{"guid": "ussr:c3a92512-69b5-4bc9-9791-bb90b3dfc1a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.3.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2016 z 14. 6. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. júna 2017, sp. zn. PL. ÚS 3/2016, ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.3.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-06-14", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "zamieta", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "zamieta", "zamieta", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c3a92512-69b5-4bc9-9791-bb90b3dfc1a2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.3.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.3.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.3.2016.1/text", "citacie_n": 29, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 3/2016-86\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. júna 2017 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej (sudkyňa\nspravodajkyňa), Petra Brňáka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka,\nLajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej a Ladislava Orosza prerokoval návrh skupiny 36\nposlancov\n\nNárodnej\n\nrady\n\nSlovenskej\n\nrepubliky,\n\nzastúpených\n\nadvokátom\n\nJUDr. Ing. Miroslavom Kadúcom, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky o súlade ustanovenia § 129a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov s čl. 1\nods. 1, čl. 12, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 29 ods. 1 a 3, čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\nčl. 11 a čl. 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a o súlade\nustanovení § 88 ods. 6, 7 a 8 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov s čl. 20 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a takto\nrozhodol:\n1. Návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie\nnesúladu ustanovenia § 129a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní\n\na stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov s čl. 13 ods. 3 a 4,\nčl. 29 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11 a čl. 18 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a ustanovenia § 88 ods. 6, 7 a 8 zákona č. 50/1976 Zb.\no územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov\ns čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd n e v y h o v u j e .\n2. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 22. júla 2015\ndoručený návrh skupiny 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len\n„skupina poslancov“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1\npísm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 18 ods. 1 písm. a) v spojení\ns § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o súlade § 129a ods. 2 zákona\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) s čl. 1 ods. 1, čl. 12, čl. 13 ods. 3 a 4,\nčl. 29 ods. 1 a 3, čl. 55 ods. 2 ústavy a čl. 11 a čl. 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a o súlade § 88 ods. 6, 7 a 8 stavebného zákona\ns čl. 20 ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len ,,dodatkový protokol“).\n2. Skupina poslancov namieta protiústavnosť a medzinárodnoprávnu nekonformnosť\nprávnej úpravy, ktorá umožňuje odstránenie reklamných stavieb postavených bez\nstavebného povolenia alebo splnenia ohlasovacej povinnosti, alebo v rozpore s nimi,\nna základe súhlasu stavebného úradu, ak ohlásenie odstránenia stavby podá vlastník\npozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má k pozemku alebo stavbe iné práva [§ 139\n\n2\n\nods. 1 písm. a) až c) stavebného zákona], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú\nstavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe, ako aj v prípade, ak ohlásenie podá\nzáujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb zapísané v osobitnom registri vedenom\nMinisterstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo“) – v registri záujmových združení vlastníkov reklamných stavieb, do ktorého\nministerstvo na základe žiadosti zapíše len žiadateľa, ktorý preukáže, že je združením\nprávnických osôb registrovaných podľa § 20i ods. 2 Občianskeho zákonníka najmenej jeden\nrok a že jeho členovia vlastnia presne vymedzený, pomerne vysoký počet reklamných\nstavieb (9 300 reklamných stavieb, z ktorých má byť najmenej 1 300 ks s informačnou\nplochou viac ako 20 m2, 6 500 ks s informačnou plochou od 3 m 2 do 20 m2 a 2 500 ks\ns informačnou plochou menšou ako 3 m2). Podľa napadnutej právnej úpravy stavebný úrad\nvydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby, súhlas s odstránením reklamnej\nstavby, ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, do 30 dní odo dňa podania ohlásenia,\na v prípade, ak vlastník reklamnej stavby je známy, do 30 dní odo dňa márneho uplynutia\n15-dňovej lehoty, počas ktorej mal vlastník reklamnej stavby možnosť na výzvu stavebného\núradu preukázať, že na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je\numiestnená, mal oprávnenie a že reklamná stavba je zhotovená v súlade s podmienkami\npodľa stavebného zákona. Osoba, ktorá podala ohlásenie odstránenia reklamnej stavby, je\npo doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby oprávnená reklamnú\nstavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby odstrániť.\nI.1 Odôvodnenie návrhu skupiny poslancov\n3. Skupina poslancov v návrhu na začatie konania k namietanému nesúladu\nustanovenia § 129a ods. 2 stavebného zákona, ktorý upravuje podmienky zápisu do registra\nzáujmových združení vlastníkov reklamných stavieb, s čl. 1 ods. 1, čl. 12, čl. 13 ods. 3 a 4,\nčl. 29 ods. 1 a 3, čl. 55 ods. 2 ústavy a čl. 11 a čl. 18 dohovoru uvádza:\n«Jednou z najpodstatnejších zmien, ktoré prináša novela, je vytvorenie registra\nzáujmových združení vlastníkov reklamných stavieb. Zápisom do registra získava záujmové\nzdruženie významné oprávnenia, najmä možnosť ohlásiť neoprávnenú reklamnú stavbu a so\nsúhlasom stavebného úradu ju odstrániť. Záujmové združenie ako subjekt, ktorý nie je\n\n3\n\norgánom verejnej moci, môže svojou činnosťou (odstránením reklamnej stavby) v podstate\nnahrádzať verejnú moc. Už samotná táto konštrukcia je neobvyklá, nakoľko „legálne\nnásilie“ by v právnom štáte malo prináležať výlučne orgánom verejnej moci, ktoré priamo\nalebo nepriamo legitimuje suverénny ľud.\nNa jednej strane zákonodarca zaviedol register, zápis do ktorého dáva\nregistrovanému subjektu oprávnenie nahlasovať a v prípade súhlasu stavebného úradu\ndokonca odstraňovať neoprávnené reklamné stavby. Tento postup odôvodnil snahou zaviesť\n„koreguláciu prostredia vonkajšej reklamy“, ako sa uvádza v dôvodovej správe k návrhu\nzákona. Proklamovaným cieľom bolo apelovať na zodpovednosť vlastníkov reklamných\nstavieb.\nNa strane druhej však zákonodarca nastavil podmienky zápisu do registra tak prísne,\nže okruh subjektov oprávnených žiadať o zápis sa prakticky výrazne zužuje. Platí to až do\ntakej miery, že je nepravdepodobné až vylúčené, že podmienky registrácie v súčasnosti splní\nviac než jeden subjekt. Vzhľadom na tento fakt je možné konštatovať, že namiesto vytvorenia\nkonkurenčného prostredia sa razí cesta smerujúca ku konkurenčnej výhode. V osobitnej\nčasti dôvodovej správy sa nenachádza žiadne podrobnejšie zdôvodnenie takéhoto postupu.\nV dôvodovej správe sa len stroho konštatuje, že „zavedenie registra vytvára formálne\npodmienky pre koreguláciu v oblasti vonkajšej reklamy.“ Z podoby právnej úpravy je však\nmožné vyvodiť záver, že podmienky pre koreguláciu sú skutočne iba formálne, ale nie\nmateriálne. Dôvody sú nasledovné:\n(i) Umožnenie zápisu do registra výlučne združeniu právnických osôb a teda\nautomatické vylúčenie všetkých vlastníkov reklamných stavieb, ktorí sú fyzickými osobami,\nako aj vylúčenie právnických osôb, ktoré nie sú členmi združenia právnických osôb podľa\n§ 20f občianskeho zákonníka, je výraznou personálnou reštrikciou, ktorá vyplýva z § 129a\nods. 2 písm. a) Stavebného zákona a contrario. Účelnosť (nevyhnutnosť) tejto veľmi\npodstatnej personálnej reštrikcie zákonodarca nijako nezdôvodnil ani nepreukázal.\n(ii) Nastavenie časových lehôt podporuje argument o protiústavnosti ustanovenia,\nkeďže podmienku lehoty je nemožné splniť. Združenie totiž pri žiadosti o zápis do registra\nmusí byť registrované najmenej jeden rok. Napadnutá právna úprava bola schválená\n(a teda známa) 23. septembra 2014 s účinnosťou k 2. januáru 2015. K tomuto dňu bolo\nnemožné mať splnenú časovú podmienku pre záujmové združenie právnických osôb, ktoré\n\n4\n\nby prípadne bolo založené práve s cieľom podieľať sa na koregulácii vonkajšej reklamy.\nRovnako nemožné je mať túto podmienku splnenú k 31. júlu 2015, keď sa končia prechodné\nobdobia stanovené zákonom a je možné začať s ohlasovaním a odstraňovaním\nneoprávnených reklamných stavieb. Tým, že potenciálny záujemca o registráciu nemôže\nspĺňať podmienku trvania združenia najmenej jeden rok ani k 31. júlu 2015, je tak\nneodôvodnene vylúčený z prístupu ku „koregulácii“ vonkajšej reklamy. Táto časová\nreštrikcia kreuje automatickú nerovnosť medzi subjektmi pôsobiacimi na trhu. Účelnosť\n(nevyhnutnosť) tejto veľmi podstatnej časovej reštrikcie zákonodarca taktiež nijako\nnezdôvodnil ani nepreukázal.\n(iii) V neposlednom rade napadnuté ustanovenie obsahuje majetkovú reštrikciu,\nktorá sa javí ako najnebezpečnejšia z pohľadu ochranu trhovej ekonomiky a konkurenčného\nprostredia. Celkový počet stavieb (9300 kusov) a aj počty ich jednotlivých druhov, ktoré\nmusia členovia združenia vlastniť, ak chcú žiadať o zápis do registra, sú stanovené tak\nvysoko, že je jasné, že zápis do registra budú môcť dosiahnuť jedine dominantné subjekty\n(prípadne jeden dominantný subjekt), čo im priznáva výraznú konkurenčnú výhodu\nv porovnaní s ostatnými podnikateľskými subjektmi. Ani pri tejto zásadnej majetkovej\nreštrikcii zákonodarca nijako nezdôvodnil ani nepreukázal jej účelnosť (nevyhnutnosť).»\n4. Vzhľadom na uvedené je skupina poslancov toho názoru, že ustanovením § 129a\nods. 2 stavebného zákona dochádza k neprípustnému zásahu do základného práva združovať\nsa, pretože uvedené ustanovenie nerešpektuje požiadavku proporcionality.\n5. Podľa skupiny poslancov «Podmienky na splnenie testu proporcionality neboli\npodľa navrhovateľov v prípade napadnutých ustanovení naplnené. Zákonodarca nesmie pri\nstanovovaní právnej úpravy postupovať svojvoľne a môže voliť iba prostriedky, ktoré\nsledujú legitímny cieľ. Pri spôsobe nastavenia podmienok registrácie v § 129a ods. 2\nStavebného zákona však nie je možné badať žiadne pohnútky na strane zákonodarcu, ktoré\nby boli empiricky podložené a odôvodňovali by prijatú právnu úpravu spôsobom, ktorý by\njej umožnil obstáť v teste proporcionality. Pochybnosti vyvoláva najmä zámer podmieňovať\nregistráciu vlastníctvom mimoriadne vysokého počtu reklamných stavieb (9300 ks).\n\n5\n\nZ hľadiska podmienky vhodnosti je otázne, prečo by malo byť vhodnejšie riešiť\nproblém nelegálnych reklamných stavieb nie prostredníctvom štátnych orgánov, ale tým, že\nsúkromná osoba, ktorá nie je štátnym orgánom ani verejnoprávnou korporáciou, získa\noprávnenie sama odstrániť stavbu a zrealizovať tak zásah do práv. Bude môcť odstrániť\ncudziu reklamnú stavbu za cenu vstupu na cudzí pozemok, pričom navyše môže ísť\no technicky a odborne náročný postup, kde je nevyhnutné dbať na ochranu života a zdravia,\nmajetku i životného prostredia (so všetkými s tým spojenými implikáciami).».\n6. Skupina poslancov v návrhu na začatie konania ďalej uvádza:\n«Vylúčenie fyzických osôb a právnických osôb, ktoré nie sú členmi združenia\nprávnických osôb podľa § 20f občianskeho zákonníka, navyše napĺňa znaky deformácie\ntrhového prostredia. Namiesto „koregulácie“ sa vytvára priestor na posilňovanie trhového\npostavenia dominantného hráča na trhu, čo môže neskôr vyústiť do zneužívania\ndominantného postavenia na trhu, resp. znemožniť fungovanie prirodzených trhových\nprincípov. Týmto obmedzením hospodárskej súťaže podľa názoru navrhovateľov prichádza\nk porušeniu Čl. 55 ods. 2 Ústavy, podľa ktorého „Slovenská republika chráni a podporuje\nhospodársku súťaž...\nZákonodarca prijatím napadnutej legislatívy výrazne obmedzil fungovanie trhu,\nradikálne obmedzil hospodársku súťaž medzi subjektmi pôsobiacimi na trhu s reklamnými\nstavbami a vytvoril podmienky pre vznik oligopolných, resp. monopolných subjektov, čo\nv konečnom dôsledku výrazne obmedzí, resp. znemožní fungovanie trhových princípov.\nÚstavný súd pritom svojou vyššie uvedenou judikatúrou jednoznačne zadefinoval povinnosti\nzákonodarcu ochraňovať hospodársku súťaž a utvárať podmienky na jej zdravé fungovanie.\nNesplnenie tejto povinnosti je možné vnímať ako porušenie Čl. 55 ods. 2 Ústavy.\nPodmienky, ktoré zakotvil zákonodarca v § 129a ods. 2 Stavebného zákona, vytvorili\nbez náležitých dôvodov výraznú nerovnosť účastníkov hospodárskej súťaže a podstatnej\nčasti z nich zákonodarca fakticky znemožnil právo združovať sa na ochranu svojich\nzáujmov, ktoré im Ústava garantuje.\nNa základe faktu, že pri vyššie uvedenej trojakej reštrikcii absentuje zdôvodnenie jej\nprijatia, je možné vidieť u tejto zákonnej úpravy rozpor so zásadou rovnosti a všeobecným\nzákazom diskriminácie obsiahnutom v Čl. 12 Ústavy.»\n\n6\n\n7. Skupina poslancov vidí v napadnutej právnej úprave zásah do slobody združovania\nz dôvodu, že automaticky vylučuje možnosť fyzických osôb a právnických osôb\nneregistrovaných v združení podľa § 20f Občianskeho zákonníka byť členmi záujmového\nzdruženia vlastníkov reklamných stavieb.