{"guid": "ussr:96095451-f455-4091-b8fa-aa471470bb92", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.6.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2017 z 22. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. marca 2017, sp. zn. PL. ÚS 6/2017, ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.6.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-03-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/96095451-f455-4091-b8fa-aa471470bb92", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.6.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.6.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.6.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 6/2017-20\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 22. marca 2017\npredbežne prerokoval návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,\nzastúpenej advokátom JUDr. Ing. Miroslavom Kadúcom, Advokátska kancelária KADUC\n& PARTNERS s.r.o., Vajanského 40, Trnava, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm.\na) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 27 ods. 7, § 28 ods. 1, § 30 a § 32 ods. 2 a 4\nv spojení s § 32 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.\no rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov\ns čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 1 a 4, čl. 26 ods. 1, 2 a 4 a s čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky\na s čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto\nrozhodol:\n1. Návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a\nna ďalšie konanie.\n2. Návrhu na pozastavenie účinnosti § 27 ods. 7, § 28 ods. 1, § 30 a § 32 ods. 2 a 4\nv spojení s § 32 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.\no rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 27. decembra\n2016 doručený návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len\n„navrhovatelia“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“). Navrhovatelia ústavnému súdu navrhli rozhodnúť o nesúlade ustanovení\n- § 27 ods. 7, § 30 a § 32 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o rokovacom poriadku“) s čl. 13 ods. 4 a s čl. 26\nods. 1, 2 a 4 ústavy a s čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“),\n- § 28 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku s čl. 13 ods. 3 a s čl. 31 ústavy,\n- § 32 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku v spojení s § 32 ods. 5 zákona\no rokovacom poriadku s čl. 1 ods. 1 ústavy.\n2. Navrhovatelia v úvode zdôraznili, že „napádajú predpis v rozsahu, ktorý bol\nvymedzený uvedenými ustanoveniami rokovacieho poriadku“ (pozri bod 1 in fine) a že\n„rokovací poriadok obsahuje ďalšie ustanovenia... ktoré síce nemusia byť priamo v rozpore\ns Ústavou... a medzinárodnými zmluvami, avšak z legislatívno-technického pohľadu súvisia\ns napadnutými... ustanoveniami. Navrhovatelia sú presvedčení, že ak Ústavný súd... svojím\nrozhodnutím vysloví nesúlad napadnutých ustanovení a tie následne stratia účinnosť,\npredmetné ustanovenia rokovacieho poriadku (ktoré nie sú zahrnuté do tohto podania) sa\nstanú obsolétnymi (napr. odkaz na § 30 v § 27 ods. 8 a 9 a § 28 ods. 2).“.\n\n2\n\n3. Po opise priebehu schvaľovania namietanej novely zákona o rokovacom poriadku\n(zákona č. 1/2017 Z. z., pozn.) v Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej aj „národná\nrada“)\n\na odcitovaní\n\nnapadnutých\n\nzákonných\n\nustanovení\n\nnavrhovatelia\n\nvyjadrili\n\npresvedčenie, že „citované ustanovenia rokovacieho poriadku nie sú v súlade s Ústavou SR\na Dohovorom v troch rovinách... nesúlad s princípom ochrany práva na slobodu prejavu...\ns princípom ochrany slobodnej súťaže politických síl“ a „s princípmi právneho štátu“.\n4. Navrhovatelia v časti II návrhu požiadali ústavný súd o pozastavenie účinnosti\nnapadnutých ustanovení. V tejto súvislosti uviedli: «... nové procedurálne pravidlá sa začnú\nuplatňovať už na nasledujúcej riadnej schôdzi NR SR, ktorej začiatok je naplánovaný na\n31. január 2017... na prvej riadnej schôdzi NR SR v roku 2017 by mali byť prerokované\nzávažné návrhy zákonov, a to jednak v štádiu prvého, rovnako ako aj druhého čítania...