{"guid": "ussr:4ae5e425-fef5-4afb-bac2-6025efdf60b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.14.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2017 z 11. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. októbra 2017, sp. zn. PL. ÚS 14/2017, ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.14.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-10-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4ae5e425-fef5-4afb-bac2-6025efdf60b5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.14.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.14.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.14.2017.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 14/2017-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. októbra 2017 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Ľudmily\nGajdošíkovej, Sergeja Kohuta (sudca spravodajca), Lajosa Mészárosa, Marianny\nMochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval návrh senátu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, zastúpeného predsedom senátu JUDr. Štefanom Michálikom,\nna začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a b) Ústavy Slovenskej republiky o súlade\n§ 4 ods. 1, 2 a 3, § 6 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z.\no Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, nariadení Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky č. 57 z 27. augusta 2007 (Vestník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nročník 2007, čiastka 57), č. 117 z 27. augusta 2010 (Vestník Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, ročník 2010, čiastka 45), č. 30 z 29. februára 2012 (Vestník Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky, ročník 2012, čiastka 18) a o súlade § 2 ods. 1, § 10 ods. 1, 8\npísm. a) a c) a ods. 10 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov s čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 17 ods. 2, čl. 22 ods. 2, čl. 46, čl. 144 ods. 1 a 2,\nčl. 152 ods. 4, čl. 153 a čl. 154c ods. 1, a 2 Ústavy slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 a čl. 8\nods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47, čl. 49 ods. 2,\nčl. 51, čl. 52 ods. 1, 3, 4, 5, 6 a 7, čl. 53 a čl. 54 Charty základných práv Európskej únie\na takto\n\nrozhodol:\nNávrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. mája 2017\ndoručený návrh senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“),\nzastúpeného predsedom senátu JUDr. Štefanom Michálikom (ďalej len „navrhovateľ“)\nna začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a b) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) o súlade § 4 ods. 1, 2 a 3, § 6 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o Policajnom zbore“), nariadení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj\n„ministerstvo vnútra“) č. 57 z 27. augusta 2007 (Vestník Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, ročník 2007, čiastka 57), č. 117 z 27. augusta 2010 (Vestník Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky, ročník 2010, čiastka 45), č. 30 z 29. februára 2012 (Vestník\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky, ročník 2012, čiastka 18; ďalej len „nariadenia“)\na o súlade § 2 ods. 1, § 10 ods. 1, 8 písm. a) a c) a ods. 10 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný\nporiadok v znení neskorších predpisov [(ďalej len „Trestný poriadok“); označené\nustanovenia zákona o Policajnom zbore, označené nariadenia a označené ustanovenia\nTrestného poriadku (ďalej aj „napadnutá právna úprava“)] s čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 17\nods. 2, čl. 22 ods. 2, čl. 46, čl. 144 ods. 1 a 2, čl. 152 ods. 4, čl. 153, čl. 154c ods. 1 a 2\nústavy, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 47, čl. 49 ods. 2, čl. 51, čl. 52 ods. 1, 3, 4, 5, 6 a 7, čl. 53\na čl. 54 Charty základných práv Európskej únie [(ďalej len „charta“); označené ustanovenia\nústavy, označené ustanovenia dohovoru a označené ustanovenia charty (ďalej aj „referenčné\nustanovenia“)].\n\n2\n\nZ obsahu návrhu a jeho príloh vyplýva, že rozsudkom Špecializovaného trestného\nsúdu v Pezinku sp. zn. PK 1 T 20/2014 z 27. októbra 2014 (ďalej len „rozsudok\nšpecializovaného trestného súdu“) bol obžalovaný\n\nuznaný vinným zo spáchania\n\nzločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov, za čo mu bol uložený trest.\nRozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1 To 1/2015 z 29. mája 2015 (ďalej len\n„rozsudok o odvolaní“) bol rozsudok špecializovaného trestného súdu zrušený a obžalovaný\nbol spod obžaloby oslobodený (per analogiam bol tiež zrušený ďalší rozsudok\nšpecializovaného trestného súdu a zastavené trestné stíhanie obvineného\n\n).\n\nRozhodujúcim argumentom pre zrušenie rozsudku špecializovaného trestného súdu\nsa stala «pochybnosť, či inšpekčná služba ministerstva vnútra [Sekcia kontroly a inšpekčnej\nslužby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „sekcia kontroly a inšpekčnej služby“), ktorá vo veci viedla\nvyšetrovanie, pozn.] zriadená interným predpisom je oprávnená zasahovať do trestného\nkonania úkonmi, ktoré sú výlučne dané orgánom činným v trestnom konaní. Ak sekcia ako\norgán priamo podriadený ministrovi vnútra nie je v súlade s č. 6 Dohovoru o ľudských\nprávach (spravodlivý proces), Ústavou Slovenskej republiky, Trestným poriadkom,\nvzhľadom na jej priamu závislosť na ministrovi vnútra, úkony ktoré v trestnom konaní\nvykonala, nie sú pre trestné stíhanie použiteľné, lebo nešlo o orgán predpokladaný\nzákonom.».\nOdvolací senát najvyššieho súdu v odôvodnení rozsudku o odvolaní poukázal na to,\nže sekcia kontroly a inšpekčnej služby ako súčasť organizačnej štruktúry Policajného zboru\nbola podľa jeho názoru nezákonne organizačne presunutá na ministerstvo vnútra. Podľa\nnázoru odvolacieho senátu „V zmysle nariadenia č. 57 Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky z 27. augusta 2007 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky (vestník, ročník 2007, čiastka 57) patrí sekcia do organizačnej štruktúry\nMinisterstva vnútra.\n\n3\n\nNariadením č. 117 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 27. augusta 2010\no podriadenosti útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (vestník, ročník 2010,\nčiastka 45) sa sekcia podriadila priamo ministrovi vnútra. Sekcia podľa organizačnej\nštruktúry ministerstva vnútra predstavuje jej samostatnú organizačnú zložku, výlučne\npodriadenú ministrovi vnútra, nezávislú od polície a existujúcu mimo štruktúr Policajného\nzboru.\nV zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore je súčasťou\npolicajného zboru služba kriminálnej, finančnej, poriadkovej, dopravnej, železničnej\npolície, ochrany objektov, hraničnej a cudzineckej polície, osobitného určenia, ochrany\nurčených osôb, inšpekčnej služby a kriminalistický a expertízny ústav. Z organizačnej\nštruktúry Policajného zboru za roky 2012, 2013 a 2014 vyplýva, že inšpekčná služba v ňom\nnie je začlenená.\nSekcia na úseku inšpekčnej služby síce využíva informačno-technické prostriedky\na zabezpečuje ich používanie, avšak ani z jej kompetencií nevyplýva podávanie aj žiadostí\no udelenie súhlasu, ako je na to poukázané nižšie. Nariadenie ministra vnútra Slovenskej\nrepubliky č. 30 z 29. februára 2012 (vestník, ročník 2012, čiastka 18) o používaní\ninformačno-technických prostriedkov je podzákonnou právnou normou, ktorá nemôže meniť\na dopĺňať zákon.\nZákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v § 4 ods. 1 predpokladá v rámci\norganizácie Policajného zboru existenciu inšpekčnej služby, tá však bola presunutá\nna Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.\nZákonom č. 155/2003 Z. z. účinným od 1. júla 2003 bol zmenený obsah § 6\nzák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore s tým, že služby Policajného zboru uvedené v § 4\nods. 1 a útvary Policajného zboru uvedené v § 4 ods. 1 a ods. 2 riadi prezident Policajného\nzboru, ak minister neurčí inak. Podľa § 4 ods. 2 zákona o policajnom zbore jednoznačne\nurčuje, že služby Policajného zboru pôsobia v rámci útvarov Policajného zboru, ktoré\nzriaďuje a zrušuje minister; zároveň určuje náplň ich činností a vnútornú organizáciu.\nMinister vnútra v zmysle novelizovaného § 6 zákona o Policajnom zbore, v záujme\nzabezpečenia flexibility riadiacich vzťahov vždy, ale len v rámci Policajného zboru, určuje,\nže služby Policajného zboru a útvary Policajného zboru môže okrem prezidenta riadiť aj iný\nreprezentant Policajného zboru. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona je Policajný zbor\n\n4\n\nv konečnom dôsledku podriadený ministrovi vnútra, vždy však prostredníctvom prezidenta\nPolicajného zboru, lebo ministerstvo vnútra je ústredným orgánom štátnej správy podľa\n§ 11 písm. c/ zák. č. 575/2001 Z. z.\nPokiaľ minister vnútra nariadením č. 57 z 27. augusta 2007 zriadil Sekciu kontroly\na inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby na ministerstve vnútra\na nariadením č. 117 z 27. augusta 2010 ju podriadil priamo ministrovi vnútra, urobil tak\nv obidvoch prípadoch bez zákonného podkladu.