôsobilý\nzabezpečiť účasť obvineného na pojednávaní. Spravidla ide o peňažnú záruku (kauciu), ale\naj o iné formy záruk, napríklad odovzdanie cestovného pasu (Stögmüller c. Rakúsko\nz 10. 11. 1969), stanovenie povinnosti mať stále bydlisko, hlásiť sa v pravidelných\nintervaloch atď. Z doterajšej judikatúry ESĽP taktiež vyplýva, že prepustenie na základe\nzáruky je len možnosťou, a nie oprávnením osoby pozbavenej osobnej slobody. Pri\nposudzovaní jej opodstatnenosti má záruka prednosť pred pokračovaním väzby. Uplatňuje\n\n16\n\nsa nielen v prípade takzvanej útekovej väzby, ako by tomu nasvedčovala formulácia účelu\ntejto záruky (zabezpečenie prítomnosti na pojednávaní), ale je možné ňou nahradiť aj väzbu\nrealizovanú na základe iných dôvodov. V rozpore s dohovorom by bolo, ak by vnútroštátne\nprávo vylučovalo v prípade niektorých trestných činov vôbec možnosť záruky (Caballero\nc. Spojené kráľovstvo z 8. 2. 2000, S. B. C. c. Spojené kráľovstvo z 19. 6. 2001).\nVychádzajúc nielen zo zákonnej dikcie § 80 a nasl. Trestného poriadku, ale aj napr. z nálezu\nústavného súdu č. k. IV. ÚS 346/2008-39 zo 16. decembra 2008, právny poriadok\nSlovenskej republiky pozná štyri prostriedky nahradzujúce väzbu, pričom tri z nich sú\nzávislé na vôli samotného obvineného alebo tretích osôb (sľub, peňažná záruka, záruka\nzáujmového združenia alebo dôveryhodnej osoby) a jedna záruka nie je závislá na vôli\nsamotného obvineného (dohľad probačného a mediačného úradníka).\n29. Ústavný súd na tomto mieste považuje za potrebné zvýrazniť, že v každom\njednotlivom prípade tvrdeného porušenia základného práva na osobnú slobodu je povinný\npri svojom rozhodovaní prihliadať aj na konkrétne okolnosti preskúmavanej veci (obdobne\npozri II. ÚS 353/06, II. ÚS 142/07, II. ÚS 80/08, I. ÚS 59/2016 a pod., ale vyplýva to aj\nz mnohých rozhodnutí ESĽP napr. Letellier proti Francúzsku, rozhodnutie z 26. 6. 1991,\nAnnuaire, č. 207; Navarra proti Francúzsku, rozhodnutie z 23. 11. 1993, Annuaire, č. 273-B\na ďalšie).\n30.1 Krajský súd v napadnutom rozhodnutí vo všeobecnej rovine poukázal na to, že:\n«Sťažnostný krajský súd z predloženého spisového materiálu okresného súdu zistil, že\nna Okresnom súde Bratislava I bola dňa 07. 04. 2016 podaná na obžalovaných\nobžaloba prokurátorkou Krajskej prokuratúry Bratislava pod\nč. k. 2Kv 33/15/1100-105 (č.l. 1351 - 1357), v bodoch 1/ až 3/ (obaja obžalovaní) pre\npokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných\nlátok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom\npodľa § 20 Trestného zákona („Tr. zák.“) k 172 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.,\nv bode\n\n4/\n\n(obžalovaný\n\n)\n\npre\n\nprečin\n\nnedovoleného\n\nozbrojovania\n\na obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom\nnedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák.\n\n17\n\na v bode 5/ (obžalovaný\n\n) pre zločin nedovolenej výroby omamných\n\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa\n§ 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., na tam uvedenom skutkovom základe.\nKrajský súd konštatuje, že vzhľadom na rozsiahlosť dokazovania Okresný súd\nBratislava I vykonáva dokazovanie na hlavných pojednávaniach v podstate v primeraných\nintervaloch, 3 hlavné pojednávania boli odročené z procesných dôvodov. Posledné hlavné\npojednávanie bolo vykonané dňa 08.06.2017, na ktorom bol vyslúchnutý svedok\ns tým, že tento si využil svoje procesné právo a odmietol vo veci vypovedať. Následne\nsúd prvého stupňa rozhodol o žiadostiach obžalovaných\no prepustenie z väzby na slobodu, resp. o návrhu krajskej prokuratúry o rozšírenie\nväzobných dôvodov u obžalovaného\n\naj podľa ust. § 71 ods. 1 písm. b/ Tr.\n\npor., spôsobom vyplývajúcim z napadnutého uznesenia.\nNaposledy o väzbe obžalovaných bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného\nsúdu Bratislava I, sp. zn. 1 Tk/2/2016 zo dňa 04. 04. 2017 v spojitosti aj s uznesením\nKrajského súdu Bratislava pod sp.zn. 1Tos /47/2017 zo dňa 03. 05. 2017, pričom boli\nu oboch konštatované pretrvávajúce dôvody väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/\nTr. por. a u obžalovaného\n\naj podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.\n\nv podstate tak, ako to konštatovali aj ostané rozhodnutia súdu prvého ako aj druhého\nstupňa.\nKrajský súd konštatuje, že obžalovaní\n\nboli vzatí do väzby\n\nuznesením Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 0Tp/444/2015 zo dňa 23.10.2015,\nv spojitosti aj s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Tpo/2/2016 zo dňa\n12.1.2016, z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u obžalovaného\n§ 71 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ Tr. por. u obžalovaného\n\na podľa\ns tým, že väzba\n\nzačala plynúť u obidvoch dňa 20.10.2015.».