{"guid": "ussr:4d050054-702c-44d8-8541-395eb3b211b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.843.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 843/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 843/2016 z 13. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. decembra 2016, sp. zn. III. ÚS 843/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.843.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2016-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "nazov": "čl. 13 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "nazov": "čl. 13 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "nazov": "čl. 13 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4d050054-702c-44d8-8541-395eb3b211b9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.843.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.843.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.843.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 843/2016-55\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra\n2016 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpenej advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou, Hlavné námestie 3120/7, Nové Zámky,\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 13 ods. 1, 3 a 4, čl. 17 ods. 1, 2\na 5, čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4, čl. 6 ods. 1 a 3 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 Tpo 22/2016 a jeho uznesením z 13. apríla 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna\n2016 faxom doručená sťažnosť (doplnená podaním doručeným poštovou prepravou 20. júna\n2016), doplnená podaniami doručenými 27. júna 2016, 10. októbra 2016 a 16. novembra\n2016\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného\n\nporušenia jej základných práv podľa čl. 13 ods. 1, 3 a 4, čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 19 ods. 2,\nčl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), ako aj práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4, čl. 6 ods. 1 a 3 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského\n\nsúdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 22/2016 a jeho\nuznesením z 13. apríla 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v trestnej veci obvinenej sťažovateľky bolo\nnapadnutým uznesením krajského súdu rozhodnuté o zamietnutí jej sťažnosti podanej proti\nuzneseniu Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 33 Tp 107/2015\nz 26. júna 2015, ktorým jej bola predĺžená lehota trvania väzby a ďalších spoluobvinených\ndo 13. novembra 2015 (ďalej len „uznesenie okresného súdu o predĺžení lehoty väzby“).\nNapadnutému uzneseniu krajského súdu predchádzal nález ústavného súdu sp. zn.\nII. ÚS 661/2015 z 18. februára 2016 (ďalej len „nález ústavného súdu“), ktorým ústavný súd\nvyslovil porušenie základných práv sťažovateľky na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2\na 5 ústavy, ako aj jej práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru postupom krajského\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 52/2015, zrušil jeho uznesenie\nsp. zn. 4 Tpo 52/2015 zo 6. júla 2015 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu zo 6. júla 2015“)\nv časti týkajúcej sa zamietnutia sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu\no predĺžení lehoty väzby a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd napadnuté uznesenie odôvodnil takto: „Nadriadený súd, ktorému bol\nnalez ústavného súdu doručený 07.03.2016 postupujúc podľa § 362b odsek 1 Trestného\nporiadku pokračoval v tom štádiu trestného konania (prípravné konanie - rozhodnúť\no sťažnosti obvinenej proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bola väzba\npredĺžená do 13.11.2015), ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu skoršieho uznesenia\nnadriadeného súdu a na neverejnom zasadnutí pri rozhodovaní o sťažnosti obvinenej\na opätovnom rozhodovaní o nej podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného\nporiadku\n\npreskúmal\n\nsprávnosť\n\nvýroku\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\na\n\nkonanie\n\nmu\n\npredchádzajúce.\nPlnením z ustanovenia § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b Trestného poriadku mu\nvyplývajúcej prieskumnej povinnosti, súc viazaný právnym názorom vyslovením v Náleze\nústavného sudu nadriadený sud zistil, že sťažnosť obvinenej podanú proti napadnutému\nuzneseniu je potrebné opätovne zamietnuť a to z dôvodov vyplývajúcich (i) z vyššie\n\n2\n\ncitovaných, nepochybne dostatočne zrozumiteľným štýlom napísaných právnych úvah\nústavného súdu.“\nKrajský súd (obdobne ako i súd prvého stupňa) v tom štádiu prípravného konania,\nktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu zrušeného rozhodnutia krajského súdu „mal za\nnepochybne u obvinenej zistenú existenciu a pretrvávanie formálnych a materiálnych\npodmienok väzby jednak kolúznej podľa § 71 odsek 1 písmeno b/ (v tom štádiu) a jednak\npreventívnej väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako aj splnenie\nmateriálnej podmienky obsiahnutej v ustanovení § 76 odsek 3 Trestného poriadku\nspočívajúcej jednak v existencii hrozby, že prepustením obvinenej na slobodu hrozí\nzmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia účelu trestného konania, jednak v stave,\nv dôsledku ktorého pre obtiažnosť veci a zo závažných dôvodov (popísaných v návrhu\nprokurátora aj uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia), nebolo možné prípravné\nkonanie v predĺženej lehote do 13.07.2015 skončiť.\nK pretrvávaniu dôvodov väzby obvinenej nadriadený súd poznamenáva, že potreba\nobmedzenia jej osobnej slobody prevyšuje z hľadiska verejného záujmu jej právo na osobnú\nslobodu z dôvodov už skôr uvádzaných v predchádzajúcich rozhodnutiach oboch súdov,\npričom rešpektujúc prezumpciu neviny, dospel aj nadriadený súd po vyhodnotení okolností\nprípadu, všetkých konkrétnych skutočnosti a tiež osoby obvinenej k záveru, že jej ďalšie\nzotrvanie vo väzbe je nutné, a že väzobné dôvody ako aj dĺžka trvania väzby nie sú v\nrozpore s článkom 5 odseku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a ani v rozpore\ns článkom 50 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože bolo potrebné prihliadnuť nielen\nna závažnosť vyšetrovanej trestnej činnosti, ktorej sa mala dopustiť, ale aj\nna predchádzajúci život, aktuálne prebiehajúce trestné stíhanie v iných jej trestných veciach\na skutočnosť, že dôvody väzby sa od jej vzatia do väzby nezmenili, ničím neeliminovali,\na teda naďalej trvajú tak, ako boli vyššie uvedené.“.\nK sťažnostným námietkam obvinenej sťažovateľky krajský súd uviedol, že\n„v posudzovanej trestnej veci nejde u obvinenej o jedinú trestnú činnosť, pre ktorú je\ntrestne stíhaná. Súdom prvého stupňa bolo poukázané aj na jej ďalšie trestné veci (tiež\nmajetkového charakteru), o ktorých sa koná pred inými súdmi, pričom nie je zanedbateľný\n\n3\n\nani fakt, že jej aktuálne trestné stíhanie sa viaže na deväťdesiatštyri skutkov trestného činu\npoisťovacieho podvodu a pritom nejde o jediný akt, ale rozsiahlu trestnú činnosť.\nNadriadený súd v tejto súvislosti podotýka, že prezumpcia neviny síce v trestnom\nkonaní platí, avšak paralelne vedené trestné stíhania (navyše pre druhovo rovnakú trestnú\nčinnosť) je nutné z hľadiska posúdenia dôvodu preventívnej väzby (§ 71 odsek 1 písmeno c/\nTrestného poriadku) zohľadniť, inak by vzatie do väzby prakticky vôbec nebolo možné.\nPokiaľ ide o materiálne podmienky väzby, ktorými sú dôvodnosť (opodstatnenosť)\ntrestného stíhania a existencia niektorého z dôvodov väzby nadriadený súd konštatuje, že\ni v tom štádiu konania boli naplnené do takej miery, aby odôvodňovali ďalšie pretrvávanie\nväzby u obvinenej.“.\nĎalej krajský súd skonštatoval, že vo veci bola 12. októbra 2015 podaná obžaloba\na bolo opätovne rozhodnuté o väzbe sťažovateľky, a to „Uznesením Okresného súdu Nitra\nz 30.10.2015. sp. zn. 33Tk/2/2015, v spojení s uznesením Krajského sudu v Nitre\nz 11.11.2015. sp. zn. 2Tos/88/2015, s poukazom na ustanovenie § 238 odsek 3 Trestného\nporiadku bola obvinená ponechaná naďalej (po podaní obžaloby) vo väzbe (tzv. súdna\nväzba), podľa § 79 odsek 3 Trestného poriadku bola jej žiadosť o prepustenie z väzby\nna slobodu zamietnutá s tým, že dôvod väzby podľa § 71 odsek 1písmen c) naďalej trvajú\na zároveň podľa § 80 odsek 1písmeno b/ Trestného poriadku nebol prijatý jej písomný sľub,\npodľa § 80 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa nenahradil účel väzby dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka nad obvinenou a podľa § 81 odsek 1 Trestného\nporiadku nebola prijatá ňou ponúknutá peňažná záruka.