{"guid": "ussr:a11e3604-e987-4759-a59e-031e77d98026", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.41.2015.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 41/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 41/2015 z 15. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. februára 2017, sp. zn. PL. ÚS 41/2015, ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.41.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-02-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["zamieta", "zamieta", "zamieta", "zamieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a11e3604-e987-4759-a59e-031e77d98026", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.41.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.41.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.41.2015.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 41/2015-103\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. februára 2017\nv pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra\nBrňáka, Ľudmily Gajdošíkovej, Milana Ľalíka, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa,\nMarianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika (sudca spravodajca) vo veci\nnávrhu skupiny 66 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených advokátom\nJUDr. Petrom Kubinom, advokátska kancelária, Štefánikova 15, Bratislava, na začatie\nkonania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 82b ods. 2\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z., ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nv spojení s čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky takto\nrozhodol:\nNávrh skupiny 66 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z a m i e t a.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nPredmet návrhu a priebeh konania\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 1. júla 2015\ndoručený návrh skupiny 66 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len\n„navrhovatelia“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“). Navrhovatelia ústavnému súdu navrhli rozhodnúť o nesúlade § 82b ods. 2 zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“),\ns čl. 39 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1, 2 a 4 ústavy.\n2. Navrhovatelia uviedli, že 1. júla 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 140/2015 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj „zákon č. 140/2015 Z. z.“\nalebo „Novela ZoSP“). Do zákona o sociálnom poistení sa ním zaviedol inštitút\nminimálneho dôchodku, ktorého cieľom je podľa dôvodovej správy „zabezpečiť\npoistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť,\ndôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec odkázaný na pomoc v hmotnej\nnúdzi. Za tým účelom sa starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok vyplácaný\npo dovŕšení dôchodkového veku zvýši poistencovi, ktorý splní zákonom ustanovené\npredpoklady, tak, aby suma tohto dôchodku alebo suma úhrnu dôchodkov, ktoré sa\npoistencovi vyplácajú alebo na ktoré má nárok, bola vyššia ako suma životného minima\npre jednu plnoletú fyzickú osobu.“.\n3. Podľa navrhovateľov bolo napadnuté ustanovenie doplnené do novely ZoSP\nna základe pozmeňujúceho návrhu z dôvodu, že (podľa spoločnej správy výborov) sporiteľ\n2\n\nza obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení (ďalej aj „II. pilier“) «neplatí plnú\nsadzbu starobného poistenia, pretože stanovenú časť platí vo forme príspevkov na starobné\nsporenie do II. piliera. Rovnaký princíp je dôvodné a opodstatnené uplatniť aj pri stanovení\nzásad zníženia sumy minimálneho dôchodku, na ktorý sa za stanovených podmienok zvyšuje\nstarobný dôchodok sporiteľa, ktorý je naďalej z hľadiska druhového členenia dôchodkových\ndávok, starobným dôchodkom... Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa reaguje\nna možnosť vzniku morálneho hazardu v súvislosti so zavedením minimálneho dôchodku\npri skupine poistencov – sporiteľov. V prípade nižšej príjmovej skupiny sporiteľov by totiž\npo zavedení minimálneho dôchodku v podobe predloženej do NR SR mohlo dôjsť k takému\nstavu, kedy by z dôvodu dopadov investičných rozhodnutí sporiteľa a/alebo portfólio\nmanažérov spravujúcich fondy II. piliera boli spôsobené straty „sanované“ z prostriedkov\ndaňovníkov (v podobe garancie minimálneho dôchodku) a zisky sprivatizované (v prípade,\nže by riziková investičná stratégia priniesla sporiteľovi v úhrne z I. a II. piliera vyšší\ndôchodok než by mal, ak by do II. piliera nevstúpil a zároveň vyšší než minimálny\ngarantovaný dôchodok).».\n4. Kritizované ustanovenie podľa navrhovateľov diskriminuje občanov z dôvodu ich\npostavenia ako sporiteľov v systéme starobného dôchodkového sporenia (v II. pilieri) a je\nv rozpore so zásadou rovnosti v právach a zásadou nediskriminácie pri uplatňovaní\nzákladného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy,\npretože vytvára nerovnosť medzi občanmi uplatňujúcimi svoje základné právo.\n5. Podľa\n\nnavrhovateľov\n\nzníženie\n\nminimálneho\n\ndôchodku\n\nz dôvodu\n\núčasti\n\nna starobnom dôchodkovom sporení nesleduje ústavne nevyhnutný, rozumne odôvodnený,\nlegitímny cieľ, resp. legitímny a ospravedlniteľný dôvod na odlišné zaobchádzanie, pretože:\n„(a) doplatok (čiastka rozdielu medzi minimálnym dôchodkom a dôchodkom,\nna ktorý vznikol poistencovi nárok) sa financuje zo štátneho rozpočtu a nie z fondov\nSociálnej poisťovne;\n(b) nárok na minimálny dôchodok závisí od počtu kvalifikovaných rokov trvania\ndôchodkového poistenia;\n\n3\n\n(c) ak poistenec dosiahol potrebný počet kvalifikovaných\n\nrokov trvania\n\ndôchodkového postenia, nárok na minimálny dôchodok a jeho výška nezávisí od výšky\npríjmov, resp. zaplatených odvodov poistenca.“.\n6. Argument uvedený v bode „(a)“ navrhovatelia vysvetlili skutočnosťou,\nže doplatok, ako rozdiel medzi minimálnym dôchodkom a dôchodkom, na ktorý vznikol\npoistencovi nárok podľa zákona o sociálnom poistení, nie je financovaný z fondu\nstarobného poistenia, ale zo štátneho rozpočtu, na tvorbe ktorého sa každý občan podieľa\nplatením daní a poplatkov. Na povinnosť občana platiť dane a poplatky pritom nemá žiaden\nvplyv skutočnosť, či je alebo nie je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom\ndôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o starobnom dôchodkovom sporení“ alebo „ZoSDS“). Doplatok\ndo výšky minimálneho dôchodku má teda charakter štátnej sociálnej dávky (podobne ako\nnapríklad prídavky na deti či rodičovské príspevky). Štátne sociálne dávky sú typické tým,\nže sú priznávané na základe potreby a solidarity a nie na základe zásluhy či miery\nprispievania poberateľa dávky na sociálne zabezpečenie.\n7. K dôvodu uvedenému v bode „(b)“ navrhovatelia uviedli, že podstatou\nminimálneho dôchodku je zabezpečiť určitú minimálnu príjmovú hranicu pre všetky osoby\nbez rozdielu a bez ohľadu na ich príjmy a mieru, ktorou sa podieľali na financovaní štátu.