{"guid": "ussr:d3fae560-99ec-4293-a0cd-d93123a04419", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.16.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2017 z 11. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. októbra 2017, sp. zn. PL. ÚS 16/2017, ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.16.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivetta Macejková", "sudca_id": 1090, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivetta-macejkova-1090", "datum_vydania": "2017-10-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d3fae560-99ec-4293-a0cd-d93123a04419", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.16.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.16.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.16.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 16/2017-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. októbra 2017 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Jany\nBaricovej, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa, Marianny\nMochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval návrh Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, zastúpený predsedníčkou senátu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky JUDr. Vierou Nevedelovou, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\nÚstavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s čl. 39 ods. 1 a čl. 55\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a takto\nrozhodol:\nNávrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky p r i j í m a na ďalšie konanie.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 5. decembra\n2016 doručený návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“\nalebo ,,najvyšší súd“) na začatie konania o súlade ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5\n\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon\nč. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) s čl. 39 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“).\n2. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že sporné zákonné ustanovenia je\npotrebné aplikovať v konaní vedenom pred najvyšším súdom pod sp. zn. 9 So 138/2014,\npredmetom ktorého je nárok žalobcu na priznanie invalidného dôchodku. V rámci opisu\npodstatných okolností prípadu uviedol, že žalobca vykonával vojenskú službu po dobu 21\nrokov. Za uvedené obdobie mu bol v roku 2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa\nzákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 328/2002\nZ. z.“ alebo „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“). Okrem toho bol\nžalobca poistený aj v systéme všeobecného poistenia (v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z.),\na to v obdobiach od 1. septembra 1980 do 3. augusta 1983 a po skončení služby\nprofesionálneho vojaka v období od 2. novembra 2005 do 19. marca 2006, resp. v období\nod 10. apríla 2006 do 31. decembra 2009.\n3. Na základe žiadosti z 25. septembra 2013 bol žalobca uznaný za čiastočne\ninvalidného, a to so 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nod 1. januára 2010 a so 65 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nod 23. júla 2013. Žalobca následne požiadal o priznanie invalidného dôchodku zo systému\nvšeobecného poistenia. Tejto žiadosti však Sociálna poisťovňa nevyhovela. Svoje\nrozhodnutie odôvodnila tým, že žalobca nedosiahol potrebný počet rokov dôchodkového\npoistenia pre priznanie invalidného dôchodku podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z. z., t. j.\nv danom prípade 10 rokov poistenia pred vznikom nároku na invalidný dôchodok. Tento\nzáver sa opieral o ustanovenie § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého sa do\nobdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme nezapočítava obdobie, za ktoré\nbol poistencovi priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ako aj\no prechodné ustanovenie § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého sa\nuvedený princíp vzťahuje aj na obdobie vojenskej služby do 31. decembra 2003.\n\n2\n\n4. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne napadol žalobca neúspešne na Krajskom súde\nv Žiline (ďalej aj „krajský súd“) a proti rozsudku krajského súdu č. k. 25 Sd 339/2013-44\nz 26. júna 2014 podal na najvyššom súde odvolanie. Pri predbežnom prieskume nároku\nžalobcu dospel navrhovateľ rovnako ako Sociálna poisťovňa k záveru, že napadnuté\nzákonné ustanovenia neumožňujú pre potreby priznania invalidného dôchodku do obdobia\ndôchodkového poistenia započítať aj výkon vojenskej služby v rozsahu, za ktorý už bol\npriznaný výsluhový dôchodok. Uvedený stav potom vedie k situácii, že osoby, ktorým bola\npriznaná invalidita až po skončení výkonu vojenskej služby a ktoré nad rámec vojenskej\nslužby neodpracovali počet rokov ustanovený § 72 zákona č. 461/2003 Z. z., nemajú nárok\nna invalidný dôchodok zo systému všeobecného poistenia. Na druhej strane však osoby,\nktoré boli poistené výlučne v systéme všeobecného poistenia, majú nárok na invalidný\ndôchodok pri rovnakom, resp. aj nižšom celkovom období dôchodkového poistenia, zatiaľ\nčo osoby sčasti poistené aj v osobitnom dôchodkovom systéme musia celkovo odpracovať\nvyšší počet rokov, resp. v niektorých prípadoch (práve pre svoj zdravotný stav) ani nemôžu\npodmienky nároku na invalidný dôchodok vôbec splniť (tieto osoby nemajú možnosť\n„navyše“ odpracovať dostatočný počet rokov).