{"guid": "ussr:dedf0378-7eec-4e44-85db-6999229d2bac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.773.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 773/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 773/2016 z 8. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. novembra 2016, sp. zn. III. ÚS 773/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.773.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-11-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "nazov": "čl. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dedf0378-7eec-4e44-85db-6999229d2bac", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.773.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.773.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.773.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 773/2016-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\na\n\nvšetci bytom\n\n,\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva\n\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv zaručených v čl. 3, čl. 5\nods. 1 písm. c), čl. 8 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.\nČVS: KRP-116/OVK-ZA-2009 v súvislosti s úkonom predvedenia 7. decembra 2009\na postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\nIV/3 Gn 1266/15/1000 a jej prípisom z 21. októbra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n,\n\n,\n\na\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n18. decembra 2015 doručená a 4. apríla 2015 doplnená sťažnosť\nlen „sťažovateľ v 1. rade“),\n\n(ďalej\n\n(ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“),\nďalej len\n\n„sťažovateľ v 3. rade“] a\nbytom\n\n(ďalej len „sťažovateľka vo 4. rade“), všetci\n(ďalej spolu len „sťažovatelia“), vo veci namietaného\n\nporušenia základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práv zaručených v čl. 3, čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 8 a čl. 13 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského\nriaditeľstva Policajného zboru v Žiline (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) v konaní vedenom\npod sp. zn. ČVS: KRP-116/OVK-ZA-2009 v súvislosti s úkonom predvedenia 7. decembra\n2009 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna\nprokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/3 Gn 1266/15/1000 a jej prípisom\nz 21. októbra 2015.\n2. V sťažnosti sťažovatelia podrobne a rozsiahlo opísali udalosti, ku ktorým malo\ndôjsť 7. decembra 2009 pri predvádzaní sťažovateľov v 1., 2. a 3. rade „k podaniu\nvysvetlenia“ na krajskom riaditeľstve v trestnej veci vedenej pod ČVS: KRP-116/OVK-ZA2009. Popis sa týkal najmä postupu a konania príslušníkov Pohotovostného policajného\nútvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline (ďalej\nlen „pohotovostný policajný útvar“) a následne príslušníkov krajského riaditeľstva\n(vyšetrovateľa a iných policajtov), ako aj ďalších okolností pri zaobchádzaní s ich osobami,\nktoré považovali za absolútne neprimerané fyzické a psychické násilie, resp. za mučenie\na týranie. Sťažovatelia navyše vyslovili podozrenie, že s dôkazmi, ktoré svedčili o použití\nnásilia voči nim, bolo zaobchádzané svojvoľne (napr. nebola daná na skúmanie a ani im\nnebola vrátená osuška, do ktorej si sťažovatelia v 1. a 3. rade utreli zakrvavenú tvár po\nzásahu pohotovostného policajného útvaru; boli odstránené „krvné stopy z omietky\nneznámou osobou“). Konanie príslušníkov pohotovostného policajného útvaru a krajského\nriaditeľstva sťažovatelia jednoznačne hodnotia ako porušenie zákazu mučenia upraveného\nv čl. 3 dohovoru.