{"guid": "ussr:88546531-8255-4d7b-8d60-a0a6b2408ed2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.788.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 788/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 788/2016 z 23. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. novembra 2016, sp. zn. III. ÚS 788/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.788.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivetta Macejková", "sudca_id": 1090, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivetta-macejkova-1090", "datum_vydania": "2016-11-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/88546531-8255-4d7b-8d60-a0a6b2408ed2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.788.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.788.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.788.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 788/2016-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. novembra\n2016 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátskou kanceláriou MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, Bratislava,\nkonajúcej prostredníctvom advokátky a konateľky Mgr. Martiny Mundierovej, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 1\nods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 205/2014\nz 15. apríla 2015 a postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n14 Co 247/2011 zo 7. októbra 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n16. septembra 2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“)\n\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie\nmajetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 205/2014 z 15. apríla 2015 a postupom a uznesením\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 Co 247/2011 zo 7. októbra\n2013.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom\nBratislava I (ďalej len ,,okresný súd“) pod sp. zn. 14 C 183/2000 sa sťažovateľka\nv procesnom postavení navrhovateľky domáhala pôvodne proti odporkyni\nurčenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parcele\nuvedenej na\n\nvedenom na Okresnom úrade Bratislava I – odbore\n\nkatastrálnom, katastrálne územie Staré Mesto, obec Bratislava, mestská časť Staré Mesto,\nokres Bratislava I o výmere 193 m2, druh pozemku – ostatné plochy (ďalej len „sporná\nnehnuteľnosť“). Návrh odôvodnila tým, že jej nebohý manžel sa v roku 1980 dohodol\no odkúpení spornej nehnuteľnosti (časti záhrady) s nebohým manželom odporkyne. Kúpna\ncena vo výške 20 000 Kčs bola uhradená, pričom sa nezachoval žiadny písomný dokument\no predaji. V priebehu konania pôvodná odporkyňa\nkonania vstúpila ako odporkyňa jej dcéra\n\nzomrela a do\nako jediná dedička\n\nzo zákona. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 10 D 373/2003, D not 125/2003 vydaného\n\n2\n\nnotárkou\n\nv Malackách 14. apríla 2004 nevyplýva, žeby zdedila\n\naj spornú nehnuteľnosť\n\nvedenú na\n\n.\n\n3. Pôvodná odporkyňa\n\npreviedla ešte v roku 2000 spornú\n\nnehnuteľnosť na kupujúcich\n\na\n\nv konaní navrhla, aby kupujúci\n\na\n\n. Sťažovateľka\nvstúpili ako ďalší\n\núčastníci konania na strane odporcov. Súd o tomto návrhu na pripustenie ďalších účastníkov\nkonania na strane odporcov do dnešného dňa nerozhodol a ďalej konal len s\n, právnou nástupkyňou pôvodne označenej odporkyne\nNapokon\n\na\n\n.\n\noznámili vstup do konania ako vedľajší\n\núčastníci na strane odporkyne z dôvodu, že sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Napriek\ntomu, že ich vstup do konania nikto nenamietal, okresný súd uznesením sp. zn.\n14 C 183/2000 z 2. marca 2006 rozhodol o pripustení ich vstupu do konania.\n4. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 14 C 183/2000 z 12. januára 2011 určil, že\nsťažovateľka je vlastníkom spornej nehnuteľnosti a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť\nsťažovateľke náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 496,88 €.\nOkresný súd tak rozhodol z dôvodu, že v konaní považoval za jednoznačne\npreukázané, že sporná nehnuteľnosť, ktorá tvorí pás na konci záhrady sťažovateľky, je\nneoddeliteľnou súčasťou záhrady, ktorú od nasťahovania sa do rodinného domu od roku\n1984 nepretržite užíva a zveľaďuje ako vlastnú.