“.\nNásledne krajský súd uviedol, že o väzbe obvinenej sťažovateľky bolo rozhodnuté aj\n„Uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 17.12.2015. sp. zn. PK\n-IT/39/2015, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 07.01.2016,\nsp. zn. 2 Tost 45/2015 podľa § 70 odsek 3 Trestného poriadku bola zamietnutá žiadosť\nobvinenej o prepustenie z väzby na slobodu a podľa § 81 odsek 1, odsek 2 písmeno b)\nTrestného poriadku ponuka obvinenej na nahradenie väzby zložením peňažnej záruky sa\nneprijala.“.\nĎalej krajský súd považoval za potrebné uviesť, že „Okresný súd Nitra ako súd\nprvého stupňa... vo veci nariadil hlavné pojednávanie a v súčasnosti vykonáva dokazovanie\nna hlavných pojednávaniach, posledne tomu tak bolo 07.03.2016.“.\n4\n\nZ odôvodnenia písomného vyhotovenia nálezu ústavného súdu krajskému súdu\nvyplynulo, že „po zrušení uznesenia nadriadeného sudu z 06.07.2015, sp. zn. 4Tpo 52/2015\nv časti týkajúcej sa zamietnutia sťažnosti obvinenej proti uzneseniu súdu prvého stupňa\nz 26.06.2015 sp. zn. 33Tp/107/2015 (keďže ním došlo k porušeniu základných práv\nsťažovateľky - obvinenej) a po vrátení veci nadriadenému súdu je jeho úlohou rozhodnúť\no sťažnosti obvinenej proti uzneseniu súdu prvého stupňa (z 26.06.2015 sp. zn.\n33Tp/107/2015), s prihliadnutím aj na súčasné štádium trestného konania.“.\nKrajský súd sa, plniac pokyny vyjadrené v náleze ústavného súdu, oboznámil\ns dôvodmi sťažnosti sťažovateľky, ako aj s podstatným obsahom spisu okresného súdu\nsp. zn. 33 Tk 1/2016 a dospel k záveru, že „aj v súčasnosti, teda deväť mesiacov\nod pôvodného rozhodovania o sťažnosti obvinenej je situácia nezmenená vtom, že dôvody\nväzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku existujú.\nDokazovanie v celej veci veľmi výrazným spôsobom pokročilo, prokurátorom bola\npodaná obžaloba, ktorá bola akceptovaná súdom, bolo nariadené vo veci hlavné\npojednávanie a aktuálne sa vykonáva dokazovanie na hlavných pojednávaniach.\nO väzbe obvinenej bolo opätovne rozhodnuté po podaní obžaloby postupom podľa\n§ 238 odsek 3 Trestného poriadku a následne v ďalšom aj podľa § 79 odsek 3 Trestného\nporiadku.“.\nKrajský súd sa v napadnutom uznesení predovšetkým zaoberal otázkou, či po zrušení\nuznesenia krajského súdu zo 6. júla 2015 nálezom ústavného súdu je možné použiť pravidlo\nupravené v § 76 ods. 3 časti prvej vety za bodkočiarkou Trestného poriadku, teda musel\nvyriešiť otázku, či je možné za daného právneho stavu konštatovať zachovanie lehôt\nuvedených v citovanom procesnom ustanovení alebo posudzovať aktuálny stav rovnako ako\nprípad, keď by vôbec nestihol v danej lehote rozhodnúť.\nKrajský súd v tomto smere v napadnutom uznesení zastával právny názor, že\n„pravidlo upravené v § 76 odsek 3 časti prvej vety za bodkočiarkou Trestného poriadku nie\nje možné iba mechanicky aplikovať. V novej právnej situácii nie je totiž možné abstrahovať\nod zohľadnenia aktuálneho stavu trestného konania v predmetnej trestnej veci, najmä\nskutočnosti, že trestné konanie vedené proti obvinenej medzičasom prešlo do vyššej fázy\n5\n\ntrestného konania. Ako je to zrejmé už z vyššie uvedenej faktografie postupnosti trestného\nkonania, súd prvého stupňa po podaní obžaloby prokurátorom rozhodol o ďalšom trvaní\nväzby obvinenej (ako aj ostatných obvinených), keď konštatoval splnenie všetkých\nformálnych a materiálnych zákonných podmienok. Následne nadriadený súd zamietnutím\nsťažnosti všetkých obvinených rozhodnutie sudu prvého stupňa potvrdil. V ďalšom bolo\nrozhodnuté aj o žiadosti obvinenej o prepustenie z väzby, ktorá bola zamietnutá ako aj jej\nsťažnosť proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa (ŠTS - NS SR).\nNadriadený súd teleologickým výkladom dospel potom k názoru, že nie je možné\nporušiť kontinuitu tohto konania iba mechanickou aplikáciou ustanovenia § 76 odsek 3\nTrestného poriadku, pretože takýmto postupom by došlo k faktickej negácii medzitýmnych\nrozhodnutí o väzbe obvinenej bez toho. aby boli tieto formálne zrušené a takýto právny stav\nby bolo možné označiť za stav práv ticho chaosu a stav právnej neistoty.“.\n4. Sťažovateľka, odôvodňujúc svoju sťažnosť, konštatuje, že, počnúc dňom podania\nobžaloby, „stratil prokurátor aktívnu legitimáciu žiadať o predĺženie väzby, resp. trvať\nna podanej žiadosti. V rovnakom časovom okamihu sa ukončila aj jurisdikcia sudcu/súdu\npre prípravné konanie, ktorý však už predtým, teda v čase trvania svojej jurisdikcie,\no návrhu prokurátora rozhodol.\nPodaním obžaloby teda vznikla situácia, ktorá bola procesnou prekážkou toho, aby\no návrhu prokurátora... rozhodoval súd príslušný pre prípravné konanie.\nPo podaní obžaloby došlo aj zmene príslušnosti senátu, keďže zákonným senátom\nnadriadeného súdu sa stal 2. senát nadriadeného súdu (v zmysle Rozvrhu práce KS Nitra),\nktorý rozhodoval o sťažnostiach obžalovaných v konaní 33Tk/1/2016 po podaní obžaloby,\nnapriek tomu však o sťažnosti sťažovateľky rozhodoval 4. senát nadriadeného súdu, ktorý\nbol príslušný pre prípravné konanie.“.\nPreto, ak po podaní obžaloby a po nariadení hlavného pojednávania vo veci\nsťažovateľky rozhodol o jej sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o predĺžení lehoty\nväzby senát príslušný pre prípravné konanie, je sťažovateľka toho názoru, že takýmto\npostupom došlo aj k porušeniu jej základného práva na zákonného sudcu.\n\n6\n\nSťažovateľka namieta, že hoci rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľky po zrušení\nrozhodnutia ústavným súdom „senátom 4 Tpo sa zdá byť v súlade s rozvrhom práce\nKS Nitra, nebola pred rozhodovaním vyriešená kolízia daná rozvrhom (vzhľadom na zmenu\nštádia konania) a rozvrh práce ako interná norma nie je a nesmie byť povýšený nad zákon\na jeho judikatórny výklad“.\nV tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje na znenie § 362b ods. 1 Trestného\nporiadku, podľa ktorého po doručení nálezu ústavného súdu, ktorým bolo zrušené\nrozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo jeho časť, pokračuje orgán činný\nv trestnom konaní alebo súd v tom štádiu konania, ktoré bezprostredne predchádzalo\nvydaniu zrušeného rozhodnutia, ak zákon alebo nález ústavného súdu neustanovil inak,\na cituje z dôvodovej správy k zákonu č. 262/2011 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Trestný\nporiadok: „V súlade so znením zákona o ústavnom súde sa stanovuje, že po zrušení\nrozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu bude príslušným\nna pokračovanie v trestnom konaní len orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorého\nrozhodnutie bolo zrušené nálezom ústavného súdu, pričom sa ráta i s možnou odchýlkou\nod tohto postupu. Odchýlka od tohto pravidla sa môže uplatniť predovšetkým vtedy,\nak v konkrétnom prípade boli ústavnou sťažnosťou napadnuté a ústavným súdom zrušené\nviaceré po sebe nasledujúce rozhodnutia, ktoré boli vydané viacerými orgánmi, čo pri\nrozhodovaní o trestných veciach nie je vôbec výnimočné. Iný orgán než ten, ktorého\nrozhodnutie\n\nbolo\n\nzrušené\n\nkasačným\n\nnálezom\n\nústavného\n\nsúdu,\n\nbude\n\npríslušný\n\nna pokračovanie v trestnom konaní aj v prípade, ak sa trestne konanie už dostalo\ndo neskoršieho štádia, v ktorom má byť vec naďalej prejednávaná bez ohľadu na zrušenie\nrozhodnutia vydaného v skoršom štádiu trestného konania (napr. zrušenie rozhodnutia\no väzbe vydané v prípravnom konaní, ak vec je už prejednávaná v rámci hlavného\npojednávania).“\nV sťažnosťou napadnutej veci ide podľa sťažovateľky práve o takýto prípad, pretože\n„v čase rozhodovania o predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľky (II. ÚS 551/2015) bola\npodaná a súdom prijatá obžaloba, Okresný súd v Nitre 8.januára 2016 vo veci nariadil\nhlavné pojednávanie a aktuálne prebieha dokazovanie na hlavnom pojednávaní. V zmysle\n\n7\n\nstabilnej judikatúry súd nepríslušný nemôže byť zároveň súdom spravodlivým\na nestranným.“.\n5. Sťažovateľka namieta aj porušenie práva na urýchlené rozhodovanie o zákonnosti\njej pozbavenia slobody, s odvolaním sa na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“; Tomasi c. Francúzsko z 27. 8. 1992, bod 84, Abdoella c. Holandsko\nz 25. 11. 1992, bod 24), podľa ktorých samotná existencia dôvodov väzby aj po celú dobu\njej trvania sama osebe nepotvrdzuje jej primeranosť, keďže sa vyžaduje, aby súdy\npostupovali vo väzobných veciach s osobitným urýchlením.