“.\nNa už uvedenom základe odvolací senát najvyššieho súdu založil úvahu, podľa ktorej\nak sekcia kontroly a inšpekčnej služby bola presunutá na ministerstvo vnútra nezákonne,\nvšetky úkony, ktoré v trestnom konaní vykonala, sú pre trestné stíhanie nepoužiteľné.\nZ tejto úvahy potom vyplýva výrok rozsudku o odvolaní. Podľa názoru odvolacieho senátu\nje totiž trestný proces založený na zásade nullus processus criminalis sine lege, ergo trestné\nstíhanie možno viesť iba v súlade so zákonom. Zákonnosť trestného stíhania (čl. 17 ods. 2\nústavy) sa podľa názoru odvolacieho senátu obsahovo prekrýva s čl. 46 ústavy, resp. čl. 6\na čl. 7 dohovoru a čl. 14 a čl. 15 Medzinárodného paktu o občianskych a politických\nprávach. Odvolací senát preto vykladá zákonnosť ako okolnosť limitujúcu právo\nna spravodlivý proces. Podľa názoru odvolacieho senátu nezákonnosť v zmysle konania\nuskutočneného mimo mantinelov zákona, čo navrhovateľ tvrdí, že v prejednávanom prípade\nnastalo, (keďže zákon o Policajnom zbore mal byť de facto zmenený normatívnou internou\ninštrukciou – nariadením ministerstva vnútra), nemôže viesť k spravodlivému potrestaniu\npáchateľa.\nProti rozsudku o odvolaní bolo generálnym prokurátorom Slovenskej republiky\na ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky podané dovolanie. Na základe uvedeného\nnajvyšší súd rozsudkom sp. zn. 2 TdoV 11/2015 zo 6. júna 2016 (ďalej len „rozsudok\no dovolaní“) rozsudok o odvolaní zrušil a vec prikázal najvyššiemu súdu na prerokovanie\na rozhodnutie v inom zložení senátu (podľa navrhovateľa bez odôvodnenia tohto výroku),\npričom v dôvodoch rozhodnutia je argumentované stanoviskom trestnoprávneho kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 95/2015 z 29. septembra 2015 (ďalej len\n„zjednocujúce stanovisko“).\n\n5\n\nZjednocujúce stanovisko je v porovnaní s rozsudkom o odvolaní založené na takom\nvýklade, ktorý popiera tvrdené nezákonné presunutie sekcie kontroly a inšpekčnej služby\na jej postavenie v rámci právneho poriadku legitimizuje. V relevantnej časti zjednocujúceho\nstanoviska sa uvádza: «I. Okolnosť, že inšpekčná služba Policajného zboru je nariadením\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo vnútra) zaradená aj\ndo organizačnej štruktúry ministerstva vnútra ako úrad inšpekčnej služby ministerstva\nvnútra v rámci sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra, je výrazom\npodriadenosti Policajného zboru ministrovi vnútra Slovenskej republiky (§ 6 ods. 1\nzákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov - ďalej len zákon\no Policajnom zbore) a možnosti ministra vnútra určiť, že službu alebo útvar Policajného\nzboru nebude riadiť prezident Policajného zboru, ale bude riadená „inak“ (§ 6 ods. 2\nnaposledy označeného zákona). Také zaradenie nič nemení na tom, že inšpekčná služba je\nsúčasťou Policajného zboru ako služba aj útvar tohto zboru (§ 4 ods. 1, ods. 2 zákona\no Policajnom zbore) a pri činnosti inšpekčnej služby ide o výkon pôsobnosti (plnenie úloh)\nPolicajného zboru pri odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov (§ 2 ods. 1 písm. b/\na písm. d/ zákona o Policajnom zbore), a to prostredníctvom policajtov (§ 7 ods. 1 zákona\no Policajnom zbore).\nII. Vyšetrovateľ Policajného zboru, služobne zaradený do inšpekčnej služby, je\npolicajtom v zmysle § 10 ods. 8 písm. a/ Trestného poriadku a poverený príslušník\nPolicajného zboru, služobne zaradený do inšpekčnej služby, je policajtom v zmysle §10\nods. 8 písm. c/ Trestného poriadku.\nIII. Žiadosť o súhlas s používaním informačno - technických prostriedkov podľa\nzákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním (zák. č. 166/2003 Z. z. v znení neskorších\npredpisov), podávaná prostredníctvom inšpekčnej služby, je podávaná Policajným zborom,\na ak je jej vyhovené, informačno - technický prostriedok je používaný Policajným zborom\n(§ 2 ods. 2, § 4 ods. 4 naposledy označeného zákona).\nIV. Riadenie v zmysle § 6 zákona o Policajnom zbore ani riadiace vzťahy v rámci\nministerstva vnútra sa netýkajú trestnoprocesných vzťahov, upravených Trestným\nporiadkom, v rámci ktorých ide o vzťah vyšetrovateľa a prokurátora (§ 230 a iné Trestného\nporiadku).