\nAk bolo účelom zavedenia minimálneho dôchodku dosiahnutie stavu, aby žiaden dôchodca,\nktorý splnil všeobecné podmienky pre vznik nároku na minimálny dôchodok, nebol\nodkázaný na pomoc v hmotnej núdzi, potom je podľa navrhovateľov napadnuté ustanovenie\nv rozpore s týmto účelom a práve ono bráni jeho dosiahnutiu, resp. zvyšuje riziko jeho\nnedosiahnutia.\n8. K argumentu uvedenému v bode „(c)“ navrhovatelia uviedli, že pri inštitúte\nminimálneho dôchodku absentuje princíp zásluhovosti. Nárok na minimálny dôchodok\n(resp. jeho doplatok) a jeho výška nijako nezávisia od výšky odvodov na dôchodkové\npoistenie zaplatených poistencom, pokiaľ poistenec dosiahol potrebný počet rokov trvania\nstarobného dôchodkového poistenia.\n\n4\n\n9. Poukazujúc na čl. 39 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy navrhovatelia\nzdôraznili, že podľa platnej právnej úpravy je starobné dôchodkové sporenie podľa zákona\no starobnom dôchodkovom sporení oficiálnym a zákonom aprobovaným systémom\nhmotného zabezpečenia v starobe rovnocenným s dôchodkovým poistením podľa zákona\no sociálnom poistení. Ak sa fyzická osoba rozhodne, že svoje základné právo na primerané\nhmotné zabezpečenie v starobe uplatní aj účasťou v systéme starobného dôchodkového\nsporenia, za toto rozhodnutie jej podľa čl. 12 ods. 4 ústavy nesmie byť spôsobená ujma\nna právach. Napadnuté ustanovenie však práve takúto ujmu spôsobuje. Osobe, ktorá sa\n(slobodne a využijúc svoju zákonnú možnosť) rozhodla byť sporiteľom v II. pilieri,\ngarantuje nižšiu sumu minimálneho dôchodku než osobe, ktorá sa (rovnako slobodne\na využijúc svoju zákonnú možnosť) rozhodla zostať výlučne poistencom Sociálnej\npoisťovne.\n10. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania dospel ústavný súd\nk záveru o splnení predpokladov na meritórne prerokovanie veci, ktoré sú ustanovené\nv ústave a v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a preto uznesením č. k.\nPL. ÚS 41/2015-19 z 9. septembra 2015 prijal tento návrh na ďalšie konanie. Označeným\nuznesením ústavný súd zároveň zamietol návrh na pozastavenie účinnosti napadnutého\nprávneho predpisu obsiahnutý v návrhu na začatie konania.\n11. Ústavný súd požiadal 23. novembra 2015 podľa § 39 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde Národnú radu Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“) a vládu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „vláda“) o stanovisko k návrhu.\n12. Národná rada vo svojom stanovisku č. PREDS-873/2015 doručenom ústavnému\nsúdu 19. mája 2016 zdôraznila, že sociálne poistenie je ako systém založený na poistnom\nprincípe - osobnej participácii premietajúcej sa do zohľadňovania „zásluhovosti“\npri výpočte dôchodkovej dávky a na sociálnej solidarite a garancii štátu. Starobné\ndôchodkové sporenie je sporením upraveným zákonom. Jeho účelom je síce spolu\ns dôchodkovým poistením zabezpečiť príjem sporiteľovi v starobe a pozostalým pre prípad\n5\n\njeho smrti, avšak ako z odvodeného gramatického tvaru „sporiť“ vyplýva, ide o vytváranie,\nzhromažďovanie, či odkladanie úspor, prostriedkov, ktoré si sporiteľ ukladá vo vybranej\ndôchodcovskej\n\nsprávcovskej\n\nspoločnosti.\n\nDiferencované\n\nzabezpečenie\n\nzákladných\n\nživotných podmienok v príslušných zákonoch neznamená automaticky nesúlad s čl. 39\nústavy. Vzhľadom na skutočnosť, že ústava nedefinuje základné životné podmienky,\numožňuje zákonodarcovi zvážiť, akým spôsobom zabezpečenie základného práva na\nprimerané hmotné zabezpečenie zrealizuje. Tak mu to umožňuje čl. 39 ods. 3 ústavy.\nPorušenie princípu rovnosti nemožno posudzovať len z kvantitatívneho hľadiska\ndiferencovaného určenia súm. Rovnosť v právach podľa čl. 12 ods. 2 ústavy neznamená\nkvantitatívne vyjadrenú rovnosť, ale takú rovnosť v právach, ktorá musí mať svoj ďalší,\nkvalitatívny rozmer.\n13. Vo vzťahu k čl. 39 ods. 1 ústavy národná rada zároveň uviedla, že zavedenie\nminimálneho dôchodku je naplnením uvedeného základného sociálneho práva zaručeného\nústavou, keďže zaručuje príjem v určenej výške pre všetkých, ktorí majú nárok na starobný\nalebo invalidný dôchodok. Keďže ide o dôchodkovú dávku, stanovenie jej podmienok musí\nvychádzať z obdobných kritérií, aké platia pre nárok na dôchodok.\n14. S poukazom na vybrané ustanovenia revidovanej Európskej sociálnej charty\nRady Európy (čl. 12 a čl. 23) národná rada uviedla, že zabezpečenie primeraných zdrojov\nv starobe nie je výlučne povinnosťou\n\nštátu, ale môžu a majú sa na ňom podieľať\n\naj súkromné organizácie – v tomto prípade dôchodcovské správcovské spoločnosti. Nimi\nposkytovaný dôchodok je preto práve v záujme rovnosti potrebné zohľadniť, čo však\nv niektorých prípadoch môže viesť aj k zníženiu doplatku k dôchodku.\n15. Zdroj\n\nfinancovania\n\nminimálneho\n\ndôchodku,\n\nako\n\nargument\n\npoužitý\n\nnavrhovateľmi, nie je podľa národnej rady relevantný na ustanovenie minimálneho\ndôchodku a určenie jeho výšky, pretože aj fondy Sociálnej poisťovne sú súčasťou verejných\nfinancií, takže je bezpredmetné, z akých finančných prostriedkov je vyplácaný. Taktiež sa\nnemožno stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že minimálny dôchodok, resp. príplatok\nk dôchodku do jeho dosiahnutia, má charakter štátnej sociálnej dávky. Tá je totiž vyplácaná\nustanoveným osobám z dôvodu existencie určitého stavu u nich. Dôchodok, na rozdiel\n6\n\nod štátnej sociálnej dávky, je však „osobnou dávkou“, nakoľko je viazaný na odpracovanú\ndobu a zaplatené príspevky.\n16. Národná rada zároveň súhlasila s upustením od ústneho pojednávania vo veci\nsamej.\n17. Vláda v zastúpení Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo svojom\nstanovisku č. 50312/2015/160 doručenom ústavnému súdu 8. februára 2016 vyslovila súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania v predmetnej veci. K veci samej uviedla, že návrh\nnovely ZoSP ustanovoval rovnakú hranicu minimálneho dôchodku, pod ktorú by sa\n30 rokov pracujúca osoba nemala dostať bez ohľadu na to, či išlo alebo nešlo o poistenca –\nsporiteľa. Na základe dodatočných analýz sa ukázalo, že v prípade nižšie príjmovej skupiny\npoistencov, ktorí sú zároveň sporiteľmi, by po zavedení minimálneho dôchodku v podobe\npredloženej do národnej rady mohlo dôjsť k takému stavu, kedy by prípadné straty\nvyplývajúce z investičných rozhodnutí sporiteľa a/alebo portfólio manažérov spravujúcich\ndôchodkové fondy v rámci II. piliera boli „sanované“ z prostriedkov daňovníkov (v podobe\ngarancie minimálneho dôchodku) a zisky sprivatizované (v prípade, že by riziková\ninvestičná stratégia priniesla sporiteľovi v úhrne z I. a II. piliera vyšší dôchodok než by mal,\nak by do II. piliera nevstúpil a zároveň vyšší než minimálny garantovaný dôchodok).