{"guid": "ussr:34d75f49-dab2-4ddf-aa12-c3ab9debc9a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PLz.US.1.2017.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2017 z 1. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. februára 2017, sp. zn. PLz. ÚS 1/2017, ECLI:SK:USSR:2017:PLz.US.1.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-02-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["zamieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o zjednocovaní právnych názorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PLz.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/34d75f49-dab2-4ddf-aa12-c3ab9debc9a4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PLz.US.1.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PLz.US.1.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PLz.US.1.2017.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPLz. ÚS 1/2017-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. februára 2017 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Ľudmily\nGajdošíkovej, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza\na Rudolfa Tkáčika podľa § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov o zjednotení odchylných právnych názorov senátov\nÚstavného súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa posúdenia zákazu podnikať\nvyplývajúceho z čl. 5 ods. 2 druhej vety ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane\nverejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona\nč. 545/2005 Z. z. v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov prijal toto\nstanovisko:\nNávrh sa z a m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nKonanie vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 789/2016\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 12. októbra\n2016 doručený návrh Mgr. Igora Matoviča,\n\n(ďalej len\n\n„navrhovateľ Matovič“), zastúpeného KADUC & PARTNERS s. r. o., Vajanského 40,\nTrnava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ing. Miroslav Kadúc, ktorým sa domáha\npreskúmania rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť\nfunkcií (ďalej len „výbor pre nezlučiteľnosť funkcií“ alebo „výbor“) č. VP/03/16/K\nzo 16. júna 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vydaného v konaní o ochrane\nverejného záujmu podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu\npri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.\n(ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“). Z návrhu\nvyplýva, že výbor v napadnutom rozhodnutí rozhodol, že navrhovateľ Matovič porušil\npovinnosť podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona tým, že v období od 10. augusta 2013\ndo 2. septembra 2013 podnikal pod obchodným menom „Mgr. Igor Matovič –\nregionPRESS“, a uložil mu v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona pokutu\nvo výške 11 766 €.\nJedným z kľúčových právnych problémov nastolených návrhom navrhovateľa\nMatoviča je výklad slovného spojenia „Verejný funkcionár nesmie podnikať...“ použitého\nv druhej vete čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v kontexte\ns právnymi dôsledkami porušenia tohto zákazu.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vyplýva,\nže rozhodujúcou pre prijatie záveru o porušení zákazu vyplývajúceho z čl. 5 ods. 2 druhej\nvety ústavného zákona bola vo veci navrhovateľa Matoviča skutočnosť, že nemal\nv rozhodnom období pozastavenú živnostenskú činnosť v súlade s príslušným ustanovením\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\n\n2\n\nneskorších predpisov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že výbor\npre nezlučiteľnosť funkcií sa s obranou navrhovateľa Matoviča, že neporušil zákaz\nustanovený v druhej vete čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu\n(„Verejný funkcionár nesmie podnikať...“), založenou v podstate na tvrdení, že „osoba,\nktorá má živnostenské oprávnenie nevypovedá o tom, či aj reálne živnosť prevádzkuje“,\nnestotožnil a vysporiadal sa s ňou tak, že „poukázal v rámci dokazovania poukazom\nna rozhodnutie ústavného súdu č. III. ÚS 137/2012-12 zo dňa 3. apríla 2012“, v ktorom sa\nokrem iného uvádza, že „... ústavný zákon neumožňuje výboru skúmať a pri rozhodovaní\nzohľadniť, či verený funkcionár aktívne využíval oprávnenie podnikať, prípadne či z tejto\nčinnosti dosahoval príjem alebo zisk...“.\nNavrhovateľ Matovič vo svojom návrhu vyslovuje nesúhlas s argumentáciou výboru\npre nezlučiteľnosť funkcií. Podľa jeho presvedčenia sa výbor mal zaoberať «systematickým\nvýkladom pojmu „podnikanie“, a to aj napriek existujúcemu uzneseniu ÚS SR sp. zn.\nIII. ÚS 137/2012», argumentujúc okrem iného aj tým, že «v Ústavnom zákone absentuje\nlegálna definícia pojmu „podnikanie“...». Poukazujúc na dikciu § 2 ods. 1 Obchodného\nzákonníka, ako aj § 2 živnostenského zákona, ktoré obsahujú legálnu definíciu pojmu\n„podnikanie“, resp. pojmu „živnosť“, navrhovateľ Matovič zvýrazňuje potrebu zaoberať sa\npri výklade slovného spojenia „nesmie podnikať“ použitého v ústavnom zákone o ochrane\nverejného záujmu aj „aktívnym aspektom podnikania“ a v tejto súvislosti tvrdí, že\n„korektný právny výklad predmetných ustanovení Ústavného zákona – teda gramatický\na systematický výklad, ktorý zohľadňuje aj aktívny aspekt podnikania v zmysle relevantných\nustanovení Obchodného zákonníka – nielen umožňuje Výboru skúmať, či verejný funkcionár\naktívne využíval oprávnenie podnikať, prípadne či z tejto činnosti dosahoval príjme alebo\nzisk, ale mu takýto postup prikazuje“.