{"guid": "ussr:b3daee8c-52e3-4a9e-ab39-48e875d27536", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.829.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 829/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 829/2016 z 29. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. novembra 2016, sp. zn. III. ÚS 829/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.829.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b3daee8c-52e3-4a9e-ab39-48e875d27536", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.829.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.829.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.829.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 829/2016-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. novembra\n2016 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Skanska SK a. s., Krajná 29,\nBratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Valko Marián & partners, s. r. o.,\nPorubského 2, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Marián Valko, pre\nnamietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I č. k.\n30 R 1/2015-519 z 1. apríla 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Skanska SK a. s.\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 31. mája 2016\nsa obchodná spoločnosť Skanska SK a. s., Krajná 29, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“),\n\ndomáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej v záhlaví\noznačených základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len\n„okresný súd“) č. k. 30 R 1/2015-519 z 1. apríla 2016 a ktorým by napadnuté uznesenie\nzrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka zároveň navrhla, aby\nústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia, pretože je „nezákonné, svojou\npovahou protiústavné a neposkytujúce ochranu právam účastníkov reštrukturalizácie“.\n2. Napadnuté uznesenie bolo vydané v rámci konania vedeného okresným súdom pod\nsp. zn. 30 R 1/2015, v ktorom uznesením č. k. 30 R 1/2015-254 z 3. augusta 2015 povolil\nreštrukturalizáciu obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len „dlžník“), ustanovil správcu a vyzval veriteľov, aby si\nspôsobom určeným zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o konkurze“)\nprihlásili svoje pohľadávky voči dlžníkovi. V zmysle § 146 a nasl. zákona o konkurze bol\nna schvaľovacej schôdzi konanej 11. marca 2016 prijatý reštrukturalizačný plán upravujúci\nrozsah a spôsob uspokojenia účastníkov plánu, t. j. veriteľov prihlásených pohľadávok,\nmedzi ktorých patrila aj sťažovateľka, ktorá ako jediná z nezabezpečených nepodmienených\nveriteľov 2. skupiny hlasovala proti jeho prijatiu. Na základe návrhu dlžníka zo 17. marca\n2016 okresný súd napadnutým uznesením nahradil súhlas sťažovateľky s prijatím\nreštrukturalizačného plánu dlžníka, reštrukturalizačný plán potvrdil a reštrukturalizáciu\nukončil.\n3. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že o zamietnutie uvedeného\nnávrhu dlžníka, ako aj o zamietnutie reštrukturalizačného plánu požiadala sťažovateľka\npodaním doručeným okresnému súdu z 18. marca 2016, ktoré odôvodnila tým, že:\n- pri príprave reštrukturalizačného plánu dlžník ani správca žiadnym spôsobom\nnespolupracovali s členmi veriteľského výboru a sťažovateľku ako člena tohto výboru ani\nraz nekontaktovali, čím porušili § 134 ods. 2 a 3 zákona o konkurze;\n- predkladateľ reštrukturalizačného plánu účelovo a neodôvodnene vytvoril zákonom\nnepoznanú skupinu nezabezpečených podmienených veriteľov, ktorých celková výška\nzistených pohľadávok je v porovnaní so sumou všetkých v reštrukturalizácii zistených\n\n2\n\npohľadávok marginálna, čím porušil § 135 ods. 1 písm. a) v spojení s § 137 ods. 2 zákona\no konkurze;\n- predkladateľ reštrukturalizačného plánu priznaním hlasovacieho práva veriteľom,\nktorí v zmysle zákona o konkurze nie sú oprávnení hlasovať na schvaľovacej schôdzi,\nzasiahol do práv veriteľov, ktorým citovaný zákon hlasovacie právo priznáva, a teda\nhlasovanie schvaľovacej schôdze bolo nezákonné;\n- reštrukturalizačný plán, resp. jeho prílohy neobsahujú žiadny podklad, ktorý by\nakýmkoľvek spôsobom dával odpoveď na otázku, na základe čoho jeho predkladateľ dospel\nk záverom o výške uspokojenia veriteľov dlžníka v prípadnom konkurze. Tým, že\nreštrukturalizačný plán na viacerých miestach odkazuje na dokument označený ako\n„Valuation Report on Multipurpose project\n\n“, ktorý nie je\n\nvyhotovený v štátnom jazyku, nespĺňa ani požiadavku základnej zrozumiteľnosti, a to najmä\npokiaľ ide o porovnanie miery uspokojenia každej zo štyroch skupín veriteľov v konkurze,\nresp. v reštrukturalizácii;\n- všetky uvedené skutočnosti viedli sťažovateľku k podaniu trestného oznámenia, na\nzáklade ktorého bolo orgánmi činnými v trestom konaní začaté trestné stíhanie pre zločin\nzvýhodňovania veriteľa podľa Trestného zákona.