{"guid": "ussr:577ca08e-a9a5-4535-8897-f8f5a5bac33b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.13.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2016 z 30. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. novembra 2016, sp. zn. PL. ÚS 13/2016, ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.13.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2016-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["zastavuje", "zastavuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/577ca08e-a9a5-4535-8897-f8f5a5bac33b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.13.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.13.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.13.2016.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 13/2016-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. novembra 2016\nv pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra\nBrňáka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Marianny Mochnáčovej,\nLadislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o návrhoch Okresného súdu Dunajská Streda,\nzastúpeného sudcom\n\n, z 1. februára 2016 na začatie konania o súlade\n\nustanovenia § 105 ods. 1 prvej a druhej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov s čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení\ns čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z 2. februára 2016 na začatie konania o súlade\nustanovení § 87 písm. f) a § 105 ods. 1 prvej a druhej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov s čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nv spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky takto\nrozhodol:\nKonanie o návrhoch Okresného súdu Dunajská Streda z a s t a v u j e .\nOdôvodnenie:\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 1. februára 2016\ndoručený návrh Okresného súdu Dunajská Streda, zastúpeného sudcom\n(ďalej aj „navrhovateľ“ alebo „okresný súd“), na začatie konania podľa čl. 125\nods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\n\na § 18 ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o súlade\nustanovenia § 105 ods. 1 prvej a druhej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) s čl. 48 ods. 1 ústavy v spojení\ns čl. 1 ods. 1 ústavy. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. Rvp 1103/2016.\nÚstavnému súdu bol 2. februára 2016 doručený ďalší návrh Okresného súdu\nDunajská Streda (zastúpeného sudcom\n\n) na posúdenie súladu § 87\n\npísm. f) a § 105 ods. 1 prvej a druhej vety Občianskeho súdneho poriadku s čl. 48\nods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.\nRvp 1118/2016.\nPlénum ústavného súdu na neverejnom zasadnutí 9. novembra 2016 uznesením\nsp. zn. PLs. ÚS 30/2016 veci vedené pod sp. zn. Rvp 1103/2016 a sp. zn. Rvp 1118/2016\nspojilo na spoločné konanie vedené ďalej pod sp. zn. Rvp 1103/2016 vzhľadom na to,\nže v označených veciach ide z hľadiska predmetu konania o súlade právnych predpisov\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy o súvisiace návrhy podané tým istým navrhovateľom.\nNavrhovateľ v návrhu vedenom pod sp. zn. Rvp 1103/2016 uviedol, že\npredmetom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 16 Cb 15/2015 je rozhodovanie\no žalobe žalobcu, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 5 092,43 € z titulu nezaplatenia ceny\nza dodaný stavebný materiál. Podľa navrhovateľa „V prerokúvanej veci je z ust. § 103\nO. s. p. zrejmé, že súd má v zásade skúmať podmienky, za ktorých môže vo veci konať,\nmedzi ktoré patrí aj jeho miestna príslušnosť. Miestna príslušnosť konajúceho súdu podľa\n§ 84 a § 85 ods. 2 O. s. p. v prerokúvanej veci nie je daná, keďže žalovaná právnická osoba\nmá sídlo v obvode Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom. Jej všeobecným súdom je tak\ntento súd, nie tunajší súd. Ustanovenie § 105 ods. 1 prvej a druhej vety O. s. p. však\nbránia súdu vôbec sa zaoberať otázkou, či je miestne príslušný, ak nejde o vec uvedenú\nv § 88 O. s. p. Aplikácia ustanovenia § 105 ods. 1 prvej a druhej vety O. s. p. tak bráni\n\n2\n\nkonajúcemu súdu prihliadnuť na nedostatok svojej miestnej príslušnosti a postupovať podľa\n§ 105 ods. 2 O. s. p.“.