\nNávrh navrhovateľa Matoviča bol v súlade s platným rozvrhom práce ústavného súdu\npridelený II. senátu ústavného súdu (sudca spravodajca Ladislav Orosz), ktorý tento návrh\npredbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 789/2016-19 z 27. októbra 2016 ho prijal\nna ďalšie konanie. V súvislosti s prípravou rozhodnutia vo veci samej II. senát ústavného\nsúdu zistil, že senáty ústavného súdu sa s právnym problémom, ktorý tvorí podstatnú časť\n\n3\n\nargumentácie navrhovateľa Matoviča (porušenie zákazu podnikať vyplývajúceho z čl. 5\nods. 2 druhej vety ústavného zákona) už viackrát zaoberali, pričom s niektorými závermi,\nktoré v tejto súvislosti príslušné senáty ústavného súdu formulovali, sa II. senát ústavného\nsúdu nevie stotožniť.\nKeďže II. senát ústavného súdu dospel v súvislosti so svojou rozhodovacou\nčinnosťou k inému právnemu názoru, ako sú právne názory vyjadrené v rozhodnutiach\niných senátov ústavného súdu, bol povinný v zmysle § 6 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) predložiť plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných\nprávnych názorov. Na tento účel II. senát ústavného súdu uznesením sp. zn. II. ÚS 789/2016\nzo 4. novembra 2016 konanie o návrhu navrhovateľa Matoviča prerušil a sudcovi\nspravodajcovi uložil vypracovať a predložiť plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie\nodchylných právnych názorov podľa § 6 zákona o ústavnom súde vo vzťahu k výkladu\nslovného spojenia „Verejný funkcionár nesmie podnikať...“ použitého v druhej vete čl. 5\nods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.\nII.\nVšeobecné východiská\n(relevantná právna úprava)\nÚstavný zákon o ochrane verejného záujmu okrem iného upravuje konanie vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej aj „konanie vo veci\nochrany verejného záujmu“), ktoré v zmysle čl. 9 ods. 1 písm. a) tohto ústavného zákona\nvykonáva výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ak ide o verejných funkcionárov uvedených\nv čl. 2 ods. 1 písm. a) až n) a t) až zk), teda aj poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky [čl. 2 ods. 1 písm. b) ústavného zákona].\nV zmysle čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v tomto konaní preukázalo, že verejný\nfunkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným\n\n4\n\nzákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo\nnepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo\nopomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom,\nodôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť\nzaplatiť pokutu podľa odseku 10. V súlade s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona\nza porušenie povinnosti podľa čl. 5 sa ukladá pokuta v sume zodpovedajúcej šesťnásobku\nmesačného platu verejného funkcionára.\nPodľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym\norgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo\ndozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti,\nokrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie podnikať;\nto sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom\nustanovených podmienok.\nPodľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť\nvykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť\nza účelom dosiahnutia zisku.\nPodľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona\nje osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.\nPodľa § 2 živnostenského zákona živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná\nsamostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku\na za podmienok ustanovených týmto zákonom.\nPodľa § 5 ods. 1 živnostenského zákona živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba\n(živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom;\npovolenie na prevádzkovanie živnosti sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto\nzákonom.\n\n5\n\nPodľa § 5 ods. 2 živnostenského zákona fyzické osoby a právnické osoby môžu\nprevádzkovať živnosť, ak to neobmedzujú alebo nevylučujú osobitné zákony.\nPodľa § 57 ods. 4 živnostenského zákona podnikateľ môže oznámiť miestne\npríslušnému živnostenskému úradu pozastavenie prevádzkovania živnosti. Účinky\npozastavenia\n\nživnostenského\n\noprávnenia\n\nnastávajú\n\ndňom\n\ndoručenia\n\noznámenia\n\no pozastavení prevádzkovania živnosti živnostenskému úradu, alebo ak je v oznámení\nuvedený neskorší deň, týmto dňom.\nPodľa § 57 ods. 5 živnostenského zákona po pozastavení prevádzkovania živnosti\npodnikateľ\n\nnadobudne\n\nživnostenské\n\noprávnenie\n\nuplynutím\n\ndoby\n\npozastavenia\n\nprevádzkovania živnosti alebo dňom uvedeným v oznámení o zmene doby pozastavenia\nprevádzkovania živnosti.\nPodľa § 57 ods. 6 živnostenského zákona pozastavenie živnosti nemôže trvať kratšie\nako šesť mesiacov a dlhšie ako tri roky.\nIII.\nVýklad slovného spojenia „Verejný funkcionár nesmie podnikať“ v doterajšej\njudikatúre ústavného súdu\nOtázkou porušenia zákazu podnikať vyplývajúceho z čl. 5 ods. 2 druhej vety\nústavného zákona sa ústavný súd zaoberal už vo viacerých konaniach podľa čl. 10 ods. 2\nústavného zákona o ochrane verejného záujmu; konkrétne ide o konania vedené pod sp. zn.\nIV. ÚS 263/09, sp. zn. III. ÚS 141/2010, sp. zn. I. ÚS 382/2010, sp. zn. I. ÚS 46/2011\na sp. zn. III. ÚS 137/2012, ktoré vyústili do vydania rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 263/09\nz 25. septembra 2009, sp. zn. III. ÚS 141/2010 zo 4. mája 2010, sp. zn. I. ÚS 382/2010\nz 21. októbra 2010, sp. zn. I. ÚS 46/2011 z 3. februára 2011 a sp. zn. III. ÚS 137/2012\nz 3. apríla 2012.