{"guid": "ussr:102ff9ef-adc5-4827-9865-5bd3359bfd15", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.18.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/2014 z 22. 3. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. marca 2017, sp. zn. PL. ÚS 18/2014, ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.18.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-03-22", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/102ff9ef-adc5-4827-9865-5bd3359bfd15", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.18.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.18.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.18.2014.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 18/2014-97\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2017\nv pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej (sudkyňa\nspravodajkyňa), Petra Brňáka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka,\nLajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval\nnávrh skupiny 35 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených poslancom\nNárodnej rady Slovenskej republiky JUDr. Danielom Lipšicom, na začatie konania podľa\nčl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade čl. I § 165 v časti „a spĺňa\npredpoklady na výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu“, čl. I § 176 ods. 4\npísm. a) v časti „a doklad osvedčujúci splnenie predpokladu na výkon funkcie starostu\npodľa osobitného predpisu“, čl. I § 176 ods. 7 v časti „ako aj doklad osvedčujúci splnenie\npredpokladu na výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu“, čl. I § 177 ods. 1\npísm. e), čl. III a čl. IV zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva\na o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13\nods. 3 a 4 v spojení s čl. 30 ods. 1, 3 a 4, čl. 31 a čl. 69 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\na takto\nrozhodol:\n\n1. Ustanovenia čl. I § 165 v časti „a spĺňa predpoklady na výkon funkcie starostu\npodľa osobitného predpisu“, čl. I § 176 ods. 4 písm. a) v časti „a doklad osvedčujúci\nsplnenie predpokladu na výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu“, čl. I § 176\nods. 7 v časti „ako aj doklad osvedčujúci splnenie predpokladu na výkon funkcie\nstarostu podľa osobitného predpisu“, čl. I § 177 ods. 1 písm. e), čl. III a čl. IV zákona\nč. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov n i e s ú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 30\nods. 1, 3 a 4 a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 9. júla 2014\ndoručený návrh 35 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „skupina\nposlancov“), zastúpenej poslancom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj ,,národná\nrada“) JUDr. Danielom Lipšicom, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade čl. I § 165 v časti „a spĺňa predpoklady\nna výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu“, čl. I § 176 ods. 4 písm. a) v časti\n„a doklad osvedčujúci splnenie predpokladu na výkon funkcie starostu podľa osobitného\npredpisu“, čl. I § 176 ods. 7 v časti „ako aj doklad osvedčujúci splnenie predpokladu\nna výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu“, čl. I § 177 ods. 1 písm. e), čl. III\na čl. IV zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o podmienkach výkonu volebného práva“)\ns čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 v spojení s čl. 30 ods. 1, 3 a 4,\nčl. 31 a čl. 69 ods. 3 ústavy.\n\n2\n\n2. Podstata návrhu skupiny poslancov spočíva v spochybnení ústavnej konformity\nnapadnutých ustanovení zákona o podmienkach výkonu volebného práva podmieňujúcich\nkandidatúru na funkciu starostu (primátora) obce získaním minimálne stredného vzdelania\npodľa § 16 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 324/2012 Z. z. (ďalej len\n„školský zákon“). Skupina poslancov namieta nesúlad napadnutých ustanovení zákona\no podmienkach výkonu volebného práva s ústavou v dôsledku zavedenia vzdelanostného\ncenzu v súvislosti s realizáciou práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí, volebného\npráva, práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok\na ústavného princípu ochrany slobodnej súťaže politických síl.\nI.1 Odôvodnenie návrhu skupiny poslancov\n3. Skupina poslancov v návrhu uvádza: «... Počas legislatívneho procesu boli cez\nposlanecký pozmeňujúci návrh v zákone schválené ustanovenia, ktoré, v stručnosti,\npožadujú ako podmienku kandidatúry na funkciu starostu minimálne stredoškolské\nvzdelanie, inak nie je možné predložiť platnú kandidatúru a kandidovať na túto funkciu.\nPripomíname, že je tomu tak napriek ústavnej podmienke všeobecnosti volebného práva\na takisto pripomíname, že spomedzi všetkých verejných volených funkcií sa táto podmienka\n- teda vzdelanostný cenzus - týka len kandidátov na starostov...\nDoterajšia právna úprava garantovala výkon volebného práva pri verejných\nfunkciách bez toho, aby stanovovala tzv. vzdelanostný cenzus, teda bez toho, aby pre\nkandidátov na výkon jednotlivých volených verejných funkcií predpisovala akékoľvek\nvzdelanie. Môžeme teda povedať, že doterajšia právna úprava rešpektovala ustanovenia\nčl. 12 ods. 1 ústavy a neodňala pasívne volebné právo (právo byť volený) kandidátom\nna základe rozlíšenia podľa dosiahnutého vzdelania. Napadnuté ustanovenia tak v prípade\nkandidátov na starostu obce, resp. pre výkon tejto funkcie však urobili to, že zaviedli\nvzdelanostný cenzus, bez ktorého nie je možné nielen funkciu starostu vykonávať, ale ani\nna túto funkciu platne kandidovať. Zákonodarca tak okrem toho, že v rozpore s čl. 12 ods. 1\nústavy odňal toto právo, ktoré je neodňateľné - v spojitosti s čl. 30 ods. 3 ústavy - ako právo\n\n3\n\nvšeobecné, urobil tak spôsobom, ktorým porušil čl. 12 ods. 2, pretože tak urobil na základe\nvzdelania, teda na základe „iného postavenia“. Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy, poslednej vety,\nvšak nikoho nemožno z vyššie uvedených dôvodov (viď cit. čl. 12 ods. 2 ústavy)\npoškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Potenciálni kandidáti na funkciu starostu\nobce, ktorí nedosiahli stredné vzdelanie, resp. ktorí nedosiahli stredné vzdelanie tak, ako je\ndefinované zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení\nneskorších predpisov sú tak poškodení pri výkone svojho všeobecného (pasívneho)\nvolebného práva.»\n4. Skupina poslancov porušenie základných práv napadnutou právnou úpravou vidí\nv tom, že „... bolo vykonané veľmi selektívne, a síce len na úrovni starostov obcí\n(resp. primátorov miest), Sú však aj ďalšie volené verejné funkcie, kde sa uplatňuje\nvšeobecné, rovné a priame volebné právo, uplatňované tajným hlasovaním; tu však\nk uplatneniu akéhokoľvek cenzu nedošlo. Ide o funkcie poslancov obecných a mestských\nzastupiteľstiev, predsedov vyšších územných celkov (samosprávnych krajov), poslancov\nzastupiteľstiev samosprávnych krajov, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,\nposlancov Európskeho parlamentu, či prezidenta Slovenskej republiky. Nikde tu nenájdeme\nakúkoľvek kvalifikačnú podmienku, po splnení ktorej je možné platne kandidovať\nna ktorúkoľvek z vymenovaných funkcií. Len okrajovo sa zmienime, že aj keď nejde\no priamo volenú verejnú funkciu, kvalifikačná podmienka neexistuje ani pre výkon funkcie\nčlena vlády (predsedu, podpredsedu, ministra).\nObmedzenie všeobecného práva garantovaného v čl. 30 ods. 1, 3 a 4 zavedením\nvzdelanostného cenzu je v rozpore s čl. 12 ods. 1 ústavy, pretože ide o právo neodňateľné;\nzavedením vzdelanostného cenzu sa tak výkon volebného práva odňal osobám, ktoré\nnespĺňajú zavedený vzdelanostný cenzus. V rozpore s č1. 12 ods. 2 (v spojitosti s čl. 30\nods. 1, 3 a 4) ústavy sú napadnuté ustanovenia zákona preto, pretože poškodzujú osoby,\nktoré nedosahujú zavedený vzdelanostný cenzus, na základe ich iného postavenia, teda\nna základe (ne)dosiahnutého vzdelania.“.\n5. Podľa skupiny poslancov napadnutá právna úprava nerešpektuje podstatu a zmysel\nzákladných práv, ktoré obmedzuje, a rovnako nie je nevyhnutná pre dosiahnutie ňou\n\n4\n\nsledovaného\n\ncieľa.\n\nPodľa\n\nskupiny\n\nposlancov\n\n«Podľa\n\ncitovaného\n\nzdôvodnenia\n\npozmeňujúceho návrhu je zavedenie vzdelanostného cenzu pri funkcii starostu obce\n„zárukou riadneho výkonu funkcie a dodržiavania právneho poriadku“. Podľa ustanovenia\nčl. 13 ods. 4 ústavy je možné postupovať pri obmedzovaní základných práv a slobôd tak, že\nsa musí dbať na ich podstatu a zmysel... Podľa logiky predkladateľov a zákonodarcu však\nriadne môžu vykonávať funkciu starostu a dodržiavať právny poriadok len tie osoby, ktoré\n(okrem iných podmienok) dosiahnu stredné vzdelanie. Iné osoby, s dosiahnutým nižším\nvzdelaním tak nielenže nie sú zárukou riadneho výkonu funkcie starostu, ale u týchto osôb\nani nie je predpoklad, že budú dodržiavať právny poriadok. Toto odôvodnenie schválenej\nnapadnutej právnej úpravy je možno považovať za obludné. Len preto, že niekto nedosiahne\nurčitý stupeň vzdelania, nemožno o ňom predpokladať, že nebude dodržiavať právny\nporiadok. Takéto plošné konštatovanie, vyjadrené v napadnutých ustanoveniach zákona, je\npotrebné odmietnuť aj preto, pretože to nie je v súlade s č1. 13 ods. 4 ústavy. Pri obmedzení\nvolebného práva sa nedbalo na jeho podstatu a zmysel a už vôbec nie na ustanovený cieľ.\nAk má byť cieľom lepší výkon funkcie starostu a dodržiavanie právneho poriadku, je\npotrebné na dosiahnutie tohto cieľa použiť zásadne iné (právne) prostriedky, než je\nobmedzenie volebného práva paušálne pre všetky osoby, ktoré nedosahujú predpísaný\nstupeň vzdelania. Medzi dosiahnutým stupňom vzdelania a dobrým/zlým výkonom funkcie\nstarostu, resp. medzi dosiahnutým stupňom vzdelania a dodržiavaním právneho poriadku\nneexistuje žiadna priama korelácia.\nNa podporu tohto tvrdenia, bez nároku na uvádzanie presných konkrétnych prípadov\nje možné uviesť, že k neefektívnemu, nehospodárnemu, protiprávnemu či akokoľvek inak\nzlému výkonu akejkoľvek verejnej funkcie, ktorá je obsadzovaná priamymi, všeobecnými\na rovnými voľbami dochádza aj v prípadoch, že konkrétna osoba dosiahla nielen stredné,\nale aj vyššie vzdelanie. Právoplatné odsudzujúce rozsudky za trestné činy súvisiace\ns výkonom verejnej funkcie voči starostom (primátorom) s vysokoškolským vzdelaním sú\ntoho dôkazom.».\n6. Skupina poslancov tvrdí, že „cieľom zákonodarcu podľa odôvodnenia\nnapadnutých ustanovení bolo zaručiť lepší výkon funkcie starostu a dodržiavanie právneho\nporiadku. Nepoužil však prostriedky, ktoré by priamo viedli k dosiahnutiu tohto cieľa, ale\n\n5\n\nplošne obmedzil volebné právo pri voľbe starostu všetkým osobám, ktoré nedosahujú\npredpísané vzdelanie. Pri rovnakých voľbách (všeobecných, priamych, rovných s tajným\nhlasovaním) do iných verejných volených funkcií toto právo takto obmedzené nie je.\nNapadnuté ustanovenia sú tak v rozpore s čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy v spojení s čl. 30 ods. 1, 3\na 4 ústavy.“.\n7. Skupina poslancov vidí v napadnutej právnej úprave aj porušenie čl. 1 ods. 1\na čl. 2 ods. 2 ústavy. V návrhu predovšetkým poukazuje na judikatúru ústavného súdu,\nv ktorej ústavný súd konštatoval, že ak národná rada uplatní svoju zákonodarnú právomoc\nv nesúlade s iným ustanovením ústavy, zároveň tým poruší aj ústavný princíp ústavnosti\nustanovený čl. 1 ústavy (PL. ÚS 19/98, PL. ÚS 15/98). Skupina poslancov vidí porušenie\nčl. 2 ods. 2 ústavy v tom, že zákonodarca jej prijatím zasiahol do princípu právneho štátu\n(PL. ÚS 32/95) a nerešpektoval povinnosť zaistiť primeranosť použitého právneho\nprostriedku implementovaného vo zvolenej legislatívnej regulácii vo vzťahu k legitímnemu\ncieľu sledovanému zákonodarcom (PL. ÚS 32/95). Skupina poslancov vo vzťahu\nk namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy konštatuje, že „... Sledovaný cieľ\nsa nepremieta v legitimite nástroja, ktorý zákonodarca použil. V rozpore s inými\nustanoveniami ústavy obmedzil volebné právo a konal tak v rozpore s tým, ako štátny orgán\nkonať má a môže“, a cituje príslušnú judikatúru ústavného súdu.\n8. Skupina poslancov namieta neústavnosť napadnutej právnej úpravy aj z dôvodu\nzásahu do práv garantovaných čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy. Podľa skupiny poslancov:\n„Občania majú právo zúčastňovať sa správy vecí verejných voľbou svojich zástupcov. Toto\npráva je právom občana voliť, ale aj byť volený. Funkcia starostu obce je nepochybne\nspôsobom, ako sa zúčastňovať správy vecí verejných. Avšak zavedením vzdelanostného\ncenzu napadnutými ustanoveniami zákona sa toto právo odníma častí občanov, ktorí\nnespĺňajú požiadavku dosiahnutého stredného vzdelania. Týmto občanom tak odníma právo\nzúčastňovať sa na správe vecí verejných (čl. 30 ods. 1 ústavy) prostredníctvom odňatia\nvšeobecného volebného práva, ktoré je im garantované v čl. 30 ods. 3 ústavy. Navyše, deje\nsa tak selektívnym spôsobom, pretože nie je naplnené ani ustanovenie čl. 30 ods. 4 ústavy,\npodľa ktorého majú občania za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným\n\n6\n\nfunkciám. Je pozoruhodné, že občan, ktorý podľa napadnutých ustanovení zákona nespĺňa\npodmienky na kandidovanie a vykonávanie funkcie starostu, spĺňa podmienky\nna kandidovanie a vykonávanie funkcie poslanca obecného zastupiteľstva, funkcie poslanca\nzastupiteľstva samosprávneho kraja, funkcie predsedu samosprávneho kraja, funkcie\nposlanca Národnej rady Slovenskej republiky, funkcie poslanca Európskeho parlamentu,\ndokonca aj na kandidovanie a vykonávanie funkcie prezidenta Slovenskej republiky (ak\ndosiahol vek aspoň 40 rokov). Ani pri jednej z nich nie je potrebné dosiahnuť akékoľvek\nvzdelanie, ani pre jednu z nich nie je predpísaný vzdelanostný cenzus, všetky z nich sú\nvolené verejné funkcie, kde sa uplatňuje všeobecné, rovné a priame volebné právo s tajným\nhlasovaním.“\n9. Napadnuté ustanovenia zákona o podmienkach výkonu volebného práva sú podľa\nskupiny poslancov „... v rozpore s čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy, pretože nerešpektujú právo\npodieľať sa na správe vecí verejných (v prípade prístupu k funkcii starostu), porušujú\nprincíp všeobecnosti (pasívneho) volebného práva a porušujú princíp rovnakých podmienok\nprístupu k voleným a iným verejným funkciám“.\n10. Skupina poslancov v návrhu namieta, že napadnutou právnou úpravou došlo aj\nk porušeniu čl. 31 ústavy. Podľa skupiny poslancov „Je nepochybné, že úprava volebného\npráva, jeho podmienok, a to na ktorejkoľvek úrovni, je úpravou politických práv a slobôd.\nAko je uvedené v cit. čl. 31 ústavy, zákonná úprava musí umožňovať a ochraňovať politickú\nsúťaž. Táto súťaž by mala byť slobodná...\nPokiaľ je určitá skupina osôb (v tomto prípade občanov aj cudzincov s trvalým\npobytov v Slovenskej republike bez predpísaného vzdelania) z tejto súťaže vylúčená, pričom\npri ďalších obdobných súťažiach; s tými istými pravidlami tomu tak nie je, táto súťaž už nie\nje slobodná. Nemôže sa v nej naplno uplatniť konkurencia politických síl, konkurencia vízií\nspravovania vecí verejných, konkurencia skúseností a teda konkurencia ponúk. Aj tí voliči,\nktorí prídu uplatniť svoje aktívne volebné právo, sú v konečnom dôsledku obmedzení\nvo výbere. Zákonná úprava, ktorá neumožňuje slobodnú súťaž politických síl, ju z podstaty\nveci nielenže nechráni, ale obmedzuje a deformuje.\n\n7\n\nNapadnuté ustanovenia, zavádzajúce pre voľby starostov obcí (primátorov miest)\nvzdelanostný cenzus, tak vyraďujú z tejto súťaže potenciálnych súťažiacich, čím neústavné\nobmedzujú nielen ich, ale aj tých, ktorí si majú z ponúk vyberať. Vo výsledku to má vážny\nvplyv aj na úroveň demokracie, pretože keď má ísť o súťaž demokratických síl, aj pravidlá\nmusia byť demokratické. V podmienkach demokratického a právneho štátu (čl. 1 ods. 1\nústavy)\n\nnie\n\nje\n\nmožné\n\nstanoviť\n\nnedemokratické\n\npravidlá\n\ndemokratickej\n\nsúťaže,\n\nresp. nedemokraticky znemožniť časti súťažiacich účasť na ďalej už „demokratickej“\nsúťaži. Od volieb, teda od demokratickej súťaže, sa odvodzuje legitimita orgánov,\nprostredníctvom ktorých sa občania a obyvatelia zúčastňujú na správe vecí verejných. Je vo\nvšeobecnom záujme, aby bola legitimita týchto orgánov čo najväčšia, čo najmenej\nspochybniteľná a teda aby sa aj rozhodnutia týchto orgánov prijímali všeobecne ako\nrozhodnutia riadne a demokraticky zvolených orgánov a teda z tohto hľadiska\nnespochybniteľné.