{"guid": "ussr:31921496-8f09-463b-b01f-87c3187888ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.35.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 35/2015", "nazov": "Uznesenie, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 35/2015 z 18. 1. 2017", "citacia": "uznesenie, nález Ústavného súdu SR z 18. januára 2017, sp. zn. PL. ÚS 35/2015, ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.35.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-01-18", "forma": "Uznesenie,Nález", "povaha": ["zamieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/31921496-8f09-463b-b01f-87c3187888ae", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.35.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.35.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.35.2015.1/text", "citacie_n": 19, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 35/2015-50\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. januára 2017 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,\nĽudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa\nMészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o návrhu\nOkresného súdu Košice I, zastúpeného sudkyňou\n\n,\n\nna začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov o súlade § 66 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z.\no elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov s čl. 20 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky takto\nrozhodol:\n\nNávrh Okresného súdu Košice I z a m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 29. apríla 2013\ndoručený návrh Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „navrhovateľ“),\nzastúpeného sudkyňou\n\n, na začatie konania podľa\n\nčl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na podľa § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o súlade § 66\nods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) s čl. 20 ods. 4 ústavy.\nOkresný súd vo svojom návrhu uvádza:\n„V prejednávanej veci okresného súdu (sp. zn. 11 C 311/2009, pozn.) žalobkyňa...\nsa žalobou podanou na Okresnom súde Košice I proti žalovanému:\nso sídlom\n\n,\n\n, domáha zaplatenia primeranej náhrady\n\nza nútené obmedzenie vlastníckeho práva z dôvodu, že žalovaný ako podnik v zmysle zákona\no elektronických komunikáciách zriadil, resp. postavil vedenie verejnej siete na\njej nehnuteľnosti − t. j. bola na jej pozemku žalovaným zrealizovaná telekomunikačná\nlíniová stavba.\nPodľa udania žalobkyne o uskutočnení tejto stavby nebola žalovaným vopred\nupovedomená a o tejto stavbe sa dozvedela náhodou približne tri až štyri mesiace\npo jej zrealizovaní.\nŽalovaný v konaní, ktoré sa vedie pred Okresným súdom Košice I namieta\nopodstatnenosť podania žaloby o zaplatenie jednorazovej náhrady za obmedzenie\nvlastníckeho\n\npráva\n\ndotknutého\n\npozemku,\n\na\n\nto\n\nokrem\n\niného\n\nz\n\ndôvodu,\n\nže žalobkyňa neuplatnila svoj nárok na jednorazovú náhradu u žalovaného včas, teda\nv prekluzívnej 1-ročnej lehote, ktorá začína plynúť dňom vzniku núteného obmedzenia\nvlastníckeho práva.\nŽalovaný ďalej v prebiehajúcom súdnom konaní argumentuje tým, že doposiaľ\nsa dotknutý pozemok nevyužíval na žiadne účely, a teda ani postavením vedenia verejnej\nsiete na jej nehnuteľnosti nedošlo k obmedzeniu žalobkyne v obvyklom užívaní\n\n2\n\nnehnuteľnosti, čo je ďalšou podmienkou stanovenou zákonom na vznik práva na primeranú\njednorazovú náhradu.“\nOkresný súd svoj návrh odôvodnil takto:\n„Ústava Slovenskej republiky zakotvuje právo vlastniť majetok ako jedno\nzo základných ľudských práv a slobôd, ktorého medze možno upraviť len za podmienok\nustanovených touto ústavou a len zákonom. Pre narušenie vlastníckeho práva jeho\nobmedzením stanovuje taxatívne podmienky, medzi ktoré patrí aj právo na primeranú\nnáhradu za obmedzenie vlastníckeho práva.\nZ toho vyplýva, že zákon môže upraviť spôsob obmedzenia vlastníckeho práva\njednotlivca, avšak musí pri tom rešpektovať podmienky stanovené ústavou, a teda\naj podmienku poskytnutia primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva.\nUstanovenie § 66 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách\nlimituje možnosť vlastníka uplatniť si jednorazovú primeranú náhradu za nútené\nobmedzenie užívania nehnuteľnosti lehotou jedného roka od vykonania tohto zásahu.\nUplynutím tejto lehoty toto právo vlastníka nehnuteľnosti zaniká, a teda ide o lehotu\nprekluzívnu. Zánik práva vlastníka na uplatnenie práva na jednorazovú náhradu pritom\npodľa uvedeného zákona zaniká bez ohľadu na to, či sa vlastník nehnuteľnosti o vykonanom\nzásahu dozvedel.\nPodľa ustanovenia § 66 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických\nkomunikáciách, podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je povinný pri výkone práv podľa\nodseku 1 počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch,\na ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva\nje povinný upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní\nvopred. Z dôvodu havárie, výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo\nporuchy na vedení môže podnik vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho\nupovedomenia; v takom prípade upovedomí vlastníka alebo užívateľa bezodkladne.\nToto ustanovenie, ani nasledujúce ustanovenia nestanovujú podniku za nesplnenie\ntejto povinnosti žiadnu sankciu, čo je však vážnejšie, nesplnenie tejto povinnosti nemá\nžiaden vplyv na začatie a pokračovanie plynutia prekluzívnej lehoty, uplynutím ktorej právo\nvlastníka na primeranú náhradu za zásah do jeho vlastníckeho práva zaniká.\n\n3\n\nV praxi môžu teda, za tejto právnej úpravy, nastať situácie, kedy podnik bez\nupovedomenia vlastníka obmedzí jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti a práve v dôsledku\nporušenia jednej povinnosti dôjde k zániku ďalšej povinnosti zasahujúceho, a to povinností\nposkytnúť vlastníkovi primeranú náhradu za zásah do jeho vlastníckeho práva.\nPodnik teda môže kedykoľvek zriadiť na cudzom pozemku líniovú stavbu verejnej\nsiete, pričom vlastník dotknutého pozemku sa o zriadení tejto stavby ani nemusí dozvedieť.