\nNedostatočná miera diskusie ‒ či už v rovine časového obmedzenia alebo na úrovni\nregulácie formálnych spôsobov prezentácie názoru poslancov NR SR ‒ môže vyústiť do\nľahkovážneho (rozumej nedokonalého a chybného) výsledku legislatívneho procesu...\nUplatnenie napadnutých ustanovení rokovacieho poriadku môže ohroziť právo na slobodu\nprejavu, ktoré by chceli poslanci NR SR realizovať v rámci rokovaní nasledujúcich schôdzí\nNR SR, a to predovšetkým v rozprave k predloženým návrhom zákonov. V tejto súvislosti\npovažujú Navrhovatelia za kľúčové zdôrazniť, že takýto zásah nie je len zásahom do ich\nosobných práv, ale aj do práv ich voličov, keďže „sloboda prejavu v parlamente musí byť\nchápaná nielen ako vyjadrenie osobného postoja poslanca, ale taktiež názoru jeho voličov.“\n[Karácsony a ostatní v. Maďarsko zo dňa 17. 5. 2016, sťažnosti č. 42461/13, ESĽP]...\nv nadväznosti na zásah do slobody prejavu, hrozí vážny následok ‒ prijatie zákonov, ktoré\nsíce budú schválené legálnym spôsobom (z formálneho hľadiska budú v poriadku), avšak\nnebudú precizované a optimalizované v procese dôslednej diskusie (z materiálneho\nhľadiska môžu byť nedokonalé). Aj keď je tento následok napraviteľný (derogáciou týchto\nustanovení), je možné racionálne predpokladať, že takáto náprava môže nastať až v dlhšom\nčasovom horizonte (ak by mali byť smerodajným údajom najbližšie parlamentné voľby, tak\nsa môže jednať aj o niekoľko rokov), v ktorom môžu nespochybniteľne nastať značné\nhospodárske škody.» Navrhovatelia v tomto ohľade poukázali na zoznam návrhov zákonov\npredložených a zaevidovaných národnou radou ku dňu podania tohto návrhu.\n\n3\n\n5. V časti III návrhu navrhovatelia rozviedli argumentáciu o nesúlade napadnutých\nustanovení zákona o rokovacom poriadku s princípom ochrany práva na slobodu prejavu\n(bod 3). Navrhovatelia zdôrazňujúc význam liberálnej koncepcie slobody slova a prejavu\ncitovali z diela J. S. Milla „O politickej slobode“, M. Martinkoviča, z rozhodnutí ústavného\nsúdu (napr. II. ÚS 146/2016, III. ÚS 42/09) či z príspevku predsedníčky ústavného súdu\n„Má sloboda prejavu hranice?“. Ďalej navrhovatelia v tejto súvislosti uviedli: „Berúc do\núvahy zmienený historický vývoj a relevanciu slobody prejavu v rámci politickej diskusie, je\nmožné na napadnuté ustanovenia rokovacieho poriadku kriticky nazerať a identifikovať\nnesúlad s Ústavou... minimálne v dvoch smeroch:\n(i) v súvislosti s reguláciou času na diskusiu (§ 30 rokovacieho poriadku);\n(ii) v súvislosti s obmedzeniami vo vzťahu k formálnej stránke prejavu (§ 27 ods. 7\na § 32 ods. 4 rokovacieho poriadku)... Obmedzovanie rečníckeho času poslanca je priamym\nzásahom do slobody prejavu poslanca, ktorého dôsledkom je zníženie úrovne objektívne\nmerateľného kritéria ‒ času diskusie, ktoré bolo v čase pred prijatím napadnutých\nustanovení rokovacieho poriadku prakticky neobmedzené resp. maximalizované za účelom\nvytvorenia optimálnej platformy pre konštruktívnu výmenu názorov... pri... významnej úlohe\nposlanca NR SR (ktorý je navyše priamo volený občanmi SR, na rozdiel od členov vlády SR,\nktorí nemajú takýto stupeň legitimity a pritom ich prejav v rámci schôdze NR SR nie je\nlimitovaný) bude jeho právo na slobodu prejavu časovo ohraničené, a to aj napriek tomu,\nže kvantitatívne zastupuje tisícky svojich voličov... vzhľadom na to, že dĺžka návrhu zákona\nnie je žiadnym spôsobom obmedzená, môžu nastať situácie (a zákonodarná činnosť NR SR\nv posledných rokoch nasvedčuje tomu, že aj nastávajú), kedy bude potreba viesť diskusiu ku\nkomplexným normatívnym aktom ‒ predstava o tom, že vystúpenie k nedávno prijatým\ncivilným procesným kódexom, ktoré rozsahom obsiahli viac než 1.300 paragrafov, je\nlimitované na niekoľko desiatok minút, je alarmujúca. Uvedené je dôležité vziať do úvahy\no to viac, že vzhľadom na aktuálne zriadené koncepčné a poradné orgány vlády Slovenskej\nrepubliky je odôvodnené očakávanie podobných návrhov aj v oblasti občianskeho práva\nhmotného (rekodifikácia občianskeho zákonníka).