\n\n6\n\nV. Okolnosť, že vo veci bol činný policajt ako vyšetrovateľ Policajného zboru alebo\npoverený príslušník Policajného zboru (§10 ods. 8 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku), aj\nkeď je obvineným príslušník Policajného zboru, nie je dôvodom na zrušenie rozsudku\nv odvolacom alebo dovolacom konaní, alebo dôvodom na odmietnutie obžaloby a vrátenie\nveci prokurátorovi v zmysle § 244 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku. Takým dôvodom však\nmôže byť (samostatne alebo v spojení s inými okolnosťami) konkrétna chyba postupu\nvyšetrovateľa.\nVI. Efektívnosť vyšetrovania trestného činu (a teda ani zistenie, resp. obvinenie jeho\npáchateľa) v predsúdnom konaní nie je predmetom súdneho prieskumu a v tejto súvislosti\nnie je možné zabezpečiť ochranu práv poškodeného prostredníctvom všeobecného súdu,\npostupom podľa Trestného poriadku. To platí bez ohľadu na možnosť poškodeného obrátiť\nsa v tomto smere na Ústavný súd Slovenskej republiky alebo na Európsky súd pre ľudské\npráva.»\nNavrhovateľ (predseda senátu, ktorému bola vec pridelená po rozhodnutí o dovolaní\nna nové rozhodnutie o odvolaní) namieta, že podstatou zjednocujúceho stanoviska je\nodôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 42/2015 z 2. júla 2015, v ktorom\nvecne došlo k hodnoteniu zákonnosti (vtedy právoplatného) rozsudku o odvolaní. Uvedený\npostup teda považuje za neprijateľný, keďže odvolacie senáty najvyššieho súdu sú podľa\njeho názoru, čo sa týka ich vzájomného vzťahu, v rovnakom postavení. Zjednocujúcemu\nstanovisku tiež vytýka, že bolo prijaté rozdielom len jediného hlasu a že nezohľadňuje\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorá podľa jeho názoru\nkladie dôraz na praktickú nezávislosť vyšetrovania a absenciu akýchkoľvek väzieb\n(Ramsahai a iní proti Holandsku z 15. 5. 2007, Mižigárová proti Slovenskej republike\nzo 14. 12. 2010, Kummer proti Českej republike 25. 7. 2013, Eremiášová a Pechová proti\nČeskej republike zo 16. 2. 2012).\nNa základe uvedeného navrhovateľ tvrdí, že uňho vznikla pochybnosť (sporný\nvýklad), či sekcia kontroly a inšpekčnej služby spĺňa atribúty nezávislosti napriek tomu, že\npodlieha dozoru prokuratúry. V záujme zosúladenia rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu\n\n7\n\ns ústavným poriadkom Slovenskej republiky, právom Európskej únie, judikatúrou ESĽP\na právom rady Európy podáva tento návrh.\nNavrhovateľ ďalej tvrdí, že uňho vznikla pochybnosť (sporný výklad), či\npo rozhodnutí o vylúčení zákonného sudcu, odňatí veci a jej prikázaní inému súdu\na nariadení, aby súd rozhodol v inom zložení senátu (§ 31, § 32, § 23 ods. 1 a 2, § 325\na § 388 ods. 2 Trestného poriadku), ktoré nie je náležite, resp. vôbec odôvodnené, vzniká\nsudcovi, ktorému bola vec takýmto nepreskúmateľným rozhodnutím pridelená (rozumej\nnavrhovateľovi samému, pozn.) postavenie zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 a čl. 13\nods. 2 ústavy.\nNa základe uvedeného navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom podal výklad,\nči § 4 ods. 1, 2 a 3, § 6 ods. 1 a 2 zákona o Policajnom zbore doplnené nariadeniami\nministerstva vnútra č. 57 z 27. augusta 2007 (Vestník Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, ročník 2007, čiastka 57), č. 117 z 27. augusta 2010 (Vestník Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky, ročník 2010, čiastka 45), č. 30 z 29. februára 2012 (Vestník\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky, ročník 2012, čiastka 18) a § 2 ods. 1, § 10 ods. 1,\n8 písm. a) a c) a ods. 10 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov sú, resp. nie sú\nv súlade s referenčnými ustanoveniami, a zároveň podal najvyššiemu súdu výklad čl. 48\nods. 1 a čl. 13 ods. 2 ústavy, čo sa týka postavenia navrhovateľa ako zákonného sudcu\nv prejednávanej veci.\nVyriešenie sporného výkladu referenčných ustanovení ústavy je podľa názoru\nnavrhovateľa predpokladom zákonného a ústavného rozhodnutia vo veci samej a zároveň sa\ntým má odstrániť možnosť účastníkom konania podať ústavnú sťažnosť z dôvodu, že v ich\nveci rozhodoval nezákonný sudca.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\n\n8\n\nPodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom.\nPodľa čl. 125 ods. 1 písm. b) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade nariadení vlády,\nvšeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov\nštátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými\nvyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené\nspôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi.\nPodľa čl. 128 ústavy ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak\nje vec sporná. Rozhodnutie ústavného súdu o výklade ústavy alebo ústavného zákona sa\nvyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Výklad je všeobecne záväzný\nodo dňa jeho vyhlásenia.\nPodľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny\npredpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,\nodporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,\nkonanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor\nústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\n\n9\n\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nÚstavný súd v prípade predloženého návrhu stál pred vyriešením otázky správnej\nkvalifikácie podania (čo sa týka subsumpcie podania pod konkrétny typ konania pred\nústavným súdom) a následne pred vysporiadaním sa s jeho petitom a odôvodnením. Navyše\npri posúdení správnej kvalifikácie podania stál pred otázkou nachádzania optimálneho\nriešenia medzi posúdením podania podľa jeho obsahu, resp. formy, vedomý si materiálnej\npotreby prihliadania na obsah podania na jednej strane a na strane druhej aj explicitných\nformálnych požiadaviek na vec sa vzťahujúcej úpravy dotknutých typov konaní.\nNávrh je osobitý tým, že sa formálne javí byť návrhom na začatie konania o súlade\nprávnych predpisov, obsahovo, avšak tiež len naoko, sa domáha výkladu referenčných\nustanovení ústavy (reálne sa domáha posúdenia, ktorá z dvoch predostretých výkladových\nverzií je správna) a miestami zároveň obsahuje prvky konania o sťažnostiach (fyzických\nosôb a právnických osôb). Ústavný súd sa teda prihliadajúc na formu a obsahové jadro\npodania zaoberal splnením podmienok konania vo vzťahu ku všetkým dotknutým typom\nkonaní pred ústavným súdom – konania o súlade právnych predpisov (čl. 125 ods. 1\nústavy), ako aj konania o výklad ústavy alebo ústavných zákonov (čl. 128 ústavy)\na na miestach, kde to bolo potrebné, sa vysporiadaval s okolnosťami presahujúcimi\ndo konania o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb (čl. 127 ods. 1 ústavy).\nVo vzťahu ku konaniu o súlade právnych predpisov ústavný súd konštatuje, že podľa\nčl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh na začatie konania\nsúd. V zmysle § 18 ods. 1 písm. d) v spojení s § 19 zákona o ústavnom súde ústavný súd\nzačne konanie, ak návrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou, pričom\nsúdom podľa § 18 ods. 1 písm. d) sa rozumie príslušný senát alebo samosudca. Podľa § 37\nods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až g) dospejú\nk názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej\n\n10\n\nprávnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie\nkonania.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že každý návrh na začatie konania pred ústavným súdom\nmusí bez výnimky spĺňať všeobecné náležitosti, ktoré sa týkajú formy a obsahu návrhu\nna začatie konania pred ústavným súdom. Pokiaľ ide o obsahové náležitosti, v zmysle § 20\nods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí\nobsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého\nrozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 20\nods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem\nprípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\nZ § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že odôvodnenie každého návrhu\nna začatie konania pred ústavným súdom (vrátane odôvodnenia návrhu na začatie konania\no súlade právnych predpisov) je neoddeliteľnou súčasťou návrhu na začatie konania pred\nústavným súdom (m. m. PL. ÚS 9/2012, PL. ÚS 1/2014, PL. ÚS 7/2014). Zo zákona\no ústavnom súde nemožno vyvodiť, aby za odôvodnenie návrhu na začatie konania pred\nústavným súdom mohlo byť považované iné než to odôvodnenie, ktoré je obsiahnuté\npriamo v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom (m. m. PL. ÚS 46/2015).\nÚstavný súd už mnohokrát vo svojej doterajšej judikatúre uviedol, že návrh na začatie\nkonania, ktorý neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, nespĺňa podstatnú náležitosť\nustanovenú v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde (IV. ÚS 359/08).\nÚstavný súd konštatuje, že návrh nespĺňa zákonom predpísané náležitosti pre tento\ntyp konania. Návrh neobsahuje žiadne odôvodnenie, pretože okrem poukázania na obsah\nprotichodných záverov v jednom z rozhodnutí najvyššieho súdu (rozsudku o odvolaní)\na následne vydaného zjednocujúceho stanoviska v ňom navrhovateľom samým nie sú\nvyslovené žiadne konkrétne tvrdenia, ktoré by obsahovo aspoň naznačovali, v čom vidí\nv prejednávanej veci neústavnosť napadnutej právnej úpravy.