{"guid": "ussr:e9115716-034d-4ddf-9137-3d029dff46cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 875/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. 2. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. februára 2017, sp. zn. III. ÚS 875/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-02-28", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-44.odsek-1", "nazov": "čl. 44 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-3", "nazov": "čl. 9 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o prístupe k informáciám čl. 9 ods. 3", "nazov": "Dohovor o prístupe k informáciám čl. 9 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o prístupe k informáciám čl. 9 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-44", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-9", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e9115716-034d-4ddf-9137-3d029dff46cb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2/text", "citacie_n": 152, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 875/2016-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2017\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Sergeja Kohuta\na Rudolfa Tkáčika prerokoval prijaté sťažnosti Lesoochranárskeho zoskupenia VLK,\nobčianskeho združenia, Tulčík 310, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou,\nŠtúrova 20, Košice, pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2\na čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru\no prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe\nk spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) a čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžp 5/2013 z 27. mája 2015 a sp. zn. 6 Sžo 12/2014\nz 27. mája 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnostiam Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, občianskeho združenia, ktorými\nnamieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2,\nzákladného práva na priaznivé životné prostredie a informácie o ňom podľa čl. 44 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 9 ods. 3\n\nDohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe\nk spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) uzneseniami\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžp 5/2013 z 27. mája 2015 a sp. zn.\n6 Sžo 12/2014 z 27. mája 2015, n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 875/2016 z 13. decembra 2016 spojil sťažnosti Lesoochranárskeho združenia VLK,\nobčianskeho združenia (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 44 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nako aj práva podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti\nna rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia\n(Aarhuský dohovor) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 9 Sžp 5/2013 z 27. mája 2015 a sp. zn. 6 Sžo 12/2014 z 27. mája\n2015 pôvodne vedené pod sp. zn. Rvp 11800/2015 a Rvp 12675/2015 na spoločné konanie\na prijal ich na ďalšie konanie.\n2. Z obsahu sťažností a pripojených spisov ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol\núčastníkom správnych konaní vedených na Ministerstve životného prostredia Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ministerstvo“) pod č. 4903/2012-2.2 o odvolaní proti rozhodnutiu\nKrajského úradu životného prostredia v Prešove č. 2012/279-01 1/KM-R z 20. januára 2012\no žiadosti spoločnosti\n\n,\n\no povolenie\n\nvýnimky zo zákazov podľa § 16 ods. 1 písm. b) a f) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane\nprírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody\na krajiny“) a pod č. 3816/2012-2.2 o odvolaní proti rozhodnutiu Krajského úradu životného\nprostredia v Košiciach č. 2011/00646 z 28. novembra 2011 o žiadosti štátneho podniku\no povolenie výnimky zo zákazov podľa § 16 ods. 1 písm. b) a f)\n\n2\n\nzákona o ochrane prírody a krajiny. V prípade oboch konaní ministerstvo o odvolaniach\nsťažovateľa rozhodlo rozhodnutiami č. 4903/2012-2.2 z 12. júla 2013 a č. 3816/2012-2.2\nz 20. februára 2012 (ďalej len „správne rozhodnutia“) tak, že ich zamietlo a napadnuté\nrozhodnutia krajských úradov životného prostredia potvrdilo.\n3. Sťažovateľ následne v oboch veciach podal na Krajskom súde v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) žaloby podľa § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku účinného\ndo 30. júna 2016 (ďalej aj „OSP“), ktorými sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia\nsprávnych rozhodnutí. Krajský súd rozsudkami č. k. 2 S 308/2012-88 z 13. marca 2013\na č. k. 5 S 159/2012-58 z 15. októbra 2013 žaloby sťažovateľa zamietol a poukázal na to,\nže „Činnosti súvisiace s odstránením kalamitného dreva nie sú činnosťami, ktoré by apriori\nboli v rozpore so záujmami ochrany prírody. Zabránenie nežiaduceho rozmnoženia\npodkôrnikov a obmedzenie jeho preniknutia do okolitých lesných porastov má svoj význam\naj v bezzásahovej zóne s piatym stupňom územnej ochrany. Ako vyplýva z rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu, tento veľmi presne zistil, ktorých lokalít sa konanie\no povolenie výnimky týka, aký je ich charakter z hľadiska lesného ekosystému a z hľadiska\nnárodnej siete chránených území a stanovil podmienky realizácie výnimky. Súd sa stotožnil\ns názorom, že cieľom opatrení (zásahov), ktoré boli posudzované v konaná o udelenie\nvýnimky, bolo zaistiť priaznivý stav typických druhov (smrek) v lesných biotopoch NPR\na ochranu pred výrazným poškodením alebo zničením. Má tiež za to, že správny orgán\ndostatočne zrozumiteľne opísal situáciu v kalamitou postihnutej oblasti, jej ďalší vývin\nv prípade nevykonania zásahu a nepriaznivý vplyv na dotknutý lesný biotop i na životné\nprostredie vo všeobecnosti. Opis a vyhodnotenie vývinu populácie podkôrnika, ktorej sa\ndomáhal žalobca, sa javia vzhľadom na uvedené ako nadbytočné, nespôsobilé zmeniť\nrozhodnutie vo veci.“. Dospel však najmä k záverom, že námietkam sťažovateľa\nuplatneným v žalobe nemožno priznať relevanciu a že „správne orgány sa vecou riadne\nzaoberali. Pred vydaním rozhodnutia si zabezpečili všetky právne relevantné podklady a ich\nv rozhodnutiach vyjadrené uváženie o potrebe zásahu do územia podliehajúcemu piatemu\nstupňu ochrany a tým privolenie v podobe výnimky zo zákazov podľa zákona o ochrane\nprírody nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.“.