{"guid": "ussr:d2debae3-634b-4881-960f-f86b29b3b289", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.834.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 834/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 834/2016 z 29. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. novembra 2016, sp. zn. III. ÚS 834/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.834.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d2debae3-634b-4881-960f-f86b29b3b289", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.834.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.834.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.834.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 834/2016-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. novembra\n2016 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nadvokátkou\n\n,\n\n, zastúpenej\n, vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Bratislava III vo veci sp. zn. 36 Er 1939/2012, práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 22 CoE 131/2015 z 9. decembra 2015, práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva\nna účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 ECdo 4/2016 z 18. mája 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n12. septembra 2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenia základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu\nBratislava III (ďalej len ,,okresný súd“) vo veci sp. zn. 36 Er 1939/2012, práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) sp. zn.\n22 CoE 131/2015 z 9. decembra 2015, práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn. 3 ECdo 4/2016 z 18. mája 2016.\n2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „má v exekučnom konaní vedenom na\nOkresnom súde Bratislava III pod č. k.\n\n36Er 1939/2012, Ex 2133/2012 postavenie\n\noprávnenej.\nDňa 13.07.2012 podala u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie voči\npovinnému.\nDňa 14.09.2012 okresný súd vydal exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.\nDňa 15.10.2012 vydal exekútor Upovedomenie o začatí exekúcie , ktoré prevzal\npovinný dňa 22.10.2012 , čo mal okresný súd preukázané kópiou upovedomenia o začatí\nexekúcie a kópiou doručenky s podpisom povinného.\nDňa 23.10.2012 vzniesol povinný námietky proti exekúcii z dôvodu, že mu\nupovedomenie o začatí exekúcie nebolo účinne doručené do vlastných rúk.\nDňa 26.10.2012 súdny exekútor postúpil námietky okresnému súdu na ďalšie konanie\na rozhodnutie.\n\n2\n\nDňa 14.12.2012 okresný súd vydal uznesenie č. k.\n\n36Er 1939/2012-29, Ex\n\n2133/2012, ktorým námietkam proti exekúcii vyhovel...\nDňa 21.01.2012 sťažovateľka (oprávnená) podala v zákonnej lehote odvolanie proti\nuzneseniu č. k. 36Er 1939/2012-29, Ex 2133/2012...\nDňa 09.12.2015 vydal Krajský súd v Bratislave arbitrárne odôvodnené potvrdzujúce\nuznesenie č. k. 22 CoE/131/2015- 49 , doručené sťažovateľke dňa 16.02.2016...\nDňa 17.02.2016 podala sťažovateľka v zastúpení advokátkou\ns poukazom na ust. §-u 237 písm. f) O.s.p. a iné dovolanie voči svojvoľnému a\narbitrárne odôvodnenému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 22 CoE/131/201549 zo dňa 09.12.2015 , nakoľko mala zato a tvrdila , že postupom ako Okresného súdu\nBratislava III, tak aj Krajského súdu v Bratislave jej bola odňatá možnosť riadne konať\npred súdom...\nDovolateľke ku dnešnému dňu nebolo ako okresným súdom, tak ani krajským súdom\ndoručené vyjadrenie povinného k odvolaniu oprávnenej zo dňa 14.05.2015... dovolateľka sa\ntak nemohla do rozhodnutia krajského súdu vyjadriť k vyjadreniu povinného zo dňa\n14.05.2015 v rámci odvolacieho konania, nemohla mať vedomosť o jeho obsahu ...\nDovolateľka tvrdí, že napadnuté rozhodnutie ako okresného súdu, tak aj krajského\nsúdu je postihnuté aj inou vadou , rozhodnutie krajského súdu je nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov a namieta, že postup Okresného súdu Bratislava III už v štádiu\nvydávania poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie odporoval ust. §- u 103\nO.s.p., §-u 115 ods. 1 O.s.p. § 44 Ex. poriadku , čo vyplýva z obsahu zistení krajským súdom\nv Bratislave...“.\n3. Sťažovateľka nesprávnosť postupu okresného súdu videla v neodstránení vád\nžiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prostredníctvom\nvýzvy exekútora pred samotným vydaním poverenia, čo spôsobilo, že jej legitímne\nočakávania na vymoženie pohľadávky neboli naplnené. Zastáva názor, že ak by okresný súd\nnepochybil a žiadosť exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (čo\nbolo ex offo jeho povinnosťou), exekútor by nemohol vydať upovedomenie o začatí\nexekúcie a toto vadne doručovať povinnému, teda by nemohlo začať konanie o námietkach\npovinného proti exekúcii, a tým by jej nevznikla majetková škoda. Uznesenie okresného\n\n3\n\nsúdu považovala sťažovateľka za rozporné so zákonom, ako aj skutkovým stavom za\nvydané predčasne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n4. Po citácii ustanovení § 1 a § 18 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)\nsťažovateľka zdôraznila, že okresný súd bol povinný doručiť jej vyjadrenie povinného zo\n14. mája 2015, ktorým sa vyjadril k jej odvolaniu proti uzneseniu okresného súdu zo 14.