\nNavrhovateľ argumentoval, že základné právo na zákonného sudcu v spojení\ns princípom materiálneho právneho štátu nevyhnutne vyžaduje, aby zákonná úprava sudcovi\nvšeobecného súdu neznemožnila prihliadnuť na to, že je vo veci „nezákonným“ sudcom.\nZákon nemôže sudcu všeobecného súdu «nútiť robiť procesné úkony napriek tomu, že je\nvo veci „nezákonným“, teda napríklad pretože súd, na ktorom vykonáva funkciu, je na daný\nprocesný úkon alebo konanie miestne alebo vecne nepríslušný. V právnom štáte je totiž\nvylúčené, aby bol súd zákonodarcom nútený vedome porušovať práva, a to bez toho, aby\nbol osobe, ktorá by tým mohla byť dotknutá, daný priestor na prípadné bránenie týchto\npráv, alebo aby bol tento (formálne protiprávny) postup súdu racionálne ospravedlnený\nnečinnosťou tejto osoby pri obrane svojich práv.».\nUstanovenia § 105 ods. 1 prvej a druhej vety OSP podľa okresného súdu «v podstate\nukladajú sudcovi, ktorý o sebe napr. zjavne vie, že je sudcom „nezákonným“, pretože nie je\nmiestne alebo vecne príslušným, napriek tomu vedome porušiť právo druhého účastníka na\nzákonného sudcu a vykonať aspoň prvý procesný úkon („začať konanie vo veci samej“\nv zmysle tretej vety § 105 ods. 1 O. s. p., resp. vydať platobný rozkaz pri splnení podmienok\n§ 172 ods. 1 O. s. p.) predtým, než sa druhému účastníkovi dá priestor svoje právo na\nzákonného sudcu uplatniť.». Na takéto obmedzenie základného práva druhého účastníka\nkonania nie sú dané žiadne ústavne akceptovateľné a racionálne dôvody.\nV prerokúvanej veci je prvým procesným úkonom súdu vydanie rozhodnutia\n(platobného rozkazu), pričom samotná žaloba sa žalovanému doručuje až spoločne\ns platobným rozkazom. Z príslušných ustanovení § 172 ods. 1 a § 174 ods. 3 písm. b) OSP\npre žalovaného vyplýva povinnosť odpor pod hrozbou jeho odmietnutia odôvodniť vecne\nskutočnosťami, ktoré spochybňujú samotný uplatnený nárok. Vzhľadom na uvedené podľa\nnázoru navrhovateľa odporca reálne ani nemá možnosť namietnuť nedostatok miestnej\npríslušnosti všeobecného súdu, a teda nezákonnosť sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy bez\ntoho, aby mal „voči platobnému rozkazu konkrétnu vecnú výhradu“. Týmto spôsobom sa\nzákladné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy stáva len akýmsi\n\n3\n\nakcesorickým základným právom, „ktorého sa je možné dovolávať len spolu s vecnými\nnámietkami proti správnosti rozhodnutia, ktoré nezákonný sudca vydal. Ústava však právo\nna zákonného sudcu priznáva každému účastníkovi, resp. zakazuje, aby bol ktokoľvek\ntomuto sudcovi odňatý, a to bez ohľadu na vlastnú kauzalitu pôsobenia nezákonného sudcu\nna výsledné rozhodnutie. Z čl. 48 ods. 1 Ústavy SR nemožno vyvodiť, že by nezákonný sudca\nbol nezákonný len vtedy, ak by bol nepríslušný, určený v rozpore s rozvrhom práce\na súčasne by jeho rozhodnutie bolo vecne nesprávne.“. Vzhľadom na to, že žalovaný\nnemôže podať odpor len z dôvodu, že platobný rozkaz bol vydaný nepríslušným súdom,\nnemôže uplatniť svoje zákonné právo na zákonného sudcu. Takúto možnosť nemá ani\nsamotný všeobecný súd, keďže § 105 ods. 1 prvej a druhej vety OSP mu zakazuje skúmať\nmiestnu príslušnosť pred vydaním platobného rozkazu. Týmto spôsobom sa zároveň\nznemožňuje všeobecnému súdu chrániť základné práva a slobody, čo je v rozpore s čl. 1\nods. 1 ústavy.\nPre prípad, ak by ústavný súd o návrhu na začatie konania nerozhodol do 30. júna\n2016 (týmto dňom stratil platnosť a účinnosť Občiansky súdny poriadok, pozn.),\nnavrhovateľ poukázal na zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“)\nzdôrazňujúc, že „Ustanoveniu § 105 ods. 1 dnešného O. s. p. zodpovedá obsahovo § 41\nC. s. p., ktoré len inou formuláciou vyjadruje to isté, teda že súd neskúma miestnu\npríslušnosť (okrem výlučnej) inak než na námietku žalovaného.“.