{"guid": "ussr:1c43ac8b-ad59-4f68-8aa2-fb81398da3ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.823.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 823/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 823/2016 z 29. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. novembra 2016, sp. zn. III. ÚS 823/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.823.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1c43ac8b-ad59-4f68-8aa2-fb81398da3ac", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.823.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.823.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.823.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 823/2016-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. novembra\n2016 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Júliou Vestenickou, advokátska kancelária, Ševčenkova 5,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru Trnava v konaní vedenom pod ČVS: ORP-98/DI-TT-2014 a jeho\nuznesením zo 14. septembra 2015 a postupom Krajskej prokuratúry v Trnave v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 KPt 288/15/2200 a jej uznesením z 15. októbra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29.\ndecembra 2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy postupom Okresného riaditeľstva Policajného\nzboru Trnava (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) a jeho uznesením ČVS: ORP-98/DI-TT2014 zo 14. septembra 2015 (v petite nesprávne uvedený dátum – 14. septembra 2014,\npozn.) a postupom Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 KPt 288/15/2200 a jej uznesením z 15. októbra 2015.\n\n2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom okresným riaditeľstvom\npod ČVS: ORP-98/DI-TT-2014, v rámci ktorého prebiehalo trestné stíhanie pre prečin\nublíženia na zdraví podľa § 158 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný zákon“), bol sťažovateľ stranou trestného konania –\npoškodeným − z dôvodu jeho zranenia pri dopravnej nehode. Podľa jeho názoru\nv označenom konaní došlo k viacerým pochybeniam zo strany orgánov činných v trestnom\nkonaní, a tým aj k nezákonnému postupu a výsledku trestného konania, ktorým bolo\npostúpenie veci na „prejednanie priestupku správnemu orgánu Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Trnave, Oddelenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky“, a to\nuznesením\n\nvyšetrovateľa\n\nokresného\n\nriaditeľstva\n\npod\n\nČVS:\n\nORP-98/DI-TT-2014\n\nzo 14. septembra 2015 podľa § 214 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), lebo „výsledky skráteného\nvyšetrovania mali preukázať, že nejde o trestný čin, ale ide o priestupok podľa § 22 ods. 1\npísm. b), g) zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších právnych predpisov“.\n3. Sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o postúpení veci na prejednanie priestupku\nzo 14. septembra 2015 bola uznesením krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 288/15/2200-4\nz 15. októbra 2015 zamietnutá.\n4. Sťažovateľ tvrdí, že vyšetrovateľ okresného riaditeľstva uznesením zo 16. januára\n2015 vzniesol obvinenie osobe, ktorá sa v skutočnosti stíhaného prečinu nedopustila (nebola\nvodičom motorového vozidla, ale spolujazdcom). Zastáva názor, že „už pri začatí\nvyšetrovania... nedošlo k náležitému zisteniu skutkového stavu, a teda nemohlo následne\ndôjsť zo strany orgánov činných v trestnom konaní k vydaniu zákonného a spravodlivého\nrozhodnutia“. Podľa slov sťažovateľa «Je nesporné, že od samotného začatia vo veci samej\na to už v momente začatia priebehu samotného predprípravného a prípravného konania,\nboli opakovane porušované základné právne princípy a zásady trestného konania...\nTvrdenia... o viditeľnej a vedomej „manipulácii“ porušovateľa v 2. rade (okresné\nriaditeľstvo, pozn.) s dôkazným stavom, ako aj prispôsobovaní si skutkového stavu\nsvojvoľne, sú znásobené i opomenutím viacerých dôkazov, aj navrhovaných sťažovateľom.».\n\n2\n\n5. Za pochybenie vyšetrovateľa okresného riaditeľstva sťažovateľ považoval\nopomenutie zákonnej povinnosti zopakovať procesné úkony (výsluchy svedkov)\npo vznesení obvinenia, ako aj nerozhodnutie o jeho návrhoch na doplnenie dokazovania.\n6. Pokiaľ ide o porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy krajskou\nprokuratúrou, sťažovateľ ho vidí v tom, že „Krajská prokuratúra Trnava... ako dozorný\norgán porušovateľa v 2. rade (okresné riaditeľstvo, pozn.)... svojou nečinnosťou podporil,\nčím... duplicitne znásobil porušenie základných práv sťažovateľa na spravodlivý proces“.\n7. Pritom v sťažnosti podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa okresného riaditeľstva\npod ČVS: ORP-98/DI-TT-2014 zo 14. septembra 2015 sťažovateľ „poukázal na prítomnosť\nvážnych procesných nedostatkov, ktorými citované Uznesenie trpí ako aj skutočnosť, že toto\nrozhodnutie nekorešponduje s faktickým stavom a vykonaným dokazovaním“. Rovnako\nnamietal nezákonnosť a „neprocesnosť“ postupu vyšetrovateľa okresného riaditeľstva,\npokiaľ tento postúpil vec na prejednanie priestupku v štádiu po vznesení obvinenia, pretože\ntakýto postup je v rozpore s ustanovením § 214 ods. 2 Trestného poriadku.\n8. Sťažovateľ opäť zvýraznil, že „osoba, voči ktorej bolo vznesené obvinenie\nnekorešponduje s osobou uvedenou v napadnutom Uznesení v predmetnej trestnej veci“.\nAk došlo k zmene v osobe obvinenej, potom vyšetrovateľ okresného riaditeľstva opakovane\nporušil základné právo sťažovateľa zakotvené v čl. 46 ods. 1 ústavy, pretože ho o takomto\npostupe neupovedomil. Namieta tiež, že „vyšetrovanie... nebolo vykonávané v režime\nskráteného vyšetrovania v zmysle ustanovenia § 203 Trestného poriadku, tak ako je uvedené\nv uznesení o postúpení veci“. Odvodzuje to od prekročenia lehoty uvedenej v § 203 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku, podľa ktorého „skrátené vyšetrovanie je potrebné skončiť\nspravidla do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia“.