{"guid": "ussr:58c646c6-4d9c-4f77-9bcf-eb8de299ba54", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.832.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 832/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 832/2016 z 29. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. novembra 2016, sp. zn. III. ÚS 832/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.832.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/58c646c6-4d9c-4f77-9bcf-eb8de299ba54", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.832.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.832.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.832.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 832/2016-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. novembra\n2016 predbežne prerokoval sťažnosť\nzastúpeného advokátom\nJUDr. Jozefom Herbulákom, Brnianska 1K, Trenčín, a sťažnosť maloletej\n\n,\n\na maloletej\n, podanú advokátom JUDr. Jozefom Herbulákom, Brnianska 1K,\nTrenčín, pre namietané porušenie ich základného práva na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rešpektovanie\nsúkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\npostupom\n\na uznesením\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nč. k. 11 CoP 202/2016-1687 zo 14. júna 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\na maloletej\n\nmaloletej\nodmieta.\n\nv\n\nBratislave\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 24. augusta\n2016 sa\n, maloletá\n\n,\n\na maloletá\n\n(ďalej aj\n\n„sťažovateľ“, „maloleté sťažovateľky“ alebo spolu „sťažovatelia“), domáhali vydania\nnálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie ich v záhlaví označených základných práv\na slobôd\n\nuznesením\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Bratislave\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nč. k. 11 CoP 202/2016-1687 zo 14. júna 2016 a ktorým by napadnuté rozhodnutie tohto\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n2. Uvedená sťažnosť súvisí so skoršou sťažnosťou maloletých sťažovateliek, o ktorej\nústavný súd rozhodol nálezom č. k. IV. ÚS 100/2014-94 z 23. mája 2014 (ďalej len „nález“)\na vyslovil, že „1. Základné právo\n\n, maloletej\n\na maloletej\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod\nsp. zn. 11 CoP 267/2013 a jeho uznesením z 13. augusta 2013 porušené boli. 2. Uznesenie\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 11 CoP 267/2013 z 13. augusta 2013 zrušuje a vec mu\nvracia na ďalšie konanie“. Ústavný súd dospel k záveru, že „v posudzovanej veci krajský\nsúd pri zisťovaní skutkového stavu nezohľadnil požiadavky vyplývajúce z aktuálnej\njudikatúry ESĽP, ako i požiadavky na dôslednú ochranu práv maloletých a na tomto (podľa\nnázoru ústavného súdu zjavne nedostatočnom) základe formuloval v napadnutom uznesení\nskutkové a právne závery, ktoré sú z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné\na zároveň majú za následok porušenie základného práva sťažovateliek podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru.“\n\n2\n\n3. V zmysle záverov ústavného súdu vyslovených v náleze krajský súd pre účely\ndoplnenia dokazovania uznesením č. k. 11 CoP 265/2014-939 z 24. septembra 2014 zrušil\nuznesenie Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 P 123/2011-669\nz 15. marca 2013. Následne okresný súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru\npsychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých a po\nopätovnom vypočutí rodičov maloletých sťažovateliek, oboznámení sa so stanoviskom\nkolízneho opatrovníka maloletých sťažovateliek, ako aj s primeranými opatreniami\npredloženými sťažovateľom prihliadajúc na zásahu najlepšieho záujmu maloletých detí\ndospel k záveru, že „návrat maloletých detí nie je možné nariadiť, nakoľko vykonaným\ndokazovaním bolo dostatočne preukázané, že návrat do krajiny obvyklého pobytu by obe\nmaloleté deti vystavil riziku vzniku vážnej psychickej ujmy, a to aj napriek vykonaným\nprimeraným opatreniam na zabezpečenie ochrany maloletých detí po ich návrate zo strany\notca maloletých detí, ktoré by za inej dôkaznej situácie zakladali dôvod pre nariadenie\nnávratu podľa čl. 11 ods. 4 Nariadenia Rady (ES č. 2201/2003)“, preto uznesením\nč. k. 1 P 123/2011-1537 z 29. januára 2016 návrat maloletých sťažovateliek na územie\nnenariadil.\n4. Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom namietal,\nže okresný súd „vec nesprávne právne posúdil, jeho rozhodnutie je nepochopiteľné, pretože\nsúd v podstate správne zistil všetky predpoklady na nariadenie návratu detí do\nnapriek tomu arbitrárne a z nepochopiteľných príčin rozhodol, že návrat detí to\nnenariadil...