\n8. Podľa skupiny poslancov „... napadnutá právna úprava § 129a Stavebného\nzákona je v príkrom rozpore so zásadami nediskriminácie, ktoré zadefinoval sám Ústavný\nsúd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti. Automatickým vylúčením fyzických osôb\nz možnosti stať sa členom záujmového združenia vlastníkov reklamných stavieb alebo takéto\nzdruženie vytvoriť zákonodarca podľa názoru navrhovateľov porušil právo nebyť\ndiskriminovaný na základe Čl. 12 Ústavy...“.\n9. Napokon skupina poslancov v návrhu na začatie konania uvádza: „V neposlednom\nrade sú napadnuté ustanovenia v rozpore s Čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy, podľa ktorého musia\nbyť obmedzenia základných práv a slobôd rovnaké pre všetky prípady, ktoré spĺňajú\nustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich\npodstatu a zmysel a takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ, čo zároveň\nzodpovedá Čl. 18 Dohovoru.“\n10. K namietanému nesúladu ustanovení § 88 ods. 6, 7 a 8 stavebného zákona, ktoré\nupravujú možnosť odstránenia reklamnej stavby na základe súhlasu stavebného úradu\nvydaného na základe ohlásenia odstránenia reklamnej stavby vlastníkom pozemku alebo\nstavby alebo osobou, ktorá má k pozemku alebo k stavbe iné práva, alebo záujmovým\nzdružením vlastníkov reklamných stavieb registrovanom v registri podľa § 129a ods. 1\nstavebného zákona, s čl. 20 ústavy v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu skupina\nposlancov v návrhu na začatie konania uvádza:\n«Z nových ustanovení § 88 ods. 6, 7 a 8 Stavebného zákona vyplývajú dva postupy\nv rámci ktorých je možné odstrániť reklamné stavby postavené bez stavebného povolenia,\nresp. bez ohlásenia. V oboch prípadoch ohlásiť odstránenie reklamnej stavby môže okrem\nvlastníka pozemku (stavby) alebo osoby, ktorá ma k pozemku (stavbe) iné práva podľa §\n\n7\n\n139 ods. 1 písm. a) až c) Stavebného zákon, tiež záujmové združenie vlastníkov reklamných\nstavieb.\nDôvodová správa k návrhu zákona v osobitnej časti hovorí, že ide o „operatívny\nspôsob odstránenia nelegálnej reklamnej stavby.“ Z právnej úpravy § 88 ods. 7 Stavebného\nzákona aj zo všeobecnej časti dôvodovej správy vyplýva, že ide o skrátené konania,\nkonkrétne:\na) Ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, osobe, ktorá podala ohlásenie\nodstránenia vydá stavebný úrad súhlas s odstránením stavby do 30 dní od podania\nohlásenia.\nb) Ak vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby v lehote 15 dní\npreukázal legálnosť stavby, v opačnom prípade udelí do 30 dní súhlas s odstránením stavby\nosobe, ktorá podala ohlásenie.\nBez ohľadu na to, či by sa konanie o odstránení reklamnej stavby viedlo proti\nvlastníkovi, ktorý je známy, alebo proti vlastníkovi, ktorý nie je známy, je bezpodmienečne\nnutné poukázať na nasledovné skutočnosti:\n- zákonodarca v § 88 ods. 8 Stavebného zákona výslovne ustanovuje, že osoba, ktorá\nohlásila stavebnému úradu odstránenie nelegálnej reklamnej stavby, je oprávnená po\ndoručení stavebného úradu odstrániť reklamnú stavbu na náklady jej vlastníka; týmto\nzákonodarca zaviedol špeciálnu úpravu vo vzťahu k § 88 ods. 3 Stavebného zákona;\n- úplne sa tu však opomína úprava podstatných náležitostí takéhoto procesu (ktorú\n§88 ods. 3 Stavebného zákona obsahuje), teda najmä dátum predpokladaného začatia\na skončenia prác, to, či ohlasovateľ stavbu odstráni svojpomocne alebo prostredníctvom\nzhotoviteľa, ako sa naloží s odpadom a s uvoľneným pozemkom a aké opatrenia sú potrebné\nna zabezpečenie susedných pozemkov a stavieb.»\n11. Skupina poslancov v návrhu na začatie konania ďalej uvádza:\n«Vzhľadom na uvedené možno poukázať na celý rad zákonodarcom nedoriešených\naspektov, ktoré sú natoľko závažné, že môžu spôsobiť nedovolený zásah do ústavných práv,\nnajmä do práva vlastniť majetok:\ni. Aby osoba, ktorá ohlásila odstránenie reklamnej stavby, a nie je zároveň\nvlastníkom pozemku, na ktorom stavba stojí, získala súhlas stavebného úradu na\n\n8\n\nodstránenie, zákon vôbec pre tento prípad nevyžaduje súhlas vlastníka pozemku. Zároveň\nustanovenie § 88 ods. 7 Stavebného zákona neukladá stavebnému úradu pred vydaním\nsúhlasu s odstránením stavby ani len povinnosť informovať vlastníka pozemku, že na jeho\npozemku má byť odstránená nelegálna stavba.\nii. Odstránenie si zákonite vyžaduje minimálne vstup na pozemok, pričom bude\nv mnohých prípadoch nutné vstúpiť na pozemok s technikou, strojmi či ďalšími pomôckami\nnevyhnutnými na odstránenie stavby. V prípade väčších stavieb môže byť odstraňovanie\nnáročné technicky aj odborne, môžu pri ňom vzniknúť škody na majetku i zdraví osôb,\nobzvlášť pri neodbornej manipulácii, a to všetko bez ďalšej právnej regulácie. Na jednej\nstrane tu bude osoba s oprávnením odstrániť reklamnú stavbu, na druhej strane tu bude\nvlastník pozemku, na ktorom reklamná stavba stojí, ktorého majetku sa to bezprostredne\ntýka, no ktorý vôbec nemusí mať o celom procese odstraňovania vedomosť ani mu zákon\nneposkytuje žiadne záruky vo vzťahu k jeho majetku.\niii. Ďalší problematický bod celej úpravy je, že sa nerieši otázka vlastníckeho práva\nk reklamnej stavbe resp. jej zvyškom; zo zákona totiž nie je dané, že by odstránením\nreklamnej stavby dochádzalo k vyvlastneniu (pre vyvlastnenie, napokon, sama Ústava\npredpisuje striktné podmienky vrátane primeranej náhrady); zákon vôbec nerieši, ako\nv prípade odstránenia reklamnej stavby má osoba, ktorá ju odstránila, naložiť s jej\nzvyškami, ktoré z povahy veci zostávajú vo vlastníctve pôvodného vlastníka a môžu medzi\nnimi byť veci nezanedbateľnej hodnoty (kovy, elektroinštalačný materiál a pod.).\niv. Ak nastane to, čo zákon vo svojom aktuálnom znení pripúšťa, t. j. procesu\nodstránenia nelegálnej reklamnej stavby sa zhostí iná osoba než vlastník pozemku (napr.\nzáujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb), nikde v napadnutých ustanoveniach nie\nje riešená otázka zodpovednosti za prípadné škody na zdraví a majetku osôb, no najmä nie\nje zaručené, že celý proces odstránenia stavby prebehne bez neprimeraného zásahu do\nvlastníckeho práva vlastníka pozemku či bez ohrozenia životného prostredia.\nv. Zákon vo svojom aktuálnom znení prelamuje princíp, že nútený výkon rozhodnutia\nresp. realizácia „legálneho násilia“ má v podmienkach právneho štátu patriť orgánom\nverejnej moci, nie súkromným osobám; je pravdou, že v civilnom sporovom konaní môže\ndochádzať k situáciám, že výkon súdneho rozhodnutia realizuje súdny exekútor, ktorý nie je\nštátnym orgánom (max. kvázi štátny orgán); takémuto výkonu však predchádza pomerne\n\n9\n\ndlhý proces, v ktorom hrajú kľúčovú úlohu súdne orgány, v ktorom existujú možnosti\npreskúmania súdneho rozhodnutia opravnými prostriedkami a kde nie je možné dosiahnuť\nexekučný titul v priebehu 30 dní, ako to vyplýva z nových ustanovení § 88 ods. 7 Stavebného\nzákona.»\n12. Skupina poslancov v návrhu na začatie konania napokon uvádza:\n«Proklamovaným cieľom novej právnej úpravy je chrániť vlastnícke právo vlastníkov\npozemkov a stavieb, na ktorých sa umiestňujú nelegálne reklamné stavby, a zároveň chrániť\ntých vlastníkov reklamných stavieb, ktorí postupujú v súlade so zákonom. Tieto ciele samy\nosebe sú nepochybne legitímne. Avšak ustanovenia § 88 ods. 6, 7 a 8 Stavebného zákona\na mechanizmy, ktoré do praxe prinášajú, obsahujú celý rad nedoriešených situácií, nie sú\nvo všetkých ohľadoch dostatočne jasné, vytvárajú viacero veľmi neobvyklých postupov\na možno pochybovať najmä o ich súlade s požiadavkami princípu proporcionality...,\nosobitne s požiadavkou účelnosti a nevyhnutnosti.\nNajmä veľmi krátke lehoty, v rámci ktorých je možné dosiahnuť súhlas s odstránením\nstavby, výrazne redukujú vlastníkovi reklamnej stavby možnosti ochrany svojich práv.\nTaktiež možno spochybniť, či bolo nevyhnutné oprávniť subjekt odlišný od orgánov verejnej\nmoci i od vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej stojí reklamná stavba, aby sám vykonal jej\nodstránenie.\nPri nevyriešených technických a odborných otázkach odstraňovania stavby je v hre\nnielen majetok vlastníka reklamnej stavby, ale aj majetok vlastníka pozemku. Je tu možné\nohrozenie života a zdravia osôb a v širšom rámci aj životného prostredia...\nPokiaľ ide o možný zásah do ústavného práva vlastniť majetok (článok 20 Ústavy),\nmechanizmy zavedené ustanoveniami § 88 ods. 6, 7 a 8 Stavebného zákona sa javia ako\nrizikové najmä voči vlastníkovi pozemku alebo stavby, na ktorom je reklamná stavba\numiestnená.»\n13. Skupina poslancov v návrhu na začatie konania navrhla, aby ústavný súd až do\nrozhodnutia o návrhu vo veci samej pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení\nstavebného zákona z dôvodu, že ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva\na slobody.\n\n10\n\nII.\nPriebeh konania\n14. Ústavný súd predbežne prerokoval návrh skupiny poslancov na neverejnom\nzasadnutí pléna 6. apríla 2016 a uznesením č. k. PL. ÚS 3/2016-25 ho prijal v celom\nrozsahu na ďalšie konanie. Zároveň rozhodol, že návrhu na pozastavenie účinnosti § 88\nods. 6, 7 a 8 a § 129a ods. 2 stavebného zákona nevyhovuje.\n15. Po prijatí návrhu skupiny poslancov na ďalšie konanie ústavný súd v súlade\ns ustanoveniami § 29 ods. 3 a § 39 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde vyzval Národnú radu\nSlovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a vládu Slovenskej republiky (ďalej len\n„vláda“), zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo spravodlivosti“), na vyjadrenie k návrhu skupiny poslancov a podľa § 30\nods. 2 zákona o ústavnom súde účastníkov konania vyzval, aby oznámili, či súhlasia\ns upustením od ústneho pojednávania. Všetci účastníci konania ústavnému súdu oznámili,\nže s upustením od ústneho pojednávania súhlasia.\n16. Právny zástupca skupiny poslancov, advokát JUDr. Ing. Miroslav Kadúc, listom\nz 19. júla 2016 ústavnému súdu oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.\nSvojím listom zo 4. októbra 2016 advokát JUDr. Ing. Miroslav Kadúc ústavnému súdu\nokrem zopakovania, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, rovnako vzhľadom\nna pochybnosti týkajúce sa jeho právneho zastupovania skupiny poslancov v prerokúvanej\nveci oznámil, že splnomocnenie na zastupovanie skupiny poslancov v konaní pred\nústavným súdom vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 3/2016 prijal.\n17. Na výzvu ústavného súdu predložili k návrhu skupiny poslancov písomné\nstanoviská:\n- za vládu ministerstvo spravodlivosti podaním č. 43992/2016/13 z 2. augusta 2016\ndoručeným ústavnému súdu 9. septembra 2016,\n\n11\n\n- národná rada podaním č. PREDS-299/2016 z 24. novembra 2016 doručeným\nústavnému súdu 1. decembra 2016.\nIII.\nStanoviská vlády a národnej rady k návrhu skupiny poslancov\nIII.1 Stanovisko vlády\n18. Vláda vo vyjadrení č. 43992/2016/13 z 2. augusta 2016 k návrhu skupiny\nposlancov uvádza:\n«Vláda Slovenskej republiky, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, sa s podaným návrhom nestotožňuje a navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky vo svojom náleze vyslovil, že vyššie uvedené ustanovenia zákona sú v súlade\ns ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a ustanoveniami Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\nIV.\nSkupina poslancov v návrhu tvrdí nesúlad § 129a ods. 2 stavebného zákona s čl. 1\nods. 1, čl.12, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 29 ods. 1 a 3 a čl. 55 ods. 2 ústavy SR, pričom uvedené\nodôvodňuje najmä nasledovnými argumentami:\na) podľa názoru skupiny poslancov zápisom do registra získava záujmové združenie\nvýznamné oprávnenia, spočívajúce najmä v možnosti ohlásenia neoprávnenej reklamnej\nstavby a so súhlasom stavebného úradu jej odstránenie, čím by záujmové združenie, ktoré\nnie je orgánom verejnej moci mohlo svojou činnosťou nahrádzať verejnú moc, pričom\nuvedené je z pohľadu skupiny poslancov považované za tzv. „legálne násilie“ a to by podľa\nich názoru malo prináležať výlučne orgánom verejnej moci\nb) ďalším problematickým aspektom z pohľadu skupiny poslancov sú podmienky,\nktoré zákonodarca stanovil pre zápis do spomínaného registra, nakoľko tieto sú podľa ich\nnázoru nastavené tak prísne, že sa výrazne zužuje okruh subjektov, ktoré sú oprávnené\n\n12\n\npožiadať o zápis do príslušného registra, čím sa podľa skupiny poslancov namiesto\nkonkurenčného prostredia razí cesta smerujúca ku konkurenčnej výhode\nc) v nadväznosti na uvedené vyššie v písm. a) a b) ďalej skupina poslancov poukazuje\nna personálnu reštrikciu vo vzťahu k zápisu do registra, ktorú zákonodarca podľa ich\nnázoru nezdôvodnil\nd) za problematické skupina poslancov považuje taktiež nastavenie časových lehôt,\n(v zmysle ktorých združenie pri žiadosti o zápis do registra musí byť registrované najmenej\njeden rok) nakoľko tieto nebolo, podľa skupiny poslancov možné splniť k účinnosti\npredmetnej právnej úpravy, ani ku koncu prechodných ustanovení, čo by mohlo mať\nza následok automatickú nerovnosť medzi subjektmi pôsobiacimi na trhu, pričom opätovne\nskupina poslancov poukazuje na deficit odôvodnenia zo strany zákonodarcu\ne) skupina poslancov ďalej namieta, že dotknutá právna úprava má za následok\ntaktiež majetkovú reštrikciu, ktorá sa prejavuje v oblasti hospodárskej súťaže a to tým, že sa\npodľa názoru skupiny poslancov, určitým subjektom priznáva konkurenčná výhoda\nv porovnaní s ostatnými podnikateľskými subjektmi, nakoľko členovia združenia,\nžiadajúceho o zápis do registra musia vlastniť vysoký počet stavieb špecifikovaného druhu,\nčo podľa názoru skupiny poslancov budú môcť dosiahnuť jedine dominantné subjekty,\npričom súčasne skupina poslancov opätovne poukazuje aj v tomto prípade na deficit\nodôvodnenia zo strany zákonodarcu\nf) ďalej skupina poslancov namieta porušenie ústavnoprávnej zásady proporcionality\nV.