\ndecembra 2012, pred predložením spisu odvolaciemu súdu a toto pochybenie neodstránil ani\nodvolací súd a nevysporiadal sa s ním ani najvyšší súd. Takýmto postupom jej nebolo\numožnené vyjadriť sa k vyjadreniu povinného, prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy na podporu\nsvojich tvrdení, a umožniť tak realizáciu jej práva na rovnosť zbraní a práva na\nkontradiktórne súdne konanie. V súvislosti s namietaným postupom poukázala sťažovateľka\nna viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“).\n5. Sťažovateľka namietala aj nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom a\narbitrárnosť jeho uznesenia, keďže toto nedalo jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky\npochybenia exekútora a okresného súdu, ktorý nebol oprávnený vydať súdnemu\nexekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade neúplného návrhu.\n6. Uznesenie najvyššieho súdu považovala sťažovateľka za arbitrárne a\nnepresvedčivé, formalistické a tendenčné, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, a\ndošlo tak k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.\nNamietala, že najvyšší súd ponechal bez povšimnutia jej námietku o nedoručení vyjadrenia\npovinného k jej odvolaniu, čím vytvoril stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo\nje v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na\nspravodlivý proces.\n7. Namietané porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľka\nvidela v nesplnení požiadavky primeraného trvania exekučného konania ako celku, čo\nspôsobilo stav jej právnej neistoty, ktorý dosiaľ trvá.\n\n4\n\n8. Uplatnené právo na primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľka zdôvodnila\npredĺžením stavu jej právnej neistoty v súvislosti s výsledkom exekučného konania,\nfrustráciou, stavom bezmocnosti, beznádeje a psychickým strádaním. Poukazom na\nrozhodnutia ESĽP vo veci Peter Poláčik proti Slovenskej republike z 15. 11. 2005, Apicella\nproti Taliansku z 29. 3. 2006, Martin Castro a iní proti Portugalsku z 10. 6. 2008 považovala\nsťažovateľka výšku žiadaného finančného zadosťučinenia za primeranú.\n9. Sťažovateľka navrhla prijať sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom takto\nrozhodnúť:\n„1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\nzaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod č. k.\n36 Er 1939/2012, Ex 2133/2012 po vydaní Nálezu ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/2015\nporušené boli.\n2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje v konaní vedenom pod č. k.\n36 Er 1939/2012, Ex 2133/2012 konať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 500,- Eur, ktoré je\n\nOkresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n4.\n\npriznáva úhradu trov konania v sume 303,04 Eur, ktoré je Okresný\n\nsúd Bratislava III povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne - advokátky\ndo 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n5. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave vydaním\nuznesenia č. k. 22 CoE/131/2015-49 zo dňa 09.12.2015 porušené boli.\n6. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 22 CoE/131/2015-49 zo dňa\n09.12.2015 zrušuje, vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie\na rozhodnutie.\n7.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 500,- Eur, ktoré je\n\nKrajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n\n5\n\n8. Beata Sarkocy priznáva úhradu trov konania v sume 303,04 Eur, ktoré je Krajský\nsúd v Bratislave povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne - advokátky\ndo 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n9. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na účinný prostriedok nápravy podľa\nčl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vydaním uznesenia č. k. 3 ECdo 4/2016 zo dňa 18.05.2016 porušené\nboli.\n10. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 ECdo 4/2016 zo dňa\n18.05.2016 zrušuje, vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie a\nrozhodnutie.\n11.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 500,- Eur, ktoré je\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n12.\n\npriznáva úhradu trov konania v sume 303,04 Eur, ktoré je\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky\n\ndo 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\nII.\n\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o\nochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o\norganizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n\n6\n\n(sťažnosti) podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,\nktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\n12. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n13. Sťažovateľka namietala porušenie viacerých ústavných práv vo vzťahu k\nviacerým rozhodnutiam všeobecných súdov. Prieťahy v konaní podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu vymedzila časovo po vydaní nálezu\nústavného súdu sp. zn. I. ÚS 251/2015 zo 16. decembra 2015. Uvedeným nálezom ústavný\nsúd vyslovil porušenie základného práva\n\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\n\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod\nsp. zn. 36 Er 1939/2012, Ex 2133/2012, v dôsledku čoho jej priznal finančné zadosťučinenie\n1 000 eur. Z odôvodnenia nálezu vyplýva, že ústavný súd zistil prieťah v exekučnom konaní\nv období od 21. januára 2013 do 28. apríla 2015, kedy bol daný pokyn súdnej kancelárii\nzaslať podané odvolanie oprávnenej povinnému, aby sa k nemu v lehote 10 dní vyjadril, a\nnásledne predložiť predmetnú vec krajskému súdu pre účely rozhodnutia o odvolaní. Keďže\nnález bol vydaný 16. decembra 2015, bolo úlohou ústavného súdu v tomto konaní v súlade s\n§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde (viazanosť návrhom) preskúmať možný prieťah\nvýlučne po 16. decembri 2015.\n14. Z obsahu sťažnosti a príloh vyplýva, že o odvolaní sťažovateľky ako oprávnenej\nv exekučnom konaní rozhodol krajský súd 9. decembra 2015, teda ešte pred vydaním nálezu\nústavného súdu sp. zn. I. ÚS 251/2015.\n\n7\n\n15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n17. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n18. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z\ntoho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v\nktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl.\n127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu základného práva\nnečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).\n19. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1\nústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci\ndo základných práv sťažovateľky. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť\nzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo\n\n8\n\nzásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto\nzákladných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).\n20. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,\nak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi\nverejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS\n77/02, IV. ÚS 102/05). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže\ndochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť\nodmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pretože konanie\no takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo\nvzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy. Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,\nrozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).\n21. Sťažovateľka napriek tomu, že v odôvodnení sťažnosti namietala celkovú dĺžku\nexekučného konania, porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vo výroku\nsťažnosti vymedzila dĺžkou konania od 16. decembra 2015. Prihliadajúc na skutočnosť, že v\nnamietanom exekučnom konaní podala sťažovateľka 17. februára 2016 dovolanie proti\nuzneseniu krajského súdu, o ktorom rozhodol najvyšší súd 18. mája 2016, nie je možné\nvytknúť okresnému súdu akúkoľvek nečinnosť.\n22. Navyše, ústavný súd dáva do pozornosti ustanovenie § 50 ods. 5 Exekučného\nporiadku, v zmysle ktorého „ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo,\nprávoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.“.\n23. Poukazom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že rozhodnutie, ktoré nastolilo\nprávnu istotu sťažovateľky ako oprávnenej (vyhovenie námietkam povinného), bolo v čase\npodania ústavnej sťažnosti právoplatné, teda okresný súd vykonal všetky úkony na\n\n9\n\nodstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky bez ohľadu na následné zastavenie\nexekučného konania, čo je nevyhnutným právnym dôsledkom vyhovenia námietkam proti\nexekúcii. Právoplatným rozhodnutím o vyhovení námietkam povinného proti exekúcii sa\nstala pohľadávka oprávnenej v predmetnom exekučnom konaní nevymožiteľnou, v\ndôsledku čoho už sťažovateľka nemôže očakávať zmenu vzniknutého právneho stavu. Zo\nstrany okresného súdu preto v súčasnosti už nedochádza k porušovaniu jej základné práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto\npovažoval sťažnosť v tejto časti za zjavne neopodstatnenú.\n24. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n25. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n26. Predmetom sťažnosti je tiež námietka porušenia základného práva sťažovateľky\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 22 CoE 131/2015 z 9. decembra 2015,\nktorým ako vecne správne potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn. 36 Er 1939/2012 zo\n14. decembra 2012 v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP. Z odôvodnenia uznesenia\nkrajského súdu vyplýva, že sa stotožnil s napadnutým uznesením súdu prvého stupňa v\ncelom rozsahu. Považoval ho za vecne správne, dostatočne a presvedčivo odôvodnené.\nVyslovil zároveň názor, že okresný súd mal správne žiadosť o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie zamietnuť pre neexistenciu exekučného titulu proti označenému\npovinnému. Uvedený nedostatok však bol odstránený uznesením o vyhovení námietkam\npovinného.