{"guid": "ussr:97bbcf40-0f65-4ef5-bc76-893148138c15", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.83.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 83/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 83/2017 z 14. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. februára 2017, sp. zn. III. ÚS 83/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.83.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-02-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/97bbcf40-0f65-4ef5-bc76-893148138c15", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.83.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.83.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.83.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 83/2017-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, toho času v Ústave na výkon väzby Leopoldov, zastúpeného spoločnosťou\nVESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., Ševčenkova 5, Bratislava, v mene\nktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Júlia Vestenická, vo veci namietaného porušenia\njeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní\nvedenom\n\npod\n\nsp.\n\nzn.\n\nTp\n\n43/2016\n\no jeho\n\nžiadosti\n\no prepustenie\n\nz väzby\n\npodanej 29. septembra 2016 a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3 Tpo 91/2016\nz 22. novembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\ntoho času v Ústave na výkon väzby Leopoldov (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\nspoločnosťou VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., Ševčenkova 5,\nBratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Júlia Vestenická, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na slobodu a bezpečnosť podľa\nčl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. Tp 43/2016 o jeho žiadosti o prepustenie z väzby\npodanej 29. septembra 2016 a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 3 Tpo 91/2016 z 22. novembra 2016.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že voči sťažovateľovi je vykonávané\nväzobné trestné stíhanie pre zločiny obmedzovania osobnej slobody podľa ustanovení § 183\nods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a vydierania podľa ustanovení § 189 ods. 1 a ods. 2\npísm. a) Trestného zákona.\nSťažovateľ bol vzatý do väzby uznesením okresného súdu sp. zn. Tp 43/2016\nzo 14. augusta 2016 z dôvodov podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b) a c) zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“), pričom podľa ustanovenia § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nebola väzba\nsťažovateľa nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka.\nSťažovateľ podal 29. septembra 2016 žiadosť o prepustenie z väzby, o ktorej\nrozhodol okresný súd uznesením sp. zn. Tp 43/2016 z 2. novembra 2016 tak, že ju podľa\nustanovenia § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietol, podľa ustanovenia § 80 ods. 1\npísm. b) Trestného poriadku neprijal písomný sľub sťažovateľa a podľa § 80 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku nenahradil väzbu sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného\núradníka. O sťažnosti sťažovateľa podanej proti označenému prvostupňovému rozhodnutiu\nrozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 3 Tpo 91/2016 z 22. novembra 2016, ktorým ju\npodľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.\n\n2\n\nV sťažnosti adresovanej ústavnému súdu sťažovateľ namieta, že postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 43/2016 o jeho žiadosti o prepustenie z väzby\npodanej 29. septembra 2016 bola porušená požiadavka urýchleného rozhodovania\no zákonnosti pozbavenia jeho osobnej slobody. Sťažovateľ na tomto mieste argumentuje, že\npredmetnú žiadosť podal 29. septembra 2016, pričom okresný súd pristúpil k rozhodnutiu\no nej až po uplynutí 34 kalendárnych dní a samotné vyhotovené uznesenie mu doručil\n21. novembra 2016. Sťažovateľ tvrdí, že „celková dĺžka konania od podania predmetnej\nžiadosti po jej rozhodnutie, presiahla na okresnom súde dobu 47 dní“.