\n\n11\n\nČo sa týka odôvodnenia návrhu odkázaním na obsah iných rozhodnutí, ústavný súd\nuž v tomto aspekte viackrát vo vzťahu k podaniam všeobecných súdov judikoval, že\nv zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľ nedisponuje možnosťou „žiadať“\nústavný súd o to, aby za odôvodnenie jeho návrhov na začatie konania o súlade právnych\npredpisov bolo považované odôvodnenie právoplatného uznesenia tvoriace prílohu jeho\nnávrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov (PL. ÚS 46/2015, PL. ÚS 2/2017,\nm. m. tiež PL. ÚS 3/2017).\nAvšak aj bez ohľadu na práve uvedené, čo sa týka obsahu týchto iných (do návrhu\nvtelených) rozhodnutí, výklad obsiahnutý v zjednocujúcom stanovisku, keďže v ňom nie je\ntvrdený rozpor napadnutej právnej úpravy s ústavou, nemá z hľadiska konania o súlade\nprávnych predpisov význam. Čo sa týka odôvodnenia rozsudku o odvolaní, z jeho obsahu\nnie je možné vyabstrahovať žiadne konkrétne tvrdenia spochybňujúce ústavnosť\nnavrhovateľom napadnutej právnej úpravy zákona o Policajnom zbore a Trestného poriadku\n(ústavnosť interných inštrukcií ústavný súd v konaní o súlade právnych predpisov\nneposudzuje).\nExistencia názorovo prekonanej judikatúry, pomer hlasov pri prijatí zjednocujúceho\nstanoviska ani navrhovateľov názor na kvalitu zohľadnenia či nezohľadnenia judikatúry\nESĽP v zjednocujúcom stanovisku neodôvodňujú záver o neústavnosti napadnutej právnej\núpravy. Skutočnosť, že navrhovateľ možno sympatizuje s odôvodnením obsiahnutým\nv rozsudku o odvolaní (môže sa tak zdať, aj keď to prejudiciálne nevyslovil, čo je v zmysle\nuž uvedeného tak isto považované za nedostatok odôvodnenia; m. m. PL. ÚS. 15/2016)\na z toho vyplývajúca požiadavka na preskúmanie ústavnej konformity právneho názoru\nvyjadreného v zjednocujúcom stanovisku v konaní o súlade právnych predpisov je\npožiadavkou mimo ústavou stanovených hraníc tohto konania. Ústavný súd v konaní\no súlade právnych predpisov nepreskúmava súlad výkladu právnych predpisov s ústavou\n(ústavnú konformitu výkladu právnych predpisov preskúmava v konaniach o sťažnostiach).\nObdobne, čo sa týka napadnutia súladu nariadení ministerstva vnútra s referenčnými\nustanoveniami, je treba poznamenať, že ide o interné inštrukcie, ktorým chýba všeobecná\n\n12\n\nzáväznosť. Napadnuté nariadenia ministerstva vnútra preto ústavný súd nepreskúmava\nv konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) ústavy.\nÚstavný súd majúc na zreteli uvedené skutočnosti pri predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nz dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí a nedostatku právomoci ústavného\nsúdu na jeho prerokovanie.\nVo vzťahu ku konaniu o výklad ústavy alebo ústavného zákona je vecne opätovne\niba poukázané na dvojaký výklad podústavného práva, jeden obsiahnutý v rozsudku\no odvolaní a druhý v zjednocujúcom stanovisku (a na to nadväzujúcu aplikáciu napadnutej\nprávnej úpravy trestného poriadku). Uvedený rozkol sa navrhovateľ snaží preniesť do\nroviny ústavnosti. Ústavného súdu sa prejudiciálne (keďže vo veci dosiaľ nerozhodol) pýta,\nktorá z dvoch predostretých výkladových verzií by bola v prejednávanej veci ústavne\nkonformnou. V ostatnej časti návrhu je zámer navrhovateľa ešte o niečo viac zrejmý. V nej\nexplicitne uvádza, že žiada o výklad, či absencia odôvodnenia výroku o pridelení\nprejednávanej veci senátu, ktorému predsedá, zakladá tomuto senátu postavenie zákonného\nsudcu (tejto časti návrhu sa ústavný súd venuje ako poslednej).\nÚčelom konania o výklad ústavy a ústavných zákonov je podať taký výklad ústavy\nalebo ústavných zákonov, ktorý pre budúcnosť odstráni spor medzi orgánmi verejnej moci\no tom, ako vykladať a používať ich ústavné kompetencie alebo právomoci v konkrétnej\nveci. V takej veci muselo dôjsť k pochybnostiam, akým spôsobom môže konkrétny ústavný\nčiniteľ alebo iný orgán verejnej moci vykonať ústavou alebo ústavným zákonom zverené\nkompetencie alebo právomoci, čo je potvrdené tým, že ústavný súd prijme návrh na výklad\nústavy alebo ústavného zákona na ďalšie konanie (PL. ÚS. 14/06).\nÚstavný súd z odôvodnenia návrhu usúdil, že problematickým v prejednávanom\nprípade nie je výklad ústavy a ústavných kautel. Nejednotnosť názoru rozdielnych senátov\n(a sudcov) najvyššieho súdu na výklad právnej úpravy vyplýva z ich nejednotného názoru\n\n13\n\nna vhodnosť, resp. nevhodnosť úpravy postavenia sekcie kontroly a inšpekčnej služby\nprostredníctvom interných inštrukcií ministerstva vnútra.