{"guid": "ussr:76cebc09-0877-4295-9d3d-840f491ac744", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 855/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 855/2016 z 13. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. decembra 2016, sp. zn. III. ÚS 855/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "nazov": "čl. 6 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/76cebc09-0877-4295-9d3d-840f491ac744", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1/text", "citacie_n": 128, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 855/2016-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra\n2016 predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Júliou\nVestenickou,\n\nadvokátska\n\nkancelária,\n\nŠevčenkova\n\n5,\n\nBratislava,\n\na advokátkou\n\nMgr. Katarínou Pastorkovou, Nad Plážou 22, Banská Bystrica, vo veci namietaného\nporušenia čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 17 ods. 1,\n2 a 5, čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 36 ods. 1,\nčl. 37 ods. 3, čl. 38 ods. 1 a 2 a čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa\nčl. 5 ods. 1 písm. b) a c) a 4, čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 14 Európskeho dohovoru o vydávaní\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tdo 32/2013 zo 4. decembra\n2013 a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 To 6/10 z 22. septembra 2010, jeho\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 Ústavy slovenskej\nrepubliky, základných práv podľa čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 1 a čl. 40 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2 Ndt 15/2010 z 31. augusta 2010 a uzneseniami Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n3 Tos 23/10 z 9. augusta 2010 a sp. zn. 3 Tos 25/10 zo 16. septembra 2010 a takto\nrozhodol:\n\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára\n2014 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním doručeným\nústavnému súdu 7. marca 2014, ktorou namieta porušenie svojich základných práv\nzaručených čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv\nzaručených čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n3 Tos 23/10 z 9. augusta 2010, sp. zn. 3 Tos 25/10 zo 16. septembra 2010, sp. zn. 6 To 6/10\nz 22. septembra 2010 a uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 2 Ndt 15/2010 z 31. augusta 2010 a sp. zn. 1 Tdo 32/2013\nzo 4. decembra 2013.\nDňa 14. apríla 2014 bola ústavnému súdu doručená ďalšia sťažnosť sťažovateľa,\nzastúpeného advokátkou Mgr. Katarínou Pastorkovou, Nad Plážou 22, Banská Bystrica,\ndoplnená podaniami doručenými ústavnému súdu 22. apríla a 29. apríla 2014, ktorou\nsťažovateľ namieta porušenie čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy, základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2\na 5, čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 2\nústavy, základných práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3, čl. 38 ods. 1 a 2\na čl. 40 ods. 2 listiny, práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. b) a c) a 4, čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. b), c)\na d) dohovoru a podľa čl. 14 Európskeho dohovoru o vydávaní uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 Tdo 32/2013 zo 4. decembra 2013 a uznesením krajského súdu sp. zn. 6 To 6/10\nz 22. septembra 2010, ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48\nods. 1 a čl. 50 ods. 2 ústavy, základných práv podľa čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 1 a čl. 40 ods. 2\nlistiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n\n2\n\n2 Ndt 15/2010 z 31. augusta 2010 a uzneseniami krajského súdu sp. zn. 3 Tos 23/10\nz 9. augusta 2010 a sp. zn. 3 Tos 25/10 zo 16. septembra 2010.\nUznesením ústavného súdu sp. zn. PLs. ÚS 3/2014 z 22. októbra 2014 boli obe\nuvedené sťažnosti sťažovateľa spojené na spoločné konanie.\nZ obsahu sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného\nsúdu Prešov (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn. 3 T 23/2008 z 10. novembra 2009 uznaný\nvinným zo spáchania šiestich skutkov kvalifikovaných ako trestný čin vraždy podľa § 219\nzákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a bol mu uložený\nsúhrnný výnimočný trest odňatia slobody na doživotie.\nOdsudzujúci rozsudok okresného súdu napadol sťažovateľ odvolaním, o ktorom\nrozhodoval krajský súd v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 6 To 6/2010. Na základe\nvznesenej námietky zaujatosti senát krajského súdu uznesením sp. zn. 6 To 6/10 z 22. júla\n2010 vyslovil, že predseda senátu nie je vylúčený z vykonávania úkonov odvolacieho\nkonania. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd\nuznesením sp. zn. 3 Tos 23/10 z 9. augusta 2010 tak, že ju ako nedôvodnú zamietol podľa\n§ 193 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Na základe námietky zaujatosti vznesenej voči\ncelému senátu odvolacieho súdu krajský súd uznesením sp. zn. 6 To 6/10 z 2. augusta 2010\nvyslovil, že senát krajského súdu nie je vylúčený z vykonávania úkonov odvolacieho\nkonania v trestnej veci sťažovateľa. Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ\nsťažnosť, v ktorej navyše namietal zaujatosť všetkých sudcov krajského súdu, a navrhol\nodňatie veci vedenej na krajskom súde v odvolacom konaní pod sp. zn. 6 To 6/2010 tomuto\nsúdu a jej prikázanie inému funkčne a vecne príslušnému súdu. O podanej sťažnosti\n(s výnimkou návrhu na delegáciu trestnej veci) rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.\n3 Tos 25/10 zo 16. septembra 2010 tak, že ju ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku zamietol.\nO návrhu na delegáciu trestnej veci sťažovateľa rozhodol najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 2 Ndt 15/2010 z 31. augusta 2010, ktorým trestnú vec sťažovateľa krajskému súdu\nneodňal.\n\n3\n\nUznesením sp. zn. 6 To 6/2010 z 22. septembra 2010 krajský súd odvolanie\nsťažovateľa podané proti prvostupňovému rozsudku zamietol.\nSťažovateľ uznesenia krajského súdu sp. zn. 3 Tos 23/10 z 9. augusta 2010 a sp. zn.\n3 Tos 25/2010 zo 16. septembra 2010 (týkajúce sa podaných námietok zaujatosti) napadol\nsťažnosťou adresovanou ústavnému súdu 14. októbra 2010. Sťažnosť sťažovateľa bola\nodmietnutá pre nedostatok právomocí ústavného súdu na jej prerokovanie uznesením sp. zn.\nIV. ÚS 287/2011 zo 7. júla 2011, v ktorom ústavný súd konštatoval, že argumentáciu\nprezentovanú v sťažnosti môže sťažovateľ uplatniť prostredníctvom účinného prostriedku\nochrany – dovolania proti druhostupňovému meritórnemu uzneseniu krajského súdu sp. zn.\n6 To 6/2010 z 22. septembra 2010.\nSťažovateľ následne proti uzneseniu odvolacieho súdu sp. zn. 6 To 6/2010\nz 22. septembra 2010 podal dovolanie, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371\nods. 1 písm. a), b), c), e), g), i) a k) Trestného poriadku. Najvyšší súd uznesením sp. zn.\n1 Tdo 32/2013 zo 4. decembra 2013 dovolanie sťažovateľa podľa § 382 písm. c) Trestného\nporiadku odmietol pre nesplnenie dovolacích dôvodov.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta, že všetkými označenými uzneseniami krajského\nsúdu a najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho označených práv.\nJadro časti argumentácie sťažovateľa sa odvíja od sťažovateľovho tvrdenia, že\npredseda senátu, ako aj celý senát krajského súdu v odvolacom konaní nespĺňali parametre\nnestrannosti a mali byť z konania o sťažovateľovom odvolaní vylúčení.