{"guid": "ussr:31d34190-b6c5-4831-8bb7-5212d7d2335c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2016 z 10. 5. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. mája 2017, sp. zn. PL. ÚS 7/2016, ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-05-10", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/31d34190-b6c5-4831-8bb7-5212d7d2335c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.7.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 7/2016-99\nÚstavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 10. mája 2017 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,\nĽudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny\nMochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval prijatý návrh skupiny\n31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených poslancom Ing. Miroslavom\nIvanom, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky\no súlade § 5 ods. 4, § 5 ods. 5, § 5 ods. 6, § 5a, § 6 ods. 1 písm. k), § 10a ods. 1 písm. e),\n§ 12 ods. 1 písm. f), § 17 ods. 1 písm. l), § 17 ods. 2 písm. f), § 19 ods. 4, § 21 ods. 1\npísm. f) a § 22b ods. 2 zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 19 ods. 3,\nčl. 22 ods. 1 a čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a takto\nrozhodol:\nNávrhu\n\nskupiny\n\nnevyhovuje.\n\n31\n\nposlancov\n\nNárodnej\n\nrady\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 26. mája 2016\ndoručený návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len\n,,navrhovatelia“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) o súlade § 5 ods. 4, § 5 ods. 5, § 5 ods. 6, § 5a, § 6 ods. 1\npísm. k), § 10a ods. 1 písm. e), § 12 ods. 1 písm. f), § 17 ods. 1 písm. l), § 17 ods. 2 písm. f),\n§ 19 ods. 4, § 21 ods. 1 písm. f) a § 22b ods. 2 (ďalej aj „napadnuté ustanovenia“) zákona\nč. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o autoškolách“) s čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 19 ods. 3, čl. 22\nods. 1 a čl. 23 ods. 1 ústavy (ďalej aj „označené články“).\nOdôvodnenie návrhu navrhovateľmi\n2. Navrhovatelia vo vzťahu k nesúladu napadnutých ustanovení zákona o\nautoškolách s označenými článkami ústavy uviedli, že Národnou radou Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „národná rada“) bol 11. novembra 2015 schválený zákon č. 387/2015 Z.\nz. o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene o doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o JISCD“), ktorý novelizoval zákon o autoškolách, a to tým\nspôsobom, že ako nevyhnutnú súčasť teoretickej a praktickej prípravy účastníka kurzu na\núčely získania oprávnenia viesť motorové vozidlo (ďalej len „vodičský kurz“) zaviedol\n„povinný monitoring trasy a trvania jazdy v autoškole a povinné spracúvanie vybraných\nosobných údajov účastníka kurzu a inštruktora počas výuky prebiehajúcej vo výcvikovom\nvozidle alebo učebni“.\n3. Navrhovatelia napadnutým ustanoveniam § 5 ods. 4, § 5 ods. 5, § 5 ods. 6 a § 5a\nzákona o autoškolách vytýkajú, že tieto v zmysle prechodného ustanovenia § 22b ods. 2\nzákona o autoškolách zakladajú povinnosť „zaviesť pevné technické zariadenie v každom\nvýcvikovom vozidle a v každej učebni, ktoré bude do informačného systému autoškoly\n\n2\n\nzasielať prostredníctvom verejne dostupnej siete (internet, GPS a pod.) osobné údaje\núčastníka kurzu a inštruktora a informácie o trase a trvaní jazdy“, čo povedie k tomu, že\nnebude možné, aby „sa spotrebiteľ ako záujemca o získanie vodičského oprávnenia legálne\nzúčastnil vodičského kurzu bez toho, aby neposkytol prevádzkovateľovi do informačného\nsystému autoškoly svoje osobné údaje o mene, priezvisku, mieste narodenia, dátume\nnarodenia, bydlisku a pod. a bez toho, aby jeho pohyb v rámci výučby a výcviku nebol\nnepretržite monitorovaný“.\n4. Navrhovatelia ďalej namietajú, že „[v] neposlednom rade bude tiež zaťažujúco\na v niektorých prípadoch likvidačne pôsobiť na každého podnikateľa, ktorý chce poskytovať\nslužby výcviku a výuky účastníkov prípravy na skúšku odbornej spôsobilosti na vydanie\noprávnenia viesť motorové vozidlá... ak nezavedie príslušné technológie do každého\nvýcvikového vozidla a do každej učebne, nakoľko v prípade, že nezriadi predmetný\ninformačný systém a nebude monitorovať danú jazdu, inštruktora a účastníka kurzu,\nokresný úrad v sídle kraja, v ktorom sa nachádza, obligatórne zruší jeho podnikanie\n(§ 7 ods. 3 nové písm. d) zákona o autoškolách)“.\n5. Osobitne je atakované ustanovenie § 15a (zjavne § 5a, pozn.) zákona\no autoškolách,\n\nktoré\n\npodľa\n\nnavrhovateľov\n\n«zavádza\n\nmnožstvo\n\nadministratívnych\n\npožiadaviek, ktoré zakladajú ďalšie finančné náklady s tým spojené a ktoré určia na základe\nrozhodnutia ministerstva tých výrobcov technológie, od ktorých bude možné si potrebné\nzariadenia zakúpiť. Pritom výrobca alebo zástupca výrobcu identifikačného zariadenia\nvýcvikového vozidla a identifikačného zariadenia učebne a trenažéra je pred ich uvedením\nna trh povinný písomne požiadať Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja\nSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) o schválenie spôsobilosti typu\nidentifikačného zariadenia na používanie v autoškolách. Napriek tomu, prevádzkovateľ\nbude musieť na vlastné náklady otestovať programovú a technickú kompatibilitu, o čom\npodá správu ministerstvu.\nZnamená to, že prevádzkovateľ autoškoly nemá možnosť slobodne sa rozhodnúť, aký\ntyp technológie, hardwaru alebo softwaru využije pri povinnom zavadzaní monitoringu\na spracúvania osobných údajov.».\n\n3\n\n6. Ustanovenia § 6 ods. 1 písm. k), § 10a ods. 1 písm. e), § 12 ods. 1 písm. f), § 17\nods. 1 písm. l), § 17 ods. 2 písm. f), § 19 ods. 4, § 21 ods. 1 písm. f) a § 22b ods. 2 zákona\no autoškolách sú navrhovateľmi bez odôvodnenia taktiež (ako súvisiace s primárne\nnapadnutými ustanoveniami § 5 ods. 4, § 5 ods. 5, § 5 ods. 6 a § 5a zákona o autoškolách,\npozn.) považované za nesúladné s označenými článkami ústavy. Z dôvodu zachovania\nprehľadnosti tohto rozhodnutia ústavný súd v ďalšom texte označuje napadnuté ustanovenia\n§ 5 ods. 4, § 5 ods. 5, § 5 ods. 6 a § 5a zákona o autoškolách ako „primárne napadnuté\nustanovenia“ a napadnuté ustanovenia § 6 ods. 1 písm. k), § 10a ods. 1 písm. e), § 12 ods. 1\npísm. f), § 17 ods. 1 písm. l), § 17 ods. 2 písm. f), § 19 ods. 4, § 21 ods. 1 písm. f) a § 22b\nods. 2 zákona o autoškolách ako „ustanovenia súvisiace s primárne napadnutými\nustanoveniami“.\n7. V ďalšej časti odôvodnenia návrhu sú nad rámec záhlavia tohto rozhodnutia\noznačené čl. 23 ods. 3, čl. 154c ods. 1 ústavy a čl. 8 ods. 1, čl. 8 ods. 2, čl. 17 a čl. 18\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) ako\nustanovenia tiež relevantné pre rozhodnutie o návrhu.\n8. V poslednej časti návrhu je opätovne zhrnutá jeho podstata. Podľa názoru\nnavrhovateľov „... [p]ri poskytovaní podnikateľskej služby vodičského kurzu bežným\nspotrebiteľom nie je možné predpokladať, že by existovala potreba spracúvať akékoľvek\nosobné údaje alebo informácie, ktorými by sa mal zabezpečiť účel zabezpečenia\ntransparentnej výuky či výcviku, účel bezpečnosti štátu, účel udržania verejného poriadku,\núčel ochrany zdravia alebo ochrany práv a slobôd iných alebo účel ochrany prírody.\nPreto absentuje právny dôvod, prečo by fyzické osoby, ktoré chcú dobrovoľne získať\nspoplatnené vodičské oprávnenie mali byť obmedzované na svojom práve na súkromie,\nna ochranu osobných údajov či slobode pohybu.\nTransparentnosť výcviku a výuky je internou záležitosťou tej-ktorej autoškoly. ...\n... Vynúteným spracúvaním údajov pod hrozbou neposkytnutia služby výuky a výcviku\ndochádza k významnému zásahu nielen do žalovateľného neoprávneného spracúvania\nosobných údajov a porušenia práva na súkromie, ale taktiež do slobody podnikateľského\nprostredia poskytujúceho vodičské kurzy a tiež obmedzenia služieb pre spotrebiteľov s tým\nspojené. ...\n4\n\n... Je možné predpokladať, že pokiaľ napadnutá zákonná úprava nebude Ústavným\nsúdom Slovenskej republiky zrušená, existuje riziko, že po 30. novembri 2016 bude\nSlovenská republika čeliť žalobám a uplatneným nárokom na náhradu spôsobenej škody.\nVzhľadom na vyššie uvedené argumenty máme za to, že spracúvanie osobných\núdajov účastníka kurzu a inštruktora a informácií o ich trase a trvaní jazdy ako v učebni tak\naj vo výcvikom vozidle nemôže naplniť účel zabezpečenia transparentnej výučby\na transparentného výcviku...“.\nNávrh na rozhodnutie\n9. Navrhovatelia na základe uvedených skutočností navrhli, aby ústavný súd nálezom\ntakto rozhodol:\n„Ustanovenia § 5 ods. 4 až 6, § 5a, § 6 ods. 1 písm. k), § 10a ods. 1 písm. e), § 12\nods. 1 písm. f), § 17 ods. 1 písm. l), § 17 ods. 2 písm. f), § 19 ods. 4, § 21 ods. 1 písm. f)\na § 22b ods. 2 zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov nie sú v súlade s čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 23 ods. 1 Ústavy\nSR.“\n10. Súčasne s návrhom na vyslovenie nesúladu napadnutých ustanovení zákona\no autoškolách s označenými článkami ústavy navrhovatelia ústavnému súdu navrhli,\naby podľa § 38 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) pozastavil\núčinnosť napadnutých ustanovení zákona o autoškolách.\nII.\nĎalší priebeh konania\n11. Ústavný súd uznesením sp. zn. PL. ÚS 7/2016 z 8. júna 2016 prijal návrh\npodľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde na ďalšie konanie, pričom návrhu\nna pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení zákona o autoškolách nevyhovel.\n\n5\n\n12. Po prijatí návrhu na ďalšie konanie si ústavný súd podľa § 39 ods. 1 zákona\no ústavnom súde vyžiadal k tomuto návrhu stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky,\nvlády Slovenskej republiky (ďalej aj „vláda“) ako vedľajšieho účastníka, v konaní\nzastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo\nspravodlivosti“), a zároveň ich podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyzval, aby sa\nvyjadrili aj k tomu, či trvajú na ústnom pojednávaní vo veci.\n13. Ústavný súd taktiež podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyzval zástupcu\nnavrhovateľov, aby sa vyjadril k tomu, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.\n14. Ústavný súd si vo veci podľa § 39 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyžiadal\nk návrhu aj stanovisko generálneho prokurátora Slovenskej republiky.\n15. V priebehu konania bolo ústavnému súdu k prerokúvanej veci 6. júla 2016\ndoručené aj nevyžiadané podanie Združenia súkromných autoškôl Bratislava a Slovensko,\nzastúpeného predsedom združenia\n\n, ústavným súdom zaevidované\n\npod sp. zn. Spr. 1756/2016. Keďže nešlo o podanie účastníka konania, originály\ndokumentov boli vrátené odosielateľovi a ústavný súd na predmetné podanie v konaní\nneprihliadal.\nStanovisko Národnej rady Slovenskej republiky\n16. Predseda národnej rady v stanovisku č. PREDS-383/2016 ústavnému súdu\ndoručenom 1. decembra 2016 oznámil, že v prerokúvanej veci súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania, a k podstate veci uviedol, že samotný zákon o JISCD\n„predpokladá spracúvanie údajov nielen na úseku autoškôl, ale aj údajov z iných oblastí\ncestnej dopravy, ako napríklad z oblasti technických staníc, taxislužby, priestupkov na\núseku cestnej dopravy a pod. Hlavným účelom zákona o jednotnom informačnom systéme v\ncestnej doprave podľa dôvodovej správy bolo vytvoriť komplexný informačný systém v\ncestnej doprave, ktorý by zabezpečil efektívne riadenie, evidenciu a kontrolu výkonu štátnej\nsprávy na úseku cestnej dopravy, konkrétne v oblasti správy autoškôl, v oblasti správy\n\n6\n\ntechnických služieb a v oblasti správy riadenia odborných spôsobilostí v cestnej doprave,\na to aj vytvorením technických podmienok na výkon verejnej moci elektronicky. Zákon\no jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave preto logicky vyvolal novelizáciu\nďalších, súvisiacich zákonov, k jedným z nich patrí aj zákon o autoškolách (novelizačný\nčlánok VIII zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave). Novelizácia\nzákona o autoškolách je teda jednou zo súvisiacich noviel, ktoré boli potrebné na zavedenie\npravidiel súvisiacich s vytvorením jednotného informačného systému v cestnej doprave.