\nRovnako tak poukazuje aj na judikatúru ESĽP k čl. 5 ods. 4 dohovoru, podľa ktorej\n„osobám pozbaveným slobody zaručuje právo iniciovať konanie, v ktorom môžu spochybniť\nzákonnosť pozbavenia slobody, dáva týmto osobám právo aj na to, aby po začatí takéhoto\nkonania bolo súdom urýchlene rozhodnuté o zákonnosti pozbavenia slobody a nariadené\njeho ukončenie, ak sa ukáže ako nezákonne (Rehbock c. Slovinsko, rozhodnutie\nz 28. novembra 2000, Vodeničarov c. Slovenská republika, rozsudok z 21. decembra 2000,\n§ 33 - § 36)...“.\nV zmysle týchto zásad bolo plne legitímne očakávanie sťažovateľky, že krajský súd\npo zrušení uznesenia krajského súdu zo 6. júla 2015 ústavným súdom bude postupovať\n«zákonne a s osobitnou rýchlosťou, nie však, že prakticky konať začne (nepríslušným\nsenátom) vo veci Ústavným súdom zrušeného rozhodnutia (!!) až po podaní sťažnosti podľa\n§ 55 Trestného poriadku - teda až „na nátlak“ sťažovateľky».\n6. Sťažovateľka je taktiež toho názoru, že napadnuté uznesenie krajského súdu nie je\ndostatočne odôvodnené, je všeobecné a abstraktné, bez konkrétnych dôvodov. Jej sťažnosť\nproti uzneseniu okresného súdu o predĺžení lehoty väzby smerovala proti výroku o predĺžení\nlehoty väzby v celom rozsahu výroku rozhodnutia, ktorým sudca pre prípravné konanie\npredĺžil lehotu väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku.\nZamietnutím jej sťažnosti krajský súd konkludentne potvrdil aj dôvod na predĺženie\nväzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktorý však toho času podľa názoru\nsťažovateľky „vzhľadom na štádium konania nie je a nemôže byť daný (nemôže existovať)“.\n\n8\n\nSťažovateľka namieta, že práve takto formulované rozhodnutie vytvára právnu\n„neistotu a právny chaos“, s prihliadnutím na to, že po doručení obžaloby okresný súd\nuznesením sp. zn. 33 Tp 138/2015 z 25. augusta 2015 rozhodol, že „Podľa § 79 odsek 2\nTrestného poriadku mení dôvody väzby obvinenej tak, že tieto sú dané v tomto období\ntrestného stíhania podľa § 71 ods. 1 písmeno c) Trestného poriadku.“.\nPokiaľ ide o existenciu väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku, krajský súd podľa sťažovateľky ani náznakom nevymedzil tento dôvod trvania\nväzby „(bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo\nvykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil...)“ spôsobom, ktorý by bol\npre sťažovateľku riadnou a zrozumiteľnou odpoveďou na jej sťažnostné argumenty, ale ani\nspôsobom, z ktorého by bolo možné zistiť či aspoň vyvodiť, aké dôvody viedli nadriadený\nsúd k rozhodnutiu formulovanému vo výroku rozhodnutia. Nevymedzil, v páchaní akej\ntrestnej činnosti by mala obvinená pokračovať, ani akým spôsobom a z čoho dôvodne\nvyvodzuje existenciu takejto obavy.\nSťažovateľka je na základe uvedeného toho názoru, že ak sa pri rozhodnutí o jej\nsťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o predĺžení lehoty väzby nadriadený súd obmedzil\nlen na stotožnenie s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí sudcu pre prípravné konanie\nbez toho, aby ich presne špecifikoval, a zároveň neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti,\nktoré by potvrdili alebo vyvrátili relevantné tvrdenia sťažovateľky uvedené v jej sťažnosti\na podaniach, nemôže ísť o rozhodnutie zlučiteľné s požiadavkou na súdnu ochranu a právo\nna\n\nspravodlivé\n\nsúdne\n\nkonanie.\n\nTakýto\n\npostup\n\nnadriadeného\n\nsúdu\n\nje\n\npreto\n\npodľa sťažovateľky arbitrárny a hraničí s odopretím spravodlivosti (denegationis iustitae).\n7. V doplnení sťažnosti doručenej ústavnému súdu 16. novembra 2016 sťažovateľka\noznámila, že už netrvá na tom, aby ústavný súd nálezom prikázal prepustiť ju z väzby\nna slobodu, pretože sa tak stalo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n3 Tos 90/2016 z 5. októbra 2016. Z tohto dôvodu už netrvala ani na zrušení napadnutého\nuznesenia krajského súdu a vrátení na ďalšie konanie.\n\n9\n\n8. Sťažovateľka preto navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom rozhodol\ntak, že vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 13 ods. 1, 3 a 4, čl. 17 ods. 1, 2 a 5,\nčl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 2 a 3 ústavy, ako aj jej práv\npodľa čl. 5 ods. 3 a 4, čl. 6 ods. 1a 3 a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru postupom krajského súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 22/2016 a jeho uznesením z 13. apríla 2016 a prizná jej\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov konania.\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach,\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením\nalebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\n10\n\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n12. Predmetom sťažnosti je námietka sťažovateľky, že krajský súd postupom\na napadnutým uznesením porušil jej základné práva podľa čl. 13 ods. 1, 3 a 4, čl. 17 ods. 1,\n2 a 5, čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 2 a 3 ústavy, ako aj práva\npodľa čl. 5 ods. 3 a 4, čl. 6 ods. 1a 3 a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru.\n13. Podľa čl. 13 ods. 1 ústavy povinnosti možno ukladať:\na) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných\npráv a slobôd,\nb) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva\na povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo\nc) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.\nPodľa čl. 13 ods. 3 ústavy zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia\nplatiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.\nPodľa čl. 13 ods. 4 ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať\nna ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\nPodľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený.\nPodľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n\n11\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 50 ods. 2 ústavy každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa\nza nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.\nPodľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť\nna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\nPodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred\nsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má\nprávo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa môže\npodmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iný\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. zákonom a na základe\nrozhodnutia súdu.\n\nPodľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto\nminimálne práva:\n\n12\n\na) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou\na dôvodom obvinenia proti nemu;\nb) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;\nc) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo\npokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy\nspravodlivosti vyžadujú;\nd) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie\na výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;\ne) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom\nalebo týmto jazykom nehovorí.\nPodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nPodľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať\nokrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti\nv záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,\npredchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv\na slobôd iných.\n14. Najprv ústavný súd upriamil svoju pozornosť na namietané porušenie základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru krajským súdom\nvo väzobnej veci.\n14.1 Časť námietok sťažovateľky smeruje k tomu, že jej väzba je bezdôvodne dlhá\na rozhodovanie súdov o nej je oneskorené.\n14.1.1 K analyzovanému právu – primeranosť doby trvania väzby, ktoré vyplýva aj\nz čl. 17 ods. 2 ústavy, treba uviesť, že ide o iné základné právo, ako je právo podľa čl. 48\n13\n\nods. 2 ústavy (Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných\nprieťahov...). Vzťah medzi právami podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 17 ods. 2 ústavy je obdobný ako\nmedzi právami podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 5 ods. 3 dohovoru. Zatiaľ čo čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv časti týkajúcej sa primeranosti lehoty na prejednanie veci súdom sa vzťahuje na všetkých\núčastníkov súdneho konania s cieľom chrániť ich pred nadmernými procesnými prieťahmi,\nčl. 5 ods. 3 dohovoru sa týka len obvinených osôb, ktoré sú pozbavené osobnej slobody,\na ochraňuje ich pred neopodstatnene dlhou väzbou (obdobne pozri rozsudok ESĽP vo veci\nStogmuller v. Rakúsko, 10. 11. 1996, s. 40, bod 5, na ktorý odkazuje aj rozsudok vo veci\nPunzelt, bod 98). Zákonite potom aj slovne príbuzné pojmy, akými sú napríklad „primeraná\nlehota“ alebo „bez prieťahov“, sa vykladajú sčasti odlišne pri čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5\nods. 3 dohovoru v porovnaní s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 7/00).