\n3. Za porušenie zákazu mučenia alebo podrobovania neľudskému alebo\nponižujúcemu zaobchádzaniu sťažovatelia považujú aj odopretie (dostatočného) lekárskeho\nošetrenia po tom, ako im (sťažovateľovi v 1. a 3. rade) boli príslušníkmi pohotovostného\npolicajného útvaru spôsobené zranenia. Príslušníci krajského riaditeľstva takto postupovali\nnapriek tomu, že o ošetrenie sťažovateľ v 1. rade výslovne požiadal. Rovnako mu\n(sťažovateľovi v 1. rade) neboli poskytnuté voda a jedlo.\n\n2\n\n4. Sťažovatelia vyslovili aj podozrenie, že im v čase „násilného vyvlečenia z domu“,\nt. j. v čase ich predvedenia na krajské riaditeľstvo bolo do priestorov ich obydlia\n„nainštalované nahrávacie zariadenie“.\n5. Sťažovateľka vo 4. rade namietala, že jej 7. decembra 2009 nebolo umožnené\nzaviesť deti do „školy a škôlky“, a tvrdí, že „deti mi proti mojej vôli vzali so slovami, že to\nurobia oni“, z čoho boli „vydesené“.\n6. Podľa slov sťažovateľa v 3. rade vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam „Štát\nprostredníctvom svojich orgánov moci nevykonal žiadne účinné vyšetrovanie, pričom jeho\npovinnosťou bolo ho vykonať z vlastnej iniciatívy. K tomu nedošlo ani po podaní sťažnosti\nmojim otcom [sťažovateľom v 1. rade, pozn.] a ani po mojich udaniach o týchto\nskutočnostiach...“.\n7. Sťažovatelia na postup príslušníkov pohotovostného policajného útvaru podali\nviacero sťažností.\n8. Prvá sťažnosť týkajúca sa sťažovateľa v 1. rade bola\n\nriaditeľom krajského\n\nriaditeľstva preskúmavaná v konaní vedenom pod č. KRP-302/Sť-2009 podľa vtedy\núčinného zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov\ns konštatovaním (prípis z 12. januára 2010), že „Táto sťažnosť bola po vykonanom šetrení\nuzatvorená ako neopodstatnená.“, keďže „Šetrením nebolo zistené porušenie zákona a ani\niných platných právnych predpisov zo strany príslušníkov PZ dňa 7. 12. 2009“.\n9. Pretože sťažovateľ v 1. rade so záverom prijatým riaditeľom krajského riaditeľstva\nnesúhlasil, obrátil sa svojím podaním z 22. marca 2010 na Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, sekciu kontroly a inšpekčnej služby (ďalej aj „sekcia kontroly“), a to aj\ns vyčíslením materiálnej škody spôsobenej príslušníkmi pohotovostného policajného útvaru\nna zariadení jeho domu 7. decembra 2009, ktorú žiadal uhradiť.\n10. Uvedené podanie sekcia kontroly podľa jeho obsahu vyhodnotila ako opakovanú\nsťažnosť podľa § 21 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach vo vtedy účinnom znení\na prípisom pod č. SKIS-OK-OS-Sť-329/2010 z 29. apríla 2010 sťažovateľovi v 1. rade\n3\n\noznámila, že prekontrolovaním vybavenia predchádzajúcej sťažnosti riaditeľom krajského\nriaditeľstva zistila správnosť jej vybavenia. Podanie v časti „žiadosti o úhradu škody“\nspôsobenej na zariadení domu sekcia kontroly postúpila Ministerstvu vnútra Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „ministerstvo“), o čom sťažovateľa v 1. rade informovala.\n11. Ministerstvo prípisom č. SLV-PS-722/2010 z 15. júla 2010 sťažovateľa v 1. rade\nupovedomilo, že „Na priznanie náhrady škody nie je v danom prípade splnená jedna\nzo základných podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z. z., a to existencia\nnezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu.“. Z tohto dôvodu jeho\npodanie v relevantnej časti považovalo za nedôvodné, a teda mu nevyhoveli.\n12. Ďalšia „sťažnosť“ podpísaná všetkými sťažovateľmi (z decembra 2014),\nadresovaná „Ministerstvu vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby“ bola vyhodnotená\nako trestné oznámenie, ktoré však Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly\na inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Stred, Banská\nBystrica (ďalej len „inšpekčná služba“) uznesením ČVS: SKIS-418/1-OISS-V-2014\nzo 7. januára 2015 ako vec podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci\nverejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) odmietlo, pretože nebol dôvod\nna začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).