{"guid": "ussr:3782701d-6011-42a5-8cc3-49f6054a6f1d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.4.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2017 z 15. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. februára 2017, sp. zn. PL. ÚS 4/2017, ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.4.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-02-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie vo volebných veciach - do orgánov miestnej samosprávy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-4", "nazov": "čl. 30 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "nazov": "čl. 30 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "nazov": "čl. 129 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-129"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "nazov": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-30", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3782701d-6011-42a5-8cc3-49f6054a6f1d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.4.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.4.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.4.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 4/2017-52\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 15. februára 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť Júliusa Bušu,\n\n, zastúpeného advokátkou\n\nJUDr. Andreou Andrášiovou, Hlavné námestie 14, Rimavská Sobota, za účasti PhDr. Márty\nStubendek,\n\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners\n\ns. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát JUDr. Rastislav\nUrbáni, LL.M., vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Rimavská Seč\nkonaných 5. novembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Júliusa Bušu o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n11. novembra 2016 doručená sťažnosť Júliusa Bušu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\nnamietal nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce Rimavská Seč (ďalej aj „voľby\nstarostu“) konaných 5. novembra 2016.\n\n2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že vo voľbách starostu konaných 5. novembra\n2016, ktorých sa zúčastnilo 998 voličov, kandidoval na starostu obce a získal v nich 336\nplatných hlasov. S počtom 347 platných hlasov (o 11 viac; pozn.) bola za starostku obce\nzvolená Mgr. Márta Stubendek (ďalej len „odporkyňa“), čiže sťažovateľ je aktívne\nlegitimovaný na podanie tejto sťažnosti.\n3. Neplatnosť volieb, resp. dôvody neústavnosti a nezákonnosti volieb vidí\nsťažovateľ v týchto skutočnostiach:\n3.1 volička\n\n,\n\n, mala voliť do prenosnej\n\nschránky, ktorú mala vyslať okrsková volebná komisia č. 2, ale hlasovanie osobne\nnevykonala, vykonal ho údajne člen komisie\n\n(hlasovanie sa\n\nuskutočnilo do prenosnej schránky okrskovej volebnej komisie č. 1). Ako dôkaz boli\npredložené čestné vyhlásenia\n\n,\n\na\n\n(druh\n\n);\n3.2 voľby do prenosnej schránky boli uskutočnené nezákonným spôsobom, keďže sa\nich zúčastňovali osobne aj pozorovatelia (iní občania obce), ktorí môžu byť prítomní iba vo\nvolebnej miestnosti. Uvedené mal potvrdiť\n\n, člen miestnej volebnej komisie\n\nv Rimavskej Seči (ďalej len „miestna volebná komisia“), ktorý má vedomosť o tom, že tak\nrobil pozorovateľ\n\n,\n\n;\n\n3.3 v spôsobe konania predsedu miestnej volebnej komisie\nmal údajne vyvíjať nátlak na člena miestnej volebnej komisie\n\n, ktorý\npri\n\npodpisovaní zápisnice bez konkrétnych volebných výsledkov (v tejto súvislosti malo byť\npodané aj trestné oznámenie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Rimavskej\nSobote; pozn.);\n3.4 pri sčítavaní hlasov v okrskovej volebnej komisii č. 1 sa našlo päť prázdnych\nobálok, čím mohlo dôjsť k manipulácii volieb;\n3.5 podľa pozorovateľa\n\n,\n\n, mali voliť občania, ktorí\n\nnemali občiansky preukaz a ktorým napriek tomu bolo umožnené voliť. V čestnom\nvyhlásení z 29. novembra 2016 (ktoré tvorí prílohu doplnenia sťažnosti; pozn.) uvádza\n„osobu s prezývkou\n\n, tiež\n\npreukaz, nakoľko mu zobrali v\n\n, ktorý nemá viac ako jeden rok platný občiansky\n“;\n\n2\n\n3.6 v porušení § 2 ods. 1 a 2 zákona „č. 181/2014 Z. z.“ – volebného moratória počas\nvolieb, ktoré malo spočívať v diskusii starostky obce s voličmi obce v deň volieb pred\nvolebnou\n\nmiestnosťou\n\n(preukazuje\n\nto\n\nvideonahrávkami vyhotovenými\n\ndvomi\n\nkrátkymi\n\nniekoľkosekundovými\n\n,\n\n, mobilným\n\ntelefónom v priebehu dňa v inom čase);\n3.7 v jednom prípade malo dôjsť k údajne nesprávnemu posúdeniu platnosti či\nneplatnosti hlasovacieho lístka okrskovou volebnou komisiou č. 1.\n4. Sťažovateľ nadväzujúc na dôvody uvedené v bode 3 v tejto súvislosti poukazuje\nna porušenie čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj § 24\nods. 1 a 2, § 27 a § 186 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný\nzákon“) a na základe toho požaduje, aby ústavný súd vykonal opätovné sčítanie hlasov so\nzameraním sa na posudzovanie platnosti hlasovacích lístkov, pretože vo voľbách získal len\no 11 hlasov menej ako zvolená starostka.\n5. Sťažovateľ v návrhu na rozhodnutie alternatívne navrhol, aby ústavný súd nálezom\nvyhlásil voľby starostu obce Rimavská Seč konané 5. novembra 2016 za neplatné, resp.\nnavrhuje tieto voľby starostu zrušiť. Domáha sa aj náhrady trov konania.\n6. Sťažnosť bola doplnená podaním z 21. novembra 2016 doručeným ústavnému\nsúdu 28. novembra 2016, v ktorom sťažovateľ taktiež žiadal, aby ústavný súd\nvydal „neodkladné opatrenie“ tohto znenia: „Miestna volebná komisia obce Rimavská Seč\nje povinná zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení starostu obce Rimavská Seč Mgr. Márty\nStubendek do rozhodnutia vo veci samej.“\n7. Ústavný súd listom z 22. novembra 2016 (doručeným právnej zástupkyni\nsťažovateľa 25. novembra 2016) sťažovateľovi oznámil, že v rozsahu nosných dôvodov\nsťažnosti (bod 3) zatiaľ neuviedol dostatočné dôvody, (iba) na základe ktorých by ju bolo\nmožné prijať na ďalšie konanie, a vyzval ho, aby vo svetle predostretých dôvodov sťažnosť\nprípadne doplnil/spresnil o ďalšie konkrétne dôkazy (napr. listinné, svedecké či iné),\n\n3\n\nktorými je možné v rozumnej miere osvedčiť/dokázať jeho výhrady k uskutočneným\nvoľbám starostu, a to predovšetkým vo väzbe na skutočnosť, či namietané protiústavné\nalebo nezákonné konanie má priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb starostu obce.