\nPrávo vlastníka pozemku na vyplatenie jednorazovej primeranej náhrady za nútené\nobmedzenie vlastníckeho práva tým môže zaniknúť ešte pred tým, než si toto právo vôbec\nmohol uplatniť u príslušného podniku.\nPodľa nášho názoru limitovaním tohto obdobia prekluzívnou lehotou bez nutnosti\nupovedomenia vlastníka o zásahu do jeho vlastníckeho práva zákonodarca prekročil\nhranice možnosti úpravy obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré mu stanovila ústava a toto\nustanovenie porušuje jednu z podmienok zásahov do vlastníckeho práva stanovených\nústavou.\nRovnako ako zásah nad mieru povolenú ústavou sa javí formulácia namietaného\nustanovenia zákona, ktorá stanovuje, že právo na primeranú náhradu vzniká len v prípade,\nak je vlastník nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práva podniku obmedzený v obvyklom\nužívaní pozemku.\nVlastníctvo ako právny inštitút v sebe zahŕňa jednotlivé čiastkové práva, a to právo\ndanú vec držať, užívať, požívať a brať z nej plody. Jeho obmedzenie limituje ústava tým,\nže vlastníctvo nemožno zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými\nzáujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské\nzdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.\nNútené obmedzenie vlastníckeho práva ústava neformuluje ako obmedzenie\nv obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Je na vlastníkovi danej veci, akým spôsobom vec užíva,\nak tým neporušuje limity stanovené ústavou a konkretizované zákonmi Slovenskej republiky.\nV praxi môžu nastať prípady, kedy vlastník svoju nehnuteľnosť vôbec nevyužíva a ide\no nezastavanú plochu. Avšak zákon o elektronických komunikáciách poskytuje líniovej\nstavbe verejnej siete (pod zemou uloženému telekomunikačnému káblu) ochranné pásmo,\nv ktorom je zakázané v zmysle ustanovenia § 68 ods. 6 zákona o elektronických\nkomunikáciách:\n\n4\n\na. umiestňovať stavby, zariadenia a porasty, vykonávať zemné práce, ktoré by mohli\nohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete, a\nb. vykonávať prevádzkové činnosti spojené s používaním strojov a zariadení, ktoré\nrušia prevádzku sietí, pridružených prostriedkov a služieb.\nTeda v rámci ochranného pásma už vlastník pozemku nebude nikdy oprávnený\npostaviť stavbu, čo ho zásadne obmedzuje vo výkone jeho vlastníckeho práva a zároveň mu\nnebude poskytnutá primeraná náhrada za takéto obmedzenie vlastníctva, keďže v čase\nuloženia vedenia pod zemou bol daný pozemok nezastavaný, a teda vlastník nebol konaním\npodniku obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti.\nZakotvením ustanovenia, ktoré vymedzuje právo na primeranú náhradu len\nv prípade, ak vlastníckeho právo bolo obmedzené spôsobom, ktoré bráni obvyklému\nužívaniu nehnuteľnosti je podľa nášho názoru prekročenie možností, ktoré ústava\nzákonodarcom dáva a zásahom do práv vlastníka danej veci. Zákonodarca tým zúžil právo\nvlastníka na primeranú náhradu, ktoré mu zakotvuje ústava. Ústavou poskytnutý rámec\npredstavuje akékoľvek obmedzenie vlastníckeho práva, a nie len obmedzenie v obvyklom\nužívaní nehnuteľností. Týmto ustanovením zákona o elektronických komunikáciách\nzákonodarca prekračuje právomocí zverené mu ústavou, ktorá mu umožňuje ňou\nustanovené podmienky len konkretizovať, nie rozširovať.\nZákonodarca pri prijatí napadnutých ustanovení zákona o elektronických\nkomunikáciách preto, v súlade s vyššie uvedeným, prekročil ústavou daný rámec ochrany\nvlastníckeho práva, čím sa toto ustanovenie, podľa nášho názoru, dostalo do rozporu\ns čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.“\nOkresný súd označené konanie prerušil „do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky o návrhu na preskúmanie súladu ust. § 69 ods. 5, prvá a druhá veta, zákona\nč. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účinnom do 31. 10. 2011 a ust. § 66\nods. 5, prvá a druhá veta, zákona 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách s čl. 1\nods. 1 a čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky“.\nV nadväznosti na uvedené okresný súd navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:\n\n5\n\n„Ustanovenie § 66 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách\nv platnom znení nie je v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.“\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh predbežne prerokoval\na uznesením č. k. PL. ÚS 35/2015-7 z 10. júna 2015 ho podľa § 25 ods. 3 zákona\no ústavnom súde prijal na ďalšie konanie.\nV rámci ďalšieho konania ústavný súd prioritne posudzoval ústavnú konformitu § 66\nods. 5 zákona o elektronických komunikáciách, t. j. postupoval v znení navrhovaného\npetitu. Už pri prijímaní návrhu na ďalšie konanie nevylúčil, že ak v rámci ústavného\nprieskumu zistí nesúlad tohto ustanovenia s označeným článkom ústavy, využije § 40\nzákona o ústavnom súde a zahrnie do ústavného prieskumu aj ústavnú konformitu § 69\nods. 5 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších\npredpisov, ktorého použitie reálne prichádza do úvahy v predmetnom konaní vedenom pred\nokresným súdom.\nPo prijatí návrhu na ďalšie konanie ústavný súd vyzval odporcu [Národnú radu\nSlovenskej republiky (ďalej len „národná rada“)] a vedľajšieho účastníka konania [vládu\nSlovenskej republiky (ďalej len „vláda“)], aby sa vyjadrili k návrhu, ako aj k tomu, či trvajú\nna tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.\nNárodná rada prípisom svojho predsedu č. PREDS-550/2015 zo 16. septembra 2015\noznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní, a v prílohe doručila ústavnému súdu toto\nvyjadrenie:\n«Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že žalobkyňa sa žalobou podanou\nOkresnému súdu Košice I proti žalovanému (\n\n) domáha zaplatenia\n\nprimeranej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva z dôvodu, že žalovaný\nako podnik podľa zákona o elektronických komunikáciách zriadil vedenie verejnej siete\nna jej nehnuteľnosti, t. j. bola na jej pozemku zriadená telekomunikačná líniová stavba.