\n27. Krajský súd v namietanom rozhodnutí dal vyčerpávajúcu odpoveď na odvolacie\nnámietky sťažovateľky, ktorých podstatný obsah sa týkal nesprávnosti doručovania\n\n10\n\nupovedomenia o začatí exekúcie a neodstránenia tejto vady exekútorom. Sťažovateľka v\nodvolaní nenamietala odňatie možnosti konať pred súdom spočívajúce v nedoručení\nvyjadrenia povinného k odvolaniu oprávnenej zo 14. mája 2015 a povinnosť krajského súdu\ndoručovať vyjadrenie k odvolaniu neukladá ani zákon (OSP). Krajský súd sa preto touto\notázkou nemal dôvod zaoberať. Krajský súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k odvolacím\nnámietkam oprávnenej náležite odôvodnil spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám\nustanovenia § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP.\n28. Ústavný súd vo svojich viacerých rozhodnutiach zdôraznil, že súčasťou obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd\nvšak nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,\nktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a\njasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu\n\nje\n\nplne\n\nrealizované\n\nzákladné\n\nprávo\n\núčastníka\n\nna\n\nspravodlivý\n\nproces\n\n(IV. ÚS 115/03).\n29. Nespokojnosť sťažovateľky s výsledkom exekučného konania tak sama osebe\nnepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti namietaného\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 3/97, I. ÚS 225/05,\nII. ÚS 56/07, I. ÚS 232/08, I. ÚS 313/2010, II. ÚS 134/09, III. ÚS 127/2012 a iné)\nrešpektuje názor, podľa ktorého právo na spravodlivé súdne konanie nemožno stotožňovať s\nprocesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so\nskutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n30. Keďže ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi uznesením krajského\nsúdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a\n\n11\n\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, predloženú sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o\nústavnom súde považoval aj v tejto časti za zjavne neopodstatnenú.\n31. Najvyšší súd v napadnutom uznesení konštatoval procesnú neprípustnosť\ndovolania z hľadiska podmienok vyplývajúcich z § 237 ods. 1 a 2 OSP, ako aj z § 239 ods.\n1 a 2 OSP, preto sa bližšie dovolacími námietkami sťažovateľky nezaoberal. Jeho\nrozhodnutie poukazujúce na procesnú neprípustnosť dovolania je dostatočne odôvodnené,\nnenesie znaky arbitrárnosti. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri\npredbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú aj vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu.\n32. Pokiaľ ide o námietku procesne chybného postupu okresného súdu a krajského\nsúdu, možno považovať za nesporné, že pred rozhodnutím krajského súdu o odvolaní\nnebolo vyjadrenie povinného k odvolaniu sťažovateľke skutočne doručené. Európsky súd\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková\nproti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o\nnemožnosti zaujať stanovisko k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V\ntomto rozsudku dospel k záveru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové\nskutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v\npredchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na\nrozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa\ns ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. Pokiaľ súd takúto\nmožnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé\nkonanie, ktoré je zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne však ESĽP uviedol, že právo na\nkontradiktórne konanie nie je absolútne a jeho rozsah sa môže líšiť v závislosti od\nosobitných čŕt daného prípadu (pozri odsek 39 citovaného rozsudku). Svoje závery v tomto\nprípade formuloval až na základe skúmania prípadnej existencie nejakých osobitných\nokolností, pre ktoré by doručenie vyjadrenia protistrane nebolo potrebné (pozri odsek 40 a\n46 citovaného rozsudku).\n\n12\n\n33. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súdna ochrana je poskytovaná\nv materiálnom, a nie formálnom zmysle, čo znamená, že nie každé procesné pochybenie\nsúdu alebo jeho nesprávny procesný postup, ktorým dochádza k odopretiu procesného práva\núčastníkovi konania, je považovaný za porušenie základného práva na súdnu ochranu.\nDôležitými hľadiskami sú tie, ktoré vo svetle prípadu dávajú jednoznačnú odpoveď na\notázku, či účastník v skutočnosti bol z uplatnenia konkrétneho procesného úkonu vylúčený\na či táto okolnosť mala podstatný vplyv na ďalšie konanie. Preto nie každé porušenie\nprocesných predpisov súdom, a tým aj porušenie práva na spravodlivý súdny proces\ndosahuje intenzitu ústavnosti.\n34. Z obsahu vyjadrenia povinného nevyplýva konkrétna relevantná právna\nargumentácia, o ktorej predloženie sťažovateľka v konaní prišla v dôsledku nedoručenia\nvyjadrenia povinného k jej odvolaniu. Vyjadrenie obsahuje argumentáciu, ktorú obsahovali\nnámietky povinného proti exekúcii, s ktorými bola sťažovateľka oboznámená a na ktorú\nreagovala v odvolaní. Procesný postup okresného súdu a krajského súdu preto nezasiahol do\npráv sťažovateľky takou intenzitou, žeby došlo k porušeniu jej práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n35. V súvislosti s namietaným porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd na podporu tohto záveru poukazuje aj na rozhodnutia\nESĽP Hanzl a Špadrna proti Českej republike z 15. 1. 2013, Matošek proti Českej republike\nz 29. 3. 2011 alebo Čavajda proti Českej republike tiež z 29. 3. 