\n\n6\n\nAj keď navrhovateľ Matovič vo svojom návrhu (ako aj výbor pre nezlučiteľnosť\nfunkcií v odôvodnení napadnutého rozhodnutia) poukazuje na právny názor vyslovený\nv uznesení sp. zn. III. ÚS 137/2012 z 3. apríla 2012, považoval II. senát ústavného súdu\nza potrebné analyzovať právne názory, v ktorých sa senáty ústavného súdu priamo alebo\naspoň nepriamo vyjadrili k porušeniu zákazu podnikať vyplývajúceho z druhej vety čl. 5\nods. 2 ústavného zákona vo všetkých už uvedených rozhodnutiach.\nIII.1 Konanie vedené pod sp. zn. IV. ÚS 263/09\nPredmetom konania vedeného ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 263/09 bolo\npreskúmanie rozhodnutia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/48/08-K\nz 3. decembra 2008, v ktorom výbor rozhodol o porušení čl. 5 ods. 2 druhej vety ústavného\nzákona, ku ktorému došlo tým, že navrhovateľ „v období, keď vykonával funkciu člena\ndozornej rady Lesy Slovenskej republiky, š. p. Banská Bystrica vykonával súčasne činnosť\nživnostníka podľa živnostenského zákona podľa živnostenského oprávnenia...“. Výbor\npre nezlučiteľnosť funkcií v odôvodnení označeného rozhodnutia konštatoval, že nemá\npochybnosť o tom, že verejný funkcionár „... za podnikateľskú činnosť poberá odmenu...\na teda porušil zákaz podnikať, ako je to uvedené v čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, keďže\nživnosť je podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších\npredpisov podnikateľskou činnosťou (činnosť za účelom dosiahnutia zisku).“. Ústavný súd\nnávrh navrhovateľa predbežne prerokoval, uznesením č. k. IV. ÚS 263/09-16 z 23. júla\n2009 ho prijal na ďalšie konanie a následne uznesením sp. zn. IV. ÚS 263/09\nz 25. septembra 2009 potvrdil predmetné rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.\nJednou z kľúčových námietok navrhovateľa bola námietka nesprávnej interpretácie\na aplikácie čl. 5 ústavného zákona, v dôsledku ktorej bola podľa jeho názoru „... široká\nstavovská vrstva vylúčená z možnosti podieľať sa na správe vecí verejných (živnostníci,\npozn.)“. Navrhovateľ v tejto súvislosti namietal nedostatočne zistený skutkový stav\nvýborom pre nezlučiteľnosť funkcií tvrdiac, že príjmy z výkonu funkcií, zamestnaní alebo\nčinností v sume 597 432 Sk uvedené v „Oznámení funkcií, zamestnaní, činností\na majetkových pomerov verejných funkcionárov za rok 2007“ „mal z ostatných činností,\nnie však zo živnosti“, čo doložil aj priloženou fotokópiou daňového priznania za rok 2007.\n\n7\n\nÚstavný súd vo svojom uznesení z 25. septembra 2009 zdôraznil, že kľúčová pre\njeho rozhodnutie o návrhu navrhovateľa je ústavne konformná interpretácia druhej vety čl. 5\nods. 2 ústavného zákona, podľa ktorej „Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa\nnevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom\nustanovených podmienok“, a to v časti citovaného textu za bodkočiarkou v súvislosti\ns hľadaním odpovede na otázku, či výnimku zo všeobecného zákazu podnikania možno\nuplatniť aj vo vzťahu k verejným funkcionárom, ktorí paralelne s výkonom verejnej funkcie\nvykonávajú aj podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia (živnostníkov).\nÚstavný súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že z relevantných „právnych noriem...\nnepochybne vyplýva, že výkon živnosti (činnosť na základe živnostenského oprávnenia)\nje podnikateľská činnosť (podnikanie), ktorú môže vykonávať nielen fyzická osoba\n(živnostník), ale aj právnická osoba, pričom živnostenský zákon predpokladá, že výkon\nživnostenskej činnosti môžu obmedziť alebo vylúčiť (zakázať) osobitné zákony. Za takýto\nosobitný zákon treba považovať aj ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, konkrétne\njeho ustanovenie čl. 5 ods. 2 druhú vetu.“.\nÚstavný súd sa zoberal v tomto konaní aj námietkou navrhovateľa, že v rozhodnom\nobdobí nemal z podnikateľskej činnosti žiadne príjmy, a v tejto súvislosti vyslovil, že\npre posúdenie toho, či verejný funkcionár porušil druhú vetu čl. 5 ods. 2 ústavného zákona\n„nie je podstatné, či verejný funkcionár mal z podnikateľskej činnosti v rozhodnom období\npríjem, ale či v rozhodnom období podnikal. V prípade navrhovateľa zo zisteného\nskutkového stavu vyplýva, že v rozhodnom období napriek predchádzajúcej výzve výboru\npodnikateľskú činnosť vykonávanú na základe živnostenského oprávnenia nezanechal,\na preto je záver výboru o tom, že navrhovateľ porušil čl. 5 ods. 2 ústavného zákona\no ochrane verejného záujmu, vyjadrený v namietanom rozhodnutí vecne správny\na nezakladá dôvod na jeho zrušenie ústavným súdom.“.\nIII.2 Konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 141/2010\nV konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 141/2010 ústavný súd taktiež\npotvrdil uznesením zo 4. mája 2010 rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií\n\n8\n\nsp. zn. VP/18/09-K z 9. decembra 2009 vo veci toho istého navrhovateľa (ako v konaní\nvedenom pod sp. zn. IV. ÚS 263/09). Označeným rozhodnutím výbor pre nezlučiteľnosť\nfunkcií rozhodol, že navrhovateľ ako člen dozornej rady porušil čl. 5 ods. 2 ústavného\nzákona, pretože popri verejnej funkcii vykonával aj činnosť nezlučiteľnú s výkonom\nverejnej funkcie (podnikateľskú činnosť) ako živnostník podľa živnostenského zákona.