“ Navrhovatelia tiež poukázali na skoršie\nrozhodnutie nemeckého ústavného súdu, v rámci ktorého «bol zamietnutý návrh na\nvyhlásenie protiústavnosti časového obmedzovania prejavu poslancov, pričom argumentom\nústavného súdu bol názor, že poslanec nerealizuje svoje osobné právo na prejav: „Sloboda\n\n4\n\nprejavu poslanca v parlamente nie je slobodou občana voči štátu, ale je to jedna\nz kompetencií, v demokracii nevyhnutná na plnenie si svojich parlamentných úloh\nsúvisiacich s postavením poslanca.“». Tieto právne závery však vzhľadom na aktuálnu\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) boli podľa ich názoru\nprekonané (napr. Castells v. Španielsko, The Observer and Guardian v. Spojené\nkráľovstvo). Podľa navrhovateľov „obmedzenie slobody prejavu v dôsledku prijatia\nnapadnutých ustanovení rokovacieho poriadku nie je kompatibilné s kritériami, ktoré\nstanovuje test proporcionality, a to predovšetkým na úrovni nevyhnutnosti obmedzenia\nv demokratickej spoločnosti“. Posilňovanie trendu ochrany politickej diskusie v judikatúre\nESĽP vyplýva aj z jeho aktuálnych rozhodnutí (Karácsony a spol. v. Maďarsko, resp. Szél\na spol. v. Maďarsko), «v ktorých bolo zdôraznené, že „(verbálny a aj neverbálny) prejav\ndemokraticky zvoleného parlamentného reprezentanta požíva veľmi vysokú úroveň\nochrany“». V posudzovanom prípade (Karácsony a spol. v. Maďarsko) treba „zvýrazniť\ntézu o ochrane nielen verbálneho, ale aj neverbálneho prejavu poslancov, a to v kontexte\nzákazu vnášať do rokovacej sály transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne\nzobrazenia (§ 32 ods. 4 rokovacieho poriadku) a zákazu využívať zvukové prezentácie,\nobrazové prezentácie a obrazovo-zvukové prezentácie počas vystúpenia v rozprave (§ 27\nods. 7 rokovacieho poriadku)“. Navrhovatelia považujú zákaz transparentov a plagátov za\nspiatočnícke opatrenie, ktoré nie je kompatibilné s dnešnou post-posmodernou dobou,\nv ktorej žijeme. „Nová generácia prestáva rozumieť písanému slovu... pričom sa javí, že\nmoderné technológie... sú optimálnym nástrojom, ktorým je možné zrozumiteľne\nprezentovať aj komplikované posolstvo... Dôraz na možnosť podať informácie zrozumiteľne\na výstižne (napr. prostredníctvom grafu pri ekonomických témach) je podstatná aj vo\nvzťahu k fungovaniu médií, ktoré sú z objektívnych dôvodov (limitovaný vysielací\nčas/ohraničený priestor na stránke tlačených novín) častokrát nútené pristupovať k\ninformačnej skratke... Pluralita, ktorá je jedným z hlavných atribútov slobody slova\na prejavu, by sa mala vzťahovať nielen na pluralitu samotných názorov, ale aj na pluralitu\n(mnohosť) spôsobov a foriem jej realizácie.“\n6. V časti V návrhu (návrh navrhovateľov časť IV neobsahuje, pozn.) navrhovatelia\npoukázali na nesúlad napadnutých častí zákona o rokovacom poriadku s princípom ochrany\n\n5\n\nslobodnej súťaže politických síl (bod 3). V tejto súvislosti navrhovatelia uviedli:\n„Napadnuté ustanovenia rokovacieho poriadku sú nesporne obmedzením slobody prejavu\nposlancov a ich práva vyhľadávať a šíriť informácie... V kontraste k týmto obmedzeniam je\n§ 28 ods. 1 rokovacieho poriadku, v zmysle ktorého sa predsedovi NR SR udelí slovo\nkedykoľvek o to požiada, pričom dĺžka jeho rečníckeho času nie je obmedzená... Takýto\nprávny mechanizmus je (i) jednak v rozpore s čl. 13 ods. 5, keďže umožňuje neuplatňovať\nobmedzenia práva na slobodu prejavu vo vzťahu k predsedovi NR SR (je vyňatý\nz pôsobnosti týchto obmedzení) a (ii) zároveň zasahuje do slobodnej súťaže politických síl\nv demokratickej spoločnosti, keďže neprimerane a neodôvodnene preferuje jeden subjekt\n(ktorý nie je nezávislý, ale reprezentuje svoju politickú stranu) voči ostatným subjektom,\nčím sa do systému dostáva výrazný prvok nerovnováhy... toto zvýhodnenie je absolútne, tzn.\nže sa nevzťahuje len na oblasť špecifických ústavnoprávnych právomocí a kompetencií\npredsedu NR SR (predovšetkým čl. 89 ods. 2 Ústavy SR), ale naopak kedykoľvek... je...\nzrejmé, že v rámci schôdze NR SR budú (i) poslanci NR SR obmedzovaní v rámci ich\nprejavu, avšak (ii) zložky výkonnej moci (členovia vlády SR a prezident SR) obmedzené nie\nsú. Bez ambície o hĺbkový rozbor základných postulátov parlamentnej republiky v duchu\nmodernej konštitucionalistiky je možné konštatovať, že takáto disproporcia je v rámci\nvzťahov medzi zákonodarnou a výkonnou mocou neštandardná.