\nNa elimináciu takéhoto stavu bol prijatý pozmeňujúci návrh, podľa ktorého sa suma\nminimálneho dôchodku poistencovi – sporiteľovi zníži podľa rovnakých zásad ako sa mu\nznižuje starobný dôchodok z I. piliera za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom\nsporení v II. pilieri.\nZ makroekonomického pohľadu je potrebné uviesť, že zo samotného charakteru\nnastavenia II. piliera vyplýva, že má ísť o samofinancovateľný, a teda dlhodobo udržateľný\nsystém, pretože ak by to tak nebolo, II. pilier stráca opodstatnenosť. Štátom garantované\nby malo byť len vhodne regulované prostredie, v ktorom sa sporenie a následná výplata\nv II. pilieri realizuje. Zvádzaním akýchkoľvek garancií výšky dôchodku by totiž štát na seba\npreberal opäť riziká, ktoré sa pri zavádzaní II. piliera snažil preniesť na súkromný sektor.\nV prípade, ak by sa minimálny dôchodok vzťahoval aj na druhopilierové dôchodky, naštrbil\nby sa tým samotný charakter a účel sporenia v II. pilieri, t. j. aby si ľudia sami sporili\nna svoje budúce dôchodky a aby sa tým odbremenil štát od financovania časti\n7\n\ndôchodkových príjmov svojich občanov, a to predovšetkým z dôvodu zabezpečenia\ndlhodobej finančnej udržateľnosti dôchodkového systému.\nZ mikroekonomického pohľadu štát nemá záujem, aby rozhodnutie poistenca vstúpiť\ndo II. piliera bolo, okrem iných opodstatnených faktorov, akými sú napríklad vek, príjmové\npodmienky poistenca a trendy výnosnosti II. piliera, ovplyvnené aj neželaným\ndeterminantom, a to zárukou, že dôsledok prípadného zlého rozhodnutia prevezme na seba\nštát formou garancie minimálneho dôchodkového príjmu. Uvedené podporuje aj skutočnosť,\nže jedným z nosných princípov II. piliera je zásluhovosť. Účelom pozmeňujúceho návrhu\nbolo teda vytvoriť právne prostredie, ktoré by zachovávalo základné princípy II. piliera,\nktorými sú samofinancovateľnosť a zásluhovosť a vytvorilo motivačný tlak na to, aby\nv II. pilieri boli predovšetkým takí sporitelia, ktorí sa o svoje úspory dokážu a chcú\nzaujímať, a pre ktorých je to výhodné, a motivačný tlak aj na dôchodkové správcovské\nspoločnosti, aby čo najlepšie zhodnocovali úspory sporiteľov pri dodržaní pravidiel\nobozretného podnikania. Tento cieľ možno považovať za legitímny.\n18. Zákonodarcom použité prostriedky považuje vláda aj za primerané, a to z týchto\ndôvodov:\n«1. rozhodnutie vstúpiť do II. piliera (a počas otvorenia aj vystúpiť) je výlučne\nna vôli poistenca,\n2. napadnutým ustanovením nestrácajú poistenci sporitelia nárok na minimálny\ndôchodok ako taký, naopak, ich nárok zodpovedá ich „účasti“ v I. pilieri,\n3. dôchodkový príjem z II. piliera sa nezapočítava do úhrnu príjmov relevantných\npre vznik nároku na minimálny dôchodok (s výnimkou pozostalostných dôchodkov),\n4. spôsob krátenia sumy zvýšenia sumy starobného dôchodku do sumy minimálneho\ndôchodku je nastavený principiálne rovnako, ako je nastavený spôsob krátenia samotného\nzákladného I. pilierového starobného dôchodku,\n5. ak by sa poistenci – sporitelia ocitli v hmotnej núdzi, ich základné životné\npodmienky budú zabezpečené v zásade rovnako, akoby boli zabezpečené, ak by neboli\nv II. pilieri (rovnako to platí pre poistencov, ktorí nespĺňajú podmienku získania aspoň 30\nkvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia).»\n\n8\n\n19. Argument navrhovateľov o zdroji financovania minimálneho dôchodku považuje\nvláda za irelevantný. Rovnako nesúhlasí s tvrdením, že doplatok do výšky minimálneho\ndôchodku má charakter štátnej sociálnej dávky. Cieľom zavedenia inštitútu zvýšenia sumy\nstarobného dôchodku alebo invalidného dôchodku do sumy minimálneho dôchodku nebolo\nplošne chrániť životnú úroveň všetkých dôchodcov, čo potvrdzuje aj návrh úpravy\nminimálneho dôchodku predložený do národnej rady (napr. vzhľadom na podmienku\ndosiahnutia aspoň 30 kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia). Preto nemožno\nakceptovať snahu navrhovateľov asociovať charakter takéhoto zvýšenia sumy základného\ndôchodku s charakterom štátnych sociálnych dávok. Na druhej strane, ani štátne sociálne\ndávky nemusia byť vyplácané iba na základe solidarity, bez akýchkoľvek podmienok, ktoré\nvytvárajú rôzne skupiny poberateľov týchto dávok. Dôvodom zavedenia dvojpilierového\nzákladného povinného dôchodkového systému bola vzhľadom na spoločenské, ekonomické\na demografické zmeny žiaduca diverzifikácia nástrojov slúžiacich na plnenie úloh štátu\nsúvisiacich so systémom sociálneho zabezpečenia. Z odlišného charakteru oboch systémov\n(I. pilier – dávkovo definovaný, II. pilier – príspevkovo definovaný) vyplýva aj odlišný\nmechanizmus určovania dôchodkov v I. a II. pilieri (vrátane garantovania väčšej solidarity\nv I. pilieri), a tým aj odlišné postavenie poistencov – sporiteľov a poistencov – nesporiteľov.\nAk si fyzická osoba uplatní právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe\nprostredníctvom voľby sporenia v II. pilieri, nie je podľa názoru vlády možné považovať\nza ujmu (diskrimináciu) jej odlišné postavenie v porovnaní s fyzickou osobou, ktorá si\nnezvolila II. pilier, a ktorej právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa realizuje\nvýlučne prostredníctvom I. piliera.\n20. Vláda navrhla nevyhovieť návrhu navrhovateľov.\n21. Stanovisko národnej rady i vlády zaslal ústavný súd 1. júna 2016 navrhovateľom\ns možnosťou reagovať na ne. Zároveň požiadal o vyjadrenie k otázke upustenia od ústneho\npojednávania vo veci.\n22. Navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručili 3. augusta\n2016 ústavnému súdu svoje stanovisko. Súhlasili s upustením od ústneho pojednávania\nvo veci samej. Zároveň namietli, že vyjadrenie národnej rady podpísal Béla Bugár,\n9\n\npodpredseda národnej rady, ktorý bol v danom konaní „zároveň jedným zo 66\nnavrhovateľov a vzhľadom na špecifický charakter konania o súlade právnych predpisov...\nsa tohto svojho postavenia nemôže zbaviť.“. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo\npodľa názoru navrhovateľov stanovisko národnej rady podané neoprávnenou osobou,\na preto by naň ústavný súd nemal vôbec prihliadať.\n23. K samotnému obsahu vyjadrenia národnej rady navrhovatelia uviedli, že\ndôchodkové poistenie ako celok (či už s účasťou v II. pilieri alebo bez nej) sa vyznačuje\nprincípom zásluhovosti. Pri minimálnom dôchodku však zásluhovosť absentuje.\nNa minimálny dôchodok má nárok každý, kto prispieva na dôchodkové poistenie\npo predpísaný počet kvalifikovaných rokov, a to bez ohľadu na to, akú celkovú sumu\ndo systému dôchodkového poistenia odvedie. Nižší nárok dôchodcov – sporiteľov na dávku\nfinancovanú zo zdrojov, na ktorých tvorbe sa podieľajú v miere neovplyvnenej\na neovplyvniteľnej ich účasťou na II. pilieri dôchodkového zabezpečenia, nie je možné\nlegitímne odôvodniť ich nižšou mierou prispievania na tvorbu zdrojov, z ktorých sa táto\ndávka vôbec nefinancuje. Minimálny dôchodok je financovaný zo zdrojov, na ktorých\ntvorbe sa všetci podieľajú bez toho, aby na to mala vplyv skutočnosť, že sú alebo nie sú\nsporiteľmi v II. pilieri. Minimálny dôchodok môže štát neskôr zákonom aj celkom zrušiť\na bude to z ústavného hľadiska v poriadku. Ak sa ale štát už rozhodol (dobrovoľne,\nna základe politického programu vlády) ho občanom poskytovať, potom im ho musí\nposkytovať bez diskriminácie.