2011, pri ktorých ESĽP, na\nrozdiel od prípadov citovaných v sťažnosti, využil právomoc vyplývajúcu z ustanovenia\nčl. 35 ods. 3 písm. b) dohovoru v znení Protokolu č. 14 k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, ktorým sa mení a dopĺňa kontrolný systém dohovoru, vyhlásiac\nneprijateľnosť uvedených sťažností týkajúcich sa porušenia práva na spravodlivý proces pre\nnedostatok podstatnej ujmy na právach sťažujúcich sa osôb namietajúcich porušenie\nprincípu kontradiktórnosti konania nedoručením vyjadrení ostatných účastníkov konania\nosobám sťažujúcim sa pred ESĽP.\n\n13\n\n36. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom\nprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú\naj vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu a krajského súdu.\n37. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj\nkeď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n38. Uplatňovanie práva na účinný prostriedok nápravy vyplývajúceho z čl. 13\ndohovoru musí totiž nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable claim) o porušení\niného práva chráneného dohovorom (napr. rozhodnutie vo veci Silver a ostatní proti\nSpojenému kráľovstvu z 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa tak vzťahuje iba na prípady,\nv ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou\nporušenia práv garantovaných dohovorom (Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu,\nrozsudok z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, rovnako nálezy ústavného súdu sp. zn.\nIII. ÚS 24/2010, sp. zn. IV. ÚS 325/2011 a sp. zn. I. ÚS 538/2013).\n39. Citovaná judikatúra ESĽP potvrdzuje zrejmú súvislosť práva zaručeného čl. 13\ndohovoru s ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje, a keďže ústavný súd zistil, že\nk porušeniu práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru nedošlo, nemohol dospieť ani k záveru,\nže by najvyšší súd porušil právo sťažovateľky zaručené čl. 13 dohovoru. Podľa názoru\nústavného súdu napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 ECdo 4/2016 z 18. mája\n2016, ktorý ústavne konformným spôsobom odmietol dovolanie sťažovateľky, nemôže\npredstavovať porušenie zákazu odmietnutia spravodlivosti. Ústavný súd uvádza, že čl. 13\ndohovoru má procesný charakter, ktorý zaručuje všeobecné právo na účinný právny\nprostriedok nápravy pred vnútroštátnym orgánom každému, kto sa dovoláva základných\npráv a slobôd uvedených v dohovore. Tento účinný prostriedok nápravy je nezávislý od\nistoty priaznivého výsledku pre sťažovateľku (podobne III. ÚS 86/05, I. ÚS 538/2013).\n40. S poukazom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľke nebolo upreté\nprávo domáhať sa nápravy ňou tvrdeného porušenia práv pred všeobecnými súdmi, ktoré aj\n\n14\n\nv plnom rozsahu využila. Preto sťažnosť bola odmietnutá ako neopodstatnená aj v tejto\nčasti.\n41. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími procesnými návrhmi\nsťažovateľky nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. novembra 2016\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie", "prieťahy v konaní", "exekúcia-poverenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3321982c-8399-42a4-bfed-2a4baac63f7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.251.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 251/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.251.2015.1"}, {"guid": "ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2013 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367"}, {"guid": "ussr:a195fbee-69b7-40dc-8915-35da2865df7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a195fbee-69b7-40dc-8915-35da2865df7c"}, {"guid": "ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4"}, {"guid": "ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 313/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b8062c35-493e-47d8-9a74-18c4edf2110d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 232/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 232/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b8062c35-493e-47d8-9a74-18c4edf2110d"}, {"guid": "ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/07 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/06 z 31. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-31", "citacie_n": 374, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c"}, {"guid": "ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/05 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48"}, {"guid": "ussr:0ac97ec6-02e0-402f-83e3-6b410df4bd77", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 86/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ac97ec6-02e0-402f-83e3-6b410df4bd77"}, {"guid": "ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93"}, {"guid": "ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 670, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad"}, {"guid": "ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad"}, {"guid": "ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cc938d2f-32d3-43b7-91b1-3078c8c7892b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.565.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 565/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 565/2018 z 9. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.565.2018.1"}]}