\nTeda na zreteľ je treba vziať tú skutočnosť, že divergencia názorov na vhodnosť\núpravy postavenia sekcie kontroly a inšpekčnej služby sa prejavila v protichodných\nzáveroch vyjadrených v rôznych rozhodnutiach najvyššieho súdu. Najvyšší súd tak pristúpil\nk prijatiu zjednocujúceho stanoviska. Navrhovateľ sa prostredníctvom konania o výklad\nústavy a ústavných zákonov domáha prieskumu, ktorý právny názor je správny.\nÚstavný súd, vychádzajúc z už uvedených záverov, uvádza, že základný problém nie\nje v hierarchickom zaradení inšpekčnej služby ministerstva vnútra, ale ten je v zákone. Iba\nNárodná rada Slovenskej republiky je oprávnená meniť a novelizovať zákon, preto\niniciatíva na jeho zmenu by mala smerovať k tomuto zákonodarnému orgánu.\nÚstavný súd na tomto mieste musí zdôrazniť, že zásadne v súlade s princípom\nprávneho štátu zakotveným v čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého štátne orgány môžu konať\niba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon,\ndo právomoci iných orgánov verejnej moci nezasahuje. Ústavnému súdu nepatrí\nzjednocovať právne názory senátov najvyššieho súdu, keďže táto úloha je zákonom\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (§ 21 ods. 3) zverená kolégiám najvyššieho súdu (III. ÚS 51/2017). Právomoc\nústavného súdu na revíziu najvyšším súdom uplatňovaného výkladu právnej úpravy\npri ochrane základných práv a slobôd nastupuje v konaní o sťažnostiach subsidiárne po tom,\nčo si najvyšší súd v prejednávanej veci zvolí konkrétnu interpretačnú alternatívu a tú na vec\naj aplikuje, t. j. vo veci rozhodne (napr. I. ÚS 237/2017, I. ÚS 19/2017).\nÚstavný súd majúc na zreteli uvedené skutočnosti pri predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na začatie\nkonania o výklad ústavy alebo ústavných zákonov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jeho prerokovanie.\n\n14\n\nNapokon, ústavnému súdu ostáva vysporiadať sa aj s navrhovateľom tvrdenou\nabsenciou odôvodnenia výroku o pridelení veci jeho senátu (tvrdená arbitralita v pridelení\nveci).\nČo sa týka konania o súlade právnych predpisov, navrhovateľ nenapáda žiadnu\nkonkrétnu právnu úpravu, na základe ktorej došlo k prideleniu veci a ktorá by zároveň mala\nbyť v nesúlade s ústavou (čo zakladá dôvod na odmietnutie návrhu pre nesplnenie zákonom\npredpísaných náležitostí) a, čo sa týka konania o výklad ústavy alebo ústavných zákonov,\nnavrhovateľ žiada od ústavného súdu incidentné posúdenie, či mu v pridelenej veci podľa\njeho názoru arbitrárnym rozhodnutím vzniklo postavenie zákonného sudcu (čo zakladá\ndôvod pre odmietnutie návrhu pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jeho\nprerokovanie v dotknutom type konania).\nÚstavný súd okrem už uvedeného k tvrdenej námietke uvádza, že sama osebe by\nmohla byť spôsobilou byť na ujmu obžalovanému (ak by k porušeniu jeho základných práv\nv konaní naozaj došlo, čo však v tomto prípade nehodnotí). Dotknutý subjekt konania pred\nvšeobecnými súdmi sa zjednania nápravy v tomto smere môže domáhať prostredníctvom\nindividuálnej sťažnosti. Všeobecnému súdu preto v tomto prípade nenáleží oprávnenie\niniciovať (namiesto obžalovaného) konanie o sťažnosti pred ústavným súdom, ktoré by\nprebehlo zastreto vo forme konania o súlade právnych predpisov alebo konania o výklad\nústavy alebo ústavných zákonov (m. m. II. ÚS 745/2016).\nÚstavný súd majúc na zreteli uvedené skutočnosti pri predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde dospel k záveru, že návrh navrhovateľa vo vzťahu\nk tvrdenej arbitralite v pridelení veci odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\npre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a nedostatok právomoci ústavného súdu\nna jeho prerokovanie.