\n5. Predmetná právna úprava preto podľa navrhovateľa porušuje základné právo na\nprimerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu, ktoré je zakotvené v čl. 39\nods. 1 ústavy a ktorého zmyslom je zabezpečenie primeraného životného štandardu\nv prípadoch invalidity (nespôsobilosti na prácu). Toto ústavné právo je totiž v praxi\nrealizované práve poskytnutím invalidného dôchodku, na ktorý však, ako to už bolo\nuvedené, niektorým invalidným osobám nemusí vôbec vzniknúť nárok. Z tohto dôvodu sú\ntieto ustanovenia podľa navrhovateľa v rozpore aj s ústavným princípom sociálne\norientovanej trhovej ekonomiky, ktorý je zakotvený v čl. 55 ods. 1 ústavy.\n6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ uznesením sp. zn. 9 So 138/2014\nz 28. septembra 2016 konanie v predmetnej veci prerušil a podal návrh na začatie konania\npred ústavným súdom. Z rovnopisu uznesenia o prerušení konania pripojeného k návrhu\nvyplýva, že toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7. novembra 2016.\n\n3\n\n7. Výzvou z 24. apríla 2017 požiadal ústavný súd navrhovateľa o vyjadrenie, či\nv predmetnom konaní, v súvislosti s ktorým sa na ústavný súd obrátil, nie je možné použiť\nzávery judikatúry najvyššieho súdu, ktorý vo veci sp. zn. 7 So 138/2011 uviedol:\n„Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka\n(policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia\npodľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je\nvýznamné pre zistenie výšky dôchodku.“ (právna veta bola publikovaná v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2013).\n8. V tomto rozhodnutí, ktoré sa týkalo starobného dôchodku, najvyšší súd zdôraznil\nzásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k poistencom (§ 6 zákona č. 461/2003 Z. z.)\na z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že ak by doba, za ktorú bol priznaný\nvýsluhový dôchodok, vôbec nebola vo všeobecnom systéme zohľadnená, dochádzalo by\nk situácii, v ktorej by sa doby poistenia poistenca úplne „stratili“, čo však istotne nebolo\nzámerom zákonodarcu. Správnym postupom by preto Sociálna poisťovňa mala najprv\nvypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorý by poistencom patril vtedy, ak by všetky doby\npoistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku,\nktorý by im patril len za dobu poistenia v osobitnom systéme, a túto následne odpočítať\nod teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia. V zmysle\ntohto rozhodnutia by tento postup zrejme mohol byť použitý aj pri iných dávkach, pretože\nnajvyšší súd v ňom uviedol, že vylúčenie doby poistenia v osobitnom systéme sa týka len\ninvalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného\ndôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. (pokiaľ ide o podrobnosti, ústavný súd odkazuje\nna odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7 So 138/2011 z 15. augusta 2012).\nTo však nie je prípad žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 So 138/2014, ktorému bol\npriznaný výsluhový dôchodok, nie invalidný výsluhový dôchodok.\n\n4\n\n9. Na výzvu ústavného súdu reagoval navrhovateľ podaním doručeným ústavnému\nsúdu 19. mája 2017, v ktorom uviedol, že právnu vetu z rozsudku sp. zn. 7 So 138/2011\nz 15. augusta 2012 by principiálne bolo možné aplikovať aj na prípad žalobcu, t. j. na\nvýpočet\n\ninvalidného\n\ndôchodku,\n\npraktickej\n\nrealizácii\n\ntohto\n\nprístupu\n\nvšak\n\nbráni\n\nnedostatočnosť právnej úpravy. Vo vzťahu k starobnému dôchodku, o ktorý išlo vo veci\nsp. zn. 7 So 138/2011, totiž postup zahŕňajúci krátenie teoreticky vypočítaného dôchodku\nzohľadňujúceho všetky doby poistenia umožňuje čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,\nstarobných a pozostalostných dávkach publikovaného v Zbierke zákonov oznámením\nvtedajšieho Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 416/1991 Zb. (ďalej len\n„dohovor“). Podľa označeného ustanovenia dohovoru platí, že ak má alebo ak by mala inak\nchránená osoba nárok na dávku ustanovenú v dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku\nsociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov sa\nmôžu dávky podľa dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom\nrozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú\ndávku. Inak povedané, nie je možné krátiť len tú časť dávok, ktoré presahujú inú, nekrátenú\nsociálnu dávku.\n10. Slovenská republika je však ako nástupnícky štát bývalej Československej\nsocialistickej republiky, resp. Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky viazaná len tou\nčasťou dohovoru, ktorý sa týka starobných dôchodkov. Uvedený mechanizmus krátenia\ndávok preto nie je možné použiť aj pri invalidných dôchodkoch. Bez takejto výslovnej\nopory v právnom poriadku Slovenskej republiky nemôže navrhovateľ použiť postup\nnaznačený v rozhodnutí vo veci sp. zn. 7 So 138/2011 a teoreticky vypočítaný invalidný\ndôchodok skrátiť, resp. ak by tento postup použil, musel by v danom prípade priznať\nžalobcovi invalidný dôchodok v celej výške, t. j. aj za obdobie vojenskej služby. Išlo by tak\no duplicitné započítanie tohto obdobia pre potreby dôchodkového zabezpečenia, čím by bol\nžalobca naopak zvýhodnený oproti ostatným poistencom. Podľa navrhovateľa tak\nnamietanú právnu úpravu nie je možné vyložiť ústavne konformným spôsobom.