\nV podrobnostiach sťažovateľ argumentuje poukazujúc na okolnosti súvisiace\ns jedným zo skutkov odsudzujúceho rozsudku týkajúce sa spoluobžalovaných z tohto\nskutku. Sťažovateľ tu uvádza, že predseda senátu odvolacieho súdu v jeho trestnej veci sa\nsám cítil byť v označenej veci zaujatý, „keď v januári 2009 požiadal o vylúčenie\npri rozhodovaní o väzbe obž.\n\n, z dôvodu údajného poznania sa s ďalším\n\nobžalovaným v tejto trestnej veci\n\n. Tento obžalovaný bol síce\n\n4\n\nmedzičasom vylúčený na samostatné konanie, špecifickosť previazania osôb v tomto konaní\na skutok obžaloby vylučuje, aby tieto osoby boli súdené v dvoch konaniach.“.\nOkolnosti potvrdzujúce zaujatosť predsedu senátu odvolacieho súdu (ako aj všetkých\nčlenov senátu) vidí sťažovateľ aj v ďalšej situácii, keď mali podľa tvrdenia sťažovateľa\nčlenovia senátu v rámci predchádzajúceho väzobného rozhodovania v jeho trestnej veci\nv uznesení krajského súdu sp. zn. 2 Tos 53/09 zo 4. januára 2010 (o zamietnutí sťažnosti\nsťažovateľa\n\nproti\n\nprvostupňovému\n\nrozhodnutiu\n\no zamietnutí\n\nžiadosti\n\nsťažovateľa\n\no prepustenie z väzby) prejudikovať vinu sťažovateľa konštatovaním: „je nesporné, že\nobžalovaný – mal zorganizovať spáchanie obzvlášť závažnej trestnej činnosti v čase, keď\nbol vo výkone väzby, pričom sa mal dopustiť ďalších dielčích skutkov vraždy, ako to vyplýva\nz rozhodnutia okresného súdu, resp. obžaloby krajského prokurátora.“\nSťažovateľ takýto postup považoval za porušenie princípu prezumpcie neviny\nvo vzťahu k jeho osobe, preto, ako sám uvádza, podal voči všetkým členom senátu žalobu\no ochranu\n\nosobnosti\n\na aj\n\ntúto\n\nskutočnosť\n\npovažuje\n\nza\n\njeden\n\nz relevantných\n\ndôvodov vylúčenia dotknutého senátu z rozhodovania o jeho odvolaní, keďže sa podaním\nuvedenej žaloby „dostali do vzájomného sporu“.\nSťažovateľ zdôrazňuje, že žalobu o ochranu osobnosti proti členom senátu\nodvolacieho súdu podal 8. júla 2010, teda podľa tvrdenia sťažovateľa v čase, keď ešte\nnepoznal zloženie senátu odvolacieho súdu. Sťažovateľ dôvodí, že až po doručení\noznámenia o termíne verejného zasadnutia odvolacieho konania mal reálnu možnosť zistiť\nzloženie odvolacieho senátu.\nSťažovateľ na podporu svojej argumentácie predostiera tvrdenie, že opodstatnenosť\nvylúčenia predsedu senátu odvolacieho súdu vyplýva aj zo spomínaného uznesenia\nústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 287/2011 zo 7. júla 2011, keďže v ňom ústavný súd podľa\nnázoru sťažovateľa konštatoval, že všetky skutočnosti namietané sťažovateľom v podanej\nsťažnosti „zakladajú dôvod na dovolanie“.\nV ďalšej rovine sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na zákonného\nsudcu zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy a tiež čl. 6 ods. 1 dohovoru v sťažnostnom konaní\nsp. zn. 3 Tos 23/10 týkajúcom sa podanej námietky zaujatosti voči predsedovi senátu\nodvolacieho súdu, kde predkladá túto argumentáciu:\n\n5\n\n«V zmysle záznamu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Tos/23/10 nachádzajúcom sa\nv mojom trestnom spise 3T 23/08 na č.l. 13 188 je uvedené, že v trestnej veci proti mne,\nsťažovateľovi, „došlo ku zmene v zložení senátu tak, že namiesto\n,\n\na\na\n\nspôsobenú tým, že\n\n, pretože išlo o náhlu prekážku\nsa v období od 9.8. do 27.8.2010 nachádzala\n\nna dovolenke,\na\n\nkonali v senáte\n\nbol na dovolenke v termíne od 6.8. do 18.8.2010\npôsobil ako prokurátor, a tak bol vylúčený z konania vo veci\n\npodľa § 31 ods. 2 Tr. por. Tento postup bol odôvodnený ustanovením § 51 ods. 6\nzák. č. 757/2004 Z.z. V prípade\n\nsa však nejednalo o náhlu\n\nprekážku, ktorá by mu bránila vykonávať úkony a rozhodovať vo veci po kratší čas ako 6\ntýždňov, ale o prekážku trvalú. Takto potom bolo zjavné, že tento senát nemohol byť\nsenátom, ktorému vec bola pridelená, ktorý by mohol v mojej veci rozhodovať a to práve\nz dôvodu existencie prekážky trvalého charakteru na strane\n\n.\n\nZ týchto dôvodov potom nebo spôsobilý celý senát, pretože v jeho zložení nebol zaradený\nzákonný sudca. Tohto nebolo možné nahradiť postupom v zmysle ustanovenia § 51 ods. 6\nzák. č. 757/2004 Z. z. Už vonkoncom nebolo možné aplikovať postup „Rozvrh práce\ntrestného úseku Krajského súdu na rok 2010“ podľa abecedného poradia a prítomnosti\nna pracovisku.»\nObdobne formuluje sťažovateľ porušenie svojho základného práva na zákonného\nsudcu zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 Ndt 15/2010 o uplatnenom návrhu na delegáciu trestnej veci\nsťažovateľa, kde predkladá túto argumentáciu:\n„Tá istá situácia sa opakuje v konaní pred Najvyšším súdom SR, kde sa nachádza\nobdobný podľa mňa, sťažovateľa, nezákonný postup. Najvyšší súd SR v Bratislave dňa\n25.8.2010 prijal návrh na začatie konania v mojej právnej veci tak, že vec bola pridelená\ndo senátu 2Ndt a bola vedená pod sp. zn. 2Ndt/15/2010 tak, ako to vyplýva z č.l. 13 225\nspisu 3T 23/08. Z úradného záznamu zo dňa 31.8.2010 z č.l. 13 320 citovaného spisu\nvyplýva, že vzhľadom k čerpaniu riadnej dovolenky predsedu senátu 2To\na predsedu senátu 3To\n\nv zmysle rozvrhu práce NS SR\n\n6\n\nna rok 2010 čl. IV. Bod 2 písm. a) veta druhá – zastupuje predsedu senátu 2To\n, predseda senátu 4To. Podľa rozvrhu práce NS SR na rok\n2010 str. 15 predsedami senátu sú\n\n,\n\na\n\n, avšak\n\ns rozdielnym obsadením senátov.\nAk mal vo veci rozhodovať zákonný predseda senátu 2To\na tohto zastupoval\n\n, ktorý bol tiež na dovolenke, bolo v rozpore\n\nso zákonom (zák. č. 757/2004 Z. z.) také postupovanie aké má na mysli čl. IV. Bod 2\npísm. a) veta druhá Rozvrhu práce NS SR na rok 2010, pretože to bolo v rozpore\ns ustanovením § 51 ods. 1 zákona o súdoch, lebo nedošlo k náhodnému výberu pomocou\ntechnických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, ako\nto má na mysli citované zákonné ustanovenie .“\nSťažovateľ v ďalšom bode namieta porušenie zásady špeciality. Na tomto mieste\nsťažovateľ uvádza, že v priebehu roka 2003 bol vydaný z Českej republiky do Slovenskej\nrepubliky pre účely vykonania zvyšku trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený\nprávoplatným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3 T 23/99 z 28. januára\n2000 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 6 To 19/2000 zo 7. februára 2001,\npričom sa pri vydávaní nevzdal práva špeciality, a teda podľa jeho názoru od momentu\nvydania sa naňho vzťahovala zásada špeciality. V nadväznosti na to sťažovateľ poukazuje\nna trestnoprocesné úkony týkajúce skutkov spáchaných pred označeným vydaním z Českej\nrepubliky, ktoré boli realizované po predmetnom vydaní orgánmi činnými v trestnom\nkonaní, a to ešte pred tým, ako bol zadovážený dodatočný súhlas na trestné stíhanie,\nudelený justičným orgánom Českej republiky (vznesenie obvinenia vo veciach dvoch\nskutkov 25. októbra 2006 ‒ dodatočný súhlas z 26. januára 2007; vznesenie obvinenia\n21. februára 2007 a 4. apríla 2006 ‒ dodatočný súhlas z 2. mája 2007). Sťažovateľ\nargumentuje, že bolo proti nemu vedené trestné stíhanie v rozpore s ustanoveniami § 9\nods. 1 písm. b) a g) Trestného poriadku, proti označeným úkonom, ktoré považoval\nza nezákonné, podal sťažnosť, avšak orgány prokuratúry ju zamietli.\nĎalej sťažovateľ dôvodí porušením zásady rovnosti zbraní, kde prezentuje názor, že\nkonajúce súdy preferovali dôkazy v jeho neprospech predložené stranou obžaloby, kým\n\n7\n\nsťažovateľom ponúknuté dôkazy predložené k jeho obhajobe odmietli, resp. ignorovali.\nKonkrétne sťažovateľ uvádza, že „vznikol rozpor medzi závermi znalcov z odvetvia\npsychológie pribratými na jednej strane orgánmi činnými v trestnom konaní, resp. súdu,\na na druhej strane znalcami zo strany obhajoby. Rozpor sa týkal otázky resocializačnej\nprognózy, teda či existuje možnosť mojej nápravy. Z hľadiska výmery trestu odňatia slobody\nboli rozhodujúcim faktorom v zmysle § 29 ods. 3 písm. c) Tr. zák. zistenia znalcov, či je\nalebo nie je nádej na moju nápravu trestom do 25 rokov.