\n30.2 Krajský súd k jednotlivým dôvodom väzby konštatoval:\n„Sťažnostný krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom okresného súdu\nv tom smere, že u obžalovaných sú aj naďalej dané dôvody väzby v zmysle ustanovenia § 71\nods. 1 písm. c/ Tr. por. a u obžalovaného\n\naj podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr.\n\n18\n\npor. tak, ako boli ustálené, v predchádzajúcich uzneseniach a ostatný krát uznesením\ntunajšieho krajského súdu.\nTieto skutočnosti vyplývajú podľa krajského súdu najmä z toho, že obaja obžalovaní\nsú naďalej dôvodne podozriví zo spáchania obzvlášť závažného zločinu drogového\ncharakteru a vzhľadom na charakter a rozsah stíhanej trestnej činnosti možno ustáliť zištný\nmotív takéhoto konania obžalovaných spočívajúci v zabezpečení si finančných prostriedkov.\nNavyše u obžalovaného\n\nje dôvod preventívnej väzby umocnený aj\n\nnelegálnou držbou strelnej zbrane a streliva čo poukazuje na možnú súvislosť s podozrením\ns nedovolenej distribúcie drog. Podľa krajského nie je zanedbateľný ani tá skutočnosť, že\nv osobách oboch obžalovaných ide o páchateľov, ktorí sa v minulosti dostali do rozporu so\nzákonom a aj keď sa hľadí na nich ako na doposiaľ netrestaných, avšak z pohľadu\nhodnotenia ich osôb bolo potrebné prihliadať aj na túto skutočnosť...\nI keď veľká časť dokazovania už bola vykonaná na hlavnom pojednávaní, avšak ešte\nani v tomto štádiu trestného konania, podľa krajského súdu nie je možné z vykonaného\ndokazovania urobiť úplne taký záver, že by bolo trestné stíhanie vedené voči obom\nobžalovaným nedôvodné, resp. zjavnú neopodstatnenosť vzneseného obvinenia a podanej\nobžaloby, teda že by tieto neboli v potrebnej miere podložené vykonaným dokazovaním.\nV tomto smere sú sťažnostné námietky obžalovaného\n\n, resp. vyjadrenie obž.\n\nk podanej sťažnosti prokuratúry, kde poukazujú, že sa trestnej činnosti\nnedopustili v rozsahu, v ktorom im je kladená za vinu. Ako to bolo konštatované aj\nv ostatných rozhodnutiach nadriadeného súdu, naďalej totiž existuje u oboch obžalovaných\ntá odôvodnená obava, že si v prípade prepustenia z väzby na slobodu budú prostriedky na\nsvoju obživu zabezpečovať drogovou, prípadne aj inou trestnou činnosťou. Je všeobecne\nznáme, že nedovolená distribúcia drog, je zdrojom veľkých finančných príjmov osôb,\nvykonávajúcich takúto činnosť a preto podľa názoru prokurátorky nemožno reálne\npredpokladať, že by aj v prípade, ak by sa obžalovaní riadne zamestnali, by nepokračovali\nv trestnej činnosti drogového charakteru.\nKrajský súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach taktiež konštatoval, že\ndoposiaľ v spise zadokumentované dôkazy, resp. už aj vykonané dôkazy na hlavnom\npojednávaní naďalej nasvedčujú tomu, že existuje dôvodné podozrenie, že skutky pre ktoré\nbolo trestné stíhanie začaté, boli spáchané, vykazujú znaky obzvlášť závažného zločinu\n\n19\n\nnedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich\ndržania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c/,\nods. 3 písm. c/ Tr. zák. a z ich spáchania sú naďalej dôvodne podozriví obžalovaný\n, ktorý je okrem iného dôvodne podozrivý zo zločinu nedovolenej\nvýroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania\na obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a pre prečin a zločin\nnedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a § 294 ods. 2 Tr. zák.\nPokiaľ ide o rozšírenie dôvodov väzby u obžalovaného\n\naj podľa\n\nustanovenia § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje\nargumentáciu prokurátorky krajskej prokuratúry v tom, že tieto dôvody treba akceptovať.\nProkuratúra totiž predložila okresnému súdu časť kópie spisu Prezídia policajného zboru\nNárodnej kriminálnej agentúry Národnej protizločineckej jednotky expozitúra Bratislava\npod č. k. PPZ-351/NKA-PZ-BA-2017. V uvedenej trestnej veci bolo začaté trestné stíhanie\ndňa 10. 04. 2017, pre zločin krivej výpovede a krivej prísahy v štádiu prípravy podľa § 13\nods. 1 k § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák., na tom\nskutkovom základe, že doposiaľ presne neustálená osoba v procesnom postavení\nobžalovaného, proti ktorej je vedené súdne konanie v trestnej veci pokračovacieho obzvlášť\nzávažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo\nprekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spáchaného formou spolupáchateľstva\npodľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., pojednávanej na\nOkresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1 Tk 2/2016,za účelom zakryť svoju trestnú činnosť,\novplyvňovala a navádzala na krivú výpoveď svedka\n\na to takým\n\nspôsobom, že tomuto zaslala z\nv presne nezistenom dni list, ktorý bol doručený svedkovi\nv presne nezistený deň do\n(Česká republika), ktorého obsahom sú poznámky, aby svedok\n\nv rámci\n\npredsúdneho konania zmenil svoju výpoveď z prípravného konania, kde využil svoje právo\nnevypovedať, a kde svedecká výpoveď učinená v predsúdnom konaní, by svojím obsahom\nkorešpondovala s obsahom listu v prospech obžalovaných.