\nŽalobkyňa udáva, že nebola žalovaným o tejto stavbe vopred upovedomená. Žalovaný\nnamieta opodstatnenosť podania žaloby z dôvodu, že nárok na jednorazovú náhradu nebol\n\n6\n\npodaný včas v zákonnej jednoročnej lehote od vzniku núteného obmedzenia vlastníckeho\npráva a že sa dotknutý pozemok doposiaľ nevyužíval na žiadne účely a nemohlo teda dôjsť\nk obmedzeniu žalobkyne v jeho obvyklom užívaní. Okresný súd Košice I konanie\ndo rozhodnutia ústavného súdu o návrhu na preskúmanie súladu navrhovaných ustanovení\ns Ústavou Slovenskej republiky prerušil.\nKonanie pred Okresným súdom Košice I začalo na základe žaloby podanej\n16. júna 2009, teda za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, ktorá platila\ndo 31. októbra 2011. Pôvodne sa teda napáda ustanovenie starého (zrušeného) zákona\no elektronických komunikáciách, a to § 69 ods. 5 prvá a druhá veta zákona č. 610/2003 Z. z.\no elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003\nZ. z.“). Ustanovenie § 69 ods. 5 zákona č. 610/2003 Z. z. je však identické s § 66 ods. 5\nzákona o elektronických komunikáciách. Prechodné ustanovenia novej právnej úpravy\nustanovujú použitie doterajších právnych predpisov na konania, ktoré boli začaté\ndo účinnosti novej právnej úpravy. Vzhľadom na identické znenia uvedených ustanovení\nstarej a novej právnej úpravy, bude ústavný súd prioritne posudzovať ústavnú konformitu\n§ 66 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách. Ak však v tomto konaní konštatuje\nnesúlad § 66 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách s čl. 20 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky, využije § 40 zákona o ústavnom súde a zahrnie do ústavného\nprieskumu aj ústavnú konformitu § 69 ods. 5 prvá a druhá veta zákona č. 610/2003 Z. z.\nII.\nV odôvodnení navrhovateľa sa uvádza, že dochádza k zásahu do práv nad mieru\nustanovenú Ústavou Slovenskej republiky.\nPorušenie ustanovenia § 66 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách zákon\nnespája so žiadnou sankciou, pričom nesplnenie povinnosti podniku upovedomiť vlastníka\no zriadení stavby nemá žiaden vplyv na začatie a pokračovanie plynutia prekluzívnej lehoty,\nuplynutím ktorej právo vlastníka na primeranú náhradu zaniká.\nFormulácia namietaného ustanovenia upravuje, že právo na primeranú náhradu\nvzniká len v prípade, ak je vlastník nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práva podniku\nobmedzený v obvyklom užívaní pozemku.\nZakotvením ustanovenia, ktoré vymedzuje právo na primeranú náhradu len\nv prípade, ak vlastnícke právo bolo obmedzené spôsobom, ktoré bráni obvyklému užívaniu\n\n7\n\nnehnuteľnosti je prekročenie možnosti, ktoré ústava zákonodarcom dáva a zásahom do práv\nvlastníka danej veci. Zákonodarca tým zúžil právo vlastníka na primeranú náhradu, ktoré\nmu zakotvuje ústava. Ústavou poskytnutý rámec predstavuje akékoľvek obmedzenie\nvlastníckeho práva a nie len obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Týmto\nustanovením zákona o elektronických komunikáciách zákonodarca prekračuje právomoci\nzverené mu ústavou, ktorá mu umožňuje ústavné podmienky len konkretizovať, nie\nrozširovať.\nIII.\nÚstava Slovenskej republiky v čl. 20 ods. 4 ustanovuje štyri podmienky, za splnenia\nktorých je možné vyvlastniť alebo nútene obmedziť vlastnícke právo. Nie len vyvlastnenie,\nale aj nútené obmedzenie vlastníckych práv, je dovolené iba ak sa uskutoční v súlade\nso štyrmi kumulatívne určenými podmienkami a teda zásah do vlastníckych práv je možný\niba: v nevyhnutnej miere, ak je vo verejnom záujme, uskutoční sa na základe zákona,\na za primeranú náhradu.\nAk sa jedna z týchto podmienok nesplní, zásah do vlastníctva nemožno označiť\nza také vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckych práv, ktoré je v súlade s Ústavou\nSlovenskej republiky.\nUvedené ústavné ustanovenie predpokladá existenciu zákona, na základe ktorého\nmožno uskutočniť vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Úlohou\nzákona v tomto smere je umožniť, aby oprávnený orgán zasiahol do výkonu vlastníckeho\npráva vlastníkov za podmienok určených zákonom.\nÚstavné predpoklady vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva\nnespočívajú len v povinnosti zákonom upraviť nevyhnutnú mieru a verejný záujem tohto\nzásahu, ale aj povinnosť poskytnúť zaň primeranú náhradu.\nUstanovenie § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách umožňuje\npodniku v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať\nverejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Zároveň § 66 ods. 2 zákona\no elektronických\n\nkomunikáciách\n\nustanovuje,\n\nže\n\npovinnosti\n\nzodpovedajúce\n\ntýmto\n\noprávneniam sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Avšak\npodnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je povinný pri výkone týchto práv počínať si tak,\naby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch, a ak sa jej nedá vyhnúť,\n\n8\n\naby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je podnik povinný\nupovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred.\nZ dôvodu havárie, výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo\nporuchy na vedení môže podnik vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho\nupovedomenia; v takom prípade upovedomí vlastníka alebo užívateľa bezodkladne. Zákon\nďalej v tejto súvislosti ustanovuje, že ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku\nvýkonu práv podniku podľa § 66 ods. 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti,\nmá právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania\nnehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v\npríslušnom podniku do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania\nnehnuteľnosti, inak toto právo zaniká. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške\nprimeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na\nrozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.