{"guid": "ussr:30d219e8-9801-4e73-8e8a-0e53da708741", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.838.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 838/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 838/2016 z 29. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. novembra 2016, sp. zn. III. ÚS 838/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.838.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/30d219e8-9801-4e73-8e8a-0e53da708741", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.838.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.838.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.838.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 838/2016-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. novembra\n2016 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti CROMANE s. r. o.,\nBancíkovej 1/A, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Marônek & Partners\ns. r. o., Bancíkovej 1/A, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ján\nMarônek, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, základných práv podľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv\na slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf 84/2014 z 23. júna 2016\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti CROMANE s. r. o. o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca\n2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti CROMANE s. r. o. (ďalej len\n\n„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžf 84/2014 z 23. júna 2016.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v právnom postavení\nžalobkyne účastníčkou konania v konaní vedenom najvyšším súdom sp. zn. 8 Sžf 84/2014\no jej odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n2 S 90/2013 zo 4. júna 2014 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného –\nDaňového úradu Bratislava (ďalej len „daňový úrad“) č. 9101302/5/497340/13/Mol zo 6.\nfebruára 2013 o nevydaní osvedčenia o registrácii na DPH (ďalej len „oznámenie“).\n3. Krajský súd na základe sťažovateľkou podanej žaloby preskúmal oznámenie\ndaňového úradu a o žalobe sťažovateľky vecne rozhodol tak, že ju zamietol. Na podané\nodvolanie najvyšší súd označeným rozsudkom rozsudok krajského súdu potvrdil. Dospel\nk záveru, že vznesené námietky proti rozsudku krajského súdu v odvolaní sťažovateľky\nneboli dôvodné, rozsudok krajského súdu vyhodnotil ako vecne správny, pričom sa stotožnil\ns jeho dôvodmi.\n4. Sťažovateľka označila rozsudok najvyššieho súdu za arbitrárny, nezákonný\na odporujúci ústavným princípom; je toho názoru, že jeho vydaním došlo k porušeniu jej\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Za podstatu problému označila už vlastný\npostup daňového úradu, ktorý v rozpore so zákonom vydal predmetné oznámenie.\nZdôraznila, že „ak zákon v konkrétnom prípade neustanovuje určitý postup alebo výslovne\nneupravuje možnosť vydania rozhodnutia alebo vykonania inej formy úkonu, správny orgán\nnemôže také rozhodnutie vydať, resp. nemôže postupovať v konaní určitým spôsobom\nbez toho, aby mu taký postup zákon umožňoval“. Poukázala na to, že ani najvyšší súd\nneuvádza žiadne konkrétne ustanovenie zákona (v znení účinnom v rozhodnom období),\npodľa ktorého by mohol daňový úrad vydať rozhodnutie alebo oznámenie o tom, že sa\nprávny nástupca platiteľa DPH nestal platiteľom DPH, čo zakladá arbitrárnosť\n\n2\n\na nepreskúmateľnosť jeho rozsudku a je porušením uvedeného ústavného práva\nsťažovateľky.\n5. Sťažovateľka je tiež toho názoru, že najvyšší súd nesprávne a ústavne\nnekonformným spôsobom vyložil a aplikoval právne normy, a to najmä v rovine oprávnenia\ndaňového úradu vydať za daných skutkových okolností napadnuté rozhodnutie, a to aj\nvo forme oznámenia, oprávnenia daňového úradu skúmať postavenia sťažovateľky ako\nprávneho nástupcu zaniknutého platiteľa DPH z hľadiska naplnenia ďalších zákonných\npredpokladov pre jej registráciu ako platiteľky DPH – sťažovateľka zastáva názor, že\ndaňový úrad bol oprávnený skúmať len skutočnosť, či došlo k zániku platiteľa DPH bez\nlikvidácie a či je ona ako oznamovateľ právnym nástupcom tohto subjektu.