\n14.1.2 Vychádzajúc z uvedeného, čl. 48 ods. 2 ústavy a ani čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(v časti prejednania záležitosti v primeranej lehote) sa nevzťahujú na rozhodovanie\no žiadostiach osoby nachádzajúcej sa vo väzbe, lebo rýchlosť konania zakotvuje čl. 17\nods. 2 ústavy v spojení s § 72 ods. 2 Trestného poriadku. V tejto časti teda nie je v súlade\nskutková a právna stránka sťažnosti, čo znamená jej zjavnú neopodstatnenosť (I. ÚS 12/01,\nI. ÚS 71/02).\n14.1.3 Činnosť súdu, ktorý koná a rozhoduje v prípravnom konaní o väzbe, sa\nprimárne týka osobnej slobody obvineného, a nie jeho trestného obvinenia. Pri zbytočných\nprieťahoch týkajúcich sa väzby môže potom podľa ústavy súd porušiť iba právo\nobvineného, ktoré súvisí s jeho osobnou slobodou podľa čl. 17 ústavy.\n14.2 Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti\ns napadnutým uznesením krajského súdu, ústavný súd uvádza, že aplikovateľnosť čl. 6\nods. 1 dohovoru sa z vecného hľadiska (ratione materiae) v trestných veciach vzťahuje\nna konanie o oprávnenosti trestného obvinenia. Článok 6 dohovoru, ktorý upravuje právo\nna spravodlivý proces, sa v zásade nevzťahuje na konanie o väzbe vrátane konania\na rozhodovania všeobecného súdu o predĺžení trvania väzby, pre ktoré platí špeciálna,\npokiaľ ide o procesné záruky poskytnuté osobe nachádzajúcej sa vo väzbe, prísnejšia právna\n14\n\núprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na osobnú slobodu a bezpečnosť\n(porov. napr. I. ÚS 256/07, II. ÚS 15/05, III. ÚS 272/03, IV. ÚS 65/05).\n14.2.1 Ústavný súd rešpektuje prax ESĽP, podľa ktorej osobnú slobodu chráni\nv zásade čl. 5 dohovoru, a to najmä pokiaľ ide o zákonnosť väzby vrátane otázky,\nči k takémuto zbaveniu slobody došlo v súlade so zákonom upraveným postupom, kde\ndohovor odkazuje primárne na vnútroštátne právne predpisy a upravuje povinnosť\ndodržiavať ich hmotnoprávne aj procesné právne normy, a požaduje, aby zbavenie slobody\njednotlivca nebolo arbitrárne (čl. 5 ods. 1 dohovoru), ďalej chráni právo jednotlivca\nna primeranú dĺžku väzby v zmysle požiadavky, aby väzba nebola predlžovaná\nnad primeranú lehotu a aby nedochádzalo v postupe príslušných orgánov počas trvania\nväzby k zbytočným prieťahom (čl. 5 ods. 3 dohovoru), a konečne chráni právo jednotlivca\ndomáhať sa periodického prieskumu zákonnosti väzby a žiadať o prepustenie na slobodu,\no ktorom musí byť rozhodnuté urýchlene (čl. 5 ods. 4 dohovoru) (k uvedenému pozri napr.\nKhudoyorov v. Rusko, č. 6847/02, rozsudok ESĽP z 8. 11. 2005, body 124 ‒ 125, 172 ‒\n174 a 193; Öcalan v. Turecko, č. 46221/99, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 12. 5. 2005,\nbody 83 ‒ 84 a 103; Khudobin v. Rusko, č. 59696/00, rozsudok ESĽP z 26. 10. 2006,\nbody 103 a 115).\n14.2.2 Ústavný súd zároveň vo svojej doterajšej judikatúre už mnohokrát uviedol\n(napr. III. ÚS 135/04), že čl. 17 ústavy týkajúci sa osobnej slobody obsahuje jej základné\nhmotné a procesné atribúty vrátane práva na spravodlivé súdne konanie pri jej pozbavení,\na preto na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe je aplikovateľné toto špeciálne ustanovenie\no osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenia o práve na súdnu ochranu, resp. práve\nna spravodlivé súdne konanie uvedené v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(napr. rozsudok ESĽP vo veci De Wilde et al. v. Belgicko z 18. 6. 1971, séria A, č. 12,\nbod 76).\nZ uvedeného vyplýva záver, že sťažovateľka v tej časti sťažnosti namietala porušenie\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6\nods. 1 dohovoru takým rozhodnutím všeobecného súdu, na ktoré sa tieto práva vecne\n15\n\nnevzťahujú, a preto podľa ústavného súdu absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi\nnapadnutým rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením označených základných\npráv zaručených ústavou a práv zaručených dohovorom.\n15. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta rýchlosť, s akou krajský súd\nrozhodol o jej sťažnosti voči prvostupňovému rozhodnutiu o predĺžení lehoty väzby potom,\nako bolo jeho rozhodnutie ústavným súdom zrušené.\n15.1 Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy\na čl. 5 ods. 4 dohovoru týkajúcich sa práva na osobnú slobodu je obsiahnuté aj právo podať\nnávrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti\nväzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná (napr. III. ÚS 7/00, III. ÚS 4/2010).\nJednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti sa posudzujú\npodľa všetkých okolností prípadu, ale spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé\na nevyhovujú požiadavke rýchlosti (obdobne pozri aj I. ÚS 18/03).\n15.2 Podľa judikatúry ESĽP väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má\nbyť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru\npoužitý anglický výraz „speedily“ a francúzsky výraz „bref délai“ (v slovenskom preklade\n„urýchlene“) jasne indikuje, čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu.\nAké časové obdobia budú akceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych\nokolností (Bezichieri z roku 1989, A-164, bod 21, Neumeister z roku 1968, A-8, bod 24\na Sanchez – Reisse z roku 1986, A-107, bod 55).\n15.3 Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že krajskému súdu bol nález ústavného súdu\ndoručený 7. marca 2016, ktorý si obratom 8. marca 2016 vyžiadal od okresného súdu na vec\nsa vzťahujúci spisový materiál. Okresný súd prípisom z 10. marca 2016 reagoval, že spis\nbude predložený krajskému súdu, pretože sťažovateľka namietala všetkých jeho sudcov\na z tohto dôvodu podala návrh na odňatie veci krajskému súdu a prikázanie veci inému\nsúdu, ako aj z dôvodu nutnosti rozhodovania o opravných prostriedkoch podaných ďalšími\nobžalovanými proti rozhodnutiam okresného súdu o väzbe (pričom od 11. marca 2016\n16\n\ndo 22. marca 2016 sa spis nachádzal na krajskom súde, ktorý zabezpečoval vyjadrenia\njednotlivých sudcov k návrhu sťažovateľky na odňatie veci, ako aj rozhodol o viacerých\nsťažnostiach obžalovaných podaných proti rozhodnutiam okresného súdu o väzbe).\nDňa 23. marca 2016 a 4. apríla 2016 krajský súd opätovne žiadal o predloženie súvisiaceho\nspisu, ktorý mu bol napokon predložený 7. apríla 2016 [pričom spis sa v období\nod 23. marca 2016 do 5. apríla 2016 nachádzal na Najvyššom súde Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“), ktorý 31. marca 2016 nevyhovel návrhu sťažovateľky\nna prikázanie veci inému súdu a vec krajskému súdu neodňal]. Krajský súd následne\n13. apríla 2016 rozhodol o sťažnosti sťažovateľky tak, že ju zamietol. Toto rozhodnutie bolo\n15. apríla 2016 písomne vyhotovené a v ten istý deň bol daný aj pokyn na jeho doručenie\nsťažovateľke (doručené 21. apríla 2016) a jej obhajcovi (doručené 20. apríla 2016).\n15.4 V súvislosti s konaním o osobnej slobode sťažovateľky na druhom stupni lehota\nod doručenia nálezu ústavného súdu (7. marec 2016) do rozhodnutia o nej krajským súdom\n(13. apríla 2016) predstavuje 37 dní. Za ďalších 7 dní došlo k doručeniu tohto rozhodnutia\nobhajcovi sťažovateľky.\n15.5 S prihliadnutím na všetky okolnosti ústavný súd dobu rozhodovania krajského\nsúdu v konkrétnych okolnostiach daného prípadu považuje z ústavného hľadiska\nza akceptovateľnú. Krajskému súdu, ako to je pri detailnejšom preskúmaní veci evidentné,\nbránili v rýchlejšom postupe pri rozhodovaní o osobnej slobode sťažovateľky skutočnosti,\nktoré nemohol z hľadiska urýchlenosti rozhodovania svojou činnosťou výraznejšie\novplyvniť. Rozhodne nie je možné konštatovať, že by krajský súd bol akokoľvek vo veci\nabsolútne nečinný. Ústavný súd zastáva názor, že hoc aj nebolo konečné rozhodnutie\no žiadosti sťažovateľky o prepustenie z väzby na slobodu vydané v štandardne\nakceptovateľnej dobe (spravidla mesiac na jednom stupni), nedošlo zo strany vo veci\nkonajúceho krajského súdu k zásahu do sťažovateľkiných práv alebo slobôd, a to práve\nz dôvodu potreby rozhodovania o ďalších, nie menej naliehavých a závažných otázkach,\nktoré konečnému rozhodnutiu o väzbe sťažovateľky predchádzali a o ktorých príslušné súdy\nrozhodli urýchlene v krátkom čase.\n\n17\n\n15.6 Ústavnému súdu neprichádzalo spochybňovať postup krajského súdu, pokiaľ\nuprednostnil rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu sťažovateľky na odňatie veci\na prikázanie inému súdu pred rozhodnutím o osobnej slobode sťažovateľky, pretože z čl. 5\nods. 4 dohovoru nemožno vyvodiť, že by bolo povinnosťou súdu konať o dôvodnosti\nďalšieho trvania väzby aj na úkor práva obvineného na nestranného a nezaujatého sudcu.