\nÚčelom novely zákona o autoškolách bolo prijať právnu úpravu ustanovujúcu\npovinnosť autoškôl vybaviť všetky výcvikové vozidlá, ako aj učebne a trenažéry osobitnými\nidentifikačnými\n\nzariadeniami.\n\nTechnické\n\npožiadavky\n\nna\n\nidentifikačné\n\nzariadenie\n\nvýcvikového vozidla a identifikačné zariadenie učebne a trenažéra pritom určuje\npodľa zákona ministerstvo dopravy. Ministerstvo dopravy tiež schvaľuje spôsobilosť týchto\nzariadení na používanie v autoškolách. Identifikačné zariadenia umožňujú zaznamenanie\núdajov o identite účastníka kurzu a inštruktora autoškoly pomocou identifikátora\npriradeného konkrétnemu žiakovi alebo inštruktorovi. V prípade identifikačného zariadenia\nvýcvikového vozidla sa okrem údajov o identite osôb zúčastnených na jazde (účastníka\nkurzu a inštruktora) zaznamenávajú aj údaje o trase a trvaní jazdy s pomocou GPS signálu.\nV prípade identifikačných zariadení učebne a trenažéra zariadenie zaznamenáva okrem\nidentity účastníka kurzu a inštruktora autoškoly aj údaj o čase strávenom v učebni alebo\nna trenažéri. Všetky údaje sa z identifikačných zariadení automaticky zasielajú\ndo jednotného informačného systému v cestnej doprave. V záujme zamedzenia prenosu\nzariadení medzi vozidlami sa vyžaduje montáž zariadenia do výcvikového vozidla, aby bolo\nmožné jednoznačne priradiť jednotlivé zariadenie a údaje z neho ku konkrétnemu\nvýcvikovému vozidlu.\nÚčastník kurzu pred začiatkom kurzu má autoškolou pridelený identifikátor,\nprostredníctvom\n\nktorého\n\nsa\n\nzaznamenáva\n\nabsolvovanie\n\nteoretickej\n\nprípravy,\n\nako aj praktického výcviku. Prostredníctvom jednotného informačného systému v cestnej\ndoprave je možné každého účastníka kurzu prihlásiť na skúšku z odbornej spôsobilosti len\nvtedy, keď absolvoval predpísaný počet hodín teoretickej prípravy, ako aj praktický výcvik\nstanovený učebnými osnovami. Týmto spôsobom každý účastník musí absolvovať všetko,\nčo stanovujú učebné osnovy. Obdobne má identifikátor pridelený aj inštruktor autoškoly,\n\n7\n\nčím sa zamedzí, aby výučbu alebo výcvik vykonával duplicitne v rozpore s učebnými\nosnovami. Práve takto ustanovené povinnosti týkajúce sa identifikácie účastníkov kurzov\na inštruktorov autoškôl majú podľa dôvodovej správy predstavovať zásadný krok k tomu,\naby frekventanti v autoškolách dostali takú transparentnú výučbu a transparentný výcvik,\naký predpisujú učebné osnovy.“.\n17. Špecificky vo vzťahu k spracovávaniu osobných údajov pre účel zabezpečenia\ntransparentnej prípravy účastníkov vodičských kurzov predseda národnej rady uviedol, že\n„[n]ovela zákona o autoškolách svojou právnou úpravou nadväzuje predovšetkým na zákon\no jednotnom informačnom systéme v cestne doprave, ktorý v § 5 ustanovuje povinnosti pri\nspracúvaní osobných údajov. Ide predovšetkým o povinnosť viesť osobné údaje v rozsahu\nustanovenom zákonom o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a zákonom\no autoškolách a spracúvať osobné údaje fyzických osôb v rozsahu nevyhnutnom na účely\nvýkonu svojej pôsobnosti alebo na účely plnenia svojich povinností ustanovených zákonom\no jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a zákonom o autoškolách. Ochrana\nosobných údajov je garantovaná v rozsahu všeobecného predpisu o ochrane osobných\núdajov, a to zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. Právny základ spracúvania osobných\núdajov je pritom ustanovený v § 9 zákona o ochrane osobných údajov a to teda okrem iného\naj tak, že osobné údaje možno spracúvať aj na základe osobitného zákona.\nZákon o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave v rámci spracúvania\na ochrany osobných údajov v tomto smere ďalej ustanovuje, ktoré časti registrov\nobsahujúcich spracúvané údaje sú verejné a ktoré časti registrov sú neverejné, a je k nim\nteda obmedzený prístup, resp. sa na ne nevzťahuje zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom\nprístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode\ninformácií) v znení neskorších predpisov.\nPoskytovanie údajov v rámci namietaných ustanovení nie je samoúčelný, úmyslom\nbolo vytvoriť právnu normu, ktorá zabezpečí transparentnú výučbu a transparentný výcvik.\nTento úmysel zákonodarcu bol pri prijímaní právnej úpravy naznačený v dôvodovej správe\nk § 5 ods. 4 až 6 (čl. VIII bod 16).\n\n8\n\nTransparentnou právnou úpravou v tejto oblasti chcel zákonodarca upraviť jednotný\npostup pre všetky dotknuté osoby pri poskytovaní služieb v oblasti autoškôl. Práve takto\ntransparentne nastavené pravidlá zaručujú adresátom právnej normy zrejmý verejný proces\nposkytovania služieb v oblasti autoškôl. V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť,\nže pre správnu interpretáciu a aplikáciu práva v tejto oblasti, musia byť splnené zákonom\nustanovené pravidlá a postupy, prehľadne a zreteľne nastavené kontrolné procesy. K\ntomuto účelu má tiež slúžiť právna úprava sankcií za nedodržanie povinností ustanovených\nzákonom o autoškolách.“.\n18. V ďalšej časti stanoviska predseda národnej rady poukazuje na fragmentárny\n(útržkovitý) výklad práva na súkromie či už Európskym súdom pre ľudské práva\n(ďalej aj „ESĽP“), alebo ústavným súdom a zdôrazňuje, že právo na súkromie je ako také\nspôsobilé podliehať nevyhnutným obmedzeniam v súlade so zákonom. Vo vzťahu k čl. 19\nods. 3 ústavy poznamenáva, že ústava „nevylučuje akýkoľvek zber údajov o osobe. Ochrana\nsa priznáva iba pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným\nzneužívaním údajov. Oprávnene zhromažďované údaje musí orgán verejnej moci uchovať\ntak, aby boli chránené pred neoprávneným prístupom iných orgánov verejnej moci, aj pred\nfyzickými a právnickými osobami. Ak orgán verejnej moci zhromažďuje údaje o osobe,\nktoré nie je oprávnený zhromažďovať alebo inak získavať do svojej dispozičnej sféry,\ndopustí sa správania nesúladného s citovaným článkom Ústavy SR.“, a na záver dodáva, že\n„právna úprava práv a povinností používať v cestnej doprave schválené záznamové\nzariadenia nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky ojedinelá. Podobná právna\núprava už v našom právnom poriadku existuje. S väčšími alebo menšími rozdielmi sú práva\na povinností používať v cestnej doprave schválené záznamové zariadenia upravené\neurópskou legislatívou (čl. 3 ods. 1 a čl. 22 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a\nRady (EÚ) č. 165/2014 zo 4. februára 2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa\nruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení\nnariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých\nprávnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy), ale napríklad\naj zákonom č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov alebo zákonom č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe\n\n9\n\nv znení neskorších predpisov (§ 54). Aj v týchto právnych úpravách sa ustanovujú práva\na povinnosti používať schválené záznamové zariadenia, tiež povinnosti inštalovať a\npoužívať typovo schválené záznamové zariadenia, pričom je ustanovená povinnosť\ninštalovať záznamové zariadenie schválenými montážnymi (kvalifikačnými) spoločnosťami,\ndielňami alebo výrobcami vozidiel, ktoré schváli príslušný správny orgán.“. Napadnuté\nustanovenia považuje za súladné s označenými článkami ústavy.\nStanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\n19. Ministerka spravodlivosti v stanovisku č. 48535/2016/120 ústavnému súdu\ndoručenom 2. novembra 2016 oznámila, že v prerokúvanej veci súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania, a k podstate veci uviedla, že „[p]odľa doterajšej právnej úpravy\nmal prevádzkovateľ autoškoly podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 93/2005 Z. z. povinnosť\npredložiť okresnému úradu v sídle kraja a príslušnému dopravnému inšpektorátu hlásenie\no začatí a hlásenie o ukončení kurzu, ktoré okrem iného obsahovalo aj menný zoznam\nžiadateľov o vodičské oprávnenie prijatých do výcviku vodičov, miesto ich trvalého pobytu,\ndátum narodenia, číslo z matričnej knihy a skupinu vodičského oprávnenia, ak išlo\no držiteľov vodičského preukazu.\nMedzi dokumenty zaznamenávajúce priebeh jednotlivých kurzov patrila podľa § 18\nods. 4 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky\nč. 349/2005 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon. č. 93/2005 Z. z. matričná kniha, triedna kniha,\nzáznamník, výkaz o prevádzke výcvikového vozidla, trenažérová kniha a autocvičisková\nkniha. Do tejto dokumentácie musela autoškola zapisovať údaje o účastníkoch kurzu\nuvedené v § 19 až 24 citovanej vyhlášky, pričom išlo najmä o meno, priezvisko, dátum\nnarodenia, miesto narodenia, adresa bydliska a vlastnoručný podpis účastníka kurzu.\nKaždá odučená vyučovacia hodina výučby teórie a praktického výcviku bola písomne\ninštruktorom autoškoly zaznamenaná, pričom po absolvovaní predpísaného počtu\nvyučovacích hodín výučby teórie a praktického výcviku mohla autoškola ukončiť kurz, vydať\nosvedčenie o absolvovaní vodičského kurzu a prihlásiť účastníka vodičského kurzu\nna skúšku z odbornej spôsobilosti.\nNová právna úprava písomnú administratívu ruší, pretože všetky údaje (v pôvodnom\nrozsahu), ktoré autoškola zaznamenávala písomne, budú zaznamenané elektronicky.\n10\n\nPrevádzkovateľ autoškoly zaregistruje účastníka vodičského kurzu do informačného\nsystému a vydá mu identifikačný prvok (token), prostredníctvom ktorého bude potvrdzovať\nsvoju účasť na každej vyučovacej hodine výučby teórie a praktického výcviku podľa učebnej\nosnovy. Po absolvovaní predpísaného počtu vyučovacích hodín výučby teórie a praktického\nvýcviku autoškola ukončí vodičský kurz, prostredníctvom informačného systému vydá\núčastníkovi kurzu osvedčenie o absolvovaní vodičského kurzu a prihlási ho na skúšku\nz odbornej spôsobilosti. Nie je teda pravdou, že by účastníci vodičského kurzu boli\nnepretržite monitorovaní. V informačnom systéme sa zaznamenávajú údaje o výučbe teórie\na praktickom výcviku účastníka vodičského kurzu a inštruktora autoškoly a o ich účasti\nvo vyučovacom procese.\nCieľom používania týchto identifikačných zariadení je predovšetkým kontrola\ndodržiavania predpísaného počtu vyučovacích hodín výučby teórie a praktického výcviku,\nktorý stanovuje učebná osnova. Tým sa okrem iného očakáva aj zvýšenie kvality prípravy\nfrekventantov vodičských kurzov na skúšky z odbornej spôsobilosti na udelenie vodičského\noprávnenia. Jednotný informačný systém v cestnej doprave výrazne zníži predpísanú\nadministratívu v autoškolách, keďže bude o vykonaných kurzoch poskytovať plnohodnotné\nvýstupy nielen prevádzkovateľom autoškôl, ale aj samotným inštruktorom, účastníkom\nkurzov a orgánom vykonávajúcim štátny odborný dozor. V žiadnom prípade nejde\no monitorovanie pohybu fyzických osôb alebo zavádzanie kamerových systémov\nv autoškolách a ich výcvikových vozidlách.