\n13. Pretože sťažovatelia so záverom inšpekčnej služby nesúhlasili, podali (sťažovateľ\nv 3. rade „v mene všetkých“) proti jej rozhodnutiu zo 7. januára 2015 sťažnosť, ktorou\nnamietali viaceré skutočnosti procesného a skutkového charakteru.\n14. Opravný prostriedok sťažovateľov (sťažovateľa v 3. rade) bol uznesením\nOkresnej prokuratúry Žilina (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pn 63/15/5511-5\nz 27. februára 2015 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutý ako\nnedôvodný.\n\n4\n\n15. V zmysle ustanovení § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre vo vtedy\nplatnom a účinnom znení (ďalej len „zákon o prokuratúre“) podali sťažovatelia\n(resp. sťažovateľ v 3. rade) podnet na preskúmanie rozhodnutia okresnej prokuratúry\nz 27. februára 2015, ktorý Krajská prokuratúra v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“)\nvybavila prípisom č. k. 1 Kn 139/15-5500-13 zo 6. augusta 2015 tak, že ho ako nedôvodný\nodložila.\n16. Sťažovatelia sa následne opakovaným podnetom z 21. augusta 2015 domáhali\npreskúmania postupu a prípisu krajskej prokuratúry. Generálna prokuratúra napadnutým\nprípisom č. k IV/3 Gn 1266/15/1000-4 z 21. októbra 2015 opakovaný podnet sťažovateľov\nako nedôvodný odložila bez prijatia akýchkoľvek opatrení.\n17. V ďalšom sťažovatelia v 1., 2. a 3. rade namietajú porušenie ich práva na účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom\npohotovostného policajného útvaru a generálnou prokuratúrou, a to v súvislosti:\n„1. so spôsobom predvedenia nás k podaniu vysvetlenia na políciu,\n2. so spôsobom zaobchádzania s našimi osobami na polícii,\n3. z nezabezpečenia účinného vyšetrovania namietaných zásahov, ktoré by\nidentifikovalo zodpovedné osoby a vyvodila by so voči nim príslušná zodpovednosť, najmä\ntrestnoprávneho charakteru.“.\n18. Sťažovateľka vo 4. rade namieta porušenie práva podľa čl. 13 dohovoru\nv súvislosti:\n„1. so spôsobom predvedenia a zaobchádzania s mojimi príbuznými na polícii,\n2. za odobratie mi mojich detí, bez môjho súhlasu, teda proti mojej a ich vôli,\n3. s nezabezpečením účinného vyšetrovania namietaných zásahov.“\n19. Porušenie práva na účinný prostriedok nápravy sťažovatelia namietajú aj\nv súvislosti s vybavením ich opravných prostriedkov v danej veci, ktoré boli „totálne\nneúčinné a to v dôsledku vedomého konania zodpovedných orgánov štátu, ktorého cieľom\nbolo kamuflovať porušenie našich práv“.\n\n5\n\n20. Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5\nods. 1 písm. c) dohovoru sťažovateľ v 1. rade uvádza, že „keď prostredníctvom\nprepadového komanda mi obmedzili slobodu 7. 12. 2009 o piatej hodine ráno do\nnasledujúceho dňa 8. 12. 2009 do tretej hodiny ráno, zvlášť, keď aj potom ako skončil môj\nsvedecký výsluch o 17:55 hod., ma naďalej väznili ďalších deväť hodín v takých istých\npodmienkach ako pred výsluchom, lebo tieto zásahy neboli vykonané v súlade so zákonom,\nv dôsledku toho došlo k porušeniu tohto môjho práva“.\n21. Sťažovateľka v 2. rade porušenie jej práva zaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c)\ndohovoru vidí „v rovnakom dôsledku ako“ sťažovateľ v 1. rade, keď aj ju po výsluchu\nv postavení svedka, „ktorý skončil o 15:10 hod., väznili ďalšie tri hodiny a musela som\ns nimi ísť do nášho domu, kde začala domová prehliadka o 18:05 hod., lebo tieto zásahy\nneboli vykonané v súlade so zákonom“.\n22. Sťažovateľ v 3. rade považuje vo vzťahu k jeho osobe za porušené označené\nprávo [čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru] z tých istých dôvodov ako sťažovatelia v 1. a 2. rade\na sťažovateľka vo 4. rade z dôvodu „svojvoľného mi bránenia mi svoje vlastné deti zaviesť\ndo škôlky a školy, lebo nemali právo ma v tejto situácií väzniť v mojom obydlí“.