\nJe totiž povinnosťou všeobecného súdu postupovať tak, aby všetky relevantné práva\nobvineného boli rešpektované. Nie je teda možné niektoré z týchto práv uprednostniť do tej\nmiery, že tým dôjde k praktickej eliminácii iného práva (mutatis mutandis II. ÚS 76/2011).\n15.7 Z judikatúry ústavného súdu, ako aj z judikatúry ESĽP vyplýva, že\npri posudzovaní rýchlosti konania o osobnej slobode (o väzbe) je potrebné stále prihliadať\nna konkrétne okolnosti toho-ktorého jednotlivého prípadu. Je len ťažko predstaviteľné\nstanovenie striktnej paušálnej lehoty, v rámci ktorej sa má o väzbe rozhodnúť, pretože\nza určitých okolností by to mohlo byť v neprospech samotnej osoby, o osobnej slobode\nktorej sa koná. Nemožno vylúčiť situácie, keď okolnosti trestnej veci neumožnia objektívne,\nzodpovedne a spravodlivo posúdiť potrebu zbaviť osobu slobody vo vopred učenej lehote.\n15.8 Aj v tomto prípade ústavný súd prihliadal na konkrétne okolnosti, ktoré\nrozhodovanie o väzbe sťažovateľky sprevádzali. Krajským súdom zvolený manažment\nkonania preto dáva zmysel zvlášť v situácii, keď správanie obžalovaných a ich obhajcov\nskutočne neprispieva k rýchlemu prerokovaniu trestnej veci, keď spis je zahltený\nmnožstvom podaní obžalovaných a ich právnych zástupcov (sťažnosti, návrhy na prikázanie\nvecí inému súdu, návrhy na prepustenie z väzby). Tým sa stráca jasný prehľad o pohybe\nspisu, keďže spis sa v rovnakom období pohyboval medzi niekoľkými senátmi krajského\nsúdu, najvyšším súdom a prvostupňovým súdom.\n\n15.9 Hoci obdobie, počas ktorého krajský súd rozhodoval o sťažnosti sťažovateľky\nna druhom stupni, počtom dní presahuje jeden mesiac, ústavný súd s prihliadnutím\nna uvedené okolnosti danej veci túto dobu nevyhodnotil ako takú, dôsledkom ktorej by bolo\nsťažovateľkou namietané porušenie čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru.\n18\n\n15.10 Napokon aj ESĽP vo svojej judikatúre akceptoval súladnosť rozhodovania\no väzbe aj v prípadoch, keď toto trvalo dlhšiu dobu, samozrejme, s prihliadnutím\nna okolnosti daného konkrétneho prípadu, napr. Letellier c. Francúzsko, rozhodnutie\nz 26. 6. 1991, Annuaire, č. 207 – konanie trvalo takmer jeden a pol roka; Navarra\nc. Francúzsko, rozhodnutie z 23. 11. 1993, Annuaire, č. 273-B – kasačné konanie trvalo\nsedem mesiacov.\n15.11 Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti týkajúcej sa\nnamietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy\na práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti s požiadavkou\nna urýchlené rozhodnutie o väzbe postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 Tpo 22/2016 kvalifikuje ako zjavne neopodstatnenú a z tohto dôvodu ju podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde odmietol.\n16. Ďalej sa ústavný súd vysporiadal s námietkami sťažovateľky smerujúcimi proti\nporušeniu jej základného práva na zákonného sudcu, ktoré však možno odvodiť z obsahu\nčl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru, a nie z čl. 48 ods. 1 ústavy, tak ako to\nv sťažnosti namietala sťažovateľka. Ústavný súd napriek uvedenému v snahe vyhnúť sa\nprílišnému formalizmu preskúmal sťažnosť sťažovateľky aj z tohto hľadiska.\n16.1 Podstata námietok sťažovateľky v súvislosti s porušením označeného práva\nspočíva v tom, že o jej sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o predĺžení lehoty väzby\npotom, ako bolo nálezom ústavného súdu zrušené uznesenie krajského súdu zo 6. júla 2015,\nnerozhodol zákonný sudca. Podľa názoru sťažovateľky v tomto čase bola jej vec už v štádiu\nkonania po podaní obžaloby, a preto došlo aj k zmene príslušnosti senátu. Tým mal byť\npodľa jej názoru iný senát krajského súdu ako rozhodol (senát príslušný pre prípravne\nkonanie), a to senát, ktorý je príslušný na rozhodovanie v jej trestnej veci po podaní\nobžaloby.\n\n19\n\n16.2 V súvislosti s uvedeným tvrdením sťažovateľka poukazuje na znenie § 362b\nods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého po doručení nálezu ústavného súdu, ktorým bolo\nzrušené rozhodnutie orgánu činného u trestnom konaní alebo jeho časť, pokračuje orgán\nčinný v trestnom konaní alebo súd v tom štádiu konania, ktoré bezprostredne predchádzalo\nvydaniu zrušeného rozhodnutia, ak zákon alebo nález ústavného súdu neustanovil inak.\nSťažovateľka\n\npoukazuje\n\nna\n\ndôvodovú\n\nsprávu\n\n(k\n\ntomuto\n\nustanoveniu)\n\nk zákonu č. 262/2011 Z. z. z 13. júla 2011, ktorým sa menil a dopĺňal Trestný poriadok,\npodľa ktorej v súlade so znením zákona o ústavnom súde sa ustanovuje, že po zrušení\nrozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu bude príslušným na pokračovanie\nv trestnom konaní len orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorého rozhodnutie bolo\nzrušené nálezom ústavného súdu, pričom sa ráta i s možnou odchýlkou od tohto postupu.\nOdchýlka od tohto pravidla sa môže uplatniť predovšetkým vtedy, ak v konkrétnom prípade\nboli ústavnou sťažnosťou napadnuté a ústavným súdom zrušené viaceré po sebe nasledujúce\nrozhodnutia, ktoré boli vydané viacerými orgánmi, čo pri rozhodovaní o trestných veciach\nnie je vôbec výnimočné. Iný orgán než ten, ktorého rozhodnutie bolo zrušené kasačným\nnálezom ústavného súdu, bude príslušný na pokračovanie v trestnom konaní aj v prípade,\nak sa trestné konanie už dostalo do neskoršieho štádia, v ktorom má byť vec naďalej\nprerokúvaná bez ohľadu na zrušenie rozhodnutia vydaného v skoršom štádiu trestného\nkonania (napr. zrušenie rozhodnutia o väzbe vydané v prípravnom konaní, ak vec je už\nprerokúvaná v rámci hlavného pojednávania).\n16.3 Ústavný súd už vo svojej doterajšej judikatúre vyslovil právny názor,\npodľa ktorého prvoradou podmienkou na správne ustálenie osoby zákonného sudcu je\nsprávne ustálenie vecnej, resp. miestnej príslušnosti konajúceho súdu. Iba taký sudca určený\npodľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného\nzákonom, je zákonným sudcom (II. ÚS 405/2010).\n16.4 O zákonnosti väzby podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru rozhoduje súd. Z organického\nhľadiska pojem súd má rovnaký význam ako v čl. 6 ods. 1 dohovoru, t. j. musí ísť o orgán\nnezávislý od výkonnej moci a od strán a nestranný. Iná otázka je, či konanie pred súdom\n20\n\npodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru musí poskytovať aj rovnaké garancie procesnej povahy,\nako v čl. 6 ods. 1 dohovoru. So zreteľom na to, že čl. 6 ods. 1 dohovoru sa nevzťahuje\nna konanie a rozhodovanie o väzbe, procesné záruky uvedené v čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnemožno bez ďalšieho uplatniť aj v prípade čl. 5 ods. 4 dohovoru. Určité základné procesné\nzáruky sa ale musia poskytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru. Tieto záruky\nnemusia byť nutne rovnaké, ako sú tie, ktoré vyplývajú z čl. 6 ods. 1 dohovoru v prípade\nrozhodovania vo veci samej (De Wilde c. Belgicko, Winterwerp c. Holandsko).\n16.5 Podľa už vysloveného právneho názoru ústavného súdu právo obvineného\nna zákonného sudcu ako súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru treba považovať nepochybne aj za súčasť konania o väzbe. Treba ho teda\npovažovať za súčasť procesných práv obvineného aj podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru,\nresp. čl. 17 ústavy (m. m. II. ÚS 116/2011).\n16.6 V zmysle § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), zákonným\nsudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade\nso zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prerokovávanej veci. Ak súd\nrozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce\nna konanie a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len\nv súlade so zákonom a rozvrhom práce.\n16.7 Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch sa rozvrhom práce rozumie\nakt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní\nvýkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.\n16.8 Podľa § 362b ods. 1 Trestného poriadku po doručení nálezu ústavného súdu,\nktorým bolo zrušené rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo jeho časť,\npokračuje orgán činný v trestnom konaní alebo súd v tom štádiu konania, ktoré\nbezprostredne predchádzalo vydaniu zrušeného rozhodnutia, ak zákon alebo nález\nústavného súdu neustanovil inak.\n21\n\n16.9 Vec sťažovateľky, t. j. jej sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu o predĺžení\nlehoty väzby po tom, ako bolo zrušené uznesenie krajského súdu zo 6. júla 2015, bola preto\nzapísaná do súdneho oddelenia „4Tpo“, teda toho senátu, ktorý rozhodoval v tom štádiu\nkonania, ktoré predchádzalo vydaniu ústavným súdom zrušeného rozhodnutia krajského\nsúdu. Proti zaradeniu veci do tohto registra sťažovateľka nenamietala, hoci mala o tom\nvedomosť, keďže podala sťažnosť (k sp. zn. 4 Tpo) na nečinnosť krajského súdu podľa § 55\nods. 3 Trestného poriadku v súvislosti s rozhodovaním o jej sťažnosti proti uzneseniu\nokresného súdu o predĺžení lehoty väzby.