\n24. Navrhovatelia zotrvali na podanom návrhu na začatie konania.\n25. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti návrhu dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n10\n\nII.\nProcesné otázky\n26. Navrhovatelia doručili 7. júna 2016 ústavnému súdu podanie označené\nako „Námietka predpojatosti“, v ktorom podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nodmietli sudkyňu ústavného súdu Ivettu Macejkovú pre jej predpojatosť, a to „so zreteľom\nna jej pomer k právnemu zástupcovi navrhovateľov – advokátovi JUDr. Petrovi Kubinovi“.\nV odôvodnení podania poukázali na vyjadrenia namietanej sudkyne v médiách i na webovej\nstránke ústavného súdu a navrhli, aby ústavný súd menovanú sudkyňu vylúčil z výkonu\nsudcovskej funkcie vo veci sp. zn. PL. ÚS 41/2015.\n27. Plénum ústavného súdu v súlade s § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nna neverejnom zasadnutí uznesením č. k. PL. ÚS 41/2015-90 z 15. februára 2017 rozhodlo,\nže sudkyňa ústavného súdu Ivetta Macejková nie je vylúčená z výkonu sudcovskej funkcie\nvo veci sp. zn. PL. ÚS 41/2015.\n28. Druhá procesná otázka, ktorú musel ústavný súd vyriešiť pred meritórnym\nprerokovaním návrhu, bola námietka navrhovateľov, aby neprihliadal na vyjadrenie\nnárodnej rady ako odporcu, doručené ústavnému súdu 19. mája 2016, keďže ho podpísal\npodpredseda národnej rady pán Béla Bugár, ktorý bol v danom konaní „zároveň jedným\nz Navrhovateľov“.\n29. Vznesená námietka podľa ústavného súdu neprihliada na skutočnosť, že\nmenovaného podpredsedu národnej rady, ktorý v čase podávania predmetného návrhu\nna začatie konania túto funkciu ešte nevykonával a bol poslancom národnej rady, nemožno\nstotožňovať so subjektom aktívne legitimovaným na podanie návrhu podľa čl. 125 ods. 1\npísm. a) v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy.\n30. Vyjadrenie odporcu je procesným podaním kolektívneho orgánu, celého\nzákonodarného zboru, nie vyjadrením funkcionára národnej rady oprávneného procesné\npodanie podpísať. Okrem toho, posudzovanie tejto otázky optikou navrhovateľov by\nznamenalo, že v situácii, keď by súčasťou osobného substrátu navrhovateľa podľa čl. 130\n11\n\nods. 1 písm. a) ústavy boli súčasne predseda národnej rady i jej podpredsedovia, národná\nrada ako odporca by vzhľadom na § 43 ods. 2 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky\nv znení neskorších predpisov prakticky nemohla realizovať svoje právo vyjadriť sa,\npretože jej vyjadrenie by nemal kto podpísať.\n31. Z uvedených\n\ndôvodov\n\nvyhodnotil\n\nústavný\n\nsúd\n\npredmetnú\n\nnámietku\n\nnavrhovateľov ako neopodstatnenú (irelevantnú).\nIII.\nVýchodiská pre rozhodnutie a právne závery vo veci samej – návrh sudcu\nspravodajcu\n32. Po oboznámení sa s obsahom podkladov, ktoré ústavný súd na účel rozhodnutia\nvo veci samej zaobstaral, sudca spravodajca predložil plénu ústavného súdu návrh nálezu,\nktorého podstatný obsah je stručne rekapitulovaný v nasledujúcej časti odôvodnenia\n(v bodoch 33 až 72).\n33. Do účinnosti zákona č. 140/2015 Z. z., teda do zavedenia inštitútu minimálneho\ndôchodku do nášho právneho poriadku, mohol spôsob výpočtu starobného dôchodku\nu individuálneho žiadateľa viesť k výslednej sume, vďaka ktorej sa tento žiadateľ dostal\ndo stavu hmotnej núdze relevantnej z hľadiska zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej\nnúdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o pomoci v hmotnej núdzi“). Starobný dôchodok sa v tom čase, rovnako ako\nv súčasnosti, vypočítaval ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia\ndôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej\ndôchodkovej hodnoty.\n34. Spôsob\n\nvýpočtu\n\nstarobného\n\ndôchodku\n\nodráža\n\nvýrazné,\n\npresvedčivé,\n\nkonzekventné a adresné uplatňovanie zásluhovosti u konkrétneho žiadateľa o priznanie\nnároku na starobný dôchodok. Popísané kvality získava práve vďaka činiteľu priemerného\nosobného mzdového bodu, do výpočtu ktorého vstupujú vymeriavacie základy individuálnej\n12\n\nfyzickej osoby, odrážajúce jej zárobkové pomery, teda ohodnotenie hospodárskej aktivity,\nktorou prispela k úrovni výkonnosti národného hospodárstva.\n35. Zákon o sociálnom poistení zohľadňuje predchádzajúcu účasť poberateľa\nstarobného dôchodku v systéme starobného dôchodkového sporenia tým, že starobný\ndôchodok vypočítaný ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia\ndôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej\ndôchodkovej hodnoty, zníži podľa § 66 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Zníženie\nstarobného dôchodku vyplácaného z I. piliera dôchodkového zabezpečenia je odôvodnené\nnižšími príspevkami do tohto priebežného systému v ekonomicky aktívnej fáze života,\nako aj očakávaním, že zníženie bude kompenzované starobným dôchodkom vyplácaným\nz II. piliera (§ 2 zákona o starobnom dôchodkovom sporení).\n36. Zavedením kategórie minimálneho dôchodku pomáha zákonodarca žiadateľom\no starobný dôchodok, ktorým je kvôli nízkym zárobkovým pomerom počas ekonomicky\naktívnej fázy života priznaný nárok na starobný dôchodok v takej nízkej sume, že sa ocitnú\nv hmotnej núdzi. Týchto poberateľov starobných dôchodkov, ktorí boli dôchodkovo poistení\n(a tým v zásade aj zárobkovo činní) aspoň 30 rokov, nie je správne ponechať len na pomoc\nv hmotnej núdzi a garantovať im prostredníctvom štátneho sociálneho systému mesačný\npríjem kladúci ich na roveň tým, ktorí k úrovni národného hospodárstva prispievali nižšou\nmierou alebo neprispievali vôbec. Zákonodarca si povedal, že ak individuálna zásluhovosť\nnezabezpečí únik poberateľa starobného dôchodku, ktorý bol 30 rokov dôchodkovo\npoistený, z hmotnej núdze, potom práve tridsaťročná ekonomická aktivita odôvodňuje\nposilnenie solidarity spoločnosti, a to tak, že prostredníctvom štátneho rozpočtu sa\npoberateľovi zvýši suma vypočítaného starobného dôchodku na úroveň 136 % sumy\nživotného minima.\n37. Zároveň so zavedením minimálneho dôchodku sa zákonodarca rozhodol\nzohľadniť pri určovaní jeho výšky (teda sumy, ktorá sa prostredníctvom zvýšenia nízkeho\nstarobného dôchodku má dosiahnuť) skutočnosť, že poberateľ starobného dôchodku je alebo\nbol sporiteľom v II. pilieri.\n\n13\n\n38. Uplatňovaním účinnej právnej úpravy minimálneho dôchodku sa sformovali štyri\nskupiny dôchodcov, ktorí boli účastní II. piliera. Porovnanie poberateľov starobných\ndôchodkov patriacich do jednej z týchto skupín s poberateľmi starobného dôchodku,\nktorí neboli sporiteľmi podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení, je základom pre\nrozhodnutie o návrhu navrhovateľov.