\n6. Za nesprávny označila tiež prístup najvyššieho súdu k výkladu ustanovení\ntýkajúcich sa naplnenia požiadaviek na to, aby bolo možné subjekt registrovať ako\nzdaniteľnú osobu v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“), osobitne s\nprihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Z jej záverov sťažovateľka\nvyvodila, že pojem „zdaniteľná osoba“ má byť vykladaný extenzívne. Za zdaniteľnú osobu\nsa má teda považovať aj taká osoba, ktorá sa na výkon ekonomickej činnosti aktívne chystá\na svojím správaním dáva jasne najavo svoj zámer ekonomickú činnosť vykonávať.\nSťažovateľka dodala, že v tomto smere je namieste považovať ju ku dňu vzniku za\nzdaniteľnú osobu, „a to najmä s prihliadnutím na to, že vznikol na základe projektu\nrozdelenia, ktorý sám o sebe vyjadruje úmysel právneho predchodcu a jeho právnych\nnástupcov vykonávať nezávisle ekonomickú činnosť v zapísaných predmetoch podnikania,\npričom v súvislosti s realizáciou projektu rozdelenia a zápisom rozdelenia do obchodného\nregistra sťažovateľ vynaložil investičné náklady. V tejto súvislosti považujeme za dôležité\nuviesť, že sťažovateľ doteraz nevykonáva žiadnu činnosť len z toho dôvodu, že je tu právna\nneistota v tom, či je alebo nie je platiteľom DPH.“.\n7. Sťažovateľka sa nestotožnila ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora Európskej\núnie vo veci C-527/11 Ablesio SIA tak, ako k nemu pristúpil najvyšší súd. Najvyšší súd\n\n3\n\ns poukazom na to, že v danej veci išlo o registráciu pre DPH spoločnosti s ručením\nobmedzeným na základe jej žiadosti (nie o zápis na základe právneho nástupníctva),\nuviedol, že „Súdny dvor v citovanom rozsudku zároveň pripomenul (bod 29, 30), že členské\nštáty musia zabezpečiť správnosť zápisov do registra zdaniteľných osôb na účely\nzabezpečenia riadneho fungovania režimu DPH. Príslušnému vnútroštátnemu orgánu teda\nprináleží overiť, či prihlasovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby predtým, než mu pridelí\nidentifikačné číslo pre DPH (pozri rozsudok Mecsek-Gabona, už citovaný, bod 63). Členské\nštáty teda môžu legitímne v súlade s čl. 273 prvým odsekom smernice 2006/112 prijať\npríslušné opatrenia, aby zabránili zneužívaniu identifikačných čísel, osobitne podnikmi,\nktorých činnosť, a teda aj postavenie zdaniteľnej osoby je fiktívne. Tieto opatrenia však\nnesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na zabezpečenie riadneho výberu dane\na predchádzanie podvodom a nesmú viesť k opakovanému spochybneniu práva na odpočet\nDPH, a tým neutrality tejto dane (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27.09.2007, Collée,\nC 146/05, Zb. s. 1-7861, bod 26; Nidera Handelscompagnie, už citovaný, bod 49; D;\nuž citovaný, bod 37, a VSTR, už citovaný, bod 44).“. Proti citovanému názoru najvyššieho\nsúdu sťažovateľka namietla, že pokiaľ najvyšší súd dospel k záveru, že právny názor\nSúdneho dvora Európskej únie sa vzťahuje na prípady registrácie na základe žiadosti, o to\nviac musí platiť pri registrácii, ku ktorej sa subjekt stáva platiteľom DPH na základe\nprávneho nástupníctva, t. j. zo zákona.\n8. Sťažovateľka tvrdí, že nemôže obstáť názor najvyššieho súdu, že v zmysle\nsmernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej\nhodnoty (ďalej len „smernica) majú členské štáty právo „legitímne v súlade s čl. 273 prvým\nodsekom smernice 2006/112 prijať príslušné opatrenia, aby zabránili zneužívaniu\nidentifikačných čísel, osobitne podnikmi, ktorých činnosť, a teda aj postavenie zdaniteľnej\nosoby je fiktívne. Tieto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na\nzabezpečenie riadneho výberu dane a predchádzanie podvodom a nesmú viesť\nk opakovanému spochybneniu práva na odpočet DPH, a tým neutrality tejto dane (pozri\nv tomto zmysle rozsudky z 27.09.2007, Collée, C-146/05, Zb. s. 1-7861, bod 26; Nidera\nHandelscompagnie, už citovaný, bod 49; D; už citovaný, bod 37, a VSTR, už citovaný, bod\n44).