\nAd a)\nS ohľadom na spomenuté v čl. IV. písm. a) tohto stanoviska máme za to, že v prípade\nak zákon za splnenia určitých podmienok, ktorým je zápis do registra priznáva záujmovým\nzdruženiam vlastníkov reklamných stavieb oprávnenia, spočívajúce najmä v možnosti\nohlásenia neoprávnenej reklamnej stavby a so súhlasom stavebného úradu jej odstránenie,\nide o ústavne konformnú právnu úpravu. Vzhľadom na súčasný faktický stav, ktorým je\ndlhodobo neudržateľná situácia v oblasti regulácie vonkajšej reklamy a s tým spojený\n„vizuálny smog“ bolo potrebné, aby sa prostredníctvom právnej úpravy stanovila určitá\nregulácia, ktorej výsledkom má byť, v zmysle všeobecnej časti dôvodovej správy,\nprecíznejšia kontrola najmä vo vzťahu k neprimeranému rozšíreniu nepovolených stavieb\n\n13\n\nreklamných zariadení, ako aj reklamných zariadení, ktoré nie sú jednoznačne pevne spojené\nso zemou, čím de facto obchádzajú podmienky a povinnosti stavebného zákona.\nV návrhu je oprávnenie k podaniu podnetu, resp. oznámenia a prípadné odstránenie\nnepovolenej reklamnej stavby so súhlasom stavebného úradu označené ako „legálne\nnásilie“, ktoré by podľa názoru skupiny poslancov malo prináležať výlučne orgánom\nverejnej moci. V súvislosti s uvedeným je potrebné ozrejmiť, že označenie „legálne násilie“\nnie je v tomto smere vhodné, nakoľko realizácia oprávnení tak ako ju právna úprava\npredpokladá (ohlásenie, so súhlasom stavebného úradu aj odstránenie) nemá byť chápaná\nako niečo negatívne, práve naopak účelom zavedenia takýchto oprávnení je ochrana\nverejného záujmu vo vzťahu k odstráneniu negatívnych dopadov dovtedajšej právnej\núpravy, ktoré sú spomenuté aj vo všeobecnej časti dôvodovej správy, pričom in concreto sa\njedná najmä o nejednotné postupy a nekonanie stavebných úradov, nemožnosť odstránenia\nčiernych stavieb, obštrukcie pri výkone práv ako vlastníkov pozemkov, na ktorých tieto\nstavby stoja v rámci jednotlivých konaní, zhoršujúce sa podnikateľské prostredie pre\npodnikateľov, ktorí postupujú v súlade so zákonom, získavanie neprimeranej konkurenčnej\nvýhody pre osoby, ktoré konajú contra legem alebo ktoré zákon obchádzajú napr.\numiestňovaním veľkých reklamných zariadení na betónové kvádre, nedostatočná\na dlhotrvajúca vymožiteľnosť práv dotknutých osôb. Uvedené vplýva na demotiváciu\nslušného podnikateľského prostredia, spôsobuje rozmach správania sa, ktoré nie je v súlade\nso zákonom alebo ho obchádza, neregulovane zaťažuje životné prostredie a tým znižuje\nkvalitu života v spoločnosti.\nV súvislosti s vyššie uvedeným preto treba chápať predmetné oprávnenia ako formu\nkoregulácie vonkajšej reklamy, v rámci ktorej orgánom verejnej moci pomáha združenie\nzástupcov vlastníkov reklamných stavieb, ktoré spĺňa zákonom stanovené podmienky.\nProstredníctvom participácie dotknutého záujmového združenia tak zákonodarca sleduje\ncieľ, ktorým je zefektívnenie výkonu verejnej moci na tomto úseku. Taktiež treba poukázať\nna skutočnosť, že k odstráneniu nepovolenej reklamnej stavby nemôže pristúpiť dotknuté\nzáujmové združenie svojvoľne, nakoľko toto v zmysle právnej úpravy podlieha súhlasu\nstavebného úradu, čím je zabezpečená skutočnosť, že k závažným zásahom do vlastníckeho\npráva vlastníka nepovolenej reklamnej stavby môže dôjsť len na základe rozhodnutia,\nktorým je súhlas stavebného úradu, ako orgánu, ktorý je nositeľom a teda orgánom verejnej\n\n14\n\nmoci. Naviac treba zdôrazniť, že súčasná konštrukcia právnej úpravy zabezpečuje\nzáujmovému združeniu len postavenie akéhosi vykonávateľa, čo znamená, že sa z neho\nnestáva nositeľ verejnej moci a teda jeho činnosť nemožno napádať z toho titulu, že verejná\nmoc má byť v rukách organov verejnej moci. Situáciu možno v krajnom prípade prirovnať\nk postaveniu exekútorov, nakoľko títo sú taktiež v zásade súkromnými osobami,\nvykonávajúcimi slobodné povolanie, ale v zmysle zákona sú štátom splnomocnenou osobou\nna vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov.\nVI.\nAd b) a c)\nSkupina poslancov považuje v zmysle návrhu za sporné taktiež podmienky, ktoré\nzákonodarca stanovil pre zápis do registra, nakoľko majú za to, že tieto sú nastavené tak\nprísne, že pôsobia reštriktívne vo vzťahu k okruhu subjektov, oprávnených požiadať o zápis\ndo príslušného registra, čo podľa názoru skupiny poslancov smeruje k vytvoreniu\nkonkurenčnej výhody. Nastavenie podmienok je z nášho pohľadu adekvátne, vzhľadom\nna skutočnosť, že v prípade príliš jednoduchého naplnenia podmienok by mohlo dochádzať\nk zneužitiu právnej úpravy napr. k podávaniu šikanóznych ohlásení, práve za účelom\nzískania konkurenčnej výhody. Z vecného hľadiska máme za to, že je potrebné aby sa do\nregistra mohli zapísať len také záujmová združenia, ktoré preukázateľne vykonávajú\nčinnosť v dotknutej oblasti a nejde len o účelovo založené záujmové združenia. Ďalej treba\nzdôrazniť, že v zmysle uvedeného zákonodarca dotknutou právnou úpravou nesleduje cieľ,\nktorým by bolo poskytnutie konkurenčnej výhody, práve naopak snaží sa vytvoriť kontrolný\nmechanizmus, ktorý by zabezpečil zdravé konkurenčné prostredie oklieštené o nepovolené\nreklamné stavby contra lege, ktoré ho deformujú, nakoľko v prípade, že by nebola\nzabezpečená dôslednejšia regulácia, práve tieto je možné chápať ako neoprávnenú\nkonkurenčnú výhodu.\nĎalej skupina poslancov v návrhu uvádza, že vo vzťahu k zápisu do registra v zmysle\ndotknutej právnej úpravy, dochádza k personálnej reštrikcii, pričom túto zákonodarca\ndostatočne nezdôvodnil. Vo vzťahu k personálnej reštrikcii sa pridržiavame vyššie\nuvedeného, pričom vo vzťahu k tvrdenému nedostatku odôvodnenia zo strany zákonodarcu\nby sme chceli len poukázať na skutočnosť, že to samo o sebe nezakladá dôvod, pre ktorý by\nmala byť automaticky napádaná ústavnosť predmetnej právnej úpravy. Napadnutie\n\n15\n\nústavnosti je z nášho pohľadu absolútne najkrajnejším prostriedkom a skupina poslancov\nmala podľa nášho názoru najprv využiť iné prostriedky nápravy vo vzťahu k odôvodneniu,\nakými je napríklad žiadosť o výklad vo vzťahu k odôvodneniu právnej úpravy.\nVII.\nAd d)\nČasová lehota, v zmysle ktorej záujmové združenie pri žiadosti o zápis do registra\nmusí byt' registrované najmenej jeden rok je z pohľadu skupiny poslancov potvrdením\nprotiústavnosti nakoľko túto nebolo možné splniť k účinnosti predmetnej právnej úpravy,\nani ku koncu prechodných ustanovení, čo by podľa názoru skupiny poslancov mohlo mať\nza následok automatickú nerovnosť medzi subjektmi pôsobiacimi na trhu, pričom opätovne\nskupina poslancov poukazuje na deficit odôvodnenia zo strany zákonodarcu. V tejto\nsúvislosti si opätovne dovolíme poukázať na opodstatnenosť nastavenia takejto časovej\nlehoty z dôvodov, ktoré sme už uvádzali vo vzťahu k tvrdenej personálnej reštrikcii\na nastavenia ostatných podmienok pre zápis. V kontexte uvedeného teda treba opätovne\nzdôrazniť, že taktiež ide o jednu z podmienok pre zápis záujmového združenia a v snahe\nvyhnúť sa účelovým záujmovým združeniam máme za to, že časová podmienka je v tomto\nprípade nanajvýš vhodná.\nS tvrdením skupiny poslancov, že zavedením časovej podmienky je spôsobená\nautomatická nerovnosť medzi subjektmi pôsobiacimi na trhu sa nestotožňujeme, nakoľko\nmáme za to, že pokiaľ sa splnenie časovej podmienky bude viazať na všetky záujmové\nzdruženia, ktoré žiadajú o zápis do registra nie je možné aby vznikla nerovnosť. Pokiaľ by\nbolo stanovenie časovej podmienky považované za aspekt spôsobujúci nerovnosť medzi\nsubjektmi, tak v tom prípade by sa akékoľvek podmienky stanovené aj prostredníctvom\niných právnych predpisov museli považovať za zvýhodňujúce, resp. priťažujúce, čo by\nznamenalo, že právne vzťahy by museli byť koncipované výlučne bezpodmienečne, čo by\nbolo nanajvýš nevhodné vzhľadom na skutočnosť, že tak by nebolo možné dosiahnuť ich\ndôslednú reguláciu.\nVIII.\nAd e)\nSkupina poslancov namieta, že dotknutá právna úprava má za následok majetkovú\nreštrikciu, pričom táto sa prejavuje v oblasti hospodárskej súťaže a to tým, že sa podľa\n\n16\n\nnázoru skupiny poslancov, určitým subjektom priznáva konkurenčná výhoda v porovnaní\ns ostatnými subjektmi, nakoľko členovia združenia, žiadajúceho o zápis do registra musia\nvlastniť vysoký počet stavieb špecifikovaného druhu, čo podľa názoru skupiny poslancov\nbudú môcť dosiahnuť jedine dominantné subjekty, pričom súčasne skupina poslancov\nopätovne poukazuje aj v tomto prípade na deficit odôvodnenia zo strany zákonodarcu.\nVo vzťahu k uvedenému sa pridržiavame záverov, ktoré sme uviedli v čl. VI tohto\nstanoviska.\nIX.\nAd f)\nV návrhu je zo strany skupiny poslancov namietané, najmä v súvislosti s právom\nzdružovať sa a ochranou hospodárskej súťaže, taktiež porušenie ústavnoprávnej zásady\nproporcionality. Vo vzťahu k dodržiavaniu zásady proporcionality je treba uskutočniť tzv.\ntest proporcionality, ktorý zahŕňa súbor krokov resp. subtestov, ktoré pomáhajú orgánu\naplikácie práva zistiť, či zásah do práva alebo slobody bol alebo nebol v súlade s ústavou.\nOsobitne pri osobných a politických právach sa uplatňuje prísnejší test proporcionality,\nktorý pozostáva z testu legality, testu vhodnosti a racionálneho prepojenia a testu\nnevyhnutnosti.\nV rámci testu legality sa v tomto prípade skúma, či bola právna úprava prijatá\nv súlade s čl. 13 ods. 2 ústavy SR, pričom dotknutá právna úprava túto podmienku spĺňa.\nĎalším aspektom skúmaným v rámci testu legality môže byť aj otázka legitimity orgánu,\nktorý predmetnú právnu úpravu prijal, čo taktiež v prípade dotknutej právnej úpravy\nnevyvoláva žiadne pochybnosti, nakoľko túto prijala Národná rada Slovenskej republiky,\nktorá disponuje priamou legitimitou v zmysle výsledku volieb.\nTest vhodnosti a racionálneho prepojenia spočíva v tom, že zákonné obmedzenie\npráva alebo slobody musí sledovať právom aprobovaný cieľ, pričom tento býva spravidla\nrámcovo formulovaný v ústave SR. V prípade dotknutej právnej úpravy čiastočne možno\nhovoriť o určitom zásahu do práva združovať sa, ak by sme uvedené vnímali v rámci\nskutkových okolnosti s poukazom na stanovenie špecifických podmienok pre zápis do\nregistra. Avšak toto obmedzenie treba chápať ako nevyhnutný prostriedok pre dosiahnutie\nprávom aprobovaného cieľu, ktorý je definovaný aj v čl. 29 ods. 3 v súvislosti\ns obmedzeniami vo vzťahu k právu združovať sa in concreto ako ochrana práv a slobôd\n\n17\n\niných. Konkretizáciu ochranu práv a slobôd iných uvádzame v čl. V tohto stanoviska v časti\nozrejmujúcej dôvodnosť prijatia dotknutej právnej úpravy na účel zabezpečenia ochrany\nverejného záujmu vo vzťahu k odstráneniu negatívnych dopadov dovtedajšej právnej\núpravy.\nRacionálne prepojenie má byť chápané najmä v tom zmysle, že zvolené prostriedky\nsú schopné naplniť sledovaný účel, pričom v danom konkrétnom prípade máme za to, že\nstanovenie podmienok je najvhodnejším prostriedkom pre dosiahnutie účelu, ktorým je\neliminácia vzniku účelových združení, ktoré by sa snažili o zneužitie oprávnení, ktoré\nprávna úprava dotknutým záujmovým združeniam priznáva. Otázkou primeraného vzťahu\nmedzi sledovaným cieľom a použitými prostriedkami sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ako „ústavný súd SR“) v náleze zo dňa 26.01.2011, sp. zn. PL.ÚS 3/09,\nkedy konštatuje: „Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu musí zásah do ústavou\ngarantovaných práv vychádzať z princípu proporcionality, ktorý je vlastný právnemu štátu,\nzvlášť jeho materiálnemu chápaniu. Podstatu a obsah princípu proporcionality ústavný súd\nvymedzil už v náleze sp. zn. PL. ÚS 3/00 z 24. apríla 2001, v ktorom uviedol: „Tento princíp\npredovšetkým znamená primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom\na použitými prostriedkami Kritérium alebo princíp vhodnosti, znamená, že stav, ktorý štát\nvytvorí zásahom, a stav, v ktorom treba sledovaný cieľ vidieť ako uskutočnený, sa\nnachádzajú vo vzájomnej súvislosti: cieľ musí byť v súlade s prostriedkom.“\nTest nevyhnutnosti je možné chápať aj ako posudzovanie primeranosti právnej\núpravy, nakoľko v rámci predmetného testu sa preskúmava miera zásahu a to v tom zmysle,\nže zvolené prostriedky smerujúce k obmedzeniu práva alebo slobody majú byť v takej forme\naby právo alebo slobodu obmedzovali len v nevyhnutnej miere. Máme za to, že stanovenie\npodmienok pre zápis do registra je adekvátnym prostriedkom, akým možno dosiahnuť\nstanovený cieľ právnej úpravy a možno ho chápať ako stanovenie určitých minimálnych\nštandardov vyžadovaných pre zápis do registra. Otázkou primeranosti sa zaoberal aj\nústavný súd SR v náleze zo dňa 27.02.1997. sp zn. PL. ÚS 7/96, kedy konštatuje: ,,Všetky\nzákladné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením\njedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu\niného práva alebo slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým\nkritériom pre určovanie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody.“\n\n18\n\nV súvislosti s ústavnou ochranou hospodárskej súťaže, pre ktorú taktiež v návrhu\nskupina poslancov napáda dotknutú právnu úpravu je pre úplnosť možné uviesť, že v zmysle\nnálezu ústavného súdu SR zo dňa 24.06.1998. sp. zn. PL. ÚS 13/97. „Ochranu hospodárskej\nsúťaže teda nemožno nadraďovať nad všetky ostatné verejné záujmy, ani nad práva\na slobody priznané súkromným osobám.“. Taktiež v zmysle citovaného nálezu Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky ďalej konštatuje: „Nerovnaké\nprávne postavenie účastníkov hospodárskej súťaže by bolo v súlade s čl. 55 ods. 2 ústavy,\nak by ho zákonodarca ustanovil vo verejnom záujme. Ústava síce výslovne nezdôrazňuje\npožiadavku verejného záujmu v ustanovení čl. 55 ods. 2, avšak patrí k všeobecným\nprincípom implikovaným v princípoch tvorby práva v právnom štáte. Preto má právny\nvýznam aj vo vzťahu k princípom ochrany a podpory hospodárskej súťaže.