\nV liste sťažovateľa zároveň požiadal, aby uviedol prípadný príbuzenský vzťah osôb –\nautorov čestných vyhlásení priložených k návrhu – k jeho osobe.\n8. Na uvedenú výzvu reagoval sťažovateľ podaním z 1. decembra 2016 doručeným\nústavnému súdu 6. decembra 2016, v ktorom uviedol: „Ohľadom volieb p.\n\n,\n\ndo prenosnej volebnej schránky v deň volieb dopĺňam, že k tejto voličke\nsa najprv dostavili vo večerných hodinách členovia okrskovej volebnej komisie č. 2 a títo\nnásledne odišli. Členov komisie rozvážal p.\n\n... ako vodič. Po návrate členov\n\nokrskovej volebnej komisie č. 2 s prenosnou urnou na Obecný úrad, bol tento vodič\npožiadaný členmi okrskovej volebnej komisie č. 1, aby ich odviezol tiež k voličom. Následne\nvšak členovia okrskovej volebnej komisie č. 1 navštívili dom\n\n, kde býva\n\n, ktorá mala voliť do prenosnej volebnej schránky v okrskovej volebnej komisii č. 2\na tu ju navštívil člen tejto komisie\nvyhlásenie vodiča\n\n. K uvedenému prikladám i čestné\n... ktorý tieto skutočnosti vie dosvedčiť.\n\nOhľadom môjho príbuzenského vzťahu k osobám\n,\n\n,\n\na\n\nuvádzam, že sme príbuzní po prastarých rep.\n\npraprastarých rodičoch, ktorí boli súrodenci, necítim sa byť ich blízka rodina.\n... je druhom\n\n.\n\n... Prikladám čestné vyhlásenie p.\nmiestnej volebnej komisie a p.\n\n,\n\n,\n\n, člena\nna potvrdenie skutočností\n\nuvedených v bode 3. mojej sťažnosti doručenej Ústavnému súdu 11.11.2016.\n... Prikladám čestné vyhlásenie p.\n\n,\n\nna\n\npotvrdenie skutočností uvedených v bode 4. mojej sťažnosti doručenej Ústavnému súdu\n11.11.2016. Uvedená svedkyňa vo svojom vyhlásení dokonca uvádza, že nie v jednej, ale vo\nviacerých obálkach boli po dva kusy hlasovacích lístkov. Následne bolo zistené, že počet\nhlasovacích lístkov, ktoré sa spočítavali, nebol totožný s počtom voličov, ktorým boli vydané\nhlasovacie lístky.\n\n4\n\n... Prikladám čestné vyhlásenie p.\n\n,\n\nna potvrdenie\n\nskutočností uvedených v bode 5. mojej sťažnosti doručenej Ústavnému súdu 11.11.2016,\nktorým potvrdil, že voliči neboli vyzývaní volebnou komisiou na predloženie občianskych\npreukazov, napriek tomu volili a volili i občania, o ktorých má vedomosť, že nemajú\nobčianske preukazy.\n... Tiež uvádzam v súvislosti s konanými voľbami, že počas ich konania boli\nposkytované informácie v súvislosti s účasťou voličov vo voľbách. Prikladám k tomu čestné\nvyhlásenie\n\n,\n\n,\n\na\n\n... Vzhľadom na uvedené pochybenia mám za to, že voľby boli manipulované a voliči\novplyvňovaní. K veci uvádzam, že väčšina členov okrskovej volebnej komisie č. 1 a č. 2 je\nv príbuzenskom a priateľskom vzťahu so zvolenou starostkou. Mám tiež vedomosť, že veľa\nobčanov našej obce sa zdržiava v zahraničí a v deň volieb neboli prítomní v obci Rimavská\nSeč. Za tým účelom som vyžiadal v zmysle zák. č. 211/2000 Z. z. od obce zoznam voličov\nobce, kde som vyznačil krúžkom občanov, ktorí sa v deň volieb nezdržiavali v obci\nRimavská Seč a navrhujem, aby tento zoznam s označením bol porovnaný so zoznamom\nvoličov, ktorým boli vydané hlasovacie lístky. V prípade, ak by sa nachádzali títo občania v\nzozname vydaných hlasovacích lístkov, navrhujem ich vypočuť k ich účasti na voľbách.\n... V súvislosti so skutočnosťami uvedenými v sťažnosti doručenej Ústavnému súdu\n11.11.2016 ako aj v doplnení tejto sťažnosti navrhujem tiež, vykonať opätovné sčítanie\nhlasov so zameraním na posudzovanie platnosti hlasovacích lístkov, pretože som vo\nvoľbách získal len o 11 hlasov menej ako zvolená starostka.“\n9. Na výzvu ústavného súdu z 22. novembra 2016 sa k sťažnosti v rámci prípravy\nna jej predbežné prerokovanie 13. decembra 2016 vyjadrila odporkyňa prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu. V podaní sa uvádza:\n«Ako splnomocnený právny zástupca PhDr. Márty Stubendek,\noznamujem nesúhlasné stanovisko k obsahu sťažnosti sťažovateľa, ktoré\nv jednotlivých bodoch prezentujem nasledovne:\nAd 1) Údajne\n\nmá tvrdiť, že on a ďalší člen okrskovej volebnej komisie\n\nč. 1, menovite\n\nboli v obci s prenosnou urnou z okrsku č. 1. Keďže\n\nu menovanej\n\nneboli, ani sa nemohlo stať, že by bol miesto nej na volebnom\n\n5\n\nlístku krúžkoval ktokoľvek z menovaných svedkov, pričom\n\nnebýva na adrese\n\n.\nAd 2) Moja klientka o tom nemá vedomosť.\n\nbol do volieb menovaný\n\nza pozorovateľa a práve on je sťažovateľom. Pritom nebýva na adrese\n\n.\n\nAd 3) Uvádzam, že na OO PZ boli vypočúvaní členovia miestnej volebnej komisie,\npričom všetci popierajú tvrdenia\n\n. Je otázne, na akej úrovni sa dá na jeho prácu\n\nako člena volebnej komisie spoľahnúť, keď bol s ostatnými členmi prítomný v zasadačke\nobecného úradu, kde mala sídlo miestna volebná komisia, až cca do 23:00 hod a nepoznal\nvýsledok volieb, čo okrem neho vedeli všetci členovia komisie!\nAd 4) To, že vo volebnej urne sa údajne nachádzali aj prázdne obálky, ešte vôbec\nneznamená nejaké pochybenie, alebo manipuláciu. Ak počet obálok v urne je nižší, resp.\ntotožný s počtom vydaných obálok, tak nemôže ísť o žiadnu manipuláciu, nakoľko volič\nnemusí vhodiť obálku alebo ju môže vhodiť aj prázdnu. Tu preto je zrejmá neznalosť\nvolebných predpisov a takéto podozrenie je čisto účelové a nepodložené. Okrem toho, ak by\nsa stalo niečo mimoriadne, určite by to bolo zaznamenané v zápisnici.\nAd 5) Tu je podozrivé, odkiaľ má sťažovateľ vedomosť, že občan\nobčiansky preukaz? Okrem toho,\n\nnemá\n\nbola predsedníčkou komisie, zúčastnila\n\nsa školenia pred voľbami. Teda mala vedieť, ako má postupovať, pričom je nanajvýš\nzaujímavé, že sa teraz práve ona sťažuje na údajné pochybenie, keď ona bola zodpovedná\nza dodržiavanie zákonnosti!\nAd 6) Tzv. „videonahrávky“ boli natočené nezákonným spôsobom. Klientka sa síce\npred obecným úradom nachádzala, lebo išla voliť a volebné miestnosti boli v kultúrnom\ndome, ktorý je hneď pri obecnom úrade a majú spoločné parkovisko. V doobedňajších\nhodinách klientka viezla autom voliť svoju matku, ktorá je chorá, tetu a neter. Poobede išla\nvoliť klientka spolu so svojím manželom, synom a jeho priateľkou. Občania, ktorí sa v tom\nčase nachádzali na parkovisku, sa jej prihovorili, pozdravili sa, klientka zdvorilo\nodzdravila, pričom pri tomto konaní nikomu nič nedávala ani nič neprijímala.