\nÚstavný súd aj v tomto prípade potvrdil návrhom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie\nvýboru,\n\npričom\n\nv odôvodnení\n\nsvojho\n\nrozhodnutia\n\nodkázal\n\nna\n\nuznesenie\n\nsp. zn. IV. ÚS 263/09 z 25. septembra 2009 a zároveň poukázal na skutočnosť, že\nzo živnostenského registra Slovenskej republiky vyplýva, že navrhovateľ podnikal a ďalej\npodniká vo viacerých činnostiach pod dvomi obchodnými menami.\nIII.3 Konanie vedené pod sp. zn. I. ÚS 46/2011\nPredmetom preskúmavania v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn.\nI. ÚS 46/2011 bolo rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/31/10-K\nzo 14. septembra 2010, ktorým bola navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi (členovi\nDozornej rady štátneho podniku Lesopoľnohospodársky majetok Ulíč) uložená pokuta\nvo výške 4 467 € a povinnosť zanechať výkon živnostenskej činnosti „\n“, a to na základe oznámenia navrhovateľa „predkladaného\npodľa čl. 7 Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. za rok 2009“ výboru pre nezlučiteľnosť\nfunkcií, že vykonáva živnostenskú činnosť. Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 46/2011\nz 3. februára 2011 návrh navrhovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnený, pričom\nv odôvodnení, poukazujúc aj na vec sp. zn. IV. ÚS 263/09, uviedol, že pre posúdenie toho,\nči verejný funkcionár porušil povinnosť vyplývajúcu z čl. 5 ods. 2 ústavného zákona,\n„... nie je podstatné, či verejný funkcionár mal z podnikateľskej činnosti v rozhodnom\nobdobí príjem, ale či v rozhodnom období podnikal. V prípade navrhovateľa zo zisteného\nskutkového stavu vyplýva, že v rozhodnom období podnikateľskú činnosť vykonávanú\nna základe živnostenského oprávnenia vykonával/nezanechal, a preto je záver výboru o tom,\nže navrhovateľ porušil čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, vyjadrený v namietanom rozhodnutí\nvecne správny a nezakladá dôvod na jeho zrušenie ústavným súdom.“.\n\n9\n\nIII.4 Konanie vedené pod sp. zn. I. ÚS 382/2010\nV konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 382/2010 ústavný súd preskúmaval rozhodnutie\nvýboru pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/20/09-K z 9. decembra 2009, v ktorom na\nzáklade zistenia, že navrhovateľ ako člen Dozornej rady Mincovňa Kremnica, š. p.,\nv období, keď vykonával funkciu člena Dozornej rady Mincovňa Kremnica, š. p., vykonával\nsúčasne živnostenskú činnosť, rozhodol o tom, že navrhovateľ porušil čl. 5 ods. 2 ústavného\nzákona, za čo mu uložil pokutu vo výške zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu\nverejného funkcionára.\nÚstavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 382/2010 z 21. októbra 2010 napadnuté\nrozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/20/09-K z 9. decembra 2009\npotvrdil. Z odôvodnenia označeného rozhodnutia vyplýva, že kľúčovou otázkou, ktorou sa\nústavný súd v tomto konaní zaoberal, bolo posúdenie námietky navrhovateľa, ktorý bol\n„v rozhodnom období držiteľom živnostenského oprávnenia..., avšak podnikateľskú činnosť\nna základe živnostenského oprávnenia už vyše roka aktívne nevykonával a nemal z nej ani\nžiaden zisk“. Ústavný súd vo vzťahu k tejto námietke navrhovateľa zopakoval právnu vetu\nvyslovenú\n\nvo\n\nsvojich\n\npredchádzajúcich\n\nrozhodnutiach\n\n(napr.\n\nIV.\n\nÚS\n\n463/09,\n\nIII. ÚS 141/2010), podľa ktorej „výkon živnosti (činnosť na základe živnostenského\noprávnenia) je podnikateľská činnosť (podnikanie)...“ a následne uviedol, že „ústavný zákon\nneumožňuje výboru skúmať a pri rozhodovaní zohľadniť, či verejný funkcionár aktívne\nvyužíval oprávnenie podnikať, prípadne či z tejto činnosti dosahoval zisk. Táto samotná\nskutočnosť nemá vplyv na rozhodnutie v prípade, ak bolo preukázané, že verejný\nfunkcionár vykonával živnostenskú činnosť, na ktorú sa vzťahuje obmedzenie podľa čl. 5\nods. 2 ústavného zákona...“. Ústavný súd zároveň zdôraznil, že na porušení zákazu\nvyplývajúceho z druhej vety čl. 5 ods. 2 ústavného zákona „Nič ... nemení ani tá\nskutočnosť, že navrhovateľ od roku 2006 podnikanie (činnosť na základe živnostenského\noprávnenia) aktívne nevykonával a nedosahoval ani žiaden zisk. Navrhovateľ si totiž len\núčelovo stotožňuje dve diametrálne odlišné skutočnosti, a to ukončenie podnikania a aktívne\nnevykonávanie podnikateľskej činnosti. Ku skončeniu podnikania však v prípade\nnavrhovateľa nesporne došlo až 26. augusta 2009, a nie tým, že navrhovateľ činnosť, ktorá\n\n10\n\nbola predmetom jeho podnikania, už v čase výkonu verejnej funkcie reálne nevykonával\na nedosahoval z nej žiaden zisk.“.\nIII.5 Konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 137/2012\nV konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 137/2012 ústavný súd preskúmaval\nrozhodnutie výboru sp. zn. VP/43/11-K z 2. februára 2012, ktorým bola navrhovateľovi\nako verejnému funkcionárovi (členovi Predstavenstva Technická inšpekcia, a. s., Bratislava)\nuložená pokuta vo výške 4 614 € podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona za to,\nže počas výkonu verejnej funkcie porušil čl. 5 ods. 2 ústavného zákona z dôvodu\nvykonávania živnostenskej činnosti. Navrhovateľ v návrhu namietal, že označené\nrozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií je založené len na existencii živnostenského\noprávnenia bez ohľadu na skutočnosť, či podnikanie bolo aj reálne vykonávané\n(navrhovateľ vo svojom návrhu zdôrazňoval, že „... žiadnu podnikateľskú činnosť som\nreálne nevykonával a v roku 2011 som nemal ako samostatne zárobkovo činná osoba žiadny\npríjem“).