“.\nV súvislosti s vyššie spomenutým tak možno konštatovať, že pokiaľ právna úprava\njaviaca sa ako obmedzujúca vo vzťahu k určitým právam a slobodám sleduje legitímny cieľ,\nakým je okrem iného verejný záujem, je primeraná a nevyhnutná považuje sa za ústavne\nkonformnú\n\nprávnu\n\núpravu.\n\nNa\n\nzáklade\n\nuvedeného\n\na\n\nargumentácie\n\nuvedenej\n\nv predchádzajúcich článkoch tohto stanoviska máme za to, že ustanovenie § 129a ods. 2\nstavebného zákona je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 29 ods. 1 a 3 a čl.\n55 ods. 2 ústavy SR.\nPre úplnosť si dovolíme, v súvislosti s napadnutím ústavnosti poukázať na všeobecný\nprincíp vlastný ustálenej judikatúre ústavného súdu SR, ktorým je tzv. princíp minimalizácie\nzásahov do právomoci iných ústavných orgánov, ktorého podstata a dôležitosť sa prejavuje\nnajmä vo vzťahu k posudzovaniu ústavnosti zákonov. Uvedené zdôrazňuje aj ústavný súd SR\nvo svojom Odlišnom stanovisku zo dňa 20. mája 2009, sp. zn. PL. ÚS 17/08: „Zvlášť\ndôležité je uplatňovanie princípu minimalizácie zásahov do právomoci iných orgánov\nverejnej moci v konaní o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a medzinárodnými\nzmluvami, s ktorými vyslovila súhlas národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené\nspôsobom ustanoveným zákonom podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy, t. j. vtedy, keď\nústavný sud pôsobí ako „negatívny normotvorca“ a právnymi účinkami svojich rozhodnutí\npriamo zasahuje do platných a účinných zákonov ako výsledkov zákonodarnej činnosti\nobčanmi priamo voleného ústavného orgánu - národnej rady, prostredníctvom ktorej\nobčania vykonávajú svoju moc (princíp suverenity ľudu vyjadrený v čl. 2 ods. 1 ústavy )\n\n19\n\nÚstavný súd by preto mal minimalizovať svoje priame zásahy do platného poriadku,\nt. j. minimalizovať svoje pôsobenie ako „negatívneho normotvorcu.“.\nX.\nSkupina poslancov v návrhu ďalej tvrdí nesúlad § 88 ods. 6, 7 a 8 stavebného zákona\ns čl. 20 ústavy SR a s čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru, pričom uvedené odôvodňuje\nnajmä nasledovnými argumentami:\na) zákonodarca v § 88 ods. 8 stavebného zákona zavádza špeciálnu úpravu vo vzťahu\nk § 88 ods. 3 stavebného zákona, avšak v predmetnom ustanovení nie je obsiahnutá úprava\nnáležitostí procesu\nb) z pohľadu skupiny poslancov je v rámci predmetného ustanovenia nedoriešené\nmnožstvo aspektov tak ako uvádzajú v bode 40, napr. vo vzťahu k nepotrebnosti súhlasu\nvlastníka pozemku, na ktorom stojí nepovolená reklamná stavba, ďalej vo vzťahu\nk eventuálnej náhrade škody vzniknutej pri odstraňovaní nepovolenej reklamnej stavby\na pod.\nc) aj v súvislosti s napadnutím ústavnosti § 88 ods. 6, 7 a 8 skupina poslancov\nopätovne uvádza tvrdenie, že uvedená činnosť môže byť považovaná za tzv. „legálne\nnásilie“ a to by podľa ich názoru malo prináležať výlučne orgánom verejnej moci\nd) skupina poslancov považuje konštrukciu lehôt za nevhodnú, nakoľko podľa ich\nnázoru táto výrazne redukuje vlastníkovi reklamnej stavby možnosti ochrany jeho práv\npričom ďalej sa v návrhu uvádza z pohľadu vlastníka reklamnej stavby tak v zmysle\nuvedeného môže vzniknúť zásah do práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ústavy SR\na čl. 6 dohovoru\nXI.\nAd a) a b)\nMáme za to, že namietané nedostatky vo vzťahu k detailnosti právnej úpravy\nnezakladajú dôvod, pre ktorý by mala byť napadnutá ústavnosť dotknutej právnej úpravy.\nV prípade aplikačných problémov máme za to, že pokiaľ, ako aj skupina poslancov uvádza\nv návrhu, ustanovenie § 88 ods. 8 predstavuje špeciálnu úpravu tak pre určité otázky\nneupravené\n\nprostredníctvom\n\npredmetného\n\nustanovenia\n\nmožne\n\nsubsidiárne\n\nvyužiť\n\nustanovenia všeobecnej úpravy. Uvedený postup treba zvoliť napr. aj v prípade\neventuálneho vzniku nároku na náhradu škody vzniknutej pri odstraňovaní nepovolenej\n\n20\n\nreklamnej stavby, kedy by subjekt s ohľadom na skutkové okolnosti mohol využiť právne\npredpisy upravujúce náhradu škody.\nXII.\nAd c) a d)\nVo vzťahu k problematike tzv. „legálneho násilia“, ktoré by podľa názoru skupiny\nposlancov malo prináležať výlučne orgánom verejnej moci sa pridržiavame našej\nargumentácie uvedenej v čl. V. tohto stanoviska.\nK dĺžke lehôt treba v prvom rade pripomenúť, že ide o skrátené konania, z čoho\nlogicky vyplýva, že aby sa takýto typ konaní neminul svojmu účinku je potrebné skrátiť\ndĺžku jednotlivých lehôt. Taktiež považujeme za potrebné poukázať na potrebu zvoliť pre\ndanú situáciu práve tento typ konania a to skrátené konania. Dôvodom pre zvolenie typu\nskráteného konania je v zmysle osobitnej časti dôvodovej správy: „Navrhované ustanovenie\numožnia zjednodušeným spôsobom odstrániť čierne reklamné stavby známych a neznámych\nvlastníkov, k umiestneniu ktorých vlastník pozemku alebo osoba, ktorá má iné práva\nk pozemku alebo stavbe podľa § 139 ods. 1 písm. a) až c) nedal právo inej osobe.“\nNa základe uvedeného máme za to, že ak by sa aj javilo, že takéto skrátenie lehôt môže\npredstavovať zásah do práv a slobôd treba prihliadať na skutočnosť, že takýto zásah by bol\ndôvodným a primeraným vzhľadom na dosiahnutie predmetného legitímneho cieľa.\nXIII.\nUstanovenia stavebného zákona napadnuté návrhom poslancov majú riešiť dlhodobo\nneudržateľnú situáciu v regulácii vonkajšej reklamy\n\na zjednodušiť podmienky\n\nodstraňovania nepovolených reklamných stavieb Zavádzajú novú formu koregulácie\nvonkajšej reklamy, v rámci ktorej sa na odstraňovaní a likvidácii nelegálnych stavieb môže\npodieľať aj združenie zástupcov vlastníkov reklamných stavieb, ktoré splní podmienky\nregistrácie uvedené v § 129a stavebného zákona. Registrácia je dobrovoľná. Záujmové\nzdruženie zástupcov vlastníkov reklamných stavieb registrované v registri vedenom\nMinisterstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky má, okrem\niného, právo ohlásiť odstránenie reklamnej stavby a po získaní súhlasu stavebného úradu\nprávo ju odstrániť podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona.\nZáujmové združenie podieľajúce sa na odstraňovaní nepovolených stavieb napomáha\nk rovnováhe v podnikaní v oblasti reklamy, nakoľko všetky subjekty, ktoré by chceli\n\n21\n\nprofitovať na nepovolených reklamných stavbách, ak nechcú, aby boli ich reklamné stavby\nodstránené, budú rovnako ako ostatné subjekty, uskutočňovať stavby na základe povolenia\nstavebným úradom. Ak nie sú vlastníci nepovolených reklamných stavieb známi,\nodstránenie týchto stavieb sa uskutočňuje na náklady združenia. Z uvedených dôvodov\nnemôže mať registrované združenie konkurenčnú výhodu oproti ostatným podnikateľským\nsubjektom. Zákon č. 293/2014 Z. z bude mať dopad len na tie subjekty, ktoré vykonávajú\nsvoju činnosť v rozpore so zákonom ustanovenými podmienkami.\nNová právna úprava odstraňovania reklamných stavieb zavádza postupy, ktoré ešte\nnie sú úplne precizované. Najmä z pohľadu doterajšej právnej úpravy, kde bolo\nodstraňovanie nepovolených stavieb konaním, na ktoré sa vzťahovali ustanovenia\nsprávneho poriadku, keďže správny orgán rozhodoval o právach, právom chránených\nzáujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovil\ninak. Takto formulovaná právna úprava reklamných stavieb v súčasnom znení nepodlieha\nprocesom podľa správneho poriadku. Podľa dôvodovej správy cieľom novej právnej úpravy\nje jednoduchším procesom chrániť vlastnícke právo vlastníkov pozemkov a stavieb,\nna ktorých sa umiestňujú nelegálne reklamné stavby a zároveň chrániť tých vlastníkov\nreklamných stavieb, ktorí postupujú v súlade so zákonom.\nNávrh poslancov namieta niektoré nedoriešené aspekty, ktoré by mohli spôsobiť\nnedovolený zásah do ústavných práv. Tieto prípady však nie je možné generalizovať.\nVzhľadom na všeobecnú úpravu v stavebnom zákone, bude mať stavebný úrad právo\na povinnosť vysporiadať sa s každým konkrétnym prípadom tak, aby ním určené podmienky\nodstránenia stavby ako napríklad vstup na pozemok, ochrana majetku, nakladanie\ns odpadom a ostatné práva vlastníka pozemku aj stavby, boli čo najmenej dotknuté a aby\nkonanie prebehlo v súlade s ich garantovanými právami. Chceme tiež poukázať\nna skutočnosť, že konanie o odstránení stavby je inštitút, ktorý je v stavebnom zákone už\ndlhodobo upravený.\nZákon č. 293/2014 Z. z. bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený ako\nnávrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 350/1996\nZb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predseda Národnej rady\nSlovenskej republiky zaslal poslanecký návrh zákona vláde Slovenskej republiky na zaujatie\n\n22\n\nstanoviska. Vláda Slovenskej republiky nevyužila zákonom danú možnosť zaujať stanovisko\nk poslaneckému návrhu zákona v zákonnej lehote 30 dní.»\nIII.2. Stanovisko národnej rady\n19. Národná rada vo vyjadrení č. PREDS-299/2016 z 24. novembra 2016 vo vzťahu\nk namietanému nesúladu ustanovenia § 129a ods. 2 stavebného zákona s označenými\nustanoveniami ústavy a dohovoru uvádza:\n«1. K nesúladu s čl. 1 ods. 1 Ústavy\n„Ústavné požiadavky demokratického a právneho štátu vytvárajú predpoklady\na medze výkonu verejnej (štátnej) moci. ... verejná (štátna) moc môže byť vykonávaná\nvýlučne na základe demokratickej legitimácie.“ (I. ÚS 238/04).\nNavrhovateľom namietaná právna úprava, ktorá výkon rozhodnutia správneho\norgánu deleguje na subjekt súkromného práva, konkrétne v tomto prípade, keď záujmové\nzdruženie participuje na odstránení „nelegálnej“ reklamnej stavby, nie je v slovenskom\nprávnom poriadku novým inštitútom. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v § 1 ods. 2 deklaruje, že správnym\norgánom je... fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie\no právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb\nv oblasti verejnej správy.“.\nPremietnutím citovaného ustanovenia môže byť práve uvedený progresívny prvok\nriadenia štátu a správy vecí verejných, tzv. koregulačný princíp, prostredníctvom ktorého\ndochádza k zapojeniu subjektov súkromného práva do regulácie oblasti správneho práva,\nktorá sa ich týka. Vytvorenie koregulačných mechanizmov umožňuje právne relevantné\nprepojenie medzi samoreguláciou a reguláciou prostredníctvom orgánov verejnej správy,\ntak aby tieto zasiahli, ak samoregulačné mechanizmy zlyhali. Medzi subjekty participujúce\nna koregulácii je možné zaradiť napríklad subjekty korporatívneho charakteru pôsobiace\nspravidla na profesijnom základe, verejnoprávne inštitúcie, či „súkromné“ právnické osoby\n(napr. na úseku sociálnej starostlivosti).\n\n23\n\nKoregulačný princíp je uplatnený napr. aj v § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.\no vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov, podľa ktorého pokutu rada určí aj\ns prihliadnutím na sankciu, ktorú už prípadne uložil „samoregulačný orgán pre oblasť\nupravenú týmto zákonom“.\nV prípade navrhovateľom namietaného ustanovenia stavebného zákona sa\nkoregulačný princíp uplatňuje výhradne vo výkone rozhodnutia stavebného úradu\nprostredníctvom záujmového združenia, pričom je nutné zdôrazniť, že vydaniu takéhoto\nrozhodnutia predchádza „štandardné“ konanie stavebného úradu, ktorého legitímnymi\núčastníkmi sú tak vlastník dotknutého pozemku (stavby), na ktorom sa „nelegálna“\nreklamná stavba nachádza, ako aj samotný vlastník „nelegálnej“ reklamnej stavby, pokiaľ\nje známy a stavebný úrad je povinný zistiť skutočný stav veci a na základe tohto posúdenia\nrozhodnúť.\n2. K nesúladu s čl. 12 a čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy\n„Všetky ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ ústava“) o rovnosti\ntreba vnímať, interpretovať a uplatňovať v organickej väzbe, čo zvlášť platí o tých\nustanoveniach ústavy, ktoré sú formulované vo všeobecnej podobe (čl. 12 ods. 1 prvá veta,\nčl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 3 ústavy), keďže predstavujú základné východisko uplatnenia\nprincípu rovnosti v konkrétnom prípade, resp. v konkrétnej situácii...“ (PL. ÚS 16/08).\nčl. 12 ods. 1 Ústavy\n„Základným cieľom čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy je ochrana osôb (právnických\na fyzických) proti diskriminácii zo strany orgánov verejnej moci“ (PL ÚS 8/04).\nčl. 12 ods. 2 Ústavy\nPodľa ústavného súdu „Ustanovenie čl. 12. ods. 2 má všeobecný, deklaratívny\ncharakter a nie charakter základného ľudského práva a slobody. Jeho použitia je možné sa\ndovolávať len v spojitosti s ochranou konkrétnych základných práv a slobôd uvedených\nv ústave“ (I. ÚS 17/1999).\nčl. 13 ods. 3 Ústavy\n„... t. j. z hľadiska skúmania porušenia princípu rovnosti pri obmedzovaní niektorého\nzákladného práva alebo slobody je nemysliteľná interpretácia a aplikácia ustanovení čl. 12\nods. 1 prvej vety a čl. 12 ods. 2 ústavy bez spojenia s čl. 13. (ods. 3 ústavy.“ (PL. ÚS 16/08).\n\n24\n\nVzhľadom na uvedené je možné citované ustanovenia Ústavy interpretovať len\nv súvislosti s navrhovateľom uvádzaným porušením čl. 29 ods. 1 a čl. 55 ods. 2 Ústavy.\n3. K nesúladu s čl. 29 ods. 1 Ústavy a s čl. 11 dohovoru\nStavebný zákon v § 129a ods. 2 vymedzuje kritéria a podmienky, po splnení ktorých\nmôže byť združenie právnických osôb zapísané do registra záujmových združení, čo mu\ndáva možnosť ohlásiť stavebnému úradu odstránenie „nelegálnej“ reklamnej stavby a po\nsúhlase stavebného úradu aj možnosť takúto reklamnú stavbu odstrániť.\nK jednotlivým podmienkam, ktoré stavebný zákon vyžaduje na registráciu\nzáujmového združenia, uvádzame nasledovné:\na) Právny inštitút združenia právnických osôb podľa § 20f a nasl. Občianskeho\nzákonníka, ktorým je aj záujmové združenie, predstavuje jeden zo štandardných spôsobov\nzabezpečovania záujmov v oblasti podnikania obchodných spoločností.