\n\n3\n\n4. Na odvolanie sťažovateľa najvyšší súd uzneseniami sp. zn. 9 Sžp 5/2013\nz 27. mája 2015 a sp. zn. 6 Sžo 12/2014 z 27. mája 2015 rozsudky krajského súdu zrušil\na konania zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na stanovisko správneho kolégia\nnajvyššieho súdu sp. zn. Snj 72/2013 z 24. júna 2014, teda že „neplatnosť povolenej\nvýnimky, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok,\nže odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia, už zanikla\na neexistuje. Správny orgán, resp. súd preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie\no výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.“. Keďže v predložených veciach platnosť\nudelených výnimiek uplynula 12. júla 2012, resp. 15. októbra 2013, dospel k záveru, že táto\nskutočnosť má za následok odpadnutie predmetu konania, pretože výnimky povolené\ndotknutými správnymi rozhodnutiami zanikli a neexistujú, nevyplývajú z nich teda žiadne\nprávne účinky.\n5. Sťažovateľ je toho názoru, že označenými uzneseniami najvyššieho súdu došlo\nk porušeniu jeho práva domáhať sa zákonným postupom zakotveného v čl. 46 ods. 1 ústavy,\njeho práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 ods. 1 ústavy, jeho práva domáhať\nsa na súde preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ukracujúceho ho na\njeho právach zakotveného v čl. 46 ods. 2 ústavy, jeho práva napadnúť v správnom a súdnom\nkonaní úkony a opomenutia orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym\nprávom v oblasti životného prostredia podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, jeho práva\nna spravodlivé súdne konanie zakotveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. S poukazom na odlišné\nveci, v ktorých sa domáhal priznania postavenia účastníka konania, zdôraznil,\nže predmetom týchto sťažností je konanie vo veci samej, v ktorom prvostupňový orgán\nochrany prírody už po opísanom vývoji konal so sťažovateľom ako s účastníkom konania,\nrozhodnutia mu boli riadne doručené.\n6. Vo svojej sťažnosti vyjadril jednak nesúhlas s právnym názorom vysloveným\nv stanovisku najvyššieho súdu sp. zn. Snj 72/2013, no tiež namietol, že napadnuté\nrozhodnutia najvyššieho súdu boli vydané v konaní, na ktoré nedopadá ani uvedené\nstanovisko, a rozhodnutia, ktoré ako účastník správneho konania žalobou v správnom\nsúdnictve napadol, boli spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.\n\n4\n\n7. Sťažovateľ tiež poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžp 3/2011\nzo 17. apríla 2012, v ktorom najvyšší súd zohľadniac všetky súvislosti rozsudku Súdneho\ndvora Európskej únie sp. zn. C-240/2009, skonštatoval, „že ústavno-konformný výklad\n(čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky) práva na súdnu a inú právnu ochranu v oblasti\nsprávneho súdnictva nepredpokladá, že by toto právo mohlo zaniknúť, resp. bolo v svojej\npodstate vyčerpané iba tým, že predmet konania pred správnym orgánom sa napriek\nprocesne riadne prejavenej nespokojnosti (napríklad podaním opravného prostriedku)\nv dôsledku objektívne spotrebovaného času na vykonanie opravného súdneho konania\n(tzn. výklad vykonaný s dôrazom na účelnosť ďalšieho súdneho prieskumu). Naopak, takýto\nvýklad by v rozpore s výkladovou metódou reductio ad absurdum viedol k nesprávnemu\nzáveru, že súdny prieskum napadnutého rozhodnutie správneho orgánu (evidentne na čas\nnáročný proces) nemôže už v žiadnom prípade reálne ovplyvniť výkon práv a povinnosti\nvyplývajúcich z tohto nezákonného rozhodnutia, pričom dôsledkom uvedeného záveru\nby bola právna absurdita, že možnosť právnej ochrany porušených práv prostredníctvom\nkonania podľa Piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (vrátane\naj možnosti brojiť proti tvrdenej nezákonnosti) by závisela (tzn. zanikla) v zásadnej miere\nna tom, ako rýchlo osoby, ktorým z nezákonného rozhodnutia správneho orgánu vyplýva\nprávo vykonať určitú činnosť, toto by aj uskutočnili. Preto sa Najvyšší súd stotožnil s\nnázorom žalobcu, že v uvedenej veci je potrebné naďalej vykonať súdny prieskum\nnapadnutého rozhodnutia správneho orgánu.“. Tento právny záver najvyššieho súdu\nsťažovateľ označil za zrozumiteľný a jediný správny so zreteľom na zmysel účasti\nsťažovateľa v predmetných správnych konaniach vo veciach ochrany prírody.\n8. Právny postoj najvyššieho súdu a jeho postup mal podľa sťažovateľa za následok\nto, že bol zbavený možnosti reálne sa domôcť preskúmania zákonnosti rozhodnutí v oblasti\nochrany prírody. Zdôraznil, že uzneseniami najvyššieho súdu mu bolo odopreté\npreskúmanie jeho odvolaní proti rozsudkom krajského súdu, ktorý jeho žaloby zamietol.\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd jeho sťažnosť prijal na\nďalšie konanie a prijal tento nález:\n„Právo sťažovateľa Lesoochranárskeho zoskupenia VLK\n\n5\n\n- domáhať sa zákonným postupom svojho práva pred súdom Slovenskej republiky\nzakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR,\n- na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR,\n- domáhať sa na súde preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy\nukracujúceho ho na jeho právach zakotveného v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n- napadnúť v správnom a súdnom konaní úkony a opomenutia orgánov verejnej\nmoci, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia, podľa čl. 9\nods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a\nprístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia,\n- na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd,\nbolo uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžp/5/2013\nz 27.mája 2015, a sp. zn. 6Sžo/12/2014 z 27. mája 2015 a postupom, ktorý mu predchádzal,\nporušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zakazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\npokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky 9Sžp/5/2013 z 27. mája 2015, a sp. zn. 6Sžo/12/2014 z 27. mája 2015 a vracia\nveci Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“\nII.