{"guid": "ussr:f6861b6d-ee2c-40d3-a53d-374a1f07ee82", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.833.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 833/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 833/2016 z 19. 4. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. apríla 2017, sp. zn. III. ÚS 833/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.833.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-04-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f6861b6d-ee2c-40d3-a53d-374a1f07ee82", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.833.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.833.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.833.2016.2/text", "citacie_n": 21, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 833/2016-44\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2017\nv senáte zloženom z predsedu senátu Sergeja Kohuta a sudcov Jany Baricovej a Rudolfa\nTkáčika v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti ALAMEX s. r. o., Popolná 10,\nBratislava, zastúpenej Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., Hlavná 31,\nTrnava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Maroš Prosman, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf 74/2014 z 26. mája 2016 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti ALAMEX s. r. o. na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf 74/2014 z 26. mája 2016\nporušené boli.\n\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf 74/2014 z 26. mája\n2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť obchodnej\n\nspoločnosti ALAMEX s. r. o. trovy právneho zastúpenia v sume 546 € (slovom\npäťstoštyridsaťšesť eur) na účet jej právneho zástupcu Prosman a Pavlovič advokátska\nkancelária, s. r. o., Hlavná 31, Trnava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti spoločnosti ALAMEX s. r. o. n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením sp. zn. III. ÚS 833/2016 z 29. novembra 2016 Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústavný súd“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti ALAMEX\ns. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „Sťažovateľ“) vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8 Sžf 74/2014 z 26. mája 2016.\n2. Z obsahu sťažnosti, jej príloh a pripojených spisov ústavný súd zistil,\nže sťažovateľka sa v postavení žalobkyne v konaní pred Krajským súdom v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) a v odvolacom konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia\nrozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) č.\nzo 17. mája 2013, ktorým úrad zastavil podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z.\no verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného\nv čase rozhodovania orgánu verejnej správy (ďalej len „zákon č. 25/2006 Z. z.“) konanie\no námietkach sťažovateľky smerujúce proti rozhodnutiu úradu o vylúčení uchádzača\n\n2\n\nzo súťaže [§ 138 ods. 2 písm. e) zákona č. 25/2006 Z. z.]. Svoje rozhodnutie o zastavení\nkonania o námietkach sťažovateľky úrad odôvodnil tým, že námietky neobsahovali všetky\nnáležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7 zákona o verenom obstarávaní,\nmenovite doklad, ktorý by „preukazoval oprávnenie JUDr. Maroša Prosmana konať\nv mene spoločnosti Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., teda okrem iného aj\npodpisovať námietky v zastúpení Sťažovateľa“ (výpis z obchodného registra spoločnosti –\nadvokátskej kancelárie Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o.) vyžadovaný\nv zmysle § 138 ods. 7 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z.\n3. Námietky sťažovateľky smerovali proti právnemu názoru správnych súdov.\nNajvyšší súd rozsudkom sp. zn. 8 Sžf 74/2014 z 26. mája 2016 potvrdil rozsudok krajského\nsúdu č. k. 1 S 147/2013-63 z 5. júna 2014, ktorým tento zamietol žalobu sťažovateľky.\nRovnako ako úrad a krajský súd dospel najvyšší súd k záveru, že bolo „povinnosťou\nžalobcu, resp. predkladateľa námietok predložiť aj výpis z obchodného registra spoločnosti\nProsman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., teda predložením dokladu podľa § 138\nods. 7 písm. c/ zákona (výpis z obchodného registra), ktorým by potvrdil skutočnosť, že\nosoba, ktorá námietky podpísala, je oprávnená konať za žalobcu, ako štatutár tejto\nspoločnosti. Nič na tom nemení ani fakt, že tento údaj je verejne dostupný na stránkach\nobchodného registra.“. Najvyšší súd svoj záver oprel o gramatický výklad citovaného\nzákonného ustanovenia, poukázal na judikatúru najvyššieho súdu vo veciach verejného\nobstarávania, ktorá konštatuje, že tento doklad je taxatívne vymedzenou obligatórnou\nprílohou k námietke uchádzača. Zdôraznil, že verejné obstarávanie a konanie o námietkach\nv ňom je „špecifický druh rozhodovania s formálnymi obsahovými náležitosťami, ktoré sú\npre posúdenie dôvodnosti námietok uchádzača pre žalovaného rozhodujúce, preto podľa\nnázoru súdu nepostačuje iba prípadný odkaz v rámci dobrej správy na obchodný register,\nalebo advokátsku komoru“. Keďže najvyšší súd považoval v konaní za jednoznačne\npreukázané, že doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6\npísm. g) zákona č. 25/2006 Z. z. k námietkam pripojený nebol, pričom ide o obligatórnu\nnáležitosť jednoznačne definovanú zákonom, vyhodnotil závery krajského súdu\no dôvodnosti zastavenia konania o námietkach úradom za správne. Ako irelevantnú posúdil\nnámietku sťažovateľky vo vzťahu k aplikácii zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n\n3\n\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), pretože\ntento na vec posudzovanú v zmysle znenia zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom\nod 17. februára 2013 nemožno aplikovať.