“.\n11. Podľa skupiny poslancov „Napadnuté ustanovenia sú v rozpore s čl. 31 ústavy,\npretože nielenže neumožňujú a nechránia slobodnú súťaž politických síl, ale naopak, tieto\nustanovenia ju obmedzujú, robia ju neslobodnou a deformujú ju. Pri výkone volebného\npráva tak obmedzujú nielen tých, ktorí si uplatňujú svoje pasívne volebné právo, pretože je\nim znemožnené súťažiť, ale aj tých, ktorí si uplatňujú svoje aktívne volebné právo, pretože je\nim obmedzovaný výber.“.\n12. Napokon, skupina poslancov tvrdí, že napadnuté ustanovenia zákona\no podmienkach výkonu volebného práva sú aj „... v priamom rozpore so spôsobom voľby\nstarostu, ako ho zakotvuje čl. 69 ods. 3 prvá veta ústavy. Zavedenie vzdelanostného cenzu je\nnarušením všeobecnosti volebného práva, všeobecnosť volebného práva je však\npodmienkou ústavne konformnej voľby starostu.“. Podľa skupiny poslancov „... čl. 69 ods.\n3 ústavy priamo, bez možnosti výnimky ustanovuje spôsob, akým sa volí starosta obce.\nTento je volený na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným\nhlasovaním. Ide o také kogentné ustanovenie ústavy, z ktorého neexistuje výnimka, resp.\nneexistuje iný alternatívny spôsob, ako voliť starostu obce. Napadnuté ustanovenia\n\n8\n\nzákona ... narušujú túto všeobecnosť volebného práva, odnímajú ho skupine osôb, ktorá\nnespĺňa podmienku dosiahnutia minimálneho stupňa vzdelania...“.\n13. Na základe uvedenej argumentácie skupina poslancov navrhuje, aby ústavný súd\nvydal nález, ktorým by vyslovil nesúlad napadnutých ustanovení zákona o podmienkach\nvýkonu volebného práva s označenými ustanoveniami ústavy. Skupina poslancov súčasne\nnavrhla, aby ústavný súd rozhodol o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení zákona\no podmienkach výkonu volebného práva.\nII.\nPriebeh konania\n14. Pred predbežným prerokovaním návrhu skupiny poslancov predložili na výzvu\nústavného súdu k návrhu písomné stanoviská:\n- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) podaním\nč. KM-OPVA-214/002328 z 19. augusta 2014, doručeným ústavnému súdu 26. augusta\n2014,\n- za vládu Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) podaním č. 42712/2014/21\nz 21. augusta 2014, doručeným ústavnému súdu 27. augusta 2014.\n15. Ústavný súd predbežne prerokoval návrh skupiny poslancov na neverejnom\nzasadnutí pléna 10. septembra 2014 a uznesením č. k. PL. ÚS 18/2014-37 ho prijal v celom\nrozsahu na ďalšie konanie a zároveň rozhodol o pozastavení účinnosti čl. III a čl. IV zákona\no podmienkach výkonu volebného práva.\n16. Po prijatí návrhu skupiny poslancov na ďalšie konanie v súlade s ustanovením\n§ 29 ods. 3 a § 39 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predložili\nna výzvu ústavného súdu k návrhu skupiny poslancov písomné stanoviská:\n\n9\n\n- Národná rada Slovenskej republiky podaním č. PREDS-572/2014 z 8. septembra\n2014, doručeným ústavnému súdu 10. septembra 2014,\n- za vládu ministerstvo spravodlivosti podaním č. 42712/2014/21 zo 6. októbra 2014,\ndoručeným ústavnému súdu 9. októbra 2014,\n- generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)\nzastúpený 1. námestníkom generálneho prokurátora, podaním č. 1 GÚp 56/14/1000-4\nz 15. októbra 2014, doručeným ústavnému súdu 17. októbra 2014.\n17. Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde rovnako vyzval\núčastníkov konania, aby sa vyjadrili, či súhlasia s upustením od ústneho pojednávania.\nIII.\nStanoviská národnej rady, vlády, ministerstva vnútra a generálneho prokurátora\na vyjadrenie skupiny poslancov\nIII.1 Stanovisko národnej rady\n18. Národná rada v stanovisku č. PREDS-572/2014 z 8. septembra 2014 k návrhu\nskupiny poslancov po popise členenia stredného vzdelania na nižšie stredné odborné\nvzdelanie (nižšie sekundárne), stredné odborné vzdelanie (sekundárne), úplné stredné\nvšeobecné vzdelanie (vyššie sekundárne) a úplné stredné odborné vzdelanie (vyššie\nsekundárne) podľa § 16 ods. 4 školského zákona uvádza: «Z uvedeného vymedzenia\nvyplýva, že na splnenie predpokladu na výkon funkcie starostu bude postačovať napr. aj\nzískanie výučného listu. Zavedenie minimálne stredného vzdelania na výkon funkciu\nstarostu je podmienené aj skutočnosťou, že obec okrem výkonu samosprávnej pôsobnosti\nvykonáva v zmysle čl. 71 ods. 1 ústavy a § 5 zákona o obecnom zriadení aj prenesený výkon\nštátnej správy [napr. pôsobnosť stavebného úradu - 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.\no územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov,\nje zriaďovateľom základných škôl - § 6 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe\nv školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov]. Starosta obce je podľa § 13\nods. 1 zákona o obecnom zriadení najvyšším výkonným orgánom obce.\n\n10\n\nV nadväznosti na zavedenie predpokladu na výkon funkcie starostu bolo potrebné\nuvedenú úpravu premietnuť aj do príslušných ustanovení upravujúcich voľbu starostu\n(zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí\nv znení neskorších predpisov a volebný zákon).\nUstanovením čl. 30 ods. 1 ústavy sa priznáva základné právo zúčastňovať sa\nna správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Základné\npráva priznané čl. 30 sa nestotožňujú s aktívnym a pasívnym volebným právom. Účel\núpravy čl. 30 presahuje medze volebného práva. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej\nčinnosti vyslovil právny názor na účel práva zaručeného podľa čl. 30 ods. 1 ústavy:\n„V prípade základného práva občanov zúčastňovať sa správy vecí verejných priamo podľa\nčl. 30 ods. 1 ústavy ide o jedno zo základných politických práv občanov v demokratickej\nspoločnosti, pričom pod správou vecí verejných je potrebné rozumieť účasť občana\nna politickom živote štátu, správe štátu a na správe verejných záležitostí v obciach.“\n(II. ÚS 9/2000), ako aj „Právo občana zúčastňovať sa na správe vecí verejných spočíva\nv jeho práve zúčastniť sa na voľbách volených zástupcov tak na miestnej, ako na celoštátnej\núrovni a odovzdať svoj hlas „svojmu\" kandidátovi na vybrané miesto.“ (II. ÚS 48/97,\nII. ÚS 1/98).\nAj po uplatnení práva „zúčastňovať sa na správe verejných vecí slobodnou voľbou\nsvojich zástupcov“ vo voľbách zostáva zachovaná participácia občana na správe verejných\nvecí prostredníctvom zástupcov, ktorých si občan ustanovil a o ktorých iba on vie, koho si\nza zástupcu na správe verejných veci ustanovil.\nPodľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa\ntajným hlasovaním. Zhodne s tým podľa čl. 69 ods. 3 prvej vety ústavy starostu obce volia\nobyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného\na priameho volebného práva tajným hlasovaním. Obe citované ustanovenia určujú základné\nkvality, aktívneho volebného práva, a preto posudzovanie ich súladu s napadnutými\nustanoveniami je irelevantné. Právne významné pre pasívne volebné právo je iba to, aby\njeho uplatnenie bolo dostupné občanom za rovnakých podmienok, čo garantuje čl. 30 ods. 4\nústavy.\n\n11\n\nVolebné právo patrí medzi politické práva a nie je absolútnym právom. Samotný\nčl. 30 ods. 3 tým, že splnomocňuje zákon na úpravu podmienok výkonu volebného práva\nvytvára podmienky na obmedzenie tohto práva zákonom (napr. už v súčasnosti je pasívne\nvolebné právo obmedzené vekom, podmienkou trvalého pobytu v obci a pri voľbách\ndo Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu volebnými kauciami, pri\nktorých ústavný súd dospel k záveru, že ich „zavedenie splna ústavnú podmienku\nlegitímneho, a teda ústavne konformného zásahu do pasívneho volebného práva“\nPL. ÚS 6/2008). Pri obmedzení volebného práva je potrebné dbať na to, aby sa neoslabila\njeho podstata a nezbavila jeho účinnosť, aby sa obmedzenia zaviedli kvôli legitímnemu\núčelu a aby prijaté opatrenie boli primerané. V odôvodnení pozmeňujúceho návrhu skupiny\nposlancov Národnej rady Slovenskej republiky sa uvádza: „Účelom pozmeňovacieho\nnávrhu je vyriešiť dlhodobú spoločenskú diskusiu týkajúcu sa zabezpečenia výkonu funkcie\nstarostu osobami, ktoré vzhľadom na svoje vzdelanie budú zárukou riadneho výkonu funkcie\na dodržiavania právneho poriadku ....“. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti\nuviedol „Z princípu reálnosti základných práv vyplýva, že aj ich obmedzenia a zásahy\ndo nich treba posudzovať nie in abstracto, ale v kontexte skutočných podmienok, v ktorých\nsa uplatňujú.“ (PL. US 6/2008). Z odôvodnenia skupiny poslancov vyplýva, že pozmeňujúci\nnávrh mal vyriešiť dlhodobú spoločenskú diskusiu týkajúcu sa zabezpečenia výkonu funkcie\nstarostu osobami, ktoré spĺňajú zákonom určenú požiadavku vzdelania.»\n19. Národná rada podaním č. PREDS-853/2014 z 8. októbra 2014 doručeným\nústavnému súdu 10. októbra 2014 ústavnému súdu oznámila, že súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania v predmetnej veci.\nIII.2 Stanovisko vlády z 21. augusta 2014\n20. Vláda ako vedľajší účastník konania, zastúpený ministerstvom spravodlivosti,\nv stanovisku č. 42712/2014/21 z 21. augusta 2014 uvádza, že: «...vláda Slovenskej\nrepubliky, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky nebude zaujímať\nstanovisko k predmetnej veci.\n\n12\n\nVláda Slovenskej republiky uznesením č. 416 zo dňa 14. augusta 2013 schválila\nnávrh zákona o podmienkach volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku\ns pripomienkami prijatými na rokovaní vlády. Vládny návrh zákona bol následne\npredložený predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky na ďalšie prerokovanie, pričom\nNárodná rada Slovenskej republiky schválila dňa 29. mája 2014 zákon č. 180/2014 Z. z.\no podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nUstanovenia prijatej právnej úpravy, ktorú navrhovateľ vo svojom návrhu napáda,\nnetvorili\n\nsúčasť\n\nvládneho\n\nnávrhu\n\nzákona,\n\ntieto\n\nboli\n\npredmetom\n\nposlaneckého\n\npozmeňujúceho návrhu, ktorý je legitímnym nástrojom pri tvorbe legislatívy. Sám\nnavrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že „... počas legislatívneho procesu boli cez\nposlanecký pozmeňujúci návrh v zákone schválené ustanovenia...“. Máme za to, že\npredmetný zákon bol v Národnej rade Slovenskej republiky schválený v súlade so zákonom\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej\nrady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i s Legislatívnymi pravidlami\ntvorby zákonov.»\n21. Vláda, zastúpená ministerstvom spravodlivosti, zároveň oznámila, že netrvá\nna ústnom pojednávaní v danej veci.\nIII.3 Stanovisko vlády zo 6. októbra 2014\n22. Vláda ako vedľajší účastník konania, zastúpený ministerstvom spravodlivosti,\nv stanovisku\n\nč.\n\n42712/2014/21\n\nzo\n\n6.\n\noktóbra\n\n2014\n\nuvádza,\n\nže\n\n„...\n\nvláda\n\nSlovenskej republiky... sa plne prikláňa k stanovisku ministra vnútra Slovenskej republiky\nč. KM-OPVA-2014/002328 zo dňa 19.augusta 2014“. Vláda v stanovisku zároveň\nústavnému súdu oznámila, že súhlasí, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania\nv predmetnej veci. Ústavný súd na predmetné stanovisko prihliadal, keďže vláda si jeho\nobsah osvojila a predložila ho prostredníctvom ministerstva spravodlivosti.\n\n13\n\nIII.4 Stanovisko ministerstva vnútra\n23. Ministerstvo vnútra v stanovisku č. KM-OPVA-2014/002328 z 19. augusta 2014\ndoručenom ústavnému súdu 26. augusta 2014 k návrhu skupiny poslancov uvádza: „Vláda\nSlovenskej republiky na svojom zasadnutí 14. augusta 2013 schválila a predložila\nna rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o podmienkach výkonu\nvolebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku. Návrh zákona, ktorý\nna rokovanie vlády predložil podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky\nneobsahoval ustanovenia, ktoré by podmieňovali výkon pasívneho volebného práva\nsplnením predpokladov vzdelania na výkon funkcie starostu, takúto podmienku v tom čase\nneobsahoval ani zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.\nNapriek vyššie uvedenej skutočnosti Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa pri\npríprave návrhu zákona takýmito podmienkami zaoberalo. Generálna prokuratúra\nSlovenskej republiky a Združenie miest a obcí Slovenska v rámci pripomienkového konania\nvzniesli k návrhu zákona zásadné pripomienky, v ktorých požadovali ustanoviť podmienku\nvzdelania pre výkon funkcie starostu a predsedu vyššieho územného celku. ... Po diskusii,\nv rámci ktorej vznikli pochybnosti o súlade zavedenia podmienky pre výkon pasívneho\nvolebného práva s Ústavou Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej\nrepubliky od svojich zásadných pripomienok upustila. Združenie miest a obcí Slovenska\nna svojej zásadnej pripomienke trvalo, avšak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ju\nz dôvodu pochybnosti o súlade takýchto podmienok s Ústavou Slovenskej republiky\nneakceptovalo.\nV rámci legislatívneho procesu v priebehu tretieho čítania v pléne Národnej rady\nSlovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila\npozmeňovacie návrhy, po prijatí ktorých sa podmienka vzdelania ustanovila v zákone\nč. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a na zabezpečenie\nvykonania tejto podmienky aj v zákone č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného\npráva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nMinisterstvo\n\nvnútra\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nuznáva\n\npohnútky\n\npredkladateľa\n\nposlaneckého pozmeňujúceho návrhu, ktorým bol do zákona vložený vzdelanostný cenzus,\nnakoľko tiež citlivo vníma a registruje nízku kvalitu a efektivitu rozhodovania v danej\n\n14\n\noblasti verejnej správy. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky si uvedomuje aktuálnosť\nproblému nedostatku kvalifikovaných kandidátov na funkciu starostu obce, najmä v malých\nobciach, a považuje ju za potrebné riešiť.\nOdhliadnuc od ústavnoprávnej roviny vzdelanostného cenzu, jeho zavedením by\nmohli vzniknúť aj praktické problémy. Niektoré obce, najmä s nízkym počtom obyvateľov, už\nv súčasnosti čelia problému obsadenia funkcie starostu. Je vysoká pravdepodobnosť, že po\nzavedení vzdelanostného cenzu v niektorých malých obciach nebude môcť nikto kandidovať.\nNavyše Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nevidí súvislosť alebo prepojenosť medzi\nstupňom vzdelania volených funkcionárov a dodržiavaním právnych predpisov. Takáto\nkorelácia nie je podložená žiadnymi objektívnymi skutočnosťami.“\nIII.5 Stanovisko generálneho prokurátora\n24. Generálny prokurátor v stanovisku č. 1 GÚp 56/14/1000-4 z 15. októbra 2014\nk návrhu skupiny poslancov uvádza: „Voľby sú pravidelne sa opakujúcou politickou\nsúťažou, na ktorej sa zúčastňujú jednotlivci ako nezávislí alebo kandidáti politických strán\na hnutí a vzájomne súperia o hlasy voličov. Voľby do orgánov samosprávy obcí\nna Slovensku (komunálne voľby) sú voľby poslancov zastupiteľstiev a starostov obcí,\nmestských častí a primátorov miest. Základnými demokratickými princípmi volieb (aj\nkomunálnych) sú všeobecnosť, rovnosť, tajnosť a priamosť hlasovania...“\n25. Vo vyjadrení generálny prokurátor odkazuje na príslušnú medzinárodnú právnu\núpravu obmedzení volebného práva. K čl. 3 Dodatkového protokolu k dohovoru generálny\nprokurátor uvádza: «[u]vedené ustanovenie... vyjadruje... základnú zásadu volieb, a tou je\nslobodné vyjadrenie názorov pri voľbe zákonodarného zboru. Uvedené ustanovenie\nDohovoru sa teda expressis verbis netýka aj volieb výkonných orgánov, keďže nie je\npravidlom, že by výkonná funkcia bola funkciou priamo volenou. Práve naopak, v mnohých\nkrajinách vyberajú výkonný orgán (či už na celoštátnej alebo lokálnej úrovni) priamo\nzvolení zástupcovia (tak, ako je tu u nás na celoštátnej úrovni vo vzťahu parlament a vláda,\nresp. jej predseda, ktorému parlament vyjadruje dôveru).