\nPodľa rozvrhu práce krajského súdu na rok 2016 (Spr 1489/15) v časti pravidlá\nurčovania zákonného sudcu na trestnom úseku v prípade opätovného predkladania veci\nna rozhodnutie, ktorá napadla na krajský súd (časť IV. odsek 8), ak ústavný súd nálezom\nzrušil rozhodnutie krajského súdu a vec vrátil na ďalšie konanie, táto sa zapíše do súdneho\nregistra tomu sudcovi alebo senátu, ktorý vo veci rozhodoval pred jej zrušením. Vec sa\nzapíše pod novou spisovou značkou.\n16.10 Ako z uvedeného vyplýva, sťažnosť sťažovateľky bola pridelená sudcovi\npre prípravné konanie v súlade s rozvrhom práce krajského súdu a aj v súlade príslušnými\nrelevantnými zákonnými ustanoveniami. V namietanom prípade rozhodol o zákonnosti\npredĺženia lehoty trvania sťažovateľkinej väzby senát krajského súdu, ktorý už v jej trestnej\nveci v predchádzajúcom prípade konal. Ústavný súd preto dospel k záveru, že o sťažnosti\nproti uzneseniu okresného súdu o predĺžení lehoty sťažovateľkinej väzby rozhodol\ndruhostupňový súd v senáte, ktorému bola táto vec pridelená v súlade s rozvrhom práce\nna rok 2016. Z tohto pohľadu sa preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti javí ako zjavne\nneopodstatnená pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom krajského\nsúdu a namietaným porušením označených základných práv sťažovateľky. Z uvedeného\ndôvodu ústavný súd musel sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\n\n22\n\n17. Sťažovateľka napadnutému uzneseniu krajského súdu vytýka jeho nedostatočné\nodôvodnenie, resp. stále sa opakujúce odôvodňovanie existencie dôvodov väzby, ktoré už\nnemôže v tomto štádiu konania obstáť.\n17.1 Ako už bolo uvedené, v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavná ochrana\nzákladných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné súdy a ústavný súd\nv súlade s princípom subsidiarity, podľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné\nza výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144\nods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy).\n17.2 Ústavný súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu\nvo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\ntak môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04).\n17.3 Ústavný súd teda zdôrazňuje, že pri posúdení namietaného rozhodnutia\nkrajského súdu jeho úlohou nebolo preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov,\no ktoré krajský súd oprel svoje rozhodnutie, resp. odpovedať na otázku, či mala, resp.\nnemala byť sťažovateľka vzatá do väzby. Úloha ústavného súdu sa v danom prípade\nobmedzila na posúdenie otázky, či sa krajský súd s právne relevantnou argumentáciou\nsťažovateľky\n\n(prezentovanou\n\nv\n\nuplatnenej\n\nsťažnosti)\n\nvysporiadal\n\nadekvátne\n\na preskúmateľne a či je tak odôvodnenie jeho rozhodnutia ústavnoprávne akceptovateľné.\n\n23\n\n17.4 Súdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky\n(okrem iného) na kvalitu preskúmania. Väzobné konanie týkajúce sa rozhodovania\no osobnej slobode obvinenej osoby musí spĺňať niektoré fundamentálne požiadavky\nspravodlivého konania. Jednou z nich je aj právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia. Jeho\nobsahom je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\npreskúmateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti\n(„fairness“) pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné\na relevantné dôvody (pozri napr. III. ÚS 135/04, III. ÚS 198/05).\nOpierajúc sa o tieto východiská, posudzoval ústavný súd aj predmetnú časť sťažnosti\nsťažovateľky.\n17.5 Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktorým rozhodol o sťažnosti\nsťažovateľky podanej proti uzneseniu okresného súdu o predĺžení lehoty väzby potom, ako\nústavný súd zrušil jeho predchádzajúce uznesenie zo 6. júla 2015, okrem iného uviedol,\nže mal obdobne ako okresný súd (v uznesení o predĺžení lehoty väzby) v tom štádiu\nprípravného konania, ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu uznesenia krajského súdu,\nktoré bolo ústavným súdom zrušené, za nepochybne zistenú existenciu a pretrvávanie\nformálnych a materiálnych podmienok väzby jednak kolúznej podľa § 71 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku a jednak preventívnej väzby podľa § 71 ods.1 písm. c) Trestného\nporiadku, ako aj splnenie materiálnej podmienky obsiahnutej v § 76 ods. 3 Trestného\nporiadku spočívajúcej jednak v existencii hrozby, že prepustením obvinenej na slobodu\nhrozí zmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia účelu trestného konania, jednak\nv stave, v dôsledku ktorého pre komplikovanosť veci a zo závažných dôvodov (popísaných\nv návrhu prokurátora aj uvedených v odôvodnení uznesenia okresného súdu o predĺžení\nväzby) nebolo možné prípravné konanie v predĺženej lehote do 13. júla 2015 skončiť.\nOkresný súd pritom v uznesení o predĺžení lehoty väzby uviedol, že „Z konania\nobvinených\n\n,\n\n,\n\na\n\nako aj z dôkazov zabezpečených v rámci vyšetrovania je nielen stále daná dôvodná obava,\n24\n\nale táto sa aj zosilňuje, že by pôsobili na svedkov alebo inak marili objasňovanie\nskutočností závažných pre trestné stíhanie, nakoľko tieto skutočnosti vyvstali konkrétne\nz vyhotovených odposluchov, kde pri komunikácii medzi jednotlivými obvinenými\nprichádzalo k podávaniu pokynov a usmernení týkajúcich sa obsahu výpovedí určitých\nkonkrétnych (malo byť asi „osôb“, pozn.), čím už súd skôr odôvodňoval zistenie\na pretváranie tzv. kolúznej väzby.\nV tejto súvislosti považuje súd za nevyhnutné uviesť niekoľko skutočností aj\nk námietkam obhajoby, kde argumentácia súdu ohľadne zistenia dôvodov tzv. kolúznej\nväzby je označovaná za nezákonnú a rozpornú so zásadami právneho štátu alebo\neurópskeho či medzinárodného práva. Súd nikdy nevyslovil, že dôvod na vzatie resp.\ndržanie obvinených vo väzbe spočíva výlučne len v tej skutočnosti, že obvinení\n,\n\n,\n\na\n\nsú v príbuzenskom,\n\nči v obdobnom pomere, ale podstata danosti dôvodov tzv. kolúznej väzby spočíva\nv konkrétnom konaní jednotlivých týchto obvinených, ktoré je v spise už riadne\nzadokumentované a je získané pomocou informačno-technických prostriedkov, kedy súd\nzistil, že boli v úzkom vzťahu, pravidelne spolu komunikovali a mali sa podieľať jednotlivo\nna činnosti, spáchanie ktorej im je kladené za vinu, pričom sa vzájomne mali usmerňovať,\ndohovárať, dohadovať a určovať svoj následný postup, a to nielen vzájomne voči sebe.\nale aj voči iným spoluobvineným, či svedkom v tejto trestnej veci.\nObava z pokračovania v trestnej činnosti je podľa názoru súdu stále zachovaná\nu všetkých obvinených, kde súd znova zdôrazňuje nemenne dané skutočnosti, a to dĺžku\nčasu, po ktorú malo prichádzať k páchaniu vyššie citovaného trestného činu, spôsob, akým\nmal\n\nbyť\n\ntento\n\nvykonávaný\n\njednotlivými\n\nčiastkovými\n\nútokmi,\n\npremyslenosťou\n\na prepracovanosťou systému so zámerom zabezpečiť úspešnosť dosiahnutia sledovaných\ncieľov - získanie finančných prostriedkov vo veľkom rozsahu, pričom je súčasne možné\nnaviac konštatovať, že obvinení\n\n,\n\n,\n\na\n\nsú toho času trestne stíhaní aj pre iné ich trestné\niny, načo už súd vo svojich predchádzajúcich uzneseniach podrobne poukazoval.“.\nK pretrvávaniu dôvodov väzby sťažovateľky potom krajský súd poznamenal,\nže potreba obmedzenia jej osobnej slobody prevyšuje z hľadiska verejného záujmu jej právo\n25\n\nna osobnú slobodu z dôvodov už skôr uvádzaných v predchádzajúcich rozhodnutiach oboch\nsúdov, pričom, rešpektujúc prezumpciu neviny, dospel aj tentokrát po vyhodnotení\nokolností prípadu, všetkých konkrétnych skutočností a tiež osoby obvinenej k záveru, že jej\nďalšie zotrvanie vo väzbe je nutné a že väzobné dôvody, ako aj dĺžka trvania väzby nie sú\nv rozpore s čl. 5 ods. 3 dohovoru a ani v rozpore s čl. 50 ods. 2 ústavy, pretože bolo\npotrebné prihliadnuť nielen na závažnosť vyšetrovanej trestnej činnosti, ktorej sa mala\ndopustiť, ale aj na predchádzajúci život, aktuálne prebiehajúce trestné stíhanie v iných jej\ntrestných veciach a skutočnosť, že dôvody väzby sa od jej vzatia do väzby nezmenili, ničím\nneeliminovali, a teda naďalej trvajú tak, ako bolo uvedené.