\n4. Podľa sťažovateľky týmto rozsudkom najvyššieho súdu došlo k porušeniu jej\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru, a to tým, že „v konaní pred všeobecným súdom bolo Sťažovateľovi upreté právo\nna prístup k súdu pre nezákonný postup súdu, ktorým v dôsledku nesprávneho právneho\nposúdenia veci (formalistického výkladu ustanovenia § 138 ods. 7 písm. c) zákona\no verejnom obstarávaní) potvrdil prvostupňový rozsudok Krajského súdu v Bratislave,\nktorým bola správna žaloba voči rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie zamietnutá,\nv dôsledku čoho nedošlo pred Úradom pre verejné obstarávanie k meritórnemu prejednaniu\nnámietok proti vylúčeniu uchádzača z predmetnej verejnej súťaže“. Rozhodnutie\nnajvyššieho súdu podľa navrhovateľky trpí prílišným formalizmom pri výklade sporného\nustanovenia § 138 ods. 7 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z., ktorý je v zmysle rozhodovacej\nčinnosti ústavného súdu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 135/04,\nobdobne aj sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. septembra 2002) v rozpore s ústavnými princípmi\nspravodlivého procesu. Sťažovateľka zdôraznila, že «pri zákonnej úprave konania v mene\nspoločnosti poskytujúcej právne služby (v mene advokátskej kancelárie), kedy v zmysle\nzákona o advokácii nemôže v mene spoločnosti konať iná osoba ako spoločník - advokát\n(v zmysle § 15 ods. 3 zákona o advokácii: „Konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným\nje každý zo spoločníkov. Konatelia spoločnosti sú oprávnení konať v mene spoločnosti\nsamostatne a bez obmedzenia.“). S prihliadnutím na účel a teleologický výklad ustanovenia\n§ 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní nie je možné dospieť k inému výkladu\nako k tomu, že prílohou, ktorú má na mysli predmetné ustanovenie zákona o verejnom\nobstarávaní [§ 138 ods. 7 písm. c)] sa nemá na mysli výpis z obchodného registra\nspoločnosti poskytujúcej právne služby a zastupujúcej Sťažovateľa v konaní pri námietkach,\nale uvedenou prílohou sa môže mať v zmysle § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom\nobstarávaní na mysli splnomocnenie, ktoré advokátsku kanceláriu oprávňovalo podpísať\nnámietky v mene Sťažovateľa, pričom originál uvedeného splnomocnenia tvorilo riadnu\nprílohu podaných námietok.». Podľa sťažovateľky zo žiadneho z ustanovení zákona\n\n4\n\nč. 25/2006 Z. z. a ani z vykonávacích predpisov nevyplýva, že by sa dokladom v zmysle\n§ 138 ods. 7 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. myslel iný doklad než riadne splnomocnenie\nudelené advokátovi. Široký výklad tohto ustanovenia považuje za neprípustný\na v neprospech účastníka konania. S poukazom na nález ústavného súdu sp. zn.\nIV. ÚS 77/02 z 27. novembra 2002 namietla, že zrejmá nesprávnosť v interpretácii\nzákonného ustanovenia a postup v rozpore s relevantnou právnou normou predstavuje zásah\ndo práva chráneného čl. 46 ústavy. Dodala, že hoci najvyšší súd skonštatoval vylúčenie\nsubsidiárneho použitia Správneho poriadku, toto neznamená, že by bol správny orgán\n„zbavený povinnosti v konaní o námietkach riadne zistiť skutkový stav. Je totiž\nnepredstaviteľné, aby žalovaný vykonával svoju pôsobnosť v rámci výkonu dohľadu tak, že\nnie je oprávnený zisťovať skutkový stav v rámci konania o námietkach.“ (rozsudok\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 38/2011 z 23. februára 2012).\n5. Zastávajúc názor, že následky porušenia ňou označených základných práv nebude\nmožné napraviť deklarovaním porušenia práv ani zrušením samotného napadnutého\nrozhodnutia, uplatnila si sťažovateľka v súlade § 50 ods. zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) právo na primerané zadosťučinenie. Zdôraznila, že dotknuté verejné\nobstarávanie s predmetom zákazky špecifikovaným v oznámení o vyhlásení verejného\nobstarávania z 21. februára 2013 bolo už ukončené, došlo k uzavretiu, ako aj k splneniu\npredmetu rámcovej dohody a v súčasnosti nie je možné proces verejného obstarávania\nobnoviť a umožniť jej uchádzať sa o získanie verejnej zákazky. Dodala, že účasti\nna verejnom obstarávaní prispôsobila svoje aktivity s predpokladom úspechu v procese\nverejného obstarávania. V dôsledku odmietnutia prejednania ňou podaných námietok\nv procese verejného obstarávania bola jej účasť v procese verejného obstarávania\nneoprávnene zamedzená. S ohľadom na uvedené vymedzila sťažovateľka sumu finančného\nzadosťučinenia na 2 000 €.\n6. Z dôvodov uvedených sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v jej veci takto\nrozhodol:\n\n5\n\n„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 8Sžf/74/2014 zo dňa\n26.05.2016 porušil základné právo sťažovateľa ALAMEX s.r.o. na súdnu ochranu zaručené\nv čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie\nv zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sžf/74/2014 zo dňa\n26.05.2016 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný vyplatiť sťažovateľovi ALAMEX s.r.o.\nfinančné zadosťučinenie vo výške 2 000,- Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinnú zaplatiť náhradu trov konania\nsťažovateľovi ALAMEX s.r.o. v sume 363,79 Eur na účet jeho právneho zástupcu\ndo pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n7. Na výzvu ústavného súdu doručil najvyšší súd 18. novembra 2016 vyjadrenie\nk návrhu sťažovateľky, v ktorom najvyšší súd zrekapituloval svoje východiská a zistenia\nna základe preštudovaných podaní vo veci a príslušného administratívneho spisu.\nĎalej poukázal na judikatúru najvyššieho súdu a gramatický výklad § 138 ods. 6 písm. g)\nzákona č. 25/2006 Z. z. s tým, že „ide o špecifický druh rozhodovania s formálnymi\nobsahovými náležitosťami, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti námietok uchádzača\npre žalovaného rozhodujúce, preto podľa názoru súdu nepostačuje iba prípadný odkaz\nv rámci dobrej správy na obchodný register, alebo advokátsku komoru. Ustanovenie § 138\nods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní vyžaduje, aby námietky uchádzača\nobsahovali podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa a ust. §138\nods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní uvádza, že prílohami námietok je doklad\npreukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa ods. 6 písm. g) zákona o verejnom\nobstarávaní, ak nebol predložený kontrolovanému.