\n10. Najvyšší súd podaním došlým ústavnému súdu 9. februára 2017 doručil svoje\nvyjadrenie k sťažnosti. Zopakoval, že „v posúdení právnej otázky splnenia podmienok\nkonania v čase vydania napadnutých uznesení vychádzal z obsahu stanoviska správneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. Snj 72/2013 z 24. júna 2014, podľa\nktorého „... neplatnosť povolenej výnimky, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola\nvýnimka povolená, má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola\nobsahom rozhodnutia, už zanikla a neexistuje. Správny orgán, resp. súd preto môže\n(ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania“,\n\n6\n\na to v kontexte ustanovení § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny v spojení\ns § 89 ods. 3 písm. b) citovaného zákona, podľa ktorého rozhodnutie vydané podľa tohto\nzákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané“, s tým, že v oboch\nposudzovaných veciach sťažovateľa preskúmavané správne rozhodnutia stratili platnosť\nuplynutím času, na ktorý boli vydané, a teda v čase súdneho prieskumu už neexistovali\na nemohli byť riadnym predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Podľa najvyššieho\nsúdu v daných prípadoch už nešlo „o rozhodnutia, ktoré zakladali, menili alebo zrušili\noprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo\ndotknuté (§ 244 ods.3 OSP) a súčasne napadnutými rozhodnutiami žalovaného sťažovateľ\nnemohol byť ukrátený na svojich právach (§ 247 ods.1 OSP)“. Na základe tohto zistenia\ndospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre konanie podľa piatej časti druhej hlavy\nObčianskeho súdneho poriadku. Preto rozsudky krajského súdu zrušil a obe konania\nz dôvodu existencie neodstrániteľnej prekážky konania postupom podľa § 104 v spojení\ns § 246c ods. 1 OSP zastavil.\n11. Podaním doručeným ústavnému súdu 22. februára 2017 sťažovateľ vyjadril názor\no opodstatnenosti jeho sťažnosti vo všetkých bodoch a opätovne vyjadril nesúhlas\ns názorom najvyššieho súdu, v zmysle ktorého „rozhodnutie správneho orgánu môže\nstratiť, tak ako v dotknutých konaniach, spôsobilosť byť predmetom súdneho prieskumu v\npriebehu konania pred súdom o žalobe namietajúcej nezákonnosť takéhoto rozhodnutia,\nak z rozhodnutia správneho orgánu vyplýva časová obmedzenosť takéhoto rozhodnutia,\na lehota, na ktorú sú účinky rozhodnutia správneho orgánu obmedzené, uplynie v priebehu\nsúdneho prieskumu, a to napriek tomu, že v čase začatia konania pred súdom o\npreskúmanie takéhoto rozhodnutia lehota, na ktorú boli obmedzené účinky takéhoto\nrozhodnutia ešte neuplynula“. Tento postoj najvyššieho súdu označil za neobhájiteľný,\nzakladajúci takmer absolútnu imunitu rozhodnutí vydaných podľa zákona o ochrane prírody\na krajiny a súčasne vylučujúci sťažovateľa z uplatnenia jeho práv vyplývajúcich mu z čl. 9\nods. 3 Aarhuského dohovoru v spojení s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci\nC-240/09 z 8. marca 2011. Sťažovateľ tiež uviedol, že „rovnako ako by nebolo možné tvrdiť\npo uplynutí lehoty, na ktorú boli výnimky udelené, že rozhodnutie už neexistuje a teda\n\n7\n\nčinnosť, ktorú žiadateľ vykonal bola porušením zákona (zákazov týchto činností), takisto nie\nje možné tvrdiť, že po uplynutí tejto lehoty rozhodnutie prestáva existovať a prestáva mať\nkvalitu rozhodnutia vydaného v súlade so zákonom alebo naopak rozhodnutia, ktoré\npostupom, ktorý mu predchádzal alebo samotným obsahom zákon porušilo“. Poukázal\nna to, že „v oboch predmetných konaniach boli výnimky zo zakázaných činností udelené\nv územiach, ktoré patria do európskej sústavy chránených území\n\na teda\n\nvýklad čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru je záväzným výkladom európskeho práva (ako to\nvyplýva z odôvodnenia rozsudku zo dňa 8. 3. 2011), ak sa teda najvyšší súd v napadnutých\nrozhodnutiach odchýlil od výkladu, ktorý mu ukladá poskytnúť taký výklad vnútroštátneho\npráva, ktorý organizáciám, ako je sťažovateľ, zabezpečí možnosť napadnúť na súde\nrozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom\nÚnie v oblasti životného prostredia“. V závere upriamil pozornosť ústavného súdu na\nrozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-243/2015 z 8. novembra 2016 s tým,\nže „napriek tomu, že uvedený rozsudok poskytol výklad v situácii, kedy sa žaloba žalobcu,\nprejednávaná súdmi, týkala postavenia sťažovateľa (žalobcu), ako účastníka konania, podľa\nzákona Č. 543/2002, nemožno prehliadnuť význam tohto rozhodnutia pre posúdenie výkladu\npráva na prístup k spravodlivosti poskytnutého v tomto rozsudku Súdnym dvorom Európskej\núnie, z uvedeného rozsudku totiž nesporne vyplýva nielen to, že zmyslom účasti\nzainteresovanej verejnosti, vrátane Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, je zabezpečenie\nvysokej úrovne životného prostredia. Zároveň nemožno prehliadnuť dôraz, ktorý Súdny dvor\nEurópskej únie prikladá skutočnej realizácii práv zainteresovanej verejnosti na prístup\nk spravodlivosti. Aj z pohľadu uvedeného rozsudku nemožno považovať za prijateľný názor\nnajvyššieho súdu, ktorý je základom uznesení napadnutých sťažnosťami sťažovateľa,\nže uplynutie lehoty, na ktorú bola výnimka udelená, zároveň znamená nemožnosť domôcť\nsa posúdenia zo strany súdu či rozhodnutie, ktorým bola udelená, bolo vydané v súlade\nso zákonom a s požiadavkou zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia.“.\n12. Sťažovateľ oznámil, že na ústnom pojednávaní o jeho sťažnosti netrvá. Keďže\nnajvyšší súd sa napriek výzve k otázke ústneho pojednávania nevyjadril, ústavný súd\nuzavrel, že na jeho nariadení netrvá. Preto, keďže po oboznámení sa s vyjadreniami\núčastníkov, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania\n\n8\n\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci upustil.\nIII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n15. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n\n9\n\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n19. Podľa čl. 44 ods. 1 ústavy každý má právo na priaznivé životné prostredie.\n20. Podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru navyše bez toho, aby boli dotknuté\nprocesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá strana zabezpečí, ak sú splnené\npodmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali\nprístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov\na opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej\nvnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.