\nÚmysel zákonodarcu bol pri konštruovaní predmetného ustanovenia naznačený\nv dôvodovej správe, podľa ktorého bolo účelom prijať ustanovenia v súlade s príslušnými\nustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky a Občianskeho zákonníka a vytvoriť tak súladnú\nprávnu úpravu týkajúcu sa oprávnení a povinností k cudzím nehnuteľnostiam. Podľa\ndôvodovej správy k príslušným napádaným ustanoveniam (§ 66 zákona o elektronických\nkomunikáciách) sa okrem iného uvádza:\n„Vzhľadom na skutočnosť, že zriaďovanie, prevádzkovanie a poskytovanie verejných\nelektronických komunikácií je verejným záujmom, majú podniky poskytujúce verejnú sieť\npri vykonávaní týchto činností a striktnom dodržaní príslušných ustanovení Ústavy\nSlovenskej republiky (Čl. 20 ods. 4 − obmedzenie vlastníckeho práva) a Občianskeho\nzákonníka (§ 151n až 151p − vecné bremeno) oprávnenia a povinnosti k cudzím\nnehnuteľnostiam.\nNavrhované ustanovenie ukladá podnikom, ktoré majú oprávnenie k cudzím\nnehnuteľnostiam a majiteľom vnútorných rozvodov vedení stavieb a priestorov, v ktorých\npodnik poskytuje verejné elektronické komunikačné služby povinnosť spoločne využívať\nrozvody vo vnútri budov, aby budovanie novej siete alebo rozšírenie siete bolo spravodlivé,\nefektívne a šetrné k životnému prostrediu a nezávislé od akejkoľvek povinnosti podniku\ns významným vplyvom na trhu poskytovať prístup k svojej elektronickej komunikačnej sieti.\n\n9\n\nLepšie spoločné používanie zariadení môže významne zlepšiť hospodársku súťaž\na podnikom znížiť celkové finančné a environmentálne náklady na rozmiestnenie\ninfraštruktúry elektronických komunikácií, najmä nových prístupových sietí.\nJe potrebné zdôrazniť, že pre správne naplnenie litery zákona a následne výkonu\nnúteného obmedzenia vlastníckeho práva v tomto prípade, musia byť splnené všetky\npodmienky ustanovené v § 66 zákona o elektronických komunikáciách týkajúce sa práv\na povinností k cudzím nehnuteľnostiam. To, či boli splnené podmienky, napr. povinnosť\nvopred informovať vlastníka nehnuteľnosti o zriadení líniovej stavby, či už v 15-dňovej\nzákonnej lehote, prípadne bezodkladne, je otázkou dôkazov, s ktorými sa bude musieť\nvysporiadať príslušný súd.\nV tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že právna úprava práv a povinností\nk cudzím nehnuteľnostiam nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky ojedinelá.\nPodobná právna úprava už v našom právnom poriadku existuje. S väčšími alebo menšími\nrozdielmi sú práva a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam upravené napríklad zákonom\nč. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o energetike“) alebo zákonom č. 657/2004 Z. z. o tepelnej\nenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“).\nPrávna úprava práv a povinností držiteľa povolenia podľa § 11 zákona o energetike\nustanovuje, obdobne ako je upravené zákonom o elektronických komunikáciách, jednoročnú\nobjektívnu prekluzívnu lehotu (okrem šesťmesačnej subjektívnej lehoty) na uplatnenie\nsi primeranej jednorazovej náhrady zodpovedajúcej miere obmedzenia obvyklého užívania\npozemku. Obdobne tiež § 10 zákona o tepelnej energetike upravuje, jednoročnú objektívnu\nprekluzívnu lehotu (okrem šesťmesačnej subjektívnej lehoty) na uplatnenie si primeranej\njednorazovej náhrady zodpovedajúcej miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku.\nZákon o energetike a aj zákon o tepelnej energetike pritom vylučujú uplatnenie si nároku\nna primeranú náhradu za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti kumulatívne\ns nárokom na jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena alebo\ns nárokom na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníka pozemku\nv užívaní pozemku v ochrannom pásme.\nRovnako ako zákon o elektronických komunikáciách, aj zákon o energetike a zákon\no tepelnej energetike, podmieňujú nárok na jednorazovú primeranú náhradu za nútené\n\n10\n\nobmedzenie užívania nehnuteľnosti tým, že je vlastník nehnuteľnosti obmedzený\npri obvyklom užívaní nehnuteľnosti.\nJe na Ústavnom súde Slovenskej republiky, aby v súvislosti s podaným návrhom\nposúdil ústavnosť napadnutých ustanovení a vydal vo veci rozhodnutie.»\nVláda v zastúpení Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky prípisom\nč. 44638/2015/21 zo 17. augusta 2015 zaslala ústavnému súdu svoje stanovisko, v ktorom\nnavrhla, aby ústavný súd návrhu nevyhovel, a vyjadrila súhlas s upustením od verejného\npojednávania. Vo svojom stanovisku ďalej uviedla:\n«Elektronické komunikácie sa spolupodieľajú na vytváraní viac ako 5 % hrubého\ndomáceho produktu Európskej únie. Využitie elektronických komunikačných služieb\nje každodennou rutinnou záležitosťou inštitúcií verejnej správy, podnikateľských subjektov\nako aj širokej verejnosti. Vyspelá infraštruktúra elektronických komunikácií vrátane\nširokopásmového prístupu do internetu je podobne ako diaľnice, železnice alebo\nenergetická rozvodná sieť súčasťou základnej infraštruktúry štátu. Táto infraštruktúra je\nzákladným prostriedkom na získavanie informácií, audiovizuálneho obsahu, ako aj\nnástrojom, ktorý prispieva k rozvoju elektronizácie verejných služieb.\nVýznamným predpokladom rozvoja sektora elektronických komunikácií bola\nliberalizácia\n\ntelekomunikačného\n\nsektora.\n\nZákladným\n\nkameňom\n\nliberalizácie\n\ntelekomunikačného trhu v podmienkach Slovenskej republiky bol zákon č. 195/2000 Z. z.\no telekomunikáciách (ďalej len „zákon o telekomunikáciách“). Tento zákon vytvoril\npodmienky pre vstup nových subjektov do sektora telekomunikácií, čím sa prakticky ukončil\nmonopol Slovenských telekomunikácií. Jedným z významných predpokladov liberalizácie\nbolo stanovenie pravidiel pre budovanie nových sietí. Zákon o telekomunikáciách v § 46\nstanovil oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam. Jedným zo zavedených\npravidiel bolo aj stanovenie lehoty, počas ktorej si mohol vlastník nehnuteľnosti uplatniť\nprávo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti spôsobené\nv dôsledku výkonu práv prevádzkovateľa telekomunikačného zariadenia a verejnej\ntelekomunikačnej siete. Táto lehota bola zákonom o telekomunikáciách stanovená na jeden\nrok odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Takto stanovená lehota\nvychádzala\n\njednak\n\nz\n\ncharakteru\n\nstavieb\n\n11\n\nelektronických\n\nkomunikačných\n\nsietí\n\n(telekomunikačných sietí), ktoré sú líniovými stavbami, a teda ich výstavba prebieha\nsúčasne na pozemkoch viacerých vlastníkov, a mala tiež za cieľ obmedziť špekulatívne\nkonanie vlastníkov pozemkov v prípade absencie lehoty na uplatnenie práva na primeranú\nnáhradu, napríklad v prípade preklasifikovania pozemku z ornej pôdy na stavebný pozemok.