\nUznesením sp. zn. III. ÚS 137/2012 z 3. apríla 2012, na ktoré odkazuje vo svojom\nnávrhu aj navrhovateľ Matovič, ústavný súd návrh navrhovateľa odmietol ako zjavne\nneopodstatnený. V odôvodnení označeného uznesenia ústavný súd v podstate zopakoval\nprávny záver vyslovený vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 382/2010, keď uviedol, že\n„... ústavný zákon neumožňuje výboru skúmať a pri rozhodovaní zohľadniť, či verejný\nfunkcionár aktívne využíval oprávnenie podnikať, prípadne či z tejto činnosti dosahoval\npríjem alebo zisk. Táto samotná skutočnosť nemá vplyv na rozhodnutie v prípade, ak bolo\npreukázané, že verejný funkcionár vykonával živnostenskú činnosť, na ktorú sa vzťahuje\nobmedzenie podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona. ... V napadnutom rozhodnutí preto výbor\nsprávne konštatoval, že navrhovateľ ako verejný funkcionár porušil zákaz ustanovený čl. 5\nods. 2 ústavného zákona.“. Vo vzťahu k tomuto záveru ústavný súd ešte zdôraznil, že\n„Na uvedenom názore nemení nič ani tvrdenie navrhovateľa, že podnikanie (činnosť\nna základe živnostenského oprávnenia) aktívne už nevykonával a nedosahoval ani žiaden\nzisk...“.\n\n11\n\nIII.6 Relevantné právne názory senátov ústavného súdu k výkladu slovného\nspojenia „Verejný funkcionár nesmie podnikať“ vyslovené v doterajšej judikatúre\nústavného súdu (zhrnutie)\nZ analýzy už analyzovaných rozhodnutí ústavného súdu možno vyvodiť najmä tieto\nprávne názory k výkladu slovného spojenia „Verejný funkcionár nesmie podnikať...“:\n1. K porušeniu zákazu podnikať ustanoveného v druhej vete čl. 5 ods. 2 ústavného\nzákona dôjde vtedy, ak verejný funkcionár v rozhodnom období popri výkone verejnej\nfunkcie podniká, resp. vykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia.\nIde o právny názor vyslovený vo všetkých už analyzovaných rozhodnutiach senátov\nústavného súdu, ktorý nie je v rozpore s argumentáciou navrhovateľa Matoviča a aj preto\nnie je relevantný na účely zjednotenia odchylných právnych názorov senátov ústavného\nsúdu, ku ktorému smeruje toto konanie.\n2. K vysloveniu porušenia zákazu podnikať ustanoveného v druhej vete čl. 5 ods. 2\nústavného zákona nie je podstatné, či verejný funkcionár mal z podnikateľskej činnosti\nv rozhodnom období príjem, ale či v tomto období podnikal.\nIde o právny názor vyslovený v konaniach vedených pod sp. zn. IV. ÚS 263/09\na sp. zn. I. ÚS 46/2011 (a nepriamo aj v konaniach vedených pod sp. zn. I. ÚS 382/2010\na sp. zn. III. ÚS 137/2012), ktorý je v rozpore s argumentáciou navrhovateľa Matoviča.\nNa účely zjednotenia odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu, ku ktorému\nsmeruje toto konanie, by tento právny názor bol relevantný len vtedy, ak by sa II. senát\nústavného súdu s týmto právnym názorom vysloveným v rozhodnutiach iných senátov\nústavného súdu nestotožnil. Keďže II. senát ústavného súdu nemá k tomuto právnemu\nnázoru výhrady, nie je potrebné sa ním na účely konania podľa § 6 zákona o ústavnom súde\nzaoberať.\n3. Ústavný zákon neumožňuje výboru pre nezlučiteľnosť funkcií skúmať\na pri rozhodovaní zohľadniť, či verejný funkcionár aktívne využíval oprávnenie podnikať.\nIde o právny názor vyslovený v konaniach vedených pod sp. zn. I. ÚS 382/2010\na sp. zn. III. ÚS 137/2012, ktorého podstatou je výklad, podľa ktorého k vysloveniu\nporušenia zákazu podnikať ustanoveného v druhej vete čl. 5 ods. 2 ústavného zákona nie je\npotrebné (a ani možné), aby sa v konaní o zamedzení rozporu záujmov preukazovalo,\n\n12\n\nže verejný funkcionár v rozhodnom období aktívne vykonával (na základe živnostenského\noprávnenia) činnosť na účely dosiahnutia zisku. Ide o právny názor, ktorý je v rozpore\ns argumentáciou navrhovateľa Matoviča, ako aj s právnym názorom II. senátu ústavného\nsúdu, a preto je relevantný pre toto konanie (ďalej aj „oponovaný právny názor“).\nIV.\nPrávny názor, ku ktorému dospel II. senát ústavného súdu vo veci vedenej\npod sp. zn. II. ÚS 789/2016\nV konfrontácii s oponovaným právnym názorom vysloveným I. a III. senátom\nústavného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. I. ÚS 382/2010 a sp. zn. III. ÚS 137/2012\nv súvislosti s posudzovaním argumentácie navrhovateľa Matoviča formuloval II. senát\nústavného súdu nasledovné východiská k ústavne konformnému výkladu slovného spojenia\n„Verejný funkcionár nesmie podnikať...“ obsiahnutého v druhej vete čl. 5 ods. 2 ústavného\nzákona:\n1. Legálna definícia pojmu „podnikanie“ je obsiahnutá v už citovanom § 2 ods. 1\nObchodného zákonníka, ktorej v plnom rozsahu korešponduje aj legálna definícia\npodnikania vykonávaného formou výkonu živnosti (živnostenského oprávnenia) obsiahnutá\nv už citovanom § 2 živnostenského zákona.1\n2. Neexistuje žiaden relevantný dôvod na to, aby ústavný súd v konaní podľa čl. 10\nods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výklade slovného spojenia\n„Verejný funkcionár nesmie podnikať“ nevychádzal z legálnej definície pojmu podnikanie\n\n1\n\nPodporne možno poukázať aj na interpretáciu skutkovej podstaty prečinu neoprávneného podnikania vymedzenej\n\nv § 251 Trestného zákona v právno-aplikačnej praxi a tiež v právnej doktríne, podľa ktorej je objektívna stránka prečinu\nneoprávneného podnikania charakterizovaná väčším rozsahom neoprávneného podnikania páchateľa, pričom na jej\nnaplnenie sa vyžaduje, aby išlo o sústavnú činnosť vykonávanú s cieľom získať trvalý zdroj finančných príjmov.