{"guid": "ussr:280c591e-5220-4a37-a29f-43bc5fc81958", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.95.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 95/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/2017 z 14. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. februára 2017, sp. zn. III. ÚS 95/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.95.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-02-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "odkladá vykonateľnosť rozhodnutia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/280c591e-5220-4a37-a29f-43bc5fc81958", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.95.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.95.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.95.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 95/2017-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n,\nkanceláriou\n\nzastúpenej\n\n,\n\nAdvokátskou\n\n, za ktorú koná\n\n, advokát, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky postupom\na rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Co 292/2014-1571 z 26. februára 2015\na postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 359/2015\nz 30. júna 2016 a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosť\np r i j í m a na ďalšie konanie.\n2.\n\nOdkladá\n\nvykonateľnosť\n\nrozsudku\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nBratislave\n\nč. k. 3 Co 292/2014-1571 z 26. februára 2015 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n27. decembra 2016 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ), vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ústavy postupom a rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 Co 292/2014-1571 z 26. februára 2015\na postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nč. k. 1 Cdo 359/2015 z 30. júna 2016, ktorou sťažovateľ žiada vydať tento nález:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo\nsťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, postupom a rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 26. 02. 2015, č. k. 3 Co/292/2014-1571, porušené bolo.\nZákladné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo sťažovateľa\nvlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, postupom a uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa\n30. 06. 2016, č. k. 1Cdo/359/2015, porušené bolo.\nUznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 06. 2016, č. k. 1Cdo/359/2015 sa zrušuje\na vec sa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. 02. 2015, č. k. 3 Co/292/2014-1571\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Bratislave a Najvyšší súd SR sú povinní uhradiť sťažovateľovi trovy\nkonania...“\n\n2\n\n2. Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľ\nbol ako žalovaný účastníkom konania pred Okresným súdom Bratislava III (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 18 C 185/2004, v ktorom sa žalobca\n(ďalej len „žalobca“), domáhal určenia vlastníckeho práva. Okresný súd rozsudkom\nč. k. 18 C 185/2004-1485 z 25. februára 2014 určil, že žalobca je vlastníkom majetku\nuvedeného v prílohe rozsudku (špecifikované guľové mlyny, magnetické separátory,\nelektromagnetické rotorové separátory, špirálové klasifikátory, mostové žeriavy, motory\npohonu mlyna a ventilátory). Zároveň zamietol vzájomný návrh sťažovateľa, ktorým sa\ndomáhal určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi Českou\na Slovenskou Federatívnou Republikou ako právnym predchodcom sťažovateľa na jednej\nstrane a žalobcom na strane druhej 29. decembra 1992 a zároveň vydania majetku\n.\n3. Okresný súd vychádzal z toho, že na základe Medzinárodnej dohody medzi\nvládami\n\nMaďarskej\n\nľudovej\n\nrepubliky,\n\nNemeckej\n\ndemokratickej\n\nrepubliky,\n\nČeskoslovenskej socialistickej republiky a Zväzu sovietskych socialistických republík\no organizácii spolupráce pri výstavbe\nz 20. októbra 1983 sa realizovala v\n\nna\n\nvýstavba tohto závodu, následne bola 29. decembra 1992 uzatvorená medzi Českou\na Slovenskou Federatívnou Republikou a právnym predchodcom žalobcu (\n) zmluva o postúpení pohľadávok, ktorou majetok, ktorý je predmetom konania,\npreviedla do vlastníctva právneho predchodcu žalobcu s tým, že ak do 30. septembra 1993\nnedôjde k dohode s\n\no dokončení\n, bude majetok vrátený Slovenskej republike. Okresný súd\n\nkonštatoval svoju právomoc vo veci konať s odôvodnením, že predmetom konania sú veci,\nktoré považoval za veci hnuteľné (iba ak by predmetom konania bola nehnuteľnosť\ns odkazom na dvojstrannú zmluvu medzi ČSSR a ZSSR o právnej pomoci by\nna rozhodovanie bola daná právomoc justičných orgánov štátu, na území ktorého sa vec\nnachádza). Okresný súd viazaný skorším zrušujúcim uznesením krajského súdu č. k.