\nb) Podmienka minimálnej jednoročnej existencie združenia právnických osôb\nreprezentuje na jednej strane minimálnu lehotu, z pohľadu zabezpečenia požiadavky tak,\naby sa nejednalo výlučne len o účelovo založené zduženie, ale o subjekt, ktorý má seriózny,\nkonkrétny záujem na riešení vzťahov v predmetnej oblasti podnikania. Na strane druhej\nobdobie jedného roka nie je neprimerane dlhé a dotknuté subjekty sa môžu aj po\nnadobudnutí\n\núčinnosti\n\npredmetnej\n\nnovely\n\nstavebného\n\nobdobia\n\nrozhodnúť,\n\nči\n\nprostredníctvom inštitútu združenia právnických osôb majú záujem sa podieľať\nna odstraňovaní nelegálnych stavieb.\nc) Podmienka minimálneho počtu 9 300 kusov reklamných stavieb nie je spôsobilá\nzaviesť diskrimináciu v konkurenčnom prostredí. Participácia združenia právnických osôb\nna odstraňovaní nelegálnych stavieb, ktorou združenie vynakladá vlastné finančné\na materiálne prostriedky, mu neumožňuje získať akúkoľvek konkurenčnú výhodu. Negatívny\ndopad bude mať napadnutá právna úprava systému odstraňovania reklamných stavieb\nvýhradne a len na tie subjekty, ktoré vykonávajú svoju činnosť (umiestňovanie reklamných\nstavieb) v rozpore so zákonom ustanovenými podmienkami.\nJe potrebné si uvedomiť, že účastníkmi konania, teda osobami oprávnenými podať\npodnet na odstránenie stavby v zmysle § 97 ods. 1 stavebného zákona sú „právnické osoby\no fyzické osoby,... ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť\nrozhodnutím priamo dotknuté“. Podľa § 14 ods. 2 správneho poriadku „Účastníkom\n\n25\n\nkonania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.“, pričom podľa § 3 ods. 4\nsprávneho poriadku „správne orgány sú povinné svedomité a zodpovedne sa zaoberať\nkaždou vecou, ktorá je predmetom konania...“. Z uvedených citácií vyplýva, že podnet na\nodstránenie „nelegálnej“ reklamnej stavby môže podať ktokoľvek, fyzická osoba, či\nprávnická osoba, ktorá preukáže svoj oprávnený záujem na takomto rozhodnutí.\nPokiaľ sa jedná o samotný výkon rozhodnutia, teda akt odstránenia „nelegálnej“\nreklamnej stavby, ktorým môže stavebný úrad poveriť záujmové združenie, ten predstavuje\nuplatnenie tzv. koregulačného princípu v praxi v zmysle § 1 ods. 2 správneho poriadku.\nNa tomto mieste je potrebné poukázať aj na § 94 ods. 2 a 3 stavebného zákona, podľa\nktorého môže stavebný úrad poveriť vykonaním neodkladných zabezpečovacích prác\nv prípade „nebezpečných“ stavieb právnickú alebo fyzickú osobu, „ktorá má oprávnenie\nna stavebné práce“, čo rovnako predstavuje delegovanie výkonu rozhodnutia na subjekt\nsúkromného práva.\n4. K nesúladu s čl. 55 ods. 2 Ústavy a s čl. 18 dohovoru\nStavebný zákon explicitne priznal postavenie účastníka konania v prípade\nrozhodovania o odstránení „nelegálnej“ reklamnej stavby novému subjektu súkromného\npráva - záujmovému združeniu ako forme združenia právnických osôb. Uvedenou právnou\núpravou sa však rozsah subjektov oprávnených podať podnet na odstránenie „nelegálnej“\nreklamnej stavby fakticky nezmenil, nakoľko podľa § 97 ods. 1 stavebného zákona\núčastníkmi konania o odstránení stavby sú právnické osoby a fyzické osoby,... ktorých\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.“.\nPokiaľ sa jedná o výkon rozhodnutia stavebného úradu o odstránení „nelegálnej“\nreklamnej stavby, je nevyhnutné vyzdvihnúť právny status tejto stavby, potvrdený\nrozhodnutím správneho orgánu a teda s ním spojený verejný záujem na eliminácií\nnásledkov protiprávneho konania - postavenie „nelegálnej“ reklamnej stavby.\nNa základe uvedeného sa javí, že explicitným priznaním postavenia účastníka\nkonania záujmovému združeniu v konaní o odstránení reklamnej stavby podľa stavebného\nzákona nemohlo dôjsť k deformácii trhového prostredia, nakoľko nie je možné, aby právna\núprava riešiaca existenciu a ďalšie zotrvanie výlučne „nelegálnych“ reklamných stavieb\nbola spôsobilá priznať záujmovému združeniu akúkoľvek konkurenčnú výhodu, resp.\npôsobiť v trhovom prostredí diskriminačne.\n\n26\n\nVzhľadom na vyššie uvedené sa javí posúdenie rozporu namietaných ustanovení\nzákona s čl. 12 a čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy ako neopodstatnené.»\n20. K namietanému nesúladu ustanovení § 88 ods. 6, 7 a 8 stavebného zákona\ns označenými ustanoveniami ústavy a dodatkového protokolu národná rada uvádza:\n«1. K nesúladu s čl. 20 Ústavy a s čl. 1 dodatkového protokolu\nČl. 20 ods. 5 Ústavy pripúšťa zásahy do vlastníckeho práva, ktoré možno dovoliť iba\nvtedy, „ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom... a ide o opatrenie\nnevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre... ochranu verejného poriadku,... alebo práv\na slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.“.\nČl. 20 ods. 1 Ústavy deklaruje, že „Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym\nporiadkom ochranu nepožíva.“.\n„Čl. 20 ods. 1 ústavy sa vlastníkovi priznáva len ochrana majetku, ktorý nadobudol\nv súlade s platným právnym poriadkom.“ (PL. ÚS 33/95), „vlastnícke postavenie získané\nprotiprávne (v rozpore so zákonom) je z takejto ústavnoprávnej ochrany vyňaté.“\n(PL. ÚS 29/05).\n„Povinnosť, ktorá sa ukladá ako dôsledok protiprávneho správania vlastníka\na vlastníkovi sa ňou ukladá nútené obmedzenie jeho práv vyplývajúcich z práva vlastniť\nmajetok, nemá povahu obmedzenia vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 4 ústavy.“\n(II. ÚS 8/97).\nV súvislosti s aplikáciou čl. 20 ods. 5 Ústavy ústavný súd uvádza, že „Formálna\npodmienka znamená, že obmedzenie príjme národná rada v právnom predpise so silou\nzákona.“ (PL. ÚS 15/1998).\nV tejto súvislosti je potrebné poukázať na nasledovné právne skutočnosti:\n- právny inštitút odstránenia stavby zakotvuje náš právny poriadok, či už v podobe\n§ 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka „Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci\nna to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba\nodstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil.“, ako aj v prípade nariadenia stavebného\núradu stavbu odstrániť podľa § 88 ods. 1 stavebného zákona;\n\n27\n\n- inštitút odstránenia „nelegálnej“ reklamnej stavby zakotvený v § 88 stavebného\nzákona je integrálnou súčasťou osobitnej právnej úpravy podmienok uskutočňovania\nreklamných stavieb;\n- status „nelegálnosti“ reklamnej stavby vyjadruje skutočnosť, že sa jedná výhradne\no reklamnú stavbu postavenú bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez\npísomného oznámenia stavebného úradu pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore\ns ním, pričom zároveň vlastník reklamnej stavby nie je známy resp. v stanovenej lehote\nnepreukáže oprávnenie na jej uskutočnenie;\n- ohlásenie odstránenia „nelegálnej“ reklamnej stavby podľa stavebného zákona má\nprávo rovnako ako podľa Občianskeho zákonníka podať vlastník pozemku resp. stavby,\nna ktorej je „nelegálna“ reklamná stavba umiestnená;\n- nakoľko účastníkmi konania o odstránení „nelegálnej“ reklamnej stavby sú vlastník\ndotknutého pozemku (stavby), na ktorom sa „nelegálna“ reklamná stavba nachádza, ako aj\nsamotný vlastník „nelegálnej“ reklamnej stavby, pokiaľ je známy, je tak obom týmto\nsubjektom priznané právo domôcť sa ochrany svojho vlastníckeho práva v konaní pred\nsprávnym orgánom;\n- v rozhodnutí o odstránení stavby podľa § 25 vyhlášky Ministerstva životného\nprostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré\nustanovenia stavebného zákona, stavebný úrad okrem iného uvedie aj podmienky\nodstránenia stavby podľa § 90 stavebného zákona ako aj ďalšie podmienky vyplývajúce\nz osobitných predpisov. Jedná sa najmä o podmienky, ktorými stavebný úrad zabezpečí\ndodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, dodržanie požiadaviek\ndotknutých orgánov, ale aj ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov\nkonania. Z uvedeného je zrejmé, že takto vymedzené náležitosti rozhodnutia stavebného\núradu zabezpečia výkon rozhodnutia o odstránení stavby, tak aby bola rešpektovaná právna\nistota účastníkov konania a ochrana ich oprávnených záujmov.\nTakto konštruovaná právna úprava postupu odstraňovania „nelegálnych“\nreklamných stavieb nadviazala na existujúcu právnu úpravu odstraňovania stavieb\ns využitím štandardných právnych inštitútov. Uvedená skutočnosť dáva tak reálny\npredpoklad, že aj konanie o odstránení „nelegálnej“ reklamnej stavby bude napĺňať všetky\nzákonné atribúty vrátane ochrany Ústavou zaručeného práva vlastniť a užívať majetok.»\n\n28\n\nIV.\nZnenie napadnutej právnej úpravy a dotknutých ustanovení ústavy, dohovoru\na dodatkového protokolu\n21. Podľa § 88 ods. 6 stavebného zákona na odstránenie reklamnej stavby sa\npovolenie stavebného úradu nevyžaduje.\n22. Podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje\nna odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo\nv rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri\nstavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal\nvlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe\n[§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu\nna svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie vlastníkov reklamných\nstavieb registrované podľa tohto zákona. Stavebný úrad\na) ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, vydá osobe, ktorá podala ohlásenie\nodstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania\nohlásenia,\nb) ak vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo\ndňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na\npozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami\npodľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal\noprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená v súlade\ns podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia\nlehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby, súhlas s odstránením\nreklamnej stavby.\n23. Podľa § 88 ods. 8 stavebného zákona vlastník pozemku alebo stavby, záujmové\nzdruženie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona alebo osoba,\nktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], je oprávnená\n\n29\n\npo doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby odstrániť reklamnú\nstavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby.\n24. Podľa § 129a ods. 2 stavebného zákona do registra podľa odseku 1 sa na základe\nžiadosti zapíše každý žiadateľ, ktorý preukáže, že\na) je združením právnických osôb registrovaným podľa § 20i ods. 2 Občianskeho\nzákonníka najmenej jeden rok a\nb) jeho členovia vlastnia najmenej 9 300 reklamných stavieb, z ktorých je najmenej\n1 300 ks reklamných stavieb, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako\n20 m2,\n2 6 500 ks reklamných stavieb, na ktorých najväčšia informačná plocha je od 3 m 2\ndo 20 m2,\n3 2 500 ks reklamných stavieb, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia\nako 3 m2.\n25. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n26. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\n27. Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území\nSlovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru\na náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť\nk národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno\nz týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\n28. Podľa čl. 13 ods. 3 ústavy zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia\nplatiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.\n\n30\n\n29. Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí\ndbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\n30. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n31. Podľa čl. 20 ods. 2 ústavy zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku\nuvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja\nnárodného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo\nurčených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba\nvo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.\n32. Podľa čl. 20 ods. 3 ústavy vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu\npráv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon\nvlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky\na životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.\n33. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho\npráva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona\na za primeranú náhradu.\n34. Podľa čl. 20 ods. 5 ústavy iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba\nvtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov\na ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu\nverejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.\n35. Podľa čl. 29 ods. 1 ústavy právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má\nprávo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.\n\n31\n\n36. Podľa čl. 29 ods. 3 ústavy výkon práv podľa odsekov 1 a 2 možno obmedziť len\nv prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre\nbezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na\nochranu práv a slobôd iných.\n37. Podľa čl. 55 ods. 2 ústavy Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku\nsúťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.\n38. Podľa čl. 11 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu pokojného\nzhromažďovania a na slobodu združovať sa s inými, včítane práva zakladať na obranu\nsvojich záujmov odbory alebo vstupovať do nich.