\n9. Rozhodnutie vyšetrovateľa okresného riaditeľstva zo 14. septembra 2015\nsťažovateľ považuje za zmätočné a nelogické, s ktorým nesúhlasí, pretože z vykonaného\n\n3\n\ndokazovania je „viac ako jasné, že boli naplnené znaky skutkovej podstaty a skutok\nvykazuje znaky trestného činu a nie je možné ho kvalifikovať ako priestupok“.\n10. V ďalšom sťažovateľ namieta, že z uznesenia krajskej prokuratúry vyplýva\nzrušenie pôvodného rozhodnutia o vznesení obvinenia zo 16. januára 2015, avšak ani\no tomto nebol upovedomený.\n11. Podľa slov sťažovateľa «Vytýkaný postup spočívajúci doslovne v ignorovaní\nsťažovateľa ako poškodeného v uvedenej trestnej veci si orgány činné v trestnom konaní\nosvojili evidentne opakovane... je potrebné poukázať tiež na nadradený orgán, ktorým je...\nKrajská\n\nprokuratúra\n\nTrnava,\n\nktorá\n\nevidentne\n\nuvedené\n\npo\n\ncelý\n\nčas\n\nnielen\n\n„ospravedlňovala“, ale svojim postupom výrazne podporovala porušovanie práv\nsťažovateľa na spravodlivé konanie.\n... sťažovateľ konštatuje, že výklad ako aj postup dozorovej prokuratúry je ústavne\nneakceptovateľný.».\n12. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom vyslovil, že\n„1. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1, Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom ako aj rozhodnutiami a to Uznesením Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru zo dňa 14. 09. 2014 (zrejme správne má byť 14. 9. 2015, pozn.),\nsp. zn: ČVS: ORP-98/DI-TT-2014 ako porušovateľa v II. rade a Uznesením Krajskej\nprokuratúry Trnava zo dňa 15. 10. 2015, sp. zn: 1 KPt 288/15/2200 - 4 ako porušovateľa\nv I. rade porušené boli.\n2. Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 14. 09. 2014 (zrejme\nsprávne má byť 14. 9. 2015, pozn.), sp. zn: ČVS: ORP-98/DI-TT-2014 a Uznesenie Krajskej\nprokuratúry Trnava zo dňa 15. 10. 2015, sp. zn: 1 KPt 288/15/2200 - 4 sa zrušujú a vec sa\nvracia príslušnému vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava,\nOkresný dopravný inšpektorát Trnava na ďalšie konanie.\n\n4\n\n3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 Eur,\nktoré je Krajská prokuratúra Trnava povinná mu vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia\ntohto nálezu.\n4. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Trnava je povinné uhradiť sťažovateľovi\ntrovy konania v sume 296,44 Eur... na účet advokátky do dvoch mesiacov od doručenia\ntohto nálezu.“.\nII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 127ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...\n15. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n16. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n\n5\n\n17. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n18. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa\nústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,\nprípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,\nodôvodnenie\n\nnávrhu\n\na\n\nnavrhované dôkazy.\n\nNávrh\n\nmusí\n\npodpísať\n\nnavrhovateľ\n\n(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.\n19. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie\npred ústavným súdom.\n20. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\n21. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde musí sťažnosť okrem všeobecných\nnáležitostí uvedených v § 20 obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sa\npodľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného\nzásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.\n22. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia\nprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.\n23. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie\nkonania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných\npráv a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave\n\n6\n\na v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané\nna splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127\nods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie\nsú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4\nzákona o ústavnom súde).\n24. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovanej právnej\nzástupkyne, ktorá koncipovala aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, spolu\ns návrhom nedoručila sťažnosťou napádané právoplatné rozhodnutia: uznesenie okresného\nriaditeľstva pod ČVS: ORP-98/DI-TT-2014 zo 14. septembra 2015 a uznesenie krajskej\nprokuratúry č. k. 1 KPt 288/15/2200-4 z 15. októbra 2015, ktorými malo dôjsť k porušeniu\noznačeného základného práva sťažovateľa. Predloženie právoplatného rozhodnutia je\npritom povinnosťou vyplývajúcou z už citovaného § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n25. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je\npovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného\nprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej\nčinnosti\n\nústavného\n\nnedostatok zákonom\n\nsúdu\n\njednoznačne\n\npredpísaných\n\nvyplýva,\n\nnáležitostí\n\nako\npodaní\n\nústavný\n\nsúd\n\nposudzuje\n\núčastníkov\n\nkonania\n\n(napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010,\nIV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).\nPodľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť\na presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd\nnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony\nboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie\nkonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky\nzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.