\n21. Ústavný súd poukazuje na to, že jeho úlohou nie je posudzovať vhodnosť\na účelnosť výkladu príslušného právneho predpisu všeobecným súdom. Ústavný súd\nhodnotí, či v konkrétnej veci uskutočnený výklad právnej normy je ústavne udržateľný,\nt. j. či nie je arbitrárny (svojvoľný) alebo zjavne neodôvodnený. Rovnako tak ústavný súd\nnezosúlaďuje rozdielnu judikatúru všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 342/2010,\nIII. ÚS 348/2011, IV. ÚS 142/2012, III. ÚS 11/2014).\nIV.\nIV.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru v spojení s právom účasti na rozhodovacích procesoch týkajúcich\nsa životného prostredia podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru\n22. Právo na prístup k súdu je nevyhnutnou, imanentnou súčasťou práva na\nspravodlivý proces. Samotné právo na prístup k súdu síce ani ústava, ani dohovor expressis\nverbis neupravujú, možno ho však implicitne vyvodiť z premisy „ak nie je proces, nemôže\n\n10\n\nbyť spravodlivý“. Ako vyslovil Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nnapríklad v rozsudku Golder proti Spojenému kráľovstvu, „Bolo by nemysliteľné, aby\nčlánok 6 ods. 1 dohovoru detailne popisoval procesné záruky poskytované stranám\nprebiehajúceho sporu a aby primárne nechránil to, čo samo osebe umožňuje mať prospech\npráve z týchto záruk, teda prístup k súdu. Zásady spravodlivosti, verejnosti a rýchlosti\nsúdneho konania totiž nemajú žiadnu hodnotu, ak žiadne konanie neprebieha. Ak zhrnieme\ntieto vyslovené úvahy, dospejeme k záveru, že právo na prístup k súdu tvorí esenciálny\nprvok práva na spravodlivý proces.“ (pozri k tomu rozsudok ESĽP vo veci Golder proti\nSpojenému kráľovstvu z 21. 2. 1975, sťažnosť č. 4451/70, body 35 ‒ 36).\n23. Existencia práva na prístup k súdu akceptuje aj právna doktrína, ktorá uvádza,\nže ak hlavným zmyslom a účelom čl. 6 ods. 1 dohovoru je dosiahnutie spravodlivého\nprocesu, potom by bolo priamo v rozpore s tým zabránenie vôbec vzniku súdneho procesu.\nZamedzením prístupu k súdu by sa vlastne nemohol naplniť ani hlavný zmysel (účel) práva\nna spravodlivý súdny proces, ktorým je súdna ochrana práva. V tomto zmysle potom právo\nna spravodlivý proces obsahuje dve integrálne súčasti, ktoré sú vzájomne späté\na podmienené, a to právo na prístup k súdu a právo na spravodlivé súdne konanie (pozri\nSvák, J. Ochrana ľudských práv v troch zväzkoch. II. zväzok. Bratislava : EUROKÓDEX,\ns. r. o., Paneurópska vysoká škola, 2011. s. 10).\n24. Právo na prístup k súdu môže podliehať rôznym procesnoprávnym obmedzeniam\na formalitám, avšak iba pri zachovaní jeho podstaty a pri rešpektovaní primeranosti\nobmedzenia, aby nedošlo k odopretiu práva na prístup k súdu do takej miery, že by bol\nnarušený jeho účel. Okrem uvedených kritérií je nevyhnutné, aby konkrétne obmedzenie\nsledovalo legitímny cieľ, t. j. aby nebolo svojvoľné (rozsudok ESĽP vo veci Ashigdane\nproti Spojenému kráľovstvu z 28. 5. 1985, sťažnosť č. 8225/78, bod 58). Ani v slovenskom\nprávnom systéme právo na súdnu a inú právnu ochranu nie je absolútne, možno\nsa ho domáhať len v spojení s čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ústavy iba v medziach zákonov, ktoré\nupravujú podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane.\n\n11\n\n25. Najvyšší súd vo veciach sťažovateľa dospel k záveru, že nie je namieste jeho\nžaloby vecne prejednať, pretože rozhodnutia žalobou napadnuté sú bez právnych účinkov,\na teda nepredstavujú spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve. Argumentoval\nstanoviskom správneho najvyššieho súdu sp. zn. Snj 72/2013 z 24. júna 2014, v zmysle\nktorého sa nemožno riadne domáhať vstupu do konania o žiadosti o povolenie výnimky\nz ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny ako jeho účastník, ak platnosť v konaní\npovolenej výnimky uplynula. Konkrétne, „neplatnosť povolenej výnimky, spôsobená\nuplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, že odpadol predmet\nkonania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia, už zanikla a neexistuje. Správny\norgán, resp. súd preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke,\na to v ktoromkoľvek štádiu konania.“.\n26. Ústavnému súdu vo všeobecnosti neprislúcha preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu\nvo veci samej. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne.\n27. Ústavný súd nevidí dôvod a ani nie je oprávnený preskúmavať správnosť\nstanoviska správneho kolégia najvyššieho súdu. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o súdoch“) je právomoc zjednocovať rozdielnosť v rozhodovacej činnosti\nnajvyššieho súdu zverená najvyššiemu súdu. Zákonnou podmienkou využitia tejto\nprávomoci najvyššieho súdu je zistenie, že došlo k výkladovým rozdielnostiam\nv právoplatných rozhodnutiach senátov toho istého kolégia. Cez túto podmienku\nzjednocovacia právomoc kolégií najvyššieho súdu prirodzene napĺňa stabilne judikovanú\n\n12\n\npožiadavku ústavného súdu, podľa ktorej k imanentným znakom právneho štátu patrí\nneodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež\npožiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých\npodmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99).\nAj z rozsudku ESĽP vo veci Beian v. Rumunsko zo 6. 12. 2007 vyplýva, že rozdielna\njudikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou\nvnútroštátneho súdneho systému (v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený\nna precedensoch ako prameňoch práva). K rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj\nna úrovni najvyššej súdnej inštancie. Z hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby\nnajvyššia súdna inštancia pôsobila ako regulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala\nmechanizmus, ktorý zjednotí rozdielne právne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo\npodobných veciach. Prijatie zjednocovacieho stanoviska najvyššieho súdu má právny\nvýznam aj v tom, že od tohto momentu požiadavka právnej istoty vyžaduje od senátov tohoktorého kolégia najvyššieho súdu, aby pri nezmenenej právnej úprave toto stanovisko\nrešpektovali a z neho pri posudzovaní správnych žalôb v identických alebo obdobných\nprípadoch vychádzali, hoci aj v rozpore so svojimi rozhodnutiami z obdobia spred prijatia\npredmetného stanoviska. Vo vzťahu k povoľovaniu výnimiek konkrétnym poľovníckym\nzdruženiam zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a) a f) zákona o ochrane prírody\nusmrtiť/odstreliť jedincov medveďa hnedého rozhodnutiami prvostupňového správneho\norgánu, ktoré viedli sťažovateľa k iniciácii viacerých konaní v správnom súdnictve, najvyšší\nsúd učinil zadosť požiadavkám plynúcim zo zákona o súdoch, z princípu právneho štátu\n(čl. 1 ods. 1 ústavy) i z judikatúry ESĽP, keď 24. júna 2014 prijal zjednocujúce stanovisko\nsp. zn. Snj 72/2013. Skutočnosť, že sťažovateľ sa so stanoviskom nestotožňuje, je v tomto\nprípade právne irelevantná.