\nSpravidla ide o viac akcií, ale môže to byť aj jedna rozsiahla akcia, ktorá trvá dlhší čas s veľkým rozsahom a objemom\npodnikania (k tomu pozri aj judikát R 6/1976 a Stiffel, H. a Kočica, J. Trestný zákon. Stručný komentár. Bratislava:\nIURA EDITION, 2001, s. 245 ‒ 246.) C onditio sine qua non naplnenia skutkovej podstaty prečinu neoprávneného\npodnikania v súlade s § 251 ods. 1 Trestného zákona je teda aktívna sústavná činnosť, ktorej cieľom je získať trvalý\nzdroj finančných príjmov (zisk).\n\n13\n\nvyjadrenej v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj v § 2 živnostenského zákona.\nTomuto záveru vo svojej podstate zodpovedá aj doterajšia judikatúra ústavného súdu.\n3. Legálna definícia podnikania obsiahnutá v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka,\nako aj v § 2 živnostenského zákona je založená na chápaní podnikania ako aktívnej činnosti\n(aktívny prvok podnikania) vyjadrenej slovami „... sústavná činnosť vykonávaná\nsamostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom\ndosiahnutia zisku“ (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), resp. „... sústavná činnosť\nprevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom\ndosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených zákonom“ (§ 2 živnostenského zákona).\nZ citovaných legálnych definícií možno preto a contrario vyvodiť, že podnikateľ,\nresp. živnostník, ktorý nevykonáva sústavnú činnosť na účely dosiahnutia zisku, nepodniká,\na preto ani nemôže porušiť zákaz vyjadrený v druhej vete čl. 5 ods. 2 ústavného zákona\no ochrane verejného záujmu.\n4. V prípade, ak má verejný funkcionár disponujúci živnostenským oprávnením\nna základe svojho oznámenia adresovaného miestne príslušnému živnostenskému úradu\npozastavené prevádzkovanie živnosti (§ 57 ods. 4 živnostenského zákona), je celkom\nnepochybné, že v čase pozastavenia živnostenského oprávnenia (živnosti) nepodniká,\nresp. presnejšie nemôže podnikať, t. j. podnikať môže až po uplynutí doby „... pozastavenia\nprevádzkovania živnosti alebo dňom uvedeným v oznámení o zmene doby pozastavenia\nprevádzkovania živnosti“ (§ 57 ods. 5 živnostenského zákona). Pri rešpektovaní legálnej\ndefinície podnikania však zároveň platí, že nepozastavenie živnostenského oprávnenia\nautomaticky neznamená, že živnostník v určitom období podniká (vykonáva „sústavnú\nčinnosť... za účelom dosiahnutia zisku“).\n5. Zo žiadneho ustanovenia živnostenského zákona nevyplýva povinnosť živnostníka\noznámiť miestne príslušnému živnostenskému úradu pozastavenie prevádzkovania živnosti\npodľa § 57 ods. 4 živnostenského zákona, ak v určitom období nemieni podnikať\n(vykonávať „sústavnú činnosť... za účelom dosiahnutia zisku“).2 Rovnako takáto povinnosť\n2\n\nTo platí aj so zreteľom na § 58 ods. 2 písm. b) živnostenského zákona, podľa ktorého „Živnostenský úrad miestne\n\npríslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby môže... b) z vlastného alebo iného podnetu\n\n14\n\nverejného funkcionára nie je ustanovená, resp. explicitne vyjadrená ani v žiadnom\nustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, t. j. ústavný zákon neprikazuje\nverejnému funkcionárovi, aby podal miestne príslušnému živnostenskému úradu oznámenie\no pozastavení prevádzkovania svojej živnosti podľa § 57 ods. 4 živnostenského zákona.\n6. Pri rešpektovaní východísk uvedených v bodoch 4 a 5 automatické sankcionovanie\nverejného funkcionára výborom pre nezlučiteľnosť funkcií za porušenie povinnosti\nustanovenej v druhej vete čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu len na\nzáklade zistenia, že\n- neoznámil\n\nmiestne\n\npríslušnému\n\nživnostenskému\n\núradu\n\npozastavenie\n\nprevádzkovania svojej živnosti (§ 57 ods. 4 živnostenského zákona), hoci mu to ústavný\nzákon priamo neukladá, alebo zistenia,\n- že uplynula doba, na ktorú mu bolo živnostenské oprávnenie pozastavené (§ 57\nods. 4 a 5 živnostenského zákona), t. j. bez zisťovania ďalších skutočností o tom, že verejný\nfunkcionár porušuje zákaz podnikania, je založené na extenzívnej interpretácii slovného\nspojenia „Verejný funkcionár nesmie podnikať...“ obsiahnutého v druhej vete čl. 5 ods. 2\nústavného zákona.\n7. Ústavný súd už vo svojej judikatúre vyslovil právny názor, podľa ktorého\n„... extenzívny výklad právnych noriem možno uplatniť len celkom výnimočne, a to vtedy,\nak možno všetky argumenty proti jeho použitiu presvedčivo vyvrátiť“ (PL. ÚS 9/04),\npričom z predmetu konania, v ktorom citovaný právny názor vyslovil, zjavne vyplýva, že ho\nsmeroval v prvom rade vo vzťahu k interpretácii ústavných noriem (noriem obsiahnutých\nv ústave a ústavných zákonoch), t. j. ide o právny názor zjavne uplatniteľný aj vo vzťahu\nk ústavnej norme vyjadrenej v druhej vete čl. 5 ods. 2 ústavného zákona.\n8. V okolnostiach posudzovanej veci podľa názoru II. senátu ústavného súdu nie je\nakceptovateľný extenzívny výklad ústavnej normy vyjadrenej v druhej vete čl. 5 ods. 2\nústavného zákona o ochrane verejného záujmu, a to z týchto dôvodov:\n\nživnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť, ak podnikateľ nezačal prevádzkovať živnosť\nv lehote dlhšej ako dva roky od vzniku živnostenského oprávnenia, alebo ak bez pozastavenia prevádzkovania živnosti\nprestane prevádzkovať živnosť na dobu dlhšiu ako dva roky.“.\n\n15\n\na) ide o neprimerane formalistický výklad, ktorý nekorešponduje materiálnemu\nprístupu k ochrane ústavnosti, ktorý ústavný súd štandardne preferuje, a preto by ho mal\nuplatňovať vo všetkých typoch konaní vrátane konania o ochrane verejného záujmu\npodľa čl. 10 ods. 2 a 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, resp. § 73 a nasl.