\n\n15\n\nAj napriek skutočnosti, že konkrétne otázkou vzdelanostného cenzu sa Európsky súd\npre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) doteraz v judikatúre nezaoberal, je možné z judikatúry\nzameranej na právo na slobodné voľby extrahovať podstatu tohto základného politického\npráva týkajúcu sa vzťahu aktívneho a pasívneho volebného práva... ESĽP zdôrazňuje, že\nzmluvné štáty garantujú svojim občanom slobodné a demokratické voľby. Právo\nna slobodné voľby sa označuje za základný princíp skutočne demokratických politických\nrežimov a priznáva ochrane slobodných volieb veľkú dôležitosť, a to aj napriek tomu, že sa\nobčanom nepriznáva nelimitované volebné právo. Súd naviac rozlišuje medzi aktívnym\na pasívnym volebným právom, teda právom na účasť vo voľbách ako volič a ako kandidát.\nSúd ďalej pripomína, že pasívne volebné právo užíva nižší stupeň ochrany, ako právo\naktívne.\nRovnako sa k otázke vzťahu aktívneho a pasívneho práva vyjadruje aj právna\nverejnosť dohliadajúca nad dodržiavaním článku 3 citovaného Dodatkového protokolu,\npodľa ktorej môže byť pasívne volebné právo obmedzené, avšak za predpokladu, že zvolené\npostupy budú obsahovať dostatočné záruky, aby sa zabránilo svojvoľným rozhodnutiam.»\n26. Vo vyjadrení generálny prokurátor ďalej odkazuje na Volebný kódex prijatý\nBenátskou komisiou pod číslom CDL-AD (2002) 23, zverejnený 30. októbra 2002 pod\nčíslom 190/2002, obsahujúci zásady upravujúce voľby a dôvodovú správu. Vo vzťahu\nk bodu 1.1 Volebného kódexu Benátskej komisie nesúceho nadpis „Pravidlo a výnimky\nvšeobecného volebného práva“ generálny prokurátor uvádza: „Benátska komisia...\nformulovala tri podmienky, ktorými možno obmedziť volebné právo (aktívne i pasívne), a to\nminimálny vek, štátnu príslušnosť a trvalý pobyt [bod 1.1. písm. a) až c) Volebného\nkódexu]. Sama však konštatuje, že tieto podmienky nie sú vyčerpávajúce, a teda necháva na\nvôli zákonodarcu, či prijme aj nejaké ďalšie obmedzenia za predpokladu dodržania\ndemokratickosti volieb. Takouto ďalšou podmienkou, ktorá by obmedzovala pasívne\nvolebné právo určitých subjektov, môže byť aj stanovenie minimálneho vzdelania\nkandidátov na starostov obcí a primátorov miest.\nK bodu 1.1. písm. d) Volebného kódexu Benátska komisia zdôrazňuje, že môže dôjsť\nk absolútnemu vylúčeniu z práva voliť alebo byť volený aj na základe iných podmienok.\n\n16\n\nTakéto vylúčenie však podlieha obvyklým podmienkam pre obmedzenie základných práv,\ntzn. predovšetkým musí takéto vylúčenie:\n- byť zakotvené v zákone,\n- zohľadňovať princíp primeranosti,\n- byť odôvodnené odsudzujúcom rozsudkom za ťažký zločin alebo zbavenie\nspôsobilosti v súvislosti s duševným zdravím.\nTakéto absolútne vylúčenie politických práv musí byť vyslovené samostatným súdnym\nrozhodnutím. V prípade zbavenia spôsobilosti v súvislosti s duševným zdravím sa môže\ntakéto rozhodnutie vzťahovať na samotné rozhodnutie o pozbavení a ipso iure so sebou\nprinášať odňatie politických práv.\nBenátska komisia v dôvodovej správe ešte ďalej pripomína, že vylúčenie voliteľnosti\nmôže byť dôvodné vo viacerých prípadoch, ako vylúčenie práva voliť, lebo ide o výkon\nverejnej funkcie. Z tohto dôvodu možno legitímne zamedziť prístup k funkcii osobám,\nktorých činnosť je pri tejto úlohe v rozpore s rozhodujúcim verejným záujmom.“\n27. Generálny prokurátor vo vyjadrení k návrhu skupiny poslancov napokon\npoukazuje na Európsku chartu miestnej samosprávy: «Európska charta miestnej\nsamosprávy (ďalej len „Charta“) je medzinárodný dokument, ktorý obsahuje princípy\nmiestnych samospráv, čím určuje dôležitosť územnej samosprávy ako základu každého\ndemokratického systému. Charta bola otvorená na podpis všetkým členským štátom Rady\nEurópy dňa 15. októbra 1985. Slovenská republika túto chartu podpísala dňa 23. februára\n1999 a platnosť nadobudla 1. júna 2000.\nVzhľadom k množstvu výhrad, ktoré vzniesli signatárske štáty, nadobudla Charta\nplatnosť v relatívne oklieštenom znení. Ani platné, ani pôvodne navrhované znenie však\nneurčuje pravidlá volieb do územnej samosprávy a venuje sa výlučne zákonodarným\nzborom na miestnej úrovni. Ani tento dokument teda nezasahuje do spôsobu kreovania\nvýkonných funkcií miestnej samosprávy.»\n28. Generálny prokurátor sa vo svojom stanovisku následne vyjadruje k argumentom\nobsiahnutým v návrhu skupiny poslancov. K primeranosti obmedzenia volebného práva\nnapadnutou právnou úpravou okrem iného uvádza: «... štátna moc je vo vzťahu\n\n17\n\nk normatívnym aktom nutne vedená príkazom proporcionality (primeranosti) a zákazom\nlegislatívnej svojvôle. V pochybnostiach o ústavnosti právneho predpisu preto ústavný súd\nposudzuje účel (cieľ) takého zásahu vo vzťahu k použitým prostriedkom, pričom meradlom\npre toto posúdenie je zásada primeranosti, ktorá sa prejavuje zákazom nadmernosti zásahu\ndo práv a slobôd.\nZásadu primeranosti je zákonodarca povinný rešpektovať aj pri tvorbe volebného\nkódexu. Jej podstata spočíva v dosiahnutí spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými\nzáujmami spoločnosti (verejný záujem na obsadzovaní volených funkcií spôsobilými\nkandidátmi) a ochranou základných práv jednotlivca (právo voliť a byť volený). Ide tu\no kolíziu dvoch princípov. Riešenie pomáha nájsť princíp proporcionality postupne\nrozpracovaný v judikatúre ústavného súdu ( napr. PL. ÚS 3/00, PL. ÚS 23/06, PL. ÚS 3/09,\nPL. ÚS 16/09, II. ÚS 152/08 a II. ÚS 326/09).\nPrincíp proporcionality je používaný ku skúmaniu súladu právnej úpravy s ústavným\nporiadkom z hľadiska vzťahu medzi použitými prostriedkami a sledovanými cieľmi.\nV zásade ide o to, aby voľba prostriedkov bola racionálna, nie svojvoľná a aby sledované\nciele boli legitímne. Podmienkami, ktoré musia byť vážené a porovnávané, aby bolo možné\nzistiť prípustnosť obmedzenia jedného záujmu v prospech druhého, sú tieto kritériá:\na) kritérium vhodnosti (či určitá zákonná úprava splňuje sledovaný cieľ),\nb) kritérium potrebnosti (či účel nemôže byť dosiahnutý inak),\nc) kritérium závažnosti oboch chránených záujmov (zvažujú sa tu argumenty\nempirické, systémové, kontextové a hodnotové).\nK tomu pristupuje ešte princíp minimalizácie zásahov do druhého (ustupujúceho)\nchráneného záujmu, teda úvaha, že prielom do chráneného záujmu by mal byť tak\nminimálny, aby ešte splnil zamýšľaný cieľ. Princíp proporcionality pri normotvorbe\nvyžaduje racionálne zvoliť prostriedky vhodné pre dosiahnutie sledovaného cieľa.\nKritérium vhodnosti je odpoveďou na otázku, či podmienenie pasívneho volebného\npráva u starostov a primátorov miest dosiahnutým stredoškolským vzdelaním umožňuje\ndosiahnuť sledovaný cieľ. Komplexným cieľom napadnutých ustanovení zákona\no podmienkach výkonu volebného práva upravujúcich vzdelanostný cenzus je zabezpečenie\nefektívneho fungovania výkonu funkcií starostov obcí a primátorov miest spolu\ns dodržiavaním zákonov a podzákonných právnych noriem. Je nutné pripustiť, že dôvodová\n\n18\n\nčasť správy k poslaneckému návrhu, ktorým bol vzdelanostný cenzus zapracovaný\ndo zákona o podmienkach výkonu volebného práva, je príliš vágna, stručná a neurčitá. To\nvšak nič nemení na skutočnosti, že z dlhodobého hľadiska sa na území Slovenskej republiky\nreálne ukazuje, že zodpovedný výkon funkcií starostov obcí a primátorov miest nie je bez\nistej hranice dosiahnutého vzdelania reálne možný. Toto špecifikum vzniklo okrem iného aj\nz dôvodu, že uvedené subjekty nie sú iba subjektmi vykonávajúcimi samosprávne úlohy.\nZákonodarca na nich v množstve oblastí preniesol aj povinnosti pri výkone štátnej správy,\nktorých zvládanie nie je bez istej miery všeobecného vzdelania a rozhľadu možné zvládnuť.\nPráve táto sféra pôsobnosti (prenesený výkon štátnej správy) je rozhodujúcou pri teste\nzameranom na kritérium vhodnosti napadnutých ustanovení, keďže štát zodpovedá za to,\naby boli úlohy, ktoré delegoval na samosprávy obci a miest, plnené zákonne, efektívne\na v súlade so zásadami dobrej verejnej správy.\nDruhým kritériom váženia základných práv a slobôd s verejným záujmom je\nkritérium potrebnosti. Tu ide o porovnanie podmienky minimálneho dosiahnutia vzdelania\nu kandidáta na funkciu starostu alebo primátora s inými opatreniami umožňujúcimi\ndosiahnuť rovnaký cieľ, avšak nedotýkajúcimi sa základných práv a slobôd,\nresp. dotýkajúcimi sa v menšej intenzite. Iné opatrenia, ktoré by zabezpečili vzdelanie, väčší\nprehľad, a tým pádom lepší štart pri výkone funkcií starostov a primátorov, nie sú známe.\nDo úvahy nepripadajú žiadne špeciálne prípravné kurzy, ani predĺženie základnej školskej\ndochádzky až na 12 rokov.\nTretím stupňom testu proporcionality je princíp primeranosti v užšom slova zmysle,\npodľa ktorého ujma na základnom práve nesmie byť neprimeraná vo vzťahu k zamýšľanému\ncieľu, t. j. opatrenia obmedzujúce osobnú slobodu nesmú svojimi negatívnymi dôsledkami\npresahovať pozitíva, ktoré predstavujú verejný záujem. Porovnanie závažnosti spočíva\nvo zvažovaní empirických, systémových, kontextových a hodnotových argumentov.\nEmpirickým argumentom možno chápať faktickú závažnosť javu, ktorý je spojený\ns ochranou určitého základného práva (napr. existencia nezákonných rozhodnutí starostov\nobcí a primátorov miest spôsobených nedostatočným vzdelaním, tzn. neschopnosťou\norientovať sa ani v základných právnych predpisoch v danej oblasti výkonu funkcie\na nedostatkom prehľadu, v krajnom prípade až analfabetizmus). Systémový argument\npredstavuje zvažovanie zmyslu a zaradenie dotknutého základného práva či slobody\n\n19\n\nv systéme základných práv a slobôd. Kontextovým argumentom sa rozumejú ďalšie\nnegatívne dopady obmedzenia jedného základného práva v dôsledku uprednostnenia iného.\nHodnotový argument (napr. potreba zákonodarcu chrániť výkon samosprávnych úloh\na prenesený výkon štátnej správy) predstavuje zvažovanie pozitív v kolízii stojacich\nzákladných práv vzhľadom k akceptovanej hierarchii hodnôt. Pred posudzovaním tohto\npostulátu proporcionality možno zvýrazniť, že kritériá, prostredníctvom ktorých sa zvolený\nprostriedok hodnotí, sú kritériami, ktoré považuje za relevantné ten, kto vykonáva kontrolu.\nMôže preto považovať za relevantné kritériá iné, než ktoré bral do úvahy napríklad\nnormotvorca. Pritom len časť hodnotiacich kritérií je normatívnej povahy. Ostatné\nargumenty sú empirickej povahy, resp. odrážajú subjektívne preferencie. Napríklad\ntzv. „negatívny dopad“ môže každý vidieť v niečom inom. Niekto napr. v tom, že nemôže\nkandidovať osoba s najvyšším ukončeným základným vzdelaním, iný vtom, že kandidát musí\nvedieť čítať a písať. Nájsť presný „vzorec“ pre zohľadnenie všetkých kritérií preto nie je\nmožné a každé rozhodnutie bude do určitej miery subjektívne.\nJudikatúra, ktorú citujú navrhovatelia, odráža prístup ústavného súdu k otázke\nproporcionality, rozhodnutia však vyznievajú príliš všeobecne, obsahujú len čiastočné\nnaznačenie testu proporcionality a nezapadajú do koncepcie návrhu, keďže nepodporujú\nargumenty navrhovateľov o neústavnosti napadnutých ustanovení zákonov.»\n29. K otázke nerovnakého postavenia generálny prokurátor vo vyjadrení okrem iného\nuvádza: „Zo štvrtej hlavy ústavy ako celku vyplýva porovnateľné postavenie obce a VÚC\nako územných jednotiek Slovenskej republiky. Rovnako je z citovaných článkov zrejmá\npodobnosť funkcií starostu a predsedu VÚC ako výkonných orgánov územnej samosprávy,\nktorý zastupujú konkrétnu územnú jednotku navonok.\nOdhliadnuc od skutočnosti, či ústavný súd posúdi vzdelanostný cenzus za ústavný,\nresp. nesúladný s ústavou, je s poukazom na úzku spätosť a podobnosť oboch funkcií\n(starostu a predsedu VÚC) nevyhnutné, aby bola právna úprava týkajúca sa ich funkcií\nidentická aj v podmienkach, ktoré sú na jednotlivých kandidátov kladené. Nie je totiž možné\nvyžadovať od starostov ukončené stredné vzdelanie vzhľadom na efektivitu výkonu verejnej\nsprávy a istú mieru predpokladov na vykonávanie zvereného mandátu a naopak, pri\npredsedoch VÚC, ktorí vykonávajú v rámci svojej územnej jednotky taktiež úlohy\n\n20\n\nsamosprávy, ako aj prenesený výkon štátnej správy (školstvo, doprava, dane atď.), takéto\nvzdelanie nevyžadovať...\nS argumentom navrhovateľov, že vzdelanostný cenzus bol zvolený len selektívne a sú\nďalšie volené verejné funkcie, kde sa uplatňuje všeobecné, rovné a priame volebné právo\nuplatňované tajnou voľnou, nie je možné súhlasiť už len pokiaľ ide o vyššie spomínaných\npredsedov VÚC. Pri poslancoch parlamentu, poslancoch obecných a mestských\nzastupiteľstiev, poslancoch zastupiteľstiev vyšších územných celkov a Európskeho\nparlamentu sa s týmto argumentom stotožniť nemožno, keďže ide o volené kolektívne\nzastupiteľské normotvorné orgány, ktoré na rozdiel od starostov, primátorov a predsedov\nVÚC nie sú priamymi výkonnými orgánmi, a leda ich činnosť (spôsob rozhodovania\na rovnako aj konkrétna zodpovednosť za výkon úloh verejnej správy) je diametrálne\nodlišná.\nRovnako nemožno súhlasiť s navrhovateľmi ani pri poukaze na inštitút prezidenta\nrepubliky, ktorému taktiež žiaden právny predpis neurčuje minimálne dosiahnuté vzdelanie.\nPostavenie prezidenta republiky ako hlavy štátu je natoľko zásadné pre fungovanie\nspoločnosti, že sú všetky podmienky pre jeho voliteľnosť konkretizované v samotnej ústave.\nAkýkoľvek zákon, ktorý by upravoval podmienky zvoliteľnosti prezidenta nad mieru\npodmienok upravených čl. 103 ústavy by bol neústavný. Možnosť upraviť podmienky pre\nzvoliteľnosť starostov (a predsedov VÚC) v porovnaní s prezidentom možno jasne ukázať\nnapr. na vekovom cenze pasívneho volebného práva. Veková hranica pre kandidátov\nna prezidenta je v zmysle čl. 103 ústavy 40 rokov. Veková hranica pre starostov\n(a predsedov VÚC) nie je ústavou určená, a dokonca ústava neobsahuje ani odkaz, že\npodrobnosti tejto otázky upraví zákon (ako je to napr. v čl. 64a, 65 ods. 2, 66 ods. 1, 2\nústavy atď.). Napriek tomu ani samotní navrhovatelia nenamietajú neústavnosť určenia\nminimálnej vekovej hranice (vekového cenzu) pre výkon pasívneho volebného práva, ktorý\nbol § 165 zákona o podmienkach výkonu volebného práva stanovený na 25 rokov.“\n30. K otázke diskriminačného pôsobenia napadnutej právnej úpravy generálny\nprokurátor vo vyjadrení uvádza: „Navrhovatelia vidia porušenie zákazu diskriminácie\nv samotnej skutočnosti, ktorou je zavedenie vzdelanostného cenzu pre pasívne volebné\nprávo starostov a primátorov.\n\n21\n\nOtázke diskriminácie sa ústavný súd už vo svojej judikatúre opakovane venoval\n(napr. sp. zn. PL. ÚS 8/04, publikovaný pod č. 5/2005, PL. ÚS 38/95, PL. ÚS 15/98,\nPL. ÚS 21/2000). Vo všeobecnosti je diskriminácia vymedzená ako každý spôsob\nzaobchádzania vrátane odmietnutia takého zaobchádzania s osobou, ktoré je pre túto osobu\nmenej priaznivé než pre iné osoby so zreteľom na rasu, etnickú príslušnosť, sexuálnu\norientáciu a iné ústavne ustanovené charakteristiky.\nSamotná ústava v čl. 30 ods. 3 predpokladá, že zákonodarca pristúpi k podmienkam\nvýkonu volebného práva. Je možné konštatovať, že pokiaľ bude namietaná právna úprava\nspĺňať podľa ústavného súdu kritériá proporcionality (bod 3.1.) a bude aj v súlade\ns princípom rovnosti (bod 3.2), nie je možné napadnuté ustanovenia hodnotiť ako\ndiskriminačné, teda znevýhodňujúce určitú skupinu obyvateľov s nižším vzdelaním.“\n31. K prístupu k volenej funkcii generálny prokurátor vo vyjadrení uvádza: „Podľa\nčl. 13 ods. 3 ústavy musia zákonné obmedzenia základných práv a slobôd platiť rovnako pre\nvšetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.\nPodľa čl. 30 ods. 4 ústavy majú občania za rovnakých podmienok prístup k voleným\na iným verejným funkciám.