\n5. Krajský súd na základe odvolania vedľajších účastníkov\na\n\nuznesením sp. zn. 14 Co 247/2011 zo 7. októbra 2013 rozhodol tak,\n\nže rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 14 C 183/2000 z 12. januára 2011 zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd zastával názor, že odvolanie podali\nlegitimované osoby napriek námietkam sťažovateľky a na podanie odvolania nie sú vedľajší\núčastníci oprávnení, keďže s odvolaním nevyjadrila súhlas odporkyňa\n. Prihliadal pritom na skutočnosť, že z osvedčenia o dedičstve nevyplýva, že\nodporkyňa\n\nzdedila po svojej matke\n\nnehnuteľnosť, okresný súd sa nevyrovnal s námietkami odporkyne\n\n3\n\nspornú\n, že\n\nvo veci nie je pasívne legitimovaná, a okresný súd nerozhodol o návrhu samotnej\nsťažovateľky z roku 2005, aby súčasní vedľajší účastníci\n, ktorým\n\na\n\nnehnuteľnosť predala, pričom vklad kúpnej zmluvy\n\nbol v katastri povolený 28. mája 2002, vstúpili do konania na strane odporcov. Krajský súd\nuviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu rozhodnúť o žiadosti\nsťažovateľky z roku 2005 na vstup ďalších účastníkov na strane odporcov do konania,\nvysporiadať sa s námietkami pasívnej legitimácie v súčasnosti označenej odporkyne\na opätovne rozhodnúť v merite veci.\n6. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie, ktoré\nnajvyšší súd uznesením sp. zn. 8 Cdo 205/2014 z 15. apríla 2015 odmietol z dôvodu\nprocesnej neprípustnosti, keďže sťažovateľkou vytýkaný nedostatok odôvodnenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu o prípustnosti odvolania vedľajších účastníkov považoval\nnajvyšší súd za neopodstatnený.\n7. Podľa sťažovateľky došlo v predmetnom konaní k odňatiu jej možnosti konať pred\nsúdom zo strany najvyššieho súdu, ako aj krajského súdu. Krajský súd vo svojom\nrozhodnutí vôbec nezdôvodnil, z akého dôvodu prihliadol na odvolanie vedľajších\núčastníkov na strane odporkyne a ako sa vysporiadal s námietkami sťažovateľky o tom, že\nvedľajší účastníci na strane odporkyne neboli oprávnení na podanie odvolania. Rozhodnutie\nkrajského súdu je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nespĺňa zákonnú\npožiadavku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Podľa názoru sťažovateľky bola\nsplnená podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) OSP a dovolanie bolo\nprípustné. Najvyšší súd však považoval dovolanie za neprípustné. Uvedený nedostatok\nzakladá porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľka zdôraznila, že\nodporkyňa, ktorá sama odvolanie nepodala, vôľu nepokračovať v konaní jednoznačne\nprejavila tým, že kontaktovala právneho zástupcu sťažovateľky pre účely zaplatenia trov\nkonania a tieto aj zaplatila. Sťažovateľka odkázala na judikatúru najvyššieho súdu, podľa\nktorej ak podá odvolanie len vedľajší účastník konania, môže ho podať len v tom prípade,\nak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. V prípade, že účastník odmietne dať\nsúhlas na odvolanie vedľajšieho účastníka, je takého odvolanie vedľajšieho účastníka\n\n4\n\nprávne neúčinné. Krajský súd mal teda odvolanie podané vedľajšími účastníkmi odmietnuť\nako podané neoprávnenou osobou.\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, v spojení s právom sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, právo sťažovateľky na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako i právo garantované čl. 20\nÚstavy ako i právo garantované podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru\npostupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.04.2015 sp. zn.\n8Cdo/205/2014 a postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.10.2013\nsp. zn. 14Co/247/2011 porušené boli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.04.2015 sp. zn.\n8Cdo/205/2014 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.10.2013 sp. zn.\n14Co/247/2011 sa rušia a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie\nkonanie.\n3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 341,74 EUR,\nktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa MST PARTNERS, s.r.o. vedený v ČSOB, č. účtu: 4012389576/7500, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\n10. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\n11. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prvej vety má každý právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n14. Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n\n6\n\n15. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nIII.\n16. Podstatou sťažnosti sťažovateľky je námietka porušenia jej základných práv\npodľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a práva podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu namietanými uzneseniami\nkrajského súdu a najvyššieho súdu z dôvodu ich nedostatočného odôvodnenia, a teda\nnepreskúmateľnosti. Krajský súd nezdôvodnil, z akého dôvodu prihliadol na odvolanie\nvedľajších účastníkov na strane odporkyne a ako sa vysporiadal s námietkami sťažovateľky\no tom, že vedľajší účastníci na strane odporkyne neboli oprávnení na podanie odvolania.\nPodmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku\npreto bola splnená, najvyšší súd však dovolanie odmietol ako neprípustné.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\nzákladných\n\npráv\n\nsťažovateľky\n\npostupom\n\na uznesením krajského súdu\n17. V rámci predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľky smerujúcej proti\npostupu a uzneseniu krajského súdu sa ústavný súd musel vysporiadať aj s tou\nskutočnosťou, že namietaným uznesením krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd v konaniach o sťažnostiach proti zrušujúcim\nrozhodnutiam krajských súdov, ktorými boli zrušené rozsudky okresných súdov a vec\nvrátená okresným súdom na ďalšie konanie, opakovane konštatoval neprípustnosť takejto\nsťažnosti, resp. nedostatok svojej právomoci odvolávajúc sa na princíp subsidiarity (pozri\nnapr. I. ÚS 87/2015, II. ÚS 723/2015, I. ÚS 112/2015, IV. ÚS 227/2013, III. ÚS 561/2015,\nI. ÚS 275/2016, I. ÚS 538/2014).\n18. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že v rámci konania o sťažnosti zásadne\npreskúmava len právoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť o rozhodnutia,\nktorými sa konanie vo veci samej právoplatne skončilo. Z princípu subsidiarity totiž\n\n7\n\nvyplýva, že sťažnosť možno zásadne prerokovať a rozhodnúť o nej až potom, keď\nnapadnuté konanie bude skončené. Je to tak z toho dôvodu, že sťažnosť musí v zásade\nsmerovať proti poslednému rozhodnutiu o opravnom prostriedku, ktorý mal sťažovateľ\nk dispozícii, a nemôže ho opomenúť. V zmysle uvedeného v konaní, ktoré v čase\npredbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom stále prebieha, nemožno uvažovať\no splnení tejto požiadavky. Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že základné právo na súdnu\nochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie „je výsledkové“, to znamená, musí mu\nzodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude\nspravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov.\n19. Ústavný súd už vyslovil, že nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia\no spravodlivé súdne konanie príslušným všeobecným súdom nahradzoval ústavný súd\nsvojím vstupovaním a ingerenciou do dosiaľ meritórne neskončeného konania. Ústavný súd\nmôže urobiť zásah na ochranu ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\ngarantovaných práv sťažovateľa až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nemajú\nmožnosť namietaný protiústavný stav napraviť. Úlohou ústavného súdu nie je totiž náprava\nprípadných pochybení všeobecných súdov v neskončených (prebiehajúcich) konaniach;\nústavný súd je zásadne povolaný meritórne posudzovať vec až z komplexných hľadísk, t. j.\npo jej právoplatnom skončení, a to z toho hľadiska, či konanie ako celok a jeho výsledok sú\nústavne udržateľné.\n20. V dôsledku vydania namietaného uznesenia krajského súdu bola vec vrátená\nokresnému súdu, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 183/2000 ďalej pokračuje.\nSťažovateľka má a aj bude mať v ďalšom štádiu konania pred okresným súdom, resp.\nv odvolacom či dovolacom konaní pred krajským súdom alebo najvyšším súdom, možnosť\nuplatniť ochranu označených práv, z čoho vyplýva, že má ešte k dispozícii iný právny\nprostriedok ochrany tých práv, ktorých porušenie namieta vo svojej sťažnosti. V tomto\nštádiu konania dôvody uvádzané sťažovateľkou v sťažnosti samy osebe nezakladajú ústavnú\npotrebu zásahu ústavného súdu v prebiehajúcom súdnom konaní (m. m. I. ÚS 538/2014,\nI. ÚS 112/2015).\n\n8\n\n21. Ak ústavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti pripustil výnimky\nzo zásady možnosti preskúmavania len meritórnych právoplatných rozhodnutí, išlo\no prípady, keď ešte pred právoplatným skončením konania vo veci samej bolo v konaní\no sťažnosti napadnuté právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončila iba určitá časť konania\nalebo ktorým sa riešila iba určitá parciálna procesná otázka. Podmienkou na pripustenie\ntakejto výnimky je však navyše aj to, že v konkrétnom prípade musí ísť o rozhodnutie\nspôsobilé výrazne a už nezvratným (nereparovateľným) spôsobom zasiahnuť do ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd\nsťažovateľa, ale zároveň aj to, že námietka ich porušenia sa musí vzťahovať výlučne na\ndané štádium konania a nemohla by už byť uplatnená neskôr, prípadne by sa tento\nnegatívny dôsledok musel zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné\nkorigovať v ďalšom procesnom postupe alebo v opravných konaniach (IV. ÚS 322/09).