\nPôvodné ustanovenia zákona o telekomunikáciách týkajúce sa práv a povinností\nk cudzím nehnuteľnostiam boli v takmer nezmenenej podobe premietnuté aj do zákona\nč. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov účinného do\n31. 10. 2011 a zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších\npredpisov. Tieto ustanovenia majú aj v dnešnej dobe mimoriadny význam z hľadiska\nbudovania nových a modernizácie existujúcich elektronických komunikačných sietí v záujme\nnaplnenia cieľov stanovených na úrovni Európskej únie a premietnutých do strategických\ndokumentov schválených vládou Slovenskej republiky v oblasti kvality a dostupnosti\nelektronických komunikačných služieb.\nZákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) v § 66 ods. 5 stanovuje\nročnú prekluzívnu lehotu na uplatnenie nároku na jednorazovú primeranú náhradu za\nnútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, pričom táto lehota začína plynúť dňom vzniku\nnúteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Podľa § 66 ods. 3 druhej vety zákona o\nelektronických komunikáciách je podnik o začatí výkonu práva povinný upovedomiť\nvlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred. Výkonom práva\nsa podľa § 66 ods. 1 písm. b) rozumie vstup v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním,\nopravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť.\nZákon o elektronických komunikáciách teda dáva vlastníkovi nehnuteľnosti\ndostatočný časový priestor na uplatnenie si nároku na jednorazovú náhradu, pričom takáto\nprávna úprava nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky ojedinelá. Pri stanovení\nprekluzívnej lehoty zákonodarca vychádzal z nasledujúcich predpokladov:\n• budovanie a modernizácia elektronických komunikačných sietí je jeden z kľúčových\npredpokladov hospodárskeho a kultúrneho rozvoja spoločnosti založenej na moderných\ntechnológiách,\n\n12\n\n• podnik má podľa § 66 ods. 3 druhej vety zákona o elektronických komunikáciách\npovinnosť najmenej 15 dní vopred upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej\nnehnuteľnosti o začatí výkonu práva,\n• nesplnenie povinnosti podľa § 66 ods. 3 druhej vety je podľa § 73 ods. 1 písm. d)\nzákona o elektronických komunikáciách sankcionovateľné pokutou do výšky 150 000 eur,\n• právo na jednorazovú primeranú úhradu je možné uplatniť, ak je vlastník\nobmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti.\nKombinácia vyššie uvedených štyroch predpokladov poskytuje podľa nášho názoru\nvlastníkovi alebo užívateľovi dotknutej nehnuteľnosti dostatočnú právnu ochranu jeho\nvlastníctva v súlade s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Podnik je v prvom rade povinný\nzo zákona vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti v dostatočnom predstihu (lehota nesmie\nbyť kratšia ako 15 dní pred začatím výkonu práva) informovať o tom, že na danej\nnehnuteľnosti bude realizovať činnosti podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o elektronických\nkomunikáciách, v rámci ktorých bude vstupovať na danú nehnuteľnosť. Táto povinnosť je\nuložená všetkým podnikom bez výnimky a jej nesplnenie je podľa § 73 ods. 1 písm. d)\nzákona o elektronických komunikáciách sankcionovateľné až do výšky 150 000 eur.\nUvedená výška pokuty je podľa nášho názoru dostatočne odradzujúca na to, aby si podnik\nsplnil povinnosť informovať vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti o začatí výkonu práva.\nJe potrebné tiež zdôrazniť, že vzhľadom na charakter výstavby líniových stavieb, ktorých\nvýstavba sa realizuje súčasne alebo postupne na pozemkoch viacerých vlastníkov, je takáto\nsankcia uplatniteľná v každom individuálnom prípade, kedy podnik nesplní povinnosť podľa\n§ 66 ods. 3 druhej vety zákona o elektronických komunikáciách.\nAk by však podnik nerešpektoval informačnú povinnosť podľa § 66 ods. 3 druhej vety\nzákona o elektronických komunikáciách, a to ani napriek hroziacej sankcii a obmedzil\nby vlastníka v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, vznikla by zodpovednosť podniku za škodu\npodľa všeobecnej právnej úpravy o náhrade škody. Ak by podnik porušením informačnej\npovinnosti spôsobil, že vlastník nehnuteľnosti si nebude môcť včas uplatniť nárok\nna náhradu, došlo by z pohľadu vlastníka k majetkovej ujme, za ktorú by podnik zodpovedal\nv rámci zodpovednosti za spôsobenú škodu. To znamená, že ak by si vlastník v dôsledku\nuplynutia jednoročnej prekluzívnej lehoty nemohol uplatniť jednorazovú náhradu podľa\n§ 66 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách, môže využiť inštitút náhrady škody.\n\n13\n\nNavyše, nárok na náhradu škody podľa ustanovení Občianskeho zákonníka neprekluduje,\nale sa len premlčuje, a aj to v značne dlhších lehotách (tri roky pri neúmyselnom porušení\npovinnosti a 10 rokov pri úmyselnom porušení povinnosti).\nV súvislosti s obmedzením v obvyklom užívaní nehnuteľnosti zákon o elektronických\nkomunikáciách nešpecifikuje, že ide o obmedzenie užívania nehnuteľnosti v takej podobe,\nv akej bola táto nehnuteľnosť užívaná v čase zriadenia siete. Predmetné ustanovenie zákona\nteda v žiadnom prípade nie je v rozpore Ústavou Slovenskej republiky, pretože obvyklým\nužívaním je možné chápať akékoľvek užívanie danej nehnuteľnosti, ktoré je v súlade\ns platným právnym poriadkom v čase vzniku obmedzenia. Podľa nášho názoru je teda\nmožné požadovať kompenzáciu takmer vždy. Výnimkou by mohli byť situácie, kedy by\npodnik zriadil elektronickú komunikačnú sieť v ochrannom pásme už existujúcej inej\nlíniovej stavby nachádzajúcej sa na danom pozemku.»