“.\n8. Najvyšší súd zotrval vo svojom názore, že „spôsob, akým sa prvostupňový súd\nvysporiadal s relevantným žalobnými námietkami žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia\n\n6\n\nje postačujúci a súd prvého stupňa náležité a správne aplikoval príslušné ustanovenia\nprávnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú vec, zodpovedal v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia na právne významné námietky žalobcu a realizoval tak jeho\nústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, súčasťou ktorého je aj právo účastníka konania, aby v rozhodnutí súdu boli\nuvedené dostatočné dôvody, na základe ktorých súd rozhodol vo veci a to aj s prihliadnutím\nna doterajšiu rozhodovaciu činnosť NS SR v otázke splnenia formálnych náležitosti\npri rozhodovaní o námietkach vo verejnom obstarávaní,“ a že nemohol ani prihliadnuť\nnámietke sťažovateľky o aplikácii Správneho poriadku na konanie o námietkach, pretože\n«predmetná verejná súťaž na predmet zákazky ,,Výroba a dodanie pečiatok“ bola vyhlásená\nverejným obstarávateľom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vo Vestníku verejného\nobstarávania č. 37/2013 zo dňa 21. 02. 2013 pod značkou 2865 - MST, pričom oznámenie\no vyhlásení verejného obstarávania bolo odoslané na uverejnenie dňa 15. 02. 2013, teda\nza účinnosti zákona platného do 17.02.2013.».\n9. V stanovisku k vyjadreniu najvyššieho súdu sťažovateľka zotrvala na svojom\nnávrhu. Poukázala na to, že ustanovenie § 138 ods. 7 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. je\nneurčitým pojmom. Dodala, že skutočnosť, že zákon a ani jeho vykonávací predpis nikde\nnedefinujú, čo je „doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky“, nesmie byť\nna ťarchu účastníka konania, a teda je neprípustný taký široký výklad citovaného\nustanovenia, aký si osvojili úrad a najvyšší súd. Takú interpretáciu má sťažovateľka\ns ohľadom na jej vec za ústavne neudržateľnú, arbitrárnu a zjavne neodôvodnenú.\nPoukázala na to, že nemožno akceptovať tvrdenie najvyššieho súdu o vylúčení Správneho\nporiadku, keďže § 153 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. sa na konanie podľa § 138 až § 141\nvzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom\nsa nepoužijú § 19, § 23, § 28 až § 31, § 32 ods. 1, § 49, § 50, § 60 a § 71 až § 80\nvšeobecného predpisu o správnom konaní. Poukázala na § 32 ods. 2 Správneho poriadku,\nktorý za podklady rozhodnutia označuje okrem podaní, návrhov a vyjadrení účastníkov,\ndôkazov a čestných vyjadrení aj skutočnosti všeobecne známe, ktoré podľa § 34 ods. 6\nSprávneho poriadku netreba dokazovať. Opätovne poukázala na rozsudok najvyššieho súdu\nvo veci sp. zn. 5 Sžf 38/2011 z 32. februára 2012 s tým, že „aj v prípade, ak by bolo\n\n7\n\nv predmetnom konaní vylúčené subsidiárne použitie správneho poriadku však neznamená,\nže by bol orgán verejnej správy oprávnený rozhodovať bez riadneho dokazovania, a teda\nbez dostatočného zistenia skutkového stavu veci, t.j. v predmetnej veci bez toho, aby si\nmohol oprávnenie JUDr. Maroša Prosmana overiť prostredníctvom verejne dostupného\nvýpisu z obchodného registra na www.orsr.sk. prípadne na www.sak.sk.“. Zároveň si\nuplatnila náhradu trov konania aj za podané vyjadrenie.\n10. Keďže účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho pojednávania, ústavný\nsúd nezistiac možnosť ďalšieho objasnenia stavu veci od jeho nariadenia upustil (§ 30 ods. 2\nzákona o ústavnom súde).\nIII.\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n14. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n\n8\n\n15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n18. Ústavný súd poukazuje na to, že jeho úlohou nie je posudzovať vhodnosť\na účelnosť výkladu príslušného právneho predpisu všeobecným súdom. Ústavný súd\nhodnotí, či v konkrétnej veci uskutočnený výklad právnej normy je ústavne udržateľný,\nt. j. či nie je arbitrárny (svojvoľný) alebo zjavne neodôvodnený. Rovnako tak ústavný súd\nnezosúlaďuje rozdielnu judikatúru všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 342/2010,\nIII. ÚS 348/2011, IV. ÚS 142/2012, III. ÚS 11/2014).\n19. Ústavný súd zdôrazňuje, že nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu\nvo veci samej. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne.\n\n9\n\n20. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06)\nkaždý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo\npodľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku\nSlovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika\nratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo\nna to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho\nvyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav\nveci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma.\n21. Z pohľadu ústavnoprávneho teda treba určiť povahu prípadov, v ktorých\nnesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za následok porušenie\nzákladných práv a slobôd. V konaní o ústavnej sťažnosti možno za také považovať prípady,\nv ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých\nnoriem tohto práva, prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých\nsa odráža kolízia ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady\nsvojvoľnej aplikácie jednoduchého práva (m. m. I. ÚS 331/09, I. ÚS 316/2011). Inými\nslovami, v prípadoch posudzovania individuálnych sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie\nje úlohou ústavného súdu preskúmavať príslušné právne predpisy a prax in abstracto,\nale obmedziť sa, nakoľko je to len možné, na posúdenie konkrétneho prípadu na účely\nzistenia, či spôsob, akým boli uvedené predpisy aplikované alebo sa dotkli sťažovateľa,\nviedol k porušeniu ústavy a príslušných medzinárodných zmlúv.