\n22. Ústavný súd konštatuje, že v predmetnej veci krajský súd namietaným uznesením\nrozhodoval o odvolaní vedľajších účastníkov podanom proti rozsudku okresného súdu,\nktorý zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Ústavný súd pripomína, že\nzrušujúce uznesenie krajského súdu nie je konečné a vrátením veci okresnému súdu na\nďalšie konanie poskytne ochranu označeným právam sťažovateľky okresný súd. Krajský\nsúd namietaným uznesením síce zrušil rozsudok okresného súdu, ktorý znel v prospech\nsťažovateľky a vec mu vrátil na ďalšie konanie, no v odôvodnení svojho uznesenia v prvom\nrade vytýkal okresnému súdu, že sa nevysporiadal s pasívnou legitimáciou v súčasnosti\noznačenej odporkyne\n\nani s návrhom sťažovateľky na vstup\n\nv súčasnosti označených vedľajších účastníkov konania\n\na\n\n, ktorí sú v súčasnosti vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, do konania na strane\nodporcov. Z odôvodnenia namietaného uznesenia ústavný súd nezistil záväzný právny názor\nkrajského súdu, ktorý by jednoznačne predurčoval budúci neúspech sťažovateľky v konaní.\n23. Ústavný súd preto po zistení, že v sťažovateľkinej veci po zrušení a vrátení veci\nna ďalšie konanie rozhoduje o ochrane jej práv iný súd (okresný súd v konaní vedenom pod\nsp. zn. 14 C 183/2000), v súlade s princípom subsidiarity zakotveným v čl. 127 ods. 1\n\n9\n\nústavy podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmieta sťažnosť smerujúcu proti\npostupu a uzneseniu krajského súdu pre nedostatok právomoci.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\nzákladných\n\npráv\n\nsťažovateľky\n\npostupom\n\na uznesením najvyššieho súdu\n24. Najvyšší súd v odôvodnení namietaného uznesenia okrem iného uviedol:\n„Navrhovateľka tvrdí existenciu vady konania podľa § 237 písm. f) OSP v znení účinnom do\n31. decembra 2014, ktorá podľa nej spočíva v tom, že odvolací súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia vôbec neuviedol, na základe akých dôvodov považoval odvolanie vedľajších\núčastníkov na strane odporkyne za právne účinné a ako sa vysporiadal s námietkou\nnavrhovateľky o nedostatku procesnej legitimácie na strane vedľajších účastníkov na jeho\npodanie. Podľa dovolacieho súdu navrhovateľka vytýka nedostatok odôvodnenia\nrozhodnutia\n\nodvolacieho\n\nsúdu\n\no\n\nprípustnosti\n\nodvolania\n\nvedľajších\n\núčastníkov\n\nneopodstatnene.\nOdvolací súd na str. 4 ods. 3 svojho rozhodnutia uviedol: Na odvolanie vedľajších\núčastníkov odvolací súd prihliadal napriek námietkam navrhovateľky, vzhľadom na to, že\nprvostupňový súd nerozhodol o návrhu samotnej navrhovateľky z roku 2005, aby súčasní\nvedľajší účastníci vstúpili do konania na strane odporcov. Odvolací súd teda reagoval na\nnámietku navrhovateľky vo vyjadrení k odvolaniu, že vedľajší účastníci nemajú právo podať\nodvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa. Otázka, či je správny záver odvolacieho súdu\no existencii práva vedľajších účastníkov podať odvolanie, je otázkou právnou, ktorú\ndovolací súd, keďže dovolanie navrhovateľky nie je prípustné, nie je oprávnený riešiť.\nVzhľadom na to, že prípustnosť dovolania navrhovateľky nevyplýva z § 239 O.s.p.,\nnepreukázala sa opodstatnenosť jej argumentácie o dôvode zakladajúcom prípustnosť\ndovolania podľa § 237 písm. f) O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani vady\nvymenované v § 237 písm. a/ až e/, g/ OSP., odmietol najvyšší súd jej dovolanie ako\nprocesné neprípustné bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu.“\n\n10\n\n25. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že nemá žiadny dôvod odchýliť sa od\nsvojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho\nsúdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu.\n26. Po preskúmaní výroku a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu\nz hľadiska arbitrárnosti, teda zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie právneho\npredpisu s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách, ústavný súd konštatuje, že nezodpovedá skutočnosti tvrdenie sťažovateľky,\npodľa ktorého odôvodnenie dovolacieho súdu je v rozpore so základnými požiadavkami na\nodôvodnenie rozhodnutia súdu. Najvyšší súd sa dovolaním sťažovateľky zaoberal, pričom\njeho závery o nenaplnení dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho\nporiadku zakladajúce sa na tom, že krajský súd na námietku sťažovateľky v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia reagoval vyjadreným názorom, že v súčasnosti označení vedľajší\núčastníci konania by mali v konaní vystupovať na strane odporcov (keďže sú v súčasnosti\nvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, pozn.), sú logické a presvedčivé. V žiadnom prípade\nnevykazujú znaky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti. Skutočnosť, že sťažovateľka sa\ns týmito závermi nestotožňuje, nemôže sama osebe zakladať porušenie ňou označených\npráv.\n27. Vzhľadom na to, že závery najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania\nsťažovateľky nemožno považovať za arbitrárne a obstoja vo svetle požiadaviek na ústavne\nudržateľné odôvodnenie konajúceho súdu a požiadaviek na spravodlivé súdne konanie, bolo\npotrebné sťažnosť smerujúcu proti postupu a uzneseniu najvyššieho súdu v časti\nnamietajúcej porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1\nlistiny a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietnuť podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n28. Sťažovateľka označila v petite svojej sťažnosti aj porušenie základného práva\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu, v odôvodnení\nvšak neuviedla, v čom malo porušenie uvedených práv spočívať, a nepredostrela žiadne\n\n11\n\nargumenty, ktoré by mali porušenie označených práv odôvodňovať. Z uvedeného vyplýva,\nže\n\nodôvodnenie\n\nsťažnosti\n\nsťažovateľky\n\nzjavne\n\nnezodpovedá,\n\nnekorešponduje\n\nnavrhovanému petitu. Vzhľadom na uvedené sťažnosť v časti namietajúcej porušenie čl. 20\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu postupom a uznesením\nnajvyššieho súdu napĺňa predpoklady na odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 23. novembra 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "odvolanie-prípustnosť", "účastník konania-vedľajší účastník konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:88b8c1a2-bdc6-4ecb-b5a4-29b15b350add", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.275.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.275.2016.1"}, {"guid": "ussr:137336cf-2418-43f6-961b-18dc79ad8b54", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.561.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 561/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 561/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.561.2015.1"}, {"guid": "ussr:4156c0a6-e913-4e8c-9ea0-9e96f5c5db21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.723.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 723/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 723/2015 z 29. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-29", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.723.2015.1"}, {"guid": "ussr:58ca6c91-82c9-490b-a8b6-06295d14ad0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.87.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/2015 z 4. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-04", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.87.2015.1"}, {"guid": "ussr:028a82a8-7f32-4a36-97d1-a173e887eebf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.112.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 112/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 112/2015 z 4. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-04", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.112.2015.1"}, {"guid": "ussr:fefde7c8-c48a-4b18-ad5b-c321a63ccfd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2014 z 10. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fefde7c8-c48a-4b18-ad5b-c321a63ccfd7"}, {"guid": "ussr:40906405-a49c-4062-be93-1858b4adab07", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 227/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 227/2013 z 26. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40906405-a49c-4062-be93-1858b4adab07"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "f91bcf0d-3950-42f7-b572-6d1f448dc572:6d68270d-4690-4dde-aa4b-be1984f6b717", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1011897986.1", "spisova_znacka": "14Co/247/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/247/2011 z 7. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-10-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1011897986.1"}], "citovane_v": []}