\nÚstavný súd prípisom z 22. novembra 2016 (doručeným navrhovateľovi\n23. novembra 2016) požiadal navrhovateľa, aby sa do 2. decembra 2016 v prípade,\nak to považuje za potrebné, vyjadril k stanoviskám národnej rady a vlády, a súčasne aby\noznámil, či trvá na tom, aby sa v jeho veci konalo verejné pojednávanie.\nOkresný súd prípisom č. 1 SprV/565/2016 z 29. novembra 2016 doručeným\nústavnému súdu 5. decembra 2016 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil\nod ústneho pojednávania.\nV nadväznosti na vyjadrenie účastníkov konania ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2\nzákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nPlatná právna úprava\nÚstava Slovenskej republiky\nČlánok 20\n\n14\n\n(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má\nrovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom\nochranu nepožíva.\n(2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto\nústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva\na verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických\nosôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo\nprávnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.\n(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore\nso všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie\npoškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru\nustanovenú zákonom.\n(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba\nv nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.\n(5) Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok\nnadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie\nnevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku,\nmravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.\nZákon o elektronických komunikáciách\n§ 66\nPráva a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam\n(1) Podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme\na) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej\nnehnuteľnosti,\nb) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou\nvedení na cudziu nehnuteľnosť,\nc) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať\na okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia,\nak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.\n\n15\n\n(2) Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými\nbremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do\nkatastra nehnuteľností podá podnik.\n(3) Podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je povinný pri výkone práv podľa odseku 1\npočínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch, a ak sa jej nedá\nvyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je povinný\nupovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred.\nZ dôvodu havárie, výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo\nporuchy na vedení môže podnik vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho\nupovedomenia; v takom prípade upovedomí vlastníka alebo užívateľa bezodkladne.\n(4) Po skončení nevyhnutných prác je podnik povinný uviesť nehnuteľnosti\ndo predošlého stavu, a ak to nie je možné vzhľadom na povahu vykonaných prác, do stavu\nzodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti. Ak to nie je\nmožné alebo ak je výsledný stav nehnuteľnosti horší ako jej pôvodný stav alebo ak vznikla\nškoda na porastoch, je povinný vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti jednorazovú primeranú\nnáhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia využívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú\nnáhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo\ndňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak toto právo zaniká.\nAk sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, každý\nz nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia\nsi nároku v príslušnom podniku.\n(5) Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku\npodľa odseku 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú\nprimeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú\nnáhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka\nodo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak toto právo zaniká.\nAk sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý\nz nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia\nsi nároku v príslušnom podniku.\n\n16\n\n(6) Dokladom potrebným na územné konanie a na stavebné konanie je vyjadrenie\ndotknutých podnikov o existencii podzemných alebo nadzemných vedení, rádiových trás\nv mieste stavby a o možnosti rušenia rádiového prenosu.\n(7) Do projektu stavby sa musí zakresliť priebeh všetkých vedení v mieste stavby.\nZa splnenie tejto povinnosti zodpovedá projektant.\n(8) Podnik je povinný viesť evidenciu o vedeniach a na požiadanie do 15 dní\nposkytnúť vyjadrenie a ďalšie potrebné údaje na splnenie povinnosti podľa odseku 6.\n(9) Vydávanie územných rozhodnutí na umiestnenie vedení alebo stavebných\npovolení na vedenia orgánmi verejnej správy nesmie byť v konflikte záujmov, ak tieto\norgány vykonávajú aj činnosti súvisiace s vlastníctvom alebo prevádzkovaním verejných\nsietí alebo verejných služieb alebo sú vlastníkom dotknutých nehnuteľností.\n(10) Preložkou vedenia je premiestnenie niektorých jeho prvkov alebo zmena jeho\ntrasy. Preložkou vedenia sa rozumie aj vybudovanie nového vedenia, ktoré funkčne nahradí\npôvodné vedenie. Preložku vedenia, ktorú nevyvolal vlastník alebo prevádzkovateľ\ndotknutého vedenia, možno vykonať len po dohode a za podmienok dohodnutých\ns podnikom. Náklady takejto preložky uhrádza osoba, ktorá potrebu preložky vyvolala,\nak sa nedohodlo inak. Ak zároveň dôjde k modernizácii vedenia, náklady na modernizáciu\nuhrádza podnik, ak sa nedohodlo inak.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, a poukázala na to vo svojom\nvyjadrení aj národná rada, že «právna úprava práv a povinností k cudzím nehnuteľnostiam\nnie je v právnom poriadku Slovenskej republiky ojedinelá. Podobná právna úprava\nuž v našom právnom poriadku existuje. S väčšími alebo menšími rozdielmi sú práva\na povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam upravené napríklad zákonom č. 251/2012 Z. z.