\n39. Prvú skupinu tvoria poberatelia starobného dôchodku, ktorí z I. piliera výpočtom\npodľa § 66 ods. 1 a 6 zákona o sociálnom poistení získajú starobný dôchodok v sume\ndosahujúcej alebo prekračujúcej úroveň vypočítanú podľa § 82b ods. 1 a 2 zákona\no sociálnom poistení. Teda ich starobný dôchodok znížený z dôvodu účasti v II. pilieri (§ 66\nods. 6 zákona o sociálnom poistení) dosiahne alebo presiahne úroveň minimálneho\ndôchodku zníženú z rovnakého dôvodu (§ 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Týmto\npoberateľom nevznikne nárok na zvýšenie starobného dôchodku podľa § 82b zákona\no sociálnom poistení. Navyše budú poberať aj starobný dôchodok z II. piliera,\nktorého výška zabezpečí, že ich celkový mesačný dôchodkový príjem dosiahne úroveň\nminimálneho dôchodku, ktorú štát garantuje dôchodcom – nesporiteľom (136 % sumy\nživotného minima).\n40. Druhú skupinu predstavujú dôchodcovia, ktorým (rovnako ako prvej skupine)\nnevznikne nárok na zvýšenie starobného dôchodku z I. piliera, a to vďaka jeho výške\ndosahujúcej alebo presahujúcej úroveň minimálneho dôchodku zníženú z dôvodu účasti\nv II. pilieri (§ 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Aj táto skupina dôchodcov bude\npoberať starobný dôchodok z II. piliera, ale v sume, ktorá bude mať za následok, že ich\ncelkový mesačný príjem nedosiahne 136 % sumy životného minima, na ktorú majú nárok\ndôchodcovia v minulosti účastní len v I. pilieri.\n41. Treťou skupinou sú poberatelia, ktorí z I. piliera výpočtom podľa § 66 ods. 1 a 6\nzákona o sociálnom poistení získajú starobný dôchodok v sume nedosahujúcej úroveň\nvypočítanú podľa § 82b ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení. Ich starobný dôchodok\nznížený z dôvodu účasti v II. pilieri (§ 66 ods. 6 zákona o sociálnom poistení) nedosiahne\núroveň minimálneho dôchodku zníženú z dôvodu účasti v II. pilieri (§ 82b ods. 2 zákona\no sociálnom poistení). Preto im Sociálna poisťovňa z prostriedkov poskytnutých jej\n14\n\nzo štátneho rozpočtu zvýši starobný dôchodok na úroveň minimálneho dôchodku zníženého\npodľa § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Títo poberatelia budú okrem toho poberať\nstarobný dôchodok z II. piliera v takej sume, ktorá spolu s minimálnym dôchodkom\npresiahne 136 % sumy životného minima. Ide tu teda o poberateľov starobného dôchodku,\nktorým síce štát z dôvodu ich účasti v II. pilieri garantuje nižšiu úroveň minimálneho\ndôchodku, ale po pripočítaní starobného dôchodku vyplácaného im z II. piliera bude ich\ncelkový mesačný dôchodkový príjem presahovať úroveň minimálneho dôchodku, ktorú štát\ngarantuje dôchodcom – nesporiteľom (136 % sumy životného minima).\n42. Napokon štvrtá skupina je tvorená poberateľmi, ktorí z I. piliera výpočtom\npodľa § 66 ods. 1 a 6 zákona o sociálnom poistení získajú starobný dôchodok v sume\nnedosahujúcej úroveň vypočítanú podľa § 82b ods. 1 a 2 zákona sociálnom poistení. Ich\nstarobný dôchodok znížený z dôvodu účasti v II. pilieri (§ 66 ods. 6 zákona o sociálnom\npoistení) nedosiahne úroveň minimálneho dôchodku zníženú z dôvodu účasti v II. pilieri\n(§ 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Sociálna poisťovňa im z prostriedkov\nzo štátneho rozpočtu zvýši starobný dôchodok znížený podľa § 66 ods. 6 zákona\no sociálnom poistení na úroveň minimálneho dôchodku zníženého podľa § 82b ods. 2\nzákona o sociálnom poistení. Títo poberatelia budú okrem toho poberať starobný dôchodok\nz II. piliera v takej sume, ktorá spolu s minimálnym dôchodkom nedosiahne 136 % sumy\nživotného minima. Ich celkový mesačný dôchodkový príjem tak bude nižší ako suma\nminimálneho dôchodku garantovaného štátom pre dôchodcu – nesporiteľa.\n43. Analýza relevantnej právnej úpravy teda vedie k záveru, že § 82b ods. 2 zákona\no sociálnom poistení spôsobuje druhej skupine a štvrtej skupine poberateľov starobného\ndôchodku zníženie sumy mesačne vyplácaného starobného dôchodku (z I. piliera\ni II. piliera) oproti sume vyplácanej poberateľom, ktorí boli dôchodkovo poistení len\nv I. pilieri.\nAplikovateľnosť čl. 39 ods. 1 ústavy\n44. V rámci priestoru, ktorým zákonodarca disponuje pri regulácii zákonnej matérie\nstelesňujúcej tzv. sociálne práva, nemožno považovať predstavu o „primeranosti“\n\n15\n\npodľa čl. 39 ods. 1 ústavy za konštantnú veličinu a determinant relevantnej zákonnej\nprávnej úpravy. Ak je primerané hmotné zabezpečenie v starobe stelesnené do podoby\ninštitútu ústavného „rangu“, potom je zákonodarca v záujme jeho reálnosti povinný jeho\nzákonné stvárnenie priebežne modelovať v závislosti od ekonomickej kondície spoločnosti\na z nej plynúceho očakávania „primeraného“ sociálneho statusu jednotlivca, ktorý sa\nna celospoločenskej ekonomickej prosperite svojou hospodárskou aktivitou dosiaľ podieľal,\nno v dôsledku uznanej sociálnej udalosti sa možnosti jeho aktívneho postoja obmedzili,\nresp. zanikli.\n45. Pre porovnanie, článok 39 ods. 2 ústavy je konkretizovaný v zákone o pomoci\nv hmotnej núdzi, ktorý pre posúdenie schopnosti fyzickej osoby zabezpečovať si základné\nživotné podmienky berie do úvahy aj pomery členov domácnosti (§ 3 zákona o pomoci\nv hmotnej núdzi). Naproti tomu, starobný dôchodok ako dôchodková dávka má osobný\ncharakter. Skúma teda výlučne kvalifikované pomery dotknutej osoby. Ak je účelom\nminimálneho dôchodku zaistiť, aby sa osoba, ktorá splnila podmienky vzniku nároku naň,\nnestala odkázanou na pomoc v hmotnej núdzi, nemôže byť minimálny dôchodok\ninkorporovaný do tej úrovne sociálneho systému, ktorá zabezpečuje základné životné\npodmienky osobám v hmotnej núdzi. Minimálny dôchodok je nerozlučne previazaný\ns právnym inštitútom starobného dôchodku. Platí to nielen z hľadiska legislatívnej techniky\na právneho jazyka (minimálny dôchodok po právno-technickej stránke spočíva len\nvo zvýšení sumy starobného dôchodku), ale aj z nich rezultujúceho zámeru, ktorý\nzákonodarca zavedením minimálneho dôchodku sledoval.\n46. Z uvedených dôvodov možno uzavrieť, že právny inštitút zvýšenia sumy\nstarobného\n\ndôchodku\n\na\n\nsumy\n\ninvalidného\n\ndôchodku\n\nvyplácaného\n\npo dovŕšení\n\ndôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona o sociálnom\npoistení predstavuje legálny nástroj, ktorým zákonodarca modeluje podrobnosti\no základnom práve na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ako aj pri nespôsobilosti\nna prácu podľa čl. 39 ods. 1 ústavy.\n\n16\n\nNesúlad § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení s čl. 39 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12\nods. 1 a 2 ústavy\n47. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\n48. Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území\nSlovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru\na náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť\nk národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno\nz týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\n49. V konkrétnom prípade nemožno interpretovať a uplatniť čl. 12 ods. 1 prvú vetu\nústavy izolovane, t. j. minimálne bez spojenia s čl. 12 ods. 2 ústavy, ktorý je jeho\nvšeobecným pozitívno-právnym vyjadrením formulujúcim vo vzťahu ku všetkým orgánom\nverejnej moci konkrétny právne relevantný zákaz – zákaz diskriminácie (PL. ÚS 16/08).\n50. Prvou vetou čl. 12 ods. 2 ústavy sa určujú dôvody, pre ktoré nemožno\ndiskriminovať (pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, viera a náboženstvo, politické či iné\nzmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine,\nmajetok, rod alebo iné postavenie). Ide o jasné, presne vymedziteľné dôvody, avšak zároveň\ntreba dodať, že taxatívny výpočet prvej vety čl. 12 ods. 2 ústavy sa premieňa\nna demonštratívny výpočet de facto, a to z dôvodu abstraktnosti zákazu diskriminácie\npre „iné zmýšľanie“ a pre „iné postavenie“. Jednotlivé skutočnosti, ktoré môžu byť\ndôvodom prirodzenej nerovnosti ľudí a na ktoré sa viaže zákaz diskriminácie, sú tak\nupravené v ústave príkladmo a dávajú priestor na to, aby nikto nemohol byť z týchto\ndôvodov poškodzovaný, zvýhodňovaný alebo znevýhodňovaný (porovnaj PL. ÚS 37/95).\n51. V zásade pre všetky práva tzv. druhej generácie je podstatné to, že sa ich\npodľa čl. 51 ods. 1 ústavy možno „Domáhať ... len v medziach zákonov, ktoré tieto\nustanovenia vykonávajú“, teda len v rozsahu vyvoditeľnom z citovanej ústavnej výhrady,\nprostredníctvom ktorej ústava poskytuje zákonodarcovi nepochybne väčší priestor\n17\n\n(v porovnaní s inými skupinami základných práv a slobôd) pre voľnú úvahu (uváženie)\nna účely určenia, v akom rozsahu, kvalite a za akých podmienok bude garantovať\nhospodárske, sociálne a kultúrne práva a slobody. V tejto súvislosti ústavný súd zároveň\nzdôrazňuje, že priestor pre voľnú úvahu poskytnutý ústavou zákonodarcovi pri prijímaní\ntýchto zákonov nemožno chápať absolútne; jej limity treba hľadať predovšetkým\nv ústavných princípoch a v požiadavke ochrany ďalších hodnôt, na ktorých je ústava\nzaložená a ktoré chráni (PL. ÚS 11/2013, PL. ÚS 12/2014). Ústavným princípom,\nktorý predstavuje nespochybniteľný limit voľnosti zákonodarcu aj pri úprave sociálnych\npráv (a teda aj základného práva podľa čl. 39 ods. 1 ústavy), je princíp rovnosti zakotvený\nna všeobecnej úrovni práve v čl. 12 ústavy.\n52. Z čl. 12 ods. 2 ústavy vyplýva subjektívne právo každého, aby nemohol byť\ndiskriminovaný z dôvodov vymenovaných v tomto ustanovení. Ústavný súd sa vo svojej\njudikatúre (PL. ÚS 10/04, PL. ÚS 13/09) priklonil k rozhodovacej praxi ESĽP, v ktorej sa\npostupom času ustálil test slúžiaci posudzovaniu zákazu diskriminácie. Test nachádza\nodpovede na tento okruh otázok:\na) či došlo k vyčleneniu porovnateľného jednotlivca alebo skupiny hlavne vo väzbe\nalebo v spojitosti s výkonom základných práv a slobôd,\nb) či sa tak udialo na základe kvalifikovaného kritéria alebo podobného\nneospravedlniteľného dôvodu,\nc) pričom vyčlenenie je na príťaž jednotlivcovi alebo skupine a\nd) uvedené vyčlenenie nemožno ospravedlniť, pretože buď absentuje dôvod\nospravedlnenia (verejný, legitímny záujem), alebo ide o neprimeraný, neproporcionálny\nzásah.\n53. Kritizovaná právna norma obsiahnutá v § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení\nv množine všetkých poberateľov starobného dôchodku, ktorí získali obdobie dôchodkového\npoistenia v rozsahu najmenej 30 rokov, formálne kreuje podmnožinu poberateľov,\nktorí zároveň sú alebo boli sporiteľmi v systéme starobného dôchodkového sporenia. Aj títo\npoberatelia starobného dôchodku mali v produktívnom veku postavenie poistencov\nvykonávajúcich zárobkovú činnosť. Spĺňajú preto predstavu zákonodarcu o účele\nminimálneho dôchodku. Suma zvýšenia starobného dôchodku však u jednej skupiny osôb\n18\n\nnapĺňajúcich účel minimálneho dôchodku bude odlišná. Kritériom odlíšenia je pritom jedna\nz dvoch právom aprobovaných foriem prispievania na budúci starobný dôchodok. Tým\ndošlo k vyčleneniu porovnateľnej skupiny jednotlivcov v spojitosti s výkonom základného\npráva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.\n54. Aj keď sociálne práva patria do tzv. druhej generácie ľudských práv so všetkými\nz toho plynúcimi dôsledkami, nemožno prehliadať ich silné prepojenie na ústavou chránenú\nhodnotu ľudskej dôstojnosti. Tá by sa bez náležitých zábezpek sociálneho statusu zo strany\nštátu stala iluzórnou. Kategória ľudskej dôstojnosti preto má vykazovať zásadný\ninterpretačný význam pri stanovovaní minimálneho štandardu konkrétneho základného\nsociálneho\n\npráva\n\n(Wintr,\n\nJ.\n\nKomentář\n\nk čl.\n\n30\n\nListiny.\n\nIn:\n\nWagnerová,\n\nE.,\n\nŠimíček, V., Langášek, T., Pospíšil, I. a kol. Listina základních práv a svobod. Komentář.\nPraha: Wolters Kluwer ČR, a. s., 2012, s. 629).\n55. Starobným dôchodkom, ktorý predstavuje dávku dôchodkového zabezpečenia,\nzákonodarca aktívne vytvaroval hmotné zabezpečenie občana v starobe. Starobný dôchodok\ntakto prispieva k zachovaniu dôstojnosti jednotlivca, ktorý v ekonomicky aktívnom období\nsvojho života napomáhal dosahovaniu istej úrovne spoločenského bohatstva aj tým, že sám\nsolidárne prispieval na starobné dôchodky iných a postupne kládol základy budúceho\nprávneho nároku na svoj vlastný starobný dôchodok. Teda sám aktívne a pre budúcnosť\nchránil svoju ľudskú dôstojnosť. Po ukončení hospodársky produktívnej etapy svojho života\nsa stáva odkázaným na systém, do ktorého ekonomicky prispieval. Ak sa mu v tej chvíli štát\notočí chrbtom, bude priamo atakovať jeho ľudskú dôstojnosť, lebo za realizáciu svojich\nzákladných ľudských práv (práv prvej generácie) nebude môcť prevziať náležitú\nzodpovednosť a materiálne ich sám garantovať.\n56. Evidentná súvislosť medzi postojom ekonomicky produktívnej fyzickej osoby\nk zodpovednosti za svoju budúcnosť v období, keď bude odkázaná, a úrovňou dôstojnosti\njej bytia v tomto období – to je podľa názoru ústavného súdu dostatočný dôvod, pre ktorý je\npotrebné pod ústavný pojem „iné postavenie“ podľa čl. 12 ods. 2 ústavy zaradiť\naj postavenie občana v systéme dôchodkového zabezpečenia v období jeho ekonomicky\naktívneho života, a to z hľadiska toho, či sa na základe legálne aprobovanej voľby rozhodol\n19\n\nlen pre poistný pilier, alebo využil aj možnosť starobného dôchodkového sporenia (pilier\nsporivý). Inými slovami, ak fyzická osoba v produktívnej etape života využila legálne\nuznanú voľbu spôsobu prispievania na svoj budúci starobný dôchodok, má ústavne zaručené\nprávo na to, aby došlo k testovaniu legitimity a primeranosti takého zaobchádzania s ňou,\nktoré je odlišné oproti zaobchádzaniu s osobou, ktorá v produktívnej etape života využila\ninú (tiež dovolenú) voľbu.