“. Sťažovateľ v nadväznosti na to\ndodáva: «Nič nebránilo Okresnému súdu Prešov, resp. Krajskému súdu v Prešove odstrániť\npochybnosti v tomto smere aplikáciou ustanovenia § 147 ods. 1 Tr. por. a pribrať na\npodanie znaleckého posudku „znalecký ústav“, ktorý by v konečnej platnosti zistil\nz psychologického aspektu – či u mňa je alebo nie je možnosť nápravy.»\nNapokon vo vzťahu k námietke porušenia jeho základného práva na zákonného\nsudcu predostiera sťažovateľ tvrdenie, že v jeho veci „rozhodol miestne a vecne nepríslušný\nsúd, teda okresný súd a krajský súd rozhodoval v rozpore s pravidlami upravujúcimi\npríslušnosť súdov v zmysle ustanovení § 15 a nasl. Tr. por., zák. č. 757/2004 Z.z.,\na rozvrhom práce Okresného súdu Banská Bystrica“.\nSťažovateľ v sťažnosti chronologicky popisuje zmeny konajúcich súdov, kde uvádza,\nže 20. apríla 2006 bola podaná prokurátorom Krajskej prokuratúry v Prešove obžaloba\npre jeden zo série skutkov (skutok „\n\n“), a to na Okresnom súde Banská Bystrica,\n\nktorému bola potom podaná prokurátorom Krajskej prokuratúry v Prešove obžaloba aj\nza ďalší skutok (skutok „\n\n“) a obe veci boli uznesením Okresného súdu Banská\n\nBystrica sp. zn. 3 T 14/06 z 24. októbra 2006 spojené na spoločné konanie. Následne bola\noznačená vec postúpená Špeciálnemu súdu, keďže bol jeden z obžalovaný stíhaný\nza „korupčnú vec“, avšak uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 To 339/06\nz 15. novembra 2006 bol výrok o postúpení veci Špeciálnemu súdu zrušený a bolo uložené\nOkresnému súdu Banská Bystrica, aby vec prejednal a rozhodol. Uznesením Okresného\nsúdu Banská Bystrica sp. zn. 3 T 14/2006 z 21. decembra 2006 v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 TO 9/07 z 1. februára 2007 boli označené\nobžaloby odmietnuté a vec vrátená do prípravného konania pre porušenie zásady špeciality.\nSťažovateľ ďalej uvádza, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Ndt 2/2007 z 22. januára\n\n8\n\n2007 bolo rozhodnuté o návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach na odňatie\na prikázanie veci (skutok „\n\n“ a skutok „\n\n“) tak, že trestná vec sa Krajskému súdu\n\nv Banskej Bystrici neodníma. Sťažovateľ dodáva, že po vrátení veci na došetrenie príslušný\nvyšetrovateľ Policajného zboru vylúčil trestnú vec týkajúcu sa jedného skutku (skutok\n„\n\n“) zo spoločného konania s trestnou vecou týkajúcou sa druhého skutku (skutok\n\n„\n\n“) a trestná vec týkajúca sa tohto druhého skutku bola následne pripojená k trestným\n\nveciam, ktoré boli predmetom konania na okresnom súde vedenom pod sp. zn. 3 T 23/08.\nSťažovateľ na tomto mieste namieta, že nesúhlasí so stanoviskom najvyššieho súdu\nv predmetnej záležitosti, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že podanie obžaloby bolo tým\nzákonným úkonom, na základe ktorého sa začalo súdne konanie a bola určená príslušnosť\nsúdu na konanie o obžalobe.\nNa základe všetkých uvedených argumentov sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\nrozhodol o jeho sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy\na jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2,\nčl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 2 ústavy, základných práv podľa čl. 8 ods. 1\na 2, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3, čl. 38 ods. 1 a 2 a čl. 40 ods. 2 listiny, práv podľa čl. 5 ods. 1\npísm. b) a c) a 4, čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. b), c) a d) dohovoru a podľa čl. 14 Európskeho\ndohovoru o vydávaní uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tdo 32/2013 zo 4. decembra\n2013 a uznesením krajského súdu sp. zn. 6 To 6/10 z 22. septembra 2010, jeho základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 ústavy, základných práv podľa čl. 36\nods. 1, čl. 38 ods. 1 a čl. 40 ods. 2 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 Ndt 15/2010 z 31. augusta 2010 a uzneseniami krajského súdu\nsp. zn. 3 Tos 23/10 z 9. augusta 2010 a sp. zn. 3 Tos 25/10 zo 16. septembra 2010, označené\nrozhodnutia zrušil a priznal mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n9\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n1. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv podľa\nústavy a listiny a práv podľa dohovoru uzneseniami krajského súdu sp. zn. 3 Tos 23/10\nz 9. augusta 2010 a sp. zn. 3 Tos 25/10 zo 16. septembra 2010\nSťažovateľ uplatnil námietku porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48\nods. 1, čl. 50 ods. 2 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru\nuzneseniami krajského súdu sp. zn. 3 Tos 23/10 z 9. augusta 2010 a sp. zn. 3 Tos 25/10\nzo 16. septembra 2010. Už z obsahu sťažnosti je zrejmé, že bola identická námietka\nporušenia označených práv predmetnými uzneseniami krajského súdu sťažovateľom\nv minulosti uplatnená, pričom o nej ústavný súd rozhodol uznesením č. k. IV. ÚS 287/201133 zo 7. júla 2011, keď sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie, keďže v príslušnom štádiu trestného konania princíp subsidiárnej právomoci\nnedovoľoval ústavnému súdu vstúpiť do konania a nahradiť dovolací súd pri poskytovaní\nochrany označeným právam sťažovateľa.\n\n10\n\nPodľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,\no ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len\no podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.\nÚstavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že predchádzajúce\nrozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatie konania pre nedostatok právomocí je\nrozhodnutím, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde.\nVychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti\nnamietaného porušenia označených základných práv podľa ústavy a listiny a práv podľa\ndohovoru napadnutými uzneseniami pri predbežnom prerokovaní ako neprípustnú odmietol\npodľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.\n2. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv podľa\nústavy a listiny a práv podľa dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n2 Ndt 15/2010 z 31. augusta 2010\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich označených práv uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2Ndt 15/2010 z 31. augusta 2010, ktorým tento rozhodol o návrhu\nsťažovateľa na delegáciu jeho trestnej veci (z odvolacieho ‒ krajského súdu na iný súd toho\nistého druhu a stupňa) z dôvodov zaujatosti všetkých sudcov krajského súdu tak, že trestnú\nvec sťažovateľa krajskému súdu neodňal.\nSťažovateľ s predmetným rozhodnutím nesúhlasí a je toho názoru, že v dôsledku\nnevyhovenia jeho návrhu na delegáciu veci rozhodovali v sťažnostnom stupni o nim\nuplatnených námietkach zaujatosti sudcovia, ktorí nespĺňali požiadavku nestrannosti.\nSťažovateľ voči uvedenému uzneseniu formuluje aj argumentáciu o nedostatkoch\npri kreovaní senátu tohto súdu, v čom vidí porušenie svojho základného práva na zákonného\nsudcu, ktoré je garančným predpokladom na naplnenie práva na nestranný súd).\n\n11\n\nÚstavný súd pripomína, že ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým na zásade\npreskúmavania právoplatne skončených vecí (IV. ÚS 187/09, III. ÚS 421/2016). V časti\nsťažnosti smerujúcej proti predmetnému rozhodnutiu musel ústavný súd sťažnosť\nodmietnuť pre nedostatok právomocí na jej prerokovanie, keďže existovali možnosti\nnápravy (potenciálneho porušenia základného práva na nestranného sudcu) v ďalšom\npriebehu konania.