\nV súvislosti s používaním osobných údajov si dovoľujeme podotknúť, že na skúšku\nz odbornej spôsobilosti, a to aj opakovanej, prihlasuje žiadateľa podľa § 80 ods. 2 zákona\nč. 8/2009 Z. z o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov autoškola, v ktorej žiadateľ absolvoval vodičský kurz. Prihláška\nna skúšku z odbornej spôsobilosti podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia obsahuje aj menný\nzoznam žiadateľov prihlásených na skúšku z odbornej spôsobilosti, ktorý obsahuje meno,\npriezvisko, rodné číslo a adresu pobytu žiadateľa. Podľa § 15 vyhlášky Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej\npremávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa spolu\ns prihláškou vždy predkladá úplne a správne vyplnená žiadosť o udelenie vodičského\noprávnenia každého žiadateľa o vykonanie skúšky uvedeného v zozname prihlásených\n\n11\n\nžiadateľov o vykonanie skúšky, pričom prílohou žiadosti je okrem osvedčenia o absolvovaní\nkurzu aj doklad o zdravotnej spôsobilosti a doklad o psychickej spôsobilosti.\nVychádzajúc z uvedených skutočností, autoškoly museli a naďalej musia pracovať\ns osobnými údajmi účastníkov kurzu v nezmenenom rozsahu, a to bez ohľadu na zavedenie\npredmetného informačného systému do praxe. V dôsledku zavedenia jednotného\ninformačného systému sa iba zmení spôsob poskytovania a evidencie týchto údajov.\nNa záver si dovoľujeme zdôrazniť, že návrh zákona č. 387/2015 Z. z. o jednotnom\ninformačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol\nv medzirezortnom pripomienkovom konaní pripomienkovaný aj Úradom na ochranu\nosobných údajov, pričom všetky zásadné pripomienky, ktoré tento subjekt vzniesol boli plne\nakceptované.“.\n20. V závere stanoviska ministerka spravodlivosti zdôraznila potrebu minimalizácie\npriamych zásahov ústavného súdu ako negatívneho normotvorcu do právneho poriadku,\nčo podložila odlišným stanoviskom pripojeným k nálezu ústavného súdu sp. zn.\nPL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009, podľa ktorého «[z]vlášť dôležité je uplatňovanie princípu\nminimalizácie zásahov do právomoci iných orgánov verejnej moci v konaní o súlade\nzákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila\nsúhlas národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy, t. j. vtedy, keď ústavný súd pôsobí ako „negatívny\nnormotvorca“ a právnymi účinkami svojich rozhodnutí priamo zasahuje do platných a\núčinných zákonov ako výsledkov zákonodarnej činnosti občanmi priamo voleného\nústavného orgánu - národnej rady, prostredníctvom ktorej občania vykonávajú svoju moc\n(princíp suverenity ľudu vyjadrený v čl. 2 ods. 1 ústavy). Ústavný súd by preto mal\nminimalizovať svoje priame zásahy do platného poriadku, t. j. minimalizovať svoje\npôsobenie ako „negatívneho normotvorcu“.». Návrhu navrhovateľov navrhla nevyhovieť.\nVyjadrenie zástupcu navrhovateľov\n21. Podaním doručeným ústavnému súdu 11. júla 2016 zástupca navrhovateľov\noznámil, že trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.\n\n12\n\nStanovisko generálneho prokurátora Slovenskej republiky\n22. Námestník generálneho prokurátora Slovenskej republiky v stanovisku\nč. 1 GÚp 18/16/1000-2 doručenom ústavnému súdu 4. augusta 2016 oznámil, že samotné\nkonštatovanie navrhovateľov o existencii a o neústavnosti napadnutej právnej úpravy nie je\nz dôvodu absentujúceho bližšieho odôvodnenia návrhu spôsobilé na prijatie záveru\no jej neústavnosti.\nÚstne pojednávanie\n23. Vzhľadom na skutočnosť, že zástupca navrhovateľov nesúhlasil v zmysle § 30\nods. 2 zákona o ústavnom súde s upustením od ústneho pojednávania, ústavný súd nariadil\nústne pojednávanie vo veci na 10. máj 2017.\n24. Ústneho pojednávania sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľov. Účastník\nna pojednávaní obsahovo aj rozsahovo zopakoval argumentáciu z návrhu na začatie konania\no súlade právnych predpisov a z ústavným súdom vyžiadaných stanovísk k tomuto návrhu.\nNa ústnom pojednávaní preto nebolo zistené nič, čo by prispelo k ďalšiemu objasneniu veci.\nIII.\nPrávna úprava\nUstanovenia zákona o autoškolách\nPodľa § 5 ods. 4 zákona o autoškolách každé výcvikové vozidlo podľa odseku 3\npísm. a) musí byť na účely zabezpečenia transparentnej výučby a transparentného výcviku\nvybavené pevne namontovaným zariadením umožňujúcim zaznamenanie údajov o identite\núčastníka kurzu a inštruktora autoškoly zúčastnených na jazde, trase a trvaní jazdy, ktoré\nbudú zo zariadenia automaticky zasielané do informačného systému 3a) (ďalej len\n„identifikačné zariadenie výcvikového vozidla“). [3a) Zákon č. 387/2015 Z. z. o jednotnom\ninformačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.]\n\n13\n\nPodľa § 5 ods. 5 zákona o autoškolách každá učebňa podľa odseku 2 a každý trenažér\npodľa odseku 3 písm. b) musia byť na účely transparentnej výučby a transparentného\nvýcviku vybavené pevne namontovaným zariadením umožňujúcim zaznamenanie údajov\no identite účastníka kurzu a inštruktora autoškoly, o čase strávenom v učebni alebo\nna trenažéri, ktoré budú zo zariadenia automaticky zasielané do informačného systému\npodľa osobitného predpisu.3a) (ďalej len „identifikačné zariadenie učebne a trenažéra“).\nPodľa § 5 ods. 6 zákona o autoškolách identitou účastníka kurzu podľa odsekov 4 a 5\nsa rozumejú meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia, adresa jeho bydliska a údaje\no pridelenom identifikátore pre identifikáciu účastníka kurzu v identifikačnom zariadení.\nIdentitou inštruktora autoškoly podľa odsekov 4 a 5 sa okrem údajov uvedených v § 15\nods. 3 rozumejú aj údaje o pridelenom identifikátore pre identifikáciu inštruktora\nv identifikačnom zariadení.\nPodľa § 15 ods. 3 zákona o autoškolách údaje z evidencie inštruktorov autoškôl\no udelených inštruktorských oprávneniach a platnosti inštruktorských preukazov v rozsahu\nmeno a priezvisko inštruktora autoškoly, dátum a miesto jeho narodenia a adresa jeho\nbydliska, rozsah udeleného inštruktorského oprávnenia, evidenčné číslo a dátum uplynutia\nplatnosti inštruktorského preukazu sa sprístupňujú orgánom Policajného zboru.\nPodľa § 5a zákona o autoškolách\n(1) Výrobca alebo zástupca výrobcu identifikačného zariadenia výcvikového vozidla\na identifikačného zariadenia učebne a trenažéra je pred ich uvedením na trh povinný\npísomne požiadať Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ministerstvo“) o schválenie spôsobilosti typu identifikačného\nzariadenia na používanie v autoškolách.\n(2) Identifikačné zariadenie výcvikového vozidla a identifikačné zariadenie učebne\na trenažéra musí pred schválením prejsť testovaním kompatibility programového vybavenia\nzariadenia na komunikáciu s informačným systémom. 3a) O výsledku testovania vydá\nprevádzkovateľ informačného systému správu.\n(3) Žiadateľ je povinný zabezpečiť vykonanie testovania na vlastné náklady.\n\n14\n\n(4)\n\nIdentifikačné\n\nzariadenie\n\nvýcvikového\n\nvozidla\n\nmusí\n\nbyť\n\nschválené\n\npodľa osobitného predpisu.6b) [6b) § 8 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky\nvozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov.]\n(5) Žiadosť podľa odseku 1 musí obsahovať\na) identifikačné údaje o žiadateľovi, a to\n1. ak ide o fyzickú osobu ‒ podnikateľa, meno a priezvisko, dátum a miesto\nnarodenia, adresu trvalého pobytu, obchodné meno, identifikačné číslo, ak bolo pridelené,\nmiesto podnikania a podpis,\n2. ak ide o právnickú osobu, obchodné meno a sídlo, identifikačné číslo (IČO), meno\na priezvisko osoby, dátum a miesto narodenia osoby alebo osôb, ktoré sú jeho štatutárnym\norgánom, podpis štatutárneho orgánu a odtlačok pečiatky,\nb) značku a obchodný názov identifikačného zariadenia výcvikového vozidla alebo\nidentifikačného zariadenia učebne a trenažéra,\nc) údaje o schválení podľa odseku 4.\n(6) Prílohou k žiadosti podľa odseku 1 je správa o testovaní podľa odseku 2.\n(7) Žiadosť podľa odseku 1 sa podáva za každý typ identifikačného zariadenia\nsamostatne.\n(8) Ministerstvo schváli spôsobilosť typu identifikačného zariadenia podľa odseku 1\nna používanie v autoškolách a vydá žiadateľovi osvedčenie o technickej spôsobilosti typu\nidentifikačného zariadenia, ak žiadateľ splnil podmienky uvedené v odsekoch 2 až 7; inak\nžiadosť zamietne.\n(9) Držiteľ osvedčenia podľa odseku 8 po vykonaní montáže identifikačného\nzariadenia vydá prevádzkovateľovi autoškoly potvrdenie, ktoré obsahuje\na) identifikačné údaje držiteľa osvedčenia podľa odseku 5 písm. a),\nb) identifikačné údaje namontovaného identifikačného zariadenia podľa odseku 5\npísm. b),\nc) identifikačné údaje prevádzkovateľa autoškoly podľa § 3 ods. 3 písm. a),\nd) identifikačné údaje vozidla, učebne alebo trenažéra podľa § 3 ods. 3 písm. d), ako\naj miesto, kde bolo identifikačné zariadenie namontované,\ne) spôsob montáže,\n\n15\n\nf) dátum montáže,\ng) podpis oprávnenej osoby a odtlačok pečiatky.\n(10) Povinnosť podľa § 6 ods. 1 písm. k) môže prevádzkovateľ autoškoly splniť aj\nprostredníctvom vlastného programového vybavenia, ktoré musí byť kompatibilné\nna komunikáciu\n\ns\n\ninformačným\n\nsystémom,3a)\n\nnajmä\n\nna\n\nodosielanie\n\nzáznamov\n\ndo informačného systému v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom a všeobecne\nzáväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona. Programové vybavenie\nautoškoly podlieha schváleniu ministerstvom na základe žiadosti výrobcu alebo zástupcu\nvýrobcu.\n(11) Ustanovenia odsekov 5 až 8 sa primerane vzťahujú aj na schválenie\nprogramového vybavenia autoškoly podľa odseku 10.\n(12) Držiteľ osvedčenia podľa odseku 8 je povinný oznámiť ministerstvu všetky\nzmeny a doplnky týkajúce sa údajov uvedených v žiadosti a jej prílohách a predložiť o nich\ndoklady najneskôr do 10 dní od vzniku týchto zmien. Ministerstvo po posúdení zmien môže\nrozhodnúť o zmene osvedčenia o technickej spôsobilosti typu identifikačného zariadenia\nna používanie v autoškolách. Ak rozhodnutie o zmene vyžaduje nové testovanie,\nministerstvo nariadi výrobcovi alebo zástupcovi výrobcu zabezpečiť jeho vykonanie\nna vlastné náklady.\n(13) Ministerstvo rozhodne o zrušení osvedčenia podľa odseku 8, ak o to písomne\npožiada držiteľ osvedčenia. Ministerstvo rozhodne o zrušení osvedčenia aj v prípade, ak\na) držiteľ osvedčenia prestal spĺňať niektorú z podmienok, na základe ktorých mu\nbolo udelené osvedčenie,\nb) identifikačné zariadenie nespĺňa niektorú z technických požiadaviek ustanovených\nvšeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona.\n(14) Osvedčenie o technickej spôsobilosti typu identifikačného zariadenia\nna používanie v autoškolách zaniká\na) rozhodnutím ministerstva o zrušení osvedčenia,\nb) zánikom výrobcu alebo zástupcu výrobcu, ktorý je držiteľom osvedčenia,\nc) smrťou fyzickej osoby ‒ podnikateľa, ktorá je držiteľom osvedčenia alebo jej\nvyhlásením za mŕtvu,\nd) uplynutím času platnosti schválenia podľa odseku 4.\n\n16\n\nPodľa § 6 ods. 1 písm. k) zákona o autoškolách prevádzkovateľ autoškoly je povinný\npoužívať počas výučby a výcviku identifikačné zariadenie v súlade s týmto zákonom\na vykonávacím predpisom.\nPodľa § 10a ods. 1 písm. e) zákona o autoškolách inštruktor autoškoly je povinný\nzabezpečiť počas výučby a výcviku identifikáciu účastníka kurzu prostredníctvom\nidentifikačného zariadenia v súlade s týmto zákonom a vykonávacím predpisom.\nPodľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona o autoškolách ministerstvo schvaľuje identifikačné\nzariadenia a programové vybavenie autoškôl a rozhoduje o zmene a zrušení takéhoto\nschválenia.\nPodľa § 17 ods. 1 písm. l) zákona o autoškolách okresný úrad v sídle kraja uloží\nprevádzkovateľovi autoškoly pokutu od 100 eur do 3 350 eur, ak použije identifikačné\nzariadenie v rozpore s týmto zákonom a vykonávacím predpisom.\nPodľa § 17 ods. 2 písm. f) zákona o autoškolách okresný úrad v sídle kraja uloží\ninštruktorovi autoškoly ‒ podnikateľovi pokutu od 50 eur do 330 eur, ak nezabezpečí počas\nvýučby a výcviku identifikáciu účastníka kurzu prostredníctvom identifikačného zariadenia\nv súlade s týmto zákonom a vykonávacím predpisom.