\n57. Aj druhý krok diskriminačného testu je v posudzovanej veci naplnený.\nK odlišnému zaobchádzaniu so skupinou poberateľov starobného dôchodku, ktorí boli\nsporiteľmi\n\nv systéme\n\nstarobného\n\ndôchodkového\n\nsporenia,\n\ndochádza\n\nna\n\nzáklade\n\nkvalifikovaného kritéria, a to kritéria „iného postavenia“ podľa čl. 12 ods. 2 ústavy.\n58. Tretia úroveň diskriminačného testu sa zakladá na skúmaní, či posudzované\nvyčlenenie je na príťaž jednotlivcovi alebo skupine.\n59. Právna norma obsiahnutá v § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyčleňuje\nskupinu poberateľov starobných dôchodkov, ktorí boli sporiteľmi v II. pilieri, z množiny\nvšetkých poberateľov starobných dôchodkov. Zo štyroch skupín poberateľov starobného\ndôchodku vymedzených v bodoch 39 až 42 odôvodnenia ide o druhú skupinu (bod 40.)\na štvrtú skupinu (bod 42.). Poberateľom starobného dôchodku spadajúcim do týchto dvoch\nskupín totiž nevznikne nárok na zvýšenie starobného dôchodku do sumy ustanovenej\nv § 82b ods. 1 zákona o sociálnom poistení napriek tomu, že súčet starobného dôchodku\nz I. piliera a starobného dôchodku z II. piliera bude nižší ako suma podľa § 82b ods. 1\nzákona o sociálnom poistení. Niet pochýb, že navrhovateľmi napadnuté ustanovenie je\nanalyzovaným dvom skupinám poberateľov starobného dôchodku na príťaž. Štát totiž v ich\nprípade vyhodnotí ako primeranú (čl. 39 ods. 1 ústavy) nižšiu úroveň hmotného\nzabezpečenia v starobe, kým pri poberateľoch, ktorí prispievali len do I. piliera, štát\ngarantuje vyššiu úroveň primeranosti hmotného zabezpečenia v starobe.\n60. Napokon,\n\nposledná\n\netapa\n\ndiskriminačného\n\ntestu\n\nsa\n\nkoncentruje\n\nna ospravedlniteľnosť odlišného zaobchádzania. Ide o to, či je tu ospravedlniteľný\n\n20\n\n(legitímny) dôvod odlišnosti v zaobchádzaní, a ak áno, či je odlišné zaobchádzanie\nprimerané.\n61. Zavedenie inštitútu minimálneho dôchodku je v dôvodovej správe odôvodnené\ncieľom „zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného života vykonával\nzárobkovú činnosť, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec odkázaný\nna pomoc v hmotnej núdzi“, pričom však modifikácia tohto inštitútu v napadnutom § 82b\nods. 2 zákona o sociálnom poistení sa do zákona doplnila v snahe vylúčiť „možnosť vzniku\nmorálneho hazardu“ spočívajúceho v tom, že sporitelia v II. pilieri by sa o svoju investičnú\nstratégiu nestarali kvôli istote minimálneho dôchodku a zákonodarca potom „považuje\nza amorálne, aby sa v prípade zlého zhodnotenia úspor sporiteľov, skladali takýmto\ndôchodcom ostatní daňovníci na minimálny dôchodok v nekrátenej sume“.\n62. Spojením oboch citovaných zdôvodnení možno uzavrieť, že v účinnej právnej\núprave zákonodarca vyjadril odlišnú predstavu o minimálnej úrovni dôchodkového príjmu\nu dvoch poberateľov starobného dôchodku, ktorí „počas väčšiny svojho pracovného života\nvykonávali zárobkovú činnosť“, ale jeden z nich bol a druhý nebol sporiteľom v II. pilieri.\n63. Zákonodarcom zamýšľaný cieľ napadnutej právnej úpravy je nelegitímny a ako\nzáklad pre odlišné zaobchádzanie analyzovaných dvoch skupín poberateľov starobných\ndôchodkov neospravedlniteľný. V prvom rade tu možno poukázať na právne ťažko\nuchopiteľné pojmy, ktorými sa navrhovateľ právnej úpravy snaží legálne aprobované\nrozhodovanie dôchodkovo poistených fyzických osôb hodnotiť kategóriami morálky. Tá\nsíce (podobne ako právo) predstavuje normatívny systém, ale z hľadiska aplikácie § 82b\nods. 2 zákona o sociálnom poistení je úplne iluzórna. Preskúmavaná právna úprava vôbec\nnepredstavuje právny základ pre uplatňovanie morálnych hľadísk v procese posudzovania\nnároku na starobný dôchodok. Naopak, všetkých poberateľov starobného dôchodku, ktorí si\nsporili v II. pilieri, kladie v spojení s dôvodovou správou do pozície morálnych hazardérov,\nktorým sa nebudú ostatní daňovníci skladať na minimálny dôchodok.\n64. Jedna vec je morálka, ústavný súd však musí prísne zotrvať na pozíciách\nskúmania predmetu prieskumu v rovine uplatňovania princípov, ktoré pozitívna právna\n\n21\n\núprava vyjadruje a na ktorých je právna regulácia dôchodkového zabezpečenia postavená.\nIde o princípy zásluhovosti a solidarity. V prelínaní a dopĺňaní sa týchto dvoch kategórií sa\nrealizuje predstava zákonodarcu (štátu) o spravodlivosti pri garantovaní primeraného\nhmotného zabezpečenia v starobe (čl. 39 ods. 1 ústavy).\n65. Miera zásluhovosti u poberateľov starobného dôchodku – sporiteľov nemôže byť\nvyhodnotená ako nižšia len vďaka skutočnosti, že v produktívnom období života svoje\npoistné platby poukazovali sčasti do priebežného systému dôchodkového zabezpečenia\n(poistenie) a sčasti do kapitalizačného, individuálne orientovaného systému (sporenie).\nMiera zásluhovosti sa musí merať celkovou sumou, ktorú dôchodkovo poistená osoba\ndo systému dôchodkového zabezpečenia každý mesiac v produktívnom období svojho\nživota odviedla. Zásluhovosť nemožno merať rozdelením tejto sumy do každého z dvoch\nzákonom dovolených systémov dôchodkového zabezpečenia.\n66. Právna úprava minimálneho dôchodku ústavne súladným spôsobom diferencuje\nmedzi tými, ktorí boli dôchodkovo poistení menej ako 30 rokov, a tými, ktorí boli\ndôchodkovo poistení aspoň 30 rokov. Ústavne súladným spôsobom sú diferencovaní aj tí,\nktorí v jednotlivých kalendárnych rokoch dôchodkového poistenia dosahovali osobný\nmzdový bod 0,241, a tí, ktorí takúto hodnotu osobného mzdového bodu nedosiahli. Ústavný\nsúlad je daný tým, že uvedené diferenciačné kritériá zodpovedajú spravodlivosti\npri zabezpečovaní primeraného hmotného zabezpečenia občanov v starobe, ktorá spočíva\nv odzrkadlení zásluhovosti nielen vo výpočte celkovej sumy starobného dôchodku (starobný\ndôchodok podľa § 66 zákona o sociálnom poistení), ale aj v miere solidarity,\nktorú od spoločnosti môže poberateľ starobného dôchodku očakávať (minimálny dôchodok\npodľa § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení).\n67. Ústavne nesúladným spôsobom sú však pri minimálnom dôchodku diferencovaní\ntí, ktorí boli dôchodkovo poistení v I. pilieri, a tí, ktorí využili právo priznané\nzákonodarcom, a zvolili si okrem I. piliera aj sporivý pilier. Miera ich zásluh len vďaka\nuvedenej voľbe nie je odlišná. Ak občan pracoval pre spoločnosť, nemožno jeho prácu,\nz ktorej platil povinné poistné do I. piliera, ale aj do II. piliera, považovať za menej cennú\nv porovnaní s rovnakou prácou iného občana, ktorý z nej platil povinné poistné len\n22\n\ndo I. piliera. Výsledkom je potom vyčleňovanie znižujúce dôstojnosť človeka, ktoré je\nmorálne nevyhovujúce (Bobek, M. Komentář k čl. 3 Listiny. In: Wagnerová, E., Šimíček,\nV., Langášek, T., Pospíšil, I. a kol. Listina základních práv a svobod. Komentář. Praha:\nWolters Kluwer, 2012, s. 101).