\n4. Po vykonaní dokazovania viacerými listinnými dôkazmi však okresný súd\ns poukazom na účel reštrukturalizačného konania dospel k záveru, že „neboli podstatným\nspôsobom porušené ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii týkajúce sa\nnáležitosti reštrukturalizačného plánu, postupe pri jeho príprave, hlasovaní o tomto pláne\na ani iné ustanovenia týkajúce sa reštrukturalizačného plánu spôsobom, ktorý by mal\nnepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov reštrukturalizačného plánu, nebolo súdom\nzistené, že by prijatie tohto plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím\nosobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, ani to, že by bol reštrukturalizačný plán\nv podstatnom rozpore so spoločnými záujmami veriteľov“.\n5. S uvedenými závermi okresného súdu sťažovateľka nesúhlasí a opakujúc identické\nargumenty, aké uplatnila už v konaní pred týmto súdom, v sťažnosti vyjadruje presvedčenie,\nže napadnutým uznesením došlo k porušeniu jej v záhlaví označených základných práv\n\n3\n\na slobôd, keďže „je postavené na odôvodnení, ktoré popiera účel a význam príslušných\nustanovení zákon o konkurze a je v extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti, pričom\nuznesenie je nutné pre jeho ústavne nekonformný výklad považovať za arbitrárne“,\na okresný súd ním „neodôvodnene na neprimerane uprednostnil... iného účastníka\nreštrukturalizačného konania – dlžníka ako predkladateľa plánu“. Sťažovateľka zároveň\nvznáša výhrady voči dokazovaniu vykonanému okresným súdom, pretože podľa jej názoru\n„súčet počtu hlasov jednotlivých veriteľov skupiny nezabezpečených nepodmienených\nveriteľov nie je totožný s celkovým počtom hlasov veriteľov v tejto skupine, pričom rozdiel\nje v miliónoch eur“, čo zakladá aj zmätočnosť napadnutého uznesenia.\nII.\n6. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04). V súvislosti s tým ústavný súd opakovane\njudikuje, že pri uplatňovaní tejto právomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\n\n4\n\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného\nsúdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním\nvyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02, II. ÚS 231/04).\n7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n8. V rámci predbežného prerokovania sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala\nporušenie v záhlaví označených základných práv a slobôd napadnutým uznesením\nokresného súdu, ústavný súd so zreteľom na ňou uplatnenú argumentáciu dospel k názoru,\nže nie je opodstatnená.\n9. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu\npatrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných\npráv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo\nochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom\nverejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú\ndostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.\n\n5\n\nKoncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva\nalebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv\na slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté\ns uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že\norgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne,\nnezávisle a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu\ntakých procesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu\ntakého postupu orgánu verejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym\npostupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní\npríslušného orgánu verejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť\nnielen vo využití všetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na\nrozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré\npreukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich využitia v súlade\ns procesnými predpismi.\n10. Právomoc súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní\nvyplýva z čl. 142 ods. 1 ústavy. Podrobnosti o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi aj\nvo vymedzených veciach ustanoví v zmysle splnomocňovacej ústavnej normy zákon\n(čl. 143 ods. 2 ústavy). Týmto zákonom je zákon o konkurze, ktorý v rámci tretej časti\nnazvanej „Reštrukturalizácia“ upravuje v jej ôsmej hlave aj ingerenciu všeobecných súdov\nv procese reštrukturalizácie formou potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom (§ 153)\nalebo zamietnutia reštrukturalizačného plánu súdom v zákonom ustanovených prípadoch\n[§ 154 ods. 1 písm. a) až d)].