\nĎalej sťažovateľ namieta, že konajúce súdy sa v odôvodnení svojich rozhodnutí\nnevysporiadali s jeho námietkami o nedôvodnosti ďalšieho trvania jeho väzby a že\nod začiatku jeho vzatia do väzby „súd paušálne zakotvil dôvody väzby, ktoré opakovane\nuvádza v každom jednom rozhodnutí“. Sťažovateľ na tomto mieste tvrdí, že v jeho prípade\nzákonné dôvody väzby nie sú naplnené, keďže v príslušných zákonných ustanoveniach\nTrestného poriadku zakotvené dôvodné obavy [§ 71 ods. 1 písm. b) a c) ] „objektívne\nnehrozia a nie sú prítomné“.\nPodľa sťažovateľa sa krajský súd vo svojom uznesení, ktorého neústavnosť\na nekonformnosť s príslušnými článkami ústavy a dohovoru namieta, nezaoberal a ani\nnevysporiadal s jeho sťažnostnými námietkami o nezákonnosti a neústavnosti ďalšieho\ntrvania jeho väzby. Argumentom, ktorý sťažovateľ ústavnému súdu na tomto mieste\nponúka, je jeho tvrdenie, že krajský súd rozhodoval o ním podanej sťažnosti „absolútne\nnezodpovedne“, keďže o nej rozhodol „v podstate okamžite, bez toho, aby sa mal možnosť\ns vecou riadne oboznámiť“, pretože sťažnosť sťažovateľa bola krajskému súdu doručená\n21. novembra 2016 a rozhodnuté o nej bolo už 22. novembra 2016. Sťažovateľ sa\nna základe uvedeného domnieva, že sa krajský súd jeho sťažnosťou „vôbec nezaoberal“.\nPorušenie svojich označených práv vidí sťažovateľ aj v skutočnosti, že mu napriek\nním náležite prezentovanej požiadavke nebolo počas väzobného výsluchu na okresnom súde\nzabezpečené tlmočenie z jeho materinského jazyka (arménskeho jazyka), keďže podľa\nvlastného vyjadrenia ovláda síce hovorovo český jazyk, avšak jeho znalosť českého jazyka\nnie je na takej úrovni, aby bol schopný porozumieť odborným termínom z právnej oblasti.\n\n3\n\nNa základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\nrozhodol o jeho sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva\nzaručeného čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a jeho práva zaručeného čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru\npostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 43/2016 o jeho žiadosti\no prepustenie z väzby podanej 29. septembra 2016 a uznesením krajského súdu\nsp. zn. 3 Tpo 91/2016 z 22. novembra 2016, označené uznesenie krajského súdu zrušil a vec\nvrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal mu právo na náhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta porušenie svojho\nzákladného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva na slobodu\na bezpečnosť zaručeného čl. 5 ods. 1a 4 dohovoru.\n\n4\n\nPorušenie označených práv odôvodňuje sťažovateľ v prvom rade porušením\npožiadavky urýchleného rozhodovania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby\nv prvostupňovom konaní. Sťažovateľ ďalej argumentuje arbitrárnosťou rozhodovania\no zákonnosti ďalšieho trvania jeho väzby, keď podľa jeho názoru rozhodnutia konajúcich\nsúdov, resp. namietané uznesenie krajského súdu v spojení s dôvodmi prvostupňového\nrozhodnutia neobsahujú náležitú odpoveď na predložené sťažnostné námietky. Napokon\nsťažovateľ predostiera tvrdenie o porušení jeho „práva na tlmočníka“.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právo na osobnú slobodu je\ngarantované čl. 17 ods. 5 ústavy a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného iniciovať\nkonanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenie\nobvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu\nnevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie sa môže v zákonom\nurčených\n\nprípadoch\n\npodmieniť\n\nzárukou.\n\nObsah označeného\n\nustanovenia\n\nústavy\n\nkorešponduje právam vyplývajúcim z čl. 5 ods. 4 dohovoru (napr. III. ÚS 7/00,\nIII. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05, III. ÚS 424/08).\nSúdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky (okrem\niného) na rýchlosť tohto preskúmania. Rovnako to platí aj v prípade osobitného typu\nväzobného konania, predmetom ktorého je preskúmanie žiadosti o prepustenie z väzby.\nÚstavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou (v rámci ktorej sa\nzaoberal požiadavkou urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby aj\nz hľadiska čl. 5 ods. 4 dohovoru) uviedol, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek\nneodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa všetkých okolností prípadu. V zásade\nvšak požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle\nčl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, resp. čl. 5 ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace,\nale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania\npresahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne\n(III. ÚS 255/03).\n\n5\n\nZ\n\nobsahu\n\npríloh\n\nsťažnosti,\n\nktoré\n\nsťažovateľ\n\nústavnému\n\nsúdu\n\npredložil,\n\nvyplýva, že sťažovateľ podal žiadosť o prepustenie z väzby na poštovú prepravu\n29. septembra 2016, pričom ju adresoval Krajskej prokuratúre v Trnave, ktorej bola\ndoručená 30. septembra 2016.\nPredmetná žiadosť bola okresnému súdu predložená zo strany Okresnej prokuratúry\nDunajská Streda 12. októbra 2016 (pozri str. 2 tretí odsek uznesenia okresného súdu sp. zn.\nTp 43/2016 z 2. novembra 2016), ktorá žiadosti sťažovateľa nevyhovela s odôvodnením, že\nzákonné dôvody pre väzbu sťažovateľa podľa jej názoru stále trvajú.\nOkresný súd vykonal 2. novembra 2016 výsluch sťažovateľa a v ten istý deň\nuznesením sp. zn. Tp 43/2016 žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu\nzamietol. Okresný súd rozhodol o žiadosti sťažovateľa po vykonaní výsluchu, teda\nv prítomnosti sťažovateľa a jeho obhajcu, ktorí súčasne v uvedený deň napadli rozhodnutie\nokresného súdu sťažnosťou. S výsledkom preskúmania jeho žiadosti bol teda sťažovateľ\noboznámený 2. novembra 2016.\nZ uvedených skutočností vyplýva, že okresný súd, proti ktorému námietky sťažnosti\nsťažovateľa smerujú, disponoval podkladmi pre rozhodnutie, predovšetkým žiadosťou\nsťažovateľa o prepustenie z väzby od 12. októbra 2016 a od tohto dátumu bolo v jeho\nreálnej dispozícii zaoberať sa posúdením zákonnosti ďalšieho trvania väzby sťažovateľa.\nO žiadosti sťažovateľa rozhodol okresný súd 2. novembra 2016 v prítomnosti sťažovateľa\na jeho obhajcu, ktorí riadne oboznámení s výsledkom preskúmania reagovali podaním\nsťažnosti proti predmetnému rozhodnutiu. Okresný súd teda rozhodol s odstupom 22 dní\nod momentu objektívnej možnosti zaoberania sa predmetnou žiadosťou.\nV zmysle citovanej judikatúry je doba 22 dní z hľadiska záruk poskytovaných čl. 17\nods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namieta,\nštandardne akceptovateľná, keďže nepresahuje lehotu jedného kalendárneho mesiaca.\nOznačená námietka sťažovateľa o porušení požiadavky urýchleného rozhodovania\no zákonnosti trvania väzby v zmysle záruk vyplývajúcich z označených článkov ústavy\na dohovoru sa preto javí ako zjavne neopodstatnená.\n\n6\n\nKrajský súd, ktorý zamietol sťažnosť sťažovateľa podanú voči prvostupňovému\nuzneseniu okresného súdu, svoje rozhodnutie odôvodnil takto:\n„Po rozhodnutí o vzatí obvineného\n\nako aj ostatných\n\nspoluobvinených do väzby boli dňa 23.08.2016 vypočutí svedkovia\n, dňa 12.09.2016 svedkovia\ndňa 22.09.2016 svedok\n\n,\n\n,\n\na\n\n,\n\n, na základe uznesenia vyšetrovateľa zo dňa\n\n18.08.2016 o pribratí znalca bol dna 13.09.2016 vo veci podaný znalecký posudok znalcom\nz odboru súdneho lekárstva\n\nk zraneniam poškodeného\n\n. Z uvedeného vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní postupujú v súčasnej\ndobe vo veci plynule a bez prieťahov.