\n\nNesúlad § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení s čl. 39 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12\nods. 4 ústavy\n68. Podľa čl. 12 ods. 4 ústavy nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to,\nže uplatňuje svoje základné práva a slobody.\n69. Ústavný súd judikoval (PL. ÚS 18/97), že čl. 12 ods. 4 ústavy vo všeobecnosti\nvylučuje možný dôsledok (dopad) využívania základných práv alebo slobôd fyzickými\nalebo právnickými osobami na ich ďalšie práva. Ústavná norma v ňom obsiahnutá je\nadresovaná všetkým orgánom štátu (vrátane jeho zákonodarného orgánu) a ostatne\nmenovanému rovnako ukladá, aby pri právnej úprave takýchto práv vylúčil vznik\nakejkoľvek ujmy, ktorú by ich „nositelia“ mohli utrpieť v dôsledku toho, že si predtým\nuplatnili (uplatňovali) niektoré zo svojich základných práv alebo slobôd. Prvá a základná\npožiadavka, ktorá z uvedeného ustanovenia pre zákonodarcu vyplýva, je, aby konkrétna\nprávna úprava práva (práv) nespájala, či dokonca nepodmieňovala ich nadobudnutie\nalebo využívanie s predošlým uplatnením alebo neuplatnením niektorého zo základných\npráv alebo slobôd.\n70. Voľba, či byť dôchodkovo poistený iba v I. pilieri, alebo si aj sporiť v II. pilieri,\npredstavuje uplatnenie základného práva podľa čl. 39 ods. 1 ústavy. Z hľadiska ústavnej\npodstaty uplatňovania čl. 39 ods. 1 ústavy sú obe tieto formy rovnocenné, lebo ich zákon\nvytvoril podľa predpisu obsiahnutého v čl. 51 ods. 1 ústavy.\n71. Napriek konštatovanej rovnocennosti sa však zákonodarca po tom, ako\nekonomicky aktívna osoba vstúpi do ústavne predpokladaného obdobia staroby, na ňu\npozerá prostredníctvom § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení odlišne, a to len\nv závislosti od piliera dôchodkového zabezpečenia, ktorý si v produktívnom období života\n23\n\nzvolila. Ak využila priebežný pilier aj sporivý pilier, dostane sa jej napriek rovnakým\nzásluhám nižšej garancie minimálnej úrovne dôchodkového zabezpečenia v porovnaní so\nsubjektom, ktorý využil iba priebežný pilier. Nižšia úroveň minimálneho dôchodku\nu poberateľov starobného dôchodku uvedených v § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení\npritom nepredstavuje ani prirodzený dôsledok slobodnej voľby jedného z popísaných dvoch\nspôsobov dôchodkového zabezpečenia (m. m. rozhodnutie Ústavného súdu Českej\nrepubliky vo veci sp. zn. II. ÚS 1749/08). Na práve na starobný dôchodok je preto u tejto\nskupiny subjektov spôsobená ujma, ktorá podľa čl. 12 ods. 4 ústavy nie je dovolená. Preto\n§ 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení nie je v súlade s požiadavkou rovnosti (čl. 12\nods. 1, 2 a 4 ústavy) pri zabezpečovaní primeraného hmotného zabezpečenia v starobe\npodľa čl. 39 ods. 1 ústavy.\n72. Na základe uvedenej argumentácie predložil sudca spravodajca plénu ústavného\nsúdu návrh na rozhodnutie vo veci samej v tomto znení:\n„Ustanovenie § 82b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nzákona č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, n i e\nj e v súlade s čl. 39 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky.“\nIV.\n73. Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených\nv čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b), čl. 125a ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 128,\nčl. 129 ods. 2 až 7, čl. 129a, čl. 136 ods. 2 a 3, čl. 138 ods. 2 písm. b) a c), o zjednocovaní\nprávnych názorov senátov, o úprave svojich vnútorných pomerov a o návrhu rozpočtu\nústavného súdu. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých\nsudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne. Ak sa ústavný súd vo veci podľa\nčl. 129a neuznesie nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov, konanie sa zastaví.\n74. Podľa čl. 134 ods. 1 ústavy sa ústavný súd skladá z trinástich sudcov.\n75. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 4 ods. 2 zákona\n24\n\no ústavnom súde je ústavný súd spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní\na rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov. Podľa § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nplénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto\nväčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.\n76. V danom prípade boli na rokovaní a rozhodovaní pléna ústavného súdu prítomní\ndesiati sudcovia. Za návrh malo hlasovať minimálne 7 sudcov, inak dochádza k zamietnutiu\nnávrhu (čl. 131 ods. 1 ústavy, § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\n77. Pri hlasovaní o návrhu nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov všetkých\nsudcov. Vzhľadom na uvedené bol návrh podľa čl. 131 ods. 1 druhej a tretej vety ústavy\na § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde zamietnutý z procesných dôvodov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. februára 2017\n\n25", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "súlad-súlad právnych predpisov", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na primerané hmotné zabezpečenie", "diskriminácia-zákaz", "rovnosť, rovnoprávnosť-v dôstojnosti a právach", "súlad-súlad právnych predpisov", "diskriminácia-zákaz", "ľudská dôstojnosť", "dôchodok-starobný", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na primerané hmotné zabezpečenie", "rovnosť, rovnoprávnosť-princíp rovnosti", "Ústavný súd Slovenskej republiky-súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:feda3677-927d-4f72-8bf1-bc772e5875c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2013 z 3. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-03", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:feda3677-927d-4f72-8bf1-bc772e5875c0"}, {"guid": "ussr:0c735d37-7e53-4e51-b0c8-c1fb6bab14a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/09 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c735d37-7e53-4e51-b0c8-c1fb6bab14a6"}, {"guid": "ussr:f90278e4-f32f-4303-a4f7-1965efaa5b2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/08 z 7. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-07", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f90278e4-f32f-4303-a4f7-1965efaa5b2f"}, {"guid": "ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 z 30. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-30", "citacie_n": 308, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae"}, {"guid": "ussr:7a496589-b593-4fb1-a032-68a9c2282d99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1997.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/97 z 28. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-28", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1997.1"}, {"guid": "ussr:b777813d-3229-4c42-b089-66cf896547f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/95 z 12. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-12", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b777813d-3229-4c42-b089-66cf896547f3"}], "citovane_v": []}