“.\n5. Krajský súd napadnutým uznesením uznesenie okresného súdu ako vecne správne\npodľa v tom čase účinného § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)\npotvrdil. V relevantnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia citujúc „aktuálnu judikatúru\nESĽP“ uviedol, že „s námietkami otca uvedenými v odvolaní sa odvolací súd nestotožnil\ns poukazom na vyslovený právny názor založený na vyhodnotení vykonaného dokazovania\ns prihliadnutím na zohľadnenie najlepšieho záujmu maloletých detí vo vzťahu k čl. 13\nDohovoru a čl. 11 ods. 4 Nariadenia“. Podľa názoru krajského súdu „vo vzťahu k čl. 13\nDohovoru treba uviesť, že obsahuje výnimku zo všeobecnej povinnosti nariadenia návratu...\n\n3\n\nUstálenie hranice medzi bežnou ujmou a ujmou spôsobilou ohroziť dieťa je obtiažna, preto\npri rozhodovaní o tom, či dieťaťu hrozí ujma, a ak áno, či dosahuje intenzitu takého stupňa,\nakú má na mysli čl. 13 písm. d) Dohovoru, je potrebné posudzovať podľa okolností\nkonkrétneho prípadu vyhodnocovaním jednotlivých dôkazov predložených účastníkmi\nv konaní, posudzujúc rad faktorov ako na strane rodičov, tak aj dieťaťa. S poukazom na\nuvedené v danej veci v súčasnej dobe aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné\nneposudzovať vec v širších súvislostiach, a to najmä z pohľadu záujmu maloletých detí\nv tomto kontexte nebrať do úvahy závery súdom ustanovených znalcov z odboru\npsychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých vyslovené najmä v závere\npodaného znaleckého posudku... Pokiaľ ide o čl. 11 ods. 4 Nariadenia a jeho aplikáciu, táto\nje nesporná, rovnako nesporné je, čo odvolací súd osobitne konštatuje, že rozsah\nprimeraných opatrení predložených otcom so zárukou príslušných orgánov\n, ktoré idú dokonca nad rámec čl. 11 ods. 4 Nariadenia. Napriek uvedenému\nodvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v súčasnom psychickom\nprežívaní detí, ktoré trvá už päť rokov by nariadenie návratu do\nvystavilo deti nebezpečenstvu fyzickej alebo duševnej ujmy v zmysle čl. 13 písm. b)\nDohovoru... Pokiaľ súd prvého stupňa v danej veci pri rozhodovaní v širších súvislostiach\nprihliadal na záujem maloletých detí a tento nadradil nad záujem a práva otca, s jeho\nnázorom sa odvolací súd rozhodujúc v roku 2016 stotožnil... Názor detí, ktorý vyslovili,\nvzhľadom na ich vek (10 a 9 rokov) možno považovať za ich názor, aj keď ovplyvnený\nmatkou, s ktorou deti žujú, tak ako to bolo konštatované v znaleckom posudku. Uvedená\nskutočnosť nakoniec vyplýva aj z obsahu a spôsobu vypracovania znaleckého posudku...\nPokiaľ preto súd prvého stupňa pri rozhodovaní prihliadal aj na názor maloletých detí\nprezentovaný pred znalkyňami, postupoval v súlade s čl. 13 Dohovoru.“.\n6. S uvedenými závermi krajského súdu sťažovateľ nesúhlasí a opakujúc identické\nargumenty, aké uplatnil v konaniach pred všeobecnými súdmi, v sťažnosti namieta,\nže nesprávnym právnym posúdením\n\npodmienok nenariadenia\n\nnávratu\n\nmaloletých\n\nsťažovateliek do krajiny obvyklého pobytu podľa Dohovoru o občianskoprávnych\naspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 (ďalej len „Haagsky dohovor“)\na Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní\n\n4\n\na výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,\nktorým sa zrušuje Nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie“),\na nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia v časti týkajúcej sa posúdenia\nexistencie nebezpečenstva hroziacej ujmy maloletým sťažovateľkám a primeraných opatrení\npredložených sťažovateľom na zabezpečenie ochrany maloletých sťažovateliek došlo\nk porušeniu jeho v záhlaví označených základných práv a slobôd. Argumentuje, že „krajský\nsúd sa vo svojom uznesení ani len nepokúsil jasným a presvedčivým spôsobom vysvetliť,\nprečo napriek jednoznačne splneným podmienkam návrat nenariadil. Neobstojí pritom jeho\núvaha vo všeobecnej rovine, že pri svojom rozhodovaní prihliadal na najlepší záujem mal.\ndetí a tento nadradil nad záujem a práva otca. Niet pochýb o tom, že najlepší záujem\ndieťaťa musí byť základným kritériom pri akejkoľvek činnosti súdov alebo orgánov verejnej\nmoci v súvislosti s dieťaťom. V predmetnej veci je sťažovateľ jednoznačne toho názoru,\nže deti na Slovensku v opatere matky trpia.“. Sťažovateľ je presvedčený, že na nepriaznivé\nmeritórne rozhodnutie v tomto prípade malo vplyv aj samotné trvanie napadnutého konania\npred všeobecnými súdmi, počas ktorých maloleté sťažovateľky v dôsledku neoprávneného\nzadržania matkou v Slovenskej republike žili, navštevovali slovenské školy, až sa do tohto\nprostredia prirodzene integrovali. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP) vo veci „H. proti Spojenému\nkráľovstvu, 8. 07. 1987, ods. 90, séria A č. 120“, v ktorom uviedol, že účinné rešpektovanie\nrodinného života si vyžaduje, aby budúce vzťahy medzi rodičmi a deťmi neboli určené len\nna základe plynutia času, k čomu však „v dôsledku neschopnosti slovenských súdov\nza 5 rokov s končenou platnosťou vyriešiť spor o tom, kde majú moje deti žiť, došlo“,\npretože hoci po celý čas pobytu maloletých sťažovateliek v Slovenskej republike robil\nsťažovateľ všetko pre to, aby si s nimi udržal kontakt, ich matka mu v tom bránila.\nII.\n7. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\n\n5\n\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04). V súvislosti s tým ústavný súd opakovane\njudikuje, že pri uplatňovaní tejto právomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného\nsúdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním\nvyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02, II. ÚS 231/04).\n8. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\n\n6\n\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n9. V rámci predbežného prerokovania sťažnosti, ktorou sťažovatelia namietali\nporušenie v záhlaví označených základných práv a slobôd napadnutým uznesením krajského\nsúdu, ústavný súd so zreteľom na argumentáciu uplatnenú sťažovateľom dospel k názoru,\nže nie je opodstatnená.\n10. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu\npatrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných\npráv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo\nochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom\nverejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré\nsú dostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.\nKoncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva\nalebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv\na slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté\ns uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to,\nže orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne\nnestranne, nezávisle a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov\nna dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne\npripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02).\nLen objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní\na rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa\nmusí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu\nna rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré\npreukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich využitia v súlade\ns procesnými predpismi.\n\n7\n\n11. Preskúmaním odôvodnenia napadnutého uznesenia (bod 5) ústavný súd dospel\nk záveru, že krajský súd ústavne akceptovateľným spôsobom reagoval na všetky relevantné\nodvolacie námietky sťažovateľa, jasne, zrozumiteľne a v súlade s judikatúrou v obdobných\nveciach vrátane judikatúry medzinárodných orgánov ochrany práva, predovšetkým ESĽP,\nobjasnil postup aplikácie kritérií na rozhodnutie o nenariadení návratu maloletých\nsťažovateliek do krajiny obvyklého pobytu v súlade s dôrazom na zásadu ich najlepšieho\nzáujmu. K aplikácii týchto kritérií sa ústavný súd podrobne vyjadril už v náleze (bod 2), keď\ns odkazom na rozsudok ESĽP č. 27853/09 z 26. 11. 2013 vo veci X v. Lotyšsko a v ňom\ncitovanú ďalšiu judikatúru uviedol, že dohovor a Haagsky dohovor musia byť\ninterpretované v súlade a bez vzájomného konfliktu, pričom rozhodujúci je najlepší záujem\ndieťaťa, a zdôraznil, že vnútroštátne súdy sú povinné náležite preskúmať celú rodinnú\nsituáciu vrátane tvrdení o „vážnej ujme“, ktorá by dieťaťu v prípade návratu mala hroziť,\na toto preskúmanie musia vnútroštátne súdy aj náležite odôvodniť vo svojich rozhodnutiach.\n12. V súvislosti s cieľom a účelom Haagskeho dohovoru, na ktorý poukazuje\nsťažovateľ, je relevantná aj judikatúra ESĽP, podľa ktorej „návrat dieťaťa nemá byť\nv prípadoch, keď je Haagsky dohovor aplikovateľný, nariadený automaticky alebo\nmechanicky a najlepší záujem dieťaťa musí byť posudzovaný v každom jednotlivom\nprípade a závisí od škály individuálnych okolností, konkrétne od veku a stupňa vyspelosti,\nprítomnosti alebo absencie rodičov, okolia a skúseností. Z procesného hľadiska má národný\norgán konať na základe úplného preskúmania celkovej rodinnej situácie a faktorov\nmateriálnej,\n\nemocionálnej,\n\nzdravotnej,\n\npsychologickej\n\na pod.\n\npovahy“\n\n(rozsudok\n\nč. 41615/07, Neulinger a Shuruk v. Švajčiarsko zo 6. 7. 2010).