\nZ doposiaľ zadokumentovaných dôkazov naďalej vyplývajú dôvody na podozrenie,\nže sa stal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, ako aj dôvody na podozrenie, že tohto\nskutku sa dopustil resp. na ňom participoval aj obvinený\n\n. V danom štádiu\n\nkonania nemožno akceptovať obranu obvineného, že v kritickom čase pricestoval\nna Slovensko len ako turista a že nemá so stíhanou trestnou činnosťou nič spoločné. V\ntomto smere je potrebné poukázať na to, že obvinený\n\npricestoval na\n\nSlovensko s ostatnými spoluobvinenými do hotela\n\n, kde sa\n\nmal stať skutok, jeho konanie nenasvedčuje turistickým aktivitám. Spolu s ostatnými\nspoluobvinenými bol zadržaný na čerpacej stanici (odkiaľ obvinený\n\nušiel\n\npred zadržaním) a to po odchode s hotela do Bratislavy, na ktorú cestu mali prinútiť aj\npoškodeného\n\na\n\n. Z jednotlivých svedeckých výpovedí\n\nvyplýva záujem obvineného\n\nvymôcť od poškodeného\n\nsumu 100.000 Eur, za dlžníka\n\n, s ktorým ho v minulosti zoznámil práve\n\npoškodený. Výpovedi poškodeného korešponduje aj svedecká výpoveď\n, ktorý na základe nim pozorovaného netradičného konania návštevníkov hotela\n(obvinených) a následného správania sa poškodených a ich predčasného odchodu\nz rezervovaného pobytu v hoteli, sa rozhodol vec oznámiť polícii. Z vykonaného\ndokazovania je preukázané, že kritického dňa pricestovali do hotela\nobvinení spoločne na dvoch vozidlách zn. mercedes a spoločne aj odchádzali. Rovnako,\njednotlivé dôkazy poukazujú na to, že sa jednalo o skupinu osôb, ktoré sprevádzali\n, a ktoré sa riadili jeho pokynmi.\n\n7\n\nPri skúmaní existencie dôvodov väzby krajský súd dospel k záveru, že dôvody väzby\nv zmysle § 71 odsek 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku trvajú aj v súčasnej dobe\nv nezmenenej podobe. Naďalej je dôvodná obava, že v prípade prepustenia z väzby\nna slobodu by sa mohol obvinený\n\nkontaktovať s obvineným\n\n, ktorý je na úteku, a spoločne mariť dokazovanie skutočností významných\npre trestné konanie, ako aj dôvodná obava, že by pokračoval v páchaní trestnej činnosti\nv snahe vymôcť údajný dlh od\nkontaktoch s\n\n, ktorý svedok má, po predchádzajúcich\na jeho ľudmi, na základe spôsobu akým s nim\n\nzaobchádzali, z nich strach.\nZa daného skutkového stavu krajský súd zastáva názor, že v tomto štádiu trestného\nkonania nie je možné nahradiť väzbu obvineného žiadnym z alternatívnych inštitútov\nv zmysle § 80 odsek 1 Trestného poriadku. Ani prijatie písomného sľubu obvineného ani\nnahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nepovažuje\nv prejednávanej veci za také inštitúty, ktoré by boli spôsobilé obvinenému účinne zabrániť\nv správaní, ktoré odôvodňuje väzobný dôvod v zmysle § 71 odsek 1 písm. b/, písm. c/\nTrestného poriadku.\nPretože krajský súd nezistil žiadny dôvod na zrušenie resp. zmenu napadnutého\nuznesenia, sťažnosť obvineného ako nedôvodnú zamietol.“\nSťažovateľ sa domnieva, že vo vzťahu k jeho sťažnostným námietkam neposkytol\nkrajský súd v druhom stupni rozhodovania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby náležitú\nodpoveď, keďže sa ním podanou sťažnosťou podľa sťažovateľa nezaoberal, pretože ju\nvybavil podľa jeho názoru s veľmi krátkym časovým odstupom od jej predloženia.\nTento argument sťažovateľa v kontexte požiadavky urýchlenosti väzobného\nrozhodovania, ktorej sa sťažovateľ v súvislosti s prvostupňovým rozhodnutím sám domáha,\nvyznieva až absurdne a ústavný súd na tomto mieste len stroho konštatuje, že kvalitu\nodôvodnenia rozhodnutia zásadne neposudzuje podľa doby, ktorá uplynula od predloženia\nsťažnosti až do rozhodnutia o nej, ale za relevantný parameter považuje obsah odôvodnenia.\nÚstavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné\n\n8\n\nsúdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z čl. 127 ods. 1 ústavy,\npodľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nako aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy).\nÚstavný súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu\nvo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\ntak môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04).