\nPodľa § 19 ods. 4 zákona o autoškolách ak ministerstvo schváli typ identifikačného\nzariadenia, namiesto rozhodnutia o schválení vydá žiadateľovi osvedčenie o technickej\nspôsobilosti typu identifikačného zariadenia na používanie v autoškolách.\nPodľa § 21 ods. 1 písm. f) zákona o autoškolách ministerstvo vydá všeobecne\nzáväzný právny predpis, v ktorom ustanoví podrobnosti o technických požiadavkách\nna identifikačné zariadenia výcvikového vozidla a identifikačné zariadenia učebne\na trenažéra, odosielaní záznamu do informačného systému 3a) a testovaní kompatibility\nidentifikačných zariadení a programového vybavenia autoškoly.\n\n17\n\nPodľa § 22b ods. 2 zákona o autoškolách prevádzkovateľ autoškoly je povinný\nnajneskôr do 30. novembra 2016 preukázať okresnému úradu v sídle kraja bezúhonnosť\na technickú základňu autoškoly podľa tohto zákona účinného od 1. januára 2016. Inak\nokresný úrad v sídle kraja zruší registráciu autoškoly; na zrušenie registrácie autoškoly sa\nvzťahujú ustanovenia § 7 ods. 4 až 7.\nUstanovenia ústavy a dohovoru\nPodľa čl. 16 ods. 1 ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.\nObmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\nPodľa čl. 19 ods. 3 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.\nPodľa čl. 22 ods. 1 ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných\npísomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.\nPodľa čl. 23 ods. 1 ústavy sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.\nPodľa čl. 23 ods. 3 ústavy slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené\nzákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu\nzdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany\nprírody.\nPodľa čl. 154c ods. 1 ústavy medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných\nslobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným\nzákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho\nporiadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv\na slobôd.\n\n18\n\nPodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nPodľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať\nokrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti\nv záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,\npredchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv\na slobôd iných.\nPodľa čl. 17 dohovoru nič v tomto dohovore sa nemôže vykladať tak, akoby dávalo\nštátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov\nzameraných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo\nna obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to dohovor ustanovuje.\nPodľa čl. 18 dohovoru obmedzenia, ktoré tento dohovor pripúšťa pre uvedené práva\na slobody, nesmú sa využívať na iný účel než na ten, na ktorý boli určené.\nPodstata návrhu\n25. Národnou radou Slovenskej republiky bol schválený zákon o JISCD. Zákonom\no JISCD bol definovaný „Jednotný informačný systém v cestnej doprave“ (ďalej len\n„JISCD“) ako informačný systém verejnej správy využívaný na spracovanie údajov\nna úseku cestnej dopravy.\n26. Podstatou novelizácie zákona o autoškolách bolo vytvorenie legislatívnych\npodmienok pre využitie funkcionalít (súboru funkcií) JISCD. V deklarovanom záujme\nstransparentnenia výučby a výcviku vo vodičských kurzoch boli okrem iného do zákona\no autoškolách zavedené aj povinnosti súvisiace s vybavením výcvikových vozidiel, učební\na trenažérov osobitnými identifikačnými zariadeniami (ich spôsobilosť na používanie\nschvaľuje Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky;\nďalej len „ministerstvo dopravy“). Identifikačné zariadenia umožňujú zaznamenanie\nvybraných údajov o identite účastníkov vodičských kurzov a ich inštruktorov na základe\n\n19\n\nspárovania s prideleným identifikátorom konkrétnemu žiakovi a konkrétnemu inštruktorovi\n(dôvodová správa k zákonu o JISCD ako príklad uvádza RFID čip). Transparentnosť má\nspočívať v zaznamenaní identity uvedených osôb a času, ktorý strávili v tej-ktorej učebni\nalebo na trenažéri a tak isto aj údajov o trase a trvaní jazdy pomocou GPS signálu. V záujme\nzamedzenia prenosu identifikačných zariadení medzi vozidlami je požadovaná pevná\nmontáž identifikačného zariadenia do vozidla. Takto zaznamenané údaje sú automaticky\nzasielané do JISCD na spracovanie. Výstupom na strane účastníka vodičského kurzu má\nbyť to, že tohto účastníka bude možné prostredníctvom JISCD prihlásiť na skúšku odbornej\nspôsobilosti na vydanie oprávnenia viesť motorové vozidlá iba vtedy, ak absolvoval\npredpísanú výučbu a výcvik v súlade s učebnými osnovami. Na strane inštruktora sa má\nzamedziť duplicitnej výučbe. Ako pozitívny efekt novej úpravy je teda hodnotená\naj redundancia (nadbytočnosť) legislatívnej úpravy zakazujúcej prítomnosť iných\núčastníkov vodičského kurzu vo vozidle počas praktickej jazdy.\n27. Navrhovatelia pred ústavným súdom atakujú už uvedenú novelu zákona\no autoškolách upravenú v primárne napadnutých ustanoveniach § 5 ods. 4, § 5 ods. 5, § 5\nods. 6 a § 5a predmetného zákona. Vo vzťahu k týmto ustanoveniam argumentujú, že:\nad 1 vodičských kurzov sa fyzické osoby nebudú môcť zúčastniť bez poskytnutia\npožadovaných údajov do informačného systému a bez monitoringu výučby a výcviku,\nad 2 ak prevádzkovatelia autoškôl nebudú rešpektovať zákonom ustanovené\npovinnosti, povedie to k obligatórnemu zrušeniu registrácie autoškoly,\nad 3 zavedenie predmetnej technológie do podnikania zvyšuje prevádzkovateľom\nautoškôl náklady a prevádzkovatelia autoškôl nemajú možnosť slobodne sa rozhodnúť, čo\nsa týka výberu technológie, akú na zaznamenanie údajov použijú.\n28. Vo vzťahu k ustanoveniam súvisiacim s primárne napadnutými ustanoveniami\nnavrhovatelia návrh neodôvodnili. Za povšimnutie však stojí napadnutie ustanovenia § 21\nods. 1 písm. f) zákona o autoškolách.\n29. V závere návrhu navrhovatelia zdôrazňujú, že na účely stransparentnenia výučby\na výcviku v autoškolách nie je nevyhnutné monitorovať ich priebeh a spracovávať\nakékoľvek osobné údaje účastníkov vodičských kurzov. Transparentnosť výučby a výcviku\n20\n\nje podľa ich názoru vecou tej-ktorej autoškoly. Z týchto dôvodov vidia navrhovatelia\nv dikcii napadnutých ustanovení zákona o autoškolách neoprávnený zásah do ústavnej\nochrany súkromia, do podnikateľského prostredia, ako aj do slobody pohybu a pobytu.\n30. V krátkosti teda možno zhrnúť, že navrhovatelia pred ústavným súdom namietajú\nobjektívnu materiálnu bezvýznamnosť spoločenských potrieb, na základe ktorých bola\nnapadnutá právna úprava zákonodarným orgánom vydaná ako súčasť platného právneho\nporiadku. Inak povedané, dôvody, na základe ktorých bola napadnutá právna úprava\nzákonodarným orgánom vydaná, sú podľa navrhovateľov málo významné na to, aby mohli\nvo forme zákona obmedzovať súkromie (v kontexte aj právo na ochranu osobných údajov,\nprávo na slobodu pohybu alebo deformovať podnikateľské prostredie).\nVýchodiská pre rozhodnutie\nProcesné aspekty\n31. Navrhovatelia v odôvodnení návrhu, nad rámec jeho petitu, namietajú nesúlad\nnapadnutých ustanovení zákona o autoškolách aj s inými ustanoveniami ako s označenými\nčlánkami ústavy (ide o čl. 23 ods. 3 a čl. 154c ods. 1 ústavy, čl. 8 ods. 1, čl. 8 ods. 2, čl. 17\na čl. 18 dohovoru). Z dôvodu, že navrhovatelia v tejto časti návrhu namietajú ustanovenie\nústavy, ktoré zdôrazňuje potrebu prednostnej aplikácie medzinárodných zmlúv o ľudských\nprávach a základných slobodách pred zákonmi (čl. 154c ods. 1 ústavy) v súvislosti\nustanovením dohovoru, ktorý predstavuje garanciu práva na súkromie (čl. 8 dohovoru),\nústavný súd uzavrel, že navrhovatelia sa domáhajú, resp. poukazujú aj na potrebu aplikácie\nčl. 8 dohovoru na posudzovanú vec.\n32. Petitom návrhu sa navrhovatelia domáhajú vyslovenia nesúladu napadnutých\nustanovení zákona o autoškolách iba s označenými článkami ústavy (čl. 16 ods. 1, čl. 19\nods. 2, čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 23 ods. 1 ústavy). Označené články ústavy\nreprezentujú ústavne zakotvenú ochranu súkromia (čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 19 ods. 3,\nčl. 22 ods. 1 ústavy) a právo na slobodu pohybu a pobytu (čl. 23 ods. 1 ústavy).\n\n21\n\n33. S ohľadom na svoju konštantnú judikatúru ústavný súd vždy, pokiaľ to ústava\nsvojím znením nevylučuje, prihliada pri vymedzení obsahu základných práv a slobôd\nustanovených v ústave aj na znenie medzinárodných zmlúv o ľudských právach\na základných slobodách a príslušnú judikatúru k nim vydanú (II. ÚS 55/98,\nPL. ÚS 24/2014). Preto pri vymedzení obsahu a rozsahu ochrany súkromia ústavný súd\nprihliada aj na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa čl. 8\ndohovoru.\n34. Z uvedených dôvodov ústavný súd vychádzal z potreby posudzovať ochranu\nsúkromia v zmysle označených článkov ústavy s ohľadom na štandardnú judikatúru ESĽP\nk obsahu práva na súkromie podľa čl. 8 dohovoru.\n35. Čo sa týka čl. 17 a čl. 18 dohovoru, tieto ustanovenia sú navrhovateľmi\nnamietané bez bližších súvislostí s tvrdeným zásahom do ochrany súkromia, preto ústavný\nsúd môže vo vzťahu k nim iba generalizujúco skonštatovať, že ide o ustanovenia\npredstavujúce hranice výkonu dohovorom priznaných práv a hranice obmedzení výkonu\npráv (čl. 17 dohovoru hovorí o zákaze zneužitia práv a čl. 18 dohovoru zas o hranici\npoužitia obmedzení výkonu práv). Uvedené ustanovenia v namietanom kontexte\npredstavujú iba odlišný pohľad na zásah do ochrany súkromia. Návrhom je totiž a priori\ntvrdené prekročenie medzí akejkoľvek racionality pri vydaní napadnutých ustanovení\nzákona o autoškolách. Námietka zásahu do ochrany súkromia prekročením limitačnej\nklauzuly je teda obsahovo aj rozsahovo obsiahnutá v predchádzajúcom tvrdení.\n36. Z uvedeného dôvodu ústavný súd pre účely tohto rozhodnutia ustálil,\nže posúdenie\n\nnávrhu\n\nz hľadiska\n\nakceptovateľnosti\n\nzásahu\n\ndo\n\nochrany\n\nsúkromia\n\ngarantovanej ústavou vo svojej podstate postačuje aj požiadavke prieskumu prekročenia\nuvedených limitačných klauzúl (čl. 17 a čl. 18 dohovoru).\n37. Ústavný súd pre účely posúdenia návrhu mal potrebu zaoberať sa aj jeho\nviazanosťou samotným návrhom v konaní o abstraktnej kontrole noriem.\n\n22\n\n38. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\n39. K predostretej problematike ústavný súd už skôr uviedol, že v tejto súvislosti\nje potrebné odlíšiť viazanosť petitom, ktorú ústavný súd opakovane vo svojej rozhodovacej\nčinnosti potvrdil (napr. názorom, že s inými ako v petite označenými referenčnými normami\nsa ústavný súd nemohol zaoberať, súc viazaný petitom), a viazanosť odôvodnenia\nči argumentácie, ktorou sa ústavný súd necíti byť viazaný. K argumentácii návrhu\n(jej rozsahu i obsahu) je preto potrebné potvrdiť, že ústavný súd v konaní o abstraktnej\nkontrole noriem môže zobrať do úvahy aj iné argumenty, než boli predložené\nnavrhovateľmi (PL. ÚS 14/2014).\n40. Podľa § 40 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri rozhodovaní podľa čl.\n125 ústavy zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym\npredpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a pritom zistí nesúlad\naj ďalších právnych predpisov s predpismi vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou\nzmluvou, vydá nález o zistenom nesúlade aj týchto ďalších právnych predpisov.\n41. Posudzovaný prípad je charakteristický tým, že zákon o autoškolách upravuje iba\nčiastkové otázky zberu údajov ‒ ich zaznamenanie a automatické zaslanie na spracovanie\ndo JISCD upraveného zákonom o JISCD. Ďalej je dôležité poznamenať, že rámcová úprava\nnapadnutých ustanovení zákona o autoškolách je podrobne rozpracovaná vyhláškou\nMinisterstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 45/2016\nZ. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Navrhovatelia\nvšak návrhom napádajú výlučne ustanovenia zákona o autoškolách. Ústavný súd sa preto\nv naznačenom kontexte z dôvodu viazanosti petitom návrhu (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde) zaoberal posúdením súladu napadnutých ustanovení zákona o autoškolách\ns označenými článkami ústavy a od tohto záveru odvíjal v zmysle § 40 zákona o ústavnom\nsúde ďalší postup vo vzťahu k zákonu o JISCD a vyhláške.\n\n23\n\n42. Ako už bolo uvedené, podstatu návrhu tvorí napadnutie ustanovení § 5 ods. 4, § 5\nods. 5, § 5 ods. 6 a § 5a zákona o autoškolách (primárne napadnutých ustanovení).\nVychádzajúc z povahy ustanovení súvisiacich s primárne napadnutými ustanoveniami [ide\no ustanovenia o povinnosti používať identifikačné zariadenie ‒ § 6 ods. 1 písm. k), § 10a\nods. 1 písm. e), ustanovenia o príslušnosti ministerstva dopravy na schvaľovanie typu\nidentifikačného zariadenia a o vydávaní príslušného osvedčenia ‒ § 12 ods. 1 písm. f), § 19\nods. 4, sankčné ustanovenia za porušenie povinností ‒ § 17 ods. 1 písm. l), § 17 ods. 2\npísm. f), splnomocňovacie ustanovenie na vydanie podzákonného predpisu ‒ § 21 ods. 1\npísm. f), prechodné ustanovenie ‒ § 22b ods. 2], z kontextu absencie odôvodnenia ich\nnesúladu s označenými článkami ústavy a z kontextu ich obsahovej nadväznosti na primárne\nnapadnuté ustanovenia zákona o autoškolách, možno skonštatovať, že ich napadnutie\nnepredstavuje viac než požiadavku na plošnú eradikáciu (plošný výmaz) všetkých\nnevyhnutných dôsledkov, ktoré do zákona o autoškolách prináša zavedenie primárne\nnapadnutých ustanovení.\n43. Z uvedeného dôvodu sa ústavný súd zameral najmä na posúdenie súladu\nprimárne napadnutých ustanovení zákona o autoškolách s označenými článkami ústavy\na posúdenie súladu ustanovení súvisiacich s primárne napadnutými ustanoveniami považuje\nza implicitne vyplývajúce z jeho riešenia.\n44. Osobitne sa ústavný súd pristavil pri napadnutom ustanovení § 21 ods. 1 písm. f)\nzákona o autoškolách. Ide o splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vyhlášky k zákonu\no autoškolách. Vyhláška pojednáva o technických požiadavkách na identifikačné zariadenie,\nodosielaní záznamu do JISCD a testovaní kompatibility programového vybavenia autoškoly\ns identifikačným zariadením.\n45. Napadnuté splnomocňovacie ustanovenie je zásadným a určujúcim pre ďalšie\nvydanie vykonávacieho predpisu. Ústavný súd preto preskúmal konštrukciu tohto\nustanovenia z pohľadu jeho existencie v právnom poriadku. Tento prístup zvolil ústavný súd\nv posudzovanom prípade vzhľadom na absenciu odôvodnenia kolízie tohto ustanovenia\ns označenými článkami ústavy, vzhľadom na viazanosť petitom návrhu a vzhľadom\nna nenapadnutie ustanovení vykonávacieho predpisu (ustanovenia vyhlášky vydané\n24\n\nna základe splnomocňujúceho ustanovenia návrhom napadnuté vôbec neboli, pozn.) ako\ndo maximálne prijateľnej miery extenzívny. Na väčší rozsah prieskumu iba z holého\nnapadnutia splnomocňovacieho ustanovenia usudzovať nebolo možné, pretože ústavný súd\nbol v otázke prieskumu napadnutých ustanovení zákona o autoškolách viazaný petitom\nnávrhu a zároveň v otázke prípadného prieskumu ustanovení vyhlášky limitovaný\nvýsledkom posúdenia súladu napadnutých ustanovení zákona o autoškolách (porovnaj § 40\nzákona o ústavnom súde).\n46. Na tomto mieste je ďalej vhodné uviesť aj to, že napadnuté ustanovenia § 5\nods. 4, § 5 ods. 5, § 5a ods. 2, § 5a ods. 10 a § 21 ods. 1 písm. f) zákona o autoškolách\npoužívajúce pojem „informačný systém“, resp. „informačný systém podľa osobitného\npredpisu“ odkazujú v poznámke pod čiarou (3a) na použitie zákona o JISCD. Ide teda\no nenormatívnu legislatívno-technickú časť zákona o autoškolách, ktorá je informatívnej\npovahy a odkazuje na použitie pojmu informačný systém, tak ako je upravený zákonom\no JISCD. Z uvedeného však bez ďalšieho nemožno usudzovať to, že by návrhom bol\nnapadnutý samotný zákon o JISCD. Keďže petitom návrhu ustanovenia zákona o JISCD\nnapadnuté vôbec neboli, ústavný súd analogicky s predchádzajúcim bodom tohto\nrozhodnutia odkazuje na to, že v posudzovanom prípade je viazaný petitom návrhu\na zároveň je v otázke prípadného prieskumu ustanovení zákona o JISCD limitovaný\nvýsledkom posúdenia súladu napadnutých ustanovení zákona o autoškolách s označenými\nčlánkami ústavy (§ 40 zákona o ústavnom súde).\n47. Čo sa týka čl. 23 ods. 1 a čl. 23 ods. 3 ústavy (právo na slobodu pohybu a pobytu\na jeho limitačná klauzula), ústavný súd nevidí v posudzovaných okolnostiach prípadu\nsúvislosť týchto ustanovení ústavy s napadnutými ustanoveniami zákona o autoškolách.\nTým ústavný súd nemá záujem nihilizovať (zavrhnúť) argumentáciu, ktorou by pri značnej\nmiere zveličenia bolo možné tvrdiť, že nesúhlasný postoj k monitoringu osôb v rámci\nvýučby a výcviku v autoškole je u tej-ktorej osoby taký silný, že u nej vie vzbudiť vnútorné\nrozhodnutie neabsolvovať vodičský kurz. Aj takýto dôsledok totiž osobe v slobode pohybu\nani pobytu, ba ani v slobodnom rozhodnutí absolvovať či neabsolvovať vodičský kurz\nnebráni. Z uvedeného dôvodu a tiež vzhľadom na absenciu odôvodnenia kolízie\nnapadnutých ustanovení zákona o autoškolách s čl. 23 ods. 1 a čl. 23 ods. 3 ústavy ústavný\n25\n\nsúd túto časť návrhu ďalej nerozpracovával a pozornosť sústredil na kolíziu napadnutých\nustanovení zákona o autoškolách s článkami ústavy garantujúcimi ochranu súkromia. Urobil\ntak aj z dôvodu, že pre jednotlivcov je v posudzovanom prípade dôležitý záver o ústavnosti\nalebo neústavnosti napadnutých ustanovení zákona o autoškolách. V prípade, že napadnuté\nustanovenia testom ústavnosti neprejdú, ďalší postup vo veci je upravený čl. 125 ods. 3\nústavy. V prípade, že napadnuté ustanovenia testom ústavnosti prejdú, ústavný súd nemá\ndôvod venovať sa slobodným rozhodnutiam jednotlivcov v zmysle zákonom ustanovených\npodmienok.\n48. Čo sa týka argumentu ministerstva spravodlivosti týkajúceho sa pôsobenia\nústavného súdu ako negatívneho normotvorcu, na tomto mieste je potrebné uviesť,\nže ústavný súd je v konaní iniciovanom na základe čl. 125 ods. 1 ústavy (o súlade právnych\npredpisov podľa § 37 a nasl. zákona o ústavnom súde) oprávnený napadnutú úpravu\nsistovať. Ústavný súd v posudzovanom prípade vyhodnocuje, či je napadnutý predpis nižšej\nprávnej sily v nesúlade s predpisom vyššej právnej sily. V prípade „odobrenia“ napadnutej\núpravy, tá ostáva platná a účinná. V prípade vyslovenia jej nesúladu je vyslovený nesúlad\nbuď odstránený orgánom, ktorý napadnutú úpravu vydal, alebo napadnutá úprava prestane\nbyť súčasťou právneho poriadku v zmysle čl. 125 ods. 3 ústavy. Podstatným pre vec je teda\nzáver o potrebe zásahu do napadnutej úpravy a v prípade takého záveru zásah aj uskutočniť,\na to vzhľadom na konkrétne okolnosti primeraným spôsobom.\n49.\n\nMinisterstvo\n\nspravodlivosti\n\nvšak\n\nargumentuje\n\npasážou\n\nvytrhnutou\n\nz kontextu odlišného stanoviska k nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 17/08\nz 20. mája 2009 (ďalej len „odlišné stanovisko“). Z nej vyvodzuje záver, že ústavný súd by\nmal minimalizovať svoje priame zásahy do právneho poriadku. Tento záver môže evokovať\ndojem, že ústavný súd by mal minimalizovať svoje postavenie negatívneho normotvorcu\na priori v každom prípade už od začatia konania o súlade právnych predpisov.\n50. K uvedenému argumentu považuje ústavný súd za potrebné poznamenať, že tento\nargument nie je vo vzťahu k prerokúvanej veci argumentom relevantným. V odlišnom\nstanovisku bola totiž riešená otázka miery, v akej je nutné zasiahnuť do napadnutej právnej\núpravy, avšak to až po urobenom závere o nevyhnutnosti takého zásahu (v zmysle odlišného\n26\n\nstanoviska zásah ústavného súdu do napadnutej právnej úpravy, ak už robený je, nemal by\nsa rozsahovo zvrhnúť na jej bezbrehé „vyčisťovanie“, keďže tomuto účelu má slúžiť\nobdobie šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu zakotvené v čl. 125\nods. 3 ústavy, v rámci ktorého je normotvorca, ktorý právny predpis vydal, povinný uviesť\nvšetky ustanovenia právneho poriadku spojené a nadväzujúce na nález ústavného súdu\ndo súladu s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami vyhlásenými\nspôsobom ustanoveným zákonom atď.; porovnaj plné znenie čl. 125 ods. 3 ústavy). Ústavný\nsúd totiž nemôže a priori minimalizovať svoj zásah do napadnutej úpravy, pokiaľ nezistil,\nči je taký zásah vôbec opodstatnený. Takýmto postojom by sa vopred diskvalifikoval\nz plnenia svojej úlohy.\nMeritum veci\n51. Na základe dosiaľ uvedeného je možné ustáliť, že meritom veci je posúdenie,\nči vydanie primárne napadnutých ustanovení zákona o autoškolách zasahuje do ústavnej\nochrany súkromia. V prípade pozitívnej odpovede na túto otázku je vo veci potrebné ustáliť,\nči je tento zásah opodstatnený.\nPrístup ESĽP k meritu veci\n52. Pojem osobné údaje nie je dohovorom upravovaný explicitne. Rada Európy však\nprijala osobitný Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných\núdajov (v Zbierke zákonov Slovenskej republiky publikovaný oznámením Ministerstva\nzahraničných vecí Slovenskej republiky č. 49/2001 Z. z.; ďalej len „dohovor o ochrane“),\nktorý tento pojem definuje.\n53. Podľa čl. 2 dohovoru o ochrane osobnými údajmi sa rozumejú všetky informácie,\nktoré sa vzťahujú na nejakého identifikovaného alebo identifikovateľného jednotlivca.\n54. Čo sa týka prístupu k zhromažďovaniu údajov týkajúcich sa súkromného života\nv zmysle čl. 8 dohovoru, ESĽP v rozhodnutí Amann proti Švajčiarsku zo 16. 2. 2016\nkonštatoval, že uchovávanie údajov týkajúcich sa súkromného života jednotlivca spadá\ndo rámca aplikácie čl. 8 ods. 1 dohovoru (pozri Leander proti Švédsku z 26. 3. 1987).\n\n27\n\n55. Vo svojej judikatúre ESĽP opakovane potvrdil aj extenzívny prístup k pojmu\nsúkromný život. V súvislostiach rozhodnutia Amann proti Švajčiarsku zo 16. 2. 2016\nskonštatoval, že termín súkromný život nesmie byť vykladaný zužujúco (obdobne Malone\nproti UK z 2. 8. 1984). Osobitne poukázal aj na skutočnosť, že rešpektovanie súkromia\nznamená aj právo na vytvorenie a rozvoj medziľudských vzťahov, pričom nie je žiaden\nprincipiálny dôvod vylúčiť pracovné či obchodné aktivity z pojmu súkromný život\n(pozri Niemiecz proti Nemecku zo 16. 12. 1992 a Halford proti UK z 25. 6. 1997).\n56. V rozhodnutí Amann proti Švajčiarsku zo 16. 2. 2000 ESĽP taktiež skonštatoval,\nže táto rozširujúca interpretácia korešponduje s prístupom Dohovoru Rady Európy\nz 28. januára 1981 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných\núdajov, ktorý nadobudol účinnosť 1. októbra 1985 a ktorého účelom je zabezpečiť\npre každého jednotlivca na území každej strany dohovoru rešpektovanie jeho práv\na základných slobôd, najmä práva na súkromie pri automatizovanom spracovaní osobných\núdajov o ňom.\n57. Z uvedeného je možné predbežne uzavrieť, že spracovávanie osobných údajov\ntýkajúcich sa súkromného života je svojím rozsahom subsumovateľné pod ochranu\npriznávanú prostredníctvom čl. 8 dohovoru. Pojem súkromný život je pritom chápaný\nv zmysle ustálenej judikatúry ESĽP extenzívne.\n58. Pri posúdení, či v konkrétnom prípade aj došlo k porušeniu čl. 8 dohovoru, ESĽP\nprihliada na špecifické okolnosti prípadov. V jeho judikatúre badať tendenciu rozlišovania\nmedzi opatreniami realizovanými mimo domova alebo iných súkromných priestorov\na súkromným životom v užšom zmysle slova.\n59. Čo sa týka opatrení realizovaných mimo domova alebo iných súkromných\npriestorov, ESĽP vyslovil názor, podľa ktorého „Keďže sa jednotlivci v mnohých prípadoch\nvedome či úmyselne zapájajú do aktivít, ktoré sú alebo môžu byť zaznamenávané, resp.