{"guid": "ussr:6991b60d-016a-4fe7-8b47-7214b39a17dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/2018 z 17. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. januára 2018, sp. zn. I. ÚS 1/2018, ECLI:SK:USSR:2018:1.US.1.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6991b60d-016a-4fe7-8b47-7214b39a17dc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.1.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.1.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.1.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 1/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť PharmaMedia Czech Republic s. r. o., Příkop 838/6, Brno,\nČeská republika, zastúpenú advokátkou Mgr. Tatianou Frištikovou, advokátska kancelária,\nŠtúrova 27, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 2 Cob 88/2017 z 25. augusta 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť PharmaMedia Czech Republic s. r. o. o d m i e t a\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra\n2017 doručená sťažnosť PharmaMedia Czech Republic s. r. o., Příkop 838/6, Brno, Česká\nrepublika (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) a práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n2 Cob 88/2017 z 25. augusta 2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom na začatie konania\ndoručeným Okresnému súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) 26. mája 2010 (ďalej len\n„žaloba“) domáhala proti\n\n(ďalej len „žalovaná“),\n\nz titulu zodpovednosti za vady (bližšie špecifikované v žalobe, pozn.) opráv osobného\nmotorového vozidla označeného v žalobe vykonaných žalovanou na základe zákazkových\nlistov č. W 810 zo 6. júla 2007 a č. W 83013 z 26. mája 2008 a ich bezodplatného\nodstránenia, ďalej z titulu náhrady škody spôsobenej sťažovateľke vadnými opravami\nmotorového vozidla žalovanou zaplatenia peňažných súm s príslušenstvom uvedených\nv žalobe. V právnej veci žaloby sa na okresnom súde konanie viedlo pod sp. zn.\n34 Cb 88/2010.\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 34 Cob 88/2010 zo 4. októbra 2012 (ďalej len\n„prvý rozsudok okresného súdu“) žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.\n4. Na základe riadne a včas podaného odvolania (riadneho opravného prostriedku\nsťažovateľky) krajský súd rozsudkom sp. zn. 2 Cob 225/2012 z 25. apríla 2013 (ďalej len\n„prvý rozsudok krajského súdu“) prvý rozsudok okresného súdu ako vecne správny\npotvrdil.\n5. Následne na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4 MObdo 4/2013\nz 31. marca 2015 prvý rozsudok krajského súdu, ako aj prvý rozsudok okresného súdu zrušil\na vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n\n2\n\n6. Okresný súd ostatne rozhodol rozsudkom sp. zn. 34 Cb 88/2010 zo 7. februára\n2017 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 34 Cb 88/2010 zo 7. februára 2017 (ďalej len\n„rozsudok okresného súdu“) tak, že žalobu opäť v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.\n7. Následne na základe riadne a včas podaného odvolania (riadneho opravného\nprostriedku sťažovateľky) rozsudkom krajského súdu bol rozsudok okresného súdu ako\nvecne správny potvrdený. Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok okresného súdu v spojení\ns rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 5. októbra 2017.\n8. Sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodnila okrem iného takto:\n«... Krajský súd pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania nepostupoval\nústavne konformným spôsobom, v dôsledku čoho sú jeho závery svojvoľné a neudržateľné,\na to z nasledovných dôvodov:\na) Krajský súd si nekriticky osvojil závery Doplnenia č. 1 k znaleckému posudku bez\ntoho, aby sa akýmkoľvek spôsobom vyporiadal so závermi pôvodného znaleckého posudku\nč. 296/2011, ktoré sú v priamom rozpore so závermi doplnenia znaleckého posudku\na ktorých správnosť doplnenie znaleckého posudku žiadnym spôsobom nespochybňuje ani\nnevyvracia.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd s ohľadom na závery\nDoplnenia č. 1 k znaleckému posudku sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej\ninštancie, ktorý výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil tak, že žalobca nepreukázal\nsvoje tvrdenie, že poruchu turbodúchadla spôsobil žalovaný tým, že pri jeho skoršej oprave\nnepostupoval tak, aby nedošlo k nasatiu nečistôt do kompresorového kolesa a vo vzťahu\nk druhej oprave žalobca podľa názoru okresného súdu nepreukázal, že príčinou uvoľnenia\nčapu v motore, bolo jeho nedostatočné dotiahnutie pri manipulácii s ním pri skoršej oprave\nvykonanej žalovaným.\nKrajský súd takto postupoval napriek tomu, že závery Doplnenia č. 1 znaleckého\nposudku č. 296/2011 (pripúšťajúci viacero možných príčin ulomenia čapu súvisiacich\nnajmä so stavom vozidla, spôsobom jazdy, nešetrným zaobchádzaním atď. a polemizujúce o\niných možných príčinách nasatia nečistôt telesa turbodúchadla) sú v rozpore s odpoveďami\n\n3\n\nv znaleckom posudku č. 296/2011 Ústavu súdneho inžinierstva... zo dňa 26.9.2011, podľa\nktorých\n- „príčinou odlomenia čapu bolo uvoľnenie, resp. nadmerné dotiahnutie čapu, čo\nmalo za následok únavový lom“ (č. 3);\n- „príčinou odlomenia čapu nebola vada materiálu a ani konštrukčná chyba“...\n- „znalec zistil prieskumom v iných značkových servisoch, že ku zlomeniam tohto\nčapu nedochádza po celú životnosť motora“ (č. 7),\n- „za predpokladu správnosti konštrukcie čapu a motora vozidla a dodržania\nvýrobcom predpísaných podmienok, nemôže dôjsť za bežnej prevádzky vozidla k takému\ncyklickému namáhaniu v ohybe drieku čapu, ktorého následkom by bolo ulomenie čapu“...\n- „razantnosť a dynamika jazdy nemá podstatný vplyv na únavu materiálu súčiastok\nmotora“...\n- „pokiaľ sú splnené podmienky prevádzky motora (dostatok kvalitných náplní)\nzaťažovanie motora nemá podstatný vplyv na životnosť súčastí motora“ (č. 21);\n- „k poškodeniu rozvodov motora nemohlo dôjsť nešetrným zaobchádzaním pri\nprevádzke motorového vozidla“ (č. 22),\n- „príčinou poškodenia turbodúchadla bola jeho nedôsledná montáž; pri správnej\nmontáži sa cez filter vzduchu nesmú dostať so vzduchom do turbodúchadla žiadne väčšie\nnečistoty“...,\n- „medzi poškodením turbodúchadla a montážnym postupom žalovaného bola zistená\njednoznačná príčinná súvislosť; dôkazom toho je fakt, že žalobca sa hneď po oprave, resp.\nvýmene turbodúchadla sťažoval na piskľavý zvuk z motora“ (č. 4),\n- závery\n\na\n\nv ich\n\nodborných vyjadreniach sú správne...\nI keď je zrejmé, že závery znaleckého posudku a závery jeho doplnenia popri sebe\nneobstoja ako aj to, že zatiaľ čo pôvodný znalecký posudok obsahuje kompletné\nodôvodnenie svojich záverov, v jeho doplnení absentuje akýkoľvek základ pre jeho nové\na odchylné závery, krajský súd bez logického vysvetlenia dal prednosť záverom doplnenia\nznaleckého posudku.