\nPodľa názoru navrhovateľov odporuje napadnutá právna úprava aj týmto článkom\nústavy, s čím sa však nie je možné stotožniť z dôvodu, že vzdelanostný cenzus zaviedol\nzákonodarca pre všetkých potenciálnych kandidátov na starostov obcí a primátorov miest,\na teda neexistuje dvojkoľajnosť právnej úpravy v prístupe k volenej funkcii.\nOpätovne nemožno nesúhlasiť s judikatúrou, ktorú citujú navrhovatelia k bodu V.\nnávrhu, avšak znova je zvolená len všeobecne a nie je ju možné aplikovať na otázku\nvzdelanostného cenzu pasívneho volebného práva v komunálnych voľbách.“\n32. A napokon, k slobodnej politickej súťaži generálny prokurátor uvádza: „Nie je\nmožné stotožniť sa s názorom navrhovateľov, že namietaná právna úprava je v rozpore aj\ns čl. 31 ústavy, keďže minimálne dosiahnuté vzdelanie ako zákonná podmienka je určená\npre potenciálnych kandidátov z celého politického spektra, platí pre všetky subjekty (či už\nstranícke alebo nestranícke) so všetkými politickými preferenciami a zaradením rovnako,\n\n22\n\na preto\n\nprijatím\n\nnamietanej\n\nprávnej\n\núpravy\n\nvzdelanostného\n\ncenzu\n\nnedochádza\n\nk deformovaniu politickej súťaže v spoločnosti.“\n33. V závere vyjadrenia generálny prokurátor konštatuje: „Zastávam názor,\nže zavedenie tzv. vzdelanostného cenzu pasívneho volebného práva ako takého nie je\nv rozpore so žiadnym ustanovením ústavy, neobmedzuje volebné právo viac, než je\nnevyhnutné na dosiahnutie cieľa a obstojí v teste proporcionality ústavného súdu. Možno ju\npreto vo všeobecnosti považovať za ústavne súladnú.\nNamietaná právna úprava však pôsobí v kontexte tohto konkrétneho zavedenia\ndo právneho poriadku neústavne, keďže sa vzťahuje výlučne na starostov obcí a primátorov\nmiest a opomína predsedov vyšších územných celkov, ktorí sú výkonnými orgánmi\nsamosprávy porovnateľnými so starostami a primátormi miest. Zákonodarca mal teda buď\nupustiť od prijatia vzdelanostného cenzu pre starostov a primátorov alebo v súlade s čl. 1\nods. 1, čl. 12 ods. 1 a čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy, teda s princípmi právneho štátu a rovnosti,\ntakúto podmienku ustanoviť aj pre predsedov vyšších územných celkov.“\nIII.6 Vyjadrenie skupiny poslancov\n34. Podaním z 15. januára 2015 doručeným ústavnému súdu 19. januára 2015\nskupina poslancov ústavnému súdu oznámila, že nesúhlasí, aby bolo upustené od ústneho\npojednávania vo veci.\nIII.7 Ďalší priebeh konania\n35. Vec bola ústne prerokovaná na verejnom zasadnutí ústavného súdu 12. októbra\n2016 za účasti zástupcu skupiny poslancov. Za národnú radu a vládu zástupcovia neboli\nprítomní. Ústavný súd uznesením prijatým na verejnom zasadnutí 12. októbra 2016 verejné\nzasadnutie pléna ústavného súdu odročil na neurčito z dôvodu ďalšieho prerokovania veci.\nKeďže účastníci konania na ďalšom ústnom pojednávaní vo veci netrvali, ústavný súd\nod neho upustil, keďže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n23\n\nIV.\nZnenie napadnutej právnej úpravy a dotknutých ustanovení ústavy\n36. Podľa čl. I § 165 zákona o podmienkach výkonu volebného práva za starostu\nobce môže byť zvolený obyvateľ obce, ktorý má trvalý pobyt v obci a najneskôr v deň\nkonania volieb dovŕši 25 rokov veku a spĺňa predpoklady na výkon funkcie starostu podľa\nosobitného predpisu.\n37. Podľa čl. I § 176 ods. 4 písm. a) zákona o podmienkach výkonu volebného práva\nku kandidátnej listine politickej strany alebo koalície musí byť pripojené vlastnoručne\npodpísané vyhlásenie kandidáta uvedeného na kandidátnej listine, že súhlasí so svojou\nkandidatúrou, nekandiduje na inej kandidátnej listine a nemá prekážky práva byť volený,\na doklad osvedčujúci splnenie predpokladu na výkon funkcie starostu podľa osobitného\npredpisu.\n38. Podľa čl. I § 176 ods. 7 zákona o podmienkach výkonu volebného práva\nku kandidátnej listine nezávislého kandidáta musí byť pripojené vlastnoručne podpísané\nvyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou, nekandiduje na inej kandidátnej\nlistine a nemá prekážky práva byť volený, ako aj doklad osvedčujúci splnenie predpokladu\nna výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu.\n39. Podľa čl. I § 177 ods. 1 písm. e) zákona o podmienkach výkonu volebného práva\nmiestna volebná komisia predložené kandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta,\nku ktorého kandidátnej listine nie je pripojený doklad osvedčujúci splnenie predpokladu\nna výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu.\n40. Článok III zákona o podmienkach výkonu volebného práva znie:\n«Zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy\nobcí v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej\nrady č. 8/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1993 Z. z., zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej\n\n24\n\nrepubliky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 389/1999 Z. z., zákona\nč. 302/2000 Z. z., zákona č. 36/2002 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona\nč. 335/2007 Z. z., zákona č. 112/2010 Z. z. a zákona č. 204/2011 Z. z. sa dopĺňa takto:\n1. V § 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „a spĺňa predpoklad na výkon funkcie\npodľa osobitného predpisu 3aa)“.\nPoznámka pod čiarou k odkazu 3aa znie:\n„3aa) § 13 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení zákona\nč. 180/2014 Z. z.“.\n2. V § 21 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „a doklad osvedčujúci splnenie\npredpokladu na výkon funkcie podľa osobitného predpisu 3aa)“.\n3. V § 22 sa odsek 1 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:\n„f) ku ktorého návrhu nie je pripojený doklad osvedčujúci splnenie predpokladu\nna výkon funkcie podľa osobitného predpisu. 3aa)“.»\n41. Článok IV zákona o podmienkach výkonu volebného práva znie:\n«Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení\nzákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady\nč. 96/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 421/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 500/1991 Zb., zákona\nSlovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb.,\nzákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky 43/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z.,\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z.,\nzákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej\n\n25\n\nrepubliky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 389/1999 Z. z., zákona č. 6/2001 Z. z.,\nzákona č. 453/2001 Z. z., zákona č. 205/2002 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona\nč. 369/2004 Z. z., zákona č. 535/2004 Z. z., zákona č. 583/2004 Z. z., zákona č. 615/2004\nZ. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona\nč. 267/2006 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 616/2006 Z. z., zákona\nč. 330/2007 Z. z., zákona č. 334/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., nálezu Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky č. 205/2008 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 445/2008\nZ. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 511/2009 Z. z., zákona č. 102/2010\nZ. z., zákona č. 204/2011 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z. a zákona č. 160/2014 Z. z. sa\ndopĺňa takto:\nV § 13 ods. 1 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „Predpokladom\nna výkon funkcie starostu je získanie aspoň stredného vzdelania. 12aa)“.\nPoznámka pod čiarou k odkazu 12aa znie:\n„12aa) § 16 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 324/2012 Z. z.“.»\n42. Podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\n43. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n44. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\n45. Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území\nSlovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru\na náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť\n\n26\n\nk národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno\nz týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\n46. Podľa čl. 13 ods. 3 ústavy zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia\nplatiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.\n47. Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí\ndbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\n48. Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe\nverejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým\npobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov\nsamosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.\n49. Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame\na vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.\n50. Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup\nk voleným a iným verejným funkciám.\n51. Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej\nvýklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl\nv demokratickej spoločnosti.\n52. Podľa čl. 69 ods. 3 ústavy starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej\núzemí trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným\nhlasovaním na štvorročné obdobie. Starosta obce je výkonným orgánom obce; vykonáva\nsprávu obce a zastupuje obec navonok. Dôvody a spôsob odvolania starostu pred uplynutím\nvolebného obdobia ustanoví zákon.\n\n27\n\nV.\nVýchodiská a právne závery rozhodnutia\n53. Skupina poslancov v návrhu namieta nesúlad čl. I § 165 v časti „a spĺňa\npredpoklady na výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu“, čl. I § 176 ods. 4\npísm. a) v časti „a doklad osvedčujúci splnenie predpokladu na výkon funkcie starostu\npodľa osobitného predpisu“, čl. I § 176 ods. 7 v časti „ako aj doklad osvedčujúci splnenie\npredpokladu na výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu“, čl. I § 177 ods. 1\npísm. e), čl. III a čl. IV zákona o podmienkach výkonu volebného práva s čl. 1 ods. 1, čl. 2\nods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 v spojení s čl. 30 ods. 1, 3 a 4, čl. 31 a čl. 69 ods. 3\nústavy.\n54. Podstata návrhu skupiny poslancov spočíva v namietaní neústavnosti zákonnej\nprekážky výkonu práva byť volený na funkciu starostu obce spočívajúcej v získaní\nminimálne stredného vzdelania. Skupina poslancov namieta ústavnú konformitu\nnapadnutých ustanovení zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktoré podmieňujú\nmožnosť kandidatúry na funkciu starostu obce (primátora mesta), resp. právo byť volený\nna funkciu starostu obce (primátora mesta) získaním aspoň stredného vzdelania podľa § 16\nods. 4 školského zákona. V zavedení vzdelanostného cenzu skupina poslancov vidí zásah do\nprincípov demokratického a právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy, princípu legality\nštátnej moci podľa čl. 2 ods. 2 ústavy, rovnosti v právach a neodňateľnosti základných práv\npodľa čl. 12 ods. 1 ústavy, práva na rovnaké zaobchádzanie podľa čl. 12 ods. 2 ústavy,\npráva zúčastňovať sa na správe verejných vecí podľa čl. 30 ods. 1 ústavy, princípu\nvšeobecnosti volebného práva podľa čl. 30 ods. 3 a čl. 69 ods. 3 ústavy, práva na prístup\nk voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 ústavy\na ústavného princípu ochrany slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti\npodľa čl. 31 ústavy. Skupina poslancov v zavedení podmienky získania aspoň stredného\nvzdelania pre kandidatúru na funkciu starostu obce (primátora mesta) a jej výkon vidí aj\nporušenie čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy, pretože je toho názoru, že napadnutou právnou úpravou\nzavedený vzdelanostný cenzus predstavuje neprípustné zákonné obmedzenie uvedených\nzákladných práv.\n\n28\n\nV.1 K medzinárodnoprávnej úprave práva byť volený za starostu obce\n(primátora mesta)\n55. Ústavný súd štandardne vykladá ústavu s prihliadnutím na medzinárodné právo.\nVychádza pritom jednak z čl. 1 ods. 2 ústavy, podľa ktorého Slovenská republika uznáva\na dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je\nviazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky, a v okolnostiach tejto veci aj z čl. 154c\nods. 1 ústavy, podľa ktorého medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných\nslobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným\nzákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho\nporiadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv.\nVolebné právo je na medzinárodnej úrovni najmä predmetom úpravy čl. 25\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach (vyhláška ministra\nzahraničných vecí č. 120/1976 Zb., ďalej len „medzinárodný pakt“) a čl. 3 Dodatkového\nprotokolu\n\nk\n\ndohovoru\n\n(oznámenie\n\nFederálneho\n\nministerstva\n\nzahraničných\n\nvecí\n\nč. 209/1992 Zb.).\n56. Podľa čl. 3 Dodatkového protokolu k dohovoru sa Vysoké zmluvné strany\nzaväzujú konať v primeraných intervaloch slobodné voľby s tajným hlasovaním\nza podmienok,\n\nktoré\n\nzabezpečia\n\nslobodné\n\nvyjadrenie\n\nnázorov\n\nľudu\n\npri\n\nvoľbe\n\nzákonodarného zboru.\n57. Už zo samotného znenia čl. 3 Dodatkového protokolu k dohovoru vyplýva\n(a potvrdzuje to aj početná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ďalej len\n„ESĽP“), že rozsah jeho pôsobnosti (ratione materiae) sa nevzťahuje na všetky voľby,\nresp. na voľby do každého zastupiteľského zboru, ale len na voľby do zákonodarného zboru.\nPri vymedzení pojmu „zákonodarný zbor“ ESĽP uznáva kľúčovú úlohu parlamentu\nv demokratickom štáte (rozsudok ESĽP z 9. apríla 2002 vo veci Podkolzina proti Lotyšsku,\nsťažnosť č. 46726/99, bod 34). Pod pojem „zákonodarný zbor“ v zmysle čl. 3 Dodatkového\nprotokolu k dohovoru judikatúra ESĽP nezaraďuje len celoštátny (národný) parlament\n(rozsudok ESĽP z 2. marca 1987 vo veci Mathieu-Mohin a Clerfayt v. Belgicko, séria A,\n\n29\n\nNo 113, bod 53). Tento pojem je podľa judikatúry ESĽP potrebné vykladať v závislosti\nna ústavnej štruktúre toho-ktorého štátu (rozsudok ESĽP vo veci Mathieu-Mohin a Clerfayt\nv. Belgicko, bod 53; rozsudok ESĽP z 18. februára 1999 vo veci Matthews v. Spojné\nkráľovstvo, sťažnosť č. 24833/94, bod 40). Za zákonodarný zbor tak možno za určitých\nokolností považovať aj orgány nižších samosprávnych celkov alebo nadnárodné\nzastupiteľské orgány, prípadne iné subjekty. Rozhodujúcim kritériom pre aplikáciu čl. 3\nDodatkového protokolu k dohovoru je „dostatočné zapojenie“ daného subjektu\ndo legislatívneho procesu. Vo všeobecnosti platí, že subjekty s minimálnou či reziduálnou\nlegislatívnou právomocou „zákonodarným zborom“ v zmysle čl. 3 Dodatkového protokolu\nk dohovoru nie sú. Z judikatúry ESĽP však nevyplýva žiadna všeobecná definícia toho, aký\nvýrazný musí byť „legislatívny aspekt“ v činnosti daného subjektu, aby ho bolo možné\npovažovať za zákonodarný zbor v zmysle čl. 3 Dodatkového protokolu k dohovoru.\nZa „zákonodarný zbor“ v zmysle čl. 3 Dodatkového protokolu k dohovoru možno\npovažovať orgány regionálnych celkov disponujúce značnou legislatívnou autonómiou.\nPokiaľ však regionálne zastupiteľské zbory nemajú samostatnú legislatívnu právomoc\na môžu vydávať iba odvodené právne normy nižšej právnej sily, nemožno ich považovať\nza „zákonodarný\n\nzbor“\n\nv\n\nzmysle\n\nčl.\n\n3\n\nDodatkového\n\nprotokolu\n\nk\n\ndohovoru\n\n(napr. rozhodnutie Európskej komisie pre ľudské práva z 5. júla 1985 vo veci BoothClibborn a ďalší proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 11391/85).\n58. V nadväznosti na uvedené ESĽP v rozhodnutí Hirst v. Spojené kráľovstvo\n(rozsudok ESĽP zo 6. októbra 2005 vo veci Hirst v. Spojené kráľovstvo, sťažnosť\nč. 74025/01) výslovne uvádza, že: „Komunálne voľby nespadajú do rámca článku 3\nProtokolu č. 1 k Dohovoru“.\n59. Napokon, z príslušných ustanovení ústavy a zákona Slovenskej národnej rady\nč. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no obecnom zriadení“) upravujúcich úlohy, resp. právomoci starostu obce, vyplýva,\nže starostu obce nemožno považovať za „zákonodarný zbor“ v zmysle čl. 3 Dodatkového\nprotokolu k dohovoru, keďže nedisponuje legislatívnou právomocou a napokon vôbec\nnepredstavuje kolektívny orgán. Pravidlá voľby starostu obce a v ich rámci podmienky\n\n30\n\nvýkonu práva byť volený na funkciu starostu obce (primátora mesta) tak nespadajú ratione\nmateriae do rozsahu vecnej pôsobnosti čl. 3 Dodatkového protokolu k dohovoru.\n60. Problematika miestnej samosprávy je na pôde Rady Európy upravená\nv Európskej charte miestnej samosprávy z 15. októbra 1985, ktorá pre Slovenskú republiku\nnadobudla platnosť 1. júna 2000 (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej\nrepubliky č. 336/2000 Z. z.). Európska charta miestnej samosprávy obsahuje úpravu\nvolebného práva v čl. 3 ods. 2, podľa ktorého toto právo [právo miestnych orgánov\nv medziach zákona spravovať a riadiť podstatnú časť verejných záležitostí v rámci ich\nkompetencií a v záujme miestneho obyvateľstva] vykonávajú rady alebo zastupiteľstvá,\nktorých členovia sú slobodne volení na základe priameho, rovného a všeobecného\nvolebného práva tajným hlasovaním, a ktoré môžu mať k dispozícii im podriadené výkonné\norgány.\n61. Z uvedeného znenia Európskej charty miestnej samosprávy vyplýva, že jej\núprava sa ratione materiae nevzťahuje na voľby do orgánov miestnej samosprávy, ktoré\ndisponujú výkonnými právomocami, ako to je v prípade starostov obcí (primátorov miest)\nv Slovenskej republike. Podľa čl. 13 ods. 1 zákona o obecnom zriadení starosta obce je\npredstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce. Ani Európska charta miestnej\nsamosprávy tak nie je na posúdenie ústavnej konformity napadnutej právne úpravy\nuplatniteľná.\n62. Podľa čl. 25 medzinárodného paktu každý občan má právo a možnosť bez\nakýchkoľvek rozdielov uvedených v článku 2 a bez neodôvodnených obmedzení:\na)\n\nzúčastňovať sa na vedení verejných záležitostí priamo alebo prostredníctvom\n\nslobodne volených zástupcov;\nb)\n\nvoliť a byt volený v pravidelných voľbách, ktoré sa budú konať na základe\n\nvšeobecného a rovného hlasovacieho práva, tajným hlasovaním zabezpečujúcim slobodu\nhlasovania;\nc)\n\nvstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny.\n\n31\n\n63. Podľa všeobecného komentára č. 25 (57) prijatého Výborom OSN pre ľudské\npráva\n\n12.\n\njúla\n\n1996\n\nna\n\nzáklade\n\nčl.\n\n40\n\nods.\n\n4\n\nmedzinárodného\n\npaktu\n\n(CCPR/C/21/Rev.1/Add.7 z 27. augusta 1996, bod 15) efektívna implementácia práva\na možnosti uchádzať sa o volenú funkciu požaduje, aby osoby oprávnené voliť mali\nslobodný výber kandidátov. Akékoľvek obmedzenie práva byť volený, ako minimálny vek,\nmusí byť ospravedlniteľné (justifiable) na základe objektívnych (objective) a rozumných\n(reasonable) kritérií. Osoby, ktoré sú inak spôsobilé byť volené, by nemali byť vylúčené\nna základe nerozumných, resp. neopodstatnených (unreasonable) alebo diskriminačných\npožiadaviek ako napr. vzdelanie, pobyt alebo pôvod, alebo z dôvodu politickej príslušnosti.\nNikto by nemal byť diskriminovaný alebo znevýhodňovaný iba preto, lebo kandiduje. Štáty\nby mali označiť a vysvetliť legislatívne ustanovenia, ktoré vylučujú nejakú skupinu alebo\nkategóriu osôb z volených funkcií. Podľa všeobecného komentára k čl. 25 medzinárodnému\npaktu (CCPR/C/21/Rev.1/Add.7 z 27. augusta 1996, bod 4) všetky podmienky, ktoré sa\nuplatňujú na výkon práv chránených čl. 25, by sa mali zakladať na objektívnych (objective)\na rozumných (reasonable) kritériách. Výkon týchto práv občanmi nesmie byť suspendovaný\nalebo odňatý okrem dôvodov, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú objektívne a rozumné.\nVšeobecný komentár č. 25 (57) prijatý Výborom OSN pre ľudské práva 12. júla 1996 síce\nnepredstavuje právne záväzný nástroj medzinárodného práva a do úvahy je potrebné\nrovnako vziať aj časové hľadisko, keď od jeho prijatia uplynulo už 20 rokov a súčasná\nsituácia môže vyvolávať otázky o jeho udržateľnosti a volať po prípadnej zmene pohľadu\nna otázky ním upravené, na rozdiel od iných právne záväzných nástrojov medzinárodného\npráva je však pre posúdenie ústavnosti napadnutej právnej úpravy relevantný, keďže sa\nvzťahuje aj na napadnutú právnu úpravu, a môže tak poslúžiť ako inšpiračný zdroj\na východisko úvah pre posúdenie ústavnej konformity napadnutej právnej úpravy,\nsamozrejme, zohľadňujúc iné právne záväzné normy ústavného či medzinárodnoprávneho\ncharakteru. Napokon, ani právne nezáväzné normy medzinárodného práva odporúčajúceho\ncharakteru nie sú bez právneho významu. Ich právna relevancia spočíva v povinnosti\nvnútroštátnych orgánov zohľadniť ich pri výklade relevantných ustanovení vnútroštátneho\npráva.\n\n32\n\n64. Všeobecný komentár k čl. 25 medzinárodnému paktu požaduje pre všetky\nobmedzenia aktívneho i pasívneho volebného práva, aby vyhovovali požiadavkám\nobjektívnosti a rozumnosti (body 4 a 15 všeobecného komentára k čl. 25 medzinárodného\npaktu, a pokiaľ ide o aktívne volebné právo, aj bod 10 všeobecného komentára k čl. 25\nmedzinárodného paktu). Všeobecný komentár k čl. 25 medzinárodného paktu navyše\nvýslovne vylučuje, aby dosiahnutý stupeň vzdelania mohol predstavovať legitímny\n(objektívny, rozumný a nediskriminačný) dôvod pozbavenia práva byť volený na verejnú\nfunkciu.\n65. Podľa bodu 1.1 Kódexu dobrej praxe vo volebných veciach (The Code of good\npractice in electoral Matters) schváleného Benátskou komisiou na jej 52. plenárnom\nzhromaždení 18. ‒ 19. októbra 2002 (CDL-AD(2002023rev): „Všeobecné volebné právo\nv podstate znamená, že všetky ľudské bytosti majú právo voliť a byť volené. Toto právo\nmôže, a v skutočnosti by aj malo byť, predmetom určitých podmienok:\na.\n\nVek ...\n\nb.\n\nŠtátna príslušnosť ...\n\nc.\n\nPobyt ...\n\nd.\n\nOdňatie práva voliť a byť volený:\n\ni.\n\nsmú byť prijaté ustanovenia odnímajúce jednotlivcom právo voliť a byť\n\nvolený, ale len za splnenia nasledujúcich kumulatívnych podmienok:\nii.\n\nmusí byť stanovené zákonom;\n\niii.\n\nmusí byť dodržaný princíp proporcionality; podmienky pre odňatie\n\njednotlivcom práva byť volený smú byť menej striktné ako podmienky pre odňatie práva\nvoliť.\niv.\n\nOdňatie sa musí zakladať na duševnej nespôsobilosti alebo odsúdení\n\nza závažný zločin.\nv.\n\nOkrem toho odňatie politických práv alebo uznanie za duševne nespôsobilého\n\nmusí byť vyslovené priamo v osobitnom rozhodnutí súdu.“\n66. Podľa dôvodovej správy ku Kódexu dobrej praxe vo volebných veciach:\n„Všeobecné volebné právo zahŕňa tak aktívne (právo voliť), ako aj pasívne volebné právo\n\n33\n\n(právo kandidovať vo voľbách/právo byť volený). Právo voliť a kandidovať vo voľbách/byť\nvolený môže podliehať viacerým podmienkam... Najčastejšími sú vek a štátna príslušnosť.“\n67. K bodu 1.1 písm. d) dôvodová správa ku Kódexu dobrej praxe vo volebných\nveciach uvádza, že „... smú byť prijaté ustanovenia suspendujúce politické práva. Takéto\nustanovenia však musia byť v súlade so zvyčajnými podmienkami, na základe ktorých\nmožno obmedziť základné práva; inými slovami, musia:\n- byť ustanovené zákonom;\n- rešpektovať princíp proporcionality;\n- byť založené na duševnej nespôsobilosti alebo trestnom odsúdení za závažný\nzločin...\nPodmienky pre odňatie jednotlivcom práva kandidovať vo voľbách smú byť menej\nstriktné ako podmienky pre odňatie práva voliť, keďže v stávke je zastávanie verejného\núradu a je legitímne vylúčiť osoby, ktorých pôsobenie v takom úrade by zasiahlo\ndo vyššieho verejného záujmu.“\n68.\n\nVychádzajúc\n\nna posúdenie\n\nústavnej\n\nz\n\nuvedenej\n\nkonformity\n\nmedzinárodnoprávnej\n\nnapadnutej\n\nprávnej\n\núpravy\n\núpravy\n\na\n\naplikovateľnej\naplikujúc\n\nju\n\nna ústavnoprávny poriadok Slovenskej republiky vychádzal aj ústavný súd zo všeobecnej\nzásady, že volebné právo ustanovené v čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy a súvisiace s uplatňovaním\nčl. 31 ústavy, ako aj volebné právo ustanovené v čl. 69 ods. 3 ústavy je obmedziteľné\nza podmienok ustanovených v čl. 13 ods. 2, 3 a 4 ústavy rovnako ako iné ústavou\ngarantované práva. V demokratickom štáte, kde je volebné právo všeobecné, musí pre každé\njeho (zákonné) obmedzenie a zvlášť pre čo i len dočasné odňatie možnosti jeho výkonu\nexistovať a byť deklarovaný legitímny cieľ spočívajúci v dôležitom verejnom záujme.\nObmedzenie výkonu volebného práva musí rovnako rešpektovať zásadu proporcionality.\n69. Ústavný prieskum dodržania zásady (testu) proporcionality je založený na troch\npo sebe nasledujúcich krokoch. Prvým krokom je jednak test existencie ústavou\nnevylúčeného a dostatočne dôležitého cieľa (test of legitimate aim/effect) a tiež test\nracionálnej väzby medzi napadnutou právnou úpravou a ňou sledovaným cieľom (účelom\n\n34\n\n(conduciveness)), teda hľadisko vhodnosti (Geeignetheit). Druhým krokom je zisťovanie\nkritéria nevyhnutnosti, resp. potrebnosti či použitia najmenej drastických, resp. šetrnejších\nprostriedkov (Erforderlichkeit, test of necessity, test of subsidiarity, least intrusiveness)\nk dosiahnutiu cieľa sledovaného napadnutou právnou úpravou. Napokon tretím krokom je\nhľadisko proporcionality v užšom zmysle slova (Angemessenheit, test of proporcionality\nin the strict sense, proporcionate effect; not overly onerous), ktorého obsah tvorí porovnanie\nmiery zásahov do ústavou chránených hodnôt vyvolaných uplatnením napadnutej právnej\núpravy (napr.: PL. ÚS 11/2013, PL. ÚS 3/09, m. m. PL. ÚS 19/09, m. m. PL. ÚS 23/06).\nV.2 Právna úprava pasívneho volebného práva v iných štátoch a miera podielu obce\nna prenesenom výkone štátnej správy\n70. Z analýzy vypracovanej ústavným súdom, predmetom ktorej bola komparácia\nprávnych úprav týkajúcich sa predpokladov na voľbu a výkon funkcie v orgánoch\nsamosprávy ‒ osobitne starostov (vzdelanostný cenzus vo voľbách starostov obcí) vyplýva,\nže v ostatných európskych štátoch sa požiadavka získania minimálneho vzdelania ako\npodmienka kandidatúry a výkonu práva byť volený do orgánov územnej samosprávy\na rovnako tak aj do parlamentu, resp. iných volených orgánov, nevyskytuje. Podmienku\nzískania minimálneho vzdelania pre výkon pasívneho volebného práva obsahuje\nz európskych krajín iba právny poriadok Turecka a okrem neho niektorých štátov mimo\núzemia Európy (napr. Tadžickej republiky, Čilskej republiky, Egyptskej arabskej republiky,\nThajského kráľovstva, Bhutanského kráľovstva, Pakistanskej islamskej republiky,\nDemokratickej republiky Kongo, Indonézskej republiky, Iránskej islamskej republiky,\nIrackej republiky, Somálska, Ománskeho sultanátu či Lýbie). Podmienka dosiahnutia\nminimálneho vzdelania sa v právnom poriadku Tureckej republiky vyskytuje pri\nkandidatúre a výkone práva byť volený do zákonodarného zboru, na funkciu prezidenta\na rovnako aj na funkciu starostu a člena obecného zastupiteľstva.\n71. Ústavný súd následne doplnil uvedenú analýzu o zistenie, aký podiel na výkone\nverejnej moci vykonávanej obcou (starostom obce) sa týka pôsobnosti v oblasti samosprávy\na aký pôsobnosti v oblasti preneseného výkonu štátnej správy (v zmysle § 4, § 5 a § 27\n\n35\n\nzákona o obecnom zriadení) a či je možné takýto podiel delenej kompetencie zistiť aj\nv okolitých štátoch. Z analýzy vyplýva, že obce na Slovensku vykonávajú verejnú moc\nv rámci preneseného výkonu štátnej správy a v rámci výkonu samosprávy v pomere 2 : 3\n(preneseného výkonu štátnej správy : výkonu samosprávy). Z analýzy rovnako vyplývajú\nkritické názory na nedostatočnú odbornú spôsobilosť obcí na niektorých úsekoch ich\nčinností (napr. úseku životného prostredia, školstva, stavebného poriadku či pozemných\nkomunikácií), a to práve tých, ktoré obec vykonáva v rámci preneseného výkonu štátnej\nsprávy. Trvanie na splnení určitých osobitných kvalifikačných predpokladov pre výkon\nodborných pozícií sa javí byť účelným.\nV.3 K namietanému zásahu do práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí podľa\nčl. 30 ods. 1 ústavy, princípu všeobecnosti volebného práva podľa čl. 30 ods. 3 ústavy\nv spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy a neodňateľnosti základných práv a slobôd podľa\nčl. 12 ods. 1 ústavy\n72. Ústavný súd v rámci posúdenia súladu napadnutej právnej úpravy s označenými\nustanoveniami ústavy pristúpil k preskúmaniu uvádzaných kritérií ústavne konformného\nobmedzenia základných práv a slobôd, konkrétne, či obmedzenie označených základných\npráv zavedením vzdelanostného cenzu pre kandidatúru a výkon práva byť volený na funkciu\nstarostu obce (primátora mesta) je ustanovené zákonom, rešpektuje podstatu označených\nzákladných práv a či – pri dodržaní zásady proporcionality – sleduje dosiahnutie\nlegitímneho cieľa a pre jeho dosiahnutie je vhodné a potrebné (nevyhnutné). Napokon\n(v rámci tretieho kroku testu proporcionality) je potrebné preskúmať, či napadnutá právna\núprava obstojí v rámci porovnania miery zásahov do jej uplatnením v kolízii stojacich\nústavou chránených hodnôt, a to všeobecnosti volebného práva a práva na dobrú správu veci\nverejných.\n73. V prejednávanej veci je nesporné, že obmedzenie základných práv označených\nskupinou poslancov zavedením vzdelanostného cenzu je potrebné v zmysle čl. 13 ods. 2\nústavy považovať za stanovené zákonom.\n\n36\n\n74. Zo zistení ústavného súdu nevyplýva a navyše ani účastníci konania vo svojich\npodaniach adresovaných ústavnému súdu relevantne nezdôvodnili, že napadnutá právna\núprava zavádzajúca vzdelanostný cenzus ako podmienku pre kandidatúru a výkon práva byť\nvolený na funkciu starostu obce (primátora mesta) nerešpektuje podstatu označených\nzákladných práv. Napadnutá právna úprava totiž nepopiera ani natrvalo neodníma skupinou\nposlancov označené základné práva, pretože jej účinkom je „len“ vylúčenie niektorých osôb\nzo skupiny osôb majúcich právo kandidovať a byť volené na funkciu starostu obce\n(primátora mesta) z dôvodu nesplnenia osobitnej podmienky (získanie aspoň stredného\nvzdelania podľa školského zákona). V prípade jej splnenia je dotknutým osobám výkon\npráva byť volený na uvedenú funkciu umožnený.\nK existencii legitímneho cieľa\n75. Pokiaľ ide o cieľ spočívajúci v dôležitom verejnom záujme, ktorý napadnutá\nprávna úprava podmieňujúca kandidatúru a výkon práva byť volený na funkciu starostu\nobce (primátora mesta) získaním minimálneho vzdelania sleduje, podľa odôvodnenia\npozmeňujúceho návrhu poslancov národnej rady k vládnemu návrhu zákona o podmienkach\nvýkonu volebného práva (tlač 659) – návrhu napadnutej právnej úpravy: „Účelom\npozmeňovacieho návrhu je vyriešiť dlhodobú spoločenskú diskusiu týkajúcu sa\nzabezpečenia výkonu funkcie starostu osobami, ktoré vzhľadom na svoje vzdelanie budú\nzárukou riadneho výkonu funkcie a dodržiavania právneho poriadku“.\n76. Podľa odôvodnenia napadnutej právnej úpravy cieľom obmedzenia kandidatúry\na výkonu práva byť volený na funkciu starostu obce (primátora mesta) na základe\nvzdelanostného cenzu je riadny výkon funkcie starostu obce a dodržiavanie právneho\nporiadku. Riadny výkon funkcie starostu obce a dodržiavanie právneho poriadku je podľa\nústavného súdu potrebné považovať za legitímne ciele predstavujúce dôležitý verejný\nzáujem chránený ústavou. Riadny výkon funkcie starostu obce je potrebné považovať\nza legitímny cieľ všeobecného záujmu aj s ohľadom na výkon úloh, ktoré ústava a zákon\nzverujú do pôsobnosti tejto funkcie, a to nielen v oblasti územnej samosprávy, ale aj\nv oblastiach preneseného výkonu úloh miestnej štátnej správy, kde vzhľadom na špecifiká\n\n37\n\njednotlivých oblastí sa vo väčšej miere požaduje disponovanie primeraným vzdelaním.\nNeadekvátny (nenáležitý) výkon funkcie starostu obce (primátora mesta) môže viesť\nk ohrozeniu plnenia úloh, ktoré ústava a zákon zverujú do pôsobnosti tejto funkcie,\na v dôsledku toho prípadne aj k ujme na právach a právom chránených záujmoch osôb\ndotknutých neadekvátnym (nenáležitým) výkonom tejto funkcie. Je nepochybne\nvo všeobecnom záujme, aby úlohy zverené starostovi obce boli plnené riadne, efektívne\na v súlade s právnym poriadkom.