\n22. V konaní o námietkach vznesených proti rozhodnutiu úradu o vylúčení uchádzača\n– sťažovateľky zo súťaže bola táto zastúpená advokátom – právnickou osobou, konkrétne\nadvokátskou kanceláriou Prosman a Pavlovič, s. r. o.\n23. Sťažovateľka vytýka napadnutému rozsudku najvyššieho súdu pri výklade\nustanovenia § 138 ods. 7 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. prílišný formalizmus. Najvyšší\nsúd, ako vyplýva z jeho rozsudku a aj následného vyjadrenia, si právny záver o tom, že\ncitované zákonné ustanovenie vyžaduje od advokáta – právnickej osoby – (ďalej len\n„advokátska kancelária“), ktorá je právnym zástupcom uchádzača verejného obstarávania,\n\n10\n\npredĺženie nielen riadneho písomného splnomocnenia, ale aj dokladu preukazujúceho,\nže konkrétny advokát – fyzická osoba – je konateľ advokátskej kancelárie, vytvoril\nna základe gramatického výkladu označeného zákonného ustanovenia.\n24. V zmysle § 138 ods. 6 písm. g) zákona č. 25/2006 Z. z. námietky doručené úradu\nmusia obsahovať podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa.\n25. Podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. prílohami námietok je doklad\npreukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g), ak nebol\npredložený kontrolovanému.\n26. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. sa všeobecné predpisy o správnom\nkonaní nevzťahujú na konania podľa tohto zákona okrem konania podľa § 116 ods. 9 a 11,\n§ 123 ods. 2, § 125 ods. 2, § 130, § 134 ods. 2 a § 149.\n27. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. na konanie podľa § 138 až § 141 sa\nvzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom\nsa nepoužijú § 19, § 23, § 28 až § 31, § 32 ods. 1, § 49, § 50, § 60 a § 71 až § 80\nvšeobecného predpisu o správnom konaní.\n28. Podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku pokiaľ podanie nemá predpísané\nnáležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho\nvyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.\n29. Cieľom každého zákona o verejnom obstarávaní je zaistenie hospodárnosti,\nefektívnosti a účelnosti nakladania s verejnými prostriedkami, čoho zákon dosahuje\npredovšetkým vytvorením podmienok pre to, aby zmluvy, ktorých plnenie je hradené\nz verejných prostriedkov, boli obstarávateľmi uzatvárané pri zaistení hospodárskej súťaže\na konkurenčného prostredia medzi dodávateľmi (pozri k tomu napr. aj rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. 1 Asf 20/2008-152).\n\n11\n\n30. Konanie o námietkach predstavuje revízny proces, ktorý oprávňuje samotného\núčastníka verejného obstarávania napádať postup obstarávateľa. Ide o osobitný druh\nkonania správneho orgánu ‒ úradu, prostredníctvom ktorého vykonáva dohľad nad\ndodržiavaním povinností obstarávateľa a účastníkov procesu verejného obstarávania. Preto\nje možné očakávať vylúčenie alebo obmedzenie všeobecného predpisu upravujúceho\nsprávne konanie, a to v dôsledku potreby zvýšeného dôrazu na rýchlosť a hospodárnosť\nkonania, ktoré sa môžu prejaviť vo zvýšenom dôraze na písomnosť konania, jeho\nkoncentrácii či inak zvýšenej formalizácii. To okrem iného znamená, že absencia zákonom\npožadovaných náležitostí podaných námietok je dôvodom na obligatórne zastavenie\nkonania o námietkach v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. (podporne\nv zmysle § 153 zákona č. 25/2006 Z. z. je vylúčená aplikácia § 19 Správneho poriadku,\nktorá by umožnila úradu vyzvať na doplnenie podania v prípade absencie niektorej\nobligatórnej náležitosti).\n31. Podľa § 1 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) advokácia pomáha uplatňovať ústavné\nprávo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb\na právnických osôb (ďalej len ,,klient“) v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, so zákonmi\na s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Výkon advokácie je zastupovanie\nklientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba\nv trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch,\nspracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho\nporadenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len ,,právne\nslužby“). Právne služby na území Slovenskej republiky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie\nfyzické osoby a právnické osoby uvedené v ustanoveniach § 30 písm. b), c), d), e) a i)\nzákona o advokácii za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Advokáti\nposkytujú iné služby v súlade s osobitnými predpismi.\n32. Podľa § 2 ods. 1 zákona o advokácii advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu\nadvokátov, ktorý vedie komora.\n\n12\n\n33. Podľa § 15 ods. 1 zákona o advokácii advokáti môžu na účel výkonu advokácie\nzaložiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie\nprávnych služieb (ďalej len ,,spoločnosť s ručením obmedzeným“). Táto spoločnosť\ns ručením obmedzeným nesmie mať iný predmet podnikania, jej konateľmi môžu byť len\nadvokáti a musí byť poistená pre prípad zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť\npri poskytovaní právnych služieb, minimálne s limitom poistného plnenia 1 500 000 €\nza každého spoločníka. Na spoločnosť s ručením obmedzeným sa vzťahujú ustanovenia\nosobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Spoločníkom spoločnosti s ručením\nobmedzeným môže byť iba advokát. V zmysle § 15 ods. 3 zákona o advokácii konateľom\nspoločnosti s ručením obmedzeným je každý zo spoločníkov. Konatelia spoločnosti sú\noprávnení konať v mene spoločnosti samostatne a bez obmedzenia.