\nAj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,\nt. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).\n\n7\n\n26. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký\nnedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len\nprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu\nodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n27. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť sa javí aj ako\nneprípustná.\n28. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon\nna ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie\nje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\n29. Z obsahu sťažnosti vyplýva sťažovateľove presvedčenie, že okresné riaditeľstvo,\nako aj krajská prokuratúra mali v označených napadnutých konaniach postupovať v rozpore\nso zákonom.\n30. Podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku generálny prokurátor zruší právoplatné\nrozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému\npredchádzalo, bol porušený zákon.\n31. Podľa § 364 ods. 1 Trestného poriadku návrh na postup podľa § 363 ods. 1 môžu\npodať do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia...\nc) poškodený v neprospech obvineného,...\n32. Z uvedeného vyplýva že sťažovateľ mal k dispozícii právny (mimoriadny\nopravný) prostriedok, ktorý mu zákon (Trestný poriadok) na ochranu jeho základných práv\nalebo slobôd účinne poskytoval a na ktorého použitie bol sťažovateľ oprávnený podľa\nosobitných predpisov (Trestného poriadku).\n\n8\n\n33. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu princíp subsidiarity právomoci\nústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu fyzickú aj právnickú. Preto každý,\nkto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany,\na pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí si uplatniť ochranu základných práv\na slobôd na orgáne verejnej moci, ktorého právomoc predchádza právomoci ústavného súdu\n(IV. ÚS 128/04, III. ÚS 250/08, I. ÚS 410/2011).\n34. Z obsahu sťažnosti nevyplýva, či sa sťažovateľ obrátil na generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky s požiadavkou na zjednanie nápravy argumentujúc\nokolnosťami uvedenými v aktuálnej sťažnosti, pokiaľ bol presvedčený o tom, že jeho\nzákladnému právu na inú právnu ochranu nebolo v označenej trestnej veci učinené zadosť.\nPritom v ustanovení § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde má svoj právny základ zásada\nsubsidiarity ústavnej sťažnosti, z ktorej plynie tiež princíp minimalizácie zásahu ústavného\nsúdu do činnosti ostatných orgánov verejnej moci, čo znamená, že ústavná sťažnosť je\nkrajným prostriedkom na ochranu práva nastupujúcim vtedy, keď náprava pred týmito\norgánmi verejnej moci už nie je štandardným postupom možná. Zmysel a účel tejto zásady\nreflektuje maximu, podľa ktorého ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť\nlen úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci. Ústavný súd\npredstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje\nv prípade zlyhania všetkých ostatných.\n35. Sťažovateľ ani len náznakom v sťažnosti neuviedol, či takto postupoval alebo\nnie, t. j. či v konečnom dôsledku dal možnosť a priestor príslušným orgánom verejnej moci\nposkytnúť prípadnú ochranu jeho základnému právu. Ak tak urobil, mal v záujme\núspešnosti tejto jeho sťažnosti túto okolnosť uviesť a prípadne namietať ten orgán verejnej\nmoci a jeho rozhodnutie, ktorý v tejto záležitosti konal ako ostatný. Ak tak ale sťažovateľ\nneurobil, nesplnil požiadavku vyjadrenú v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, čo robí\nz jeho sťažnosti sťažnosť neprípustnú, a to je dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\n\n9\n\n36. Napokon ústavný súd pripomína svoj opakovane vyslovený právny názor, podľa\nktorého právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného\ntrestného oznámenia alebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom nie je\nsúčasťou základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. II. ÚS 42/00,\nII. ÚS\n\n238/02,\n\nIII.\n\nÚS\n\n198/03).\n\nUvedený\n\nčlánok\n\nústavy\n\ngarantuje\n\nochranu\n\npred protiústavným postupom orgánov verejnej moci v konaniach, v ktorých sa rozhoduje\no subjektívnych právach fyzických osôb alebo právnických osôb (pozri aj II. ÚS 121/2015).\n37. Keďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. novembra 2016\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "trestné konanie-prípravné", "poškodený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:edb37589-1830-4633-889c-709a60f1ee46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.121.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 121/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/2015 z 25. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.121.2015.1"}, {"guid": "ussr:27f2733e-c7c8-4a4a-8800-5c73d65842ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 410/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 410/2011 z 19. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-19", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:27f2733e-c7c8-4a4a-8800-5c73d65842ba"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:c90667ad-79a8-488c-82aa-fc593f5fa6fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 250/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 250/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c90667ad-79a8-488c-82aa-fc593f5fa6fa"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}], "citovane_v": []}