\nV tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že zasielané kópie z tohto\nvyšetrovacieho spisu, podľa ktorých pravdepodobne dňa 02.03.2017 zaslal\n\n20\n\nlist\n\nsvedkovi\n\n, ktorého výsluch v procesom postavení svedka on navrhoval,\n\nkde ho inšpiroval, ako má vypovedať v trestnej veci, vedenej na Okresnom súde Bratislava I\npod sp. zn. 1 Tk/2/2016. V tomto prípade je síce už známa aj tá skutočnosť, že uvedený\nsvedok\n\nna hlavnom pojednávaní dňa 08. 06. 2017 odmietol vypovedať.\n\nTento svedok v súčasnosti sa už nachádza na slobode, preto nie je možné úplne konštatovať,\nže by nezmenil svoje stanovisko, pokiaľ ide o výsluch v súvislosti aj s týmto konaním.“\n31. Po ústavnom prieskume napadnutého rozhodnutia krajského súdu a vychádzajúc\nz citovanej judikatúry ESĽP, ústavný súd konštatuje, že z jeho odôvodnenia vo vzťahu\nk zákonom predpokladanému ďalšiemu zotrvaniu sťažovateľa vo výkone väzby nevyplýva\nnič, čo by signalizovalo arbitrárny alebo zjavne neopodstatnený výklad relevantnej zákonnej\núpravy vo veci konajúcim krajským súdom vrátane právnej úpravy práva na slobodu\na bezpečnosť podľa dohovoru s dôsledkom porušenia sťažovateľom označených práv a jeho\nďalším nezákonným zotrvaním vo výkone nielen preventívnej väzby, ale aj kolúznej väzby.\nÚstavný súd teda konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď\npríslušné ustanovenia Trestného poriadku podstatné pre posúdenie veci interpretoval\na aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov a skutkových okolností\nposudzovanej veci, v dôsledku čoho sú adresné, konkrétne a vo svojich záveroch aj logické,\nv dôsledku čoho ich ústavný súd vníma ako legitímne a právne akceptovateľné nielen z uhla\nzákonnosti, ale aj ústavnosti. Zo záverov, ku ktorým dospel krajský súd pri posudzovaní\npodmienok ďalšieho zotrvania sťažovateľa vo väzbe v jeho trestnej veci, pritom nevyplýva\njednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorá by\nbola popretím ich podstaty a zmyslu, pričom krajský súd neopomenul zdôvodniť potrebu\nponechania aj sťažovateľa vo väzbe poukazom na konkrétne skutočnosti vyplývajúce\nz hľadiska materiálnej interpretácie podmienok tak preventívnej väzby, ale aj kolúznej\nväzby, ktoré podrobne aj vo svojom rozhodnutí vysvetlil a odôvodnil aj konkrétnymi\nskutočnosťami. Uvedený záver platí aj pre skúmanie ústavných kautelov kolúznej väzby\nsťažovateľa, kde odkazom na judikatúru ústavného súdu je možné dokonca skonštatovať, že\nexistencia zákonného dôvodu kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku\nnevyžaduje preukázanie dokonaného kolúzneho konania obvineného, ale postačuje\nna preukázanie takých konkrétnych skutočností, ktoré sú spôsobilé založiť rozumnú obavu\n\n21\n\n(dôvodná obava), že obvinený by sa s veľkou pravdepodobnosťou mohol v prípade\nponechania na slobode konania kolúznej povahy dopustiť (III. ÚS 68/08). V závere teda\nmožno zhrnúť, že krajský súd sťažovateľovi dôvody jeho pozbavenia osobnej slobody\nz hľadiska materiálnej interpretácie podmienok preventívnej, ako aj kolúznej väzby náležite\nvysvetlil, čím tak dal primeranú súdnu odpoveď („adequate judicial response“; rozsudok\nESĽP z 10. 10. 2000 vo veci Grauslys v. Litva, č. 36743/97) na dôvody jeho väzby. Inými\nslovami, „... zbavení svobody stěžovatele nemůže být vnímano jako svévolné, jestliže\nvnitrostátní soud uvedl určité důvody pro pokračování vazby, ledaže by uváděné důvody\nbyly mimořádně lakonické a bez jakéhokoli odkazu na ustanovení zákona, které by zbavení\nstěžovatele svobody dovolovalo [viz Khudoyorov proti Rusku, rozsudek, 8. 11. 2005,\nč. 6847/02, § 131 a 157, srov. Též Miminoshvili proti Rusku, rozsudek, 28. 6. 2011,\nč. 20197/03, § 69]. (Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva\no lidských právech. Komentář. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2012)“.