\n77. Pre posúdenie ústavnej konformity napadnutej právnej úpravy je preto potrebné\noveriť, či ňou zavedené obmedzenie kandidatúry a výkonu práva byť volený na funkciu\nstarostu obce (primátora mesta) spočívajúce v získaní minimálne stredného vzdelania je pre\ndosiahnutie cieľov, ktoré sleduje, vhodné a následne, či nejde nad rámec toho, čo je pre ich\ndosiahnutie nevyhnutné (potrebné), resp. či sledované ciele nie je možné dosiahnuť\nprostredníctvom úpravy, ktorá by vôbec alebo v menšom rozsahu obmedzovala kandidatúru\na výkon práva byť volený na funkciu starostu obce (primátora mesta).\nK vhodnosti napadnutej právnej úpravy\n78. Podľa skupiny poslancov osoby s dosiahnutým nižším vzdelaním (ako stredné\nvzdelanie podľa § 16 ods. 4 školského zákona) zákonodarca nepovažuje za dostatočne\nspôsobilé na riadny výkon funkcie starostu a dodržiavanie právneho poriadku. Skupina\nposlancov zastáva názor, že „len preto, že niekto nedosiahne určitý stupeň vzdelania,\nnemožno o ňom predpokladať, že nebude dodržiavať právny poriadok“. Podľa skupiny\nposlancov „Medzi dosiahnutým stupňom vzdelania a dobrým/zlým výkonom funkcie\nstarostu, resp. medzi dosiahnutým stupňom vzdelania a dodržiavaním právneho poriadku\nneexistuje žiadna priama korelácia.“. Skupina poslancov rovnako konštatuje, že „...\nk neefektívnemu, nehospodárnemu, protiprávnemu či akokoľvek inak zlému výkonu\nakejkoľvek verejnej funkcie, ktorá je obsadzovaná priamymi, všeobecnými a rovnými\nvoľbami dochádza aj v prípadoch, že konkrétna osoba dosiahla nielen stredné, ale aj vyššie\nvzdelanie...“. Podľa skupiny poslancov zákonodarca nepoužil prostriedky, ktoré by priamo\nviedli k dosiahnutiu cieľov sledovaných napadnutou právnou úpravou, ale „... plošne\n\n38\n\nobmedzil volebné právo pri voľbe starostu všetkým osobám, ktoré nedosahujú predpísané\nvzdelanie“.\n79. Podľa národnej rady zavedenie podmienky získania aspoň stredného vzdelania\npre adekvátny (riadny) výkon funkcie starostu obce je dané skutočnosťou, že obec okrem\nvýkonu samosprávnej pôsobnosti vykonáva podľa čl. 71 ods. 1 ústavy a § 5 zákona\no obecnom zriadení aj prenesený výkon štátnej správy.\n80. Ministerstvo vnútra, so stanoviskom ktorého sa v plnom rozsahu stotožnila aj\nvláda ako vedľajší účastník konania, zastúpená ministerstvom spravodlivosti, „... tiež citlivo\nvníma a registruje nízku kvalitu a efektivitu rozhodovania v danej oblasti verejnej správy“,\na uvedomuje si „... aktuálnosť problému nedostatku kvalifikovaných kandidátov na funkciu\nstarostu obce, najmä v malých obciach, a považuje ju za potrebné riešiť“. V zavedení\nvzdelanostného cenzu ako podmienky pre kandidatúru a výkon práva byť volený na funkciu\nstarostu obce (primátora mesta) však vidí aj praktické problémy, najmä v obciach s nízkym\npočtom obyvateľov, ktoré už pred zavedením vzdelanostného cenzu čelili problému\nobsadenia funkcie starostu obce. Podľa ministerstva vnútra „Je vysoká pravdepodobnosť, že\npo zavedení vzdelanostného cenzu v niektorých malých obciach nebude môcť nikto\nkandidovať.“. Podľa ministerstva vnútra neexistuje „... súvislosť alebo prepojenosť medzi\nstupňom vzdelania volených funkcionárov a dodržiavaním právnych predpisov. Takáto\nkorelácia nie je podložená žiadnymi objektívnymi skutočnosťami.“.\n81. K vhodnosti napadnutej právnej úpravy dosiahnuť ciele, ktoré sleduje, generálny\nprokurátor uvádza: „... z dlhodobého hľadiska sa na území Slovenskej republiky reálne\nukazuje, že zodpovedný výkon funkcií starostov obcí a primátorov miest nie je bez istej\nhranice dosiahnutého vzdelania reálne možný.“ Dôvodom je skutočnosť, že starostovia\nobce a primátori miest nevykonávajú len samosprávne úlohy, ale zákonodarca na nich v\nmnohých oblastiach preniesol výkon úloh miestnej štátnej správy, ktoré podľa generálneho\nprokurátora „nie je bez istej miery všeobecného vzdelania a rozhľadu možné zvládnuť“.\nPodľa generálneho prokurátora pre posúdenie kritéria vhodnosti napadnutej právnej úpravy\nmá byť rozhodujúcou „... práve táto sféra pôsobnosti (prenesený výkon štátnej správy)...,\n\n39\n\nkeďže štát zodpovedá za to, aby boli úlohy, ktoré delegoval na samosprávy obci a miest,\nplnené zákonne, efektívne a v súlade so zásadami dobrej verejnej správy“. Podľa\ngenerálneho prokurátora je napadnutá právna úprava spôsobilá dosiahnuť ňou sledované\nciele.\n82. Podľa ústavného súdu medzi podmienkou získania aspoň stredného vzdelania\npodľa § 16 ods. 4 školského zákona pre kandidatúru a výkon práva byť volený na funkciu\nstarostu obce (primátora mesta) a cieľmi, ktoré napadnutá právna úprava sleduje, existuje\nracionálna väzba, pokiaľ ide o cieľ spočívajúci v riadnom výkone funkcie starostu obce.\nPrimerané vzdelanie možno považovať za predpoklad riadneho výkonu funkcie starostu\nobce. Výkon funkcie starostu obce spočívajúci vo výkone úloh územnej samosprávy, ako aj\nzákonom prenesenom výkone určených úloh miestnej štátnej správy môže byť nepochybne\nkvalitnejší v prípade osôb s primeraným vzdelaním. Rovnako možno konštatovať, že u osôb\ns primeraným vzdelaním je väčší predpoklad dodržiavania právneho poriadku\npredovšetkým z pohľadu prípadného porušovania právnych predpisov z dôvodu ich\nneznalosti. Pre adekvátnu znalosť právnej úpravy je však nutné získať osobitné vzdelanie\nv oblasti práva. Získanie stredného vzdelania podľa § 16 ods. 4 školského zákona nie je\npriamo spôsobilé viesť k dodržiavaniu právneho poriadku. Ten nemusia dodržiavať ani\nosoby, ktoré získali aj vysokoškolské vzdelanie a, naopak, môžu dodržiavať osoby, ktoré\nzískali len povinné základné vzdelanie. Napokon, dodržiavanie právnej úpravy je vo veľkej\nmiere závislé nielen od jej poznania, ale aj od osobného postoja jednotlivca k nej, jeho\ncharakterových vlastností či rôznych motívov a pohnútok, ako aj mnohých iných vonkajších\nokolností. Získanie minimálne stredného vzdelania podľa § 16 ods. 4 školského zákona\npreto nie je pre dosiahnutie cieľa spočívajúceho v dodržiavaní právneho poriadku zo strany\nosôb vykonávajúcich funkciu starostu obce (primátora mesta) vhodným prostriedkom.\nK nevyhnutnosti napadnutej právnej úpravy\n83. V rámci preskúmania nevyhnutnosti (potrebnosti) napadnutej právnej úpravy\nobmedzujúcej kandidatúru a výkon práva byť volený na funkciu starostu obce (primátora\nmesta) získaním aspoň stredného vzdelania podľa § 16 ods. 4 školského zákona pre riadny\n\n40\n\nvýkon funkcie starostu obce (primátora mesta) je potrebné zistiť, či si možno predstaviť\nopatrenia, ktoré by kandidatúru a výkon práva byť volený na funkciu starostu obce\n(primátora mesta) neobmedzovali vôbec alebo obmedzovali v menšom rozsahu ako\nnapadnutá právna úprava a zároveň by účinne prispievali k dosiahnutiu cieľa, ktorý\nnapadnutá právna úprava sleduje. V tomto kontexte je potrebné preskúmať, či ujma\nspôsobená napadnutou právnou úpravou osobám, ktoré nezískali aspoň stredné vzdelanie\npodľa § 16 ods. 4 školského zákona a ktoré sú v dôsledku toho vylúčené z možnosti\nkandidovať vo voľbách a byť volené na funkciu starostu obce (primátora mesta), nejde nad\nrámec toho, čo je potrebné (nevyhnutné) pre dosiahnutie cieľa, ktorý napadnutá právna\núprava sleduje.\n84. Podľa skupiny poslancov pre dosiahnutie cieľov, ktoré napadnutá právna úprava\nsleduje, je potrebné „... použiť zásadne iné (právne) prostriedky, než je obmedzenie\nvolebného práva paušálne pre všetky osoby, ktoré nedosahujú predpísaný stupeň\nvzdelania“.\n85. Podľa generálneho prokurátora „Iné opatrenia, ktoré by zabezpečili vzdelanie,\nväčší prehľad, a tým pádom lepší štart pri výkone funkcií starostov a primátorov, nie sú\nznáme. Do úvahy nepripadajú žiadne špeciálne prípravné kurzy, ani predĺženie základnej\nškolskej dochádzky až na 12 rokov.“.\n86. Podľa ústavného súdu zavedenie vzdelanostného cenzu ako podmienky pre\nkandidatúru a výkon práva byť volený na funkciu starostu obce (primátora mesta)\nnepredstavuje nevyhnutný prostriedok pre zabezpečenie riadneho výkonu funkcie starostu\nobce. Spôsobilosť pre riadny výkon funkcie starostu obce (primátora mesta) je možné\ndosiahnuť aj prostredníctvom iných opatrení ako len získaním aspoň stredného vzdelania\npodľa § 16 ods. 4 školského zákona. Ústavný súd sa nestotožňuje s názorom generálneho\nprokurátora,\n\nže\n\ndo\n\núvahy\n\nprípadne\n\nneprichádzajú\n\nžiadne\n\nšpeciálne\n\nprípravné,\n\nresp. vzdelávacie kurzy. Získanie vzdelania primeraného pre riadny výkon funkcie starostu\nobce napokon môže byť predmetom aj samovzdelávania. Osoby uchádzajúce sa o funkciu\nstarostu obce (primátora mesta) si musia byť vedomé plnenia úloh, ktoré sa na výkon\n\n41\n\nfunkcie starostu obce viažu. Za ich riadne plnenie a napokon aj za dodržiavanie právneho\nporiadku nesú zodpovednosť. V prípade, ak riadne neplnia úlohy im zverené, čl. 69 ods. 3\nústavy z dôvodov a spôsobom ustanovených zákonom pripúšťa odvolanie starostu obce\npred uplynutím volebného obdobia. Podľa § 13a ods. 3 zákona o obecnom zriadení možno\nstarostu obce odvolať, ak hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, alebo\nporušuje ústavu, ústavné zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Ujma\nspôsobená paušálnym a automatickým obmedzením kandidatúry a výkonu práva byť volený\nna funkciu starostu obce (primátora mesta) osobám, ktoré nezískali napadnutou právnou\núpravou predpísaný formálny stupeň vzdelania, ide nad rámec toho, čo je pre dosiahnutie\nriadneho výkonu funkcie starostu obce (primátora mesta) potrebné (nevyhnutné).\n87. Ústavný súd sa stotožňuje s názorom zástupcu skupiny poslancov predneseným\nna verejnom pojednávaní konanom 12. októbra 2016, podľa ktorého za alternatívny\nprostriedok sledujúci riadny výkon funkcie starostu obce (primátora mesta) možno\npovažovať inštitút nútenej správy. Ministerstvo financií Slovenskej republiky môže podľa\n§ 19 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnúť o zavedení nútenej\nsprávy obce. Aj keď súčasná úprava uplatnenie inštitútu nútenej správy obce spája\ns ekonomickými ukazovateľmi a finančnou schopnosťou obce a neumožňuje jeho\nuplatnenie aj na prípady faktickej neschopnosti a nespôsobilosti orgánov územnej\nsamosprávy riadne vykonávať im zverené úlohy, či už vo veciach územnej samosprávy\nalebo veciach preneseného výkonu štátnej správy, zákonodarca má možnosť rozšíriť\nmožnosti uplatnenia tohto inštitútu aj na takéto prípady.\n88. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že existujú iné rozumné\nprostriedky objektívne spôsobilé dosiahnuť riadny výkonu funkcie starostu obce (primátora\nmesta), resp. riadny výkon úloh starostu obce (primátora mesta), a ktoré pritom\nneobmedzujú kandidatúru a výkon práva byť volený na funkciu starostu obce (primátora\nmesta) tak ako napadnutá právna úprava. Napadnutá právna úprava ide preto nad rámec\ntoho, čo je nevyhnutné pre dosiahnutie ňou sledovaného cieľa, v dôsledku čoho predstavuje\nústavne neprípustné obmedzenie výkonu označených základných práv – práva zúčastňovať\n\n42\n\nsa na správe verejných vecí priamo a práva byť volený na funkciu starostu obce (primátora\nmesta).\n89. Už na základe konštatovania, že napadnutá právna úprava nevyhovuje ústavnému\nimperatívu nevyhnutnosti (potrebnosti) pre dosiahnutie ňou sledovaného legitímneho cieľa,\nje daný dôvod na vyslovenie jej neústavnosti a nie je potrebné preskúmať ju ešte optikou\ntretieho kroku testu proporcionality, ktorým je posúdenie miery zásahov napadnutej právnej\núpravy do ústavou chránených hodnôt. Keďže komplexné posúdenie okolnosti\npredstavujúcej dôvod na prijatie napadnutej právnej úpravy – neadekvátny výkon funkcie\nstarostu obce (primátora mesta) v niektorých obciach (mestách) z dôvodu jej výkonu\nnekvalifikovanými osobami, je možné len v kontexte aj tretieho kroku testu proporcionality,\nústavný súd pristúpil aj k nemu.\nK posúdeniu miery zásahov napadnutej právnej úpravy do ústavou chránených hodnôt\n90. V úvode porovnania miery zásahov do princípu všeobecnosti práva byť volený\nna funkciu starostu obce (primátora mesta) a práva na dobrú správu veci verejných je\npotrebné poznamenať, že obe ústavou chránené hodnoty je potrebné považovať za hodnoty\nrovnakej dôležitosti. Princíp všeobecnosti pasívneho volebného práva vymedzujúci, kto sa\nako kandidát môže zúčastniť volieb a byť volený na výkon volenej funkcie, predstavuje\njeden zo základných princípov demokratického fungovania spoločnosti a vo svojej podstate\nznamená možnosť všetkých bez rozdielu zúčastniť sa priamo na správe veci verejných.\nPrávo na dobrú správu veci verejných možno rovnako považovať za nevyhnutný prvok\nfungovania demokratického a právneho štátu požadujúci otvorený, zodpovedný, kvalitný\na efektívny výkon verejnej správy zohľadňujúci potreby miestneho obyvateľstva\na poskytujúci im garancie hmotnoprávneho a procesnoprávneho charakteru pri ich kontakte\ns orgánmi verejnej moci.\n91. Pokiaľ ide o porovnanie miery zásahov do všeobecnosti pasívneho volebného\npráva a práva na dobrú správu veci verejných vyvolaných uplatnením napadnutej právnej\núpravy, je potrebné uviesť, že napadnutá právna úprava tým, že z možnosti kandidovať\n\n43\n\nvo voľbách a byť volený na výkon funkcie starostu obce (primátora mesta) úplne vylučuje\nosoby, ktoré nezískali aspoň stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 školského zákona,\npredstavuje zásah do princípu všeobecnosti volebného práva vysokej intenzity. Ako vysoko\ndôležitý, samozrejme, možno rovnako hodnotiť aj zámer zabezpečiť prostredníctvom\nnapadnutej právnej úpravy dobrú správu veci verejných. Miera, intenzita, dosiahnutia dobrej\nsprávy veci verejných je však v kontexte napadnutej právnej úpravy nižšia ako miera zásahu\ndo princípu všeobecnosti pasívneho volebného práva vo voľbách na funkciu starostu obce\n(primátora mesta). Jednak, okruh napadnutou právnou úpravou dotknutých osôb, ktoré sú\nvylúčené z možnosti kandidatúry vo voľbách a výkonu funkcie starostu obce (primátora\nmesta) je oveľa väčší ako okruh osôb, ktoré v dôsledku nezískania minimálne stredného\nvzdelania podľa § 16 ods. 4 školského zákona nemusia byť zárukou dobrej správy veci\nverejných, jednak, osoby, ktoré vo voľbách uplatňujú svoje aktívne volebné právo, majú\nmožnosť disponovať informáciami o schopnosti a predpokladoch kandidátov vo voľbách\nna riadnu správu veci verejných a v prípade pochybností o tom, že budú zárukou dobrej\nsprávy veci verejných, neodovzdať im svoj hlas, a napokon, samotná skutočnosť,\nže kandidát na volenú funkciu nezískal požadované minimálne vzdelanie, nemusí v prípade\njeho zvolenia na volenú funkciu viesť k nezabezpečovaniu dobrej správy veci verejných.\nPodľa ústavného súdu napadnutá právna úprava obmedzuje všeobecnosť pasívneho\nvolebného práva vo voľbách na funkciu starostu obce (primátora mesta) vo väčšej miere,\nako umožňuje dosiahnutie inej ústavou chránenej hodnoty, a to dobrej správy veci\nverejných. Ak miera zásahu do pasívneho volebného práva vo voľbách na funkciu starostu\nobce (primátora mesta) je veľká (závažná) a ak miera dôležitosti (významu) ochrany práva\nna riadnu správu veci verejných uplatnením napadnutej právnej úpravy je nízka, dôležitosť\nsledovania riadnej správy veci verejných napadnutou právnou úpravou nemôže z ústavného\nhľadiska ospravedlniť obmedzenie práva kandidovať vo voľbách a byť volený na funkciu\nstarostu obce (primátora mesta). V okolnostiach posudzovanej veci možno mieru naplnenia\noboch v kolízii stojacich ústavou chránených hodnôt optimalizovať nahradením napadnutej\nprávnej úpravy legislatívnym nástrojom, ktorý konflikt medzi ústavou chránenými\nhodnotami nezakladá, napr. rozšírením možnosti uplatnenia inštitútu nútenej správy.\n\n44\n\n92. Tým, že zákonodarca napadnutou právnou úpravou ústavne neprípustným\nspôsobom zbavil osoby, ktoré nezískali minimálne stredné vzdelanie podľa školského\nzákona, práva byť volený na funkciu starostu obce (primátora mesta), zasiahol tak aj\ndo čl. 12 ods. 1 ústavy, podľa ktorého základné práva a slobody sú inter alia neodňateľné.