\nNavrhovateľ preto trval na tom, aby ústavný súd rozhodol, že napadnutá právna úprava nie\nje v súlade s čl. 39 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 ústavy.\n\n5\n\nII.\n11. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom.\n13. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) v spojení s čl. 144 ods. 2 ústavy je na podanie\nnávrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov legitimovaný aj všeobecný súd,\npokiaľ sa domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho\njednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému\nzákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu. V takom prípade je\nvšeobecný súd pred podaním návrhu na začatie konania povinný svoje konanie prerušiť,\npričom právny názor ústavného súdu obsiahnutý v jeho rozhodnutí je pre všeobecný súd\nv ďalšom konaní záväzný.\n14. Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o návrhoch podľa čl. 125\nods. 1 písm. a) a b) ústavy v pléne. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou\nväčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.\n15. Uvedená ústavná úprava je v zmysle čl. 140 ústavy ďalej konkretizovaná\nv zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až g) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej\nprávnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou\nzmluvou, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. V zmysle § 18 ods. 1\npísm. d) zákona o ústavnom súde začne ústavný súd konanie, ak návrh podá súd v súvislosti\n\n6\n\nso svojou rozhodovacou činnosťou. Súdom sa pritom rozumie príslušný senát alebo\nsamosudca (§ 19 zákona o ústavnom súde).\n16. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa\nústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,\nprípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,\nodôvodnenie\n\nnávrhu\n\na\n\nnavrhované dôkazy.\n\nNávrh\n\nmusí\n\npodpísať\n\nnavrhovateľ\n\n(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.\n17. Podľa § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem\nvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať\na) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa\nnamieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,\nprípadne v jednotlivom ustanovení,\nb) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie\nalebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým\nnapadnutý predpis nie je v súlade.\n18. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n19. Ústavný súd návrh predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna\nústavného súdu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a dospel k záveru, že návrh\nnajvyššieho súdu obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti uvedené v § 20 a § 37\n\n7\n\nzákona o ústavnom súde. Z návrhu všeobecného súdu je predovšetkým zrejmé, že za\nústavne rozpornú považuje právnu úpravu, ktorá pre potreby výpočtu invalidného dôchodku\nv osobitných prípadoch neumožňuje zohľadniť všetky doby dôchodkového poistenia.\n20. Zároveň sú splnené ďalšie procesné podmienky, ktoré sú predpokladom\nprerokovania a rozhodnutia vo veci. Jednou z uvedených podmienok je existencia vzťahu\nnamietaného právneho predpisu s konaním v konkrétnej veci, o ktorej má všeobecný súd\niniciujúci konanie pred ústavným súdom rozhodnúť [čl. 144 ústavy a § 18 ods. 1 písm. d)\nzákona o ústavnom súde], t. j. povinnosť všeobecného súdu tento predpis použiť vo svojom\nkonaní. Splnenie tejto podmienky je osvedčené predmetom konania pred všeobecným\nsúdom, tak ako je zrekapitulovaný v bodoch 2 až 5 odôvodnenia. Ďalšou procesnou\npodmienkou konania je v zmysle judikatúry ústavného súdu (pozri napr. sp. zn.\nPL. ÚS 39/2014) aj prerušenie konania pred všeobecným súdom, ktorej splnenie bolo\npreukázané uznesením najvyššieho súdu (pozri bod 6 odôvodnenia).\n21. Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nprijal návrh najvyššieho súdu na ďalšie konanie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. októbra 2017\n\n8", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "sociálne dávky", "sociálna poisťovňa", "súlad-súlad právnych predpisov", "dôchodok-výsluhový", "dôchodok-invalidný", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na primerané hmotné zabezpečenie"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a7ba5c21-9ed0-47ba-bfff-18feec70c11f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 39/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 39/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a7ba5c21-9ed0-47ba-bfff-18feec70c11f"}, {"guid": "ac9623c2-7696-4964-9cbb-468395229e00:301273dc-d388-459c-bce3-6a9f9e3b7fb5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5013201132.1", "spisova_znacka": "9So/138/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/138/2014 z 26. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5013201132.1"}, {"guid": "dca41926-e859-4fa3-8412-39151606827e:70a8f3da-5e92-4476-a315-1e830eb76ffc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5013201132.3", "spisova_znacka": "25Sd/339/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/339/2013 z 25. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-06-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5013201132.3"}], "citovane_v": []}