\n34. Právny vzťah medzi klientom a advokátom sa navonok preukazuje písomným\nsplnomocnením (§ 31 a nasl. Občianskeho zákonníka), a na účely administratívneho alebo\nsúdneho konania procesným splnomocnením na zastupovanie v príslušnom konaní, pričom\nv prípade, že advokátom je advokátska kancelária – spoločnosť s ručením obmedzeným,\ntoto prijíma ktorýkoľvek z jej konateľov (advokátov). To, že podpisujúca fyzická osoba je\nkonateľ advokátskej kancelárie, je uvádzané pri jej mene, pričom tento vzťah advokátskej\nkancelárie a advokáta – konateľa vyplýva (ako podmienka) priamo zo zákona o advokácii\n(§ 15 ods. 3 zákona o advokácii).\nIII.1 K námietke prílišného formalizmu pri výklade a aplikácii § 138 ods. 7\nzákona č. 25/2006 Z. z.\n35. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho\nkonania a nadmerný tlak na doplnenie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov,\nktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam\npre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (nález\nústavného súdu sp. zn. IV.US 1/02 z 26. septembra 2002).\n\n13\n\n36. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV ÚS 77/02,\nIV.ÚS299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej správnej normy, ktorá má\nzáklad v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne\ninterpretovaná platná a účinná právna norma (IV.ÚS 77/02). Vzhľadom na nastavenie\npožiadaviek práva na spravodlivý proces rozsudok najvyššieho súdu neobstojí, pretože\nv danom prípade došlo postupom najvyššieho súdu v súvislosti s napadnutým rozhodnutím\nk takej interpretácii a aplikácii dotknutých právnych predpisov, ktorá nie je zlučiteľná\ns ústavou, t. j. je z ústavného hľadiska neospravedlniteľná, neudržateľná a v konečnom\ndôsledku by viedla k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).\n37. Ustanovenie § 138 ods. 7 zákona č. 25/2006 Z. z. taxatívnym spôsobom\nvypočítava obligatórne prílohy k podaným námietkam doručované úradu. Všeobecnými\nprílohami sú doklad o poukázaní kaucie na účet úradu a doklad preukazujúci oprávnenie\npodpisovať námietky, t. j. splnomocnenie alebo výpis z verejného registra alebo inej\nzákonom ustanovenej evidencie. Riadne písomné splnomocnenie udelené advokátovi\npreto možno nesporne považovať za doklad, ktorým právny subjekt preukazuje oprávnenie\nkonať za klienta v jeho mene a na jeho účet ako také. Nemožno § 138 ods. 7 zákona\nč. 25/2006 Z. z. zúžiť na požiadavku výpisu z verejného registra ani ju rozšíriť\nna predloženie splnomocnenia a aj na výpis z verejného registra. Pokiaľ zákon nešpecifikuje\ntyp dokladu, nemožno za tým vidieť úmysel vylúčiť splnomocnenie udelené advokátovi ako\nnedostačujúce, ale naopak, ako snahu zákonodarcu pokryť viacero druhov dokladov, teda\nnielen výpisy z verejných registrov, ale aj splnomocnenia alebo rozhodnutia, na základe\nktorých subjekt nadobúda práva a povinnosti konať za iného, a teda aj dokladom\npreukazujúcim oprávnenie podpisovať námietky.\n\n14\n\n38. Ak sťažovateľka ako uchádzačka vo verejnom obstarávaní podala námietky proti\nrozhodnutiu o jej vylúčení zo súťaže, a urobila tak prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu, a následne namietala nesprávnosť posúdenia splnomocnenia udeleného\nadvokátovi – právnickej osobe ako dokladu nevyhovujúceho požiadavke § 138 ods. 7\npísm. c) zákona č. 25/2006 Z. z., bolo povinnosťou súdov v správnom súdnictve (osobitne\nnajvyššieho súdu) sa s touto jej námietkou podrobne vysporiadať, najmä náležite právne\nposúdiť, prečo požiadavka citovaného zákonného ustanovenia nie je uspokojená\npredložením písomného splnomocnenia udeleného advokátovi ‒ právnickej osobe, a nie sa\nformalisticky stotožniť s posúdením tejto otázky orgánom verejnej správy.\n39. Krajský súd v dôvodoch svojho zamietajúceho rozsudku uviedol: „Predložené\nnámietky boli podpísané JUDr. Marošom Prosmanom, pričom v námietkach sa uvádza, že\nJUDr. Maroš Prosman vykonáva advokáciu v mene advokátskej kancelárie. Prílohou\nnámietok bolo plnomocenstvo, v zmysle ktorého žalobca udelil plnomocenstvo advokátskej\nkancelárii a toto plnomocenstvo prijal JUDr. Maroš Prosman, ako konateľ advokátskej\nkancelárie a advokát. Prílohou námietok nebol výpis z Obchodného registra advokátskej\nkancelárie tak, ako to vyžaduje ust. § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní.\nSkutočnosť, že JUDr. Maroš Prosman je konateľom v advokátskej kancelárii nebola preto\nverifíkovateľná. Bez predloženia uvedeného dokladu nebolo nijako preukázané, že osoba,\nktorá námietky podpísala, t. j. JUDr. Maroš Prosman, bol oprávnený konať ako konateľ\nv mene advokátskej kancelárie. Uvedenú skutočnosť nepreukazuje ani zákon o advokácii,\nna ktorý žalobca poukazuje.“ Najvyšší súd sa oprel o gramatický výklad sporného\nustanovenia a poukazujúc vo všeobecnosti na judikatúru najvyššieho súdu vo veciach\nverejného obstarávania skonštatoval: „Nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané,\nže doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa ods. 6 písm. g/ zákona\no verejnom obstarávaní nebol, a zákon túto obligatórnu náležitosť jednoznačne definuje,\nbol záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti zastavenia konania o námietkach podľa § 139\nods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní správny.“\n40. Ani jeden zo správnych súdov neuviedol, na základe čoho dospel k zaujatému\nvýkladu § 138 ods. 7 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z., a najvyšší súd ani osobitne\n\n15\n\nneodôvodnil, prečo akceptoval krajským súdom vyslovený záver, že toto ustanovenie\nvyžaduje predloženie (výlučne) výpisu z obchodného registra, pričom splnomocnenie\nudelené advokátovi nie je v konaní o námietkach dostačujúcim dokladom. Je teda nutné\nskonštatovať zanedbanie povinnosti najvyššieho súdu presvedčivo sa vysporiadať s právne\nrelevantnými námietkami účastníkov konania, v tomto prípade najmä žalobcu. Samo\npoukázanie na „judikatúru najvyššieho súdu“ bez aspoň demonštratívnej citácie\nkonkrétnych rozhodnutí, tak ako to urobil najvyšší súd, nemá žiadnu argumentačnú váhu.