\n32. Ústavný súd ďalej poukazuje aj na komentované znenie dohovoru, z ktorého\nvyplýva, že „Opakované používaní stereotypních formulací v rozhodnutích vnitrostátních\norgánů o prodloužení vazby vzbudzuje podezření, že se tyto orgány dostatečně nezabývaly\nkonkrétními okolnostmi a nereagovaly na argumenty obviněného [viz Kondratyev proti\nRusku, rozsudek, 9.4.2009, č. 2450/04, § 55, Lind proti Rusku, rozsudek, 6.12.2007,\nč. 25664/05, § 85]. Pokud však stejné důvody pro ponechání obviněného ve vazbě, které\nESLP označil za relevantní a dostatečné, přetrvávaly po celou dobu jejího trvání a jestliže\nzákonnost vazby byla předmětem několikerého přezkoumání, nelze vnitrostátním soudům\nvytýkat, že se v textech svých rozhodnutí opakovaly [viz Knebl proti České republice,\nrozsudek, 28.10.2010, č. 20157/05, § 68]. Príslušné orgány rozhodujíci o vazbě sice nejsou\npovinny se ve svých rozhodnutích vypořádat jednotlivě s každým argumentem uplatněným\nobviněným nebo jeho obhájcem, měly by však reagovat adekvátním způsobem na všechny,\nkteré jsou způsobilé zpochybnit oprávněnost dalšího trvání vazby [viz např. Ignatenco proti\nMoldavsku, rozsudek, 8. 2. 2011, č. 36988/07, § 78, Michalko proti Slovensku. rozsudek,\n21. 12. 2010, č. 35377/05, § 153]. (Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská\númluva o lidských právech. Komentář. 1. vydanie. Praha : C.H.Beck, 2012)“. Opakovanie\ntýchto dôvodov počas trvania väzby za predpokladu, že táto bola počas jej trvania\n\n22\n\npodrobená niekoľkonásobnému/pravidelnému preskúmaniu súdom (tak ako to vyplýva\nz bodu 30.1), nie je východiskom ich oslabenia a predpokladom vyslovenia porušenia práv\npodľa čl. 17 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru.\nInými slovami, krajský súd (a všeobecné súdy vo všeobecnosti) rozhodujúci\no ďalšom trvaní väzby nie je povinný detailne odpovedať na každý argument sťažovateľa\nuvedený v sťažnosti, avšak je povinný vysporiadať sa so skutočnosťami a argumentmi,\nktoré sú spôsobilé spochybniť existenciu podmienok nevyhnutných pre zákonnosť\npozbavenia slobody, resp. ďalšieho držania sťažovateľa vo väzbe (porov. Nikolova\nv. Bulharsko, č. 31195/96, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 25. 3. 1999, bod 61; Ilgar\nMammadov v. Azerbajdžan, č. 15172/13, rozsudok ESĽP z 22. 5. 2014, bod 114), a túto\npovinnosť krajský súd vo svojom napadnutom rozhodnutí rešpektoval.\n33. Taktiež v širších súvislostiach vo vzťahu k odôvodnenosti podozrenia z trestnej\nčinnosti vo svojej judikatúre uviedol, že Trestný poriadok (ako zákon, na ktorý poukazuje\nústava vo svojom čl. 17 ods. 2) nevyžaduje, aby existencia dôvodného podozrenia zo\nspáchania trestného činu bola podložená aj zodpovedajúcimi dôkazmi proti obvinenému.\nDôvodné podozrenie teda predpokladá existenciu faktov alebo informácií, ktoré by\nobjektívnemu pozorovateľovi umožnili úsudok o tom, že konkrétna osoba mohla spáchať\ntrestný čin, pričom jeho dôvodnosť závisí vždy od všetkých okolností každého konkrétneho\nprípadu (rozsudok ESĽP vo veci Fox, Cambell a Hartley v. Veľká Británia z 30. 8. 1990),\npričom „Skutečnosti, které vyvolaly podežření, nemusejí být téhož stupně jako ty, které jsou\nnutné k odůvodnění odsoudzení nebo byť jen ke vznesení obvinění [viz Murray proti\nSpojenému království, rozsudek velkého senátu, 28. 10. 1994, č. 14310/88, § 55, srov. též\nKhodorkovskiy proti Rusku, rozsudek, 31. 5. 2011, č. 5829/04, § 189]... skutečnosti, na\nnichž se podezření zakládá, však nemohou být stejné úrovně jako skutečnosti potřebné\nk odůvodnění odsoudzení, nebo i k podáni obžaloby, čož je předmětem až další fáze\ntrestního řízení [Krejčíř proti České republice, rozsudek, 26. 3. 2009, č. 39298/04 a 8723/05,\nbod 75] (Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských\nprávech. Komentář. 1. vydanie. Praha : C.H.Beck, 2012)“.\n\n23\n\n34. Vo vzťahu k postupu podľa § 80 a nasl. Trestného poriadku krajský súd\nskonštatoval:\n„Do spisového materiálu bolo založené aj podanie zo strany dcéry obžalovaného\na notárom overené Čestné prehlásenie\n\n... ktorého obsah krajský\n\nsúd vyhodnotil ako prevzatie záruku dôveryhodnej osoby za ďalšie správanie obvineného.\nV tomto prehlásení\notca\n\nvyhlásila, že v prípade prepustenia jej\nz väzby na slobodu, bude finančne podporovať mesačným príspevkom\n\nvo výške 100,-€ z jej legálnych úspor, ku ktorému priložila aj potvrdenie o výške zostatku na\núčtu\n\n, kópiu Zmluvy o predaji bytu označenú ako Kúpna\n\nzmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 07. 01. 2016, Uznesenie OS Bratislava II zo dňa\n10. 09. 2015 č. 38D808/5015, Dnot 2/2014, potvrdenie o príjme za rok 2016 a v roku 2017.\nK uvedenému zaslal svoje pozitívne stanovisko aj obžalovaný\n\ns tým, že dcéra\n\nbude svojho otca denne navštevovať a poskytovať súčinnosť pritom, aby boli dodržiavané\nobmedzenia, ktoré mu súd uložil...\nS argumentáciou prokuratúry aj s poukazom na citovanú judikatúru Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (R 45/2013 - uznesenie NS SR sp. zn. 2Tos 32/2012 zo dňa 02.\n10. 2012), sa krajský súd vo vzťahu k obžalovanému\n\nstotožňuje, nakoľko\n\npokiaľ obžalovanému sa kladie za vinu spáchanie obzvlášť závažného zločinu, v takomto\nprípade je možné nahradiť väzbu, len v prípadoch, ako to odôvodňujú výnimočné okolnosti\nprípadu (§ 80 ods. 2, § 81 ods. 1 Tr. por.).