\nZákladné právo na súdnu ochranu je „výsledkové“. To znamená, musí mu\nzodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie bude ako celok\nspravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov\n(III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, III. ÚS 421/2016).\nÚstavný súd k okolnostiam sťažovateľovej veci uvádza, že predmet konania\no uplatnenom návrhu na delegáciu veci nemožno stotožňovať s predmetom konania,\nv ktorom dotknutý sudca koná a rozhoduje. Konanie o návrhu na delegáciu veci inému súdu\nkončí rozhodnutím, ktorým vec je alebo nie je odňatá a prikázaná inému súdu. Toto\nrozhodnutie však nie je rozhodnutím o otázke tvoriacej predmet trestného konania. Konanie\no uvedenom návrhu preto predstavuje čiastkový procesný postup všeobecného súdu\nsmerujúci k rozhodnutiu slúžiacemu na zabezpečenie rozhodovania trestnej veci nestranným\nsúdom. Kvalita rozhodovania súdu o návrhu na delegáciu tak nachádza svoj odraz\ni v kvalite meritórneho rozhodnutia v konaní, v ktorom bola námietka zaujatosti sudcov\nvznesená (III. ÚS 30/2010, III. ÚS 421/2016).\nV spojitosti s tým ústavný súd zastáva názor, že namietané uznesenie najvyššieho\nsúdu by mohlo zakladať porušenie označených práv sťažovateľa len v prípade, ak by bolo\nspojené s konkrétnym relevantným nepriaznivým dôsledkom pre sťažovateľa, ktorý bol\ntýmto uznesením spôsobený, pričom by sa negatívny dôsledok musel zároveň vzťahovať\nna výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom procesnom postupe,\nprípadne v opravných konaniach (III. ÚS 30/2010, III. ÚS 421/2016), čo nie je sťažovateľov\nprípad, pretože sťažovateľ v uvedenom smere ochranu uplatnil prostredníctvom odvolania\na dovolania.\n\n12\n\n3. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv podľa\nústavy a listiny a práv podľa dohovoru a Európskeho dohovoru o vydávaní\nuzneseniami krajského súdu sp. zn. 6 To 6/10 z 22. septembra 2010 a najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 Tdo 32/2013 zo 4. decembra 2013\nÚstavný súd sa oboznámil s obsahom rozhodovania súdov o sťažovateľom\nuplatnených námietkach zaujatosti, aby posúdil, či výkon právomoci konajúcich súdov\nv trestnej veci sťažovateľa zodpovedá limitom sťažovateľom uplatnených článkov ústavy,\nlistiny a dohovoru, inými slovami, či bolo v trestnej veci sťažovateľa garantované jeho\nprávo na nestranný súd ako základný predpoklad nezaujatého a neutrálneho postupu\na v konečnom výsledku objektívneho posúdenia všetkých skutočností relevantných\npre rozhodnutie vo veci sťažovateľa.\nV prvom rade sa ústavný súd oboznámil s obsahom odôvodnenia uznesenia\nkrajského súdu sp. zn. 6 To 6/10 z 22. júla 2010, ktorým krajský súd rozhodol\no sťažovateľom uplatnenej námietke zaujatosti podanej voči predsedovi senátu odvolacieho\nsúdu tak, že nevylúčil predsedu senátu z vykonávania úkonov odvolacieho konania.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol:\n„Predovšetkým je potrebné uviesť to, že trestná vec obžalovaného\nbola rozhodnutím súdu prvého stupňa vylúčená na samostatné konanie, čo ešte len\nbude predmetom preskúmavania odvolacieho súdu. Ide o procesné rozhodnutie, proti\nktorému zákon nepripúšťa žiadny opravný prostriedok. O oznámení sudcu\nv zmysle § 31 ods. 1 Tr. por., ktoré sa týkalo výlučne iba obž.\nbolo právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n2Nto 2/08 zo dňa 7.2.2008 tak, že sudca\n\nnie je vylúčený\n\nz vykonávania úkonov trestného konania vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod\nsp. zn. 6 Tpo 1001/08. Následne sťažnostný senát Krajského súdu v Prešove v zložení\npredseda senátu\n\na sudcovia\n\na\n\nuznesením sp. zn. 6Tpo 1001/08 z 12.02.2008 predĺžil lehotu trvania väzby\nu obž.\n\na zároveň zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Prešov\n\nsp. zn. 0Tp 36/07 z 30.01.2008.\n\n13\n\nUvedená skutočnosť nemôže v žiadnom prípade zakladať dôvod na terajšie vylúčenie\nsudcu z vykonávania úkonov trestného konania u obž.\n\na obž.\n\n.\nRovnako tak nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcu z vykonávania úkonov\ntrestného konania v predmetnej trestnej veci účasť sudcu\n\n, ako člena\n\nsťažnostného senátu Krajského súdu v Prešove, na rozhodovaní o sťažnosti obž.\nproti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby na\nslobodu. V dôvodoch uznesenia, na ktoré poukazuje obžalovaný vo vznesenej námietke\nzaujatosti je totiž konštatované, že obžalovaný mal zorganizovať spáchanie obzvlášť\nzávažnej trestnej činnosti v čase, keď bol vo výkone väzby, pričom sa mal dopustiť ďalších\ndielčich skutkov vraždy, ako to vyplýva z rozhodnutia okresného súdu , resp. z obžaloby\nkrajského prokurátora. Z citovaného nie je možné v žiadnom prípade vyvodiť záver\no vyslovení viny, ako sa o to pokúša obžalovaný. Ide o vytrhnutie určitej citácie z celkového\nkontextu odôvodňujúcej časti uznesenia, ale aj uznesenia súdu I. stupňa. V danom prípade\nsa odôvodňovala materiálna podmienka dôvodov väzby tak, ako to vyžaduje ustanovenie\n§ 71 ods. 1 Tr. por.\nPodanie žaloby na ochranu osobnosti je síce skutočnosťou, ktorá by mohla zakladať\nnegatívny vzťah medzi sudcom a obžalovaným. Namietaný predseda senátu\nv tejto súvislosti je nútený konštatovať, že doposiaľ vždy vo všetkých jemu\npridelených trestných veciach rozhodoval nestranne a nezaujato. Potvrdzujú to desiatky\nprávoplatne rozhodnutých vecí, pričom ani v jednej z nich nebolo rozhodnuté, že by som\nrozhodoval nezákonne, nespravodlivo alebo zaujato. Nie inak tomu bolo aj v trestných\nveciach obžalovaného\n\n. Odlišný názor tohto obžalovaného na\n\nkonštatovaní namietaného sudcu nič nemení.\nZákonný predseda odvolacieho senátu napriek podanej žalobe nepociťoval\na nepociťuje proti obžalovanému žiadnu negatívnu reakciu. Doposiaľ obžalovaný\nosobu sudcu\n\nnikdy nenamietal, hoci sa tento\n\npodieľal na rozhodovaní viacerých vecí týkajúcich sa tohto obžalovaného. Na strane\nnamietaného sudcu tu nie je daná existencia subjektívnej alebo objektívnej zaujatosti sudcu.\nNapokon ani sám obžalovaný, okrem ním citovaného jediného uznesenia, kde sudca\nbol členom senátu a nie predsedom senátu, neuvádzal konkrétne\n\n14\n\nskutočnosti preukazujúce negatívny vzťah tohto sudcu voči jeho osobe. Rozhodovanie\nv trestných veciach samo o sebe, bez ďalšieho, nemôže byť dôvodom na vylúčenie\nzákonného sudcu.\nO žalobe obžalovaného nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Obžalovanému\ndňom 8.11.2010 končí celková lehota trvania väzby v tejto trestnej\nveci. Možno sa preto právom domnievať, že zo strany tohto obžalovaného ide o úmyselné\nobštrukcie, s úmyslom oddialiť rozhodnutie aj o jeho odvolaniach proti vyhlásenému\nrozsudku do tej doby, pokiaľ nebude prepustený z väzby. Predseda senátu sa necíti byť\nzaujatým ani v tejto trestnej veci a preto nevidí žiadny dôvod k tomu, aby bol na základe\nnámietky zaujatosti obžalovaného vylúčený z vykonávania úkonov v tomto trestnom\nkonaní.“\nKrajský súd rozhodujúci o sťažnosti podanej proti uvedenému rozhodnutiu\nv uznesení sp. zn. 3 Tos 23/10 z 9. augusta 2010 v podstate odkázal na prezentované\nodôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, keďže sa s dôvodmi v ňom uvedenými stotožnil.\nNa zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia krajský súd v odôvodnení\nnamietaného druhostupňového uznesenia uviedol, že vo väzobnom rozhodnutí sp. zn.