\no nich sú alebo môžu byť podané správy na verejné účely, rozumné očakávania jednotlivca\ntýkajúce sa súkromia môžu byť významným, nie však nevyhnutne rozhodujúcim prvkom.\nOsobu kráčajúcu po ulici nevyhnutne vidia aj iní členovia prítomnej verejnosti. Rovnakú\n\n28\n\npovahu má aj monitorovanie takéhoto verejného priestranstva s použitím technických\nprostriedkov, ako napr. súkromná bezpečnostná služba používajúca priemyselnú kameru.\nNa druhej strane sa však súkromného života môže dotýkať systematické či trvalé nahrávanie\ntakýchto údajov z verejného priestranstva.“ (P. G. a J. H. proti UK z 25. 9. 2001).\n60. Čo sa týka súkromného života v užšom slova zmysle, ESĽP vyslovil názor,\npodľa ktorého „66. Súd poznamenáva, že koncept „súkromného života“ je širokým pojmom,\nktorý sa vzpiera vyčerpávajúcej definícii. ... Prvky ako napríklad identifikácia pohlavia,\nmeno a sexuálna orientácia a sexuálny život spadajú do osobnej sféry chránenej čl. 8...\nOkrem mena konkrétneho jednotlivca, do sféry jeho alebo jej súkromného alebo rodinného\nživota môžu spadať aj iné nástroje osobnej identifikácie a zistenia jeho rodinných vzťahov...\nDôležitou zložkou súkromného života sú informácie o zdravotnom stave... Podľa názoru\nsúdu musí byť za takúto zložku považovaná aj etnická identita jednotlivca (viď osobitne čl. 6\nDohovoru Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných\núdajov citovaný v odseku 41 vyššie, ktorý uvádza osobné údaje odhaľujúce rasový pôvod\nako osobitnú kategóriu údajov spolu s ďalšími chúlostivými údajmi o jednotlivcovi).\nČlánok 8 ďalej chráni aj právo na osobný rozvoj a rozvoj vzťahov s inými osobami\na vonkajším svetom... Koncept súkromného života v sebe ďalej obsahuje aj práva\njednotlivca týkajúce sa zobrazovania svojej osoby...\n67. Už len samotné uchovávanie údajov týkajúcich sa súkromného života jednotlivca\npredstavuje zásah v zmysle čl. 8 (viď Leander proti Švédsku, 26. marca 1987, § 48, Séria A\nč. 116). Pre tento záver pritom nie je vôbec relevantné následné využitie týchto údajov\n(viď Amman proti Švajčiarsku [GC], č. 27798/95, § 69, ECHR 2000-II). Aj napriek tomu\nvšak pri zisťovaní, či osobný údaj v dispozícii orgánu verejnej moci sa týka niektorého\nz vyššie uvedených aspektov súkromného života bude Súd vždy starostlivo prihliadať\nna konkrétne okolnosti, za akých bola dotknutá informácia zaznamenaná a uložená, povahu\nzáznamov, spôsoby akým sú tieto záznamy použité a spracované a výsledky, ktoré z nich\nmôžu byť získané.“ (S. a Marper proti UK zo 4. 12. 2008).\n61. Ako už bolo uvedené, z postoja ESĽP možno uzavrieť, že spracovávanie\nosobných údajov týkajúcich sa súkromného života spadá do rámca aplikácie čl. 8 dohovoru.\nEurópsky súd pre ľudské práva však pri hodnotení, či v konkrétnom prípade došlo\n29\n\nk porušeniu čl. 8 dohovoru, tendenčne prihliada jednak na to, či v tom-ktorom prípade ide\no osobné údaje zo súkromného života jednotlivca v užšom zmysle slova alebo o osobné\núdaje vyplývajúce z účasti jednotlivca na verejnom živote spoločnosti a jednak na účel,\nza akým sú osobné údaje zaznamenané a spracované, akým spôsobom, v akom kontexte sa\ntak deje a čo z týchto údajov možno vyvodiť.\nPrístup ústavného súdu k meritu veci\n62. Ústava chráni osobné údaje v čl. 22 ods. 1 a údaje o osobe v čl. 19 ods. 3.\n63. Obsahom základného práva na ochranu osobných údajov je ochrana jednotlivca\nspočívajúca v zásadnej neprípustnosti získavania, uchovávania, používania alebo ďalšieho\nspracovania údajov týkajúcich sa súkromnej sféry jeho života. Takto poňatá ochrana\nje nevyhnutným predpokladom na možnosť jednotlivca rozhodovať o tom, ktoré informácie\ntýkajúce sa jeho súkromia zverejní, čím je v širších súvislostiach chránená jeho možnosť\nslobodne a na vlastnú zodpovednosť robiť rozhodnutia týkajúce sa jeho súkromného života\n(II. ÚS 53/2010).\n64. Špecifikom prerokúvaného prípadu je, že prvotnou fázou zaznamenania údajov\nje identifikácia jednotlivca (účastníka kurzu, inštruktora). Z tohto uhla pohľadu teda možno\nhovoriť o osobných údajoch. Ďalej je však zaznamenávaná aj účasť jednotlivcov (účastníka\nkurzu, inštruktora) na výučbe a výcviku v autoškole, čo na prvý pohľad evokuje\nnutkanie subsumovať tieto údaje pod pojem údaje o osobe. Akademická špekulácia, kedy\nje možné údaj považovať striktne za „osobný údaj“ a kedy je iba „údajom o osobe“,\nje zaujímavá, ústavný súd však k tejto úvahe dodáva, že rozhodujúcou môže byť okrem\niného v tom-ktorom prípade tiež špecifickosť či podstata predmetu, na ktorý sa údaj viaže,\nteda o ktorom vypovedá (inak povedané, identifikovať osobu s raritnou telesnou anomáliou\nnepredstavuje väčší problém, pričom osôb s jasne modrými očami je pomerne veľa,\naj keď taký jav nie je celkom bežný). V prerokúvanom prípade však obdobná úvaha stráca\nopodstatnenie, a to jednak preto, že zaznamenávané údaje o výučbe a výcviku\nsú bezpodmienečne priraďované k už identifikovanej osobe, ale tiež preto, že navrhovatelia\npetitom návrhu z hľadiska ochrany súkromia označujú ako referenčné ustanovenia čl. 22\nods. 1 ústavy aj čl. 19 ods. 3 ústavy.\n30\n\n65. Z uvedených dôvodov ústavný súd pre potreby tohto rozhodnutia považoval\núdaje o účastníkovi vodičského kurzu (v rozsahu meno, priezvisko, dátum a miesto\nnarodenia, adresa bydliska a údaje o pridelenom identifikátore) a údaje o inštruktorovi\nvodičského kurzu (v rozsahu ako pri účastníkovi vodičského kurzu a navyše údaje o rozsahu\nudeleného inštruktorského oprávnenia, jeho evidenčnom čísle a dátume uplynutia platnosti\ninštruktorského preukazu) za osobné údaje, keďže ich zaznamenanie svojím účelom sleduje\nidentifikáciu totožnosti osoby, a údaje o čase strávenom v učebni alebo na trenažéri,\nako aj údaje o trase a trvaní jazdy za údaje o osobe, keďže ich zaznamenanie svojím účelom\nsleduje podať informáciu o absolvovaní výučby a výcviku identifikovanou osobou.\n66. Ústavný súd teda námietky, tak ako boli navrhovateľmi obsahovo vymedzené\nv návrhu, právne kvalifikoval za atakujúce čl. 19 ods. 3 a čl. 22 ods. 1 ústavy. Čo sa týka\npojatia čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 ústavy do petitu návrhu, ústavný súd uvádza,\nže v odôvodnení návrhu nenašiel žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali tvrdenie\no zásahu do uvedených článkov (výnimku možno vidieť v použití pojmu „súkromný život“\nv čl. 19 ods. 2 ústavy, ktorý pre účel tohto rozhodnutia bolo potrebné chápať dvojako, teda\nv užšom aj širšom zmysle slova, a ktorý je v takýchto súvislostiach aj zohľadňovaný v teste\nproporcionality uvedenom v ďalších pasážach tohto rozhodnutia). Uvedené nedostatky\npripísal ústavný súd iba na vrub odborne nekvalifikovaného zastúpenia navrhovateľov.\nV tejto súvislosti je ale potrebné vrátiť sa späť k viazanosti samotným návrhom v konaní\no abstraktnej kontrole noriem a podotknúť, že skutočnosť, že ústavný súd v istých prípadoch\npripúšťa zohľadniť pri posúdení návrhov aj iné argumenty, než boli predložené\nnavrhovateľmi, sama osebe neznamená povinnosť vyhľadávať za navrhovateľov tvrdenia\no neústavnosti napadnutých noriem.\n67. Napriek dosiaľ uvedenému, keďže navrhovateľmi sú vo vzťahu k ochrane\nsúkromia vo formálnej rovine namietané rôzne články ústavy chrániace hodnoty súkromnej\npovahy, ústavný súd v ďalšom poukazuje na svoj zjednocujúci prístup k ochrane súkromia.\nZákladom tohto prístupu je pochopenie pojmu súkromia.\n\n31\n\n68. V zmysle judikatúry ústavného súdu je ochrana súkromia zakotvená vo viacerých\nustanoveniach ústavy vrátane čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 19 ods. 3 aj čl. 22, pričom\njej systematika nutne nevyžaduje takú interpretáciu, ktorou by sa osobám každým\njej ustanovením priznávalo osobitné právo alebo sloboda (m. m. PL. ÚS 43/95,\nPL. ÚS 10/2014, II. ÚS 53/2010, I. ÚS 290/2015).\n69. Súkromím sa chápe predovšetkým sféra života človeka, do ktorej nemožno\nzasahovať bez jeho súhlasu (PL. ÚS 10/2014). Nejde však o pojem absolútny. Ide o sféru\nspoločenských vzťahov, do ktorej má štát zasahovať len minimálne, nevyhnutným\nspôsobom, a keď tak robí, jeho zásah musí byť zákonný (legálny, v súlade s platným\nprávnym poriadkom) (PL. ÚS 10/2013).\n70. Podľa judikatúry ústavného súdu právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromnej sféry jednotlivca zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať\nsa mocenského zásahu, ale aj jeho pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia\nna zabezpečenie jeho efektívnej ochrany (III. ÚS 331/09).\n71. Načrtnutý prístup k pojmu súkromie, čím je zároveň determinovaný aj prístup\nk jeho ochrane, je vo svojej podstate výrazom prirodzeno-právnej teórie. V konaní o súlade\nprávnych predpisov sa ním jednotlivcom kvalifikovaným spôsobom, teda prostredníctvom\nsubjektov na to oprávnených [§ 18 ods. 1 písm. a) až g) zákona o ústavnom súde] priznáva\npriestor na vyhranenie sa voči „nezmyselným“ zásahom štátnej moci do samotnej ľudskej\npodstaty. Uvedené je potom pri realizácii platného a účinného práva v konkrétnych\nprávnych vzťahoch jednotlivcami intuitívne pociťované ako priestor slobody. Badateľne\nide o vytvorenie protiváhy, ktorou je jednotlivec chránený proti rozmarom či zneužitiu\nv štáte pôsobiacej štátnej moci schopnej určovať a vynucovať želanú mieru správania.\nTakouto koncepciou je možné udržiavať rozumnú mieru priesaku štátnej moci do bežného\nživota spoločnosti (štát nemôže siahnuť po svojvoľných opatreniach), rozumnú mieru\nslobody jednotlivca, ale zároveň prostredníctvom obmedzenia tejto miery slobody chrániť\nrozumnú mieru slobody iných jednotlivcov (jednotlivci nemôžu absolutizovať svoju\nslobodu na úkor iných) a určovať pravidlá vzájomnej koexistencie jednotlivcov navzájom\n\n32\n\na jednotlivcov so štátom s vodiacou ideou spravodlivosti uplatňujúcou sa najmä\nv konkrétnych okolnostiach.\n72. Z opačného uhla pohľadu je zas vhodné poznamenať, že neodôvodnená ochrana\nsúkromia je vo výsledku spôsobilá dospieť k znefunkčneniu štátnej moci vytlačením\njej schopnosti určovať a vynucovať želanú mieru správania zo života spoločnosti. Tým štát\nstráca svoje opodstatnenie a prestáva jednotlivcom slúžiť. Je preto potrebné veľmi citlivo\nposudzovať jednak opodstatnenosť zásahu štátnej moci do súkromia, ale zároveň\naj opodstatnenosť obmedzenia takého zásahu a neustále nachádzať spravodlivú rovnováhu\nv konkrétnych okolnostiach.\nK testu proporcionality\n73. S ohľadom na svoju konštantnú judikatúru ústavný súd vždy, pokiaľ to ústava\nsvojím znením nevylučuje, prihliada pri vymedzení obsahu základných práv a slobôd\nustanovených v ústave aj na znenie medzinárodných zmlúv o ľudských právach\na základných slobodách a príslušnú judikatúru k nim vydanú (II. ÚS 55/98,\nPL. ÚS 24/2014).\n74. Pri posudzovaní zásahov štátu do práva na súkromie ESĽP uplatňuje\nmechanizmus postupnosti skúmania niekoľkých hľadísk. V prvom rade skúma, či daný\nskutkový stav možno ratione materiae považovať za súčasť práva na súkromie. Po kladnej\nodpovedi na túto otázku ESĽP následne pristupuje k posúdeniu kritéria legality zásahu, jeho\nlegitímnosti a napokon jeho proporcionality. Ak ESĽP dospeje k negatívnej odpovedi\npri niektorej z týchto otázok, ďalej už v posudzovaní zásahov štátu do práva na súkromie\nnepokračuje.\n75. Na posúdenie ústavnej akceptovateľnosti zásahu do základného práva alebo\nslobody ústavný súd obdobne ako ESĽP podrobuje napadnutú právnu úpravu testu\nproporcionality (PL. ÚS 10/2014).\n76. Test proporcionality uskutočňovaný v rámci ústavného prieskumu napadnutej\nprávnej úpravy je klasicky založený na troch po sebe nasledujúcich krokoch. Prvým krokom\n\n33\n\nje test existencie ústavou nevylúčeného a dostatočne dôležitého cieľa (test of legitimate\naim/effect) a tiež test racionálnej väzby medzi napadnutou právnou úpravou a ňou\nsledovaným cieľom [účelom (conduciveness)], teda hľadisko vhodnosti (Geeignetheit).