\n, ktorá mala natočiť videonahrávku, negatívne vystupovala voči mojej klientke už\npri posledných voľbách, skúšala klientku zdiskreditovať, no našťastie neúspešne.\nAd 7) V prípade nejasností o platnosti hlasu rozhodne komisia, neviem odkiaľ má\nsťažovateľ informáciu....\n\n6\n\nJe zrejmé, že sťažnosť je nedôvodná, postavená na sprostredkovaných informáciách,\nktorých relevantnosť je nanajvýš pochybná. Pokiaľ ktokoľvek považuje skutočnosť, že aj\nkandidát využíva aktívne volebné právo a ide voliť, pričom sa pri tom pozdraví\nso spoluobčanmi na verejnom priestranstve za „zdržiavanie sa medzi občanmi“ s cieľom\novplyvniť výsledok, svedčí to o tendenčnosti sťažnosti a jej nedôvodnú. V žiadnom prípade\nnedošlo k naplneniu skutkovej podstaty § 2 ods. 1 zákona č. 181/2014 Z.z., o čom v\nsťažnosti nie je ani len náznak.\nJedná sa o účelový popis skutočnosti, ktorá je úplne bezprecedentná vo vzťahu\nk volebným veciam.\nOhľadne skutočností namietaných vo vzťahu k postupu tretích osôb zodpovedných\nza riadny priebeh volieb moja klienta vedomosť nemá a nie je to jej záležitosťou.\nMoja klientka žiadnym spôsobom neporušila príslušné volebné právne predpisy,\npreto navrhujeme, aby Ústavný súd ... sťažnosť sťažovateľa zamietol, už vôbec nevidí dôvod\nna to, aby mala hradiť akékoľvek trovy konania sťažovateľovi.\nPráve naopak, v dôsledku uvedenej sťažnosti a jej nedôvodného obsahu smerujúceho\ntendenčne voči mojej klientke podľa § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. priznal právo\nna náhradu trov konania voči sťažovateľovi.»\n10. Stanovisko odporkyne z 13. decembra 2016 doručil ústavný súd s prípisom\nz 22. decembra 2016 právnej zástupkyni sťažovateľa.\n11. K sťažnosti sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila aj Strana maďarskej\nkomunity – Magyar Közösség Pártja (ďalej len „SMK – MKP“) prostredníctvom svojho\npredsedu\n\n, v podaní z 8. decembra 2016, v ktorom\n\nv podstatnom uvádza:\n«Zodpovedá pravde skutočnosť, že v nových voľbách do orgánu samosprávy v obci\nRimavská Seč, uskutočnených dňa 05.11.2016 pani Mgr. Márta Stubendek kandidovala na\npost starostky obce Rimavská Seč za politickú stranu, ktorá kandidátka bola odovzdaná\ns vedomím a súhlasom politickej strany. Politická strana však do volebnej kampane\nkandidátky žiadnym spôsobom nezasahovala a ani nedala žiadne usmernenia ohľadne\nvedenia jej volebnej kampane. Ďalej uvádzam, že politická strana pri všetkých voľbách\n\n7\n\nvrátane volieb do orgánov samosprávy obcí kladie zvýšený dôraz na ústavný a zákonný\npriebeh volieb, pričom pri všetkých voľbách sú jednotliví zástupcovia príp. kandidáti\npolitickej strany upozornení na dodržiavanie všetkých právnych predpisov tak, aby voľby\nprebehli zákonným spôsobom...\nV súvislosti so sťažnosťou však uvádzam, že sťažovateľ vo svojom podaní namietol\nneústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy v obci Rimavská Seč najmä\nz dôvodov údajného porušenia zákona č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného\npráva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „volebný zákon“). V tejto\nsúvislosti však poukazujem na skutočnosť, že v zmysle ust. § 219 odsek 3 volebného zákona\nv prípade, „ak vznikne potreba konať voľby do orgánov územnej samosprávy\nv prebiehajúcom volebnom období, vykonávajú sa tieto voľby podľa doterajších predpisov“.\nZ uvedeného teda vyplýva, že nové voľby do orgánov samosprávy obcí, ktoré sa v zmysle\nrozhodnutia Predsedu NR SR č. 160/2016 Z.z. a č. 230/2016 Z.z. uskutočnili dňa\n05.11.2016, sa vykonávali podľa zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy\nobcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), a nie podľa volebného zákona.\nSťažovateľ teda pri namietaní neústavnosti a nezákonnosti volieb vychádzal\nz nesprávnej právnej úpravy, pričom volebný zákon upravuje niektoré záležitosti týkajúce sa\nvolieb odlišne ako zákon, podľa ktorého sa nové voľby vykonali, ktorá skutočnosť môže\nvýrazne ovplyvniť aj opodstatnenosť samotnej sťažnosti.\nOdlišná úprava je napríklad pri spôsobe hlasovania, kde podľa § 24 odsek 2\nvolebného zákona volič svoju totožnosť preukazuje občianskym preukazom alebo iným\núradným dokladom, ktorý obsahuje podobizeň voliča. V prípade, ak volič nepreukáže svoju\ntotožnosť do skončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní. Volebný zákon, na ktorý aj\nsťažovateľ vo svojom podaní poukázal, jednoznačne ukladá voličom povinnosť preukázať\nich totožnosť, a to zákonom stanoveným spôsobom. Povinnosť voliča predložiť pri hlasovaní\nobčiansky preukaz príp. iný doklad však zo zákona priamo nevyplýva. Podľa ust. § 31 odsek\n2 zákona „volič po príchode do volebnej miestnosti preukáže svoju totožnosť a po zázname\nv zozname voličov dostane od komisie obálku a hlasovacie lístky. Ak volič nemá preukaz\ntotožnosti a žiadny z členov okrskovej volebnej komisie ho nepozná, komisia požiada aby\nvolič preukázal svoju totožnosť svedectvom dvoch osôb známych komisii“. Vychádzajúc\nz uvedených je možné konštatovať, že porušenie zákona vo veci preukázania totožnosti\n\n8\n\nvoličov pri nových voľbách tak, ako to v sťažnosti bolo uvedené, nebolo zo strany\nsťažovateľa riadne preukázané.\nRovnako je odlišná právna úprava čo sa týka účasti tzv. pozorovateľov vo volebných\nmiestnostiach, posudzovania hlasovacích lístkov ako aj priebehu a spôsobu hlasovania.\nZ vyššie uvedených dôvodov sťažovateľom uvádzané tvrdenia vo veci údajného\nporušovania právnych predpisov treba preskúmať vo vzťahu k zákonu č. 346/1990 Zb. a nie\nvo vzťahu k zákonu č. 180/2014 Z.z., ako to urobil sťažovateľ.