\n28. Ústavný súd zistil, že predmetom správneho konania o povolení výnimky\nz ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny nebolo povolenie výnimky z ochrany\nmedveďa hnedého a povolenie jeho odstrelu, ale v oboch prípadoch konanie o povolenie\nvýnimky zo zákazu zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt\nv piatom stupni územnej ochrany a zo zákazu rušenia pokoja a ticha v piatom stupni\núzemnej ochrany [§ 16 ods. 1 písm. b) a f) zákona o ochrane prírody a krajiny] v súvislosti\n\n13\n\ns vykonaním fytosanitárnej ťažby abioticky poškodených stromov o objeme 80 m 3, resp. pre\núčely spracovania kalamity spôsobenej premnožením lykožrúta smrekového. Rozhodnutia\nkrajského úradu životného prostredia o (čiastočnom) povolení výnimky umožňujúcej\nžiadateľovi zásah do lesného porastu, ťažbu poškodeného porastu pri súčasnom rušení\npokoja a ticha pracovnými postupmi boli okrem iného podmienené aj obmedzením času,\npočas ktorého ich bolo možné realizovať, a to do 31. mája 2012, resp. do 31. decembra\n2012.\n29. Záver najvyššieho súdu vyslovený v stanovisku správneho kolégia sp. zn.\nSnj. 72/2013 o neexistencii predmetu konania ako prekážky vecného prejednania žalôb,\nresp. odvolaní sťažovateľa, ktorými napadol rozsudky krajského súdu, je teda rovnako\naplikovateľný aj v aktuálne prejednávaných veciach sťažovateľa. Naopak, v jeho dôsledku\nnajvyšší súd odňal sťažovateľovi možnosť riadneho prejednania veci v rozsahu\nzakladajúcom porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy v spojení s právom na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nako aj právom členov verejnosti na prístup k súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie\nkonaní verejných inštitúcií, ktoré sú v rozpore s jej národným právom v oblasti životného\nprostredia.\n30. Ústavný súd však dospel najmä k názoru, že za danej procesnej situácie\nsa námietka porušenia v záhlaví označených základných práv a slobôd sťažovateľa\nnapadnutým postupom a uzneseniami najvyššieho súdu posunula do výlučne akademickej\nroviny. V takýchto prípadoch sa teória i prax ústavných súdov vyhranene prikláňa\nk odmietnutiu v takejto veci rozhodovať (pozri napr. IV. ÚS 242/08, ako aj uznesenie\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 122/99 z 8. 9. 1999 publikované v Sbírce\nnálezů a usnesení Ústavního soudu, zväzok č. 15, uznesenie č. 56, s. 315 a nasl.), pretože\nchýba možnosť bezprostredného a trvajúceho zásahu, ktorý by mohol mať vplyv na pozíciu\nsťažovateľa. Ak je totiž sťažovateľom namietaný zásah do jeho ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv alebo slobôd, potom musí byť\ntento zásah výrokom meritórneho rozhodnutia ústavného súdu odstrániteľný. V danom\nprípade táto podmienka splnená nie je, keďže ešte v priebehu konania pred všeobecnými\n\n14\n\nsúdmi rozhodnutie správneho orgánu – povolené výnimky – vzhľadom na jeho presnú\nčasovú ohraničenosť stratilo platnosť. Na túto skutočnosť v rámci skúmania „preukázania\nukrátenia práv žalobcu nezákonným rozhodnutím“ poukázal v odôvodnení napadnutého\nuznesenia aj najvyšší súd, keď uviedol, že „žalobcova účasť v tomto štádiu konania\nnemohla spôsobiť ukrátenie jeho práva, t. j. realizácia jeho práv bola výlučne formálneho\ncharakteru, avšak reálne nemohla zabezpečiť výhodnejší, resp. priaznivejší výsledok“.\nRovnako významnou pre rozhodnutie najvyššieho súdu bola aj skutočnosť, že „konanie\nzačalo na žiadosť žiadateľa, ktorý však nepožiadal o predĺženie výnimky v zmysle § 89\nods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.“. V okolnostiach daného prípadu by tak eventuálne\nvyhovenie návrhom sťažovateľa (na rozdiel od už citovaného rozsudku Súdneho dvora\nEurópskej únie, ktorý vzhľadom na charakter, resp. obsah rozhodnutia dotknutého\nsprávneho orgánu, vychádzal z predpokladu časovo neohraničeného súhlasu, spôsobilého\nzasiahnuť aj do práv „dotknutej verejnosti“ reprezentovanej v tomto prípade priamo\nsťažovateľkou, pozn.) nemalo vo vzťahu k napadnutému postupu a uzneseniu najvyššieho\nsúdu žiadnu právnu relevanciu. Vzniknutá situácia je v teórii a praxi ústavného súdnictva\noznačovaná výrazom „mootness“ (pozri Barron, J., Dienes, C. Constitutional Law.\n4. vydanie. St. Paul, 1995, s. 83 ‒ 85) alebo ako nedostatok podmienky bezprostredného\na trvajúceho zásahu (unmittelbare und gegenwärtige Betroffenheit) v praxi Spolkového\nústavného súdu (napr. K. Schleich: Das Bundesverfassungsgericht. 3. vydanie. München,\n1994, s. 142150), t. j. stav, keď už spor skončil alebo bol vyriešený inak, a so zreteľom\nna princíp minimalizácie zásahov do právoplatne skončených konaní a hospodárnosť\nkonania už nemá ďalší zmysel v konaní v danej veci pokračovať.\n31. Vo vzťahu k argumentu sťažovateľa na podporu jeho tvrdenia o neudržateľnosti\nnázoru najvyššieho súdu o následkoch uplynutia platnosti povolenej výnimky, a to že\n„po uplynutí lehoty, na ktorú boli výnimky udelené, že rozhodnutie už neexistuje a teda\nčinnosť, ktorú žiadateľ vykonal bola porušením zákona (zákazov týchto činností), takisto nie\nje možné tvrdiť, že po uplynutí tejto lehoty rozhodnutie prestáva existovať a prestáva mať\nkvalitu rozhodnutia vydaného v súlade so zákonom alebo naopak rozhodnutia, ktoré\npostupom, ktorý mu predchádzal alebo samotným obsahom zákon porušilo“, ústavný súd\nuvádza, že pokiaľ bola činnosť, pre ktorú bola výnimka povolená, vykonaná v čase trvania\n\n15\n\nvýnimky a v súlade s ďalšími podmienkami výnimky, nestáva sa ex tunc a spätne porušením\nzákona. Porušením zákona sa stáva taká činnosť, ktorá je vykonaná nad rámec povolenej\nvýnimky alebo po jej uplynutí. Takisto uplynutím platnosti výnimky rozhodnutie, ktorou\nbola povolená, zaniká nie ex tunc, ale až dňom nasledujúcim po poslednom dni platnosti\npovolenej výnimky. Týmto dňom počínajúc a s účinkom pro futuro rozhodnutie nemá\nprávne účinky, nezakladá, nemení a ani nezrušuje práva, právom chránené záujmy alebo\npovinnosti právnických alebo fyzických osôb, a teda prestáva byť správnym rozhodnutím\nv zmysle § 244 ods. 3 OSP. Ústavný súd pripomína sťažovateľovi potrebu reálneho dopadu\nsúdneho rozhodnutia nielen na procesné práva a povinnosti účastníka správneho konania,\nale aj na jeho reálnu možnosť nielen privodiť vecne iné či výhodnejšie postavenie, ale\nv tomto prípade vôbec na reálnu možnosť konanie zopakovať.