\nzákona o ústavnom súde,\nb) prostredníctvom tohto výkladu sa verejným funkcionárom patriacim pod osobnú\npôsobnosť ústavného zákona o ochrane verejného záujmu nielen de facto, ale z hľadiska\nhroziacich účinkov i de iure ustanovila nová povinnosť, ktorej plnenie výbor od nich\nvyžaduje pod hrozbou sankcie, čo je v rozpore s čl. 13 ods. 1 ústavy,\nc) ide novú povinnosť, ktorej ustanovenie presahuje nevyhnutnú mieru, keďže účel\nsledovaný ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu sa dá dosiahnuť aj bez toho, aby\nverejný funkcionár preukazoval, že vykonal právne relevantný úkon k pozastaveniu svojho\nživnostenského oprávnenia, ktorého vykonanie mu žiadny právny predpis (výslovne)\nneukladá, a zároveň preukázal tiež to, že pozastavenie jeho živnostenského oprávnenia je\nv zmysle § 57 ods. 4 a 5 živnostenského zákona v rozhodnom období právne účinné,\nd) doslovný výklad slovného spojenia „Verejný funkcionár nesmie podnikať...“,\nktorý vychádza z prítomnosti aktívneho prvku podnikania a nestotožňuje pasívnu držbu\nživnostenského oprávnenia bez jeho aktívneho výkonu s podnikaním, zodpovedá zmyslu\na účelu ústavného zákona,3 keďže samotná držba živnostenského oprávnenia (pasívne\npodnikanie) vo svojej podstate neumožňuje verejnému funkcionárovi verejnú funkciu\nzneužívať na svoj osobný prospech a nepredstavuje tak prekážku zamedzeniu vzniku\nrozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s verejným záujmom,\ne) z dôvodu absencie formálneho úkonu, ktorého vykonanie ústavný zákon explicitne\nnepožaduje, hrozí dotknutému verejnému funkcionárovi obligatórne ukladaná sankcia\nv podobe pokuty vo výške zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného\nfunkcionára, resp. strata mandátu (verejnej funkcie), ktorá sa môže v konkrétnych\nokolnostiach posudzovanej veci javiť ako neprimerane tvrdá,\n3\n\nÚstavný súd vo svojej judikatúre opakovane vyslovuje právny názor, v zmysle ktorého zmysel a účel ústavného\n\nzákona o ochrane verejného záujmu spočíva v zabezpečení právneho mechanizmu ochrany verejného záujmu pri\nvýkone verejných funkcií, ktorý má zamedziť vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným\nverejným záujmom v súvislosti s výkonom verejnej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne\npostavenia s ňou spojeného na osobný prospech (m. m. III. ÚS 24/07).\n\n16\n\ne) ak by sa v praxi preukázalo, že zisťovanie, či verejný funkcionár v rozhodnom\nobdobí reálne vykonáva „sústavnú činnosť... za účelom dosiahnutia zisku“, spôsobuje\nvýboru pre nezlučiteľnosť funkcií, resp. ďalším orgánom uvedeným v čl. 9 ods. 1 ústavného\nzákona, neprimerané ťažkosti, Národnej rade Slovenskej republiky nič nebráni v tom, aby\nformou novelizácie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu rozšírila povinnosti\nverejných funkcionárov o povinnosť oznámiť živnostenskému úradu pozastavenie\nprevádzkovania svojej živnosti a odstránila tým interpretačné problémy.\nZ dosiaľ uvedeného vyplýva, že II. senát ústavného súdu zastáva názor, že\nk vysloveniu porušenia zákazu ustanoveného v druhej vete čl. 5 ods. 2 ústavného zákona\n(zákazu podnikať) nepostačuje zistenie výboru, že verejný funkcionár nemal v rozhodnom\nobdobí pozastavené živnostenské oprávnenie, resp. doba jeho pozastavenia v rozhodnom\nobdobí uplynula, ako to možno vyvodiť z právneho názoru vysloveného vo veciach sp. zn.\nI. ÚS 382/2010 a sp. zn. III. ÚS 137/2012. Podľa názoru II. senátu ústavného súdu musí\ntotiž výbor pre nezlučiteľnosť funkcií pred vyslovením porušenia zákazu ustanoveného\nv druhej vete čl. 5 ods. 2 ústavného zákona zistiť, že verejný funkcionár v rozhodnom\nobdobí v rámci svojho živnostenského oprávnenia aktívne vykonával činnosť na účely\ndosiahnutia zisku.\nPo zistení, že k otázke preskúmavania porušenia zákazu podnikať vyplývajúceho\nz čl. 5 ods. 2 druhej vety ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v konaní\no preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov sa v doterajšej judikatúre senátov ústavného súdu objavujú odchylné právne\nnázory, II. senát ústavného súdu v súvislosti s prípravou rozhodnutia vo veci\nsp. zn. II. ÚS 789/2016 dospel k záveru, že je v záujme právnej istoty uvedené právne\nnázory zjednotiť postupom podľa § 6 zákona o ústavnom súde.\nV.\nPodľa § 6 zákona o ústavnom súde senát, ktorý v súvislosti so svojou rozhodovacou\nčinnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru vyjadreného\n\n17\n\nuž v rozhodnutí niektorého zo senátov, predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie\nodchylných právnych názorov. Plénum ústavného súdu rozhodne o zjednotení odchylných\nprávnych názorov uznesením. Senát je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavného\nsúdu.\nVzhľadom na skutočnosť, že II. senát ústavného súdu v súvislosti so svojou\nrozhodovacou činnosťou (rozhodovaním o sťažnosti vedenej pod sp. zn. II. ÚS 789/2016,\npozn.) dospel k právnemu názoru, ktorý je odchylný od právneho názoru I. a III. senátu\nvysloveného v obdobných veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 382/2010 a sp. zn.\nIII. ÚS 137/2012, predložil pred rozhodnutím označenej veci plénu ústavného súdu návrh\npodľa § 6 zákona o ústavnom súde smerujúci k zjednoteniu odchylných právnych názorov\nsenátov ústavného súdu a navrhol, aby si plénum ústavného súdu osvojilo v súvislosti\ns ústavne konformnou interpretáciou slovného spojenia „Verejný funkcionár nesmie\npodnikať...