\nZároveň uvádzam, že sťažovateľ vo svojom podaní uvádzal rôzne skutkové tvrdenia,\nktoré však hodnovernými dôkazmi nepreukázal. Sťažovateľ na preukázanie svojich\nskutkových tvrdení predložil písomné vyhlásenia občanov (obsah ktorých však mi nie je\nznámy) a zároveň navrhol vykonať výsluch určitých svedkov, avšak poukazom na ich zrejme\nblízky vzťah ku sťažovateľovi, vierohodnosť týchto písomných vyhlásení občanov prípadne\nvýpovede navrhnutých svedkov môže byť spochybnená. Sťažovateľ ďalej svoje tvrdenia\nohľadne údajného porušenia volebného moratória nedoložil hodnovernými dôkazmi,\nnakoľko žiadnym spôsobom nepreukázal, že by pani Mgr. Márta Stubendek viedla volebnú\nkampaň v čase, keď to zákon zakazuje. Z uvedených dôvodov zastávam názor, že\nsťažovateľom opísaná neústavnosť a nezákonnosť volieb na post starostu obce Rimavská\nSeč zo strany sťažovateľa zatiaľ nebola riadne preukázaná, t.j. v konaní o neústavnosti\na nezákonnosti volieb neuniesol dôkazné bremeno.\nNa základe vyššie uvedených a vychádzajúc z doteraz známych skutočností som teda\ntoho názoru, že v nových voľbách do orgánu samosprávy v obci Rimavská Seč konaných\ndňa 05.11.2016 na post starostu obce nedošlo k porušeniu právnych predpisov takým\nspôsobom, ktorý mohol ovplyvniť výsledok voľby dotknutého kandidáta na post starostu\nobce Rimavská Seč.»\n12.\n\nSamotné\n\nhnutie\n\n(politická\n\nstrana),\n\nza\n\nktoré\n\nsťažovateľ\n\nkandidoval\n\n[Kresťanskodemokratické hnutie (ďalej len „KDH“); pozn.], na výzvu ústavného súdu\nz 22. novembra 2016 nereagovalo.\n\n9\n\nII.\n13. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti\nvolieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky,\nvolieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu. Podľa čl. 129\nods. 7 poslednej vety ústavy podrobnosti o postupe ústavného súdu ustanoví zákon.\n14. Podľa čl. 30 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí\npriamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov... (odsek 1). Občania majú za rovnakých\npodmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám (odsek 4).\nSťažovateľom namietané porušenia volebného zákona:\nPodľa § 24 ods. 1 volebného zákona volič hlasuje v poradí, v akom sa dostavil do\nvolebnej miestnosti. Volič hlasuje osobne, zastúpenie nie je prípustné. Podľa odseku 2 volič\npo príchode do volebnej miestnosti preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom\nalebo iným úradným dokladom, ktorý obsahuje podobizeň voliča a všetky údaje uvedené\no ňom v zozname voličov, ak v osobitnej časti nie je ustanovené inak. Okrsková volebná\nkomisia zakrúžkuje poradové číslo voliča v zozname voličov a vydá mu hlasovací lístok\na obálku. Prevzatie hlasovacieho lístka a obálky potvrdí volič v zozname voličov\nvlastnoručným podpisom; ak tak urobiť nemôže, predseda okrskovej volebnej komisie\npoznamená túto skutočnosť v zozname voličov. Ak volič nepreukáže svoju totožnosť do\nskončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní. To platí aj pre hlasovanie mimo volebnej\nmiestnosti. Ak ide o obvineného alebo odsúdeného, preukazuje sa jeho totožnosť\npreukazom odsúdeného alebo preukazom obvineného, alebo svedectvom dvoch\npríslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže prítomných v miestnosti ústavu, v ktorej sa\nmá hlasovanie vykonať.\nPodľa § 27 ods. 1 volebného zákona vo volebnej miestnosti majú právo byť prítomní,\nokrem členov okrskovej volebnej komisie, jej zapisovateľa, členov a zapisovateľov\nvolebných komisií vyšších stupňov, členov ich odborných sumarizačných útvarov a voličov,\npozorovatelia vyslaní medzinárodnými organizáciami. Podľa odseku 2 zástupca nezávislého\nkandidáta má právo byť prítomný v priebehu volieb a sčítavania hlasov vo volebnej\n\n10\n\nmiestnosti. Obec je povinná vo volebnej miestnosti vyčleniť pre zástupcov podľa prvej vety\na pozorovateľov vyslaných medzinárodnými organizáciami osobitný priestor. Tieto osoby\nmožno z volebnej miestnosti vylúčiť, len ak by bol ohrozený priebeh hlasovania a sčítavania\nhlasov. Podľa odseku 3 vo volebnej miestnosti majú právo byť prítomné aj iné osoby, ktoré\nprejavili záujem o pozorovanie priebehu volieb a sčítavania hlasov. Tieto osoby možno\nz volebnej miestnosti vylúčiť, len ak by bol ohrozený priebeh hlasovania, sčítavania hlasov\nalebo z dôvodu nedostatočnej kapacity volebnej miestnosti.\nPodľa § 186 volebného zákona miestna volebná komisia zisťuje výsledky volieb\nna podklade zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania\nvo volebnom okrsku. Ak vzniknú pochybnosti o údajoch uvedených v zápisnici, má právo\nvyžiadať si od okrskovej volebnej komisie vysvetlivky a iné informácie; zjavné chyby\nopravuje po dohode s okrskovou volebnou komisiou sama, inak požiada okrskovú volebnú\nkomisiu, aby zistené nedostatky odstránila. Pri tejto činnosti môžu byť prítomní členovia\na zapisovatelia volebných komisií, členovia ich odborných sumarizačných útvarov,\npozorovatelia vyslaní medzinárodnými organizáciami, ako aj iné osoby, s prítomnosťou\nktorých vyslovila súhlas miestna volebná komisia.\nPodľa § 1 a § 2 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení\nzákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších\npredpisov volebná kampaň na účely tohto zákona je akákoľvek činnosť politickej strany,\npolitického hnutia, koalície politických strán a politických hnutí, kandidátov a tretích strán\npodľa § 8, za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov\na programu za účelom získania funkcie volenej podľa osobitného predpisu. Rozumie sa tým\nčinnosť v prospech aj v neprospech subjektov podľa prvej vety. Volebná kampaň začína\ndňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky\na končí 48 hodín predo dňom konania volieb.\n15. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25\n\n11\n\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd volebnú sťažnosť\npredbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom skúmal, či spĺňa\nzákonom predpísané (všeobecné a osobitné) náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60\nzákona o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2\nzákona\n\no ústavnom\n\nsúde\n\nvrátane\n\ndôvodu\n\nspočívajúceho\n\nv prípadnej\n\nzjavnej\n\nneopodstatnenosti sťažnosti.\n16. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby\nza neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie\na vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, a d) sťažnosť zamietnuť.\n17. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné\nporušenie, alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb\nmôže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť\npodľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Namietané protiústavné alebo nezákonné\nkonanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí\nsťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov\n(PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). Súčasťou zákonných\nnáležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov\n[§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na význam volieb\nv demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je\nna sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie\n(pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré\nvzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo\nnezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné a zároveň spôsobilé\npreukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku\n\n12\n\nvolieb. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu\nústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom\ndôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných\nvolebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne\nformulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces\n(PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 22/2015).\n18. Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti,\nmusia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j.\nporušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi\nzistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp.\nvoľby kandidáta a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb\na ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom\nskutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitým komponentom volebného\nsúdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu\nna rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.\n19. V rámci svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd uviedol, že dosiahnutie\nabsolútneho súladu prípravy a priebehu volebného procesu so zákonom je prakticky\nneuskutočniteľné. Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých\nkandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách\niniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskej\ndemokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku\nz dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti pre\nvedomú manipuláciu s voľbami (napr. PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07).\n20. Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní posudzoval, či tvrdenia sťažovateľa môžu vytvoriť reálny predpoklad\nuplatnenia právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n\n13\n\n21. Sťažovateľ (ako aktívne legitimovaná osoba) nadväzujúc na dôvody uvedené\nv bode 3 a 8 poukazuje na porušenie čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy, ako aj § 24 ods. 1 a 2, § 27\na § 186 volebného zákona a § 2 ods. 1 a 2 zákona „č. 181/2014 Z. z.“ – volebného moratória\npri voľbách starostu obce. Už na tomto mieste považuje ústavný súd za potrebné poukázať\nna celkom zjavne nesprávne označenie zákonných noriem, ktoré mali byť podľa sťažovateľa\n(kvalifikovane zastúpeného advokátkou; pozn.) porušené v príčinnej súvislosti s uvedenými\nnosnými dôvodmi tejto sťažnosti (body 3 a 8).\n22. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 volebného zákona (zahrnutého do jeho deviatej\nčasti pod názvom „Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia“) ak vznikne potreba\nkonať voľby do orgánov územnej samosprávy v prebiehajúcom volebnom období (to je aj\nprípad sťažovateľom napádaných volieb starostu v obci Rimavská Seč konaných\n5. novembra 2016; pozn.), vykonajú sa tieto voľby podľa doterajších predpisov [t. j. zákona\nSlovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 346/1990 Zb.“)]. Pokiaľ potom námietky\nsťažovateľa o porušení ustanovení volebného zákonodarstva (body 4 a 14) nie sú v tomto\nprípade formálnoprávne i obsahovo namieste, na čo správne upozornila aj SMK – MKP,\nkeď okrem iného uviedla, že sťažovateľ „pri namietaní neústavnosti a nezákonnosti volieb\nvychádzal z nesprávnej právnej úpravy“ (bod 11), už samotný tento nedostatok smeruje –\nvychádzajúc zo zákonom určených náležitostí návrhu (§ 20 ods. 1 a 4 a § 60 ods. 1 zákona\no ústavnom súde) – k procesnému odmietnutiu podaného návrhu. Uvedené platí o to viac,\nak nová právna úprava volebného zákonodarstva (volebný zákon) vo viacerých oblastiach\nodlišným spôsobom posudzuje nosné dôvody sťažovateľa (body 3 a 8), ako je tomu podľa\nzákona č. 346/1990 Zb., porušenie zákonných ustanovení ktorého však sťažovateľ\nnenamieta.\n23. Ústavný súd napriek skutočnostiam uvedeným v bode 22 preskúmal sťažnosť, jej\ndoplnenia (body 3 a 8), vyjadrenia odporkyne (body 9 a 11), základný obsah volebnej\ndokumentácie, predložené písomné podklady a vyjadrenie orgánov činných v trestnom\nkonaní a v rámci predbežného prerokovania tejto sťažnosti dospel k záveru, že podanú\nsťažnosť je potrebné odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n\n14\n\n24. Ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že dôvody uvedené sťažovateľom sú\nnedostatočné a nemajú a ani nemôžu mať priamy dosah na dosiahnuté volebné výsledky\nvolieb starostu v obci Rimavská Seč konaných 5. novembra 2016, v ktorých rozdiel hlasov\nmedzi sťažovateľom a zvolenou starostkou predstavoval 11 hlasov. Požiadavka na\nprepočítanie hlasovacích lístkov a počtu odovzdaných platných hlasov pre jednotlivých\nkandidátov preto nemá žiadne racionálne opodstatnenie. Ako už ústavný súd uviedol (bod\n17 in fine), jeho úlohou nie je z úradnej moci vyšetrovacím spôsobom preskúmať celý\npriebeh uskutočnených volieb, ale naopak, iba na základe relevantných porušení právneho\nporiadku, majúcich navyše reálny dopad na dosiahnutý volebný výsledok, následne\npreskúmať prezumovanú ústavnosť a zákonnosť uskutočnených volieb. V tomto ohľade\n(iba) „ex post“ tvrdenia príbuzných a politických priaznivcov sťažovateľa, ktoré\nprotitvrdením vyvracia zvolená starostka, navyše nevyplývajúce ani z právne relevantnej\nvolebnej