\nKrajský súd takto postupoval napriek existencii viacerých skutočností, ktoré\nspochybňujú presvedčivosť, zrozumiteľnosť a úplnosť doplnenia znaleckého posudku, keď\n\n4\n\nv tejto súvislosti vôbec nezohľadnil, že riešitelia doplnenia dospeli k týmto nejasným\na polemickým záverom bez vykonania vlastných odborných analýz alebo zaobstarania si\nakýchkoľvek nových podkladov, bez toho, aby motor vôbec ohliadli, svoje závery\nformulovali iba spoza písacieho stola...\nb) Krajský súd pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania vôbec nevzal do\núvahy ani ďalšie dôkazy, ktoré preukazovali existenciu príčinnej súvislosti medzi postupom\nžalovaného pri oprave vozidla a vznikom vád vozidla.\nVo vzťahu k príčine uvoľnenia čapu bez akéhokoľvek odôvodnenia vôbec neboli\nzohľadnené listinné dôkazy, preukazujúce, že príčinou ulomenia čapu bolo jeho\nnedostatočné utiahnutie pri manipulácii:\nZ laboratórnej správy AUDI č. 2633/2009-M z 29. septembra 2009 vyplýva, že\n„poškodenie čapu je následným poškodením“; „materiál, tvrdosť, mikroštruktúra čapu sú\nbezchybné“; „zhodnotením plochy zlomu na čape bolo zistené, že k zlomu došlo v dôsledku\ncyklického namáhania na ohyb“; „v kužeľovitom zapustení otvoru pre skrutku v nosníku\nložiska neboli zistené znaky straty prepätia osi“; z obrázku č. 3, na ktorom je závitový otvor\nnosníka, je zrejmé, že závit je poškodený; „zistená bola vrstva lepidla Precote 80“ z čoho je\nzrejmé, že k poškodeniu čapu došlo po manipulácii s čapom; ak materiál je bezchybný,\npríčinou zlomu nebola vada materiálu; ak „pri riadnom dotiahnutí spoja nedochádza\nk cyklickému namáhaniu a následne k únavovému lomu“ (znalecký posudok č. 296/2011,\nstr. 39), spoj nebol riadne dotiahnutý; nemohlo dôjsť k samouvoľneniu...\nZ Odborného vyjadrenia\n\nz 26. februára 2009 rovnako\n\nvyplýva, že „k porušeniu čapu došlo v dôsledku nízkocyklickej“ (malý počet cyklov) „únavy\nmateriálu“ (str. 3); „obe oblasti únavového lomu naznačujú, že teleso skrutky bolo pri jej\nfixácii cyklicky namáhané v dvoch, proti sebe orientovaných smeroch“ (str. 2), čo vylučuje\nsamouvoľnenie.\nZ\n\nOdborného\n\nkonštrukčného\n\nstanoviska\n\nz 9. decembra 2009 vyplýva, že „k zlomu došlo v dôsledku povoleného čapu“, „k zlomu\nv danom mieste mohlo dôjsť jedine vtedy, ak čap nebol dostatočne dotiahnutý a kužeľové\nplochy neprenášali bočné sily; z mikroskopických obrázkov vidno, že lom nastal v dôsledku\nohybu okolo jednej osi, čo by znamenalo, že nedošlo k samovoľnému uvoľneniu počas\nprevádzky“.\n\n5\n\nV znaleckom posudku č. 296/2011 Ústavu súdneho inžinierstva... zo dňa 26.9.2011 sa\nznalec dôsledne (na rozdiel od jeho Doplnenia č. 1) zaoberal charakteristikou únavového\nlomu (str. 23-26) vychádzajúc z laboratórnej správy AUDI (str. 27-30) a jednoznačne\npotvrdil, že príčinou odlomenia čapu bolo jeho uvoľnenie, resp. nedostatočné utiahnutie pri\noprave žalovaného.\nNaopak Doplnenie č. 1 posudku bolo spracované bez toho, aby tieto skutočnosti boli\nzohľadnené, resp. závery z nich vyplývajúce vyvrátené, keď navyše toto doplnenie za jedinú\ninú možnú príčinu uvoľnenia čapu označuje celkový stav vozidla (dlhotrvajúce cyklické\nnamáhanie pri športovej jazde), čo je však vylúčené s ohľadom na závery odborného\nskúmania únavového zlomu v pôvodnom znaleckom posudku ako aj vo vyššie uvedených\nlistinných dôkazoch.\nVo vzťahu k príčine poškodenia lopatiek turbodúchadla nevzal krajský súd do úvahy\nani prípis z 5. februára 2009 žalovaného... žalobcovi... obsahujúci konštatovanie, že „je\npravdepodobné, že mechanik po starom zničenom turbe nevyčistil poriadne sací trakt a tieto\nčiastočky boli nasaté novým turbom, čo spôsobilo poškodenie nábehových hrán“ v dôsledku\nčoho bola žalobcovi navrhnutá bezplatná výmena turba na náklady žalovaného (nie však\ni bezplatná oprava motora ako to uviedol okresný súd - bod 3).\nV tejto súvislosti si krajský súd nekriticky osvojil závery Doplnenia č. 1 znaleckého\nposudku, ktoré sú založené len na domnienke, že k nasatiu nečistôt do kompresorového\nkolesa turbodúchadla mohlo dôjsť aj inak, napríklad perforáciou vzduchového filtra,\nnedostatočným utesnením vzduchového filtra či sacieho potrubia, a to napriek tomu, že\nzo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplývalo zistenie, ktoré by čo i len pripúšťalo vznik\nperforácie vzduchového filtra, nedostatočné utesnenie vzduchového filtra či sacieho\npotrubia.\nc) Skutkové závery krajského súdu o nepreukázaní existencie príčinnej súvislosti sú\nzaložené na nesprávnom a svojvoľnom hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré\nporušuje základné zásady hodnotenia dôkazov.\nSúd síce nie je obmedzovaný zákonnými predpismi v tom zmysle, ako jednotlivé\ndôkazy hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov), avšak hodnotiaca úvaha nesmie byť\nľubovoľná. Súd musí pri hodnotení dôkazov vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo\n\n6\n\nnajavo. V prípade existencie protichodných dôkazov je povinnosťou súdu sa zaoberať\nvyhodnotením pravdivosti, presvedčivosti a vierohodnosti protichodných dôkazov.\nTieto zásady platia aj vo vzťahu k hodnoteniu znaleckého posudku.\nTak ako ostatné dôkazy aj znalecký posudok musí súd podrobiť hodnoteniu podľa\n§ 132 OSP (pozn. teraz § 191 CSP). Posudok preto musí v sebe spojovať vysokú odbornosť\nso zrozumiteľnosťou slovného vyjadrenia záverov a postupov, akým k nemu dospel, aby súd,\nprípadne iný orgán, pre ktorý je posudok určený, bol schopný pochopiť jeho dôkazný\nvýznam, aj keď sám nemá odborné vedomosti, (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.\n1M ObdoV 11/2008, zo dňa 28.1.2010).\nSúd hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické\nodôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Ide\no špecifický a významný dôkaz, ktorý súd použije pri rozhodovacej činnosti založenej na\nriešení odbornej otázky. Znalec musí vychádzať z odborných znaleckých záverov a nie len\nzo skutočností, ktoré príslušná osoba vníma svojimi zmyslami (uznesenie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 7 Cdo 41/2010 zo dňa 24.5.2011).\nFormálny obsah znaleckého posudku ako výsledku špecializovanej odbornej činnosti\ntvoria viaceré jeho časti, ktoré vo vzájomných súvislostiach a aj ako celok musia zabezpečiť\npreskúmanie jeho obsahu a overenie odôvodnenosti postupov (R 102/2015).\nVoľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť súdu vyhodnotiť\nvšetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia\núčastníkov, a v neposlednom rade tiež o zásady formálnej logiky. Zásada voľného\nhodnotenia dôkazov však má svoje limity. Súd je totiž pri hodnotení dôkazov viazaný\nskutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov\nsmerujúci k jednostranným záverom (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 zo dňa\n26.1.2010).\nKrajský súd pri hodnotení dôkazov vyššie uvedené zásady hodnotenia dôkazov\nnerešpektoval...\nd) K porušeniu práv sťažovateľa došlo aj v dôsledku nevykonania žalobcom\nnavrhovaného dôkazu - kontrolného znaleckého dokazovania, pretože v situácii, keď súdy\nnapriek jednoznačným záverom znaleckého posudku č. 296/2011 mali pochybnosti\n\n7\n\no príčinách vzniku vád vozidla, mali v záujme náležitého zistenia skutkového stavu nariadiť\nvo veci kontrolné znalecké dokazovania za účelom odstránenia týchto pochybností.