“ obsiahnutého v čl. 5 ods. 2 ústavného zákona tento právny názor:\n„Výbor Národnej rady Slovenskej republiky môže vysloviť, že verejný funkcionár\nporušil čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu\npri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/20005 Z. z.\nv časti „Verejný funkcionár nesmie podnikať...“, vtedy, ak zistí, že v rozhodnom období\nv rámci svojho živnostenského oprávnenia aktívne vykonával činnosť na účely dosiahnutia\nzisku.“\nPlénum\n\nústavného\n\nsúdu\n\npo\n\npreskúmaní\n\nprávnych\n\nnázorov\n\nvyslovených\n\nI. a III. senátom ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 382/2010 a sp. zn.\nIII. ÚS 137/2012 a právneho názoru II. senátu ústavného súdu, ku ktorému dospel vo veci\nvedenej pod sp. zn. II. ÚS 789/2016, o návrhu II. senátu ústavného súdu hlasovalo, pričom\ntento návrh v hlasovaní nezískal požadovanú väčšinu, t. j. plénum ústavného súdu návrh\nII. senátu ústavného súdu zamietlo (čl. 131 ods. 1 ústavy).\nVzhľadom na skutočnosť, že návrh II. senátu ústavného súdu bol zamietnutý, budú\nsenáty ústavného súdu v zmysle § 6 poslednej vety zákona o ústavnom súde pri rozhodovaní\nv ďalších obdobných veciach viazané právnym názorom I. a III. senátu vysloveným\nv konaniach vedených pod sp. zn. I. ÚS 382/20010 a sp. zn. III. ÚS 137/2012,\n\n18\n\npodľa ktorého ústavný zákon o ochrane verejného záujmu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií\npri preskúmavaní, či verejný funkcionár porušil zákaz ustanovený v čl. 5 ods. 2 druhej vete\ntohto ústavného zákona, „... neumožňuje výboru skúmať a pri rozhodovaní zohľadniť,\nči verejný funkcionár aktívne využíval oprávnenie podnikať, prípadne či z tejto činnosti\ndosahoval príjem alebo zisk“.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. februára 2017\n\n19", "vazby": {"registre": ["zjednotenie právnych názorov", "podnikateľská činnosť-obmedzenie práva podnikať", "živnosť, živnostenské oprávnenie", "verejná funkcia"], "ustanovenia": ["§ 6 zákona o organizácii ÚS SR platného do 28. 2. 2019"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9a7780dd-c76a-4b04-815b-6ca3fc95bd40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.789.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 789/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 789/2016 z 2. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-02", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.789.2016.1"}, {"guid": "ussr:31aefc02-2652-4be0-b6e4-fb21f26bafc4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 137/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 137/2012 z 3. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-03", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:31aefc02-2652-4be0-b6e4-fb21f26bafc4"}, {"guid": "ussr:56a808f7-27a1-431f-9c24-c836f79ae612", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/2011 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56a808f7-27a1-431f-9c24-c836f79ae612"}, {"guid": "ussr:1184f4bb-a98c-40c3-af31-30cb5bd43372", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1184f4bb-a98c-40c3-af31-30cb5bd43372"}, {"guid": "ussr:46ccb925-6bf0-41d0-bfba-d24970f87938", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 141/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 141/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46ccb925-6bf0-41d0-bfba-d24970f87938"}, {"guid": "ussr:27724969-3f5d-4d8a-a1a8-fcc3de7a2393", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 263/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 263/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:27724969-3f5d-4d8a-a1a8-fcc3de7a2393"}, {"guid": "ussr:ceacdb39-a985-4725-ac27-99889fecbae4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/07 z 17. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-17", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ceacdb39-a985-4725-ac27-99889fecbae4"}, {"guid": "ussr:eff00fb0-8ffe-4e5e-9217-365f907cffe8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/04 z 23. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-23", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eff00fb0-8ffe-4e5e-9217-365f907cffe8"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3cdb4bdf-3036-4bcb-8ec9-bbaebac450f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.276.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 276/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 276/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.276.2024.1"}, {"guid": "ussr:a0a938ec-cfb7-4ab9-a323-aafd50f7d592", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.234.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2024 z 13. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.234.2024.1"}, {"guid": "ussr:b93365c5-4b12-42e3-a392-29119abfb18b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.356.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 356/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 356/2021 z 20. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.356.2021.2"}, {"guid": "ussr:9a7780dd-c76a-4b04-815b-6ca3fc95bd40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.789.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 789/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 789/2016 z 2. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-02", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.789.2016.1"}]}