\nK sťažnostným námietkam sťažovateľky krajský súd poukázal na to, že\nv posudzovanej trestnej veci nejde u nej o jedinú trestnú činnosť, pre ktorú je trestne\nstíhaná, a aj prvostupňový súd poukázal na jej ďalšie trestné veci (tiež majetkového\ncharakteru), o ktorých sa koná pred inými súdmi. Za dôležitú skutočnosť považoval to, že\njej aktuálne trestné stíhanie sa viaže na deväťdesiatštyri skutkov trestného činu\npoisťovacieho podvodu a pritom nejde o jediný akt, ale rozsiahlu trestnú činnosť. V tejto\nsúvislosti krajský súd podotkol, že „prezumpcia neviny síce v trestnom konaní platí, avšak\nparalelne vedené trestné stíhania (navyše pre druhovo rovnakú trestnú činnosť) je nutné\nz hľadiska posúdenia dôvodu preventívnej väzby (§ 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného\nporiadku) zohľadniť, inak by vzatie do väzby prakticky vôbec nebolo možne.\nPokiaľ ide o materiálne podmienky väzby, ktorými sú dôvodnosť (opodstatnenosť)\ntrestného stíhania a existencia niektorého z dôvodov väzby nadriadený súd konštatuje, že\ni v tom štádiu konania boli naplnené do takej miery, aby odôvodňovali ďalšie pretrvávanie\nväzby u obvinenej.“.\nĎalej krajský súd skonštatoval, že vo veci bola 12. októbra 2015 podaná obžaloba,\nvo veci sú nariadené hlavné pojednávania (na ktorých sa vykonáva dokazovanie, pričom\nnaposledy to tak bolo 7. marca 2016) a bolo opätovne rozhodnuté o väzbe sťažovateľky,\na to uznesením okresného súdu sp. zn. 33 Tk 2/2015 z 30. októbra 2015 v spojení\ns uznesením krajského sudu sp. zn. 2 Tos 88/2015 z 11. novembra 2015, pričom\nsťažovateľka bola ponechaná naďalej aj po podaní obžaloby vo väzbe (tzv. súdna väzba).\n26\n\nNásledne krajský súd uviedol, že o väzbe sťažovateľky bolo rozhodnuté aj uznesením\nŠpecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn. PK-1 T 39/2015 zo 17. decembra 2015\nv spojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tost 45/2015 zo 7. januára 2016.\nKrajský súd, plniac pokyny, ktoré boli obsahom nálezu ústavného súdu, že po vrátení\nveci sťažnostnému súdu bude jeho úlohou rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľky proti\nuzneseniu okresného súdu o predĺžení lehoty väzby „s prihliadnutím aj na súčasné štádium\ntrestného konania“, po oboznámení sa s dôvodmi sťažnosti sťažovateľky, ako aj\ns podstatným obsahom spisu okresného súdu sp. zn. 33 Tk 1/2016 dospel k záveru, že „aj\nv súčasnosti, teda deväť mesiacov od pôvodného rozhodovania o sťažnosti obvinenej je\nsituácia nezmenená vtom, že dôvody väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného\nporiadku existujú.\nDokazovanie v celej veci veľmi výrazným spôsobom pokročilo, prokurátorom bola\npodaná obžaloba, ktorá bola akceptovaná súdom, bolo nariadené vo veci hlavné\npojednávanie a aktuálne sa vykonáva dokazovanie na hlavných pojednávaniach.\nO väzbe obvinenej bolo opätovne rozhodnuté po podaní obžaloby postupom podľa\n§ 238 odsek 3 Trestného poriadku a následne v ďalšom aj podľa § 79 odsek 3 Trestného\nporiadku.“.\nKrajský súd v napadnutom uznesení správne poukázal, že nie je možné porušiť\nkontinuitu celého trestného konania v sťažovateľkinej veci, pričom nezohľadnenie vývoja\ntrestného konania a skutočnosti, že trestné konanie v tejto trestnej veci sa posunulo\ndo vyššej fázy súdneho konania po podaní obžaloby, kde príslušný trestný súd rozhodol\no väzbe sťažovateľky, by spôsobilo právny chaos a stav právnej neistoty. Zvolené právne\nposúdenie vzniknutej situácie po vrátení veci ústavným súdom krajskému súdu bolo jedným\nz možných a ústavne aprobovateľných prístupov krajského súdu k prerokúvanej veci.\n17.6 Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že mu neprislúcha, aby v rámci\nkonania o sťažnosti posudzoval, či dokonca skúmal existenciu dôvodov väzby sťažovateľky\nalebo akéhokoľvek iného obvineného. To prislúcha zásadne všeobecným súdom. Znovu\npripomína, že jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124\n27\n\nústavy) nie je konať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale preskúmať zlučiteľnosť\nopatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo medzinárodnou\nzmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 165/02). Ústavný súd ďalej\npripomína, že na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného\na prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takého zabezpečovacieho prostriedku,\nakým je väzba v trestnom konaní, sú funkčne uspôsobené všeobecné súdy, a preto\nsťažovateľkou iniciovaný ústavný prieskum jej väzobného rozhodnutia môže spočívať len\nv posúdení, či k predĺženiu trvania lehoty väzby sťažovateľky došlo z dôvodov a spôsobom,\nktoré ustanovuje Trestný poriadok.\n17.7 Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že všeobecný súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\nOdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka (m. m. III. ÚS 209/04).\n17.8 Napadnuté uznesenie krajského súdu možno považovať za dostatočne\nodôvodnené, a teda ústavne udržateľné, keďže v spojení s ďalšími, obsahom sťažovateľke\nznámymi, dokumentmi tvoriacimi súčasť vyšetrovacieho spisu dáva jasné, zrozumiteľné\na určité odpovede na relevantné otázky týkajúce sa opodstatnenosti ďalšieho trvania väzby\nsťažovateľky, resp. potreby jej pokračovania. Je evidentné, že krajský súd sa zaoberal\na primerane vyhodnotil (poukazom na predošlé rozhodnutia, ako aj následné rozhodnutia\no väzbe sťažovateľky) dôvodnosť trestného stíhania sťažovateľky, existenciu dôvodov\nväzby sťažovateľky, a to tak „kolúznej“ (poukaz na dôkazy o telefonických rozhovoroch\nobvinených s ďalšími osobami, pri ktorých dochádzalo k podávaniu pokynov a usmernení\ntýkajúcich sa obsahu výpovedí), ako aj „preventívnej“ (vzhľadom na okolnosti, že osoby\nobvinených sú v príbuzenskom, resp. blízkom pomere, a tým v úzkom kontakte, pravidelne\nkomunikujú a jednotlivo, ale aj spolu sa podieľali na trestnej činnosti, a to všetko vytvára\nalebo zvyšuje riziko ďalšieho páchania určitej konkrétnej trestnej činnosti), ktoré boli\ndostatočne konkretizované.\n28\n\n17.9 Pri realizovaní svojho prieskumu teda ústavný súd dospel k záveru, že krajský\nsúd danosť dôvodov väzby a nevyhnutnosť jej ďalšieho trvania odôvodnil síce stručne,\nale primerane. Sťažovateľkine námietky predostreté v sťažnosti ústavnému súdu v tomto\nsvetle neboli spôsobilé spochybniť záver krajského súdu ani o pretrvávaní dôvodov väzby\npodľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku a ani o potrebe jej ďalšieho trvania.\nPozbavenie osobnej slobody z týchto dôvodov je pritom legitímne, slúžiace na zabezpečenie\núčelu trestného konania vyjadreného v § 1 Trestného poriadku. Krajský súd odkazom\nna predošlé rozhodnutie o väzbe sťažovateľky a osvojením si argumentácie návrhu krajskej\nprokuratúry uviedol, ktoré konkrétne skutočnosti podľa jeho názoru odôvodňujú potrebu\nďalšieho trvania pozbavenia osobnej slobody sťažovateľky. Odkaz na tieto okolnosti\nuvedené v predošlom rozhodnutí neznižuje ich relevanciu, pokiaľ všeobecný súd\npreskúmaním všetkých okolností prípadu dospel k záveru o ich pretrvávajúcej existencii.\n17.10 Krajský súd, ako uviedol v napadnutom uznesení, pokračoval vo väzobnej veci\nsťažovateľky „v tom štádiu trestného konania (prípravné konanie - rozhodnúť o sťažnosti\nobvinenej proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bola väzba predĺžená\ndo 13.11.2015), ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu skoršieho uznesenia\nnadriadeného súdu“, a preto posudzoval existenciu dôvodov podľa pomerov jestvujúcich\nv tom čase, ktoré aj náležite odôvodnil. A ak podľa sťažovateľky v čase rozhodovania o jej\nsťažnosti podanej proti uzneseniu okresného súdu o predĺžení lehoty väzby už nemohol\nexistovať dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vzhľadom na štádium\nkonania\n\n(podaná\n\nobžaloba),\n\npodľa\n\nustálenej\n\njudikatúry\n\nústavného\n\nsúdu\n\n(napr.\n\nIV. ÚS 383/04) ak existuje čo i len jeden zákonný dôvod väzby, väzba je zákonná a ústavná,\nak takýto dôvod všeobecný súd aplikoval.\n17.11 Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným\nporušením základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva\nna slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru a označeným napadnutým uznesením\nkrajského súdu absentuje relevantná príčinná súvislosť, preto bolo potrebné sťažnosť\n\n29\n\nsťažovateľky aj v tejto časti po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietnuť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n18. Sťažovateľka v petite sťažnosti namieta vo vzťahu k postupu krajského súdu\nv napadnutom konaní a jeho napadnutému uzneseniu aj porušenie základného práva\nna ochranu súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, základného práva\nna prezumpciu neviny podľa čl. 50 ods. 2 ústavy, základného práva na obhajobu\npodľa čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj podľa práva čl. 6 ods. 3 dohovoru, práva na rešpektovanie\nsúkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru, avšak bez konkrétnych\nnámietok a zdôvodnenia, v čom má uvedené porušenie spočívať. Keďže táto časť sťažnosti\nnie je odôvodnená, nemožno s tvrdením sťažovateľky o porušení jej práva podľa čl. 6 ods. 3\ndohovoru polemizovať a ani mu oponovať konkrétnymi argumentmi.