\n11. Zo sťažnosti, ako aj z napadnutého uznesenia, ktoré tvorilo jej prílohu, vyplýva,\nže ako sťažovateľka, tak aj okresný súd sa odvolávajú na nález ústavného súdu sp. zn.\nI. ÚS 200/2011 zo 7. decembra 2011, ktorým judikoval, že:\n„Reštrukturalizačné konanie je zložito štruktúrovaný právny proces, v ktorom je\nvšeobecný súd zaťažený povinnosťou zistiť a odhaliť, čo sa skrýva pod obsahom pojmu\nspoločný záujem veriteľov, ktorý pri kolektívnom (spravidla postupnom, resp. neúplnom)\nuspokojení veriteľov prima facie nekorešponduje s individuálnymi záujmami jednotlivých\n\n6\n\nveriteľov. Zmyslom a účelom reštrukturalizácie je zabránenie individuálnemu uplatňovaniu\nči výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho uspokojenia.\nMaximalizácia uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivom usporiadaní\nvzťahov všetkých veriteľov s dlžníkom je determinantom určujúcim spoločný záujem\nveriteľov.\nPri zvažovaní potenciálneho uspokojenia veriteľov v konkurze vyhlásenom\nv dôsledku zastavenia reštrukturalizácie pre zamietnutie plánu nemôže všeobecný súd\nizolovane prihliadať na záujem jediného veriteľa, a to ani vtedy, ak ide o veriteľa, u ktorého\nvýška prihlásených a zistených pohľadávok z neho robí majoritného veriteľa. Naopak, jeho\npovinnosťou je skúmať možnosť uspokojenia všetkých (aj minoritných) veriteľov\nv likvidačnom konkurze. Túto jeho povinnosť možno vyvodiť zo základných zásad\nkonkurzu a reštrukturalizácie (§ 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), v zmysle ktorých\nje povinný postupovať tak, aby sa dosiahla pre veriteľov čo najvyššia miera uspokojenia ich\npohľadávok.\nTo znamená, že nositeľom ústavou a dohovorom garantovaného práva na súdnu\nochranu, resp. spravodlivé súdne konanie nie je len majoritný veriteľ, ale všetci veritelia,\nktorí riadne a včas (spôsobom ustanoveným zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)\nprihlásili svoje pohľadávky. Ak krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu o zamietnutí\nplánu pre jeho podstatný rozpor so spoločným záujmom veriteľov, pričom tento sa fakticky\nstotožnil s individuálnym záujmom väčšinového veriteľa, porušil tak základné právo\nostatných veriteľov na (spravodlivú) súdnu ochranu v spojení s ich základným právom na\nrovnosť účastníkov v súdnom (reštrukturalizačnom) konaní“.\n12. Podobné závery vyplývajú aj z nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 455/2012\nz 2. decembra 2015, resp. z nálezu sp. zn. II. ÚS 273/2012 zo 16. decembra 2015, v ktorom\nústavný súd znovu zdôraznil, že „Úloha súdu je aktívna a každý účastník plánu – vrátane\ntých, ktorí boli na schvaľovacej schôdzi prehlasovaní – má právo na ochranu súdom pred\ndôsledkami plánu, ktorý je v podstatnom rozpore so spoločnými záujmami veriteľov“.\n\n7\n\n13. V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že skutkové okolnosti veci\nvedenej ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 200/2011 boli presne opačné ako v napadnutom\nkonaní, kde okresný súd návrhu sťažovateľky na zamietnutie návrhu dlžníka\na reštrukturalizačného plánu „nevyhovel“. Aj v okolnostiach daného prípadu však úloha\nústavného súdu spočívala v posúdení, či pri rešpektovaní požiadavky materiálnej rovnosti\nv reštrukturalizačnom konaní došlo napadnutým uznesením okresného súdu k poskytnutiu\nspravodlivej súdnej ochrany.\n14. Keďže ústavný súd nie je skutkovým súdom (II. ÚS 267/04) a v zásade\nnevykonáva dokazovanie, ktorým by mohol či mal odhaľovať pravdivosť skutkových\ntvrdení účastníkov konaní pred všeobecnými súdmi, mimo rámca jeho pozornosti ostala\nnámietka sťažovateľky týkajúca sa nesprávneho sčítania hlasov jednotlivých skupín\nveriteľov okresným súdom. Už v spomínanom náleze sp. zn. I. ÚS 200/2011 zo 7. decembra\n2011 totiž ústavný súd jednoznačne uviedol, že „má... z hľadiska požiadavky na dodržanie\nzásad spravodlivosti v reštrukturalizácii výhrady aj k meraniu postavenia jednotlivých\nveriteľov výlučne prizmou výšky nimi prihlásených a zistených pohľadávok. Ak má súd\nspravodlivo posúdiť otázku naplnenia či nenaplnenia spoločného záujmu veriteľov\nv reštrukturalizačnom pláne, nemôže celkom ignorovať ani výšku prihlásenej pohľadávky\nz hľadiska jej významu pre konkrétneho veriteľa. V okolnostiach prípadu totiž aj\nuspokojenie relatívne bezvýznamnej pohľadávky menšinového veriteľa môže pre neho\nsamotného (a jeho právny či sociálno-ekonomický status) znamenať viac alebo toľko, ako\nuspokojenie pohľadávky(-ok) väčšinového veriteľa.“.