“\n7. V časti VI návrhu navrhovatelia poukázali na nesúlad napadnutých častí zákona\no rokovacom poriadku s princípmi právneho štátu (bod 3). V tejto súvislosti navrhovatelia\nakcentovali princíp právnej istoty (PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 19/98) a uviedli: «Napadnuté\nustanovenie § 32 ods. 2 rokovacieho poriadku vymedzuje právo osoby predsedajúcej\nschôdzi NR SR vyzvať na zachovanie poriadku poslanca NR SR, ktorý svojimi prejavmi\nalebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti, alebo ktorý svojím konaním\nnarúša priebeh rokovania... Problémovým, v kontexte ústavného imperatívu zrozumiteľnosti\na jasnosti právnych noriem, je vágny pojem „hranice slušnosti“... neexistuje žiaden\nobjektívny referenčný rámec (napr. etický kódex poslanca NR SR), ktorý by umožňoval\nposúdiť aplikujúcemu subjektu (predsedajúcemu) vzťah problémového konania poslanca\nNR SR k normám slušnosti. Vytvára sa tým priestor pre právnu úvahu aplikujúceho\nsubjektu, ktorý však vychádza zo svojich subjektívnych predstáv o slušnosti, o ktorých daný\n\n6\n\nposlanec nemôže mať informáciu...» Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí\nHandyside proti Spojenému kráľovstvu uviedol: «Sloboda prejavu sa... uplatňuje nielen vo\nvzťahu k informáciám alebo myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo alebo sú považované\nza neútočné či neutrálne, ale aj vo vzťahu k tým, ktoré urážajú (obťažujú), šokujú či\nznepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť\na veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o „demokratickej spoločnosti“.» Podľa\nnavrhovateľov „[u]vedené platí obzvlášť v kontexte ďalšieho napadnutého ustanovenia\nrokovacieho poriadku (§ 32 ods. 5), v zmysle ktorého je možné za opakované narušenie\nporiadku (ktoré môže nastať aj v dôsledku prekročenia hraníc slušnosti) iniciovať\ndisciplinárne konanie voči poslancovi NR SR a teda priamo sankcionovať tohto poslanca\nNR SR“.\n8. V časti VII návrhu navrhovatelia reagovali na doktrínu autonómie parlamentu,\nv zmysle ktorej platí, že ústavný súd je zdržanlivý v otázkach vnútroorganizačných\nmechanizmov fungovania národnej rady. V tomto ohľade citovali z rozhodnutia ústavného\nsúdu sp. zn. PL. ÚS 11/2012.\n9. V časti VIII návrhu navrhovatelia požiadali o prednostné prerokovanie návrhu,\npričom naliehavosť odôvodnili predchádzajúcimi časťami tohto návrhu (II až VII).\n10. Navrhovatelia formulujú petit svojho návrhu takto:\n„(i) Ustanovenia § 27 ods. 7, § 30 a § 32 ods. 4 zákona... č. 350/1996 Z. z.\no rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení... neskorších predpisov\nnie sú v súlade s Čl. 13 ods. 4, Čl. 26 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a Čl. 10\nods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských právach a základných slobôd.\n(ii) Ustanovenia § 28 ods. 1 zákona... č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku\nNárodnej rady Slovenskej republiky v znení... neskorších predpisov nie sú v súlade s Čl. 13\nods. 1 a Čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky.\n(iii) Ustanovenia § 32 ods. 2 v spojení s § 32 ods. 5 zákona... č. 350/1996 Z. z.\no rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení... neskorších predpisov\nnie sú v súlade s Čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“\n\n7\n\nII.\n11. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou...\nPodľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a)\naž f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym\npredpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať ústavnému\nsúdu návrh na začatie konania.\nPodľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy a § 18 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde\nústavný súd začne konanie, ak návrh podá najmenej pätina poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky.\n12. Ústavný súd návrh na začatie konania prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú\ndôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa\n\n§\n\n25\n\nods.