dokumentácie (najmä volebných zápisníc) či zistení orgánov činných v trestnom\nkonaní, nemôžu byť kvalifikovaným podnetom na to, aby ústavný súd dodatočne zasiahol\ndo prezumovaného volebného výsledku, a tým aj dodal vážnosť napr. pokračujúcemu\npolitickému zápasu po skončení volieb. V tejto súvislosti neušlo pozornosti ústavného súdu,\nže ústavný súd už v minulosti a opakovane posudzoval ústavnosť a zákonnosť volieb do\norgánov miestnej samosprávy v obci Rimavská Seč (PL. ÚS 15/07, PL. ÚS 5/09). Tvrdenia\nosôb navrhovaných sťažovateľom (ich čestné vyhlásenia), na ktorých má stáť základ\nneústavnosti a nezákonnosti volieb (napr. člena miestnej volebnej komisie\nalebo členiek okrskových volebných komisií\n\nči\n\n),\n\nprávne a skutkovo neobstoja, pretože všetci traja ako členovia miestnej volebnej komisie,\nresp. okrskových volebných komisií v deň volieb nemali žiadne výhrady k priebehu volieb\na volebné zápisnice podpísali bez akýchkoľvek námietok.\n25. Ústavný súd už vo veci sp. zn. PL. ÚS 20/2011 (citujúc § 42 ods. 1 zákona\nč. 346/1990 Zb., podľa ktorého miestna volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu\no výsledku volieb osobitne pre každý volebný obvod, zápisnicu podpíše predseda a ostatní\nčlenovia komisie a zapisovateľ komisie, dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú)\nuviedol: „Z citovaného vyplýva, že každý člen volebnej komisie má právo odmietnuť\npodpísať zápisnicu a uviesť dôvody, prečo ju odmietol podpísať. Ak zápisnicu podpíšu\n\n15\n\nvšetci členovia volebnej komisie bez výhrad, ústavný súd považuje túto skutočnosť v zásade\nza dostatočne hodnovernú na to, aby verifikoval zistený výsledok volieb, pričom na\nnásledné námietky o tom, že niektorý z členov volebnej komisie o význame svojho podpisu\nnevedel, resp. zápisnicu podpísal pod nátlakom... bez toho, aby k tejto námietke boli\nuvedené aj ďalšie relevantné skutočnosti, spravidla neprihliada.“ Preto ústavný súd\nneskoršie (ex post) tvrdenia troch členov miestnej volebnej komisie, resp. okrskových\nvolebných komisií nepovažuje za vierohodné, teda za také, ktorým je možné priznať istú\ndôkaznú váhu. Ústavný súd v tejto súvislosti dodáva, že okrem spomenutých troch členov\nvolebných komisií (\n\n,\n\na\n\n) ani nikto\n\nz ostatných členov miestnej volebnej komisie a dvoch okrskových volebných komisií\n(celkom ich bolo 29) neodmietol volebnú zápisnicu podpísať a ani neuviedol dôvody pre\ntakéto odmietnutie [písomnú poznámku (pozri bod 30) za odmietnutie podpísať zápisnicu\nnemožno považovať]. Pritom zloženie predmetných volebných komisií reflektovalo aj na\nrôznu politickú príslušnosť sťažovateľa (KDH) a zvolenej starostky (SMK – MKP).\n26. Podobne ani tvrdenie, že\n\n, „pozorovateľ sťažovateľa“, by mal\n\npotvrdiť, že malo dôjsť k manipulácii s volebnými lístkami (našlo sa päť prázdnych obálok\nvo volebnej schránke okrskovej volebnej komisie č. 1, resp. viacerým voličom bolo\numožnené hlasovať tak, že nepredložili občiansky preukaz vo volebnom okrsku č. 1; pozri\nbody 3.4 a 3.5), nemožno z hľadiska určitosti, konkrétnosti a rozumnej dostatočnosti\npovažovať za také, ktoré by mohlo osvedčiť prípadnú manipuláciu pri spočítavaní hlasov.\nV tejto súvislosti ani nebolo predložené čestné vyhlásenie\n\nk prvému jeho\n\ntvrdeniu, že malo dôjsť k manipulácii s obálkami alebo hlasovacími lístkami, hoci na to bol\nsťažovateľ vyzvaný. To isté možno uviesť aj v prípade čestného vyhlásenia\n, predsedníčky okrskovej volebnej komisie č. 1, z 30. novembra 2016, ktorá vo\nvyjadrení neuviedla nič k tomuto tvrdeniu, iba opisovala skutočnosti po vstupe do\nmiestnosti, v ktorej sídlila miestna volebná komisia. Potenciálny problém prevyšujúcich\npiatich obálok nemá racionálne vysvetlenie a ani žiadnu právnu relevanciu, a to o to viac, že\nvo volebných zápisniciach sú počty odovzdaných platných aj neplatných hlasov pre\njednotlivých kandidátov správne a nie sú žiadne dôkazy o tom, že „by s týmito prázdnymi\nobálkami mohla volebná komisia manipulovať, resp. počas volieb mohlo dôjsť k inej\n\n16\n\nmanipulácii, či už s obálkami alebo hlasovacími lístkami“. Obdobne sa nijako nepotvrdili\nani tvrdenia sťažovateľa o tom, že uvedené skutočnosti mali byť zaznamenané aj\nv zápisniciach volebných komisií, pretože všetci členovia miestnej volebnej komisie, ako aj\ndvoch okrskových volebných komisií podpísali zápisnice bez výhrad a žiadny\nz ustanovených členov týchto komisií nevzniesol konkrétnu námietku proti uskutočneným\nvoľbám a svojimi podpismi všetci verifikovali aj zákonný priebeh uskutočnených volieb\n(pozri bod 25 in fine). Práve ustanovení členovia volebných komisií (dvoch okrskových\na miestnej) koordinovali voľby a dohliadali na správnosť hlasovania v súlade so zloženým\nsľubom a riadili sa pritom ústavou a zákonmi. Nikto na týchto členov okrskových\nvolebných komisií ani nepodal trestné oznámenie, že došlo prípadne k úmyselnému konaniu\ns cieľom ovplyvniť výsledok volieb.\n27. Ústavný súd k voľbám do prenosnej volebnej schránky poukazuje na svoju\ndoterajšiu judikatúru (napr. PL. ÚS 20/2011), podľa ktorej „za slobodný výkon volebného\npráva osobami, ktoré požiadali, aby mohli hlasovať mimo volebnej miestnosti, t. j. do\nprenosnej volebnej schránky, zodpovedá volebná komisia, resp. jej členovia, ktorí boli\nvyslaní k voličom s prenosnou volebnou schránkou“, pričom relevantnou skutočnosťou pre\nmožnosť konštatovania porušenia volebného zákona v takýchto prípadoch môžu byť\nneprimerané aktivity smerujúce k ovplyvneniu hlasovania voličov (napr. nabádanie, ako\nmajú voliť, a pod.), čo sa v sťažnosti priamo nepotvrdilo, a aj keby k tomu naozaj došlo, ako\nto uvádza sťažovateľ vo volebnej sťažnosti, nebola preukázaná (iba) v tejto záležitosti\npríčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením volebného zákona a namietaným výsledkom\nvolieb. Samotné tvrdenie sťažovateľa o porušení volebného zákona (osoby rodinne blízkej\nsťažovateľovi) vyvracia vo svojom podaní aj odporkyňa (pozri bod 9).