\nDruhým krokom je zisťovanie kritéria nevyhnutnosti, resp. potrebnosti či použitia najmenej\ndrastických, resp. šetrnejších prostriedkov (Erforderlichkeit, test of necessity, test of\nsubsidiarity, least intrusiveness) na dosiahnutie cieľa sledovaného napadnutou právnou\núpravou. Napokon tretím krokom je hľadisko proporcionality v užšom zmysle slova\n(Angemessenheit, test of proportionality in the strict sense, proportionate effect; not overly\nonerous), ktorého obsah tvorí porovnanie miery zásahov do ústavou chránených hodnôt\nvyvolané uplatnením napadnutej právnej úpravy (pozri PL. ÚS 11/2013, PL. ÚS 3/09,\nm. m. PL. ÚS 19/09, m. m. PL. ÚS 23/06).\n77. V posudzovanom prípade sa ústavný súd pri teste proporcionality zameral\nna pôvod zaznamenaných údajov (či zaznamenané údaje pochádzajú zo súkromného života\njednotlivca v užšom zmysle slova alebo z účasti jednotlivca na verejnom živote\nspoločnosti), účel, na ktorý boli údaje zaznamenané, spôsob, akým boli údaje\nzaznamenané, v akom kontexte sa tak stalo a čo je z takto zaznamenaných údajov možné\nvyvodiť.\nPosúdenie napadnutých ustanovení zákona o autoškolách\n78. Primárne napadnutými ustanoveniami zákona o autoškolách (§ 5 ods. 4, § 5\nods. 5, § 5 ods. 6 a § 5a) je tvrdený zásah do ochrany súkromia z dôvodu spoločenskými\npotrebami neodôvodneného vydania týchto ustanovení formou zákona. V kontexte by sme\nmohli povedať, že ide o tvrdený rozmar zákonodarcu prijať nepotrebnú právnu úpravu,\nktorá zavádza „zbytočný“ monitoring jednotlivcov pri výučbe a výcviku v autoškolách\na zaznamenávanie ich osobných údajov.\n79. Primárne napadnuté ustanovenia § 5 ods. 4, § 5 ods. 5 a § 5 ods. 6 zákona\no autoškolách ustanovujú povinnosť pre prevádzkovateľov autoškôl ponúkajúcich vodičské\nkurzy\n\nvybaviť\n\nučebne,\n\ntrenažéry\n\na výcvikové\n\nvozidlá\n\npevne\n\nnamontovanými\n\nidentifikačnými zariadeniami. Tie v učebniach zaznamenávajú údaje o identite účastníka\n\n34\n\nkurzu\n\na inštruktora\n\nautoškoly\n\na o čase\n\nstrávenom\n\nv učebni\n\nalebo\n\nna\n\ntrenažéri.\n\nVo výcvikových vozidlách zaznamenávajú údaje o identite účastníka kurzu a inštruktora\nautoškoly zúčastnených na jazde a o trase a trvaní jazdy. Identitou sa rozumejú údaje\no mene, priezvisku, dátume a mieste narodenia, adrese bydliska a pridelenom identifikátore\n(napríklad už spomenutom RFID čipe). Pri inštruktorovi sa identitou rozumejú aj údaje\no rozsahu udeleného inštruktorského oprávnenia, jeho evidenčnom čísle a dátume uplynutia\nplatnosti inštruktorského preukazu.\n80. Primárne napadnuté ustanovenie § 5a zákona o autoškolách ustanovuje výrobcom\n(alebo zástupcom výrobcov) identifikačných zariadení povinnosť pred ich uvedením na trh\nnechať schváliť spôsobilosť typu identifikačného zariadenia na jeho používanie\nv autoškolách. Tú schvaľuje ministerstvo dopravy. Podmienkou schválenia spôsobilosti\nje pozitívny výsledok testovania, ktorým sa overuje, či je identifikačné zariadenie\nkompatibilné na komunikáciu s JISCD. Na schválenie identifikačného zariadenia\nvýcvikového vozidla treba splniť požiadavky osobitného predpisu (§ 8 zákona č. 725/2004\nZ. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Zákon ustanovuje\npre prevádzkovateľov autoškôl aj možnosť používať vlastné programové vybavenie pod\npodmienkou, že toto programové vybavenie je kompatibilné na komunikáciu s JISCD.\nVlastné programové vybavenie tiež podlieha procedúre schválenia ministerstvom dopravy.\nNáklady spojené s uvedenou procedúrou štát neuhrádza. Ostatok napadnutého ustanovenia\npojednáva o súvisiacej administratíve.\n81. Prvoradým vo vzťahu k meritu veci je posúdenie, či primárne napadnuté\nustanovenia zákona o autoškolách materiálne spadajú pod ústavnú ochranu súkromia.\n82. V posudzovanom prípade sú teda zaznamenávané údaje o účastníkovi vodičského\nkurzu (v rozsahu meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia, adresa bydliska a údaje\no pridelenom\n\nidentifikátore)\n\na údaje\n\no inštruktorovi\n\nvodičského\n\nkurzu\n\n(v rozsahu\n\nako pri účastníkovi vodičského kurzu a navyše údaje o rozsahu udeleného inštruktorského\noprávnenia, jeho evidenčnom čísle a dátume uplynutia platnosti inštruktorského preukazu).\nZ takto vymedzeného rozsahu zaznamenaných údajov je zrejmé, že z nich možno\n35\n\nidentifikovať konkrétnu osobu. Nakoniec je to aj zámerom napadnutých ustanovení\na predpokladom ďalšieho zaznamenávania údajov o nezameniteľne identifikovaných\nosobách. Tieto údaje sú zaznamenávané ministerstvom dopravy typovo schválenými\nidentifikačnými zariadeniami počas prebiehajúcej výučby a výcviku v autoškole.\n83. V ďalšom sú teda identifikačnými zariadeniami vo vzťahu k vopred\nidentifikovaným osobám zúčastneným na výučbe a výcviku mimo jazdy vo výcvikovom\nvozidle zaznamenávané údaje o čase strávenom v učebni alebo na trenažéri. Vo vzťahu\nk identifikovaným\n\nosobám\n\nzúčastneným\n\nna\n\njazde\n\nvo\n\nvýcvikovom\n\nvozidle\n\nsú zaznamenávané údaje o trase a trvaní jazdy. Z takto zaznamenaných údajov je možné\nurčiť dĺžku trvania a miesto absolvovanej výučby a výcviku, resp. pri jazde vo výcvikovom\nvozidle oblasť pohybu vozidla vo vzťahu ku konkrétnemu účastníkovi vodičského kurzu\na jeho konkrétnemu inštruktorovi súčasne.\n84. Takto zaznamenané údaje sú z identifikačných zariadení automaticky odosielané\ndo JISCD. Primárne napadnuté ustanovenia zákona o autoškolách teda okrem zaznamenania\na odoslania už uvedených údajov do JISCD materiálne nepojednávajú o iných otázkach ich\nspracovania. Tieto otázky sú predmetom úpravy zákona o JISCD, pričom na túto úpravu sa\nvzťahujú aj všeobecné ustanovenia zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Avšak vzhľadom\nna to, že z primárne napadnutých ustanovení zákona o autoškolách je zrejmé,\nže v posudzovanom prípade ide o zaznamenanie osobných údajov a na to nadväzujúce\nzaznamenanie aj ďalších údajov o konkrétnej osobe a ich následné odoslanie na spracovanie\ndo JISCD, pričom dôležitým faktorom je tiež, že zaznamenané údaje sú do JISCD\nodosielané automaticky, ďalej vzhľadom na to, že zaznamenané údaje pochádzajú z oblasti\núčasti jednotlivca na verejnom živote spoločnosti, pričom tento jednotlivec je pri zapájaní sa\ndo verejného života vopred identifikovaný, a napokon aj vzhľadom na to, že ochrana\nosobných údajov a údajov o osobe je principiálne považovaná za parciálnu časť komplexnej\nochrany súkromia, je možné zhodnotiť, že povinnosti uložené primárne napadnutými\nustanoveniami zákona o autoškolách predstavujú ako také zásah do ochrany súkromia.\n\n36\n\n85. Keďže primárne napadnuté ustanovenia zákona o autoškolách predstavujú zásah\ndo ochrany súkromia, je v posudzovanom prípade potrebné pristúpiť k preskúmaniu\nopodstatnenosti tohto zásahu testom proporcionality.\n86. Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy komplex práv predstavujúci ochranu súkromia nemá\ncharakter absolútny, t. j. zákonodarca môže jeho jednotlivé parciálne práva obmedziť, avšak\nlen za podmienky, že ide o také obmedzenia, ktoré dbajú na ich podstatu a zmysel\na sú použité len na ustanovený legitímny cieľ.\n87. Obdobne čl. 8 ods. 2 dohovoru pripúšťa do výkonu práva na súkromie zásahy\nv prípadoch, kedy je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti,\nv záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,\npredchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo\nna ochranu práv a slobôd iných.\n88. Navrhovatelia tvrdia, že napadnuté ustanovenia neprípustne zasahujú do ochrany\nsúkromia, keďže zavádzajú povinný monitoring výučby a výcviku v autoškolách.\nArgumentácia poukazujúca na zavedenie s tým súvisiacich technológií (identifikačných\nzariadení) do procesu výučby a výcviku a argumentácia poukazujúca na obligatórne\nzrušenie registrácie autoškoly v prípade nesplnenia zákonných povinností je zameraná\nna vyzdvihnutie negatívnych dôsledkov prerokúvaného prípadu.\n89. Čo sa týka hľadiska vhodnosti, teda zodpovedania otázky, či vydanie\nnapadnutých ustanovení zákona o autoškolách sleduje cieľ dostatočne významný\nna ospravedlnenie zásahu do ochrany súkromia, a zodpovedania otázky či vydaním\nnapadnutých ustanovení zákona o autoškolách je možné dosiahnuť takto vymedzený cieľ,\nústavný súd uvádza:\n90.\n\nDeklarovaným\n\nzámerom\n\nzavedenia\n\nnapadnutých\n\nustanovení\n\nzákona\n\no autoškolách je zabezpečenie transparentnej výučby a výcviku účastníkov vodičských\nkurzov v autoškolách. Navrhovatelia tvrdia, že transparentnosť výučby a výcviku nie je\nvecou verejnou, a contrario podľa ich názoru je vecou tej-ktorej autoškoly.\n\n37\n\n91. Ústavný súd je toho názoru, že získanie oprávnenia viesť motorové vozidlo\ndopadá na prirodzený život spoločnosti. Vedením motorového vozidla dochádza na dennej\nbáze k účasti na cestnej premávke, pri ktorej okrem iného aj z dôvodu nedostatočnej\nodbornej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla môže dochádzať k majetkovým\nškodám, resp. škodám na zdraví. Dôsledky prevádzky motorových vozidiel možno vidieť\nnielen v\n\ntzv.\n\nnehodovosti,\n\nale\n\ntak\n\nisto\n\naj\n\nv morálnej\n\nsfére\n\nprejavujúcej\n\nsa\n\naroganciou v spôsobe použitia motorových vozidiel či už vo vzťahu k osobám, alebo\nk majetku. V neposlednom rade treba zohľadniť zvýšené nároky na odbornú spôsobilosť\nna vedenie motorového vozidla najmä u začínajúcich vodičov. Nakoniec získanie\noprávnenia viesť motorové vozidlo je v dnešnej dobe už možné chápať nielen\nako spoločenskú výhodu, ale tiež ako súčasť bežnej gramotnosti (často je to nevyhnutné\nna získanie zamestnania a pod.).\n92. Z uvedených dôvodov je ústavný súd toho názoru, že transparentné zabezpečenie\nprípravy účastníkov vodičských kurzov na absolvovanie skúšky odbornej spôsobilosti\nna vydanie\n\noprávnenia\n\nviesť\n\nmotorové\n\nvozidlo\n\nnie\n\nje\n\ncieľom\n\nbagateľným\n\na na ospravedlnenie zásahu do ochrany súkromia dostatočne významným.\n93. Transparentnosť v zmysle napadnutých ustanovení zákona o autoškolách\nspočíva v jednotnom postupe pri identifikácii toho-ktorého účastníka vodičského kurzu\na toho-ktorého inštruktora, v zaznamenaní ich účasti na výučbe a výcviku (podľa učebných\nosnov) a odoslaní záznamu o týchto skutočnostiach do JISCD. Ústavný súd nemá dôvod\npochybovať o tom, že dôsledné absolvovanie prípravy účastníka vodičského kurzu\nnesleduje účel transparentnosti. Nakoniec je aj predpokladom úspešného zvládnutia skúšky\nodbornej spôsobilosti na vydanie oprávnenia viesť motorové vozidlo.\n94. Na druhej strane je nutné tiež povedať, že samotné absolvovanie prípravy\npodľa učebných osnov nemôže s istotou zabezpečiť úspešnosť účastníka vodičského kurzu\nna skúške odbornej spôsobilosti. Takto vymedzený výsledok si však napadnuté ustanovenia\nzákona o autoškolách za cieľ ani nekladú. V posudzovanom prípade ide jednak\no preukázateľnosť absolvovania výučby a výcviku vo vzťahu k jednoznačne identifikovanej\n\n38\n\nosobe a jednak o nemožnosť výučbu a výcvik obchádzať napríklad dodatočným alebo\nneautentickým vytváraním záznamov o nich. Z pohľadu spôsobu kreácie autentického\nzáznamu vníma ústavný súd elektronické zaznamenanie informácie prostredníctvom\nidentifikačného zariadenia za vhodnejšie než tvorbu ručne vyhotoveného záznamu\nv príslušnej evidenčnej knihe, keďže ručne vyhotovený záznam vyhotovujú osoby samy\no sebe, pričom pri elektronickom vyhotovení záznamu sa tak deje prostredníctvom „tretieho\nsubjektu“ ‒ ministerstvom dopravy schváleného identifikačného zariadenia. Nakoniec\nje teda potrebné prisvedčiť aj argumentu, ktorý poukazuje na to, že inštruktorom autoškôl sa\ntým zamedzuje fiktívnej duplicitnej teoretickej výučbe na viacerých miestach, resp.