\ne) Záver krajského súdu o tom, že už pôvodný znalecký posudok pripustil len možnosť\npochybenia mechanika vo vzťahu k vzniku poškodenia rozvodu reťaze nemôže s ohľadom na\nobsah znaleckého posudku č. 296/2011 obstáť.\nZo znaleckého posudku č. 296/2011 vyplýva jednoznačný záver o tom, že „postup\nžalovaného pri vykonaní opravy vozidla na základe objednávky žalobcu č. W 83013\nz 26.5.2008 bol v príčinnej súvislosti s poškodením a ulomením čapu... resp. s poškodením\nreťaze rozvodu pre olejové čerpadlo a vyvažovaciu hriadeľ“... Predmetný záver krajského\nsúdu, ktorý vychádza zrejme z nesprávnej interpretácie odpovede na otázku posúdenia\nsprávnosti záverov znaleckého posudku č. 90/2008\n\n(str. 40), je\n\nvytrhnutý z kontextu...\nOkrem toho otázka postupu mechanika žalovaného, resp. dodržania odporúčaného\ntechnologického postupu pri oprave nemá tak z hľadiska správnosti odborných záverov\nznaleckého posudku ako aj z hľadiska posúdenia veci žiaden zásadný význam, pretože iba\nexistencia určitého technologického postupu, ktorým sa má žalovaný riadiť nie je dôkazom\no tom, že sa ním žalovaný aj riadil.\nNa tomto závere nemôže nič zmeniť ani tvrdenie svedka\n\nktoré si nekriticky\n\nosvojil okresný súd o tom, že s čapom nemanipuloval, pretože odhliadnuc od pochybnej\nvierohodnosti tejto svedeckej výpovede stáleho zamestnanca žalovaného, ktorý by\npotvrdením manipulácie s čapom, zároveň priznal porušenie predpísaného technologického\npostupu, teda aj porušenie svojich pracovných povinností...\nAni konštatovanie krajského súdu o tom, že ulomená skrutka (čap) už nie je\nk dispozícii, nemôže viesť k záveru o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu, a to\nuž len z toho dôvodu, že ani z obsahu Doplnenia č. 1 znaleckého posudku nevyplýva, aby\nznalec mal k dispozícii ulomený čap, avšak napriek tomu formuloval závery, ktoré krajský\nsúd považoval za rozhodujúce. Podstatné však je, že lom tohto čapu bol podrobne\nzadokumentovaný v laboratórnej správe AUDI č. 2633/2009-M zo dňa 29.9.2009 ako aj\nv odbornom vyjadrení\n\nzo dňa 26.2.2009 a táto dokumentácia\n\nnebola v konaní spochybnená, preto otázku príčiny ulomenia čapu bolo možné jednoznačne\n\n8\n\nzodpovedať, ako to vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku č. 296/2011. Navyše pokiaľ\nsa žalovaný skutočne čapu zbavil, nemôže byť táto okolnosť v neprospech žalobcu.\nRovnako tak záver krajského súdu o tom, že podľa Doplnenia č. 1 „nie je možné\nz technického hľadiska jednoznačne určiť, kedy došlo k nasatiu cudzieho predmetu, ktorý\nspôsobil poškodenie turbodúchadla“, nemá reálny základ s ohľadom na to, že v konaní\nnebolo ani len tvrdené a už vôbec nie preukázané, aby sa nečistoty do turbodúchadla mohli\ndostať v inom čase alebo v inej súvislosti. Okrem toho s ohľadom na to, že v konaní nebolo\nsporné, že turbodúchadlo vydávalo piskľavý zvuk bezprostredne po oprave, čo je znak jeho\npoškodenia, je zrejmé, že k nasatiu nečistôt mohlo dôjsť len v dôsledku nedôsledného\nmontážneho postupu žalovaného...\nV prípade oboch opráv boli splnené všetky zákonné podmienky vzniku zodpovednosti\nžalovaného za reklamované vady vozidla, vrátane existencie príčinnej súvislosti preto záver\nkrajského súdu o tom, že zodpovednosť žalovaného podľa § 560 ods. 1, 2 a 3 Obchodného\nzákonníka nie je daná, zakladá zároveň nesprávne právne posúdenie veci, spočívajúce\nv právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné alebo neudržateľné...\nK porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu... a práva... na\nspravodlivé súdne konanie... došlo aj tým, že krajský súd svoje rozhodnutie dostatočne\nneodôvodnil, nakoľko s podstatnými argumentmi sťažovateľa uvedenými v jeho odvolaní sa\nvôbec nezaoberal a žiadnym spôsobom sa k nim nevyjadril.\nKrajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyporiadal s dôvodmi podaného\nodvolania žalobcu a jeho námietkami, keď sa obmedzil len na konštatovanie, že odvolanie\nnie je dôvodné bez toho, aby v súlade s účelom odvolacieho konania preskúmal zákonnosť\na správnosť prvostupňového rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní.\nKrajský súd sa vôbec nezaoberal správnosťou postupu súdu prvej inštancie pri\nhodnotení dôkazov ani v odôvodnení nevysvetlil vlastné úvahy, ktorým sa riadil pri\nhodnotení dôkazov. Krajský súd úplne rezignoval vo vzťahu k posúdeniu správnosti\nskutkových záverov s ohľadom na listinné dôkazy, ktoré súd prvej inštancie pri hodnotení\ndôkazov ignoroval.\nV odôvodnení úplne absentuje akékoľvek vysvetlenie spôsobu, akým sa súd\nvyporiadal s protichodnosťou záverov Doplnenia č. 1 znaleckého posudku vo vzťahu\nk záverom pôvodného znaleckého posudku č. 296/2011... Krajský súd nevysvetlil, prečo za\n\n9\n\nrozhodujúce vo veci považoval závery Doplnenia č. 1 znaleckého posudku ani to, prečo\nnevychádzal zo záverov pôvodného znaleckého posudku č. 296/2011, ktoré sa aj vo svetle\nďalších\n\nlistinných\n\ndôkazov\n\njednoznačne\n\njavili\n\nako\n\npresvedčivejšie,\n\núplnejšie\n\na spoľahlivejšie.\nKrajský súd sa úplne opomenul vyporiadať s námietkou žalobcu o neúplnom zistení\nskutkového stavu z dôvodu zamietnutia návrhu žalobcu na nariadenie kontrolného\nznaleckého dokazovania, keď v odôvodnení úplne absentuje posúdenie správnosti\nrozhodnutia súdu prvej inštancie o nevykonaní navrhovaného kontrolného znaleckého\ndokazovania, a to napriek vyčerpávajúcej argumentácii žalobcu o dôvodoch, pre ktoré toto\nrozhodnutie súdu prvej inštancie nemôže obstáť. S ohľadom na vyššie uvedené odôvodnenie\nrozhodnutie krajského súdu, úplne ignorujúce podstatné námietky sťažovateľa nemožno\npovažovať za dostatočné, úplne ani ústavne konformné...»\n9. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa PharmaMedia Czech Republic s.r.o. na súdnu\nochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné\nprávo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 2 Cob/88/2017-179 zo dňa 25.8.2017,\nporušené boli.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 2 Cob/88/2017-179 zo dňa 25.8.2017\nzrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške\n312,34 EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu k rukám jeho právnej\nzástupkyne.“\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n10\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n15. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\n\n11\n\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nIII.