\nPodľa ust. § 80 ods. 2 Tr. por. súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné\nkonanie oboznámi toho, kto ponúka prevzatie záruky podľa odseku 1 písm. a/ a spĺňa\npodmienky na jej prijatie, s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, ktoré odôvodňujú\nväzbu; obvineného oboznámi s obsahom záruky. Súčasne môže obvinenému súd\na v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie uložiť splnenie primeraných povinností\na dodržanie obmedzení. Ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod\nväzby podľa § 71 ods. 3 písm. a/ až c/ alebo e/, alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa\nodseku 3 alebo podľa § 81 ods. 4, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len\nak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Ak je obvinený stíhaný pre trestné činy\nterorizmu, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú\n\n24\n\nvýnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť policajtovi,\nprokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.\nS poukazom aj na dôvody citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, krajský súd\nkonštatuje, v aktuálne posudzovanej trestnej veci okresného súdu neboli zistené žiadne\nvýnimočné okolnosti prípadu - za ktoré nie je možné považovať len bežne sa vyskytujúce\nokolnosti, preto vzhľadom, na všetky argumentácie prokuratúry, s ktorými sa aj krajský súd\nstotožňuje, nie je možné nahradiť väzbu obžalovaného\n\njeho písomným sľubom, či\n\niným inštitútom umožňujúcim nahradiť väzbu...\nZároveň krajský súd rozhodol o neprijatí inštitútov - jednak záruky ponúknutej zo\nstrany rodinného príslušníka, ani písomného sľubu obžalovaného, ako aj nenahradenie\nväzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.“\n35. Postupu krajského súdu, ktorý nenahradil väzbu sťažovateľa prostriedkami podľa\n§ 80 a nasl., teda nielen tým, ktorý bol ponúknutý dcérou sťažovateľa, ale aj k tomu,\nktorému má/mal krajský súd prihliadať v zmysle zákona aj bez návrhu osoby vo väzbe sa\nnachádzajúcej, nie je možné z ústavnoprávnej roviny nič vytknúť. V prvom rade je potrebné\nzvýrazniť, že posúdenie okolností, ktoré takýto postup umožňujú vrátane okolností hodných\nosobitného zreteľa, je v kompetencii všeobecného súdu, úlohou ústavného súdu bolo\nposúdiť iba ústavnú udržateľnosť tohto záveru. Teda postup súdu, resp. aj orgánov činných\nv trestnom konaní môže byť predmetom kritiky a vyslovenia porušenia základných práv\nsťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, ak by sa\ns návrhmi na nahradenie väzby prostriedkami tento postup umožňujúcimi predostretými\nsťažovateľom alebo jeho obhajcom nevysporiadali vôbec alebo nedostatočne (rozsudok\nESĽP Mihuta proti Rumunsku z 31. 3. 2009, § 31, taktiež aj I. ÚS 100/04, I. ÚS 239/04,\nIV. ÚS 215/2010), k čomu však v sťažovateľovom prípade nedošlo.\nV širších súvislostiach ústavný súd taktiež poukazuje na to, že z jeho doterajšej\nrozhodovacej činnosti vyplýva, že nespochybnil zákonné obmedzenie vyplývajúce z § 80\nods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého je možné väzbu osoby obvinenej z obzvlášť\nzávažného zločinu nahradiť ponúknutou zárukou, sľubom alebo dohľadom, len ak to\nodôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Aplikáciu uvedenej zákonnej úpravy ústavný súd\nvo viacerých svojich rozhodnutiach (I. ÚS 113/08, III. ÚS 387/2010, II. ÚS 466/2012,\n\n25\n\nIV. ÚS 559/2012, I. ÚS 132/2013, II. ÚS 149/2014 alebo III. ÚS 431/2015) zhodnotil ako\nústavne akceptovateľnú a rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, ktoré v prípadoch,\no aké pri stíhaní za obzvlášť závažné zločiny ide, pre nahradenie väzby zárukami väzbu\nnahradzujúcimi vyžadovali existenciu výnimočných okolností prípadu, nepovažoval za\narbitrárnu.\n36. Vychádzajúc zo všetkých prezentovaných úvah považuje ústavný súd\nsťažovateľom predostretú argumentáciu v tejto jej časti za zjavne neopodstatnenú a podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmieta ním podanú sťažnosť v tejto jej časti z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti.\n37. Sťažovateľ v podanej sťažnosti taktiež namietal aj prieťahový postup\nvšeobecných súdov v rámci postupu pri prejednaní jeho trestnej veci napriek tomu, že je\nväzobne stíhaný, ako aj postup krajského súdu v sťažnostnom konaní (bližšie pozri bod 3.4).\n38. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto\nmá byť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru\npoužitý anglický výraz „speedily“ a francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade\n„urýchlene“) jasne indikuje, čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu.\nAké časové obdobia budú akceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych\nokolností (Barfuss z roku 2000, § 65, Bezichieri z roku 1989, A-164, § 21, Sanchez – Reisse\nz roku 1986, A-107, § 55, Neumeister z roku 1968, A-8, § 24, Wemhoff z roku 1968, § 10).\nPodstatnými sú predovšetkým: pretrvávanie dôvodného podozrenia, že osoba pozbavená\nosobnej slobody spáchala trestný čin, významné a dostatočné dôvody na toto pozbavenie\na osobitná starostlivosť (urýchlenie) príslušných orgánov pri vedení konania proti nej (pozri\nnapr. rozsudky ESĽP vo veciach Neumeister v. Rakúsko z 27. 6. 1968, strana 37, § 4 ‒ § 5;\nRingeisen v. Rakúsko zo 16. 7. 1971, § 104; Letelier v. Francúzsko z 26. 6. 1991, § 35;\nKemmache v. Francúzsko z 27. 11. 1991, § 45; Punzelt v. Česká republika z 25. 4. 2000,\n§ 73 a Český v. Česká republika zo 6. 6. 2000, § 74 ‒ § 76). V zmysle judikatúry ESĽP ak\nsa o zákonnosti väzby rozhoduje na viacerých stupňoch, štát musí v zásade poskytnúť\noprávnenej osobe rovnaké záruky v opravnom konaní ako v konaní na prvom stupni\n(Navarra v. Francúzsko, rozsudok z 23. 11. 1993, § 28).\n\n26\n\n39. Ústavný súd v rozhodnutiach, v ktorých sa zaoberal požiadavkou urýchleného\nrozhodnutia o zákonnosti väzby v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru a čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy,\nuviedol, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti\nposudzujú podľa všetkých okolností prípadu. V zásade však požiadavke neodkladnosti\nrozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, resp. čl. 5\nods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke\npreto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu\njedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (III. ÚS 199/05, II. ÚS 353/06).\n40. Z uznesenia krajského súdu sp. zn. 4 Tos 76/2017 z 8. augusta 2017 vyplýva:\n„Spisový materiál Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 1 Tk/2/2016 z dôvodu\nsťažnosti prokurátorky krajskej prokuratúry, ako aj obžalovaného\n\nproti\n\nuzneseniu uvedeného okresného súdu zo dňa 08. 06. 2017 bola predložený na tunajší\nkrajský súd 13. 07. 2017. Vec bola pridelená generátorom elektronickej podateľne\nkrajského súdu do oddelenia senátu 4Tos. Predseda senátu JUDr. Tibor Kubík stanovil\ntermín neverejného zasadnutia na deň 19. 07. 2017, kedy základní členovia tohto senátu\n(JUDr. Karol Kováč a JUDr. Peter Šamko) v uvedenom termíne čerpali riadnu dovolenku\na podľa platného rozvrhu práce zastupujúcimi členmi senátu sa stali JUDr. Magdaléna\nBlažová a JUDr. Iveta Zelenayová zo senátu 1 To. Zistilo sa však, že obžalovaný\npodaním zo dňa 14. 07. 2017 podľa § 31 ods. 1, ods. 4 Tr. por. podal námietku zaujatosti na\nčlenov senátu JUDr. M. Blažovej, preto dňa 19. 07. 2017 bolo potrebné po vyjadrení týchto\nsudkýň rozhodnúť o ich vylúčení alebo nevylúčení. Záverom rozhodnutia bolo, že uvedené\nsudkyne - JUDr. Magdaléna Blažová a JUDr. Iveta Zelenayová nie sú vylúčené\nz vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej trestnej veci. Po doručení tohto\nuznesenia procesným stranám, obžalovaný\n\npodal sťažnosť voči tomuto\n\nuzneseniu, ktoré bolo doručené krajskému súde dňa 27.07.2017. Medzičasom základný člen\nsenátu 4To - JUDr. Peter Šamko podľa § 32 ods. 1 Tr. por. z dôvodov uvedených v ust. § 31\nods. 1 Tr. por. sám podal námietku zaujatosti, nakoľko dozorová prokurátorka Krajskej\nprokuratúry v Bratislave,\n\nje jeho partnerka, žijú v spoločnej\n\ndomácnosti a vychovávajú spolu aj maloletého syna. O vylúčení člena senátu JUDr. Petra\n\n27\n\nSamka podľa § 31 ods. 1 Tr. por. bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu\nBratislava pod sp. zn. 2Nto/7/2017 zo dňa 31. 07. 2017. O podanej sťažnosti obžalovaného\nrozhodoval taktiež iný senát Krajského súdu Bratislava pod sp. zn. 1\nTos/86/2017 zo dňa 07.08. 2017 tak, že sťažnosť obžalovaného\n\nbola podľa §\n\n193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietnutá.“\n41. Z predloženej argumentácie krajského súdu vyplýva, že spis bol v rámci\nsťažnostného konania doručený krajskému súdu 13. júla 2017 a vec napadla do senátu 4\nTos, pričom predseda senátu stanovil termín neverejného zasadnutia na 19. júl 2017.