\nÚstavný súd tiež dodáva, že keďže je návrh vo vzťahu ku každému z dotknutých\ntypov konaní pred ústavným súdom v istom (už vytknutom smere) imperfektný, je celkom\nzbytočná snaha o jeho násilné vtesnanie do mantinelov jediného typu konania. Na prvý\n\n15\n\npohľad javiaca sa nemožnosť subsumpcie návrhu pod konkrétny typ konania je totiž\ndôsledkom imperfekcie podania. Z tohto uhla pohľadu je potom irelevantné, či ústavný súd\nrozhodol o podaní ako o návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov či návrhu\nna začatie konania o výklad ústavy alebo ústavných zákonov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. októbra 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "súlad-sťažnosťou namietaný rozpor zákona s ústavným zákonom", "výklad (interpretácia)", "zákonnosť", "ústavnosť", "trestné konanie-trestný poriadok", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trestné stíhanie", "judikatúra-zjednocovanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-zásada nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:acfc0583-4122-4c18-921d-c2eea8b1e9c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.237.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 237/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.237.2017.1"}, {"guid": "ussr:4357eba3-63c2-4472-a8ad-cdeab5f1a960", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.3.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2017 z 1. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.3.2017.1"}, {"guid": "ussr:863ab2ce-b5f9-430a-9221-f1b4ce24c098", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.2.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2017 z 25. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.2.2017.1"}, {"guid": "ussr:84eac0a2-1acb-40fa-a8a6-7fd61c52ac0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.51.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 51/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 51/2017 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.51.2017.1"}, {"guid": "ussr:a925b074-1b09-4c0e-9c75-670a87a2da84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.19.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/2017 z 11. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-11", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.19.2017.1"}, {"guid": "ussr:8dc476ad-48a6-430e-a1ce-2c8cf730786e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.745.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 745/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 745/2016 z 29. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.745.2016.1"}, {"guid": "ussr:49838792-0d5c-4334-9ffd-4bb19f66d57e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.46.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 46/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 46/2015 z 28. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-28", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.46.2015.1"}, {"guid": "ussr:cb043514-4c7c-46ff-bd75-def2fcb36dac", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb043514-4c7c-46ff-bd75-def2fcb36dac"}, {"guid": "ussr:1247b10d-56d5-447b-8f61-e5068d58db4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2014 z 29. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-29", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1247b10d-56d5-447b-8f61-e5068d58db4c"}, {"guid": "ussr:724b0fbc-4021-46e6-b646-0d4218d04a2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2012 z 21. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-21", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:724b0fbc-4021-46e6-b646-0d4218d04a2c"}, {"guid": "ussr:df33ff14-cd91-4fda-899e-990de560ebcb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 359/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 359/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 221, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:df33ff14-cd91-4fda-899e-990de560ebcb"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0b70fcf2-2bd7-4d8e-a503-92aba71d9209", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.29.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 29/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 29/2020 z 9. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-09", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.29.2020.1"}, {"guid": "ussr:3ccb78a4-d225-460d-a266-1f6b0fdb8a9c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.19.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/2019 z 13. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.19.2019.1"}, {"guid": "ussr:c666d917-c076-46ee-a0c4-d68f407f3a1b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.13.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2018 z 12. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.13.2018.1"}, {"guid": "ussr:4e5faefa-948a-41a6-96e6-f579281ddbdb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.17.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.17.2017.1"}]}