\nÚstavný súd nespochybňuje, že doklad preukazujúci oprávnenie podpísať námietky je\nobligatórnou prílohou námietok, ak tieto nepodpísal sám uchádzač, avšak v rozhodnutiach\nvydaných vo veci sťažovateľky absentujú logické a koherentné vysvetlenie nemožnosti\nakceptovať splnomocnenie udelené advokátovi ako doklad podľa § 138 ods. 7 písm. c)\nzákona č. 25/2006 Z. z..\n41. Ústavný súd už aj v minulosti skonštatoval, že k výkladu právnych predpisov\na ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa\ntext môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona\n(nález ústavného súdu č. k. IV. ÚS 71/2013-36 z 23. mája 2013). Neprimeraný formalizmus\npri posudzovaní procesných úkonov účastníkov konania a prílišný tlak na dopĺňanie takých\nnáležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti,\nnie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Preto, hoci gramatický výklad\nje legitímnym spôsobom aplikácie práva, je pri jeho použití nevyhnutné dbať práve na to,\naby sa nestratil účel právnych inštitútov nielen priamo upravených, ale aj dotknutých\nspornou normou.\n42. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyhodnotil túto námietku sťažovateľky ako\nopodstatnenú zastavajúc názor, že prílišný formalizmus pri výklade dotknutého ustanovenia\nzákona č. 25/2006 Z. z. v danej veci viedol k porušeniu práva sťažovateľky na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo ústavný súd v bode 1 výroku tohto nálezu aj skonštatoval.\n\n16\n\nIII.2\n\nK\n\nnámietke\n\naplikovateľnosti\n\nSprávneho\n\nporiadku\n\nna\n\nkonanie\n\no námietkach podľa zákona č. 25/2006 Z. z.\n43. Sťažovateľka okrem nesprávnosti výkladu § 138 ods. 7 písm. c) zákona\nč. 25/2006 Z. z. namietla nesprávnosť postupu úradu a všeobecných súdov vo vzťahu\nk aplikácii Správneho poriadku. Na rozdiel od nimi zastávaného názoru o vylúčení jeho\npoužitia na konanie o námietkach podľa zákona č. 25/2006 Z. z. sťažovateľka s poukazom\nna rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 38/2011 z 23. februára 2012 bola toho názoru,\nže aj v prípade, že § 153 zákona č. 25/2006 Z. z. použitie Správneho poriadku vylúčil, úrad\nako správny orgán v osobitnom konaní mal rešpektovať základné pravidlá správneho\nkonania zakotvené práve v Správnom poriadku § 3 a § 4. Na základe toho zaujala\nstanovisko, že úrad v prípade pochybností mal oprávnenie a povinnosť riadne zistiť\nskutkový stav. Teda, podľa sťažovateľky úrad mohol a mal samostatne alebo vyžiadaním\nod sťažovateľky, resp. jej právneho zástupcu, overiť vzťah medzi advokátskou kanceláriou\na advokátom, ktorý v jej mene konal (výpisom z obchodného registra, overením v zozname\nadvokátov).\n44. Z podstaty verejnej správy ako prejavu výkonnej moci v štáte možno odvodiť\npožiadavky, ktoré je nevyhnutné v procesoch realizovaných v rámci verejnej správy\ndodržať. Ide najmä o dodržiavanie princípov spravodlivého procesu a materiálneho\nprávneho štátu. Vylúčenie aplikácie Správneho poriadku a absencia osobitnej procesnej\núpravy teda v žiadnom prípade nemôže znamenať priestor pre bezbrehú ľubovôľu\nverejnoprávneho subjektu. Ak je osobitným predpisom vylúčená všeobecná pôsobnosť\nSprávneho poriadku a tento predpis zároveň neobsahuje dostatočnú ,,vlastnú“ procesnú\nreguláciu, spôsob konania subjektu rozhodujúceho o právach, právom chránených záujmoch\na povinnostiach fyzických a právnických osôb potom nie je ustanovený zákonom, čo možno\npovažovať za pochybenie zákonodarcu, ktoré je v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavy a tiež\ns princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy. V právno-aplikačnej praxi by\nv takom prípade mali byť použité všeobecné požiadavky na konania verejnoprávnych\nsubjektov, právne princípy, resp. štandard všeobecných pravidiel správneho práva.\n\n17\n\n45. Podľa § 153 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z., na ktorý sama sťažovateľka\npoukazuje, je na konanie o námietkach vylúčené použitie § 19 Správneho poriadku, ktorého\nodsek 3 zakotvuje poučovaciu povinnosť správneho orgánu a jeho povinnosť odstraňovať\nvady podania. Teda, úrad po zistení, že námietky nespĺňajú zákonné požiadavky\npodľa § 138 ods. 6 a 7 zákona č. 25/2006 Z. z., nevyzýva účastníka na ich opravu\nalebo doplnenie, ale konanie bez ďalšieho zastaví. Nejde teda o medzeru v zákone\nč. 25/2006 Z. z., ktorá by vyžadovala použitie všeobecných požiadaviek na konania\nverejnoprávnych subjektov, právne princípy, resp. štandard všeobecných pravidiel\nsprávneho práva (pozri bod 39 tohto nálezu).\n46. Sťažovateľka sa vo vzťahu k aplikovateľnosti Správneho poriadku a najmä\nvo vzťahu k povinnosti úradu zisťovať povahu vzťahu advokátskej kancelárie a advokáta,\nktorý námietky podpísal, poukázala na rozsudok vo veci vedenej pred najvyšším súdom\npod sp. zn. 5 Sžf 38/2011. Ústavný súd dáva do pozornosti sťažovateľky, že hoci sa jej vec\njaví byť obdobná označenej veci, je tu rozdiel vylučujúci prevzatie právneho záveru v nej\nvyslovenej. V tamojšom konaní bolo spornou otázkou pre posúdenie zákonnosti\nrozhodnutia úradu vyhodnotenie včasnosti podania námietok, ako aj legitimácia žalobcu ako\núčastníka konania pred úradom [§ 138 ods. 1, § 138 ods. 2 písm. b), § 138 ods. 5, § 139\nods. 1 písm. a) a b) zákona č. 25/2006 Z. z.] a dôvodom na zastavenie konania v tamojšej\nveci boli podmienky konania iniciovaného riadnymi a úplnými námietkami. Dôvodom\nzastavenia konania vo veci sťažovateľky boli vady námietok, teda vady podania ako takého.\nTento zdanlivo nepatrný rozdiel v dôvodoch zastavenia konania o námietkach uvedenú vec\nod veci sťažovateľky natoľko odlišuje, že právny názor najvyššieho súdu vyslovený vo veci\nsp. zn. 5 Sžf 38/2011 nemá dopad na posúdenie veci sťažovateľky.\n47. Ústavný súd preto vyhodnotil námietku nesprávnej aplikácie Správneho poriadku\nv konaní o námietkach sťažovateľky podľa § 138 zákona č. 25/2006 Z. z. ako nedôvodnú.\nV tomto smere postupovali všeobecné súdy, ako aj úrad korektným a ústavosúladným\nspôsobom.\n\n18\n\n48. Ústavný súd dodáva, že nedôvodnosť tejto námietky sťažovateľky nič nemení\nna opodstatnenosti tejto sťažnosti ako takej, ktorú ústavný súd skonštatoval v bode 41\nodôvodnenie tohto nálezu.