\n\n2\n\nzákona\n\no ústavnom\n\nsúde\n\nnávrhy\n\nvo\n\nveciach,\n\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti\npredpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľov konštatoval,\nže navrhovatelia sú podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy v spojení s § 18 ods. 1 písm. a)\nzákona o ústavnom súde aktívne legitimovaní na podanie návrhu na začatie konania\no súlade právnych predpisov, pričom ich návrh obsahuje všetky náležitosti ustanovené\nzákonom o ústavnom súde. Na základe tohto zistenia ústavný súd dospel k záveru, že nie sú\ndôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto ho podľa\n§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde prijal na ďalšie konanie (bod 1 výroku tohto\nuznesenia).\n\n8\n\nIII.\n14. Skupina poslancov predložila aj návrh, aby ústavný súd súčasne s prijatím ich\nnávrhu na ďalšie konanie podľa § 38 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol o pozastavení\núčinnosti napadnutých ustanovení zákona o rokovacom poriadku.\nPodľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1,\nmôže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých\nich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí\nznačná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.\nPodľa § 38 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prijme návrh na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, môže uznesením\npozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich\nustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody\nalebo ľudské\n\npráva\n\na\n\nzákladné\n\nslobody\n\nvyplývajúce\n\nz medzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom (ďalej len „základné práva alebo slobody“), ak hrozí značná hospodárska škoda\nalebo iný vážny nenapraviteľný následok.\nPodľa § 38 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže rozhodnúť\no pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich\nustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať\nkonkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti,\nktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný\nnásledok. O tomto návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu.\n15. Návrh na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení zákona o rokovacom\nporiadku navrhovatelia odôvodnili v rozsahu uvedenom v bode 4, pričom v ich prípade platí\nrežim ustanovenia § 38 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a nie – ako nesprávne uvádzajú –\n§ 38 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n\n9\n\n16. V súvislosti s rozhodovaním o návrhu skupiny poslancov na pozastavenie\núčinnosti napadnutých ustanovení zákona o rokovacom poriadku ústavný súd zdôrazňuje, že\nk uplatneniu svojej právomoci podľa čl. 125 ods. 2 ústavy pristupuje vo svojej doterajšej\njudikatúre len v dostatočne odôvodnených prípadoch a pritom celkom výnimočne, t. j. keď\nsú spôsob ohrozenia označených základných práv a slobôd, resp. hrozba hospodárskej\nškody alebo iného nenapraviteľného následku v návrhu dostatočne konkretizované,\npričom z okolností prípadu zjavne vyplýva, že ide o tvrdenie navrhovateľov, ktoré možno\npovažovať za preukázané, a teda opodstatnené (napr. PL. ÚS 13/09).\n17. Navrhovatelia svoj návrh na pozastavenie účinnosti napadnutých zákonných\nustanovení odôvodnili v podstate tým, že prvá schôdza národnej rady podľa novej (v tomto\nnávrhu rozporovanej, pozn.) právnej úpravy sa má uskutočniť už 31. januára 2017, na ktorej\nsa majú prerokovať závažné legislatívne návrhy. Napadnuté zákonné obmedzenia – „či už\nv rovine časového obmedzenia alebo na úrovni regulácie formálnych spôsobov prezentácie\nnázoru poslancov NR SR“ – môžu podľa názoru navrhovateľov „vyústiť do ľahkovážneho\n(rozumej nedokonalého a chybného) výsledku legislatívneho procesu“.\n18. K času rozhodovania ústavného súdu však národná rada uskutočnila už dve\nschôdze, ktoré sa uskutočnili v čase od 31. januára 2017 do 14. februára 2017 (12. schôdza)\na v čase od 14. februára 2017 do 17. februára 2017 (13. schôdza). Na svojej 12. schôdzi\nnárodná rada prerokovala 93 bodov programu (zväčša návrhy zákonov), ako aj ďalšie body\n– napr. interpelácie, odpovede členov vlády na interpelácie a hodina otázok. Na svojej\n13. schôdzi národná rada prerokovala jediný bod programu – návrh na vyslovenie nedôvery\npredsedovi vlády Slovenskej republiky. Nosný – navrhovateľmi prezentovaný – dôvod na\npozastavenie účinnosti napadnutých zákonných ustanovení zákona o rokovacom poriadku,\na to že 31. januára 2017 sa má uskutočniť schôdza národnej rady na základe nových\npravidiel rokovania, sa takto stal obsolétny a iné dôvody ústavný súd nevzhliadol.