\n28. Dôkazy označené sťažovateľom vo volebnej sťažnosti treba považovať za také,\nktoré nijakým spôsobom nepreukazujú závažné porušenie ústavy ani volebných predpisov,\na jeho tvrdenia (i čestné vyhlásenia navrhovaných svedkov) uvádzané v sťažnosti majú len\nvšeobecnú hypotetickú povahu, navyše veľakrát vnútorne protirečivú. Sťažovateľom\nnamietané skutočnosti a jeho pochybnosti [bod 3 (3.1 až 3.7)] a jeho tvrdenia (bod 4) preto\nuž na prvý pohľad nemožno považovať za také, ktoré by odôvodňovali prípadné prijatie\n\n17\n\nsťažnosti na ďalšie konanie, keďže tieto údajné porušenia, ako aj ďalšie námietky sú\ncharakterizované iba možnosťou, potenciálnosťou, teda nie reálnosťou alebo aspoň rozumne\ndostatočnou presvedčivosťou.\n29. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu len nepodložené domnienky\no nezákonnosti a neústavnosti volieb nepostačujú na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by\nboli vyhlásené voľby za neplatné, resp. by bol zrušený ich výsledok. Z uvedeného teda\nvyplýva, že sťažovateľ nepredložil ústavnému súdu relevantné dôkazy o tom, že priebeh\nvolieb starostu v obci Rimavská Seč bol protiústavný, resp. nezákonný. Namietané\nskutočnosti jednotlivo alebo aj spolu nemohli vyvolať iné výsledky volieb starostu obce,\npreto ústavný súd nepristúpil k požiadavke kontrolného prepočítania hlasov za všetky\nvolebné komisie pôsobiace vo voľbách v obci Rimavská Seč (okrskové a miestnu; pozn.).\nAni okolnosť, že jeden hlasovací lístok mala vyhodnotiť volebná komisia ako neplatný, nie\nje dôvodom na prepočítavanie hlasov (je to právo okrskovej volebnej komisie). Inak by to\nbolo, ak by sťažovateľ namietal, že v podobných prípadoch rozhodla volebná komisia raz\ntak a druhý raz inak (čo namietané nie je; pozn.). Navyše, jeden sporný hlasovací lístok\na ani účasť pozorovateľov (bod 3.2) by nič nezmenil na dosiahnutom výsledku.\n30. Ústavný súd sa v rámci zápisnice okrskovej volebnej komisie č. 1 oboznámil\nokrem iného aj s písomnou poznámkou označenou ako „záznam okrskovej volebnej komisie\npočas volieb zo dňa 05.11.2016 z dôvodu porušenia volebného zákona zo strany\npozorovateľa\n\na\n\n, z ktorej vyplýva, že „Horeuvedení\n\npozorovatelia počas volieb do prenosnej urny sledovali vlastnými autami dvoch členov\nOVK, ktorí boli vyslaní do obce k voličom za účelom vykonania volieb do prenosnej urny aj\nnapriek viacerým upozorneniam neprestali sledovať členov OVK a bez súhlasu majiteľov\ndomov vošli do ich bytov za členmi OVK“. Uvedená poznámka však nebola dôvodom na\nnepodpísanie zápisnice niektorým z členov danej okrskovej volebnej komisie a na prvý\npohľad nemá ani súvis s dosiahnutým volebným výsledkom. Sťažovateľ v tejto súvislosti\nneoznačil ani dotknuté zákonné ustanovenie, ktoré malo byť uvedeným postupom porušené.\n\n18\n\n31. Nad rámec v bodoch 24 in fine a 25 uvedeného sa ani inak nepotvrdilo, že\npredseda miestnej volebnej komisie nútil jedného člena podpísať zápisnicu bez toho, aby\nmu boli oznámené výsledky volieb. Trestné oznámenie člena komisie (bod 3.3) podané\n8. novembra 2016 (teda až 3 dni po voľbách; pozn.) bolo uznesením sp. zn. ČVS: ORP711/RČ-RS-2016 z 2. decembra 2016 vo veci podozrenia „z prečinu marenia prípravy\na priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 2 písm. b) Trestného zákona“ odmietnuté,\no čom sa ústavný súd presvedčil z vyžiadanej dokumentácie Obvodného oddelenia\nPolicajného zboru Rimavská Seč (zápisníc o podaní vysvetlenia – výsluchu všetkých členov\nmiestnej volebnej komisie – svedkov spísaných v dňoch 23. novembra 2016 až 1. decembra\n2016; pozn.), ako aj oznámenia Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota sp. zn.\n1 Pn 461/16/6609-2 z 8. decembra 2016 označeného ako „Prečin podľa § 351 ods. 2 písm.\nb) Tr. zák. - preverovanie podozrenia z trestnej činnosti“, ktorá potvrdila, že „Uznesenie\no odmietnutí z 02.12.2016 je formálne aj vecne správne. Oznámenie\nnebolo z hľadiska objektívnej stránky tohto prečinu spôsobilé naplniť skutkovú podstatu\ntrestného činu, prípadne priestupku. Taktiež výsluchom členov volebnej komisie neboli\nbezpečne a jednoznačne potvrdené okolnosti, ktoré uvádza vo svojom oznámení\n.“.\n32. V naznačených súvislostiach možno uzavrieť, že z obsahu zápisnice miestnej\nvolebnej komisie vyplýva, že celkový počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných\nvoličmi obce (1 414 zapísaných voličov; pozn.) pre voľby starostu obce bol 983\na sťažovateľ kandidujúci za KDH nebol zvolený za starostu obce, pretože získal iba 336\nhlasov. Za starostku obce bola zvolená Márta Stubendek, ktorá kandidovala za SMK – MKP\na získala 347 hlasov. Zistené volebné výsledky miestna volebná komisia schválila\na podpísala bez akýchkoľvek výhrad (predseda komisie\ntejto komisie o 21.26 h, teda aj\n\na 9 členovia\n\n, ktorý podal trestné oznámenie až po 3 dňoch;\n\npozn.) na základe predložených zápisníc okrskových volebných komisií č. 1 a 2, ktoré boli\npodpísané (predsedami, členmi a zapisovateľmi) taktiež bez akýchkoľvek výhrad.\n33. Napokon ani námietka sťažovateľa (bod 3.6) o tom, že krátka prítomnosť\nodporkyne pred volebnou miestnosťou v čase volebného moratória mala byť taká aktívna,\n\n19\n\nže ovplyvnila prichádzajúcich voličov, nebola riadne preukázaná (bez predloženia\nrelevantných dôkazov alebo svedectva viacerých osôb, ktoré by potvrdili, že ich všetkých\nnútila, aby volili iba ju, a nie iného kandidáta; pozn.) a zjavne nešlo o nekalý spôsob\nvedenia volebnej kampane, ktorý by mohol mať za následok opačný výsledok volieb\n[k tomu pozri aj vyjadrenie zvolenej starostky (bod 9, ad 6); pozn.].