\nNa základe uvedeného navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí návrhu\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Ustanovenie § 105 ods. 1 prvej a druhej vety Občianskeho súdneho poriadku\n(zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) nie je v súlade s čl. 48 ods. 1 v spojení\ns čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“\nV návrhu na začatie konania vo veci evidovanej pred rozhodnutím ústavného súdu\no spojení na spoločné konanie pod sp. zn. Rvp 1118/2016 okresný súd uviedol, že v konaní,\nktoré je pred ním vedené pod sp. zn. 16 C 174/2015, sa prerokúva návrh na nariadenie\n\n4\n\npredbežného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ v tomto civilnom konaní (ďalej len\n„navrhovateľ v civilnom konaní“) domáha, aby sa uložilo\n- odporcovi zdržať sa použitia dvoch dohôd o zrážkach zo mzdy uzavretých\nmedzi navrhovateľom v civilnom konaní a odporcom 16. augusta 2012 (ďalej len\n„dohody“) a\n- tretej osobe (zamestnávateľovi navrhovateľa v civilnom konaní) zdržať sa\nvykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa v civilnom konaní na základe dohôd.\nOkresný súd poukázal na skutočnosť, že v prerokúvanej veci je miestna príslušnosť\nvšeobecného súdu daná § 87 písm. f) OSP, keďže navrhovateľ v civilnom konaní majúci\nbydlisko v obvode „tunajšieho súdu, je spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho\nzákonníka, odporca je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zák. a spor sa týka úverovej\nzmluvy medzi nimi, teda spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 Obč. zák.). Práve ustanovenie\n§ 87 písm. f) v spojení s § 75 ods. 2 O. s. p. tak núti súd dospieť k záveru, že na\nprerokovanie návrhu je daná jeho príslušnosť. Zároveň ustanovenia § 105 ods. 1 prvej\na druhej vety O. s. p. bránia súdu vôbec sa zaoberať otázkou, či je miestne príslušný, ak\nnejde o vec uvedenú v § 88 O. s. p.“.\nPodľa navrhovateľa zákonná úprava súladná s čl. 48 ods. 1 druhej vety ústavy „musí\nznemožňovať“ svojvoľnú a účelovú voľbu všeobecného súdu zo strany účastníka konania,\npričom § 87 písm. f) OSP takéto ovplyvňovanie miestnej príslušnosti všeobecného súdu\nvoľbou bydliska žalobcovi umožňuje. Navrhovateľ v tejto súvislosti argumentuje, že\n„Citované ustanovenie sa týka situácie, kedy spotrebiteľ vystupuje ako navrhovateľ (ak by\nvystupoval ako odporca, určovala by sa príslušnosť podľa jeho bydliska už v zmysle § 84\na § 85 ods. 1 O. s. p. a nebolo by potrebné osobitné ustanovenie). Spotrebiteľ ako\nnavrhovateľ (žalobca) má však v rukách jednak voľbu vlastného bydliska, ako aj okamih,\nkedy jeho návrh dôjde súdu. V zmysle ustálenej judikatúry sa síce za bydlisko považuje\nmiesto, kde sa určitá osoba zdržiava s trvalým úmyslom, pre súd je však v prípade žalobcu\nprakticky nemožné vychádzať z iného ukazovateľa než z administratívne hláseného trvalého\npobytu... Dôsledky tejto právnej normy sú tak zrejmé – spotrebiteľ môže krátko pred\npodaním žaloby (návrhu) zmeniť svoje trvalé bydlisko do obvodu okresného, resp. dokonca\n\n5\n\nkrajského súdu, ktorý je napr. známy pro-spotrebiteľskou judikatúrou, podať žalobu\ns odkazom na § 87 písm. f) O. s. p. a následne si svoje bydlisko prehlásiť späť, keďže takáto\nzmena nemá na už raz založenú príslušnosť žiaden vplyv...“.\nPodľa navrhovateľa napadnuté ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku nemá\nžiadne opodstatnenie a nemožno ním naplniť ani účel sledovaný príslušnou novelizáciou\nObčianskeho súdneho poriadku (ochranu spotrebiteľa, pozn.) vyvoditeľný z dôvodovej\nsprávy k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(parlamentná tlač č. 642), keďže podľa navrhovateľa nie je zrejmé, ako spotrebiteľovi, ktorý\n«„nie vždy všetkému rozumie“ pomôže v ochrane jeho práv miestna príslušnosť súdu jeho\nbydliska, keďže spravidla nebude „vždy rozumieť“ ani tomu, že naň žalobu môže podať.\nArgumentom v prospech takejto úpravy nemôže byť ani geografická nedostupnosť\nspravodlivosti, ktorá v prípade štátu rozmerov Slovenskej republiky... nie je vôbec\nrelevantná. Z uvedených dôvodov neobstojí ani porovnávanie § 87 písm. f) Občianskeho\nsúdneho poriadku napríklad s čl. 17 a 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)\n1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných\nveciach. Tieto ustanovenia totiž sledujú nespochybniteľný verejný záujem, ktorým je\nochrana spotrebiteľa v cezhraničných sporoch. Ich cieľom je zabrániť tomu, aby bol\nspotrebiteľ v určitých prípadoch nútený viesť spor v inom štáte. Vedenie sporu v inom štáte\nso sebou totiž prináša viaceré problémy – jazykovú bariéru, odlišné procesné pravidlá,\nrozdielne náklady a rozdielna dostupnosť bezplatnej právnej pomoci a pod. Napriek tomu\nvšak čl. 17 nariadenia obmedzuje jeho aplikáciu na niektoré výslovne uvedené prípady,\nktoré (okrem prvých dvoch písmen ods. 1) sú v podstate charakteristické tým, že dodávateľ\nsvoju obchodnú resp. podnikateľskú činnosť zameriava aj na členský štát spotrebiteľa.