\nZ podania sťažovateľa zo 14. júla 2017 bolo zistené, že podal námietku zaujatosti voči\ndvom členom senátu. Táto procesná aktivita sťažovateľa vyústila do potreby pred samotným\nrozhodnutím o podanej sťažnosti prokuratúry rozhodnúť o sťažovateľom vznesenej\nnámietke zaujatosti. V tomto smere je potrebné zvýrazniť správnosť postupu krajského\nsúdu, resp. predsedu senátu krajského súdu, pretože nie je možné uprednostniť právo na\nurýchlené rozhodnutie o väzbe na úkor práva na zákonného sudcu [z nálezu ústavného súdu\nsp. zn. II. ÚS 116/2011 zo 6. októbra 2011 vyplýva, že „Podľa presvedčenia ústavného súdu\nnemožno z ustanovenia čl. 5 ods. 4 dohovoru vyvodiť, že by bolo povinnosťou súdu konať\no dôvodnosti ďalšieho trvania väzby aj na úkor práva obvineného na nestranného\na nezaujatého sudcu. Je totiž povinnosťou všeobecného súdu postupovať tak, aby všetky\nrelevantné práva obvineného boli rešpektované. Nie je teda možné niektoré z týchto práv\nuprednostniť do tej miery, že tým dôjde k praktickej eliminácii iného práva (mutatis\nmutandis II. ÚS 76/2011)]. O definitívnom zložení sťažnostného senátu bolo rozhodnuté\nuznesením krajského súdu sp. zn. 2 Nto/7/2017 z 31. júla 2017 a o podanej sťažnosti\nprokuratúry uznesením krajského súdu sp. zn. 4 Tos 76/2017 z 8. augusta 2017. Je teda\nnepochybné, že o sťažnosti prokuratúry mohol krajský súd rozhodnúť už 19. júla 2017,\navšak z dôvodu sťažovateľom vznesenej námietky zaujatosti sa tak mohlo stať až 8. augusta\n2017, čiže na dobe rozhodovania krajského súdu v trvaní troch týždňov dlhšie sa podpísal\nsamotný sťažovateľ svojím postupom, ktorú možno pričítať jemu na ťarchu. Napriek tomu,\ndoba rozhodovania krajského súdu v trvaní jedného mesiaca je ústavnoprávne\nakceptovateľná. V dôsledku uvedeného ústavný súd odmieta podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde sťažovateľom podanú sťažnosť v tejto jej časti pre namietané porušenie\n\n28\n\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti.\n42. Sťažovateľ v podanej sťažnosti namieta aj prieťahový postup vo veci konajúcich\nsúdov v jeho trestnej veci v dôsledku, resp. aj v dôsledku čoho mal byť prepustený z väzby\nna slobodu, a v tejto súvislosti namieta porušenie čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 3\ndohovoru. K uvedenej námietke sťažovateľa ústavný súd poukazuje na svoje závery\nvyslovené v bode 14 tohto rozhodnutia, v dôsledku ktorých konštatuje, že predmetná\nargumentácia sťažovateľa nie je obsahom/nie je vyjadrená v petite podanej sťažnosti, a to\npredovšetkým k postupu okresného súdu, v dôsledku čoho ústavný súd podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde odmieta sťažovateľom podanú sťažnosť v tejto jej časti, a vo\nvzťahu k ním namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy\na práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.\n43. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľa v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný\nsúd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. apríla 2018\n\n29", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-nahradenie väzby", "advokát, advokácia-zastúpenie advokátom", "väzba-kolúzna", "väzba-preventívna", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "petit", "väzba-rýchlosť rozhodovania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:be6408bd-6f9c-4944-a5cb-0c4f2161726d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1"}, {"guid": "ussr:c4991279-2500-40d1-a89d-0a2280379e77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.431.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 431/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 431/2015 z 8. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-08", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.431.2015.1"}, {"guid": "ussr:950d1e61-f326-438b-bede-dc2748a391f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 149/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 149/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:950d1e61-f326-438b-bede-dc2748a391f2"}, {"guid": "ussr:453faffb-a659-4c47-a95e-4194d86c8327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/2013 z 13. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-13", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:453faffb-a659-4c47-a95e-4194d86c8327"}, {"guid": "ussr:c97f1586-dc1a-46bc-844e-128c09cac4ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 559/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 559/2012 z 7. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-07", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c97f1586-dc1a-46bc-844e-128c09cac4ec"}, {"guid": "ussr:24ef712d-1cb4-42a1-b8e3-741edc07f0a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2012 z 25. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-25", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24ef712d-1cb4-42a1-b8e3-741edc07f0a9"}, {"guid": "ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 116/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 116/2011 z 6. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-06", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b"}, {"guid": "ussr:6b817690-d36e-4cd7-b00b-5a575c795829", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/2011 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b817690-d36e-4cd7-b00b-5a575c795829"}, {"guid": "ussr:7cd34381-5f12-4f58-a4db-793ea9c99955", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 397/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 397/2010 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cd34381-5f12-4f58-a4db-793ea9c99955"}, {"guid": "ussr:bf1a7c09-824a-4263-9ee3-7aacbbc3d4f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 215/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 215/2010 z 20. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf1a7c09-824a-4263-9ee3-7aacbbc3d4f5"}, {"guid": "ussr:7b7c971d-038b-4184-8bd2-5c3caa6c4852", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 387/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 387/2010 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7b7c971d-038b-4184-8bd2-5c3caa6c4852"}, {"guid": "ussr:e48c9800-5293-49bf-b7ca-4df9cf5cf26f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/09 z 7. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-07", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e48c9800-5293-49bf-b7ca-4df9cf5cf26f"}, {"guid": "ussr:1b58efab-6669-4f43-b3c4-48ed45726124", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 151/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 151/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b58efab-6669-4f43-b3c4-48ed45726124"}, {"guid": "ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2"}, {"guid": "ussr:079842e8-2c47-4ceb-a1c3-f3aa837a567a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 187/07 z 22. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-22", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:079842e8-2c47-4ceb-a1c3-f3aa837a567a"}, {"guid": "ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/08 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d"}, {"guid": "ussr:69eda8c8-adab-4406-b7eb-6c7bed49081c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 113/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 113/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69eda8c8-adab-4406-b7eb-6c7bed49081c"}, {"guid": "ussr:a584787a-6312-41b4-92b7-68cb7cb81422", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 68/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 68/08 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a584787a-6312-41b4-92b7-68cb7cb81422"}, {"guid": "ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 60/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 60/08 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693"}, {"guid": "ussr:eb89dee8-771a-4df7-bf07-d485903dbe41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 256/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 256/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb89dee8-771a-4df7-bf07-d485903dbe41"}, {"guid": "ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/07 z 23. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-23", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 142/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/07 z 21. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-21", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7"}, {"guid": "ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 353/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/06 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:013bb44a-5a61-4e33-a734-699ed9f8d3c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 65/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 65/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:013bb44a-5a61-4e33-a734-699ed9f8d3c8"}, {"guid": "ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 77/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:74fe4fb2-3009-4cde-b861-0a3ac9771601", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.74.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 74/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/2023 z 7. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-07", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.74.2023.1"}, {"guid": "ussr:b6091c6e-615a-472a-b44e-2102a6c3777b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.263.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 263/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 263/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.263.2018.1"}, {"guid": "6811e808-7da7-46bc-be4a-3240f906b41a:6d68e79e-cece-4f19-9e69-f77616811b50", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:9624200062.1", "spisova_znacka": "33D/6/2024", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 33D/6/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:9624200062.1"}]}