“. Domnieva sa, že opatreniami, ktoré smernica predpokladá, nie sú, a nemožno ich ani\n\n4\n\ntak chápať, rozhodnutia daňového úradu, ale len opatrenia, ktoré sú výsledkom legislatívnej\nčinnosti vytvárajúce právny rámec pre správne vzťahy.\n9. Dodala, že právny predchodca, od ktorého svoje právo byť registrovaná pre DPH\nsťažovateľka odvodzuje, bol registrovaný na základe právneho nástupníctva po zdaniteľnej\nosobe. Skutočnosť, že daňový úrad bez toho, aby bol daný iný právny či skutkový stav,\nrozhodol v prípade sťažovateľky odlišne, označila za popretie zásady právnej istoty ako\njedného zo základných atribútov právneho štátu. Rozhodnutie o odmietnutí registrácie\noznačila za nulitné, pretože daňový úrad oznámenie vydal „bez existencie právneho rámca\npre vydanie takého rozhodnutia vo veci zákonnej registrácie postupom podľa § 4\nods. 6 zákona o DPH v znení platnom do 31. 12. 2013“.\n10. Podľa názoru sťažovateľky je jednoznačné, že sa „zo zákona dňom svojho vzniku\nstal v súlade s ustanovením § 4 ods. 6 zákona o DPH v znení účinnom k 31.12.2013\nplatiteľom DPH a Daňový úrad Bratislava bol povinný potvrdiť túto skutočnosť vykonaním\nregistrácie sťažovateľa pre DPH a vydaním osvedčenia o DPH. Sťažovateľ si riadne a včas\nsplnil svoju oznamovaciu povinnosť, v oznámení riadne uviedol skutočnosť, na základe\nktorej sa stal platiteľom DPH a túto skutočnosť náležíte správnemu orgánu preukázal\nhodnovernými dokladmi. Daňový úrad tak podľa nášho názoru postupoval v rozpore\nso zákonom a preto sme toho názoru, že NSSR mal toto rozhodnutie pre nezákonnosť zrušiť\na vrátiť vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie s tým, že mal žalovaný\nsprávny orgán inštruovať v tom smere, že v danej veci mal sťažovateľa riadne registrovať\npre DPH ku dňu jeho vzniku a vydať mu osvedčenie o DPH.“.\n11. V závere poukázala na nejednotnosť v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu\nvo vzťahu k veciam skutkovo a právne totožným s jej vecou, keď poukázala napr. na jeho\nrozsudok sp. zn. 4 Sžf 77/2014 z 10. septembra 2015, keď najvyšší súd rozsudok krajského\nsúdu zmenil, napadnuté rozhodnutie – oznámenie – daňového úradu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie, vysloviac, že «v prípade, ak sú splnené podmienky stanovené v § 4\nods. 6 zákona o DPH ide o zákonnú registráciu a uviedol, že na ,,prechod práva byť (stať\nsa) platiteľom DPH“ postačuje v tomto prípade len splnenie zákonnej podmienky, aby\n\n5\n\nprávny predchodca dotknutého subjektu zanikol bez likvidácie». Do pozornosti ústavného\nsúdu dala uznesenia najvyššieho súdu, ktorými rozsudky krajského súdu zrušil a konanie\nz dôvodu neexistencie spôsobilého predmetu prieskumu zastavil (napr. sp. zn.\n3 Sžf 70/2014, sp. zn. 3 Sžf 71/2014).\n12. Nadväzne uviedla, že hoci si je vedomá, že nie je úlohou ústavného súdu\nvystupovať ako zjednocovateľ rozhodovacej praxe všeobecných súdov, ale „diametrálne\nodlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo\nanalogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je\nústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010). Aj keď právne závery všeobecných súdov nemajú\nv právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov\nzaväzoval rozhodovať v obdobných veciach identicky, napriek tomu protichodné právne\nzávery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu princípu právnej\nistoty, ale ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 75/09). Preto aj s poukazom na\nvyššie uvedené si dovoľujeme požiadať Ústavný súd SR, aby zaujal jednoznačné stanovisko\nnajmä k otázke ústavne konformného výkladu ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o DPH (v znení\nplatnom do 31.12.2013) a k otázke, či je v súlade s Ústavou SR, najmä jej článkom 2 ods. 2,\ntaký postup daňového úradu, ktorý koná spôsobom aký mu platná legislatíva neumožňuje\nalebo aby jednoznačne uviedol na základe akého ustanovenia Ústavy SR a zákona bol\ndaňový úrad oprávnený v danej veci postupovať tak, ako postupoval.