\n18.1 Ústavný súd už viackrát vo svojej judikatúre uviedol, že nedostatok\nodôvodnenia sťažnosti, resp. jej časti má významné procesné dôsledky. Je totiž základnou\npovinnosťou sťažovateľov, aby čo najpresnejšie opísali skutkový stav, z ktorého vyvodzujú\nsvoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových\nokolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne\nposúdenie predloženého sporu (IV. ÚS 124/08). Nevyhnutnou podmienkou konania\nústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby podľa čl. 127\nústavy je vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľov spočívajúce v uvedení\nskutočností svedčiacich o porušení ich základných práv alebo slobôd rozhodnutím,\nopatrením, procesným postupom, príp. inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho\norgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu\natď.).\n18.2 Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky takéto námietky neobsahuje.\nSubjektívny názor sťažovateľky o porušení jej v tejto časti označených základných práv\npodľa ústavy a práv podľa dohovoru nie je dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť\nk jeho namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by dovolili takýto\nzáver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.\n30\n\n18.3 Sťažnosť sťažovateľky neobsahuje v tejto časti kvalifikované odôvodnenie,\na preto nespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1\nzákona o ústavnom súde.\n18.4 Ústavný súd v súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí\nsťažnosti uvádza, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom zastúpená\nkvalifikovanou právnou zástupkyňou – advokátkou. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003\nZ. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone\nadvokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva\na záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony\nprávnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne\nspôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú\nna to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom\nustanovené náležitosti\n\núkonov, ktorými začína\n\nkonanie pred ústavným súdom\n\n(napr. II. ÚS 117/05).\n18.5 Obdobne uvedené platí aj k namietanému porušeniu základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 13 ods. 1, 3 a 4 ústavy. Tento článok ústavy však neobsahuje žiadne\nzákladné právo alebo slobodu, ktorých ochrany by sa bolo možné domáhať samostatne\nv konaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Toto ustanovenie je vstupnou bránou\ndo ústavnej úpravy základných práv a slobôd a má charakter všeobecného ústavného\nprincípu, nie však základného práva, ktorého ochrany by sa bolo možné samostatne\ndomáhať pred ústavným súdom (m. m. I. ÚS 119/2014, III. ÚS 322/2015).\n18.6 Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných\nnáležitostí.\n19. Keďže ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky v nej obsiahnutými.\n31\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. decembra 2016\n\n32", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-dôvody väzby", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "väzba-predĺženie lehoty trvania väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1e83a17a-9f02-41a3-b733-0177effdbbba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.661.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 661/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 661/2015 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.661.2015.1"}, {"guid": "ussr:b76d4f53-7503-41db-906c-45838824def5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.551.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 551/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 551/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.551.2015.1"}, {"guid": "ussr:182ef073-c4c1-4cad-b39e-4e1b683abd7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.322.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2015 z 30. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.322.2015.1"}, {"guid": "ussr:ae807d47-9223-477b-a8a7-187fb738ac22", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2014 z 19. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-19", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae807d47-9223-477b-a8a7-187fb738ac22"}, {"guid": "ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 116/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 116/2011 z 6. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-06", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b"}, {"guid": "ussr:6b817690-d36e-4cd7-b00b-5a575c795829", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/2011 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b817690-d36e-4cd7-b00b-5a575c795829"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:729f145f-43f3-48b3-9b48-4f997dad31de", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 405/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 405/2010 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:729f145f-43f3-48b3-9b48-4f997dad31de"}, {"guid": "ussr:bfe5fba3-7ab9-46a5-9ac5-804140891200", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 4/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 4/2010 z 30. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfe5fba3-7ab9-46a5-9ac5-804140891200"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211"}, {"guid": "ussr:eb89dee8-771a-4df7-bf07-d485903dbe41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 256/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 256/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb89dee8-771a-4df7-bf07-d485903dbe41"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:013bb44a-5a61-4e33-a734-699ed9f8d3c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 65/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 65/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:013bb44a-5a61-4e33-a734-699ed9f8d3c8"}, {"guid": "ussr:8f85b557-77ac-4937-bbaa-c2c6af5e8d95", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 15/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 15/05 z 18. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-18", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f85b557-77ac-4937-bbaa-c2c6af5e8d95"}, {"guid": "ussr:bba0d061-53a4-44c2-87d6-32202eecbb4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/04 z 1. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-01", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bba0d061-53a4-44c2-87d6-32202eecbb4c"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:01d2a045-ed8c-4311-9d1d-54651a6226f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 272/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 272/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01d2a045-ed8c-4311-9d1d-54651a6226f4"}, {"guid": "ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:3d931a00-58e0-4a55-b94f-a3c212f9c3ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 71/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 71/02 z 3. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-03", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d931a00-58e0-4a55-b94f-a3c212f9c3ad"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:00e7690b-9533-449a-bf59-42e3ec6acd5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 340, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00e7690b-9533-449a-bf59-42e3ec6acd5c"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:553d4cc6-894f-46c2-a275-32cd97493ac4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.246.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 246/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 246/2021 z 6. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-06", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.246.2021.1"}, {"guid": "ussr:3038bf6d-5f34-42cd-b705-5a1d82937c92", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.193.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 193/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 193/2021 z 5. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.193.2021.1"}]}