\n32. Ústavný súd pri prejednaní sťažností sťažovateľa vzal do úvahy aj rozsudok\nSúdneho dvora Európskej únie vo veci C-243/15 z 8. novembra 2016, na ktorý sťažovateľ\npoukázal vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 22. februára 2017. Rozsudok bol\nvydaný v prejudiciálnom konaní týkajúcom sa sporu „medzi Lesoochranárskym zoskupením\nVLK..., organizáciou na ochranu životného prostredia založenou podľa slovenského práva,\na Obvodným úradom Trenčín (Slovensko) vo veci žiadosti tejto organizácie o priznanie\npostavenie účastníka správneho konania o návrhu na vydanie súhlasu s projektom\nrealizácie oplotenia s cieľom rozšírenia zvernice na chov jelenej zveri na chránenom\núzemí“, z ktorého bodu 49 vyplýva, že „organizácia na ochranu životného prostredia,\nktorá tak ako LZ (sťažovateľ, pozn.) spĺňa požiadavky uvedené v článku 2 ods. 5\nAarhuského dohovoru, má na základe článku 6 ods. 3 smernice 92/43 spoločne s článkom 6\nods. 1 písm. b) tohto dohovoru právo zúčastniť sa v zmysle spresnenom v bode 46 tohto\nrozsudku na konaní o vydanie súhlasu s plánom alebo projektom, ktorý môže mať významný\nvplyv na životné prostredie, keďže sa v rámci tohto konania musí prijať jedno z rozhodnutí\nuvedených v článku 6 ods. 3 tejto smernice“, a z ktorého sťažovateľ vyvodil ako jeden\nzo záverov to, že „zmyslom účasti zainteresovanej verejnosti, vrátane Lesoochranárskeho\nzoskupenia VLK, je zabezpečenie vysokej úrovne životného prostredia“ a požiadavku\nskutočnej realizácii práv zainteresovanej verejnosti na prístup k spravodlivosti. Ústavný súd\n\n16\n\npoukazuje na body 45 a 46 citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, v ktorých\nsa uvádza:\n«Článok 6 ods. 3 smernice 92/43 navyše stanovuje, že príslušné vnútroštátne orgány\nmusia pred vydaním súhlasu s projektom alebo plánom, ako sú projekt a plán podľa tohto\nustanovenia, v prípade potreby získať stanovisko verejnosti. Uvedené ustanovenie sa musí\nvykladať spoločne s článkom 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru, ktorý je\nneoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie.\nToto posledné uvedené ustanovenie uvádza, že ustanovenia článku 6 Aarhuského\ndohovoru v oblasti účasti verejnosti na rozhodnutiach o osobitných činnostiach sa\nuplatňujú vtedy, ak ide o prijatie rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených v\nprílohe I tohto dohovoru, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Ako\nvyplýva z tohto článku 6 ods. 3, 4 a 7, tento článok priznáva verejnosti najmä právo „účinne\nsa zúčastňovať na rozhodovacom procese o životnom prostredí“ tak, že predloží „písomné\nalebo v prípade potreby na verejnom prerokovaní alebo preskúmaní so žiadateľom\nakékoľvek pripomienky, informácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo\nvzťahu k navrhovanej činnosti“. Táto účasť musí začať „[na začiatku konania, t. j.] v čase,\nkeď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti môže prebiehať účinne“.»\n33. S ohľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenia\nnajvyššieho súdu obsahujú dostatok skutkových a právnych záverov vychádzajúcich\na nadväzujúcich na prvostupňové konanie a nezistil, že by tieto závery najvyššieho súdu\nboli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II.\nÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na\nsúdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok.\n\n17\n\nIV.2 K namietanému porušeniu základného práva na priaznivé životné\nprostredie a informácie o ňom podľa čl. 44 ods. 1 ústavy\n34. V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 44 ods. 1\nústavy ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr. II. ÚS 78/05,\nIV. ÚS 301/07), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť\nsekundárnym porušovateľom základných práv a slobôd hmotnoprávneho charakteru, ak toto\nporušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy\nvyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. O prípadnom porušení\ntýchto práv by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu\nprimárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných\nprincípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením\n(IV. ÚS 326/07). Medzi takéto práva nepochybne patrí aj základné právo na priaznivé\nživotné prostredie a informácie o ňom podľa čl. 44 ústavy.\n35. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd nevybočil\nz ústavou ustanovených požiadaviek výkladu a aplikácie práva spôsobom a v rozsahu\ntvrdenom sťažovateľom tak, že by porušil jeho základné právo na súdnu a inú právnu\nochranu, ako i práva na spravodlivé konanie. Konštatovanie zásahu do hmotných práv\nsťažovateľa aj vzhľadom na okolnosti prípadu teda neprichádza do úvahy. Ústavný súd\npreto ani tejto časti sťažností sťažovateľa nevyhovel.\nV.\n36. V časti sťažnostného návrhu, ktorým sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\n„zakázal“ najvyššiemu súdu pokračovať v porušovaní označených práv sťažovateľa,\nústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosti nevyhovel, pretože\nv zmysle čl. 127 ústavy sa sťažovateľ môže domáhať ochrany svojich základných práv\nalebo slobôd zakotvených v ústave alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, a okrem toho sťažnosť v tejto časti nie je ničím odôvodnená, čím\n\n18\n\nnespĺňa náležitosti predpísané zákonom v ustanovení § 50 ani § 52 ods. 2 zákona\no ústavnom súde (bod 4 výroku nálezu).\n37. Vzhľadom na to, že sťažnosti v časti namietaného porušenia označených práv\na slobôd uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžp 5/2013 z 27. mája 2015 a sp. zn.\n6 Sžo 12/2014 z 27. mája 2015 ústavný súd nevyhovel, ďalšími požiadavkami sťažovateľa\nsa nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného\npráva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\n38. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\n39. V závere ústavný súd považuje za potrebné opakovane poukázať na to, že ani\nrozsudky krajského súdu, ale ani rozhodnutia najvyššieho súdu nemali schopnosť porušiť\nprávo sťažovateľa účinne sa zúčastniť sa konania vedeného ministerstvom v danej veci.