\no energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o energetike“) alebo zákonom č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“).\nPrávna úprava práv a povinností držiteľa povolenia podľa § 11 zákona o energetike\nustanovuje, obdobne ako je upravené zákonom o elektronických komunikáciách, jednoročnú\nobjektívnu prekluzívnu lehotu (okrem šesťmesačnej subjektívnej lehoty) na uplatnenie si\nprimeranej jednorazovej náhrady zodpovedajúcej miere obmedzenia obvyklého užívania\n\n17\n\npozemku. Obdobne tiež § 10 zákona o tepelnej energetike upravuje, jednoročnú objektívnu\nprekluzívnu lehotu (okrem šesťmesačnej subjektívnej lehoty) na uplatnenie si primeranej\njednorazovej náhrady zodpovedajúcej miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku.\nZákon o energetike a aj zákon o tepelnej energetike pritom vylučujú uplatnenie si nároku\nna primeranú náhradu za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti kumulatívne\ns nárokom na jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena alebo\ns nárokom na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníka pozemku\nv užívaní pozemku v ochrannom pásme.\nRovnako ako zákon o elektronických komunikáciách\n\n(tento zrušil zákon\n\nč. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov\ns porovnateľnou právnou úpravou, pozn.), aj zákon o energetike (tento zrušil zákon\nč. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\ns porovnateľnou právnou úpravou, pozn.) a zákon o tepelnej energetike (z roku 2004,\npozn.), podmieňujú nárok na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie\nužívania nehnuteľnosti tým, že je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní\nnehnuteľnosti.».\nPredmetom posúdenia ústavnosti porovnateľnej právnej úpravy ústavným súdom bol\nzákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Ústavný súd\nsvojím nálezom č. k. PL. ÚS 42/2015-105 z 12. októbra 2016 (uverejneným v Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky pod č. 293/2016 Z. z.) rozhodol, že «Ustanovenia § 10 ods. 5\ndruhá, tretia a štvrtá veta, § 10 ods. 9, § 10 ods. 10 prvá a tretia veta a § 10 ods. 12 prvá,\ndruhá a štvrtá veta zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších\npredpisov v rozsahu, v akom sa v týchto ustanoveniach používa slovo „jednorazová“ v\nslovnom spojení „primeraná jednorazová náhrada“, nie sú v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd», t. j. prijal všeobecne záväzný právny názor k ústavnosti len tej časti\nnapadnutých ustanovení, ktorá sa týkala „primeranej jednorazovej náhrady“.\nKeďže v ostatnom období sa ústavný súd podrobne zaoberal otázkami ochrany\nvlastníckeho práva vo veci sp. zn. PL. ÚS 42/2015, kde v náleze z 12. októbra 2016\n\n18\n\npodrobne analyzoval pramene medzinárodného práva, case-law Európskeho súdu\npre ľudské práva (časť III.B odôvodnenia nálezu), ako aj ústavnú ochranu vlastníctva (časť\nIV. odôvodnenia nálezu), nemá dôvod odkloniť sa od tejto analýzy, a preto na ňu\nv súvislosti s posudzovaním súladu § 66 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách\ns čl. 20 ods. 4 ústavy v tomto náleze priamo odkazuje.\nSudkyňa spravodajkyňa navrhla, aby ústavný súd návrhu okresného súdu nevyhovel.\nIII.\nPodľa čl. 131 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených\nv čl. 125 ods. 1 písm. a). Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou\nvšetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.\nPodľa čl. 134 ods. 1 ústavy sa ústavný súd skladá z trinástich sudcov.\nV zmysle čl. 140 ústavy v spojení s ustanovením § 4 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nje ústavný súd spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní\nprítomných aspoň sedem sudcov.\nPodľa § 4 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd je spôsobilý v pléne konať\na uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov.\nPodľa § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde plénum ústavného súdu sa uznáša\nnadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh\nsa zamietne.\nV danom prípade na rokovaní a rozhodovaní pléna ústavného súdu boli prítomní\ndesiati sudcovia. Za návrh malo hlasovať minimálne 7 sudcov, inak je potrebné považovať\nnávrh za zamietnutý. Na tomto rokovaní pléna sudkyňa spravodajkyňa oboznámila\nprítomných s obsahom návrhu a s okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie pléna\nústavného súdu.\n\n19\n\nPri hlasovaní o návrhu sudkyne spravodajkyne nebola dosiahnutá nadpolovičná\nväčšina hlasov všetkých sudcov.\nVzhľadom na uvedené bol návrh podľa čl. 131 ods. 1 druhej a tretej vety ústavy a § 4\nods. 3 zákona o ústavnom súde zamietnutý z procesných dôvodov.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené o výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. januára 2017\n\n20", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "súlad-súlad právnych predpisov", "súlad-sťažnosťou namietaný rozpor zákona s ústavným zákonom", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "súlad-sťažnosťou namietaný rozpor zákona s ústavným zákonom", "vlastníctvo-obmedzenie", "lehota-zákonná", "preklúzia", "náhrada škody (ujma)", "telekomunikácie", "súlad-súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1404744a-f61a-4400-9fc9-979202c57007", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 42/2015", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/2015 z 12. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1404744a-f61a-4400-9fc9-979202c57007"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c80d62e6-00fd-4b64-9b65-d13b2856bd8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.735.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 735/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 735/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.735.2025.1"}, {"guid": "ussr:4f8bc697-9a97-4518-9345-55fcaf0f79d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.216.