\n19. V neposlednom rade ústavný súd k odôvodneniu navrhovateľov v bode 4 uvádza,\nže pozastavenie účinnosti sa podľa ich návrhu má dotknúť všetkých napadnutých\nustanovení zákona o rokovacom poriadku (t. j. § 27 ods. 7, § 28 ods. 1, § 30 a § 32 ods. 2\n\n10\n\na 4 v spojení s § 32 ods. 5), ktorých obsah i rozsah celkom zjavne presahuje navrhovateľmi\nuvádzané nosné dôvody/výhrady samotného návrhu. Navrhovatelia v petite návrhu\npožadujú vysloviť nesúlad napríklad aj týchto zákonných pravidiel: „Rečník hovorí\nspravidla vo voľnom prednese. Pri svojom vystúpení môže použiť poznámky v papierovej\npodobe alebo v elektronickej podobe...“, „... prezidentovi republiky a členom vlády sa udelí\nslovo, kedykoľvek o to požiadajú...“, „Do rokovacej sály je zakázané vnášať... zbrane,\nvýbušniny a paralyzujúce prístroje a látky...“ V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že\nnepovažoval za účelné a „technicky“ bezproblémové, aby uvedené diskrepancie rozsahu\nnapadnutých častí zákona o rokovacom poriadku (body 2 a 10) a uvádzaných nosných\ndôvodov (body 3 až 7) odstránil už v tejto procesnej fáze predbežného prerokovania napr.\ntým spôsobom, že by návrh prijal (časť II) výlučne v rozsahu uvádzaných nosných dôvodov\na vo zvyšnej časti by ho odmietol [pozri napr. vyššie uvedené v kurzíve, ktoré navrhovatelia\n(vyjmúc body 2 a 10) argumentačne nerozporujú]. Ústavný súd sa s uvedeným vysporiada\nvo svojom meritórnom rozhodnutí, a to z dôvodu komplexného posúdenia ústavnosti\nnapadnutých častí zákona o rokovacom poriadku (bod 10).\n20. Možno preto uzavrieť, že v danom prípade ústavný súd nezistil dôvody alebo\nokolnosti, ktoré by pri prijatí návrhu na ďalšie konanie mali viesť k uplatneniu jeho\nprávomoci podľa čl. 125 ods. 2 ústavy, návrh navrhovateľov na pozastavenie účinnosti\noznačených ustanovení zákona o rokovacom poriadku zároveň vyhodnotil ako nedostatočne\nodôvodnený, keďže v ňom absentujú skutočnosti, ktoré by preukazovali, že môže dôjsť\nk ohrozeniu základných práv alebo slobôd, resp. že hrozí značná hospodárska škoda alebo\niný vážny nenapraviteľný následok podľa § 38 ods. 2 zákona o ústavnom súde, preto tomuto\nnávrhu navrhovateľov nevyhovel (bod 2 výrokovej časti tohto rozhodnutia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. marca 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "práva a slobody – politické-princíp slobodnej súťaže politických síl", "konanie-disciplinárne", "poslanec, poslanecký mandát", "práva a slobody – politické-sloboda prejavu a právo na informácie", "Zbierka zákonov Slovenskej republiky", "rokovací poriadok", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp právneho štátu", "súlad-súlad právnych predpisov", "práva a slobody – politické-sloboda prejavu a právo na informácie", "rokovací poriadok", "právna istota", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp právneho štátu", "poslanec, poslanecký mandát", "konanie-disciplinárne", "Zbierka zákonov Slovenskej republiky", "súlad-súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:690335f2-de3b-4e19-8b58-aca70bb929b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.146.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 146/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 146/2016 z 11. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.146.2016.1"}, {"guid": "ussr:4a3054eb-1ab4-4714-84ce-907d1a2a0117", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2012 z 17. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-17", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a3054eb-1ab4-4714-84ce-907d1a2a0117"}, {"guid": "ussr:c7d7c5c5-c3df-44c2-a4eb-e4a4989e14f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/09 z 2. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-02", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7d7c5c5-c3df-44c2-a4eb-e4a4989e14f6"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a"}], "citovane_v": []}