\n34. Ústavný súd sa ďalšou námietkou sťažovateľa, že má „tiež vedomosť, že veľa\nobčanov našej obce sa zdržiava v zahraničí a v deň volieb neboli prítomní v obci Rimavská\nSeč. Za tým účelom som vyžiadal v zmysle zák. č. 211/2000 Z. z. od obce zoznam voličov\nobce, kde som vyznačil krúžkom občanov, ktorí sa v deň volieb nezdržiavali v obci\nRimavská Seč a navrhujem, aby tento zoznam s označením bol porovnaný so zoznamom\nvoličov, ktorým boli vydané hlasovacie lístky. V prípade, ak by sa nachádzali títo občania v\nzozname vydaných hlasovacích lístkov, navrhujem ich vypočuť k ich účasti na voľbách“\nnezaoberal, pretože táto námietka bola uplatnená sťažovateľom bez náležitej konkretizácie,\nna špekulatívnom základe a navyše aj zjavne oneskorene (až 6. decembra 2016), teda nie do\ndesiatich dní po oznámení výsledkov volieb (§ 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n35. Ústavný súd na základe svojho rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa proti\nvýsledku napadnutých volieb preto považoval oficiálny výsledok sčítania, ku ktorému\ndospela miestna volebná komisia (predtým dve okrskové volebné komisie), za\nnespochybniteľný. Pri dôkaznej povinnosti zaťažujúcej sťažovateľa tento nepredložil také\ndôkazy o manipulácii s hlasmi voličov, resp. relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali\nnesprávne sčítanie hlasov. V tejto súvislosti ústavný súd opätovne poukazuje na to, že\nsamotná politická strana (KDH), za ktorú sťažovateľ kandidoval a ktorej bola zaslaná\nvýzva, aby sa vyjadrila k sťažnosti, na túto výzvu vôbec nereagovala (bod 12).\n36. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v súvislosti s napadnutými\nvoľbami nezistil žiadny relevantný dôvod na vyslovenie porušenia práv sťažovateľa podľa\nčl. 30 ods. 1 a 4 ústavy a ani zákonných volebných predpisov, ktoré navyše sťažovateľ\nkvalifikovane neoznačil (pozri body 21 a 22). Preto sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom\nprerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej\n\n20\n\nneopodstatnenosti\n\n(obdobne\n\nPL. ÚS\n\n5/09,\n\nPL.\n\nÚS\n\n79/2011\n\na PL. ÚS 70/2011,\n\nPL. ÚS 23/2015).\n37. Čo sa týka náhrady trov konania, ústavný súd požiadavku sťažovateľa\na odporkyne (starostky) na ich náhradu posúdil podľa 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde,\nv zmysle ktorého trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania,\nuhrádza účastník konania zo svojho.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;\nto neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie\nmedzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej\nrepublike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté\nrozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).\nV Košiciach 15. februára 2017\n\n21", "vazby": {"registre": ["volebné veci - komunálne (obce)", "volebná komisia-miestna", "volebná komisia-okrsková", "voľby-voľby do orgánov obcí a miest", "politické strany a hnutia-slobodná súťaž politických síl", "právny predpis-platnosť", "konanie pred ústavným súdom", "volebné právo-pasívne"], "ustanovenia": ["čl. 129 ods. 2 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:382a4375-6901-484e-863a-f91c05319a6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2015 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:382a4375-6901-484e-863a-f91c05319a6d"}, {"guid": "ussr:57678c79-c5e7-49f0-880d-8e03d2eee2bc", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/2015 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57678c79-c5e7-49f0-880d-8e03d2eee2bc"}, {"guid": "ussr:9d8cf453-8901-47c4-ad3c-e09fe60db77c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 70/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 70/2011 z 22. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d8cf453-8901-47c4-ad3c-e09fe60db77c"}, {"guid": "ussr:2bc3ab82-1b57-48da-ac23-3ff5c732b9bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 20/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2011 z 19. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-19", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bc3ab82-1b57-48da-ac23-3ff5c732b9bd"}, {"guid": "ussr:37623cc0-9fc2-43c2-8166-695505d42184", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37623cc0-9fc2-43c2-8166-695505d42184"}, {"guid": "ussr:045fa2da-9198-4285-bfdb-fd003635b2ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/09 z 13. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:045fa2da-9198-4285-bfdb-fd003635b2ee"}, {"guid": "ussr:9a77a304-2c0f-4c87-9350-854c6b5f5a5d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 85/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 85/07 z 13. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-13", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a77a304-2c0f-4c87-9350-854c6b5f5a5d"}, {"guid": "ussr:ee4c0801-b612-4132-8e7b-89057ed96bab", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 73/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 73/07 z 5. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-05", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee4c0801-b612-4132-8e7b-89057ed96bab"}, {"guid": "ussr:3c33906c-2e58-433f-9536-8c42302a4a8b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/07 z 4. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-04", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c33906c-2e58-433f-9536-8c42302a4a8b"}, {"guid": "ussr:019e3935-0eec-4a5d-bdb2-fe77778f14d4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 35/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 35/03 z 3. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-03", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019e3935-0eec-4a5d-bdb2-fe77778f14d4"}, {"guid": "ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/03 z 26. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-26", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7"}, {"guid": "ussr:6250edf0-c006-4c37-82b5-1f4eb1d739d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/94 z 2. 11. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-11-02", "citacie_n": 210, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1"}, {"guid": "ussr:892d2a97-af97-4645-966c-ccb7732ccfd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/94 z 27. 10. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-10-27", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ad64b29f-445f-41f2-b693-c9cee61b2e13", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.13.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2019 z 6. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-06", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.13.2019.1"}, {"guid": "ussr:bf18923d-83bf-41e7-8525-596d1473be8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.9.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2019 z 23. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.9.2019.1"}]}