\n2 Tos 53/09 zo 4. januára 2010 súdom použitú formuláciu nemožno kvalifikovať ako\nprejudikovanie viny sťažovateľa, ale iba ako vyhodnotenie splnenia materiálnych\npodmienok dôvodov väzby. K námietke sťažovateľa o podaní civilnoprávnej žaloby krajský\nsúd zdôraznil, že inštitút odňatia veci zákonnému sudcovi a jej pridelenie inému sudcovi\ntreba vnímať ako postup neštandardný a výnimočný, podmienený náležitým preukázaním\nokolností odôvodňujúcich vylúčenie sudcu, za ktorú nemožno v prípade sťažovateľa\npovažovať podanie „zjavne neopodstatnenej občianskoprávnej žaloby“.\nPo oboznámení sa s obsahom ďalšieho uznesenia krajského súdu sp. zn. 3 Tos 25/10\nzo 16. septembra 2010, ktorým tento rozhodol o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa podanej\nproti prvostupňovému rozhodnutiu krajského súdu sp. zn. 6 To 6/10 z 2. augusta 2010\no nevylúčení členov senátu odvolacieho súdu, ústavný súd zistil, že sú dôvody, na ktorých\nkrajský\n\nsúd\n\nzaložil\n\nsvoje\n\nrozhodnutie\n\nv podstate\n\ntotožné\n\ns predchádzajúcimi\n\nprezentovanými rozhodnutiami krajského súdu o námietke zaujatosti podanej proti\npredsedovi senátu odvolacieho súdu.\n\n15\n\nV uznesení sp. zn. 6 To 6/10 z 22. septembra 2010, ktorým krajský súd zamietol\nodvolanie sťažovateľa podané proti prvostupňovému odsudzujúcemu rozsudku okresného\nsúdu, krajský súd konštatoval, že o všetkých sťažovateľom podaných námietkach zaujatosti\n(proti predsedovi senátu, proti všetkým členom senátu a proti všetkým sudcom krajského\nsúdu) bolo právoplatne rozhodnuté, a to zamietavým postojom, ktorý považoval odvolací\nsúd za zákonný. Najvyšší súd vo svojom uznesení sp. zn. 1 Tdo 32/2013 zo 4. decembra\n2013,\n\nktorým\n\nodmietol\n\ndovolanie\n\nsťažovateľa,\n\npovažoval\n\nvšetky\n\nrozhodnutia\n\no sťažovateľom podaných námietkach zaujatosti za zákonné a nezistil naplnenie\nsťažovateľom namietaného dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. e)\nTrestného poriadku (vo veci konal alebo rozhodol sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť\nvylúčený z vykonávania úkonov trestného konania).\nObsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo\nvýsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať\na rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich\nnenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci.\nEurópsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), ktorého judikatúru ústavný súd\npri svojom rozhodovaní už tradične zohľadňuje, nestrannosť definoval vo veci Piersack v.\nBelgicko, rozsudok z 1. 10. 1982, č. 8692/79, ako absenciu predsudku alebo zaujatosti.\nZákladné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v trestnom\nsúdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho\nprerokovávania a rozhodnutia pre zaujatosť. Z uvedeného dôvodu možno sudcu vylúčiť buď\nna návrh účastníka súdneho konania, alebo na základe návrhu samotného sudcu. Obsahom\npráva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je však povinnosť súdu vyhovieť\nnávrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho prerokovávania\na rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci\nnestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby\nna vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť\no ňom (I. ÚS 73/97).\n\n16\n\nNestrannosť sudcu treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska\nnestrannosti,\n\nt.\n\nj.\n\nv\n\ndanom\n\nprípade\n\ntreba\n\nzistiť\n\nosobné\n\npresvedčenie\n\nsudcu\n\nprerokovávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade\ntreba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek pochybnosti\nv danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu\npredpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Le Compte, Van Leuven a De Meyere\nv. Belgicko, rozsudok ESĽP z 23. 6. 1981, č. 6878/75 a č. 7238/75).\nNemožno sa uspokojiť len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale treba\nskúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. Objektívna\nnestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších\nobjektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že\nsudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán.\nEurópsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti často pripomína anglické príslovie: „justice\nmust not only by done, it must also be seen to be done“, teda „spravodlivosť nielenže má\nbyť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že je vykonávaná“ (Delcourt v. Belgicko, rozsudok\nESĽP zo 17. 1. 1970, č. 2689/65). Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán, že je\nnestranný, a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho\nnestrannosti. Preto nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu\nsudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že\nby sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti\nzákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba\nrozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú\nnedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené kráľovstvo, rozsudok ESĽP z 10. 6. 1996,\nč. 22399/93).\nJudikatúra ESĽP vyžaduje, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala\nna objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu\nnestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti\nna nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia\noprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu (Hauschildt\n\n17\n\nv. Dánsko, rozsudok ESĽP z 24. 5. 1989, č. 10486/83). Tzv. objektívna nestrannosť sa teda\nposudzuje nie podľa subjektívneho postoja sudcu, ale podľa objektívnych symptómov.\nSudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho\nnestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie,\nktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám\nkonania, ich právnym zástupcom, svedkom a pod.\nPri rozhodovaní, či v danom prípade existuje legitímny dôvod na obavu, že\nkonkrétny sudca nie je nestranný, je subjektívne vnímanie účastníka konania síce dôležité,\navšak nie je rozhodujúce. Rozhodujúcim je to, či obava môže byť považovaná za objektívne\ndôvodnú (Thorgeir Thorgeirson v. Island, rozsudok z 25. 6. 1992, č. 13778/88). Samotná\nskutočnosť, že súd rozhodol v neprospech sťažovateľa, nie je postačujúca pre záver, že súd\nnebol nestranný (Shalimov v. Ukrajina, rozsudok ESĽP zo 4. 3. 2010, č. 20808/02).\nVýznamným aspektom môže byť skutočnosť, že sudca v predchádzajúcich fázach\nkonania sám oznámil svoju zaujatosť z dôvodu, ktorý aj po uvedenom vyhlásení pretrvával\n(Panyik v. Maďarsko, rozsudok ESĽP z 12. 7. 2011, č. 12748/06).\nV súvislosti s možnou účasťou zákonného sudcu na procesných úkonoch\npredchádzajúcich rozhodovaniu v merite veci, ESĽP vyslovil princíp, podľa ktorého\nskutočnosť, že sudca (či už prvostupňového súdu alebo súdu odvolacieho) v priebehu\nkonania participoval na procesnom rozhodovaní prípravného konania, vrátane rozhodovania\no väzbe, nemôže sama osebe spochybniť jeho nestrannosť, pokiaľ samozrejme neexistujú\nurčité osobité okolnosti, ktoré by mohli viesť k opačnému záveru (Hauschildt v. Dánsko,\nrozsudok ESĽP z 24. 5. 1989, č. 10486/83).\nZa takéto zvláštne okolnosti považuje ESĽP aj skutočnosť, že zákonný sudca\nrozhodujúci v merite veci v predchádzajúcom väzobnom rozhodovaní použil formulácie\nsignalizujúce prejudikovanie viny, teda porušenie princípu prezumpcie neviny voči\nobvinenému (Nešťák v. Slovensko, rozsudok ESĽP z 27. 2. 2007, č. 65559/01; Mironenko\na Martenko v. Ukrajina, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2009, č. 4785/02).\n\n18\n\nV intenciách prezentovanej judikatúry ústavného súdu, ako aj judikatúry ESĽP\npristúpil ústavný súd k posúdeniu námietok sťažovateľa o porušení jeho práva\nna prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom.\nOpodstatnenosť svojich obáv z nedostatku nestrannosti predsedu odvolacieho senátu,\nako aj ostatných členov odvolacieho senátu opiera sťažovateľ o tri skutočnosti. Prvou\ntakouto skutočnosťou uplatnenou vo vzťahu k predsedovi odvolacieho senátu je osobné\nvyhlásenie tohto zákonného sudcu o svojej zaujatosti v predchádzajúcej fáze konania,\nkonkrétne pri rozhodovaní o väzbe spoluobvinených sťažovateľa. Druhou takouto\nskutočnosťou je tvrdenie sťažovateľa o použití formulácií signalizujúcich prejudikovanie\nviny sťažovateľa členmi odvolacieho senátu v predchádzajúcom väzobnom rozhodovaní.\nNapokon treťou skutočnosťou odvíjajúcou sa od skutočnosti druhej, na ktorú sťažovateľ\npoukazuje, je okolnosť podania občianskoprávnej žaloby z dôvodu sťažovateľom\nprezentovaného tvrdenia o porušení prezumpcii neviny členmi odvolacieho senátu\npri rozhodovaní o jeho väzbe.\nJe nespochybniteľné, že zákonný sudca (predseda odvolacieho senátu) oznámil svoju\nzaujatosť v predchádzajúcom štádiu trestného konania pri rozhodovaní o väzbe dvoch\nspoluobvinených dôvodne podozrivých zo skutku spolu so sťažovateľom, a to pre pomer\nk osobe jedného zo spoluobvinených. Tu však treba zdôrazniť, že dôvod, o ktorý sa sudcom\nprezentovaná zaujatosť opierala, a to osobná väzba k jednému zo spoluobvinených,\nnásledne odpadol, keďže konanie proti tomuto spoluobvinenému bolo vylúčené\nna samostatné konanie. Je síce pravdivé tvrdenie sťažovateľa, že sa trestné stíhanie\nsťažovateľa a tohto spoluobvineného viaže na totožný skutok, vylúčením trestného stíhania\noznačeného spoluobvinenému na samostatné konanie bol však faktor osobného pomeru\nzákonného sudcu k tomuto spoluobvinenému, anonymizáciou osoby spoluobvineného\nv odvolacom konaní vo veci sťažovateľa, ku ktorej vylúčením veci tohto spoluobvineného\ndošlo, fakticky potlačený.\nÚstavný súd sa oboznámil s obsahom uznesenia krajského súdu sp. zn. 2 Tos 53/09\nzo 4. januára 2010, kde rozhodovali o väzbe sťažovateľa v sťažnostnom stupni členovia\n\n19\n\nsenátu odvolacieho súdu, ktorí mali podľa názoru sťažovateľa použiť v odôvodnení tohto\nrozhodnutia formuláciu svedčiacu o prejudikovaní viny voči jeho osobe a porušení princípu\nprezumpcie neviny. Predmetným uznesením bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa, ktorou\nnapadol prvostupňové uznesenie o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby.\nV označenom sťažnostnom uznesení sa krajský súd stotožnil so závermi prvostupňového\nrozhodnutia, ktorého odôvodnenie vo svojom rozhodnutí aj citoval a nadviazal naň vlastnou\ndodatočnou argumentáciou. V uznesení krajský súd prezentoval tieto relevantné pasáže\nprvostupňového rozhodnutia:\n„Okresný súd po oboznámení sa s vyjadrením obžalovaného a po preskúmaní\nspisového materiálu, vzťahujúceho sa k dôvodom väzby, dospel k záveru, že aj v tomto\nštádiu trestného stíhania doposiaľ zistené skutočnosti nasvedčujú dôvodnosti obavy, že by\nobžalovaný mohol ujsť alebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu, resp. výkonu\nuloženého výnimočného trestu. Opakovane okresný súd zdôraznil, že táto obava je daná len\nv rovine pravdepodobnosti a nie v rovine istoty vo vzťahu k dôsledkom, ktoré môžu nastať\nv prípade, ak obžalovaný nebude vo väzbe, ako aj vo vzťahu k vývoju trestného stíhania,\nktoré nemožno v tomto štádiu konania prejudikovať, ale iba predpokladať.\nObava z pokračovania v trestnej činnosti, z ktorej bol obžalovaný uznaný vinným\nvyplýva z tej skutočnosti, že skutku uvedeného v bode 6/ mal sa dopustiť počas výkonu\nväzby, do ktorej bol vzatý práve z dôvodu zabránenia v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Ak\nteda výkon väzby nemal zabrániť obžalovanému v páchaní, resp. zorganizovaní\nnajzávažnejšej trestnej činnosti, je o to viac odôvodnená obava, že tak môže činiť aj\nv súčasnosti.“\nV nadväznosti na uvedené pasáže krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia\nuviedol: „Krajský súd v Prešove sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia\nokresného súdu, na ktoré v podobnostiach odkazuje.\nAj krajský súd dospel k záveru, že v súčasnom štádiu trestného stíhania sú dané\nkonkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú zotrvanie obžalovaného vo väzbe. Je nesporné, že\nobžalovaný mal zorganizovať spáchanie obzvlášť závažnej trestnej činnosti v čase, keď bol\nvo výkone väzby, pričom sa mal dopustiť ďalších dielčích skutkov vraždy, ako to vyplýva\nz rozhodnutia okresného súdu, resp. z obžaloby krajského prokurátora.“\n\n20\n\nÚstavný súd považuje tvrdenie sťažovateľa o prejudikovaní viny v predmetnom\nuznesení krajského súdu, od ktorého následne odvíja svoju obavu z nedostatku nestrannosti\njednotlivých členov senátu odvolacieho súdu, za neopodstatnené.\nZásadne nemožno pri výklade zmyslu inkriminovanej vety zohľadniť výlučne jej\nobsah, práve naopak, je potrebné vychádzať aj z celkového kontextu odôvodnenia\nrozhodnutia, čo je základná metóda systematického výkladu. Z obsahu odôvodnenia\nrozhodnutia je zrejmé, že ťažiskovou skutočnosťou, ktorá bola v danom prípade\npri rozhodovaní o väzbe zohľadnená ako rozhodujúca skutočnosť osvedčujúca dôvodnosť\nobavy z pokračovania v trestnej činnosti, bola okolnosť, že sa mal sťažovateľ jedného\nzo skutkov dopustiť počas výkonu väzby, na čo nadväzovala úvaha konajúceho súdu, že\npokiaľ ani aktuálny výkon väzby nemal zabrániť sťažovateľovi v páchaní trestnej činnosti,\nje o to viac odôvodnená obava, že by sťažovateľ mohol na slobode pokračovať v páchaní\ntrestnej činnosti. Rozhodujúcim aspektom pri posúdení dôvodnosti tzv. pokračovacej väzby\nbola táto označená okolnosť a práve na ňu sa sústredil aj krajský súd, ktorý použil a viazal\nslovné vyjadrenie „je nesporné“ na skutočnosť výkonu väzby, počas ktorej sa mal\nsťažovateľ dopustiť jedného zo skutkov. Ústavný súd je dokonca toho názoru, že\nsťažovateľom ponímaný význam dotknutej vety nemožno vyvodiť ani izolovane, bez\nzohľadnenia celkového kontextu odôvodnenia, keďže krajský súd použil v danej vete slovné\nspojenie „mal zorganizovať“. Vzhľadom na uvedené hodnotí ústavný súd krajským súdom\npoužitú formuláciu ako primeranú, majúcu charakter konštatovania podozrenia, nie viny\nsťažovateľa.\nVzhľadom na uvedený predchádzajúci záver bez toho, aby ústavný súd vôbec\npristupoval k úvahe, či je potenciálne prejudikovanie viny väzobným rozhodnutím vydaným\nv rámci trestného konania vôbec spôsobilé osvedčiť občianskoprávny nárok na ochranu\nosobnosti, pripisuje ústavný súd občianskoprávnej žalobe, ktorú sťažovateľ uplatnil, veľmi\npochybnú hodnotu. Na tomto základe kvalifikuje ústavný súd obavu sťažovateľa\nz nedostatku nestrannosti členov odvolacieho senátu pre vedený „spor“ ako objektívne\nneopodstatnenú. Tu ústavný súd pripomína, že rozhodné pre jeho záver nebolo\nsťažovateľom prezentované, subjektívne vnímanie označeného „sporu“, ale objektívny\n\n21\n\nsymptóm – pochybná hodnota podanej žaloby, ktorá viedla ústavný súd k záveru, že obavy\nsťažovateľa z nedostatku nestrannosti sú objektívne nedôvodné.\nNa základe jednotlivých čiastkových záverov vyhodnotil ústavný súd subjektívne\nobavy sťažovateľa o nedostatku nestrannosti členov odvolacieho senátu za objektívne\nnedôvodné. V uvedenom smere tak ústavný súd posúdil námietku porušenia označených\npráv sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú.\nÚstavný súd sa vysporiadal aj s námietkou sťažovateľa o porušení jeho základného\npráva na zákonného sudcu, ktorú sťažovateľ založil na tvrdení o miestnej a vecnej\nnepríslušnosti konajúceho súdu.\nÚstavný súd poukazuje na relevantnú právnu úpravu – ustanovenia Trestného\nporiadku o vecnej a miestnej príslušnosti súdov.