\n49. Nad rámec odôvodnenia ústavný súd dáva do pozornosti sťažovateľky, že\nnová právna úprava obsiahnutá v zákone č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 343/2015 Z. z.) účinnom od 18. apríla 2016 zotrval na požiadavke povinnej prílohy\ndefinovanej ako „doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 5\npísm. g/ v origináli alebo jeho úradne overená fotokópia, ak nebol predložený\nkontrolovanému alebo ak osoba alebo osoby, ktoré podpísali námietky, nie sú podľa údajov\nuvedených v zozname hospodárskych subjektov oprávnené podpisovať námietky podľa\nodseku 5 písm. g/“ [§ 170 ods. 6 písm. c)].\nIV.\n50. Ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, rozhodnutie, ktorým bolo porušené základné\nprávo, zruší v rozsahu, v ktorom toto rozhodnutie porušilo základné právo (§ 56 ods. 2\nzákona o ústavnom súde), a v tomto rozsahu vec vráti na ďalšie konanie [§ 56 ods. 3\npísm. b) zákona o ústavnom súde]. V danom prípade na ochranu základného práva\nsťažovateľky bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nV ďalšom konaní je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv tomto rozhodnutí (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde), a to v časti III tohto nálezu.\nNajvyšší súd je tiež viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je\nvykonateľné jeho doručením (§ 56 ods. 7 zákona o ústavnom súde; bod 2 výroku nálezu).\n51. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie. Vo veci\nsťažovateľky dospel ústavný súd k záveru, že žiadosť o priznanie finančného\nzadosťučinenia nie je dôvodná. S ohľadom na okolnosti prejednávanej veci považuje\nústavný súd za dostačujúce vyslovenie porušenia označených základných práv sťažovateľky\n\n19\n\na zrušenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, a preto v tejto časti sťažnosti nevyhovel\n(bod 4 výroku nálezu).\n52. Ústavný súd sťažovateľke priznal náhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie\na príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti vykonané v roku 2016 a vyjadrenie k stanovisku\nnajvyššieho súdu z januára 2017) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c)\na § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený\nv roku 2016 je 143 € a hodnota režijného paušálu je 8,58 €. V roku 2017 je základná sadzba\na úkon právnej služby 147,33 € a hodnota režijného paušálu 8,84 €. Celkovo trovy právneho\nzastúpenia sťažovateľky (bez DPH) tak predstavujú sumu 459,33 € a sumu 91,87 € DPH, čo\nspolu predstavuje sumu 551,20 € (vrátane 20 % DPH), ktorej je právny zástupca\nsťažovateľky platiteľom (§ 18 ods. 3 vyhlášky).\n53. Keďže právny zástupca sťažovateľky vyčíslil trovy právneho zastúpenia v konaní\npred ústavným súdom v celkovej sume 546 €, teda nižšej, než by mu správne mala patriť,\nústavný súd priznal sťažovateľke ich úhradu v uplatnenej sume.\n54. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný zaplatiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení § 263\nods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde; bod 3 výroku nálezu).\n55. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. apríla 2017\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "podmienky konania", "výklad (interpretácia)-formalistický"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8Sžf/74/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/2014 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede"}, {"guid": "ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 71/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87"}, {"guid": "ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2012 z 15. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-15", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2"}, {"guid": "ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2011 z 14. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-14", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404"}, {"guid": "ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 348/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224"}, {"guid": "ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 331/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/09 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02"}, {"guid": "ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2010 z 23. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-23", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:2c0574e9-252c-4fb2-8a85-e3eb971e24eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/04 z 24. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-24", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c0574e9-252c-4fb2-8a85-e3eb971e24eb"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b84f997a-3d17-42de-a6ee-f7c0e0a4fc78", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.321.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 321/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 321/2020 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.321.2020.1"}, {"guid": "ussr:22551487-1062-4445-b216-21e4916ee381", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.318.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 318/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 318/2018 z 13. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-13", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.318.2018.2"}, {"guid": "ussr:26d50743-1b60-4fd6-8eaa-fcf1860f70cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.196.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 196/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 196/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.196.2017.2"}, {"guid": "063592b1-ea6b-4db8-b730-6a93cba84af4:3d0477fb-bad6-4bf2-9017-db42a975c9c8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1013200593.1", "spisova_znacka": "8Sžf/1/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/1/2018 z 29. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1013200593.1"}, {"guid": "7b0f71be-43c3-42c4-aa3a-9496c8053e21:7f962c64-34d1-4d84-90d6-c713638889b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1014201872.1", "spisova_znacka": "2Sžf/101/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/101/2016 z 26. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1014201872.1"}, {"guid": "dc0d5761-7dea-408c-a9ea-63fef7f7da69:bfd0a492-2019-4453-97c6-e1d3681392bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200585.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/22/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/22/2018 z 20. 11. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200585.1"}, {"guid": "dc0d5761-7dea-408c-a9ea-63fef7f7da69:8b879619-7d0c-42a3-9005-a7e6eebf7d53", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200585.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/22/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/22/2018 z 20. 11. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-11-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200585.1"}, {"guid": "8b3e5b76-ae51-4895-9edd-3f394e45b9ce:d7873e8e-2890-43ec-968d-fe3cac25c9e6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1013201930.1", "spisova_znacka": "8Sžf/43/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/43/2015 z 30. 11. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-11-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201930.1"}, {"guid": "8b3e5b76-ae51-4895-9edd-3f394e45b9ce:41f21511-6730-48f6-97ec-c5bf2ec13235", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1013201930.1", "spisova_znacka": "8Sžf/43/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/43/2015 z 29. 11. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201930.1"}, {"guid": "075ad514-f6eb-4b46-9ee5-6adb21bb4da3:312bbe99-0633-410f-b2ed-217b02926ecb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9017200121.1", "spisova_znacka": "8Sžf/3/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/3/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9017200121.1"}, {"guid": "2a69946f-8ad2-4719-ad9f-785a4565c1c3:e3013a80-a3b4-4acc-bc3a-6461fb9409b5", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7017201154.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/80/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/80/2019 z 25. 5. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7017201154.1"}, {"guid": "c15ef914-ca65-451b-bd63-6b6a2d0eacb6:92f822b4-f537-4e9b-82c5-d825470f1128", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200400.3", "spisova_znacka": "BA-5S/68/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/68/2020 z 22. 4. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-04-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200400.3"}, {"guid": "9589d9dd-2839-4deb-9a12-4e7a76f15084:0238f372-fd9e-435c-b06c-2c99120aa1ad", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200100.1", "spisova_znacka": "BA-6S/18/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/18/2020 z 22. 1. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-01-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200100.1"}, {"guid": "b721156a-9ad8-4b03-bc3e-b985f693c0c7:b139dd13-cd50-4496-bfd9-acb029cf371a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5617202231.1", "spisova_znacka": "7Co/41/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/41/2019 z 27. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5617202231.1"}, {"guid": "e6a46232-1133-4b3c-969b-9632d72f3d9e:c920cfd8-7942-4e4a-bc55-90fe79a6986d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1013201930.4", "spisova_znacka": "6S/255/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/255/2013 z 3. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-04-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1013201930.4"}, {"guid": "4b254de0-6924-40f0-a859-828dced6fb2c:c57b751a-e48b-4e27-9e6e-3826e9d6e329", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1015200334.6", "spisova_znacka": "6S/50/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/50/2015 z 28. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1015200334.6"}, {"guid": "1d80cb2b-e51e-4596-9ba2-16de1530f370:9beba522-a385-4c46-af89-138c1788bf18", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1013201046.5", "spisova_znacka": "1S/147/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/147/2013 z 7. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1013201046.5"}, {"guid": "1d80cb2b-e51e-4596-9ba2-16de1530f370:12532d4f-cc13-48fd-a07a-2289fa430eda", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1013201046.5", "spisova_znacka": "1S/147/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/147/2013 z 7. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1013201046.5"}, {"guid": "1d80cb2b-e51e-4596-9ba2-16de1530f370:892c6dc4-23f7-4531-ac0e-5bb20f418b12", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1013201046.5", "spisova_znacka": "1S/147/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/147/2013 z 7. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1013201046.5"}, {"guid": "7712333f-af17-4116-910c-db1b4d21660a:7a8391e6-076e-4fa7-92a8-6d89f4afa3e1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1015200585.3", "spisova_znacka": "6S/84/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/84/2015 z 13. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-12-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1015200585.3"}, {"guid": "7712333f-af17-4116-910c-db1b4d21660a:b2f1b255-22f0-4148-908a-56978e9f2d42", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1015200585.3", "spisova_znacka": "6S/84/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/84/2015 z 13. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-12-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1015200585.3"}]}