“.\n13. Súčasne si sťažovateľka uplatnila finančné zadosťučinenie vo výške 700 eur,\nktoré odôvodnila poukazom na to, že už vyše dvoch rokov sa snaží dovolať spravodlivosti\na ochrany svojich práv, pričom tú jej neposkytol ani najvyšší súd. Tento stav jej tiež\n„znemožňuje vykonávať reálne podnikateľskú činnosť, nakoľko v dôsledku tejto neistoty\nsi nemôže dovoliť fakturovať dodanie tovarov a služieb bez toho, aby vedel, či má tieto\nfakturovať s alebo bez DPH, pričom z pohľadu prípadných obchodných partnerov by\nuplatnenie DPH od osoby, ktorá nemá oficiálne pridelené IČ DPH vzbudzovalo nedôveru\na na druhej strane, ak by DPH neuplatňoval a nakoniec by sa ukázalo, že platiteľom DPH\nbol, dopustil by sa tým protiprávneho konania. Tým sa mu de facto odopiera jeho právo\npodnikať. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je v tomto prípade odôvodnené aj tým,\n\n6\n\nže sťažovateľ musel vynaložiť nemalé úsilie, ale aj prostriedky na to, aby sa svojho práva\ndovolal.“.\n14. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie\nkonanie a nálezom takto rozhodol:\n„I. Základné práva spoločnosti CROMANE, s. r. o. podľa článku 46 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa článku 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd\na právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/84/2014 zo dňa 23.06.2016\nporušené boli.\nII. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/84/2014 zo dňa\n23.06.2016 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie\nkonanie.\nIII.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný do dvoch mesiacov\n\nod nadobudnutia právoplatnosti nálezu zaplatiť spoločnosti CROMANE, s. r. o. náhradu\nnemajetkovej ujmy každej v sume 700,- EUR\nIV. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť spoločnosti CROMANE,\ns. r. o. trovy konania v sume 363,80 EUR s DPH na účet jej právneho zástupcu Advokátska\nkancelária Marônek & Partners s. r. o., číslo účtu 2905941357/0200 vedený vo VÚB, a.s.,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n15. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n7\n\n17. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n19. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n20. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n21. Podľa čl. 36 ods. 2 listiny kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť\npreskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa listiny.\n22. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n23. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\n\n8\n\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n24. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n25. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). Tak tomu bolo aj\nv danej veci, a to aj s poukazom na uznesenie ústavného súdu vo veci sp. zn.\nIII ÚS 637/2016.\n26. Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že jeho úlohou nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný\nsúd v zásade hodnotí, či v konkrétnej veci uskutočnený výklad právnej normy je ústavne\nudržateľný, t. j. či nie je arbitrárny (svojvoľný) alebo zjavne neodôvodnený. Rovnako tak\nústavný súd nezosúlaďuje rozdielnu judikatúru všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS\n342/2010, III. ÚS 348/2011, IV. ÚS 142/2012, III. ÚS 11/2014). Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy (m. m. I. ÚS 13/01, I. ÚS\n17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie\n\n9\n\nvšeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody.\n27. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany\nústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom\nrozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02, I. ÚS 12/05,\nI. ÚS 352/06).\n28. Ústavný súd v konaní sp. zn. III. ÚS 91/2016 prerokoval sťažnosť, v ktorej sa\nsťažovateľky obchodné spoločnosti\n,\n\n,\n\n,\n\n, a\n\n,\n, všetky so sídlom\n\n, domáhali vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 36 ods. 1 a 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuzneseniami najvyššieho súdu, ktorým v skutkovo a právne obdobných veciach ako\nv tunajšej veci najvyšší súd zrušil rozsudky krajského súdu a konanie bez vecného\nprerokovania žaloby zastavil. Predmetom konania pred všeobecnými súdmi boli, tak ako\nv tunajšej veci, oznámenia daňového úradu o tom, že sťažovateľky nespĺňajú podmienky\npre ich registráciu na daň z pridanej hodnoty z titulu právneho nástupníctva po subjekte,\nktorý bol registrovaným platcom DPH. Ústavný súd sa tu na základe sťažností zaoberal\notázkou, či oznámenie daňového úradu môže byť spôsobilým predmetom prieskumu\nzákonnosti v správnom súdnictve a následne, či najvyšší súd mal žaloby vecne prejednať\nalebo mohol konanie zastaviť.\n29. Ústavný súd v uvedenej veci dospel k záveru, že oznámenie daňového úradu je\nz hľadiska § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) spôsobilým\npredmetom prieskumu a všeobecné súdy sú povinné žalobu proti nemu smerujúcu vecne\nprejednať. Nálezom č. k. III. ÚS 91/2016-74 zo 17. mája 2016 preto vyslovil porušenie na\nsúdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 a 2 listiny a právo\n\n10\n\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní napadnutými\nuzneseniami sp. zn. 3 Sžf 63/2014 zo 4. augusta 2015, sp. zn. 3 Sžf 117/2014 zo 6. októbra\n2015, sp. zn. 3 Sžf 71/2014 zo 4. augusta 2015, sp. zn. 3 Sžf 115/2014 zo 4. augusta 2015,\nsp. zn. 3 Sžf 70/2014 zo 4. augusta 2015 a sp. zn. 3 Sžf 69/2015 zo 6. októbra 2015, ktoré\nústavný súd zrušil a vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n30. Ako z obsahu sťažnosti vyplýva, sťažovateľka rovnako ako sťažovateľky\nv označenej veci je právnou nástupníčkou obchodnej spoločnosti\n\n, od\n\nktorej odvodzuje svoje právo byť registrovaná ako platiteľka DPH v zmysle § 4\nods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty. Rozdielne od uvedených iných konaní o veci\nsťažovateľky najvyšší súd jej žalobu vecne prerokoval, avšak dospel k opačnému záveru,\naký zastáva sťažovateľka.\n31. Podstatou namietaného porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu a inú\nprávnu ochranu je tvrdenie, že „Oznámenie o neregistrácii a ani Rozsudok NSSR pritom\nneobsahuje v odôvodnení odkaz na ustanovenie zákona, podľa ktorého by správny orgán\nmohol v predmetnej veci zákonnej registrácie postupovať tak. ako postupoval, čím sú tieto\nrozhodnutia v tejto časti podľa nášho názoru arbitrárne, nepreskúmateľné a teda\nnezákonné.“. Sporné pritom sú dve otázky, a to forma, akou mal daňový úrad informovať\nsťažovateľku o odmietnutí registrácie pre DPH (rozhodnutie, neformálne oznámenie), a to,\nči mal vôbec oprávnenie skúmať splnenie ďalších podmienok pre registráciu sťažovateľky\npre DPH po tom, ako zistil, že jej právny predchodca bol pre túto daň registrovaný.\n32. Vo vzťahu k prvej z nich sa najvyšší súd vyjadril v závere svojho rozsudku, keď\npoukázal na to, že „je nepochybné, že z právneho poriadku nevyplýva daňovému úradu\nv prípade odmietnutia vydania osvedčenia o registrácii pre DPH povinnosť vydať\nrozhodnutie so všetkými formálnymi náležitosťami, naviac v prejednávanom prípade\nnemožno hovoriť o možnom porušení čl. 46 Ústavy SR, keďže súd prvého stupňa meritórne\npreskúmal označené oznámenie správcu dane bez ohľadu na formu z hľadiska jeho\nzákonnosti považujúc ho za rozhodnutie materiálnej povahy, s ktorým posúdením sa\n\n11\n\nnajvyšší súd stotožnil.