\nPodľa § 16 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd v sídle krajského súdu vykonáva\nv prvom stupni konanie\na) o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody\ns dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, alebo\nb) ak bol skutok spáchaný organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo\nteroristickou skupinou.\nPodľa § 17 ods. 1 Trestného poriadku konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol\ntrestný čin spáchaný.\nPodľa § 17 ods. 2 Trestného poriadku obvodom okresného súdu v sídle krajského\nsúdu pre konanie o trestných činoch uvedených v § 16 ods. 1 je obvod tohto krajského súdu.\nPodľa § 18 ods. 1 Trestného poriadku o všetkých trestných činoch toho istého\nobvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže\nvykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote.\nPodľa § 19 ods. 1 Trestného poriadku spoločné konanie vykonáva okresný súd\nv sídle krajského súdu, ak je príslušný vykonávať konanie aspoň o jednom z trestných činov\npodľa § 16 ods. 1. Ak však čo len jeden z trestných činov patrí do pôsobnosti\nŠpecializovaného trestného súdu, spoločné konanie vykonáva Špecializovaný súd.\n\n22\n\nPodľa § 19 ods. 2 Trestného poriadku spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je\npríslušný vykonávať konanie proti páchateľovi zločinu alebo konanie o najťažšom zločine.\nPodľa § 20 Trestného poriadku ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná\npríslušnosť niekoľkých súdov, konanie vykonáva ten súd, na ktorom podal prokurátor\nobžalobu alebo ktorému bola vec postúpená nepríslušným súdom.\nV rámci postupu pri určení vecnej a miestnej príslušnosti vo veci sťažovateľa boli\naplikované ustanovenia § 16 ods. 1 písm. a) a písm. b) Trestného poriadku, kde na základe\nprávnej kvalifikácie skutkov spadajúcich pod vymedzenie v zmysle uvedených ustanovení\nbola určená v prvom stupni konania vecná príslušnosť okresného súdu v sídle krajského\nsúdu; ustanovenie § 18 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého vzhľadom na skutočnosť,\nže bol sťažovateľ obvinený z viacerých trestných činov, vykonalo sa o nich spoločné\nkonanie; ustanovenia § 17 ods. 1 a § 20 Trestného poriadku, keďže išlo o rovnako závažné\ntrestné činy, ktoré všetky neboli spáchané v obvode toho istého okresného súdu, bola daná\nna konanie miestna príslušnosť niekoľkých súdov a z nich teda vykonal konanie ten,\nna ktorom podal prokurátor obžalobu, a to Okresný súd Prešov, v obvode ktorého boli\nspáchané dva trestné činy.\nArgumentáciu sťažovateľa, že bola v prípade jedného zo skutkov (skutok „\n\n“)\n\nv predchádzajúcom štádiu konania špecifikovaným uznesením Krajského súdu v Banskej\nBystrici fixne založená miestna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica, hodnotí\nústavný súd ako subjektívnu a chybnú interpretáciu relevantnej právnej úpravy. Po určení\nmiestnej príslušnosti týmto uznesením totiž nasledovalo vrátenie veci v súvislosti\ns označeným skutkom do štádia prípravného konania, čím sa zmenili podmienky pre\nposúdenie miestnej príslušnosti špecifikovaného skutku v zmysle uvedených zákonných\nkritérií.\nÚstavný súd vychádzajúc z relevantnej právnej úpravy a posúdiac postup pri založení\nmiestnej príslušnosti konštatuje, že v prípade sťažovateľa bola vecná a miestna príslušnosť\nokresného súdu určená regulárnym postupom v intenciách príslušných zákonných\nustanovení, čo vylučuje porušenie základného práva sťažovateľa na zákonného sudcu.\n\n23\n\nVzhľadom na uvedené posúdil ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v označenej časti ako\nzjavne neopodstatnenú.\nPokiaľ ide o časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ námietky porušenia svojich\nšpecifikovaných práv opiera o argumentáciu, v ktorej predostiera tvrdenia o porušení zásady\nšpeciality v jeho trestnej veci, ako aj zásady rovnosti zbraní preferovaním dôkazov v jeho\nneprospech produkovaných stranou obžaloby, ústavný súd zistil, že identické námietky\nporušenia označených práv rozhodnutím odvolacieho súdu sťažovateľ v minulosti uplatnil,\npričom o nich ústavný súd rozhodol uznesením č. k. III. ÚS 204/2011-32 z 3. mája 2011,\nkeď sťažnosť sťažovateľa odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (pozri stranu 15 až\n23 označeného uznesenia ústavného súdu).\nVychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd s odkazom na už citované\nustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa v danej časti\nnámietok pri predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 v spojení\ns § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol o sťažnosti sťažovateľa\nv zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. decembra 2016\n\n24", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "trestné konanie-práva obvineného v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:45ee449f-1628-40b9-83aa-4785d5bf20f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.421.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 421/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 421/2016 z 28. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 137, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.421.2016.1"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:042fa6db-9482-4471-baf3-263dfafb12f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 204/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 204/2011 z 3. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:042fa6db-9482-4471-baf3-263dfafb12f9"}, {"guid": "ussr:f9160571-642a-4073-9436-0362aeb18ade", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 30/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 30/2010 z 20. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-20", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9160571-642a-4073-9436-0362aeb18ade"}, {"guid": "ussr:1fb79245-0c88-4d70-8ab7-44ee7c922ac8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fb79245-0c88-4d70-8ab7-44ee7c922ac8"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:3efee3ec-fd93-46f3-954e-d13184abe5b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 73/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 73/97 z 11. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-11", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8989b7d2-3c91-43d6-a1a2-5242487f42c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.523.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 523/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 523/2026 z 16. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.523.2026.1"}, {"guid": "ussr:5a43cbf1-9e07-4c1c-9b97-8de752fd7ffb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.492.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 492/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 492/2026 z 9. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.492.2026.1"}, {"guid": "ussr:bfd48ebf-6f83-4276-8640-25282d4d3791", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.472.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 472/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 472/2026 z 13. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.472.2026.1"}, {"guid": "ussr:b06a7439-e5bb-4af5-a3b8-faf4ef83f3d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.446.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 446/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 446/2026 z 31. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.446.2026.1"}, {"guid": "ussr:c5e6b91b-bb9e-443e-a64e-0f8aa5d14f31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.408.