\nŽiadne z týchto dôvodov však neexistujú v prípade úpravy miestnej príslušnosti\nvnútroštátneho práva.».\nNavrhovateľ argumentoval, že «spotrebiteľ, ktorý uzavrie zmluvu na jednom mieste,\nkde podľa údajov poskytnutých dodávateľovi aj žije aj pracuje, môže ľahko „preniesť“\njurisdikciu pokojne na ktorýkoľvek iný súd tým, že si v jeho obvode vytvorí bydlisko.».\n\n6\n\nPrávna úprava § 87 písm. f) OSP tak podľa názoru navrhovateľa síce spĺňa formálnu\npožiadavku obsiahnutú v čl. 48 ods. 1 ústavy, avšak nespĺňa obsahové požiadavky, ktoré\nmožno s prihliadnutím na účel základného práva na zákonného sudcu vyvodiť z čl. 48\nods. 1 ústavy v spojení s princípom materiálneho právneho štátu zaručeného v čl. 1\nods. 1 ústavy.\nNamietaný nesúlad § 105 ods. 1 prvej a druhej vety OSP s čl. 48 ods. 1 ústavy\nv spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy navrhovateľ odôvodnil takto:\n«Právna úprava upravujúca proces realizácie tohto práva (základného práva na\nzákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy)... musí súdu umožňovať taký procesný postup,\nktorým nedôjde k ukráteniu práva účastníka konania na zákonného sudcu, resp. ktorým sa\núčastníkovi a súdu vytvorí dostatočný priestor na uplatnenie tohto práva. ... zákon nemôže\nsudcovi úplne znemožniť prihliadnuť na to, že je vo veci „nezákonným“ sudcom, a nútiť ho\nrobiť procesné úkony napriek tejto skutočnosti, teda napriek tomu, že napr. súd, na ktorom\nvykonáva funkciu, je na daný procesný úkon alebo konanie miestne alebo vecne\nnepríslušný.» Právna úprava obsiahnutá v § 105 ods. 1 prvej a druhej vete OSP je\nnedostatočná a bráni presadeniu základného práva na zákonného sudcu v súlade s čl. 48\nods. 1 ústavy, keďže všeobecnému súdu je «zakázané skúmať svoju miestnu príslušnosť\nz iných dôvodov než z toho hľadiska, či náhodou nejde o matériu uvedenú v § 88 O. s. p.\na či preto nie je príslušný iný súd. Citované ustanovenia tak v podstate ukladajú sudcovi,\nktorý o sebe vie, že je sudcom „nezákonným“, pretože nie je miestne alebo vecne\npríslušným, napriek tomu vedome porušiť právo druhého účastníka na zákonného sudcu\na vykonať aspoň prvý procesný úkon ... predtým, než sa druhému účastníkovi dá priestor\nsvoje právo na zákonného sudcu uplatniť. Na takéto obmedzenie práva súdu dbať na\nochranu základného práva na zákonného sudcu nie sú dané žiadne ústavne akceptovateľné\na racionálne dôvody.».\nS prihliadnutím na konkrétne okolnosti prerokúvaného prípadu navrhovateľ\nargumentoval, že predbežné opatrenie je vykonateľné až doručením, pričom odporca\ndostáva prvú možnosť brániť sa proti konaniu nezákonného sudcu až v momente, kedy\nsudca voči nemu vydá rozhodnutie, ktoré ho zaväzuje. Pritom „K vydaniu takéhoto\n\n7\n\nrozhodnutia bol... nezákonný sudca nútený práve ustanoveniami § 105 ods. 1 prvej a druhej\nvety O. s. p., ktoré mu bránia, aby svoju vlastnú nezákonnosť (v podobe nedostatku miestnej\npríslušnosti súdu) mohol akokoľvek zohľadniť.“.\nPodľa navrhovateľa § 105 ods. 1 prvej a druhej vety OSP bráni v zaistení ochrany\nzákladného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a zároveň bráni sudcom\nvšeobecného súdu zabezpečiť túto ochranu prípadnou ústavnokonformnou interpretáciou\npríslušných procesných predpisov.\nPre prípad, ak by ústavný súd o návrhu nerozhodol do 30. júna 2016, navrhovateľ\ns poukazom na nadobudnutie účinnosti Civilného sporového poriadku 1. júla 2016 uviedol,\nže «Ustanoveniu obsiahnutému v dnešnom § 87 písm. f) O. s. p. obsahovo zodpovedá § 19\npísm. d) C. s. p... Už z formulácie tohto ustanovenia je zrejmé, že sa úplne opúšťa aspoň\nčiastočne objektivizujúci koncept „bydliska“ a nahrádza sa čisto formálnym konceptom\n„adresy trvalého pobytu“... Pokiaľ by aj teda bolo možné tvrdiť, že ustanovenie § 87\npísm. f) o. s. p. pripúšťa ústavnokonformný výklad tým, že sa bude dôsledne skúmať, kde má\nspotrebiteľ „bydlisko“ (miesto, kde sa zdržiava s trvalým úmyslom), takýto výklad pri § 19\npísm. d) C. s. p. vôbec neprichádza do úvahy. Ten totiž viaže príslušnosť na čisto\nadministratívne kritérium hláseného trvalého pobytu. Ustanoveniu § 105 ods. 1 dnešného\nO. s. p. zodpovedá zasa obsahovo § 41 C s. p., ktoré len inou formuláciou vyjadruje to isté,\nteda že súd neskúma miestnu príslušnosť (okrem výlučnej) inak než na námietku\nžalovaného.».