\n39. Podľa čl. 11 ods. 2 dohovoru na výkon týchto práv sa nemôžu uvaliť žiadne\nobmedzenia okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a sú nevyhnutné v demokratickej\nspoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom\na zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Tento\nčlánok nebráni uvaleniu zákonných obmedzení na výkon týchto práv príslušníkmi\nozbrojených síl, polície a štátnej správy.\n40. Podľa čl. 18 dohovoru obmedzenia, ktoré tento dohovor pripúšťa pre uvedené\npráva a slobody, nesmú sa využívať na iný účel než na ten, na ktorý boli určené.\n41. Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n42. Podľa čl. 1 ods. 2 dodatkového protokolu predchádzajúce ustanovenie nebráni\nprávu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku\nv súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo\npokút.\n\n32\n\nV.\nVýchodiská a právne závery rozhodnutia\n43. Napadnuté ustanovenie § 129a ods. 2 stavebného zákona upravujúce podmienky\nzápisu do registra záujmových združení vlastníkov reklamných stavieb je podľa skupiny\nposlancov v nesúlade s princípom právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy, so zásadou\nrovnosti a ňou spojeným zákazom diskriminácie podľa čl. 12 ústavy, s právom slobodne sa\nzdružovať podľa čl. 29 ods. 1 a 3 ústavy a čl. 11 dohovoru v spojení s princípom ochrany\na podpory hospodárskej súťaže podľa čl. 55 ods. 2 ústavy a s podmienkami ústavne\nprípustného obmedzenia základných práv a slobôd podľa čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy a čl. 18\ndohovoru. Skupina poslancov je toho názoru, že uvedené ustanovenie stavebného zákona\nnie je v súlade s označenými článkami ústavy a medzinárodných zmlúv z dôvodu, že\npodmienky zápisu do registra záujmových združení vlastníkov reklamných stavieb,\ns ktorým sa spája vznik oprávnenia ohlásiť neoprávnenú reklamnú stavbu a so súhlasom\nstavebného úradu ju odstrániť, sú nastavené prísne formálne, svojvoľne a nezakladajú sa\nna žiadnych empiricky podložených, rozumných a objektívnych materiálnych dôvodoch.\n44. Napadnuté ustanovenia § 88 ods. 6, 7 a 8 stavebného zákona upravujúce možnosť\nodstránenia reklamnej stavby na základe súhlasu stavebného úradu vydaného na základe\nohlásenia odstránenia stavby vlastníkom pozemku alebo stavby, alebo osobou, ktorá má\nk pozemku alebo k stavbe iné práva, alebo záujmovým združením vlastníkov reklamných\nstavieb registrovanom v registri podľa § 129a stavebného zákona sú podľa skupiny\nposlancov v nesúlade s právom vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy a čl. 1 dodatkového\nprotokolu. Nesúlad uvedených ustanovení stavebného zákona s označeným článkom ústavy\na dodatkového protokolu skupina poslancov namieta z dôvodu, že uvedené ustanovenia\nstavebného zákona opomínajú úpravu podstatných náležitostí procesu odstránenia\nneoprávnených reklamných stavieb a garancií vo vzťahu k vlastníkovi pozemku alebo\nstavby, kde je reklamná stavba umiestnená, že do jeho vlastníckeho práva nebude\nneprípustne zasiahnuté, ako aj úpravu garancií ochrany vlastníckeho práva k reklamnej\nstavbe, resp. k jej zvyškom po jej odstránení.\n\n33\n\n45. Ústavný súd štandardne vykladá ústavu s prihliadnutím na medzinárodné právo.\nVychádza pritom jednak z čl. 1 ods. 2 ústavy, podľa ktorého Slovenská republika uznáva\na dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je\nviazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky, a v okolnostiach tejto veci aj z čl. 154c\nods. 1 ústavy, podľa ktorého medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných\nslobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným\nzákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho\nporiadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv.\n46. Ústavný súd v súlade s princípom pacta sunt servanda konštantne judikuje, že\nzákladné práva a slobody podľa ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu\nmedzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (PL. ÚS 5/93,\nPL. ÚS 15/98, PL. ÚS 17/00, PL. ÚS 10/2014, PL. ÚS 24/2014). Ústavný súd tak vždy,\npokiaľ to ústava svojím znením nevylučovala, prihliadal pri vymedzení obsahu základných\npráv a slobôd uznaných ústavou aj na znenie týchto zmlúv a príslušnú judikatúru k nim sa\nvzťahujúcu (II. ÚS 55/98, PL. ÚS 10/2010, PL. ÚS 24/2014).\nV.1 K namietanému nesúladu § 129a ods. 2 stavebného zákona s čl. 29 ods. 1 a 3 ústavy\nv spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy a s čl. 11 dohovoru v spojení s čl. 18 dohovoru\n47. Skupina poslancov v návrhu na začatie konania namieta, že ustanovenia § 129a\nods. 2 stavebného zákona nie sú v súlade s čl. 29 ods. 1 a 3 ústavy v spojení s čl. 13 ods. 3\na 4 ústavy, ako aj s čl. 11 dohovoru v spojení s čl. 18 dohovoru. Podľa skupiny poslancov\nustanovenia § 129a ods. 2 stavebného zákona predstavujú neprípustné obmedzenie\nzákladného práva slobodne sa združovať v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.\nObmedzenie základného práva slobodne sa združovať v spolkoch, spoločnostiach a iných\nzdruženiach pritom musí mať svoj základ v čl. 29 ods. 3, ako aj čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy,\nresp. čl. 11 ods. 2 a čl. 18 dohovoru.\n48. Ústavný súd vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti skôr okrajovo a iba\nnegatívne definoval rozsah pôsobnosti čl. 29 ústavy tak, že zakladanie obchodných\nspoločností nemožno považovať za výkon združovacieho „politického“ práva v zmysle\n34\n\nčl. 29 ods. 1 ústavy, ale základného „hospodárskeho“ práva podnikať a uskutočňovať\npodnikateľskú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 ústavy (PL. ÚS 8/96). V náleze sp. zn.\nPL. ÚS 10/08 zas zdôraznil, že právo na slobodu združovania sa nevzťahuje na zakladanie\nverejnoprávnych inštitúcií a združení ako napríklad korporácií verejného práva. Tomu\nzodpovedá názor vyjadrený vo veci sp. zn. III. ÚS 205/07, podľa ktorého čl. 29 ods. 1\nústavy zaväzuje štátnu, resp. verejnú moc, aby nezasahovala do slobody združovania, ktorá\npatrí súkromným osobám (PL. ÚS 11/2010).\n49. Ústavný súd vo svojej judikatúre ďalej poukázal, že čl. 29 ústavy nedopadá na\ntaké formy združovania, ktoré sú bytostne späté s realizáciou základných práv a slobôd\nchránených inými ústavnými článkami [sloboda náboženského vyznania a viery (čl. 24\nods. 2 ústavy), základné právo podnikať (čl. 35 ods. 1 ústavy), právo združovať sa\nna ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov (čl. 37 ústavy)]. Judikatúra\nústavného súdu okrem toho zjavne zdôrazňuje „politickú“ podstatu základného práva\ngarantovaného čl. 29 ústavy a celkom samozrejme vylučuje previazanosť realizácie tohto\nzákladného práva s výkonom verejnej moci (PL. ÚS 11/2010). Základné právo slobodne sa\nzdružovať zahŕňa dobrovoľné zjednotenie sa za určitým účelom (PL. ÚS 10/08). Je vecou\nzákonodarcu ustanoviť, za akých podmienok možno zakladať právnické osoby\n(PL. ÚS 10/08).\n50. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) čl. 11\ndohovoru upravuje právo zakladať združenia ako organizácie súkromného práva, ktoré\nvznikli na základe súkromnoprávnych predpisov a majú plnú autonómiu pri vydávaní\nrozhodnutí a pri správe svojich vnútorných vecí (rozsudok ESĽP z 30. 6. 1993 vo veci\nSigurdur A. Sigurjónsson v. Island, sťažnosť č. 16130/90). V rozsudku vo veci\nReligionsgemeinschaft der Zeugen Jehovas v. Rakúsko ESĽP (v bode 62) zdôraznil, že\njedným z najdôležitejších aspektov slobody združovania podľa čl. 11 dohovoru je možnosť\nzaložiť právnu bytosť (angl. legal entity) na účely kolektívneho konania na poli spoločných\nzáujmov. Podľa ústavného súdu (PL. ÚS 11/2010) takto vymedzený cieľ musí byť v prvom\nrade vlastný každej zákonnej regulácii, ktorá konkretizuje slobodu združovania\nv individualizovanej právnej forme.\n\n35\n\n51. Združovacie právo vyžaduje dobrovoľné zoskupenie s určitým spoločným\ncieľom. Tieto dve hľadiská, t. j. „dobrovoľnosť“ a „spoločný cieľ (záujem)“ sa musia\nv plnom rozsahu akcentovať pri praktickej realizácii slobody združovania. Združovacie\nprávo poskytuje osobám individuálne právo spájať sa do spolkov, spoločností alebo iných\nzdružení a súčasne poskytuje aj týmto subjektom právo na vznik a pokračovanie v činnosti\n(existencii). Združovacie právo má svoju pozitívnu i negatívnu stránku, t. j. umožňuje\nslobodne sa spájať, ale aj slobodu nevstupovať do určitého združenia.\n52. Podľa ústavného súdu (PL. ÚS 11/2010) conditio sine qua non aplikovateľnosti\nústavných noriem garantujúcich slobodu združovania je existencia členskej základne.\nPodstatným je v tomto kontexte prvok sebaurčenia (samosprávy) členov združenia, ktorí sa\npodieľajú na tvorbe vôle združenia buď priamo, alebo prostredníctvom z nich kreovaných\norgánov. Sebaurčenie znamená právo regulovať (upraviť) si vlastné záležitosti bez vplyvu\npochádzajúceho zvonku (obdobne aj rozsudok Spolkového ústavného súdu z 19. 1. 2001\nvo veci sp. zn. 1 BvR 1759/91). Súčasťou základného práva zaručeného čl. 29 ústavy je aj\nprávo členov spolku, spoločnosti alebo iného združenia na autonómnu úpravu jeho\nvnútorných pomerov, bez neprimeranej ingerencie štátu (PL. ÚS 11/2010). Právo na\nslobodu združovania sa zakladá na princípe oddelenosti od štátu, na princípe členskej\nsamosprávy, do ktorej štát nesmie nijak zasahovať, lebo mu to zakazuje ústavný princíp\nodluky súkromnoprávnych korporácií spolkového práva od štátu, a tiež na princípe práva\nčlena na súdnu ochranu proti rozhodnutiu orgánu spoločnosti, ktoré je v rozpore\nso zákonom alebo stanovami, prípadne s iným vnútorným predpisom (PL. ÚS 11/2010;\nobdobne nález Ústavného súdu Českej republiky z 12. decembra 2006 vo veci sp. zn.\nI. ÚS 90/06, N 223/43 SbNU 497).1 Právo slobodne sa združovať zaručené čl. 29 ústavy\n\n1\n\nNemožno opomenúť, že od 1. júla 2016 zrušením § 15 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení\n\nneskorších predpisov zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového\nporiadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov\ndošlo k zrušeniu spomínanej súdnej ochrany člena združenia. Ak však bude občianske združenie účastníkom vo\nverejnoprávnej oblasti, je zrejmé, že môže dochádzať k situáciám, kedy bude občianske združenie alebo jeho konkrétny\norgán rozhodovať o právach a povinnostiach svojich členov v oblasti verejnej správy napr. v prípade disciplinárneho\ntrestania; v tom prípade sa člen združenia môže obrátiť so správnou žalobou na správny súd. Inak vzťahy, resp. spory\nobčianskeho združenia a jeho členov v oblasti súkromnoprávnej bude riešiť civilný súd.\n\n36\n\nposkytuje ochranu proti neprimeraným obmedzeniam vo vzťahu k zakladaniu, existencii\nalebo pôsobeniu spolkov, spoločností alebo iných združení.\n53. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že dôvodom, na základe ktorého skupina\nposlancov považuje ustanovenie § 129a ods. 2 stavebného zákona za nesúladné s právom\nslobodne sa združovať podľa čl. 29 ods. 1 a 3 ústavy a čl. 11 a čl. 18 dohovoru, je\nskutočnosť, že napadnuté ustanovenia stavebného zákona spájajú so zápisom združenia\nvlastníkov reklamných stavieb do registra záujmových združení vlastníkov reklamných\nstavieb, ako to skupina poslancov v návrhu na začatie konania uvádza, „významné\noprávnenia, najmä možnosť ohlásiť neoprávnenú reklamnú stavbu a so súhlasom\nstavebného úradu ju odstrániť“, pričom „zákonodarca nastavil podmienky zápisu do\nregistra tak prísne, že okruh subjektov oprávnených žiadať o zápis sa prakticky výrazne\nzužuje“. Skupina poslancov v návrhu na začatie konania uvádza, že zákonodarca prijatím\nnapadnutej právnej úpravy porušil ústavný zákaz neprimeraného nezasahovania do slobody\nzdružovania tým spôsobom, že „... automaticky vylúčil možnosť fyzickým a právnickým\nosobám neregistrovaným v združení podľa § 20f OZ byť členmi záujmového združenia\nvlastníkov reklamných stavieb“. Skupina poslancov v návrhu na začatie konania uvádza, že\nzákonodarca podstatnej časti jednotlivcov „... fakticky znemožnil právo združovať sa na\nochranu svojich záujmov, ktoré im Ústava garantuje“.\n54. Podľa ústavného súdu napadnutá právna úprava nezasahuje do práva slobodne sa\nzdružovať podľa čl. 29 ods. 1 a 3 ústavy a čl. 11 a čl. 18 dohovoru, a teda nijako\nneobmedzuje fyzické či právnické osoby pri zakladaní, existencii alebo pôsobení spolkov,\nspoločností alebo iných združení združujúcich vlastníkov reklamných stavieb, prípadne\nzdružujúcich iným spôsobom vymedzený okruh fyzických alebo právnických osôb a ich\nprávo na autonómnu úpravu vnútorných pomerov združenia bez neprimeranej ingerencie\nštátu. Skutočnosť, že právna úprava spája so zápisom do registra záujmových združení\nvlastníkov reklamných stavieb oprávnenie so súhlasom stavebného úradu odstrániť\nnelegálnu reklamnú stavbu, neznamená, že napadnutá právna úprava obmedzuje fyzické\nosoby alebo právnické osoby pri zakladaní, existencii alebo pôsobení záujmových združení\nvlastníkov reklamných stavieb. Napadnuté ustanovenia § 129a ods. 2 stavebného zákona\n\n37\n\nžiadnym spôsobom neobmedzujú možnosť fyzických osôb alebo právnických osôb\nnespĺňajúcich podmienky pre zápis do registra záujmových združení vlastníkov reklamných\nstavieb spravovanom ministerstvom združovať sa v spolkoch, spoločnostiach alebo iných\nzdruženiach vlastníkov reklamných stavieb alebo byť ich členom, či právo členov spolku,\nspoločnosti alebo iného združenia vlastníkov reklamných stavieb na autonómnu úpravu\njeho/jej vnútorných pomerov.\n55. Ústavný súd preto dospel k záveru, že ustanovenie § 129a ods. 2 stavebného\nzákona je v súlade s čl. 29 ods. 1 a 3 ústavy v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy a s čl. 11\ndohovoru v spojení s čl. 18 dohovoru, a preto návrhu skupiny poslancov v časti\nnamietajúcej nesúlad napadnutej právnej úpravy s uvedenými ustanoveniami ústavy\na dohovoru nevyhovel.