\n3 Co 260/2013-1444 z 30. septembra 2013 považoval zmluvu o postúpení pohľadávky\n\n3\n\nz 29. decembra 1992 za absolútne neplatnú pre neurčitosť, avšak v súlade s vysloveným\nprávnym názorom krajského súdu sa zaoberal posúdením splnenia podmienok nadobudnutia\nvlastníckeho práva k veciam tvoriacim predmet konania právnym predchodcom žalobcu\nvydržaním podľa\n\nobčianskeho zákonníka, pričom dospel k záveru, že tieto\n\npodmienky boli splnené a vydržacia lehota uplynula 1. januára 2006. Z rovnakých dôvodov\npotom zamietol okresný súd i vzájomný návrh.\n4. Na odvolanie sťažovateľa krajský súd rozsudkom č. k. 3 Co 292/2014-1571\nz 26. februára 2015 rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a žalobcovi\nnáhradu trov konania nepriznal. Rozsudok krajského súdu č. k. 3 Co 292/2014-1571\nz 26. februára 2015 nadobudol právoplatnosť 13. apríla 2015.\n5. Po tom, čo proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, najvyšší súd\nuznesením sp. zn. 1 Cdo 359/2015 z 30. júna 2016 dovolanie odmietol, pretože smerovalo\nproti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 359/2015 z 30. júna 2016 nadobudlo právoplatnosť\n25. októbra 2016.\n6. Sťažovateľ sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru a základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ústavy postupom\na rozsudkom krajského súdu č. k. 3 Co 292/2014-1571 z 26. februára 2015 a postupom\na uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 359/2015 z 30. júna 2016 odôvodnil najmä\ntým, že krajský súd nezohľadnil, že\n\nstrana nikdy neudelila súhlas so zmluvou\n\no postúpení pohľadávky (jej uzatvorenie iba vzala na vedomie, čo však súhlas nenahrádza),\nspoločnosť\n\n, prerušila výstavbu slovenského podielu\na v roku 1995 bol zavedený\n\ntzv. ochranný režim, ktorý trvá dodnes, teda záväzok dostavby nesplnila, a nedošlo teda\nk naplneniu hlavného hospodárskeho účelu zmluvy, ktorým bolo zbaviť Slovenskú\nrepubliky povinnosti dostavby. Pretože do 30. septembra 1993 nedošlo k dohode\ns\n\no dokončení\n\n4\n\n, mal byť majetok vrátený Slovenskej republike. Okresný súd nemal\nprávomoc vo veci konať, pretože predmetom konania boli veci nehnuteľné a o ich povahe\nnevykonal potrebné dokazovanie, resp. výsledky vykonaného dokazovania sú vnútorne\nrozporné a záver o tejto otázke nebol dostatočne odôvodnený a v konečnom dôsledku je\npreto i rozsudok krajského súdu arbitrárny. Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil\nnapriek tomu, že právny zástupca sťažovateľa sa z neúčasti na pojednávaní (na ktorom bolo\nvo veci i rozhodnuté) riadne ospravedlnil, požiadal o jeho odročenie, avšak okresný súd\nvo veci konal v jeho neprítomnosti. Arbitrárne bola posúdená i dobromyseľnosť držby\nžalobcu, a tým i splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním už len\npreto, že držba sa zakladá na absolútne neplatnej zmluve. Navyše nesprávne bolo\naplikované i\n\nprávo upravujúce vydržanie z hľadiska znenia právnej úpravy,\n\npretože rozhodujúcim malo byť znenie právnej úpravy v čase uzatvorenia zmluvy\no postúpení pohľadávky, pričom vtedy\n\nprávo inštitút vydržania nepoznalo\n\n(do 31. decembra 2003). Krajský súd nezohľadnil ani obsah Medzinárodnej dohody\nmedzi vládami Maďarskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky,\nČeskoslovenskej socialistickej republiky a Zväzu sovietskych socialistických republík\no organizácii spolupráce pri výstavbe\nz 20. októbra 1983, v zmysle ktorej vlastníkom budovaného\nbude\nZväz sovietskych socialistických republík (čl. I). Krajský súd nevzal do úvahy ani povahu\ntejto medzinárodnej zmluvy, ktorá sa riadi medzinárodným právom verejným, a v tejto\nsúvislosti ani to, že jej zmluvné strany si neželali, aby boli práva z nej postúpené\nsúkromnoprávnym subjektom a navyše ani stanoviská k veci\npre zahraničné záležitosti a vyjadrenie\n\n. Hoci tento\n\npostup a rozhodnutie krajského súdu odôvodňovali i prípustnosť dovolania sťažovateľa\n(najmä pre nedostatok právomoci súdu a odňatie možnosti sťažovateľovi konať\npred súdom), najvyšší súd sa odmietol vecou sťažovateľa meritórne zaoberať s poukazom\nna to, že jeho dovolanie nie je prípustné. Oba súdy postupovali vo veci formalisticky\na ich rozhodnutia sú tak arbitrárne, zmätočné, nesprávne a porušujúce označené základné\npráva sťažovateľa, najmä s ohľadom na nedostatok ich právomoci vo veci konať,\n\n5\n\nnezohľadnenie právneho názoru\n\nštátnych orgánov a nezohľadnenie obsahu\n\nmedzinárodných zmlúv a zásad medzinárodného práva.\n7. S podaním sťažnosti požiadal sťažovateľ o „odloženie vykonateľnosti\nnapadnutého rozsudku krajského súdu č. k. 3 Co 292/2014-1571 z 26. februára 2015 do\nprávoplatného rozhodnutia vo veci samej“. V sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok\nkrajského súdu vyvoláva právne účinky priamo v neprospech sťažovateľa a v jeho dôsledku\nmôže žalobca akýmkoľvek spôsobom nakladať s vecami nachádzajúcimi sa v priestoroch\n, v dôsledku čoho\nexistuje hrozba vzniku nenávratnej ujmy. Navyše hrozí i ujma spočívajúca v zhoršení\nbilaterálnych vzťahov s\n\n, keďže krajský súd určil napriek nedostatku právomoci a\n\nnerešpektujúc medzinárodné právo, že vlastníkom vecí je subjekt, ktorému tieto nikdy v\nzmysle Medzinárodnej dohody medzi vládami Maďarskej ľudovej republiky, Nemeckej\ndemokratickej republiky, Československej socialistickej republiky a Zväzu sovietskych\nsocialistických republík o organizácii spolupráce pri výstavbe\nz 20. októbra 1983 patriť nemali.