\n93. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté ustanovenia\nčl. I § 165 v časti „a spĺňa predpoklady na výkon funkcie starostu podľa osobitného\npredpisu“, čl. I § 176 ods. 4 písm. a) v časti „a doklad osvedčujúci splnenie predpokladu\nna výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu“, čl. I § 176 ods. 7 v časti „ako aj\ndoklad osvedčujúci splnenie predpokladu na výkon funkcie starostu podľa osobitného\npredpisu“, čl. I § 177 ods. 1 písm. e), čl. III a čl. IV zákona o podmienkach výkonu\nvolebného práva nie sú v súlade s čl. 12 ods. 1 a čl. 30 ods. 1 a 3 ústavy v spojení s čl. 13\nods. 4 ústavy.\nV.4 K namietanému zásahu do práva na rovnaké zaobchádzanie podľa čl. 12 ods. 2\nústavy a práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých\npodmienok podľa čl. 30 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy\n94. Vychádzajúc z modelu materiálneho chápania rovnosti ústavný súd považuje\nza potrebné zdôrazniť, že nie je dôležité, aké rozdiely medzi ľuďmi existujú, pretože ľudia\nmajú rovnakú hodnotu, a preto zasluhujú rovnakú starostlivosť a rešpekt (čl. 12 ods. 1\nústavy). Vyplýva to zo všeobecných hodnôt ľudskej dôstojnosti, autonómnosti a rovnakej\nceny každého indivídua, ktoré tvoria základ pre zákaz nespravodlivej diskriminácie\nľudských bytostí bez ohľadu na ich postavenie v spoločnosti (PL. ÚS 8/04).\n95. Podľa judikatúry ústavného súdu ustanovenie čl. 12 ods. 2 ústavy má všeobecný,\ndeklaratívny charakter, a nie charakter základného ľudského práva a slobody. Jeho použitia\nsa možno dovolávať len v spojitosti s ochranou konkrétnych základných práv a slobôd\nuvedených v ústave (I. ÚS 17/99). Okrem všeobecného ustanovenia o rovnosti ústava\nobsahuje aj osobitné ustanovenia o rovnosti, medzi ktoré patrí aj ustanovenie čl. 30 ods. 4,\nktoré požaduje, aby občania mali k voleným a iným verejným funkciám prístup\n\n45\n\nza rovnakých podmienok. V rozsahu prístupu k voleným funkciám sa ustanovením čl. 30\nods. 4 ústavy zaručuje pasívne volebné právo, možnosť byť volený za zástupcu iných\nobčanov a v ich mene vykonávať moc, ktorá podľa čl. 2 ods. 1 ústavy pochádza od nich\n(II. ÚS 48/97). Podľa judikatúry ústavného súdu prístup za rovnakých podmienok znamená,\nže nemožno v procese tvorby či aplikácie práva preferovať alebo diskriminovať niektoré\nsubjekty pred inými pri ich uchádzaní sa o verejné funkcie (PL. ÚS 19/98, PL. ÚS 35/03).\nPodľa judikatúry ústavného súdu (II. ÚS 5/03, III. ÚS 561/2014) k diskriminácii dochádza\nvtedy, ak sa s jednou skupinou adresátov noriem v porovnaní s inou skupinou zaobchádza\ninak, hoci medzi oboma skupinami nie sú rozdiely takého druhu a takej závažnosti,\nže odôvodňujú takéto nerovnaké zaobchádzanie.\n96. Podľa skupiny poslancov zákonodarca prijatím napadnutej právnej úpravy porušil\nčl. 12 ods. 2 ústavy, pretože odňal právo byť volený na funkciu starostu obce (primátora\nmesta) osobám, ktoré nedosiahli aspoň stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 školského\nzákona, čím ich poškodil pri výkone ich všeobecného pasívneho volebného práva, a to\nna základe ich iného postavenia, ktorým je nedosiahnutie požadovaného vzdelania. Skupina\nposlancov vidí zásah do práva na rovnaké zaobchádzanie v samotnej skutočnosti, ktorou je\nzavedenie vzdelanostného cenzu pre právo byť volený na funkciu starostu obce (primátora\nmesta). Okrem toho podľa skupiny poslancov odňatie práva byť volený na funkciu starostu\nobce (primátora mesta) z dôvodu nedosiahnutia požadovaného vzdelania bolo vykonané\nselektívne, keďže sa týka len volieb do funkcie starostu obce a netýka sa volieb do iných\nvolených funkcií.\n97. Podľa vyjadrenia generálneho prokurátora s tvrdením skupiny poslancov,\nže napadnutá právna úprava zasahuje do práva na prístup k voleným a iným verejným\nfunkciám za rovnakých podmienok, sa nemožno stotožniť z dôvodu, „... že vzdelanostný\ncenzus zaviedol zákonodarca pre všetkých potenciálnych kandidátov na starostov obcí\na primátorov miest, a teda neexistuje dvojkoľajnosť právnej úpravy v prístupe k volenej\nfunkcii“. Podľa generálneho prokurátora však napadnutá právna úprava pôsobí\ndiskriminačne, „... keďže sa vzťahuje výlučne na starostov obcí a primátorov miest\na opomína predsedov vyšších územných celkov, ktorí sú výkonnými orgánmi samosprávy\n\n46\n\nporovnateľnými so starostami a primátormi miest“. Podľa generálneho prokurátora\n„zákonodarca mal teda buď upustiť od prijatia vzdelanostného cenzu pre starostov\na primátorov alebo v súlade... s princípmi právneho štátu a rovnosti, takúto podmienku\nustanoviť aj pre predsedov vyšších územných celkov“. Podľa generálneho prokurátora je\nnevyhnutné, aby právna úprava týkajúca sa funkcií starostu obce a predsedu vyššieho\núzemného celku bola identická aj v podmienkach, ktoré sú kladené na kandidátov na výkon\ntýchto funkcií. Podľa generálneho prokurátora „Nie je totiž možné vyžadovať od starostov\nukončené stredné vzdelanie vzhľadom na efektivitu výkonu verejnej správy a istú mieru\npredpokladov na vykonávanie zvereného mandátu a naopak, pri predsedoch VÚC, ktorí\nvykonávajú v rámci svojej územnej jednotky taktiež úlohy samosprávy, ako aj prenesený\nvýkon štátnej správy (školstvo, doprava, dane atď.), takéto vzdelanie nevyžadovať...“.\n98. Podľa ústavného súdu napadnutá právna úprava pôsobí diskriminačne a zasahuje\ndo práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok, keďže\nzaobchádza s jednou skupinou adresátov noriem (osobami, ktoré získali aspoň stredné\nvzdelanie podľa § 16 ods. 4 školského zákona) v porovnaní s inou skupinou (osobami, ktoré\nnezískali aspoň stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 školského zákona) inak, a to tak,\nže zatiaľ čo osobám patriacim do prvej skupiny priznáva právo kandidovať a byť volený\nna funkciu starostu obce (primátora mesta), osobám patriacim do druhej skupiny takéto\nprávo nepriznáva, hoci medzi oboma skupinami nie sú rozdiely takého druhu a takej\nzávažnosti, ktoré by odôvodňovali takéto nerovnaké zaobchádzanie.\n99. Aj keď je princíp rovnosti v moderných demokraciách a podľa ústavy\nfundamentálnym princípom, napriek tomu neznamená absolútnu rovnosť, totiž absolútne\nrovnaké zaobchádzanie s každým a v každej situácii. Právo na rovnaké zaobchádzanie\nv prístupe k voleným a iným verejným funkciám je rovnako ako iné ústavou garantované\npráva obmedziteľné za podmienok ustanovených v čl. 13 ods. 2, 3 a 4 ústavy a vrátane\nrešpektovania princípu proporcionality. Pre ústavne prípustné obmedzenie základného práva\nsa požaduje existencia legitímneho cieľa spočívajúceho v dôležitom verejnom záujme\na primeranosť prostriedku pre jeho dosiahnutie. Zásah do základného práva tak musí obstáť\naj z hľadiska proporcionality.\n\n47\n\n100. Ústavný súd už pri preskúmavaní súladu napadnutej právnej úpravy\nso základným právom zúčastňovať sa na správe verejných vecí podľa čl. 30 ods. 1 ústavy\na princípom všeobecnosti volebného práva podľa čl. 30 ods. 3 ústavy dospel k záveru,\nže napadnutá právna úprava ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné pre dosiahnutie ňou\nsledovaného cieľa. Uvedený záver je aplikovateľný aj pre posúdenie ústavnej konformity\nnamietaného zásahu do práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám\nza rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 ústavy a v spojitosti s ním aj do práva\nna rovnaké zaobchádzanie (zákazu diskriminácie) podľa čl. 12 ods. 2 ústavy. Keďže\nnapadnutá právna úprava predstavuje obmedzenie práva na prístup k voleným a iným\nverejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 ústavy a v spojitosti s tým\naj do práva na rovnaké zaobchádzanie podľa čl. 12 ods. 2 ústavy, pričom ide nad rámec\ntoho, čo je nevyhnutné pre dosiahnutie ňou sledovaného cieľa, ústavný súd dospel k záveru,\nže napadnutá právna úprava predstavuje ústavne neprípustný zásah aj do práva na prístup\nk voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 ústavy\na v spojitosti s tým aj do práva na rovnaké zaobchádzanie podľa čl. 12 ods. 2 ústavy.\n101. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté ustanovenia\nčl. I § 165 v časti „a spĺňa predpoklady na výkon funkcie starostu podľa osobitného\npredpisu“, čl. I § 176 ods. 4 písm. a) v časti „a doklad osvedčujúci splnenie predpokladu\nna výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu“, čl. I § 176 ods. 7 v časti „ako aj\ndoklad osvedčujúci splnenie predpokladu na výkon funkcie starostu podľa osobitného\npredpisu“, čl. I § 177 ods. 1 písm. e), čl. III a čl. IV zákona o podmienkach výkonu\nvolebného práva nie sú v súlade s čl. 12 ods. 2 a čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 13 ods. 4\nústavy.\nV.5 K namietanému zásahu do ústavného princípu ochrany slobodnej súťaže\npolitických síl v demokratickej spoločnosti podľa čl. 31 ústavy\n102. Podľa judikatúry ústavného súdu čl. 31 ústavy sa zaručuje ústavný princíp\ntvorby a aplikácie všetkých politických práv, ktoré sa zaručujú v treťom oddiele druhej\nhlavy ústavy, a svojou povahou ovplyvňuje a predurčuje spôsob formovania politických síl\n\n48\n\nv demokratickej spoločnosti (PL. ÚS 64/2007). Ústavný princíp ochrany slobodnej\nsúťaže politických síl patrí k ústavným zárukám stabilizácie demokracie a právneho štátu\n(PL. ÚS 19/98). Článok 31 ústavy vymedzuje hranice obsahu tvorby zákonov upravujúcich\npolitické práva a slobody. Predstavuje ústavný príkaz pre národnú radu, aby pri prijímaní\nzákonov, ktoré upravujú politické práva (v prípade napadnutej právnej úpravy volebné\nprávo), bezvýhradne rešpektovala slobodnú súťaž politických síl ako základný princíp\ndemokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádza svoje vyjadrenie\npredovšetkým vo voľbách a je základným predpokladom a podmienkou fungovania\ndemokratického štátu (m. m. PL. ÚS 19/98, PL. ÚS 82/07, PL. ÚS 64/2014).\n103. Podľa skupiny poslancov napadnutá právna úprava je v rozpore s čl. 31 ústavy,\npretože obmedzuje slobodnú súťaž politických síl, robí ju neslobodnou a deformuje ju.\nPodľa skupiny poslancov napadnuté ustanovenia zákona o podmienkach výkonu volebného\npráva „... obmedzujú nielen tých, ktorí si uplatňujú svoje pasívne volebné právo, pretože je\nim znemožnené súťažiť, ale aj tých, ktorí si uplatňujú svoje aktívne volebné právo, pretože je\nim obmedzovaný výber“. Podľa skupiny poslancov „Pokiaľ je určitá skupina osôb... z tejto\nsúťaže vylúčená... táto súťaž už nie je slobodná. Nemôže sa v nej naplno uplatniť\nkonkurencia politických síl, konkurencia vízií spravovania vecí verejných, konkurencia\nskúseností a teda konkurencia ponúk. Aj tí voliči, ktorí prídu uplatniť svoje aktívne volebné\nprávo, sú v konečnom dôsledku obmedzení vo výbere.“.\n104. Podľa vyjadrenia generálneho prokurátora napadnutá právna úprava neporušuje\nčl. 31 ústavy, keďže „minimálne dosiahnuté vzdelanie ako zákonná podmienka je určená\npre potenciálnych kandidátov z celého politického spektra, platí pre všetky subjekty (či už\nstranícke alebo nestranícke) so všetkými politickými preferenciami a zaradením\nrovnako...“.\n105. Podľa ústavného súdu obmedzenie kandidatúry a výkonu práva byť volený\nna funkciu starostu obce (primátora mesta) osobám, ktoré nezískali aspoň stredné vzdelanie\npodľa § 16 ods. 4 školského zákona, ktoré (ako už na to ústavný súd poukázal) predstavuje\nústavne neprípustný spôsob obmedzenia práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí\n\n49\n\na princípu všeobecnosti volieb, ako aj práva na prístup k voleným a iným verejným\nfunkciám za rovnakých podmienok (a v spojitosti s týmto právom aj práva na rovnaké\nzaobchádzanie), má vplyv na slobodnú súťaž politických síl, pretože z nej ústavne\nneprípustným spôsobom vylučuje osoby, ktoré napadnutou právnou úpravou požadované\nvzdelanie nedosiahli ,a taktiež obmedzuje vo výbere kandidátov osoby uplatňujúce svoje\nprávo voliť.\n106. Ústavný súd pripomína, že medzi možnosťami zákonodarcu zasahovať\ndo základných práv a slobôd a možnosťami zasahovať do slobodnej súťaže politických síl je\nzásadný rozdiel. Podľa čl. 13 ods. 2 ústavy medze základných práv a slobôd možno upraviť\nza podmienok ustanovených ústavou len zákonom. Vo vzťahu k politickým právam je však\npotrebné rešpektovať čl. 31 ústavy, ktorý slobodnú súťaž politických síl nielenže\nneumožňuje zákonmi obmedzovať, ale od zákonov, a to predovšetkým volebných zákonov,\npožaduje, aby umožňovali a ochraňovali túto slobodnú súťaž vrátane výkladu a používania\ntakejto zákonnej úpravy (PL. ÚS 19/98). Možno konštatovať, že ani túto ústavnú\npožiadavku napadnutá právna úprava nerešpektuje.\n107. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté ustanovenia\nčl. I § 165 v časti „a spĺňa predpoklady na výkon funkcie starostu podľa osobitného\npredpisu“, čl. I § 176 ods. 4 písm. a) v časti „a doklad osvedčujúci splnenie predpokladu\nna výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu“, čl. I § 176 ods. 7 v časti „ako aj\ndoklad osvedčujúci splnenie predpokladu na výkon funkcie starostu podľa osobitného\npredpisu“, čl. I § 177 ods. 1 písm. e), čl. III a čl. IV zákona o podmienkach výkonu\nvolebného práva nie sú v súlade s čl. 31 ústavy.\nV.6 K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy s princípmi demokratického\na právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy\n108. Z čl. 1 ods. 1 ústavy inter alia vyplýva povinnosť zákonodarcu pri výkone\nsvojich právomocí rešpektovať princípy materiálneho právneho štátu, okrem iného princíp\nprávnej istoty, spravodlivosti, proporcionality či primeranosti. Koncepcia materiálneho\n\n50\n\nprávneho štátu zahŕňa požiadavku na obsahovú a hodnotovú kvalitu právnej normy, ktorá\nmá zaistiť primeranosť použitého právneho prostriedku implementovaného vo zvolenej\nlegislatívnej regulácii vo vzťahu k legitímnemu cieľu sledovanému zákonodarcom\n(zákonodarcom deklarovanému účelu právnej regulácie) a súlad zvoleného legislatívneho\nopatrenia s ústavnými princípmi a demokratickými hodnotami vytvárajúcimi koncept\nmateriálneho právneho štátu (PL. ÚS 106/2011, obdobne aj napr. PL. ÚS 22/06).\n109. Podľa ústavného súdu je napadnutá právna úprava v rozpore s koncepciou\nmateriálneho právneho štátu zakotvenou v čl. 1 ods. 1 ústavy, keďže nezaisťuje primeranosť\npoužitého právneho prostriedku implementovaného vo zvolenej legislatívnej regulácii\n(vzdelanostného cenzu pre právo byť volený na funkciu starostu obce/primátora mesta)\nvo vzťahu k legitímnemu cieľu sledovanému zákonodarcom (riadny výkone funkcie starostu\nobce a dodržiavanie právneho poriadku) a súlad zvoleného legislatívneho opatrenia\ns ústavnými princípmi a demokratickými hodnotami vytvárajúcimi koncept materiálneho\nprávneho štátu, konkrétne s princípmi všeobecnosti volebného práva, zákazu diskriminácie,\nochrany slobodnej súťaže politických síl a proporcionality či primeranosti.\n110. Napadnutá právna úprava je rovnako v rozpore s koncepciou demokratického\nštátu, keďže skutočná demokracia nemôže existovať bez uznania suverenity ľudu a jeho\npráva zvoliť si svojich zástupcov v pravidelných a slobodných voľbách a bez uznania\nzákladných ústavných hodnôt (ako je napr. aj princíp materiálneho právneho štátu), v centre\nktorých stojí ochrana základných práv a slobôd. Skutočná demokracia sa zakladá\nna požiadavke rešpektovania ľudskej dôstojnosti a rovnosti ľudí.\n111. Napokon, podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu dovolávať sa rozporu\ns čl. 1 ods. 1 ústavy je možné v spojitosti s iným článkom ústavy, ktorý obsahuje konkrétne\npráva alebo slobody. Článok 1 ods. 1 ústavy vyjadruje „najvšeobecnejší princíp“, ktorý sa\nv Slovenskej republike uplatňuje a od ktorého sa odvíjajú jednotlivé práva a slobody,\nktorých porušením automaticky dochádza aj k porušeniu toho princípu. Podľa konštantnej\njudikatúry ústavného súdu princíp právneho štátu ustanovený v čl. 1 ods. 1 ústavy je\nzákladným ústavnoprávnym princípom v Slovenskej republike. Ak zákonodarca uplatní\n\n51\n\nsvoju zákonodarnú právomoc v nesúlade s iným ustanovením ústavy, zároveň tým poruší aj\nzákladný princíp ústavnosti ustanovený čl. 1 ods. 1 ústavy (PL. ÚS 15/98).