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 216/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 216/2025 z 10. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.216.2025.1"}, {"guid": "ussr:174d844a-6b97-4247-bf84-5297f39c2c5c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.222.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 222/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 222/2022 z 14. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.222.2022.1"}, {"guid": "ussr:48605fea-ebbf-4cd8-a557-a1bcf325a570", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.276.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 276/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 276/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.276.2021.1"}, {"guid": "ussr:0f4f5665-334c-426c-ada7-2cdc0e55f04d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.490.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 490/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 490/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.490.2020.1"}, {"guid": "4250297c-501c-4ad9-b38b-4b2b94d8550b:f148cb6b-6925-4eec-9149-746d4bbc5fc4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8113202534.3", "spisova_znacka": "1Cdo/19/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/19/2023 z 29. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8113202534.3"}, {"guid": "e3aa444f-584b-4e9d-8182-4db7539cc339:d7cda6d1-d497-4ddd-bcea-eff47673eccb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1217215869.1", "spisova_znacka": "2Cdo/75/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/75/2022 z 29. 10. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-10-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1217215869.1"}, {"guid": "23087255-3b1e-41c2-bc8f-c64f25b7a55d:c127d750-04e3-4841-a492-daefcf8270e0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8111224778.3", "spisova_znacka": "7Cdo/191/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/191/2020 z 31. 1. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-01-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8111224778.3"}, {"guid": "e456b8b6-3f6d-4409-815d-d7203df44e25:315e3068-9569-4a46-a046-4e50ed79d1d7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8109203224.1", "spisova_znacka": "8Cdo/30/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/30/2018 z 28. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8109203224.1"}, {"guid": "e456b8b6-3f6d-4409-815d-d7203df44e25:c4a01390-b0be-41f7-b710-f61a97420097", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8109203224.1", "spisova_znacka": "8Cdo/30/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/30/2018 z 28. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8109203224.1"}, {"guid": "2740ddce-1b7d-45b7-9562-e24c3b0d7ce7:5443e34f-2ca3-4450-a93f-2808db71522f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:6118229975.2", "spisova_znacka": "12Co/106/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/106/2023 z 10. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-12-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:6118229975.2"}, {"guid": "8c9af8f1-0b89-417b-bb15-4925d1cf453b:1a0cfb54-7ed2-4dc6-bb5a-7232fe10f079", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8112219874.5", "spisova_znacka": "21Co/7/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/7/2020 z 29. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8112219874.5"}, {"guid": "69383459-20fb-453f-8881-e189369ca98c:ae83f0e4-2a83-466e-95ab-171bc3dcde6f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1217215869.2", "spisova_znacka": "16Co/254/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/254/2018 z 12. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-11-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1217215869.2"}, {"guid": "69383459-20fb-453f-8881-e189369ca98c:4b4dc4a4-c874-4ef1-924b-cc4c379f90e9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1217215869.2", "spisova_znacka": "16Co/254/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/254/2018 z 12. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-11-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1217215869.2"}, {"guid": "7622ede7-aa9f-412d-9d32-14869d3cff87:b9dfae90-a6be-4d48-896d-2469630d0325", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8115223182.1", "spisova_znacka": "22Co/63/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/63/2018 z 8. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-03-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8115223182.1"}, {"guid": "fb6d323e-df79-4bbb-8722-349ac3d17377:1ec7479c-bbb7-44a2-b7c1-86281a52be69", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7715213816.1", "spisova_znacka": "9Co/307/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/307/2018 z 21. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7715213816.1"}, {"guid": "ed12e79f-d810-4b52-a570-35b6c288869d:b82476b6-87e3-4a5d-bc25-ba4be5e99d60", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8117210636.1", "spisova_znacka": "2Co/117/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/117/2018 z 28. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8117210636.1"}, {"guid": "ed12e79f-d810-4b52-a570-35b6c288869d:5b2e1d0a-4a9b-4455-9f8c-0d4487e5f75c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8117210636.1", "spisova_znacka": "2Co/117/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/117/2018 z 28. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8117210636.1"}, {"guid": "1b61d68e-9e1e-4823-ba1e-4a02d610e1ad:ed3b614d-12f6-45fe-8e8a-45b222d507d4", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:8115223182.25", "spisova_znacka": "20C/365/2015", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C/365/2015 z 5. 8. 2024", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2024-08-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8115223182.25"}]}