\n16. Ako to z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie\nňou označených základných práv podľa ústavy, dohovoru a práva podľa dodatkového\nprotokolu rozsudkom krajského súdu tým, že:\n- krajský súd pri hodnotení dôkazov sa bez ďalšieho stotožnil so závermi doplnenia\nč. 1 znaleckého posudku č. 296/2011 z 26. septembra 2011 Ústavu súdneho inžinierstva\nŽilinskej univerzity v Žiline, pokiaľ ide o vady motorového vozidla a ich príčin, a to napriek\ntomu, že závery jeho doplnenia sú v rozpore so závermi znaleckého posudku,\n- krajský súd pri hodnotení dôkazov nijako nezobral do úvahy ďalšie dôkazy\npreukazujúce priamu príčinnú súvislosť medzi vadami na motorovom vozidle a vykonanými\nopravami žalovanej, a to najmä laboratórnu správu AUDI č. 2633/2009-M z 29. septembra\n2009, odborné vyjadrenie\n\n, z 26. februára 2009, odborné\n\nkonštrukčné stanovisko\n\nz 9. decembra 2009 (ďalej len\n\n„ďalšie dôkazy“),\n- krajský súd porušujúc zásady hodnotenia dôkazov svoje skutkové závery\no nepreukázaní príčinnej súvislosti založil na nesprávnom a svojvoľnom hodnotení\nvýsledkov vykonaného dokazovania,\n- krajský súd napriek protichodným záverom znaleckého posudku a jeho doplnenia\nnevyhovel návrhu sťažovateľky na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania,\n- čiastkový záver krajského súdu o tom, že už znalecký posudok pripustil len\nmožnosť pochybenia žalovanej pri vykonávaní opráv motorového vozidla, pokiaľ ide\no vznik poškodenia rozvodu reťaze, nemôže vzhľadom na jeho obsah obstáť,\n- krajský súd svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo neodôvodnil, najmä sa\nnevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami sťažovateľky,\ndôsledkom čoho je rozsudok krajského súdu arbitrárny a ústavne neudržateľný.\n\n12\n\nIV.\nK námietke porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n17. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú\nobdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom\npostupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť\npodstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).\n18. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na\nspravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,\nRecueil III/1997).\n19. Vzhľadom na charakter námietok sťažovateľky ústavný súd tiež zdôrazňuje svoju\nstabilnú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho\nsúdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05), pretože prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.\n\n13\n\n20. Na citovaný právny názor nadväzuje ustanovenie § 387 ods. 2 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),\npodľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody.\n21. Ústavný súd preto v záujme presvedčivosti vlastnej rozhodovacej činnosti\npovažoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia rozsudku okresného\nsúdu.\n22. Okresný súd vo svojom rozhodnutí argumentoval okrem iného takto:\n«... Medzi účastníkmi konania na základe dvoch ústne uzatvorených zmlúv vznikli\nzáväzkovo právne vzťahy, konkrétne zmluvy o dielo a to v zmysle písomných objednávok zákazkový list č. W83898 a zákazkový list č. W810...\n... Žalovaný v zmysle písomnej objednávky - zákazka č. W810 zo dňa 6.7.2007\nvykonal pre žalobcu dielo - výmena poškodeného turbodúchadla za nové a vozidlo odovzdal\nžalobcovi dňa 16.7.2007...\n... Žalovaný vykonal pre žalobcu dielo v zmysle písomnej objednávky – zákazka\nč. W83013 zo dňa 26.5.2008, dielo – výmena poškodeného hydraulického španováka za\nnový a s tým súvisiace práce vrátane opätovnej montáže motora a vozidlo odovzdal\nžalobcovi 9.6.2008...\n... Dňa 1.7.2008 bolo do priestorov servisu žalovaného prijaté nepojazdné motorové\nvozidlo... malo... poškodený rozvodový mechanizmus a poškodené turbodúchalo.\n... Listom zo dňa 4.7.2008 si žalobca uplatňoval u žalovaného svoje právo\nzo zodpovednosti za vady pri oprave...\n... Na pojednávaní... 4.10.2012 bol vypočutý ako svedok\n\n, automechanik\n\nfirmy žalovaného, ktorý uviedol nasledovné skutočnosti. ... K výmene rozvodov nedošlo,\ndošlo len k výmene napinákov z dôvodu, že žalobca to tak požadoval. Po vybratí motora\nbola oddelená prevodovka od motora, boli demontované tri kryty pod ktorými sa nachádza\nkonkrétny rozvod. Vymenili sme napináky, ktoré spájajú kolesá a kolesá na vačky. Išlo\n\n14\n\no napináky reťazí vačkových hriadeľov. Pri ďalšej oprave videl odlomenú osičku závesu\nklzáka. Na otázku... či pri výmene napinákov reťazí vačkových hriadeľov zasahoval do\nopravy motora, kde došlo k odlomeniu osičky závesu svedok uviedol, že nie, nezasahoval...\n... Na pojednávaní... 4.10.2012 bol vypočutý ako svedok\n\n,\n\nzamestnaný ako riaditeľ..., ktorý k veci uviedol nasledovné skutočnosti. ... Čo sa týka\npoškodenia osičky na závese, mohlo dôjsť už pri výrobe vozidla, resp. k nesprávnemu\nnamontovaniu. K zásahu servisu nejakým neodborným zásahom túto záležitosť vylúčil\nvzhľadom ku skutočnosti, že došlo iba k výmene napinákov reťazí vačkových hriadeľov.\nK poškodeniu osičky mohlo dôjsť aj z inej príčiny, nakoľko nedošlo ku kompletnej výmene,\nale iba časti a z toho dôvodu mohlo dôjsť k poškodeniu osičky. Čo sa týka demontovania\nklzáku, ktorý držia osičky závesu, a z ktorej sa jedna osička zlomila, svedok uviedol, že\ndemontáž je jednoduchá a nie je potrebné manipulovať s osičkami v zmysle ich\nodťahovania, resp. doťahovania...\n... Ustanovený súdny znalec vo veci vyhotovil 26.9.2011 Znalecký posudok\nč. 296/2011, ktorým zodpovedal na položené otázky ohľadom poškodenia vozidla a na\nmožné príčiny ich vzniku. K poškodeniu turbodúchadla okrem iného vo svojom závere\nznalec uviedol nasledovné: 1. príčinou poškodenia turbodúchadla bolo nasatie tvrdej\nčastice, respektíve nečistoty do kompresorového kolesa turbodúchadla, následkom kontaktu\ntohto telieska došlo k poškodeniu nábehových hrán lopatiek, turbo je naďalej funkčné, ale\npri určitých kritických otáčkach vydáva nepríjemný piskľavý zvuk; 2. príčinou poškodenia\nturbodúchadla bola jeho nedôsledná montáž, pretože pri správnej montáži sa cez filter\nvzduchu nesmú dostať so vzduchom do turbodúchadla väčšie nečistoty. K poškodeniu reťaze\nrozvodu okrem iného vo svojom závere znalec uviedol nasledovné: 1. príčinou poškodenia\nreťaze rozvodu pre olejové čerpadlo a vyvažovací hriadeľ motora bolo vniknutie odlomenej\nčasti osičky závesu klznej rozvodovej lišty medzi reťaz a ozubené teleso, následkom čoho\ndošlo k roztrhnutiu reťaze; 2. k odlomeniu čapu došlo v jeho najslabšej časti únavovým\nlomom; 3. príčinou poškodenia čapu nebola konštrukčná vada; 4. za predpokladu\nsprávnosti konštrukcie čapu a motora vozidla a dodržania výrobcom predpísaných\npodmienok, nemôže dôjsť za bežnej prevádzky vozidla k takému cyklickému namáhaniu\nv ohybe drieku čapu, ktorého následkom by bolo ulomenie čapu; 5. príčinou ulomenia čapu\nbolo jeho nedostatočné, respektíve nadmerné utiahnutie pri oprave.\n\n15\n\n... Na pojednávaní dňa 4.10.2012 bol vypočutý súdny znalec\n\n,\n\nzamestnaný ako znalec Ústavu súdneho inžinierstva, ako externý pracovník, ktorý bol\nspolutvorcom znaleckého posudku a uviedol nasledovné. Na... znaleckom posudku trvám...\nčo sa týka poškodenia osičky muselo byť do toho zasahované a poukazujem na ryhu na\nosičke, ktorá je zabezpečovacím momentom, resp. zaisťovací prvok tohto skutkového spoja.