\nV konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy postupuje ústavný súd s ohľadom na\nustanovenie čl. 140 ústavy predovšetkým podľa všeobecných ustanovení § 18 až § 36\nzákona o ústavnom súde a podľa osobitných ustanovení § 37 až § 41b zákona o ústavnom\nsúde upravujúcich osobitné procesné pravidlá konania o súlade právnych predpisov.\nV konaní o súlade právnych predpisov je ústavný súd oprávnený posudzovať\nv zásade len súlad platných predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení\ns právnymi predpismi vyššej právnej sily, čo vyplýva z čl. 125 ústavy a aj z § 41a\n\n8\n\nods. 4 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ak preskúmavané právne predpisy stratia\nplatnosť pred vyhlásením nálezu ústavného súdu, konanie sa zastaví (PL. ÚS 13/08).\nNárodná rada Slovenskej republiky schválila 21. mája 2015 Civilný sporový\nporiadok uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 160/2015 Z. z., ktorý\nnadobudol účinnosť 1. júla 2016. Na základe ustanovenia § 473 CSP došlo dňom\nnadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku k zrušeniu (abrogácii) Občianskeho\nsúdneho poriadku vrátane navrhovateľom napádaných ustanovení § 87 písm. f) a § 105\nods. 1 prvej a druhej vety OSP.\nVzhľadom na túto skutočnosť rozhodol ústavný súd v súlade s § 41a ods. 4 zákona\no ústavnom súde, prihliadajúc aj na svoju doterajšiu judikatúru v obdobných procesných\nsituáciách (mutatis mutandis PL. ÚS 21/98, PL. ÚS 18/02), o zastavení tohto konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. novembra 2016\n\n9", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "podmienky konania", "konanie-splnenie podmienok konania", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "príslušnosť-miestna"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5dc5b745-c064-4b50-9ab8-b854f571001b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/08 z 9. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-09", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc5b745-c064-4b50-9ab8-b854f571001b"}, {"guid": "ussr:e6e969c2-79f2-4869-a76b-fa401f5a7100", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/02 z 13. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-13", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e6e969c2-79f2-4869-a76b-fa401f5a7100"}, {"guid": "ussr:b358a1bc-cb48-4c30-8902-9a9493874ffb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/98 z 25. 8. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-08-25", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.1998.1"}, {"guid": "33302280-090f-47b3-80af-3bb393617a89:8fc0af67-487e-48af-8a94-924f5f8169ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Cb/15/2015", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Levice sp. zn. 16Cb/15/2015 z 19. 5. 2015", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2015-05-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/33302280-090f-47b3-80af-3bb393617a89:8fc0af67-487e-48af-8a94-924f5f8169ca"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6424e0c7-c53a-4db0-89e2-d912ee79ba0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.8.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2018 z 13. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.8.2018.1"}, {"guid": "ussr:71eb55d2-f7a9-4400-8203-7f686aa44ab4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.12.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2018 z 12. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.12.2018.1"}, {"guid": "ussr:37d742b9-631c-479c-aade-19c2979bfbca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.8.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2018 z 30. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.8.2018.1"}]}