\nÚstavný súd zistil, že sťažovateľ, obdobne ako v iných jeho konaniach, toto svoje právo\nháji, avšak nikde vo svojich sťažnostiach neuvádza, akým spôsobom by ho chcel realizovať.\nV teoretickom prípade, že by súdy v správnom súdnictve sťažovateľovi vyhoveli a ním\nnapadnuté správne rozhodnutie zrušili a vec vrátili ministerstvu na ďalšie konanie, toto by\nnemalo inú možnosť, len svoje konanie zastaviť, pretože jeho predmet – výnimka – zanikla\nuplynutím času, na ktorý bola povolená, a nejde o konanie, ktoré by bolo možné začať\nz úradnej povinnosti. Osobitne je možnosť účinne realizovať práva podľa Aarhuského\ndohovoru sťažená v prípade, keď na základe platne udelenej výnimky došlo k jej realizácii,\nv tomto prípade ťažbe poškodeného porastu a v jej následku zásahu do lesného porastu\na poškodiť vegetačný a pôdny kryt v piatom stupni územnej ochrany a rušenia pokoja\na ticha v piatom stupni územnej ochrany.\n40. Ústavný súd obiter dictum dáva do pozornosti sťažovateľa právnu úpravu účinnú\nod 1. júla 2017, keď zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok zaviedol inštitút\nzainteresovanej verejnosti (resp. dotknutej verejnosti – zjednocujúc tak terminologickú\n\n19\n\nnejednotnosť pomenovania tohto inštitútu v právnej úprave), ktorá predstavuje nový\nosobitný procesný subjekt, ktorý má oproti nedostatočnej pôvodnej právnej úprave danej\npiatou časťou Občianskeho súdneho poriadku zabezpečiť náležitú realizáciu procesných\npráv v konaní pred správnym súdom vo veciach životného prostredia a ktorý reflektuje\npožiadavku na účasť zainteresovanej verejnosti v administratívnom konaní vo veciach\nživotného prostredia, ktorá vyplýva jednak z vnútroštátnych a európskych právnych\npredpisov, ako i medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (tiež napr. Aarhuský\ndohovor); osobitne prihliada na diskrepanciu v rozsahu procesným oprávnený účastníka\ntakéhoto konania a zainteresovanej, resp. dotknutej osoby v takomto administratívnom\nkonaní, zaisťujúc tak faktické stotožnenie týchto inštitútov pre konania týkajúce sa\nživotného prostredia. Vzhľadom na zmenenú procesno-právnu úpravu možno predpokladať\nrevíziu praxe správnych súdov stabilizovanej v režime predchádzajúcej procesnej úpravy\npodľa Občianskeho súdneho poriadku.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. februára 2017\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "podmienky konania", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "žaloba", "správne súdnictvo", "konanie-zastavenie", "práva a slobody – právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva-právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia, o príčinách a následkoch tohto stavu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/2014 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede"}, {"guid": "ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2012 z 15. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-15", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2"}, {"guid": "ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 348/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224"}, {"guid": "ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2010 z 23. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-23", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:be0f8409-c518-4653-bc7b-e8c9736d5ba1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be0f8409-c518-4653-bc7b-e8c9736d5ba1"}, {"guid": "ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0"}, {"guid": "ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 258, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:338db604-280f-4bc6-930a-6bcc57d8bc2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.165.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 165/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/2026 z 11. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.165.2026.1"}, {"guid": "ussr:2f2c43d9-2e44-48cc-b096-0afcb7ce01de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.555.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 555/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 555/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.555.2025.1"}, {"guid": "ussr:e26bd905-c331-4ea5-b24f-fa74114dc483", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 660/2025", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 660/2025 z 19. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e26bd905-c331-4ea5-b24f-fa74114dc483"}, {"guid": "ussr:5e485d59-6cc2-4730-84ec-f9d42401eb5d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.600.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 600/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 600/2025 z 5. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.600.2025.1"}, {"guid": "ussr:7a4b74ae-be34-4f73-a8f6-0b4a29d0b274", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.437.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 437/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 437/2025 z 22. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.437.2025.2"}, {"guid": "ussr:6bfc91ec-48ce-45e3-b9e3-cf73b2d34d9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.522.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 522/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 522/2025 z 14. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.522.2025.1"}, {"guid": "ussr:1f39770c-d187-45a3-a97a-fe980ddc2db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.211.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 211/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 211/2024 z 10. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.211.2024.1"}, {"guid": "ussr:1a99d063-757d-4789-8afd-032745c045f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.3.2025.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 3/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2025 z 23. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-23", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.3.2025.1"}, {"guid": "ussr:fab49fab-5dbe-460b-910a-4408c04975eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.297.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 297/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 297/2025 z 10. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.297.2025.1"}, {"guid": "ussr:3bc30fca-8329-4efe-9927-b0315d94aba1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.223.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 223/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 223/2025 z 30. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.223.2025.1"}, {"guid": "ussr:28ee28a1-3986-4140-91d4-63fac4d1f9a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.219.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 219/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 219/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.219.2024.2"}, {"guid": "ussr:65afe837-b310-4768-b4e9-0656d4b60522", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.317.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 317/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 317/2024 z 19. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.317.2024.2"}, {"guid": "ussr:2e52ebe8-1f4e-43c3-b8f6-3accc40cb132", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.435.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 435/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 435/2024 z 24. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.435.2024.1"}, {"guid": "ussr:9e5a14dd-fa41-4600-8460-7137381c3623", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.35.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 35/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/2024 z 11. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.35.2024.2"}, {"guid": "ussr:af4485b3-bef4-4bbd-ad77-6a84fe2ac017", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.217.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 217/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 217/2024 z 18. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.217.2024.1"}, {"guid": "ussr:977074b1-7722-45ff-9d97-bed1bb517031", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.498.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 498/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 498/2023 z 29. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.498.2023.1"}, {"guid": "ussr:b24b178d-4c43-4216-aba2-e15c7a0d7180", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.576.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 576/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 576/2023 z 21. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.576.2023.1"}, {"guid": "ussr:795b6649-5052-4bcc-a1a4-2ba3e2257883", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.311.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 311/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 311/2023 z 14. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-14", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.311.2023.1"}, {"guid": "ussr:6dea4522-1280-44a2-956d-827f12e89688", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.601.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 601/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 601/2023 z 9. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.601.2023.1"}, {"guid": "ussr:e9166518-bb09-4425-a346-e51fe37fdb52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.439.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 439/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 439/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.439.2023.2"}, {"guid": "ussr:c5cbd5ec-311c-42b6-81ed-0e1e89e73bd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.237.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 237/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 237/2023 z 20. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-20", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.237.2023.2"}, {"guid": "ussr:96f1a36c-e4fb-4d79-8170-70e1e000e1ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.204.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.204.2023.2"}, {"guid": "ussr:f8e19109-8c6d-405d-aae8-dc658e409731", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.268.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 268/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 268/2023 z 18. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.268.2023.2"}, {"guid": "ussr:a5558167-b24d-443a-b891-2d8b1f682f6d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.222.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 222/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 222/2023 z 29. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.222.2023.2"}, {"guid": "ussr:b5a2be14-d4e0-4cd6-81e4-9e7c0e94fb0e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.359.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 359/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 359/2023 z 22. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.359.2023.1"}, {"guid": "ussr:c5240cff-c363-46ce-b1d7-50d96b83ced1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.358.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 358/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/2023 z 22. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.358.2023.1"}, {"guid": "ussr:acb3b23f-a876-4ac6-9c95-4e78e727325e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.202.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 202/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 202/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.202.2023.2"}, {"guid": "ussr:9caf5e1d-9682-49e8-bd6c-afcd80cd86df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.318.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 318/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 318/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.318.2023.1"}, {"guid": "ussr:03b7a2c3-ce84-499b-b96d-8fd07eb77b3c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.289.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 289/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 289/2023 z 23. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.289.2023.1"}, {"guid": "ussr:ed76559c-a122-4e7c-b220-4aa25742615b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.515.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 515/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2022 z 13. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.515.2022.1"}]}