“. Pre zdôraznenie svojich záverov tiež poukázal na uznesenie\nústavného súdu č. k. I. ÚS 226/2014-22 z 21. mája 2014.\n33. Čo sa týka tvrdenej absencie riadneho odôvodnenia obsahujúceho konkrétnu\nprávnu normu legitimizujúcu postup daňového úradu spočívajúci v preskúmavaní ďalších\npodmienok pre registráciu sťažovateľky pre DPH, hoci táto mala nastať zo zákona, najvyšší\nsúd citujúc dôvodovú správu k zákonu o dani z pridanej hodnoty uviedol: «V paragrafoch\n4 až 6 je upravená registrácia osôb, ktoré sa stanú platiteľmi dane. To znamená, že tieto\nosoby budú povinné uplatňovať daň pri dodávkach tovarov a služieb, a zároveň budú mať\nprávo na odpočítanie dane z týchto prijatých plnení. Osoby, ktoré budú povinné požiadať\no registráciu podľa § 7 sa nestanú platiteľmi dane, t.j. nebudú mať právo na odpočítanie\ndane, ale budú mať povinnosť zdaniť nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Týmito\nosobami budú osoby, ktoré nie sú platiteľmi dane, ako aj právnické osoby, ktoré nie sú\nzdaniteľnými osobami, t.j. ide o všetky rozpočtové, príspevkové organizácie a iné právnické\nosoby, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť. Pôjde o také prípady, ak tieto osoby\nnadobudnú tovar z iného členského štátu a hodnota tohto tovaru dosiahne 420 000 Sk\n(10 000 €) za kalendárny rok. Potom budú povinné podať žiadosť o registráciu pre daň.\nNa základe toho budú povinné platiť daň podľa tohto zákona a podávať daňové priznania.\n...\nPokiaľ zmena § 4 ods. 6 zák. o DPH, podľa mala za účel pri registrácii právnych\nnástupcov skupinu neurčitých subjektov, ktoré možno subsumovať pod pojem „zdaniteľná\nosoba“ potom táto zákonite zahŕňa aj konkrétnejšie pojmy ako obchodná spoločnosť\na družstvo. Opačný výklad je v rozpore tak so systematikou uvedeného ustanovenia (§ 4),\nako aj s úmyslom zákonodarcu zrejmým z vyššie citovanej dôvodovej správy.\nAk by právny nástupca platiteľa nemusel byť zdaniteľnou osobou, šlo by o výnimku\nz pravidla obsiahnutého v § 4, že za platiteľa DPH sa registrujú tuzemské zdaniteľné osoby\n(fyzické a právnické osoby), a táto skutočnosť by bola vyjadrená rovnako ako napr. v § 7\nzák. o DPH, teda napríklad použitím slovného spojenia právnická osoba, ktorá nie je\nzdaniteľnou osobou alebo obdobným slovným spojením.»\n\n12\n\n34. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 8 Sžf/84/2014 z 23. júna 2016 v spojení\ns rozsudkom krajského súdu č. k. 2 S 90/2013-43 z 4. júna 2014 dáva riadne, logicky\nkoherentné odôvodnenie, ktoré vychádza z legitímnej a ústavno-konformnej interpretácie\na aplikácie relevantných právnych noriem. Nemožno preto jeho rozsudku vytknúť\narbitrárnosť, resp. nepreskúmateľnosť.\n35. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v sebe nezahŕňa\nzáruku úspechu v konaní (II. ÚS 3/97, I. ÚS 225/05, II. ÚS 56/07). Ak sa konanie pred\nvšeobecným súdom neskončí podľa predstáv účastníka konania, táto okolnosť sama osebe\nnie je právnym základom pre namietnutie porušenia týchto práv sťažnosťou pred ústavným\nsúdom. Skutočnosť, že sťažovateľka sa so skutkovým a právnym názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny\nnázor svojím vlastným už ani preto, že ústavný súd nie je opravným súdom právnych\nnázorov najvyššieho súdu. Okrem toho reálne uplatnenie a garantovanie základného práva\nna súdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby\nvšeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorý predkladá účastník konania (IV. ÚS 340/04).