\n15. Napokon, do obsahu práva na súdnu ochranu nepatrí právo účastníka konania\n(dotknutej osoby) vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov\n(I. ÚS 97/97), ani domáhať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 251/03). Právo na súdnu ochranu nemôže byť porušené tým, že všeobecný súd\nvysloví svoj právny názor, rozhodne na jeho základe a svoje rozhodnutie náležite odôvodní\n(II. ÚS 77/06). Z princípu nezávislosti súdov podľa čl. 144 ods. 1 ústavy vyplýva aj zásada\n\n8\n\nvoľného hodnotenia dôkazov (I. ÚS 67/06). Pokiaľ všeobecné súdy uvedené ústavné\ngarancie rešpektujú (teda najmä čl. 46 až čl. 50 ústavy), ústavný súd nie je oprávnený znovu\n„hodnotiť“ hodnotenia dôkazov všeobecnými súdmi, a to dokonca ani vtedy, keby sa s ich\nhodnotením sám nestotožňoval (II. ÚS 593/2011).\n16. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého uznesenia okresného súdu (bod\n4) ústavný súd dospel k názoru, že obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov,\npričom nezistil, že by tieto závery okresného súdu boli svojvoľné alebo zjavne\nneodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť,\nže sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na\nprijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj\nstabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej\njudikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých\nodôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na\npreukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). O taký prípad tu\nvšak nejde.\n17. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia sa ústavný súd taktiež presvedčil, že\nokresný súd sa námietkami sťažovateľky, ktorá požadovala „uspokojenie svojej pohľadávky\nvo výške 60 % alebo konkurz“, zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že\ndostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. Okresný súd totiž považoval za\n„jednoznačne preukázané, že účastníci plánu zaradení v skupine veriteľov č. 2, ktorí\nhlasovali proti prijatiu plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom\nby boli v prípade neprijatia plánu, pričom súd vychádzal z ich pravdepodobného\nuspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania, ktoré by\nbolo podľa plánu vo výške 0 % z prihlásenej pohľadávky, pričom podľa plánu budú\n\n9\n\nuspokojení na 25 % prihlásenej pohľadávky + mimoriadne splátky z disponibilnej\nhotovosti“.\n18. Na strane 11 až 13 odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd osobitne\nreagoval aj na námietky sťažovateľky uvedené v bode 2 tohto rozhodnutia, keď uviedol:\n„- správca poskytoval informácie veriteľovi e-mailom zo dňa 15. 12. 2015, 29. 12.\n2016 ako aj doručenie Plánu zo dňa 31. 12. 2015...;\n- z hľadiska úspešnej reštrukturalizácie dlžníka predkladateľ Plánu vytvorením\ntakejto skupiny v súlade s ustanoveniami § 137 ZKR využil zákonom dovolenú možnosť na\nvytvorenie takejto skupiny... Tunajší súd má za to, že odôvodnenie vzniku takejto skupiny\npredkladateľom plánu na str. 38 Plánu je v súlade s ust. § 135 ods. 1 ZKR a jej opis je\ndostatočne podrobne odôvodnený, je tam zahrnutá dostatočná podstata na vytvorenie\nskupiny Nezabezpečených podmienených veriteľov...;\n- tým, že zákonodarca vytvoril samostatný inštitút pre v § 126 ZKR – Schôdza\nveriteľov a ust. § 146 ZKR – Schvaľovacia schôdza, jednoznačne zaujal stanovisko, že\nkaždá schôdza podľa ust. § 126 ZKR a ust. § 146 ZKR sa spravuje príslušnými\nustanoveniami zákona. A preto ak by zákonodarca chcel, aby podriadený veritelia\nnehlasovali a nemali hlasovacie práva v ust. § 146 ZKR, tak by to jednoznačne určil v\npredmetnom ustanovení, ako to je ustanovené v ust. § 126 ZKR. Na základe uvedeného súd\ndospel k záveru, že v zmysle ust. 146 ZKR podriadení veritelia mali priznané hlasovacie\npráva a mohli hlasovať o prijatí plánu v súlade so zákonom...;\n- predkladateľ plánu na str. 41 až 45 uviedol porovnanie uspokojenia veriteľov\nv každej skupine v prípade prijatia plánu a v prípade konkurzu, čím naplnil obligatórnu\nnáležitosť vyžadovanú ZKR... Dokument... napísaný v cudzom jazyku... netvorí obligatórnu\nsúčasť Plánu a ustanovenia ZKR výslovne nezakazujú, aby takýto alebo obdobný dokument\nbol súčasťou Plánu ako jeho príloha... Predmetný dokument nemá relevantný vplyv na Plán\na jeho obsah, preto súd má za to, že doručenie takéhoto dokumentu nemá vplyv pri\nposudzovaní o schválení plánu, resp. o zamietnutí...;\n- súd... o trestnom stíhaní nie je oprávnený rozhodovať, preto sa k tejto námietke\nnebude vyjadrovať, nakoľko sú na to kompetentné orgány činné v trestnom konaní.“\n\n10\n\n19. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že závery okresného\nsúdu nemožno hodnotiť inak ako ústavne súladné a poskytujúce spravodlivú súdnu ochranu\nvšetkým účastníkom reštrukturalizačného konania (veriteľom) pri zachovaní ich ústavou\ngarantovanej rovnosti v tomto konaní. A keďže niet žiadnej spojitosti medzi napadnutým\nuznesením okresného súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.\n6 ods. 1 dohovoru, sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (podobne II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07,\nII. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08, I. ÚS 296/2010 a iné).\n20. Z rovnakého dôvodu ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde aj tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie základného práva na\nrovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy. V tejto súvislosti už v minulosti\njudikoval, že rovnosť účastníkov súd zabezpečuje vytvorením rovnakých procesných\nmožností na uplatnenie ich práv a plnenie ich povinností. Podstata tejto ústavnej zásady\nspočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového\nkonania, ako aj iného civilného procesu) majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré\nuplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie\nniektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia\núčastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov\nje žalovaný (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 35/02, II. ÚS 121/02, II. ÚS 135/05, IV. ÚS 126/09).\nCitované ustanovenie ústavy teda zaručuje len procedurálnu rovnosť v určitom konaní, nie\n„rovnosť“ v zmysle rovnakého, či dokonca želaného výsledku pre každého účastníka\ntakéhoto konania.\n21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bezpredmetné rozhodovať\no ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v nej uvedených.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. novembra 2016\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:350c6f2e-3040-4217-92f0-daa82473a026", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.273.2012.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 273/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/2012 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.273.2012.1"}, {"guid": "ussr:61e5a433-e6ce-4aa6-87a5-b870ece29839", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.455.2012.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 455/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 455/2012 z 2. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.455.2012.1"}, {"guid": "ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 593/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 593/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f"}, {"guid": "ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b"}, {"guid": "ussr:b924a326-488f-40a6-8170-4c3e567dafaa", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 296/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 296/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b924a326-488f-40a6-8170-4c3e567dafaa"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:f3ebf17b-3ad6-47a3-9284-54df7cc4af3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 126/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 126/09 z 9. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-09", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3ebf17b-3ad6-47a3-9284-54df7cc4af3b"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:609a7913-e60e-43ff-85dc-6fffb0c0e06a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 77/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609a7913-e60e-43ff-85dc-6fffb0c0e06a"}, {"guid": "ussr:169a749c-a33e-4f25-bf1f-ab1ba61c185d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 67/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/06 z 8. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-08", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:169a749c-a33e-4f25-bf1f-ab1ba61c185d"}, {"guid": "ussr:496f6877-04b8-4828-876b-2e2a47a5a557", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/05 z 2. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-02", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:496f6877-04b8-4828-876b-2e2a47a5a557"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:168ca06e-3754-4d7c-b580-c18d36e2c65c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 267/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 267/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:168ca06e-3754-4d7c-b580-c18d36e2c65c"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844"}, {"guid": "ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/02 z 11. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-11", "citacie_n": 383, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}], "citovane_v": []}