\nÚnavový lom tejto osičky nie je dôsledkom opotrebovania napinákov reťazí. K otázke, či\nbolo do osičky zasahované ? K tomu sa súdny znalec nevedel vyjadriť a uviedol, že pokiaľ\nmechanik tvrdí, že do toho nezasahoval, z pohľadu súdneho znalca je to technicky možné,\navšak k otázke, či zasahoval mechanik, alebo nie, k tomu znalec uviedol, že sa v tomto\nsmere nevie vyjadriť. Materiálová vada nebola dokázaná a s najväčšou pravdepodobnosťou\npodľa názoru znalca došlo k poškodeniu manipuláciou, tzv. alebo pritiahnutím alebo\nuvoľnením... S celým technologickým postupom opravy vozidla sa neoboznamoval nakoľko\nto nepovažoval za nutné.\n... Záver vyššie uvedeného Znaleckého posudku ... v časti, kde ako príčinu\npoškodenia vozidla bolo uvedené vykonanie opráv žalovaným (dotiahnutie, respektíve\npovolenie čapu) a tvrdenie svedka\n\n, ktorý sa vyjadril, že nijako nezasahoval\n\ndo časti motora s osičkou závesu, považoval súd za rozporné. Znalec sa nevedel s\nurčitosťou vyjadriť, či svedok... pri oprave s osičkou manipuloval, pričom tiež uviedol, že s\ntechnologickým postupom opravy sa neoboznamoval. Z uvedeného dôvodu súd nariadil\nvyhotovenie doplnkového znaleckého posudku, ktorým by bolo zodpovedané na zásadnú\notázku, či je možné s istotou konštatovať, že k závadám motorového vozidla žalobcu došlo v\nsúvislosti s vykonaním opráv vozidla, ktoré vykonal žalovaný.\n... Ustanovený súdny znalec... vypracoval Doplnenie č. 1 Znaleckého posudku\nč. 296/2011. V závere tohto Doplnku... znalec okrem iného uviedol skutočnosti uvedené\nv nasledujúcich dvoch odsekoch tohto odôvodnenia.\n... Zistenia k poškodeniu rozvodového mechanizmu: Z technického hľadiska nie je\nmožné jednoznačne vyhodnotiť, čo bolo skutočnou príčinou ulomenia čapu. Na základe\nopätovného znaleckého skúmania sme dospeli k záveru, že k vzniku porušenia čapu ložiska\núnavovým mechanizmom môže dôjsť: 1. v dôsledku dlhotrvajúceho cyklického namáhania\npri relatívne malom zaťažení, čomu by mohla zodpovedať prevádzke vozidla pri počte\nkilometrov 320.000 a zvýšenom zaťažovaní motora napr. v dôsledku tzv. športovej jazdy;\n\n16\n\n2. ďalšou možnou príčinou vzniku uvedeného únavového mechanizmu môže byť zvýšené prídavné namáhanie daného čapu, ako následok povolenia alebo utiahnutia čapu ložiska,\nčo by malo zodpovedať servisnému zásahu pred cca 9.000 km; 3. Z technického hľadiska je\ntiež prijateľná kombinácia uvedených mechanizmov. Na základe predložených podkladov\nvšak nie je možné jednoznačne vyhodnotiť, ktorý z uvedených mechanizmov nastal\nv posudzovanom prípade. Je možné konštatovať, že v danom prípade nebola zistená\njednoznačná príčinná súvislosť medzi postupom žalovaného pri vykonaní vozidla na základe\nobjednávky žalobcu č. W83013 zo dňa 26.5.2008 a poškodením a ulomením čapu...\ns následkom poškodenia reťaze rozvodu pre olejové čerpadlo. Pri výmene všetkých reťazí\nnapinákov nie je potrebné uvoľniť osičku vodiacej lišty. Uvoľnenie osičky vodiacej lišty nie\nje súčasťou montážneho postupu pri oprave (výmene).\n... Zistenia k poškodeniu turbodúchadla: Príčinou poškodenia turbodúchadla bolo\nnasatie cudzieho predmetu, následkom ktorého došlo ku kontaktu cudzieho predmetu\ns lopatkami kompresorového kolesa v dôsledku čoho došlo k poškodeniu nábehových hrán\nlopatiek. Nebola zistená jednoznačná príčinná súvislosť medzi postupom žalovaného pri\nvykonaní opravy vozidla v období 6.7.2007 a 16.7.2007 a poškodením turbodúchadla,\nu ktorého\n\ndošlo\n\nk\n\npoškodeniu\n\nlopatiek\n\nkompresorového\n\nkolesa\n\nturbodúchadla.\n\nZ technologického hľadiska nie je možné jednoznačne určiť, kedy došlo k nasatiu cudzieho\npredmetu, ktorý spôsobil poškodenie turbodúchadla. V prípade, že po oprave\nturbodúchadla vydávalo uvedený „zvláštny pískavý zvuk“ potom je prijateľné, že medzi\npoškodením turbodúchadla a montážnym postupom žalovaného je jednoznačná príčinná\nsúvislosť. Z technického hľadiska však nie je možné vylúčiť, že nasatie predmetu mohlo byť\nspôsobené napr. perforáciou vzduchového filtra, nedostatočným utesnením sacieho\npotrubia, ku ktorým mohlo dôjsť počas prevádzky vozidla.\n... S ohľadom na vyššie uvedené závery znaleckého dokazovania, konkrétne na závery\nuvedené v Dodatku 1 Znaleckého posudku č. 296/2011 súd konštatuje, že v rámci tohto\nkonania nebolo dostatočne preukázané a teda ani spoľahlivo zistené, že diela žalovaného\nopravy vozidla žalobcu v období od 6.7.2007 do 16.7.2007 a od 26.5.2008 do 9.6.2008 boli\nvykonané vadne, t.j. že by žalovaný pri výkone týchto diel v prospech žalobcu porušil nejakú\nsvoju zmluvnú povinnosť... súd konštatuje, že nie je možné žalovaného zaviazať na\n\n17\n\nodstránenie vád diela podľa § 560 a nasl. Obchodného zákonníka a ani ho v zmysle § 373\nObchodného zákonníka zaviazať na nahradenie škody.\n... Žalobca svojim podaním doručeným súd 5.1.2017 (t.j. 5 dní pred posledným\npojednávaním) navrhol vykonať dokazovanie nariadením kontrolného znaleckého\ndokazovania. Tento svoj návrh odôvodnil v zásade rozpornými závermi v pôvodnom\nZnaleckom posudku č. 296/2011 zo dňa 26.9.2011 a jeho Dodatku č. 1 zo dňa 17.6.2016.\nKonajúci súd navrhnutý dôkaz nepovažoval za potrebné a s ohľadom na hospodárnosť\nkonania ani vhodné vykonať z nasledovných dôvodov. Rozporné závery posudkov vyplynuli\nz obsahu výpovede svedka\n\n, ktorý vylúčil, že by pri oprave vozidla došlo\n\nk manipulovaniu s čapom ložiska, o čom znalec\n\nnemal vedomosť\n\n(svedecká výpoveď bola uskutočnená až po vyhotovení pôvodného Znaleckého posudku).\nV tejto súvislosti súd poukazuje tiež na skutočnosť, že znalec sa pri vyhotovovaní pôvodného\nposudku neoboznámil s technologickým postupom opravy, pretože to nepovažoval za\npotrebné. Naproti tomu v rámci dodatočného dokazovania súdny znalec už disponoval\nsvedectvom\n\na tiež sa oboznámil s technologickým postupom opravy.\n\nZ uvedeného je teda pochopiteľné, že vo veci je namieste akceptovať závery uvedené\nv Dodatku 1 Znaleckého posudku č. 296/2011. Ako je zrejmé z pôvodného Znaleckého\nposudku č. 296/2011, tak momentálne nie je príslušná ulomená súčiastka (jej odlomenie\nspôsobilo poškodenie reťaze) k dispozícii, s ohľadom na túto skutočnosť už za danej situácie\nnie je možné nariadiť jej akékoľvek znalecké skúmanie, ktorým by iba teoreticky mohlo byť\nzodpovedané na otázku, či došlo k únavovej zlomenine na základe dlhodobej únavy\nmateriálu alebo išlo o intenzívne krátkodobé zaťaženie tejto súčiastky.\n... K návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu nariadením kontrolného znaleckého\ndokazovania, súd považuje za potrebné poukázať tiež na nasledovné skutočnosti. Dodatok...\nbol žalobcovi doručený dňa 8.7.2016, t.j. takmer 6 mesiacov pred uskutočnením posledného\npojednávania, za toto časové obdobie mal žalobca dostatočný časový priestor na\nnavrhnutie tohto dôkazu, prípadne nič nebránilo tomu, aby si žalobca zabezpečil súkromný\nznalecký posudok podľa znenia § 209 Civilného sporového poriadku...»\n\n18\n\n23. V rozsudku krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu,\nkrajský súd uviedol:\n„... Krajský súd... ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané\nvčas, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, prejednal odvolanie bez\nnariadenia pojednávania, viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a skutkovým\nstavom zisteným súdom prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je\ndôvodné.\n... Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia a konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.).\n... Len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia považuje\nodvolací súd za potrebné uviesť:...\n... Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní posúdiť je to, či žalovaný\nzodpovedá za reklamované vady v intenciách podľa ust. § 560 ods. 1, 2, 3 Obchodného\nzákonníka... Za účelom, či žalovaný zodpovedá za žalobcom reklamované vady diela bol\nvypracovaný znalecký posudok... Z obsahu uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že\nznalci len pripustili možnosť, že došlo k pochybeniu pri montáži, teda, že mechanik nemusel\ndoťahovať skrutku, ale technicky sa mohol k nej dostať a dotiahnuť ju alebo uvoľniť. Taktiež\nju mohol povoliť za účelom demontáže riadiacej lišty reťaze a následne ju zabudol\ndotiahnuť. ... Pokiaľ ide o lomovú poruchu skrutky - nebola ulomená skrutka (čap)\nk dispozícii pre znalecké dokazovanie. Z uvedeného teda vyplýva, že znalci len pripustili, že\ndošlo k pochybeniu pri montáži, teda že mechanik nemusel doťahovať skrutku...\nZ uvedeného teda nie je možné dospieť k stopercentnému záveru, že za reklamované vady\nzodpovedá žalovaný. Samotná pravdepodobnosť príčin vzniku reklamovaných vád preto\nnepostačuje k tomu, aby za vznik zodpovedal žalovaný.\n... Z uvedených dôvodov bolo vypracované Doplnenie č. 1 k znaleckému posudku.\nZ obsahu uvedeného doplnenia znaleckého posudku nie je možné z technického hľadiska\njednoznačne určiť, kedy došlo k nasatiu cudzieho predmetu, ktorý spôsobil poškodenie\nturbodúchadla. Po preštudovaní podkladov k predmetnej veci nie je možné konštatovať\njednoznačne príčinnú súvislosť medzi postupom žalovaného pri vykonávaní opravy vozidla\nv období od 6.7.2007 do 16.7.2007 a poškodením turbodúchadla, u ktorého došlo\n\n19\n\nk poškodeniu lopatiek kompresorového kolesa turbodúchadla ani príčinnú súvislosť medzi\nzlomením čapu...\n... Pokiaľ ide o uplatňovaný nárok na náhradu škody v intenciách podľa § 373\nObchodného zákonníka v konaní nebolo preukázané porušenie záväzkového vzťahu\nzo strany žalovaného a teda splnenie podmienok pre priznanie náhrady škody.\n... Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil so zistením súdu prvej inštancie,\nže napriek vykonanému dokazovaniu nebolo dostatočne preukázané a teda ani spoľahlivo\nzistené, že diela žalovaného opravy vozidla žalobcu v období od 6.7.2007 do 16.7.2007 a od\n26.5.2008 do 9.6.2008 boli vykonané vadne, t.j. že by žalovaný pri výkone týchto diel\nv prospech žalobcu porušil nejakú svoju zmluvnú povinnosť. ... Z uvedených dôvodov\nodvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.\npotvrdil...“\n24. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenia ktorých sa sťažovateľka\ndovoláva, zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie\nv konaní pred ním (I. ÚS 26/94). Ústavou zaručené základné právo na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom\na nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v súdnom spore\n(II. ÚS 21/02, IV. ÚS 277/05).\n25. Právomoc ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby podľa\nčl. 127 ústavy voči rozhodnutiu či zásahom „všeobecných súdov“ je výlučne založená na\njeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov, t. j. či v konaní\na rozhodnutí v ňom vydanom (ne)boli dotknuté predpismi ústavného poriadku chránené\npráva alebo slobody fyzickej osoby. To v danom kontexte znamená, že ani prípadná vecná\nnesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama osebe významná, lebo konanie\no sťažnosti nie je pokračovaním konania v ďalšej inštancii mimo rámca všeobecného súdu\na ústavnému súdu v ňom zásadne neprislúcha, aby v jeho rámci prehodnocoval skutkové\na právne závery všeobecného súdu alebo zjednocoval ich judikatúru. Ústavný súd\npripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany\n\n20\n\nústavnosti poskytovanej ústavným súdom nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi\nvšeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci\nv ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).\n26. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd argumentáciu\nsťažovateľky, podľa ktorej sa krajský súd v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jej\nodvolacími námietkami, nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť\nzáverov krajského súdu. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu je v súlade s ustanovením\n§ 387 ods. 2 CSP, keďže krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením, ktoré\nformuloval okresný súd, a to je podľa názoru ústavného súdu presvedčivé a zrozumiteľné\na konanie nevykazuje znaky podstatných pochybení procesného charakteru. Navyše, krajský\nsúd s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP uviedol aj ďalšie dôvody, ktoré ho viedli\nk potvrdeniu rozsudku okresného súdu, preto ústavný súd nevidí žiadny relevantný dôvod\nna prehodnocovanie záverov rozhodnutí všeobecných súdov. Ustanovením § 387 ods. 2\nCSP bola totiž odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia\nrozhodnutia, pričom možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia bola podmienená tým, že\nodvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to\npo skutkovej, ako aj právnej stránke. Uvedené je v posudzovanej veci nesporné.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje na\nprijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj\nstabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor,\npodľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n27. Napokon podľa názoru ústavného súdu už okresný súd dal jasnú, zrozumiteľnú\na vyčerpávajúcu odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, keď na základe doplnenia znaleckého posudku, podľa ktorého\nk porušeniu čapu únavovým mechanizmom, a tým k poškodeniu rozvodového mechanizmu\n\n21\n\nmotora mohlo dôjsť aj bez zásahu mechanika dôsledkom dlhotrvajúceho cyklického\nnamáhania pri relatívne malom zaťažení, čomu by mohla zodpovedať prevádzka\nmotorového vozidla pri 320 000 najazdených kilometrov, ako aj pri zvýšenom zaťažovaní\nmotora napríklad takzvanou športovou jazdou, a k nasatiu cudzieho predmetu (telesa), a tým\nk poškodeniu turbodúchadla mohlo dôjsť aj dôsledkom perforácie vzduchového filtra,\nprípadne nedostatočného utesnenia sacieho potrubia vzniknutých počas prevádzky\nmotorového vozidla, dospel k záveru, že nie je možné spoľahlivo ustáliť, či zistené vady na\nmotorovom vozidle majú svoj pôvod priamo a výlučne v opravách vykonaných žalovanou,\na tak žalobu z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti medzi opravami žalovanej\na zistenými vadami na motorovom vozidle v celom rozsahu zamietol.\n28. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu tak isto zjavne vyplýva, že dôvodom,\npre ktorý za základ svojho skutkového zistenia o nedostatku príčinnej súvislosti medzi\nopravami žalovanej a zistenými vadami na motorovom vozidle považoval medzi inými\nnajmä doplnenie znaleckého posudku, a nielen znalecký posudok, bolo to, že automechanik\nžalovanej\n\n(ďalej len „automechanik“) vo svojej svedeckej výpovedi na\n\npojednávaní 4. októbra 2012, t. j. až po vypracovaní znaleckého posudku z 26. septembra\n2011, okrem iného uviedol, že pri oprave motora do miesta, kde „... došlo k odlomeniu\nosičky závesu...“, resp. čapu, nezasahoval, a súdny znalec\n\n(ďalej len\n\n„vypracovateľ znaleckého posudku“) vo svojej výpovedi na pojednávaní 4. októbra 2012\nuviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, či bolo do tohto miesta motora mechanikom\nzasahované, pričom pri vypracovávaní znaleckého posudku sa s technologickým postupom\nopravy vád motorového vozidla nijako neoboznamoval, pretože to nepovažoval za potrebné,\nje tento záver podľa názoru ústavného súdu ústavne plne udržateľný.\n29. Inými slovami, ak už okresný súd v rámci odôvodenia svojho rozhodnutia jasne\na logicky vysvetlil, že rozdiel („rozpor“) medzi závermi znaleckého posudku, ktorého\nobsahom sú aj závery (hodnotenia) týkajúce sa sťažovateľkou označených ďalších dôkazov\n(pozri strany 23 až 30 a 39 až 41 znaleckého posudku, pozn.), a závermi jeho doplnenia,\nktoré z hľadiska skutkového zistenia akceptoval, vyplynul z tej okolnosti, že v čase\nvypracovania znaleckého posudku sa vychádzalo výlučne iba z predpokladu (domnienky),\n\n22\n\nže do miesta motora, kde došlo k ulomeniu čapu, mechanik žalovanej zasahoval, avšak\nv čase vypracovania doplnenia sa na základe svedeckej výpovede mechanika, ako aj\nvýpovede vypracovateľa znaleckého posudku vychádzalo už aj z toho predpokladu, že do\ntejto časti motora mechanik nezasahoval, pričom z následného oboznámenia sa\ns technologickým postupom opravy danej vady motorového vozidla vyplynulo, že „... pri\nvýmene všetkých reťazí napinákov nie je potrebné uvoľniť osičku vodiacej lišty. Uvoľnenie\nosičky... nie je súčasťou montážneho postupu pri oprave (výmene) všetkých reťazí\na napinákov“ (pozri odpoveď na otázku č. 3 záverov doplnenia, pozn.), t. j. ani nebolo\npotrebné zasiahnuť, ústavný súd nevidí dôvod, aby túto úvahu okresného súdu\nz ústavnoprávneho hľadiska akokoľvek spochybňoval.\n30. Pokiaľ v nadväznosti na už uvedené a tiež s poukazom aj na to, že v danom čase\npríslušná ulomená súčiastka, resp. čap, ktorý by mohol byť predmetom znaleckého\nskúmania pre účely zistenia, či k jeho poškodeniu došlo dôsledkom únavy materiálu alebo\ndôsledkom krátkodobého intenzívneho zaťaženia, nebol k dispozícii, okresný súd návrhu\nsťažovateľky na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania nevyhovel, podľa názoru\nústavného súdu nemožno v tejto skutočnosti vidieť porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n31. Uvedené platí o to viac, že ako to už aj okresný súd v rámci odôvodnenia svojho\nrozhodnutia s odvolaním sa na hospodárnosť konania, resp. na sudcovskú koncentráciu\nkonania (§ 153 CSP) uviedol, sťažovateľke bolo doplnenie znaleckého posudku doručené\n8. júla 2016, avšak sťažovateľka vzniesla návrh na vykonanie kontrolného znaleckého\ndokazovania až písomným podaním z 5. januára 2017, t. j. 5 dní pred ostatným\npojednávaním a takmer 6 mesiacov po doručení doplnenia znaleckého posudku, a teda za\ntoto obdobie mala sťažovateľka dostatočný časový priestor na vznesenie návrhu na\nnariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, prípadne jej nič nebránilo tomu, aby si\nsťažovateľka zabezpečila súkromný znalecký posudok v zmysle ustanovenia § 209 CSP.\n\n23\n\n32. Navyše, keď krajský súd v plnej miere stotožniac sa so skutkovými a právnymi\nzávermi okresného súdu na zvýraznenie správnosti týchto záverov vo svojom rozhodnutí\nv rámci jeho odôvodnenia okrem iného najmä dodal, že zo znaleckého posudku (v spojení aj\ns výpoveďou jeho vypracovateľa, pozn.) vyplýva „len“ pripustenie vzniku zistených vád\ndôsledkom opráv motorového vozidla žalovanou, a s poukazom na závery doplnenia\nznaleckého posudku skonštatoval, že v danej veci nie je možné spoľahlivo dospieť\nk existencii priamej príčinnej súvislosti medzi žalovanou vykonanými opravami a zistenými\nvadami na motorovom vozidle, tak isto uzavrel, že žalobe sťažovateľky proti žalovanej nie\nje možné vyhovieť, podľa názoru ústavného súdu nijako nemožno dospieť k záveru, že by\nodôvodnenie rozsudku krajského súdu v spojení s odôvodnením rozsudku okresného súdu\nnezodpovedalo požiadavkám ústavnosti z hľadiska namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie.\n33. Ako už bolo uvedené, právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd\nv rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval\nna ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia\npovažovaný za rozhodujúci (rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. 12. 1994,\nAnnuaire č. 303 – B).\n34. Ústavný súd už vo veci sp. zn. III. ÚS 44/2011 uviedol, že (v okolnostiach tam\nposudzovanej veci, pozn.) „nebolo úlohou ústavného súdu skúmať, či na zásadné argumenty\nsťažovateľov bola zo strany krajského súdu poskytnutá vecne správna odpoveď, ale či\nnastolené otázky relevantného charakteru krajský súd zodpovedal, a ak áno, či odpoveď\nmala dostatočne vyčerpávajúci charakter“. V okolnostiach danej veci treba zdôrazniť, že\nv prípade rozhodnutí súdov opravnej inštancie si môže opravný súd osvojiť dôvody\nnapadnutého rozhodnutia pod podmienkou, že napadnuté rozhodnutie skutočne preskúmal\nv intenciách dôvodov predostretých uplatneným opravným prostriedkom. Európsky súd pre\nľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v tomto smere judikoval: „Súd podčiarkuje, že pojem\nspravodlivý proces vyžaduje, aby vnútroštátny súd, ktorý odôvodnil svoje rozhodnutie\nstručne buď tak, že odkázal na dôvody nižšej inštancie alebo iným spôsobom, skutočne\npreskúmal rozhodujúce otázky, ktoré boli pred ním vznesené, a neuspokojil sa s tým, že\n\n24\n\njednoducho prevzal závery nižšieho súdu“ (rozhodnutie ESĽP vo veci Helle c. Fínsko\nz 19. 12. 1997).\n35. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu do obsahu základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí právo\núčastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov\n(I. ÚS 97/97). V rámci občianskeho súdneho konania platí zásada voľného hodnotenia\ndôkazov zakotvená v ustanovení § 191 CSP (predtým § 132 OSP, pozn.), ktorá znamená, že\ndôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,\nvrátane toho, čo uviedli účastníci. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd\nv zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý\ndôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení\ndôkazov (napr. § 192 a § 193 CSP). Ťažisko dokazovania je v konaní na súde prvého\nstupňa; skutkové závery tohto súdu je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací\nsúd, ktorý na ten účel môže vykonávať dokazovanie (§ 384 ods. 1 až 4 CSP).