\n36. Pokiaľ sťažovateľka namietala nejednotnosť rozhodovacej činnosti rozdielnosť\nzáverov najvyššieho súdu v obdobných veciach, nie je úlohou ústavného súdu vystupovať\nako zjednocovateľ aplikácie práva, pretože táto úloha prislúcha v zmysle § 21 ods. 3\npísm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov práve najvyššiemu súdu. Úlohou\n\nústavného súdu je len\n\npomeriavať postup najvyššieho súdu z hľadiska ústavnoprávnej udržateľnosti, t. j.\npožiadavky, ktorej nedodržanie vedie k neoprávnenému zásahu do základných práv a slobôd\nfyzických alebo právnických osôb.\n37. Odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za\nrovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne\nodôvodniť, je ústavne neudržateľná (mutatis mutandis PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04,\n\n13\n\nIII. ÚS 328/05, I. ÚS 564/2012). O taký prípad v porovnaní s uvádzaným rozhodnutím\nnajvyššieho súdu vo veci sp. zn. 4 Sžf 77/2014 z 10. septembra 2015, na ktoré sťažovateľka\npoukazuje, v danej veci nejde.\n38. S ohľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že nie je daná súvislosť\nmedzi rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžf 84/2014 z 23. júna 2016 a tvrdeným\nporušením označených základných práv sťažovateľky. Jej sťažnosť preto ako zjavne\nneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) odmietol a ďalšími návrhmi\nsťažovateľky sa nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. novembra 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "arbitrárnosť", "daň-daňové konanie", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3f675067-f280-4d8a-a482-c9020ea153eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.637.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 637/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 637/2016 z 28. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.637.2016.1"}, {"guid": "ussr:38fc697a-e84e-41dc-8854-db801eeed0a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.91.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 91/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 91/2016 z 17. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-17", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.91.2016.2"}, {"guid": "ussr:fe1f5371-aa08-44cc-8f8b-0149174d091a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2014 z 21. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-21", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe1f5371-aa08-44cc-8f8b-0149174d091a"}, {"guid": "ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/2014 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede"}, {"guid": "ussr:e033150c-283d-4660-8e03-f56c18bb48d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 564/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 564/2012 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e033150c-283d-4660-8e03-f56c18bb48d9"}, {"guid": "ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2012 z 15. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-15", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2"}, {"guid": "ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 348/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224"}, {"guid": "ussr:d961a96c-2767-495b-80cd-053883567bdd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/09 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d961a96c-2767-495b-80cd-053883567bdd"}, {"guid": "ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2010 z 23. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-23", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e"}, {"guid": "ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 209/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 209/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a"}, {"guid": "ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/07 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/05 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": []}