\n13. Podľa názoru ústavného súdu sa napadnuté uznesenie podrobne zaoberá\nodôvodnením hrozby ujmy v prípade návratu maloletých sťažovateliek do krajiny\nobvyklého pobytu, ktorej existenciu so zreteľom na celkové trvanie súdneho konania\nkrajský súd vyhodnotil v širších súvislostiach vychádzajúc pritom zo záverov znaleckého\nposudku, ktoré „znalkyne založili na základe pohovorov s deťmi, ich psychologického\nvyšetrenia, rozhovorov s rodičmi, pozorovania rodičov a detí vo vzájomných interakciách“.\nKrajský súd vo svojom rozhodnutí jednoznačne konštatoval, že rozsah primeraných opatrení\n\n8\n\npredložených sťažovateľom so zárukou príslušných orgánov\n\nide nad\n\nrámec čl. 11 ods. 4 nariadenia, avšak súčasné psychické prežívanie maloletých\nsťažovateliek by ich v prípade nariadenia návratu do\n\nvystavilo\n\nnebezpečenstvu fyzickej alebo duševnej ujmy v zmysle čl. 13 písm. b) Haagskeho\ndohovoru.\n14. Z judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 60/04) vyplýva, že pod právom na\nspravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu k vykonávaniu\ndokazovania treba rozumieť, že účastníkovi konania musí byť poskytnutá možnosť podieľať\nsa zákonom ustanoveným spôsobom na dokazovaní, čo znamená dôkazy navrhovať, byť\nprítomný na vykonávaní dokazovania (§ 122 ods. 1 OSP) vrátane práva klásť účastníkom\notázky (§ 126 ods. 3 OSP) a k navrhovaným a už vykonávaným dôkazom sa vyjadrovať\n(§ 123 a § 129 ods. OSP). Do obsahu tohto práva však nepatrí právo účastníka konania\n(dotknutej osoby) vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (m. m.\nI. ÚS 97/97), ani domáhať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 251/03). Právo na súdnu ochranu nemôže byť porušené tým, že všeobecný súd\nvysloví svoj právny názor, rozhodne na jeho základe a svoje rozhodnutie náležite odôvodní\n(II. ÚS 77/06).\n15. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti stabilne uvádza, že z princípu\nnezávislosti súdov podľa čl. 144 ods. 1 ústavy vyplýva tiež zásada voľného hodnotenia\ndôkazov (I. ÚS 67/06). Pokiaľ všeobecné súdy uvedené ústavné garancie rešpektujú (teda\nnajmä čl. 46 až čl. 50 ústavy), ústavný súd nie je oprávnený znovu „hodnotiť“ hodnotenia\ndôkazov všeobecnými súdmi, a to dokonca ani vtedy, keby sa s hodnotením sám\nnestotožňoval (II. ÚS 593/2011).\n16. Vychádzajúc z uvedeného nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať\nnapadnuté uznesenie krajského súdu za neodôvodnené ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by\nbolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v relevantnej právnej norme, resp.\n\n9\n\npopierajú jej podstatu, zmysel a účel, preto sťažnosť v časti týkajúcej sa námietky porušenia\nzákladného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n17. Keďže v napadnutom uznesení krajský súd komplexne posúdil skutkové\nokolnosti prípadu, ako aj rozhodujúce skutočnosti pre legitímnosť zásahu do základného\npráva sťažovateľov na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného\na rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a práva na rešpektovanie súkromného\na rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, rešpektujúc pritom nielen ústavnoprocesné\nprincípy garantujúce právo účastníka konania na spravodlivý súdny proces, ale aj zásadu\nnajlepšieho záujmu maloletých detí, ústavný súd z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť aj v tejto v časti.\n18. Čo sa týka námietky porušenia základného práva sťažovateľov na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie ich\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom krajského\nsúdu, ústavný súd konštatuje, že v danom prípade neexistuje reálna možnosť vyslovenia ich\nporušenia, pretože vzhľadom na právoplatné skončenie napadnutého konania pred podaním\nsťažnosti ústavnému súdu by konanie o takejto sťažnosti nebolo spôsobilé naplniť účel\nochrany, ktorý ústavný súd vo vzťahu k označeným právam poskytuje (m. m. I. ÚS 6/03,\nrozsudok ESĽP vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike č. 16970/05\nz 3. 3. 2009). Z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti preto podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde sťažnosť aj v tejto časti odmietol.\n19. Ústavný súd zároveň právneho zástupcu sťažovateľov upozorňuje, že k sťažnosti\nnepripojil žiaden právne relevantný doklad, z ktorého by vyplynulo, že ho maloleté\nsťažovateľky prostredníctvom zákonného zástupcu, resp. ich kolízny opatrovník, na podanie\ntejto sťažnosti splnomocnili (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n\n10\n\n20. Uplatnenie právomocí ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí\nnávrhu na začatie konania stanovených v § 20 a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.\nVšeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti týkajúce sa\nformy návrhu, ako aj jeho obsahu (III. ÚS 349/2015). Nedostatky zákonom predpísaných\nnáležitostí návrhov na začatie konania ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej\npovinnosti, keďže na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní\npred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný\nsúd tieto nedostatky posudzuje (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010,\nIV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010,\nIII. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,\nIV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010, I. ÚS 57/2015, I. ÚS 337/2015).\n21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľov nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené\nvyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. novembra 2016\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "maloletý-záujem dieťaťa", "maloletý-obvyklý pobyt", "rozhodnutie-odôvodnenie", "dokazovanie-dokazovanie v konaní pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dfba348e-bb74-4b24-a684-954fbb53ed14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.337.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 337/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 337/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.337.2015.1"}, {"guid": "ussr:8165fc0a-4148-4108-b0ab-ad5ab78dc1c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.349.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 349/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 349/2015 z 30. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-30", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.349.2015.1"}, {"guid": "ussr:aa9dfb41-12c7-48c4-991c-a2a36e89e829", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.57.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 57/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/2015 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.57.2015.1"}, {"guid": "ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/2014 z 23. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-23", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1"}, {"guid": "ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 593/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 593/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f"}, {"guid": "ussr:a38faee3-ecd2-4726-beda-8b016c431411", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 399/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 399/2010 z 28. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-28", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a38faee3-ecd2-4726-beda-8b016c431411"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:b62aa6f5-0f39-420c-bcb9-b3f355f6f4f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/2010 z 9. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-09", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b62aa6f5-0f39-420c-bcb9-b3f355f6f4f1"}, {"guid": "ussr:e80d118e-4d17-44ab-a07a-4727ca5002a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 267/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 267/2010 z 7. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-07", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e80d118e-4d17-44ab-a07a-4727ca5002a8"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:cfe89e7d-85b4-4415-81da-1c088610cee9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 262/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 262/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cfe89e7d-85b4-4415-81da-1c088610cee9"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:8b6763d0-b49d-4be8-8325-ab4bf1e655ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 210/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 210/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b6763d0-b49d-4be8-8325-ab4bf1e655ca"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:609a7913-e60e-43ff-85dc-6fffb0c0e06a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 77/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609a7913-e60e-43ff-85dc-6fffb0c0e06a"}, {"guid": "ussr:169a749c-a33e-4f25-bf1f-ab1ba61c185d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 67/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/06 z 8. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-08", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:169a749c-a33e-4f25-bf1f-ab1ba61c185d"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}], "citovane_v": []}