\nÚstavný súd teda zdôrazňuje, že pri posúdení namietaného rozhodnutia krajského\nsúdu jeho úlohou nebolo preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré\nkrajský súd oprel svoje rozhodnutie, resp. odpovedať na otázku, či malo, resp. nemalo byť\nžiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby vyhovené. Úloha ústavného súdu sa v danom\nprípade obmedzila na posúdenie otázky, či sa krajský súd s právne relevantnou\nargumentáciou sťažovateľa (prezentovanou v uplatnenej sťažnosti) vysporiadal adekvátne\na preskúmateľne a či je tak odôvodnenie jeho rozhodnutia ústavnoprávne akceptovateľné.\nOpierajúc sa o tieto východiská posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\nPri preskúmaní napadnutého rozhodnutia okresného súdu posudzoval krajský súd\nsplnenie jednak formálnych, ako aj materiálnych podmienok väzby.\nV\n\nintenciách\n\nnámietok\n\nsťažovateľa\n\nobsiahnutých\n\nv\n\nsťažnosti\n\npodanej\n\nproti prvostupňovému uzneseniu okresného súdu krajský súd k splneniu hmotnoprávnych\npredpokladov väzby, a síce že zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že skutok, pre ktorý\nje trestné stíhanie vedené, bol spáchaný, má znaky trestného činu a existuje dôvodné\n9\n\npodozrenie, že ho spáchal sťažovateľ (v spolupáchateľstve), poukázal na vykonané\ndokazovanie\n\n(výpovede\n\nšpecifikovaných\n\nsvedkov,\n\nznalecký\n\nposudok,\n\npotvrdenie\n\nrelevantnej svedeckej výpovede poškodeného výpoveďou iného priameho svedka), ktorého\nvýsledky podľa názoru krajského súdu prezentujú dôkaznú situáciu v rozsahu\npodporujúcom splnenie tohto aspektu materiálnych podmienok väzby.\nV rámci posúdenia splnenia ďalšieho z aspektov hmotnoprávnych podmienok väzby\npoukázal na skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru u sťažovateľa opodstatňujú dôvodnú\nobavu z marenia vyšetrovania a z pokračovania v trestnej činnosti. Krajský súd tu poukázal\nna možnosť kontaktu s jedným zo spoluobvinených páchateľov, ktorý sa útekom vyhýba\ntrestnému stíhaniu, ako aj na osobitné okolnosti vyšetrovanej trestnej činnosti,\na to na organizovaný charakter trestnej činnosti a jej násilný charakter namierený voči osobe\nsvedka poškodeného, ktorého svedeckú spôsobilosť by mohol pobyt sťažovateľa na slobode\nprirodzene ohroziť.\nKrajský súd poukázal aj na priebeh vlastného vyšetrovania, ktorého jednotlivé\nvykonané úkony potvrdzujú podľa jeho názoru plynulosť postupu orgánov činných\nv trestnom konaní.\nÚstavný súd konštatuje, že právne závery krajského súdu opierajúce sa o aplikáciu\nrelevantnej právnej úpravy korešpondujú so skutkovými zisteniami a že tieto zistenia nie sú\nvýsledkom svojvôle, ale komplexného zhodnotenia všetkých skutkových okolností\nvýznamných pre rozhodovanie o väzobnej otázke. Ústavný súd je toho názoru, že krajský\nsúd v odôvodnení svojho rozhodnutia na relevantné otázky formulované sťažovateľom\nv uplatnenej sťažnosti poskytol zrozumiteľnú a náležitú odpoveď.\nObsah odôvodnenia uznesenia krajského súdu tak svedčí o opaku sťažovateľových\ntvrdení, a síce o tom, že sa krajský súd posúdením dôvodnosti ďalšieho trvania väzby\nsťažovateľa náležite zaoberal a s námietkami sťažovateľa predostretými v podanej sťažnosti\naj primerane vysporiadal.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd aj označenú námietku sťažovateľa kvalifikuje\nako zjavne neopodstatnenú.\n\n10\n\nSťažovateľ postupu pri preskúmaní jeho žiadosti o prepustenie z väzby tiež vytýka,\nže mu nebolo napriek jeho výslovnej žiadosti zabezpečené tlmočenie do jeho materinského\njazyka, keďže podľa svojho vyjadrenia neovláda úradný jazyk, v ktorom bolo konanie\nvedené, resp. príbuzný český jazyk v takom rozsahu, aby porozumel aj zložitejším právnym\nformuláciám.