\npraktickému výcviku viacerých účastníkov kurzu naraz (napríklad pri praktických jazdách).\n95. Vzhľadom na uvedené je ústavný súd toho názoru, že prostredníctvom\nnapadnutých ustanovení zákona o autoškolách je možné dosiahnutie transparentnej výučby\na výcviku v autoškolách.\n96.\n\nČo\n\nsa\n\ntýka\n\nhľadiska\n\nnevyhnutnosti,\n\nteda\n\nzodpovedania\n\notázky,\n\nči v posudzovanom prípade nebolo vhodné použiť šetrnejší zásah, ústavný súd uvádza:\n97.\n\nKontrola\n\ndôsledného\n\nabsolvovania\n\nvýučby\n\na\n\nvýcviku\n\nv autoškolách\n\nprostredníctvom JISCD je v právnom poriadku novozavedeným inštitútom. Tu sa\ndostávame teda aj k argumentu navrhovateľov, podľa ktorého sú prevádzkovateľom\nautoškôl zavedením novej technológie zvyšované náklady, pričom nemajú možnosť urobiť\nslobodné rozhodnutie o výbere technológie, akú na zaznamenanie údajov použijú. K tomuto\nargumentu je vhodné poznamenať, že napadnuté ustanovenia zákona o autoškolách počítajú\ns možnosťou použitia vlastného programového vybavenia autoškôl na uvedený účel, avšak\nza podmienky, že toto programové vybavenie bude kompatibilné na komunikáciu s JISCD\na za podmienky jeho schválenia ministerstvom dopravy (porovnaj znenie § 5a ods. 10\nzákona o autoškolách). V tomto prípade ide o vytvorenie organizovaného a kompatibilne\nfungujúceho systému kontroly. Šetrnejší zásah v podobe prehodenia bremena druhej strane\nby v praxi mohol vyzerať tak, že každá autoškola by mohla mať vlastné programové\nvybavenie na zaznamenávanie údajov, čomu by sa mal prispôsobovať kontrolujúci subjekt.\n\n39\n\nUvedená alternatíva sa zjavne míňa účelu vytvorenia kompatibility systému aj efektívnej\nkontroly.\n98. Ústavný súd hodnotí samotné nastavenie systému elektronického vedenia\nevidencie v autoškolách pozitívne a nastavenie spôsobu výkonu kontroly výučby a výcviku\nako spoločensky účelné. Ústavný súd týmto nemá záujem bagatelizovať finančné dopady\nna zavedenie príslušných informačných technológií do podnikania (tie vo veci určite sú,\navšak nehodnotí ich ako zámerne likvidačné a z časového hľadiska ich hodnotí ako výdavky\npôsobiace v krátkom časovom horizonte), ale na druhej strane nemá ani ambíciu stať\nsa brzdou hospodárskeho rozvoja a prostredníctvom konania o súlade právnych predpisov\nsa podujať na podrobnú nákladovú analýzu dopadu napadnutých ustanovení zákona\no autoškolách na hospodársku situáciu jednotlivých na trhu pôsobiacich subjektov.\nUvedené je primárne vecou legislatívneho procesu zákonodarného orgánu, pričom ústavný\nsúd v jeho výsledku svojvôľu nenachádza.\n99. Záverom tejto časti je možné zhrnúť, že podľa názoru ústavného súdu je zásah\ndo ochrany súkromia realizovaný vzhľadom na okolnosti prípadu primerane šetrným\nspôsobom.\n100. Čo sa týka hľadiska proporcionality v užšom zmysle slova, teda porovnania\nmiery zásahov do ústavou chránených hodnôt, ústavný súd uvádza:\n101. V posudzovanom prípade proti sebe stoja záujem na zachovaní ochrany\nsúkromia a záujem na udržiavaní verejnej bezpečnosti, ktorý sa v zmysle príslušnej\ndopravnej výchovy prejavuje aj v ochrane zdravia a morálky. Zachovanie oboch záujmov\nv plnej miere nie je podľa názoru ústavného súdu možné, keďže už bola zdôvodňovaná\npotreba transparentnej výučby a výcviku v autoškolách, čo predpokladá v prvom rade\nadresnosť výučby a výcviku prostredníctvom identifikovaného inštruktora konkrétnemu\n(identifikovanému) účastníkovi vodičského kurzu, ďalej zabezpečenie kontrolovateľného\nabsolvovania výučby a výcviku v súlade s učebnými osnovami a nakoniec aj samotnú\nkontrolu priebehu výučby a výcviku.\n\n40\n\n102. Ústavný súd je však toho názoru, že miera zásahu do ochrany súkromia\nje v prerokúvanom prípade nízka z dôvodu, že údaje zaznamenávané identifikačnými\nzariadeniami či už vo vzťahu k účastníkom vodičských kurzov, alebo inštruktorom\npredstavujú iba nevyhnutný základ pre ich identifikáciu (nejde o zaznamenávanie rodných\nčísel, čísel dokladov totožnosti a pod.) a zaznamenávajú sa iba vo vzťahu k výučbe\na výcviku. Teda osoby zúčastňujúce sa na výučbe a výcviku nie sú bez ďalšieho\nidentifikovateľné pre široké okolie (napr. okoloidúci bez ďalšieho nevie, kto sedí\nvo výcvikovom vozidle pri praktickej jazde, pokiaľ osobu nepozná).\n103. Ďalej je k veci potrebné uviesť, že zaznamenané údaje o výučbe a výcviku\n(kde a ako dlho výučba a výcvik prebiehali) nie sú údajmi bezprostredne zasahujúcimi\nsúkromný život dotknutých osôb v užšom zmysle slova, ale sú údajmi vyplývajúcimi\nz účasti jednotlivca na verejnom živote spoločnosti. Tieto údaje vie rovnako vyhodnotiť\naj každý iný nezainteresovaný človek (napr. účastník vodičského kurzu v skupine, v ktorej\nprebieha teoretická príprava, alebo ktorýkoľvek okoloidúci spozorovaním osoby\nvo výcvikovom vozidle počas praktickej jazdy). Teda údaj, kde a ako dlho výučba a výcvik\nprebieha, nie je údajom, ktorý by účastník vodičského kurzu potreboval chrániť, naopak,\npráve v tomto prípade do popredia vystupuje verejný záujem na kontrole, či účastník\nvodičského kurzu predpísanú výučbu a výcvik absolvoval, a to v súlade s učebnými\nosnovami, pretože je to predpokladom zvládnutia skúšky odbornej spôsobilosti na vedenie\nmotorového vozidla, ktorá je zas predpokladom ochrany verejného záujmu (na udržiavaní\nverejnej bezpečnosti atď., tak ako bol vymedzený contra ochrana súkromia). Ďalším uhlom\npohľadu je tiež to, že v oblasti cestnej premávky je vo vzťahu k vedeniu vozidla bežne\npredpokladaná identifikácia vodiča napr. pri vykonávaní cestných kontrol. Z tohto uhla\npohľadu sú nad rámec „bežnej“ identifikácie zaznamenávané iba údaje týkajúce sa\nabsolvovania výučby a výcviku, nie však osobné údaje.\n104. Na záver je nutné dodať, že zo vzorca prepojenia identifikácie osoby\nso zaznamenanými údajmi o výučbe a výcviku možno potom maximálne usudzovať, či sa\nidentifikované osoby na výučbe a výcviku zúčastnili (ako dlho a kedy). Zo zaznamenaných\núdajov nie je možné usudzovať ich návyky, vlastnosti a pod., čo opäť svedčí v prospech\nzáveru o nízkej miere zásahu do ochrany súkromia.\n41\n\n105. Sumárne je možné k posudzovanej otázke uviesť, že napadnuté ustanovenia\nzákona\n\no autoškolách\n\npredstavujú\n\nzáklad\n\npre\n\nzaznamenanie\n\ntakých\n\núdajov\n\no identifikovaných osobách, ktoré pôvodom pochádzajú z oblasti účasti identifikovaných\nosôb na verejnom živote spoločnosti (osoby sa zúčastňujú na vodičských kurzoch, aby boli\nspôsobilé viesť motorové vozidlo, čo ovplyvňuje aj organizáciu života v spoločnosti).\nÚčelom napadnutých ustanovení je dať kvalifikovaný rozmer interakcii jednotlivca\nso spoločnosťou v záujme jeho ochrany a takisto aj ochrany spoločnosti súčasne. Osobné\núdaje a údaje o osobách sú zaznamenávané vo vzťahu k okolnostiam primerane citlivým\nspôsobom (sú zaznamenávané a odosielané do JISCD ministerstvom dopravy schválenými\nidentifikačnými zariadeniami v autoškolách zriadených v zmysle zákona o autoškolách)\na nemožno z nich vyvodiť viac, než stanovuje účel napadnutých ustanovení (nemožno\nz nich usudzovať viac, ako to, či sa identifikovaná osoba zúčastnila výučby a výcviku\nv autoškole predpísaným spôsobom).\n106. S ohľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že napadnuté ustanovenia\nzákona o autoškolách sú opodstatnené a vyhoveli testu proporcionality.\n107. Čo sa týka napadnutého ustanovenia § 21 ods. 1 písm. f) zákona o autoškolách,\nústavný súd považuje za vhodné poukázať na svoju predošlú rozhodovaciu činnosť, keďže\npodľa názoru ústavného súdu ide o štandardné splnomocňujúce ustanovenie na vydanie\npodzákonného predpisu. Ústavný súd sa k predmetnej problematike vo svojej rozhodovacej\nčinnosti už vyjadril.\n108. Podstatným znakom špeciálnej delegácie je, že zákonodarca problematiku\ndostatočne upravenú vo svojich základných rysoch prenecháva na konkretizáciu rezortnému\norgánu výkonnej moci. Vyhláška potom ako vykonávací právny predpis svojím\ncharakterom upravuje technické či expertné otázky, ktoré môžu podliehať častým zmenám.\nKeďže ide v zásade o otázky vysoko odborného charakteru a vzhľadom na často enormný\nrozsah upravovanej problematiky, nie je vhodné tieto otázky upravovať v samotnom\nzákone. Takáto úprava by viedla k neúmernému nárastu rozsahu textu zákona, čo by často\nmohlo viesť k jeho neprehľadnosti. Z tohto dôvodu musí zákon predstavovať dostatočne\n\n42\n\nurčito upravený základný rámec priznaným oprávneniam a povinnostiam a technické\nči expertné otázky, ktoré zásadným spôsobom neovplyvňujú samotné zákonné oprávnenie\nalebo povinnosť (lebo tieto už boli priznané zákonom), prenechávať na konkretizáciu\nvykonávacím predpisom (PL. ÚS 10/2013). Napadnuté ustanovenie § 21 ods. 1 písm. f)\nzákona o autoškolách podľa názoru ústavného súdu uvedené požiadavky spĺňa.\n109. Vychádzajúc z priebežne konštatovaných záverov, ústavný súd uzatvára,\nže napadnuté ustanovenia § 5 ods. 4, § 5 ods. 5, § 5 ods. 6, § 5a, § 6 ods. 1 písm. k), § 10a\nods. 1 písm. e), § 12 ods. 1 písm. f), § 17 ods. 1 písm. l), § 17 ods. 2 písm. f), § 19 ods. 4,\n§ 21 ods. 1 písm. f) a § 22b ods. 2 zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú v súlade s čl. 16 ods. 1,\nčl. 19 ods. 2, čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 23 ods. 1 ústavy.\n110. Pri argumente, podľa ktorého ak prevádzkovatelia autoškôl nebudú rešpektovať\nzákonom ustanovené povinnosti, povedie to k obligatórnemu zrušeniu registrácie autoškoly,\nmôže ústavný súd už iba v krátkosti poukázať na to, že napadnuté ustanovenia prešli testom\nproporcionality. Z tohto pohľadu je hrozba sankciou legitímnym prostriedkom na motiváciu\nk dodržiavaniu zákona.\n111. Napokon mal ústavný súd potrebu vyjadriť sa aj k dĺžke uchovávania\nspracovaných údajov, táto problematika je však vecou úpravy zákona o JISCD,\npričom predmetný zákon návrhom napadnutý nebol.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. mája 2017\n\n43", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "súlad-súlad právnych predpisov", "súlad", "ochrana súkromného a rodinného života", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť osoby, súkromia", "osobné údaje", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-sloboda pohybu a pobytu"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f9da8195-e214-4442-bd3f-cb68c2db5e81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.290.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 290/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/2015 z 7. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-07", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.290.2015.2"}, {"guid": "ussr:49526457-1b48-4add-ab79-6b33a0ef7935", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2014 z 29. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-29", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49526457-1b48-4add-ab79-6b33a0ef7935"}, {"guid": "ussr:09ebd55e-041c-41d1-b659-b43e93eaeef0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 53/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 53/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:09ebd55e-041c-41d1-b659-b43e93eaeef0"}, {"guid": "ussr:4ac43997-4b16-496c-871b-3674e5e9cc0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 331/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ac43997-4b16-496c-871b-3674e5e9cc0d"}, {"guid": "ussr:0b18b639-0d5d-4203-a5f1-eda1d2c35ba4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/08 z 21. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-21", "citacie_n": 158, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b18b639-0d5d-4203-a5f1-eda1d2c35ba4"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}], "citovane_v": []}