\nV.2 K namietanému nesúladu § 88 ods. 6, 7 a 8 stavebného zákona s čl. 20 ústavy\na s čl. 1 dodatkového protokolu\n56. V návrhu skupina poslancov napáda nesúlad § 88 ods. 6, 7 a 8 stavebného zákona\n(okrem s čl. 1 dodatkového protokolu) s čl. 20 ústavy avšak bez toho, aby výslovne uviedla,\ns ktorým(-i) konkrétnym(-i) jeho odsekom(-mi).\n57. Z obsahu návrhu skupiny poslancov vyplýva, že skupina poslancov napáda\nnesúlad § 88 ods. 6, 7 a 8 stavebného zákona s čl. 20 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu\njednak z dôvodu, že napadnutá úprava neobsahuje záruky pre vlastníka pozemku alebo\nstavby, kde je reklamná stavba umiestnená, garantujúce mu napr. informovanosť o tom, že\nreklamná stavba umiestnená na jeho pozemku alebo stavbe má byť odstránená,\na garantujúce mu pokojné užívanie jeho majetku, ďalej z dôvodu, že neupravuje, aké\nopatrenia sú potrebné na zabezpečenie susedných pozemkov a stavieb pri odstraňovaní\nreklamnej stavby, ako aj z dôvodu, že napadnutá úprava nerieši, ako v prípade odstránenia\nreklamnej stavby má osoba, ktorá reklamnú stavbu odstránila, naložiť s jej zvyškami, medzi\nktorými môžu byť veci nezanedbateľnej hodnoty (kovy, elektroinštalačný materiál a pod.).\nSkupina poslancov tiež namieta, že napadnutá právna úprava nerieši otázku zodpovednosti\n\n38\n\nza prípadne škody na zdraví a majetku osôb a nezaručuje, že celý proces odstránenia\nreklamnej stavby prebehne bez neprimeraného zásahu do vlastníckeho práva vlastníka\npozemku či bez ohrozenia životného prostredia. Skupina poslancov namieta zásah do\nzákladného práva vlastniť majetok z dôvodu, že napadnutá právna úprava výrazne redukuje\nvlastníkovi reklamnej stavby možnosti ochrany jeho práv najmä z dôvodu, že stanovuje\nveľmi krátke lehoty, v rámci ktorých je možné dosiahnuť súhlas s odstránením reklamnej\nstavby.\n58. Uvedené dôvody namietaného nesúladu napadnutých ustanovení stavebného\nzákona sa týkajú ústavnej úpravy ochrany práva vlastniť zakotvenej v čl. 20 ods. 1 a 4\nústavy, podľa ktorej každý má právo vlastniť majetok, pričom vlastnícke právo všetkých\nvlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu (čl. 20 ods. 1 ústavy) a ktorá upravuje\npodmienky prípustného obmedzenia vlastníckeho práva (čl. 20 ods. 4 ústavy). Skupina\nposlancov v návrhu neuvádza dôvody, pre ktoré by napadnuté ustanovenia stavebného\nzákona mali byť v rozpore s čl. 20 ods. 2, 3 a 5 ústavy.\n59. Ústavný súd sa stotožňuje so stanoviskom vlády, zastúpenej ministerstvom\nspravodlivosti, podľa ktorého ak napadnuté ustanovenia stavebného zákona predstavujú\nšpeciálnu úpravu, tak na riešenie otázok výslovne neupravených prostredníctvom\nnapadnutých ustanovení stavebného zákona možno subsidiárne použiť ustanovenia\nvšeobecnej úpravy. Tak možno postupovať napr. v prípade vzniku škôd na majetku pri\nodstraňovaní nelegálnych reklamných stavieb a ich následnej prípadnej náhrady, keď\npoškodený subjekt môže uplatniť právne predpisy upravujúce náhradu škody. Na otázky\nvýslovne neupravené napadnutými ustanoveniami stavebného zákona je potrebné aplikovať\npredovšetkým všeobecnú úpravu stavebného zákona. Je povinnosťou stavebného úradu,\nktorý vydáva súhlas s odstránením reklamnej stavby, vysporiadať sa s každým osobitným\nprípadom tak, aby ním určené podmienky odstránenia reklamnej stavby ako napríklad vstup\nna pozemok, ochrana majetku, nakladanie s odpadom a ostatné práva vlastníka pozemku\nalebo stavby, kde je reklamná stavba umiestnená, ako aj vlastnícke práva vlastníka\nreklamnej stavby, ktorá sa má odstrániť, či práva vlastníka susedného pozemku alebo\nsusednej stavby boli rešpektované a aby celé skrátené konanie o odstránení reklamnej\n\n39\n\nstavby prebehlo spôsobom, ktorý bude garantovať práva a oprávnené záujmy všetkých\ndotknutých osôb.\n60. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu s výhradou dodržania základných\nprincípov ústavnosti, ústavou zaručených práv a slobôd a záväzkov vyplývajúcich\nzo všeobecných pravidiel medzinárodného práva a z medzinárodných zmlúv, ktorými je\nSlovenská republika viazaná (čl. 1 ods. 2 ústavy), národná rada môže pri uplatnení svojej\nzákonodarnej právomoci prijať ľubovoľný zákon (PL. ÚS 32/95, PL. ÚS 6/01,\nPL. ÚS 127/07). Ústava poskytuje národnej rade pri výkone jej právomocí pomerne široký\npriestor pre reguláciu spoločenských vzťahov. S výnimkou uvedených výhrad je\nna národnej rade, aký spôsob regulácie spoločenských vzťahov zvolí v záujme dosiahnutia\nsledovaných cieľov. Je na národnej rade, či sa určitú otázku rozhodne upraviť osobitným\nspôsobom, alebo jej reguláciu ponechá všeobecnej úprave. A je ústavnou povinnosťou\norgánov aplikácie práva v kontexte posudzovanej veci stavebných úradov zabezpečiť taký\nvýklad a aplikáciu relevantnej právnej úpravy, ktoré zabezpečia rešpektovanie základných\nústavných princípov a ústavou garantovaných základných práv a slobôd, ako aj\nmedzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky.\n61. Podľa judikatúry ESĽP v záujme zabezpečenia účinnej ochrany práva pokojne\nužívať majetok majú štáty nielen negatívnu povinnosť zdržať sa neoprávneného zásahu do\ntohto základného práva, ale rovnako tak sú aj subjektom pozitívnej povinnosti (rozsudok\nESĽP z 21. 2. 1986 vo veci James a. o. v. Spojené Kráľovstvo, sťažnosť č. 8793/79, bod 37\na nasl.; rozsudok ESĽP z 25. 4. 1996 vo veci Gustafsson (No. 1) v. Švédsko, sťažnosť\nč. 15573/89, bod 60), ktorej povaha a rozsah závisia od okolností konkrétneho prípadu\n(rozsudok ESĽP z 3. 4. 2012 vo veci Kotov v. Rusko, sťažnosť č. 54522/00, bod 111).\nOtázka, či má štát povinnosť prijať pozitívne opatrenia na ochranu práva pokojne užívať\nmajetok v konkrétnom prípade, je determinovaná nastolením spravodlivej rovnováhy medzi\npožiadavkou ochrany verejného záujmu a požiadavkou ochrany individuálnych základných\npráv (rozsudok ESĽP z 22. 6. 2004 vo veci Broniowski v. Poľsko, sťažnosť č. 31443/96,\nbod 144; rozsudok ESĽP z 3. 4. 2012 vo veci Kotov v. Rusko, sťažnosť č. 54522/00,\nbod 110). Štáty majú povinnosť prijať pozitívne opatrenia na ochranu práva pokojne užívať\n\n40\n\nmajetok obzvlášť v prípade existencie priamej spojitosti medzi opatrením, ktoré môže\njednotlivec legitímne očakávať od verejnej autority, a účinnom pokojnom užívaní jeho\nmajetku (rozsudok ESĽP z 30. 11. 2004 vo veci Öneryildiz v. Turecko, sťažnosť\nč. 48939/99, bod 134; rozsudok ESĽP z 22. 11. 2007 vo veci Ukraine-Tyumen v. Ukrajina,\nsťažnosť č. 22603/02, body 58 a 61). Rovnako aj v horizontálnych vzťahoch medzi\nsúkromnými osobami alebo entitami možno zvažovať verejný záujem, ktorý môže ukladať\nštátu určité pozitívne povinnosti (rozsudok ESĽP z 22. 6. 2004 vo veci Broniowski\nv. Poľsko, sťažnosť č. 31443/96, bod 143; rozsudok ESĽP z 29. 1. 2013 vo veci Zolotas\n(No. 2) v. Grécko, sťažnosť č. 66610/09, body 39, 53-54).\n62. Podľa judikatúry ESĽP štát požíva širokú mieru uváženia pri prijímaní\npozitívnych opatrení zameraných na ochranu práva pokojne užívať majetok. Jednotlivcovi\nmá byť poskytnutá dostatočná možnosť účinne namietať opatrenie uložené mu štátom\nobmedzujúce jeho právo pokojne užívať majetok. Právo na právnu ochranu odvodzované od\npráva vlastniť dopĺňa korešpondujúcu ochranu podľa čl. 13 dohovoru v spojení s čl. 1\ndodatkového protokolu. V sporoch medzi súkromnými osobami má štát povinnosť\nzabezpečiť súdny proces, ktorý ponúka nevyhnutné procesné garancie a ktorý umožňuje\nvnútroštátnym súdom\n\nrozhodovať účinne a spravodlivo akékoľvek spory medzi\n\nsúkromnými osobami (rozsudok ESĽP z 3. 4. 2012 vo veci Kotov v. Rusko, sťažnosť\nč. 54522/00, body 114 a 117), spory týkajúce sa ochrany vlastníctva nevynímajúc, sledujúc\ntým splnenie ich povinnosti rešpektovať princíp právneho štátu (angl. rule of law)\na požiadavku zamedzenia arbitrárnosti (ľubovôle). Podľa ústavného súdu napadnutá právna\núprava nevybočuje z rámca uvedených požiadaviek základného práva pokojne užívať\nmajetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu vyplývajúcich z judikatúry ESĽP.\n63. Ani argument skupiny poslancov týkajúci sa skutočnosti, že zápisom záujmového\nzdruženia vlastníkov reklamných stavieb do príslušného registra vedeného ministerstvom\n„záujmové združenie ako subjekt, ktorý nie je orgánom verejnej moci, môže svojou\nčinnosťou (odstránením reklamnej stavby) v podstate nahrádzať verejnú moc“, pričom\n„legálne násilie by v právnom štáte malo prináležať výlučne orgánom verejnej moci...“,\nnemožno prijať. V právnom štáte je prípustné, ak zákon v určitých prípadoch zverí výkon\n\n41\n\nochrany práv alebo právom chránených záujmov aj iným subjektom, ako je orgán verejnej\nmoci.\n64. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že ustanovenie § 88 ods. 6, 7\na 8 stavebného zákona je v súlade s čl. 20 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu, a preto\nnávrhu skupiny poslancov v časti namietajúcej nesúlad napadnutej právnej úpravy\ns uvedeným článkom ústavy a dodatkového protokolu nevyhovel.\n65. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako\nto je uvedené vo výroku 1 tohto nálezu.\nVI. K namietanému nesúladu § 129a ods. 2 stavebného zákona s čl. 1 ods. 1\nprvou vetou, čl. 12 ods. 1 prvou vetou a ods. 2 a čl. 55 ods. 2 ústavy\n66. Sudkyňa spravodajkyňa predložila aj návrh na vyslovenie, že ustanovenie § 129a\nods. 2 stavebného zákona nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 12 ods. 1 prvou vetou\na ods. 2 a čl. 55 ods. 2 ústavy.\n67. Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených\nv čl. 136 ods. 1 a 2. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých\nsudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.\n68. Podľa čl. 134 ods. 1 ústavy sa ústavný súd skladá z trinástich sudcov.\n69. V zmysle čl. 140 ústavy v spojení s ustanovením § 4 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde je ústavný súd spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní\nprítomných aspoň sedem sudcov.\n70. Podľa § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde plénum ústavného súdu sa uznáša\nnadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa\nzamietne.\n\n42\n\n71. V danom prípade na rokovaní a rozhodovaní pléna ústavného súdu boli prítomní\ndeviati sudcovia. Za návrh malo hlasovať minimálne 7 sudcov, inak je potrebné považovať\nnávrh za zamietnutý. Na tomto rokovaní pléna sudkyňa spravodajkyňa oboznámila\nprítomných s obsahom návrhu a s okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie pléna\nústavného súdu.\n72. Pri hlasovaní o návrhu sudkyne spravodajkyne v časti navrhovaného nesúladu\nustanovenia § 129a ods. 2 stavebného zákona s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 12 ods. 1 prvou\nvetou a ods. 2 a čl. 55 ods. 2 ústavy nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov\nvšetkých sudcov.\n73. Vzhľadom na uvedené bol návrh vo zvyšnej časti podľa čl. 131 ods. 1 druhej\na tretej vety ústavy a § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde zamietnutý z procesných dôvodov\n(bod 2 nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. júna 2017\n\n43", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "ochrana hospodárskej súťaže", "Ústavný súd Slovenskej republiky-súlad právnych predpisov", "súlad-súlad právnych predpisov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "právny štát", "diskriminácia-zákaz", "rovnosť, rovnoprávnosť-princíp rovnosti", "rovnosť, rovnoprávnosť-v dôstojnosti a právach", "test proporcionality", "vlastníctvo-obmedzenie", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "demokratický štát", "práva a slobody – politické-právo slobodne sa združovať", "rovnosť, rovnoprávnosť-v zaobchádzaní", "demokratický štát", "diskriminácia-zákaz", "práva a slobody – politické-právo slobodne sa združovať", "rovnosť, rovnoprávnosť-princíp rovnosti", "rovnosť, rovnoprávnosť-v zaobchádzaní", "súlad-súlad právnych predpisov", "ochrana hospodárskej súťaže", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "právny štát", "rovnosť, rovnoprávnosť-v dôstojnosti a právach", "test proporcionality", "Ústavný súd Slovenskej republiky-súlad právnych predpisov", "vlastníctvo-obmedzenie"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:924a2dcb-dac7-485d-afcf-1bdaa7f00901", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2010 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:924a2dcb-dac7-485d-afcf-1bdaa7f00901"}, {"guid": "ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395"}, {"guid": "ussr:5fe9b733-752b-45ea-be50-5d6f1170b8ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2010 z 9. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-09", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5fe9b733-752b-45ea-be50-5d6f1170b8ec"}, {"guid": "ussr:0b18b639-0d5d-4203-a5f1-eda1d2c35ba4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/08 z 21. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-21", "citacie_n": 158, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b18b639-0d5d-4203-a5f1-eda1d2c35ba4"}, {"guid": "ussr:f90278e4-f32f-4303-a4f7-1965efaa5b2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/08 z 7. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-07", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f90278e4-f32f-4303-a4f7-1965efaa5b2f"}, {"guid": "ussr:b5f7ff7c-6359-4275-85ff-c2c021d407cd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 205/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 205/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5f7ff7c-6359-4275-85ff-c2c021d407cd"}, {"guid": "ussr:1977af44-47f2-4d9f-91fd-e638f6c9c625", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 90/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 90/06 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1977af44-47f2-4d9f-91fd-e638f6c9c625"}, {"guid": "ussr:0ef32ecc-9b37-4115-8bc5-08650f8a5312", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 29/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 29/05 z 6. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-06", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ef32ecc-9b37-4115-8bc5-08650f8a5312"}, {"guid": "ussr:f20e2598-c0d3-4e53-9e4b-d283c2585824", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/04 z 6. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-06", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f20e2598-c0d3-4e53-9e4b-d283c2585824"}, {"guid": "ussr:b12a3aab-92b7-4077-be1a-ff8f96a5c76c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2005:1.US.238.2004.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 238/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/04 z 31. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-31", "citacie_n": 193, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2005:1.US.238.2004.1"}, {"guid": "ussr:5ee1675b-4147-4f84-8c69-565942493e2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/01 z 4. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-04", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ee1675b-4147-4f84-8c69-565942493e2e"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:91d26ba1-13fc-422a-9aac-16555f874fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/00 z 30. 5. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-05-30", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91d26ba1-13fc-422a-9aac-16555f874fbb"}, {"guid": "ussr:e32b1075-6025-4c01-8a46-cfd390ea45a4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/00 z 24. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-24", "citacie_n": 227, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e32b1075-6025-4c01-8a46-cfd390ea45a4"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:f960db60-1b2c-4f49-85bc-16ff2c372fe3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/97 z 24. 6. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-06-24", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.13.1997.1"}, {"guid": "ussr:797e465c-8b3c-4386-9d19-592a4b67f3ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/96 z 9. 9. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-09-09", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:a18b6794-4568-4ecf-8cdd-730fcb88706d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 8/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/97 z 26. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-26", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a18b6794-4568-4ecf-8cdd-730fcb88706d"}, {"guid": "ussr:824628d7-b062-47db-b7db-586a68bb28b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.7.1996.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/96 z 27. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-27", "citacie_n": 271, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.7.1996.1"}, {"guid": "ussr:2c4e0d94-3960-47e9-b837-0cd3094b5c44", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 32/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 32/95 z 7. 11. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-11-07", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c4e0d94-3960-47e9-b837-0cd3094b5c44"}, {"guid": "ussr:d9684868-3f58-4ae9-987f-eaec0074d73c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 33/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 33/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1"}, {"guid": "ussr:a17ca6f0-719a-4b21-bf2e-826f2b5e0b74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/93 z 18. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-18", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:70585076-7f28-4ce0-8dd7-e8bc05da44ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.11.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2025 z 17. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.11.2025.1"}, {"guid": "64d1c7de-39a8-4a44-ba08-0c0d8472b10f:6a757330-901a-49f6-a14b-984e20a697b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200160.2", "spisova_znacka": "10Sžk/37/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžk/37/2020 z 20. 4. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200160.2"}, {"guid": "8b66c722-16c7-4e69-86fa-bf240e75eb39:f975e487-23ff-4d7b-a09c-8cdc76df27fa", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200259.3", "spisova_znacka": "NR-11S/7/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/7/2022 z 16. 7. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-07-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200259.3"}, {"guid": "38147f2e-5af1-49b8-9c4a-a6962da10b7b:292cde02-505c-4b88-9969-295c4b234918", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200307.3", "spisova_znacka": "NR-11S/18/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/18/2022 z 14. 5. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-05-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200307.3"}, {"guid": "872f54b6-e975-4db2-a80d-7e96426e575e:0de249ac-4eeb-4a43-8f2a-df5593e3aa3a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200309.3", "spisova_znacka": "NR-21S/15/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-21S/15/2022 z 14. 5. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-05-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200309.3"}, {"guid": "0a2e232d-c69c-45f2-b38a-e1b46ea157f5:7b3a5332-22cb-4f2f-b9e7-5570133bf816", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106222.1", "spisova_znacka": "5S/46/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5S/46/2023 z 25. 9. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106222.1"}, {"guid": "fef2f7ef-a1c5-4564-aead-aa060ad45372:44c2bc0e-dc86-4f3b-9c36-b7b1d60199af", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200308.2", "spisova_znacka": "NR-26S/7/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/7/2022 z 15. 7. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200308.2"}, {"guid": "30aa235b-79c0-4319-be24-8d0cee490a3a:89ef7ffa-5a7b-44ba-a56d-6cb9fc788273", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200310.2", "spisova_znacka": "NR-15S/13/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/13/2022 z 15. 7. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200310.2"}, {"guid": "68e6c34a-b0cc-4904-8c97-824d52f4df3a:cfb0accc-0a6b-42ec-a6e5-24234da3e253", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200311.3", "spisova_znacka": "NR-11S/19/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/19/2022 z 24. 6. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200311.3"}, {"guid": "1f9ba266-1482-47d6-8f06-c3ce33f81ada:6eca007e-54a2-4ab2-a5ba-b26080e0035a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:4118201163.1", "spisova_znacka": "16Co/33/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/33/2022 z 29. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:4118201163.1"}, {"guid": "a16deb67-33a2-46df-b8f1-46767eaa3c37:3460cbda-17ef-44eb-bf35-6bfbf5020ff7", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2021:3020200013.2", "spisova_znacka": "11S/7/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/7/2020 z 19. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2021-07-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2021:3020200013.2"}, {"guid": "15f4b071-d3db-44b8-a270-bf90fd7d493f:cd600b2e-eb30-4ed6-8876-772d2a36bfa7", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5017200161.3", "spisova_znacka": "31S/72/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/72/2017 z 28. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-06-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5017200161.3"}, {"guid": "21a906cf-5e17-48fa-af32-9d0a9e7734d5:be665f07-775c-4a18-9886-e34bb5246d47", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6118370936.1", "spisova_znacka": "15Co/151/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/151/2019 z 12. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6118370936.1"}, {"guid": "21a906cf-5e17-48fa-af32-9d0a9e7734d5:88f9f8fe-8f66-49cf-bb74-8a2a546b9fc6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6118370936.1", "spisova_znacka": "15Co/151/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/151/2019 z 12. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6118370936.1"}, {"guid": "662191fd-000f-4770-b598-6e910d611ca7:062f979f-e9bb-4eb3-94b0-030441275f07", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018200892.1", "spisova_znacka": "2S/94/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/94/2018 z 3. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-12-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018200892.1"}, {"guid": "662191fd-000f-4770-b598-6e910d611ca7:5244e7b1-4d54-4dfe-af8c-5ccd00e8b263", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018200892.1", "spisova_znacka": "2S/94/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/94/2018 z 3. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-12-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018200892.1"}, {"guid": "c5468ddb-1adc-4add-8039-15eb0b008ec8:3dcb02a0-8892-45de-a1cd-f68e50868ef3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6018200628.5", "spisova_znacka": "24S/120/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/120/2018 z 23. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200628.5"}, {"guid": "8289dc0f-bb89-416c-b980-8fac104077d0:b808bcb1-dd47-48a2-9999-b31b4abf5440", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6018200553.6", "spisova_znacka": "23S/101/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/101/2018 z 24. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200553.6"}, {"guid": "8289dc0f-bb89-416c-b980-8fac104077d0:8f978f35-f0a6-4afa-b4f9-893542d508b7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6018200553.6", "spisova_znacka": "23S/101/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/101/2018 z 24. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-09-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200553.6"}, {"guid": "342083e1-5ab8-418d-beef-58fc3978ef0b:edfc6939-4d2a-408e-8c4d-14b3d0610f9b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6019200196.1", "spisova_znacka": "24S/58/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/58/2019 z 9. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-07-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200196.1"}, {"guid": "342083e1-5ab8-418d-beef-58fc3978ef0b:2238cf6d-cb6b-42f9-81c3-456ab49c1ffc", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6019200196.1", "spisova_znacka": "24S/58/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/58/2019 z 9. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-07-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200196.1"}, {"guid": "e9831daa-2dec-4ab7-bb39-de4df0718948:5d13d618-bc6b-493b-a104-aa23ad128c59", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6018200629.6", "spisova_znacka": "24S/121/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/121/2018 z 22. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-05-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200629.6"}, {"guid": "e9831daa-2dec-4ab7-bb39-de4df0718948:d7299891-2b39-411a-97f7-0d677f7f7a68", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6018200629.6", "spisova_znacka": "24S/121/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/121/2018 z 22. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-05-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200629.6"}, {"guid": "399da38b-5498-4cae-86c0-91276a847dbe:0144be64-3c40-4fa8-a8e6-a40804bf25f5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1616200917.1", "spisova_znacka": "3Cob/135/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/135/2018 z 5. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-03-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1616200917.1"}, {"guid": "399da38b-5498-4cae-86c0-91276a847dbe:8705c9fe-df8a-40da-823d-9fe44c48d391", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1616200917.1", "spisova_znacka": "3Cob/135/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/135/2018 z 5. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-03-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1616200917.1"}, {"guid": "21103924-702a-4d56-89e2-abf3807eed4e:547f90a1-51e3-49a9-8e64-e53e055cb084", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1017200142.3", "spisova_znacka": "1S/20/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/20/2017 z 21. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-11-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1017200142.3"}, {"guid": "21103924-702a-4d56-89e2-abf3807eed4e:52afa379-d7ae-4a1b-bb2a-4730c7428abf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1017200142.3", "spisova_znacka": "1S/20/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/20/2017 z 21. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1017200142.3"}, {"guid": "21103924-702a-4d56-89e2-abf3807eed4e:03a27ea9-e337-48ad-b50c-8da36d5e3cdc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1017200142.3", "spisova_znacka": "1S/20/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/20/2017 z 21. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1017200142.3"}, {"guid": "8431af34-7568-4cd2-9ab1-80971910b999:943a5725-e59c-4ccb-a00e-d2614a9d7906", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5017200189.5", "spisova_znacka": "30S/44/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/44/2017 z 3. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5017200189.5"}]}