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 408/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 408/2026 z 29. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.408.2026.1"}, {"guid": "ussr:86c61f9f-d019-4121-94d5-240b0a0a6b89", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.370.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 370/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 370/2026 z 30. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.370.2026.1"}, {"guid": "ussr:7710f218-bfe0-46e4-85df-86c614789397", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.288.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/2026 z 19. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.288.2026.1"}, {"guid": "ussr:b38f38ce-9ade-4cd9-916c-eb4130f2f364", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.292.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/2026 z 19. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.292.2026.1"}, {"guid": "ussr:f5dea162-daa3-45b1-b0c6-4e3fe7a5a1ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.230.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 230/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 230/2026 z 15. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.230.2026.1"}, {"guid": "ussr:73d45af8-86e1-431d-a20b-387de5178c2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.244.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 244/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/2026 z 15. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.244.2026.1"}, {"guid": "ussr:a22aa609-b2b2-46ae-b75d-018cabb3a52c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.181.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 181/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 181/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.181.2026.1"}, {"guid": "ussr:170d2cb5-6227-416c-bc93-cd242ca18942", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.182.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 182/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 182/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.182.2026.1"}, {"guid": "ussr:a3d6dcb0-f8e3-4634-bca3-488c27f039f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.146.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 146/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 146/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.146.2026.1"}, {"guid": "ussr:bda73bc7-2ef5-498b-8a8b-904f009f6616", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.107.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 107/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 107/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.107.2026.1"}, {"guid": "ussr:5c7ff665-be8d-4676-af4a-43ccf505c131", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.64.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 64/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/2026 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.64.2026.1"}, {"guid": "ussr:ee8e7396-a806-46bb-8d1e-b211daef9355", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.46.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 46/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 46/2026 z 27. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.46.2026.1"}, {"guid": "ussr:1dd53d18-0fca-4783-8580-953128c089f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.694.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 694/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 694/2025 z 4. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.694.2025.1"}, {"guid": "ussr:54db9943-7436-418d-8e17-bf70fd2fc203", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.630.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 630/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 630/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.630.2025.1"}, {"guid": "ussr:e2da2b6a-959b-4dcb-b25a-993cde1bec3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.626.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 626/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 626/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.626.2025.1"}, {"guid": "ussr:59f99856-6709-458d-8a21-05c227893c75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.591.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 591/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 591/2025 z 5. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.591.2025.1"}, {"guid": "ussr:2fa015d4-e65b-4082-9d94-33a48919e99c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.552.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 552/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 552/2025 z 14. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.552.2025.1"}, {"guid": "ussr:3313e361-0cb5-42d0-9d03-3d620ecb010e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.467.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 467/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 467/2025 z 16. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.467.2025.1"}, {"guid": "ussr:4e34387c-ce45-48dd-96c9-4faa7ead46ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.524.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 524/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 524/2025 z 3. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.524.2025.1"}, {"guid": "ussr:1b9c7fb8-8ffc-4fe8-aac1-cd77366dc600", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.323.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 323/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 323/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.323.2025.1"}, {"guid": "ussr:5587727e-a5eb-4a3d-9f09-f27e6618f71c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.255.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 255/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 255/2025 z 27. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.255.2025.1"}, {"guid": "ussr:b7cbc7f3-faf9-4303-8f85-27548bf33869", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.128.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/2025 z 25. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-25", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.128.2025.1"}, {"guid": "ussr:64bf4ce6-d56c-4b83-87c0-16ad8944bb28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.150.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 150/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 150/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.150.2025.1"}, {"guid": "ussr:ec364499-9d02-4dce-adca-79e2b655cf31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.121.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 121/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 121/2025 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.121.2025.1"}, {"guid": "ussr:1454341e-94e8-475d-be66-bb3f4ec2e35d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.80.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 80/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 80/2025 z 25. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.80.2025.1"}, {"guid": "ussr:ae328ad7-dfd8-49d8-a796-8c3ac0f93495", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.69.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 69/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 69/2025 z 11. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.69.2025.1"}]}