\n112. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté ustanovenia\nčl. I § 165 v časti „a spĺňa predpoklady na výkon funkcie starostu podľa osobitného\npredpisu“, čl. I § 176 ods. 4 písm. a) v časti „a doklad osvedčujúci splnenie predpokladu\nna výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu“, čl. I § 176 ods. 7 v časti „ako aj\ndoklad osvedčujúci splnenie predpokladu na výkon funkcie starostu podľa osobitného\npredpisu“, čl. I § 177 ods. 1 písm. e), čl. III a čl. IV zákona o podmienkach výkonu\nvolebného práva nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy.\nV.7 K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy s princípom legality štátnej\nmoci podľa čl. 2 ods. 2 ústavy\n113. Skupina poslancov sa v návrhu domáhala aj vyslovenia nesúladu napadnutej\nprávnej úpravy aj s čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba\nna základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n114. Ústavný súd konštatuje, že považuje za prekonané judikatórne prístupy, ktoré\nuplatňoval predovšetkým v prvých rokoch svojho fungovania, keď samotný záver\no nesúlade napadnutého zákona s niektorými ustanoveniami ústavou „mechanicky“\nvnímal aj ako jeho nesúlad s čl. 2 ods. 2 ústavy (pozri napr. PL. ÚS 37/95, PL. ÚS 38/95,\nPL. ÚS 25/00). Takýto prístup možno označiť ako tautologický. Vysloviť nesúlad\nnapadnutej právnej úpravy s čl. 2 ods. 2 ústavy vyjadrujúcim ústavný princíp legality štátnej\nmoci prichádza do úvahy len v prípade, ak by došlo k extrémnemu vybočeniu z právomoci\nzákonodarcu (m. m. PL. ÚS 99/2011, bod 92).\n115. V zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy bez ústavou určeného zákonného základu, v jeho\nrozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom žiadny štátny orgán Slovenskej republiky\nnemôže a nesmie konať, a ako už ústavný súd potvrdil, tento záväzok sa v plnom rozsahu\nvzťahuje aj na Národnú radu Slovenskej republiky a na proces prijímania zákonov\n\n52\n\n(porov. nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 38/95 z 3. apríla 1996 alebo nález ústavného\nsúdu sp. zn. PL. ÚS 30/2015 z 11. mája 2016).\n116. Z dikcie čl. 2 ods. 2 ústavy vyplýva, že jeho aplikačný rozsah sa vyčerpáva\nkonaním štátnych orgánov. Podľa názoru ústavného súdu ústava v predmetnom článku\nupriamuje pozornosť na kvalitu rozhodovacích procesov pri výkone verejnej moci\n(zákonodarný proces, súdne konanie, správne konanie a pod.). Článok 2 ods. 2 ústavy\npožaduje predovšetkým rešpektovanie ústavou a zákonom vymedzených právomocí\norgánov verejnej moci. Ústavný súd v konaní podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy rozhoduje\no súlade právnych predpisov a podľa čl. 125 ods. 3 ústavy disponuje právomocou vysloviť,\nže právny predpis nie je v súlade s iným právnym predpisom. Nemá teda právomoc\nvysloviť, že štátny orgán, výsledkom činnosti ktorého je právny predpis, porušil iný\n(zákonný) právny predpis. Ak teda národná rada ako štátny orgán so zákonodarnou\nprávomocou prijme zákon, obsah ktorého je neskôr identifikovaný ako nesúladný s ústavou,\nneznamená to bez ďalšieho, že konala mimo medzí ústavy. O taký prípad by mohlo ísť\nv prvom rade vtedy, ak by národná rada extrémnym spôsobom nerešpektovala pravidlá\nzákonodarného procesu, ktorý by podstatne deformoval proces transformácie vôle priamo\nvolených zástupcov ľudu (čl. 2 ods. 1 ústavy) do podoby všeobecne záväzných pravidiel\nsprávania. Rovnaké konzekvencie by boli namieste napr. aj v prípadoch, ak by zákonom\nbola jednému orgánu verejnej moci priznaná kompetencia, ktorá je ústavným poriadkom\nvyhradená inému orgánu verejnej moci, inými slovami a všeobecne, ak by sa\nzákon neprípustným spôsobom a explicitne dotkol ústavnej normy alebo ju zmenil“\n(porov. nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2012 z 3. júla 2013 alebo nález ústavného\nsúdu sp. zn. PL. ÚS 30/2015 z 11. mája 2016).\n117. Z predložených podkladov ústavný súd zistil, že národná rada schválením\nnapadnutých ustanovení zákona o výkone volebného práva neprekročila medze svojej\nústavne zakotvenej právomoci, nenarušila systém deľby moci v štáte a konala v súlade\ns pravidlami zákonodarného procesu. V časti namietajúcej nesúlad napadnutých ustanovení\nzákona o podmienkach výkonu volebného práva s čl. 2 ods. 2 ústavy preto ústavný súd\nnávrhu nevyhovel.\n\n53\n\nV.8 K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy s čl. 13 ods. 3 ústavy\n118. Pokiaľ ide o napadnutou právnou úpravou namietaný nesúlad s čl. 13 ods. 3\nústavy (ustanovujúcim jednu z podmienok ústavne prípustného obmedzenia základných\npráv a slobôd), podľa ktorého zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť\nrovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky, to znamená, že zákonné\nobmedzenia základných práv a slobôd sa musia vzťahovať na všetkých bez rozdielu,\nresp. že za tých istých podmienok musia platiť pre každého rovnaké obmedzenia ustanovené\nzákonom, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutá právna úprava nie je v nesúlade\ns uvedeným článkom ústavy, keďže zavádza rovnaké zákonné obmedzenie výkonu\nzákladného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí a princípu všeobecnosti\nvolebného práva (a obdobne aj ďalších skupinou poslancov označených základných práv)\npre všetkých, ktorí nespĺňajú podmienku dosiahnutia aspoň stredného vzdelania podľa § 16\nods. 4 školského zákona bez rozdielu. Obmedzenie príslušných základných práv ustanovené\nnapadnutou právnou úpravou platí rovnako pre každého, t. j. za tej istej podmienky\n(nezískanie minimálne stredného vzdelania podľa § 16 ods. 4 školského zákona).\n119. Ústavný súd preto návrhu nevyhovel ani v časti namietajúcej nesúlad\nnapadnutých ustanovení zákona o podmienkach výkonu volebného práva s čl. 13 ods. 3\nústavy.\nV.9 K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy s čl. 69 ods. 3 ústavy\n120. Skupina poslancov vidí v napadnutej právnej úprave aj zásah do čl. 69 ods. 3\nústavy a zastáva názor, že napadnuté ustanovenia zákona o podmienkach výkonu volebného\npráva sú v priamom rozpore so spôsobom voľby starostu, ako ho zakotvuje čl. 69 ods. 3\nprvá veta ústavy. Podľa skupiny poslancov „... čl. 69 ods. 3 ústavy priamo, bez možnosti\nvýnimky ustanovuje spôsob, akým sa volí starosta obce. Tento je volený na základe\nvšeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním. Ide o také kogentné\nustanovenie ústavy, z ktorého neexistuje výnimka, resp. neexistuje iný alternatívny spôsob,\nako voliť starostu obce...“.\n\n54\n\n121. S uvedeným tvrdením skupiny poslancov sa nemožno stotožniť. Článok 69\nods. 3 ústavy síce upravuje princípy volebného práva vo voľbách starostu obce, medzi ktoré\npatrí aj všeobecnosť (ktorej porušenie prijatím napadnutej právnej úpravy skupina\nposlancov namieta), avšak len v súvislosti s aktívnym volebným právom, t. j. právom\nobyvateľov obce voliť starostu obce. Článok 69 ods. 3 ústavy neupravuje princípy\npasívneho volebného práva. Tie upravuje ustanovenie čl. 30 ods. 3 ústavy, ktoré predstavuje\nvšeobecnú úpravu volebného práva aplikovateľnú na všetky voľby do verejných funkcií\nvrátane volieb starostu obce, pričom príslušné ustanovenie nerozlišuje medzi aktívnym\na pasívnym volebným právom, a tak princípy volebného práva, ktoré upravuje, sa vzťahujú\ntak na aktívne, ako aj pasívne volebné právo. Článok 69 ods. 3 ústavy preto nie je pre\nposúdenie ústavnosti napadnutej právnej úpravy relevantný.\n122. Vzhľadom na uvedené ústavný súd návrhu skupiny poslancov v časti\nnamietajúcej nesúlad napadnutej právnej úpravy s čl. 69 ods. 3 ústavy nevyhovel.\n123. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako\nto je uvedené vo výroku tohto nálezu.\nVI.\n124. Podľa čl. 125 ods. 3 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví,\nže medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy,\nich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy\nvydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť\nich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými\nspôsobom ustanoveným zákonom. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo\nustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.\n125. Podľa čl. 125 ods. 6 ústavy rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov\n1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné\nrozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné. Podľa čl. 125 ods. 5 ústavy vyhlásením\n\n55\n\ntohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zaniká platnosť uznesenia ústavného\nsúdu sp. zn. PL. ÚS 18/2014 z 10. septembra 2014 v časti týkajúcej sa rozhodnutia\no pozastavení účinnosti ustanovení čl. III a čl. IV zákona o podmienkach výkonu volebného\npráva. Vzhľadom na účinky ustanovenia čl. 125 ods. 3 ústavy sa účinnosť ustanovení čl. III\na čl. IV zákona o podmienkach výkonu volebného práva neobnovuje.\n126. Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde k bodu 1 výroku nálezu pripája\nodlišné stanovisko sudca Milan Ľalík.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. marca 2017\n\n56", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "obec-starosta", "obec-voľby do orgánov obcí a miest", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "právny predpis-účinnosť", "voľby-voľby do orgánov obcí a miest", "obec-starosta", "diskriminácia", "test proporcionality", "kvalifikácia (vzdelanostná, odborná)", "súlad-súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e2048538-b9d7-4633-89d9-afbeb938a0da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.30.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 30/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 30/2015 z 8. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-08", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.30.2015.1"}, {"guid": "ussr:6b5c6cb2-8398-408e-ba95-a470fafbcca9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 561/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 561/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b5c6cb2-8398-408e-ba95-a470fafbcca9"}, {"guid": "ussr:7adcba78-1697-46fb-a573-b43712783318", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2012 z 3. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-03", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7adcba78-1697-46fb-a573-b43712783318"}, {"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}, {"guid": "ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395"}, {"guid": "ussr:0d753a5e-598c-4d3b-9e80-997d5394ac85", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/09 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d753a5e-598c-4d3b-9e80-997d5394ac85"}, {"guid": "ussr:6e2df7ca-0535-4a99-9ab6-27ac3cec4b64", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/06 z 2. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-02", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e2df7ca-0535-4a99-9ab6-27ac3cec4b64"}, {"guid": "ussr:a8116a06-df0d-40fc-891d-6022b5240a94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 326/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 326/09 z 4. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-04", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8116a06-df0d-40fc-891d-6022b5240a94"}, {"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "ussr:a3ef79f7-023d-4254-b4c0-815dd2703a0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 82/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 82/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a3ef79f7-023d-4254-b4c0-815dd2703a0d"}, {"guid": "ussr:f20e2598-c0d3-4e53-9e4b-d283c2585824", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/04 z 6. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-06", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f20e2598-c0d3-4e53-9e4b-d283c2585824"}, {"guid": "ussr:019e3935-0eec-4a5d-bdb2-fe77778f14d4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 35/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 35/03 z 3. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-03", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019e3935-0eec-4a5d-bdb2-fe77778f14d4"}, {"guid": "ussr:2d0a637e-e0da-43c3-8a56-134e3de6ac1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 5/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 5/03 z 19. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-19", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d0a637e-e0da-43c3-8a56-134e3de6ac1d"}, {"guid": "ussr:e7ae744e-35b7-49d7-87f6-21965973a0c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/00 z 10. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-10", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7ae744e-35b7-49d7-87f6-21965973a0c0"}, {"guid": "ussr:e32b1075-6025-4c01-8a46-cfd390ea45a4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/00 z 24. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-24", "citacie_n": 227, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e32b1075-6025-4c01-8a46-cfd390ea45a4"}, {"guid": "ussr:e9e602ec-81fb-4b4a-ac19-6e1f1c087f86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/99 z 22. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-22", "citacie_n": 992, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a"}, {"guid": "ussr:7892ec1a-5f07-4a5c-8937-2a7f1b813fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97 z 7. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-07", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1"}, {"guid": "ussr:2c4e0d94-3960-47e9-b837-0cd3094b5c44", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 32/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 32/95 z 7. 11. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-11-07", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c4e0d94-3960-47e9-b837-0cd3094b5c44"}, {"guid": "ussr:b777813d-3229-4c42-b089-66cf896547f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/95 z 12. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-12", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b777813d-3229-4c42-b089-66cf896547f3"}, {"guid": "ussr:e5c79efc-6e9a-4697-9a78-42da124527aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 238, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:12f277a7-98bb-4299-b50e-1d63ffe88815", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.8.2026.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2026 z 24. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.8.2026.2"}, {"guid": "ussr:aabaa68a-0a87-4654-93aa-2efd9d2444ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.8.2026.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2026 z 25. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.8.2026.1"}, {"guid": "ussr:8e3ddeb5-bfc8-43c4-aff5-4aaed1f1515b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.25.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/2020 z 21. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.25.2020.1"}, {"guid": "11c5041b-7052-48a5-919d-9b2cab9c6475:25eada56-0374-4c38-83ff-4c4fe44e0a12", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4124202493.1", "spisova_znacka": "8Co/50/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/50/2025 z 30. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4124202493.1"}, {"guid": "03e2b031-5a84-4785-aa42-9c138f4ca416:ef57a9e8-048c-4185-9a81-93b2a6db4251", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2025:4124202493.6", "spisova_znacka": "36C/19/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 36C/19/2024 z 11. 2. 2025", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2025-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2025:4124202493.6"}]}