\n36. Napokon podľa názoru ústavného súdu z obsahu sťažnosti sťažovateľky\nnevyplývajú také argumenty, ktoré by boli spôsobilé rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť\nrozhodnutie o veci, a tým spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.\n37. Ústavný súd poznamenáva, že v zmysle svojej judikatúry považuje za arbitrárne\nči zjavne neodôvodnené len tie súdne rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je celkom zjavne\nodchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové\na právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet\nžiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozsudku krajského súdu\nopierajúceho sa v podstatnej časti o odôvodnenie rozsudku okresného súdu, ktoré sú\nodôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.\n\n25\n\n38. V nadväznosti na sťažovateľkou deklarovaný prejav nespokojnosti s napadnutým\nrozhodnutím ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie\nsúdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníkov konania. Podstatou je, aby postup súdu\nbol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo\nmožné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá\nústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie\nzákladných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\nK námietke porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nústavy, ako aj práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu\n39. Čo sa týka namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného\nv čl. 20 ods. 1 ústavy, resp. práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1\ndodatkového protokolu, ústavný súd v zmysle svojej konštantnej judikatúry opakovane\nuvádza, že všeobecný súd v zásade nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných\npráv a slobôd hmotného charakteru (kam patria aj označené práva), ak toto porušenie\nnevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavno-procesné princípy postupu\nvyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy (II. ÚS 78/05). Novšia judikatúra ústavného súdu už\nvšak smeruje aj k posudzovaniu hmotných práv v rozhodnutí všeobecného súdu, a to aj bez\ntoho, aby sťažovateľ musel namietať, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavno-procesné\nprincípy postupu vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy (IV. ÚS 360/09, III. ÚS 196/08,\nII. ÚS 111/08, I. ÚS 131/09 a pod.).\n40. V súvislosti s tvrdeným zásahom do označeného základného práva a iného práva\nvšak ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na záver krajského (odvolacieho) súdu, podľa\nktorého sťažovateľke nevzniklo právo na to, aby žalovanej uložil povinnosť bezplatne\nodstrániť vady na motorovom vozidle a ďalej ani povinnosť zaplatenia peňažných súm\ns príslušenstvom uvedených v žalobe z titulu náhrady škody, nemožno uvažovať o zásahu\ndo tohto základného práva podľa ústavy, resp. práva podľa dodatkového protokolu. Totiž,\n\n26\n\nak krajský súd (zhodne s okresným súdom) ústavne konformným a akceptovateľným\nspôsobom dospeli k záveru, že medzi zistenými vadami na motorovom vozidle a opravami\nvykonanými žalovanou nie je daná príčinná súvislosť, a v nadväznosti na to vyčerpávajúcim\nspôsobom vysvetlili, že pre absenciu príčinnej súvislosti nie je možné vyvodiť akúkoľvek\nprávnu zodpovednosť žalovanej za zistené vady a žalobe sťažovateľky vyhovieť, a tento\njeho názor nebol ústavným súdom vyhodnotený ako svojvoľný (a teda ústavne\nneudržateľný), je zjavné, že absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi rozsudkom\nkrajského súdu a označeným hmotnými právami.\n41. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n42. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. januára 2018\n\n27", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zodpovednosť-za škodu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "zodpovednosť-za vady", "dokazovanie-zásada voľného hodnotenia dôkazov", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:47d0b197-5fad-49a1-8f93-b5c2f452da74", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 44/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2011 z 26. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-26", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47d0b197-5fad-49a1-8f93-b5c2f452da74"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:b16161b9-39f7-44cf-a6f4-14e1e451da55", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 360/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 360/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b16161b9-39f7-44cf-a6f4-14e1e451da55"}, {"guid": "ussr:8c18e4da-896d-4e75-bcdc-019da49d64f0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 131/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 131/09 z 17. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-17", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c18e4da-896d-4e75-bcdc-019da49d64f0"}, {"guid": "ussr:2e761ecc-9da2-4199-849a-ac428945209c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 196/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 196/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e761ecc-9da2-4199-849a-ac428945209c"}, {"guid": "ussr:4da43920-f827-43f9-9a04-ae267737a729", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 111/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/08 z 26. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-26", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4da43920-f827-43f9-9a04-ae267737a729"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/05 z 29. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-29", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/02 z 6. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-06", "citacie_n": 324, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "a1c1439d-f6a0-4b68-9802-113da3c679c5:cf65cb81-c44d-42f8-b1a3-ba621f5f74fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cob/88/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/88/2017 z 25. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-08-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a1c1439d-f6a0-4b68-9802-113da3c679c5:cf65cb81-c44d-42f8-b1a3-ba621f5f74fb"}, {"guid": "8a1fdaa4-fee0-47c0-a31c-fa0ca371b761:bde4c606-b5d2-43c9-a7ee-8b2ff3e5895f", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cob/225/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/225/2012 z 25. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-04-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8a1fdaa4-fee0-47c0-a31c-fa0ca371b761:bde4c606-b5d2-43c9-a7ee-8b2ff3e5895f"}, {"guid": "54053501-5307-494a-b0fe-9d30dd9bad3d:c8303836-11e5-4143-aad0-d78a2718ff14", "ecli": null, "spisova_znacka": "34Cb/88/2010", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 34Cb/88/2010 z 4. 10. 2012", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2012-10-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/54053501-5307-494a-b0fe-9d30dd9bad3d:c8303836-11e5-4143-aad0-d78a2718ff14"}], "citovane_v": []}