\nII.\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n6\n\n11. Ústavný súd návrh sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí\nsenátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n12. Pri predbežnom prerokovaní ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia\nnávrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré\nnemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým\nzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\n13. Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo\nneodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia\no prijatí návrhu.\n14. Pretože podaná sťažnosť spĺňa všetky materiálne a formálne požiadavky\nna konanie o veci, ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie v rozsahu, ako je uvedené\nvo výroku tohto uznesenia.\n15. Podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh\nsťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého\nprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým\nverejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu\nneznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení\nvykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo\nslobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,\nopatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im\npriznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.\n\n7\n\n16. Právna úprava dočasného opatrenia začlenená systematicky do šiesteho oddielu\ndruhej hlavy tretej časti zákona o ústavnom súde (konanie o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a konanie o sťažnostiach orgánov územnej\nsamosprávy podľa čl. 127a ústavy) primárne reflektuje právny stav, podľa ktorého ústavný\nsúd pri svojom rozhodovaní nie je viazaný žiadnou lehotou, a preto je potrebné aj\ns ohľadom na možnosť dlhšieho trvania rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti fyzickej\nosoby alebo právnickej osoby poskytnúť potrebnú predbežnú ochranu ohrozeným právam\nsťažovateľa.\n17. Ústavný súd po preskúmaní obsahu napadnutého rozsudku krajského súdu\na dôvodov sťažnosti dospel k záveru, že sťažovateľ osvedčil existenciu predpokladov\nna odklad vykonateľnosti rozsudku krajského súdu, t. j. aby prípadný výsledok konania\npred ústavným súdom nebol zmarený realizáciou rozsudku krajského súdu. Bez tohto\nzabezpečovacieho prostriedku by totiž podľa názoru ústavného súdu mohlo dôjsť v prípade\nvyslovenia neústavnosti sťažnosťou napadnutého rozhodnutia krajského súdu k vážnej ujme\nna strane sťažovateľa, ktorá by bola väčšia než ujma, ktorá by prípadne mohla vzniknúť\nnásledkom\n\nodkladu\n\nvykonateľnosti\n\nnapadnutého\n\nrozhodnutia.\n\nNávrh\n\nsťažovateľa\n\nna rozhodnutie o dočasnom opatrení v tejto časti nie je v rozpore s dôležitým verejným\nzáujmom.\n18. Inak povedané, ústavný súd preskúmal návrh sťažovateľa na odloženie\nvykonateľnosti označeného rozsudku krajského súdu a dospel k záveru, že tento návrh nie je\nv rozpore s dôležitým verejným záujmom a spĺňa aj ďalšie podmienky ustanovené v § 52\nods. 2 zákona o ústavnom súde (majúc na zreteli ujmu, ktorá by sťažovateľovi mohla\nvzniknúť výkonom sťažnosťou napadnutého rozhodnutia krajského súdu v pomere k ujme,\nktorá môže vzniknúť tretím osobám pri odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia).\n19. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd v súlade s citovaným § 52 ods. 2 zákona\no ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, t. j. odložil\nvykonateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n\n8\n\n20. Uložené dočasné opatrenie podľa § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde zanikne\nnajneskoršie ex lege nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci\nsamej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení. Podľa § 52 ods. 4 zákona\no ústavnom súde dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez návrhu, ak pominú dôvody, pre\nktoré sa nariadilo.\n21. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 3 a § 52 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. februára 2017\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-splnenie podmienok konania", "konanie pred ústavným súdom-dočasné opatrenie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "vydržanie", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "medzinárodné právo-súkromné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "4d5f69ba-b50e-4253-b684-1bce3bb1855f:9b750ce9-0ef4-4487-be9b-bbbf1013e9df", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1304121902.6", "spisova_znacka": "3Co/292/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/292/2014 z 25. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-02-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1304121902.6"}], "citovane_v": []}