\nÚstavný súd upriamuje pozornosť na relevantnú judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorej je obsah a rozsah práva obsiahnutého\nv čl. 5 ods. 2 dohovoru [ktoré je potenciálne aplikovateľné pre argumentačnú situáciu\nprezentovanú sťažovateľom a ktoré ústavný súd pri vymedzení predmetu konania zohľadnil,\naj keď ho sťažovateľ presne nešpecifikoval] limitovaný požiadavkou spravodlivého\nprocesu, kde sa právo na bezplatnú pomoc tlmočníka neuplatňuje automaticky, teda len\nvyhlásením účastníka konania, že neovláda úradný jazyk, v ktorom sa konanie vedie,\npričom dôkazné bremeno o jazykovej indispozícii zaťažuje účastníka konania a vnútroštátny\norgán je oprávnený rozhodnúť, či je alebo nie je toto vyhlásenie opodstatnené (obdobne\npozri prípad K. proti Francúzsku, rozhodnutie ESĽP o sťažnosti č. 10210/82).\nKrajský súd v odôvodnení namietaného uznesenia k požiadavke sťažovateľa\nna pomoc tlmočníka stručne poznamenal nasledovné: „Vo vzťahu k sťažnostnej námietke\nobvineného, že v konaní, ktoré predchádzalo jeho vzatiu do väzby, mu bolo upreté právo\nna prítomnosť tlmočníka, krajský súd poukazuje na svoje vyššie uvedené rozhodnutie,\nktorým sa totožnou námietkou zaoberal pri rozhodovaní o sťažnosti obvineného proti\nuzneseniu o vzatí do väzby. Na vyslovenom právnom názore krajský súd zotrváva\naj v súčasnej dobe, preto v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie svojho uznesenia\nzo dňa 18. 08. 2016 bez potreby tieto dôvody v nezmenenej podobe opakovať.“\nZ uvedenej judikatúry ESĽP, ktorú ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti\nštandardne zohľadňuje (pozri napr. III. ÚS 568/2013), vyplýva, že nárok na pomoc\ntlmočníka nie je automatický, teda nezávisí len od vyhlásenia obvineného (účastníka\nkonania), ale je podmienený preukázaním jazykovej indispozície.\n\n11\n\nZo skutočností uvedených v odôvodnení uznesenia krajského súdu vyplýva, že\nsťažovateľ svoju požiadavku na pomoc tlmočníka predniesol už v počiatočnom štádiu\nväzby, keď bola vyhodnotená konajúcimi súdmi ako neopodstatnená.\nTo, že predmetné rozhodnutie krajského súdu, ktorým nevyhovel požiadavke\nsťažovateľa na tlmočníka, je nekonformné s dotknutým ustanovením čl. 5 dohovoru,\nsťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu nijako nezdôvodnil konkrétnymi\nskutočnosťami,\n\nkópiu\n\npredmetného\n\nrozhodnutia\n\nk ústavnej sťažnosti\n\nnepriložil,\n\nneoboznámil ústavný súd s jeho obsahom a ani s vlastnou argumentáciou osvedčujúcou\nv kontexte dôvodov tohto rozhodnutia nárok sťažovateľa (inými slovami, sťažovateľ\nneformuloval relevantné argumenty o takej jazykovej indispozícii, ktorá by pridelenie\ntlmočníka opodstatňovala).\nVzhľadom na uvedené kvalifikuje ústavný súd sťažovateľom formulovanú\npredmetnú námietku ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v zmysle\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde posúdil v celku ako zjavne neopodstatnenú.\nÚstavný súd vzhľadom na svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. februára 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-kolúzna", "väzba-nahradenie väzby", "väzba-preventívna", "väzba-dôvody väzby", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "trestné konanie-práva obvineného v trestnom konaní", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "tlmočník, prekladateľ"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:279b9cc6-04d0-4099-a1f0-114c2fbc6b8d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 568/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 568/2013 z 19. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279b9cc6-04d0-4099-a1f0-114c2fbc6b8d"}, {"guid": "ussr:5292418c-ac84-4638-828a-82c24530db6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 424/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 424/08 z 2. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-02", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5292418c-ac84-4638-828a-82c24530db6e"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:852c1b01-14cd-41c7-971e-b8c374c6ff34", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.328.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 328/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 328/2019 z 7. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.328.2019.1"}]}