\n23. Porušenie práva zaručeného v čl. 8 dohovoru sťažovatelia namietajú v súvislosti\n„s násilným vstupom do nášho obydlia... prepadovým komandom ráno o piatej hodine\n7. 12. 2009 a následne policajtami počas nášho vyvlečenia, ktorý sa v našom dome\nnachádzali až do výkonu domovej prehliadky“, „Nainštalovaním odpočúvacieho zariadenia\ndo nášho domu počas vyvlečenia... ktoré vzali pri druhej prehliadke dňa 14. 12. 2009“,\na sťažovatelia v 1., 2., a 3. rade namietali jeho porušenie „aj v dôsledku porušenia\nprezumpcie neviny vyšetrovateľom polície, ktorý svojimi výrokmi v požiadavke na\nnasadenie komanda a jej odsúhlasenie... nás nazvali obzvlášť nebezpečnými páchateľmi\ntrestného činu vrážd , či tvrdením o tom, že ja Pavol som v minulosti napadol člena rodiny.\nSamozrejme počas celého zásahu sme boli policajtami a to jak kukláčmi, tak tými v civile\nnazývaní vrahmi a podobne“.\n\n6\n\n24. Napokon porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy\nsťažovatelia vidia v tom, že príslušné orgány verejnej moci (inšpekčná služba, okresná\nprokuratúra, krajská prokuratúra a generálna prokuratúra) im „pri vybavovaní našej\nspoločnej sťažnosti vyhodnotenej ako trestné oznámenie, následne podanej sťažnosti proti\nuzneseniu prvého kontrolného orgánu a následne podaných dvoch podnetoch podľa zákona\no prokuratúre, v ktorých sme uplatnili množstvo relevantných a podstatných námietok“,\nnedali „riadnu úradnú odpoveď“ a „Napr. tvrdenie prokurátora, že nie je možné sa k nim\nvyjadriť, lebo ich považuje za hypotetické“, je neakceptovateľné.\n25. Sťažovatelia ďalej spochybňujú správnosť, úplnosť, dostatočnú odôvodnenosť\na zákonnosť žiadosti vyšetrovateľa krajského riaditeľstva o nasadenie pohotovostného\npolicajného útvaru, ako aj pravdivosť skutočností v nej uvedených. Rovnako spochybňujú\nsamotný príkaz, ktorým bol pohotovostný policajný útvar v ich prípade nasadený. Tvrdia, že\nich predvedenie bolo protizákonné, keďže k tomuto došlo bez predchádzajúceho\npredvolania na výsluch a bolo zjavne neprimerané. Takisto za rozporný so zákonom\npovažujú „násilný vstup do... domu“, pretože zákonné podmienky na takýto postup neboli\ndané. Za nezákonnú sťažovatelia považujú aj „inštaláciu odpočúvacieho zariadenia“, ktoré\nmalo byť do domu vnesené 7. decembra 2009 a z domu vynesené príslušníkmi krajského\nriaditeľstva 14. decembra 2009.\n26. Podľa sťažovateľa v 3. rade cieľom postupu zvoleného krajského riaditeľstva\nbolo, «aby bol vytvorený falošne legitímny priestor na naše vyvlečenie, pri ktorom mal\nmožnosť s nami zaobchádzať presne tak, ako sme uviedli. Aby vytvoril priestor pre\npolicajtov sa mne\n\n. pomstiť za podanú sťažnosť, vytvoriť priestor na buď\n\npodstrčenie strelnej zbrane, ktorej vo svojom dožiadaní zo dňa 4. 12. 2009 vyšetrovateľ\nprítomnosť nabúdzal a ktorú mi\n\nobtrel o poranenie. Alebo podstrčenie lístka,\n\nk čomu sa aj uchýlili, a čomu predchádzalo donútenie ma ho napísať, čím dosiahli\nodloženie sťažnosti, vytvorenie priestoru na nainštalovanie odpočúvacieho zariadenia\ndo nášho domu, či dokonca dosiahnutie toho, aby som sa v dôsledku šoku pokúsil o útek a\nteda by ma zastrelili, čo preukazujú aj slová\n\n„škoda , že si sa nepokúsil o útek“.\n\nS poukazom na predošlé námietky o protiprávnosti predvedenia ako takého, protiprávnosti\nnasadenia komanda a protiprávnosti násilného vstupu do domu a spôsobu jeho vykonania,\n7\n\nako aj k samotnej prítomnosti maskovaných, vyzbrojených a bezcitných útočníkov, je\nporušením nášho práva nebiť podrobený neľudskému zaobchádzaniu, lebo nie iba nám\nvšetkým\n\nspôsobilo\n\nzávažné\n\nduševné\n\nutrpenie,\n\nktoré\n\nv\n\ndanom\n\nprípade\n\nbolo\n\nneospravedlniteľné, ale to by nastalo u každého, kto by bol tomu podrobený.».\n27. Sťažovatelia zdôraznili, že k porušeniu ich práva zaručeného im v čl. 3 dohovoru\n(zákaz mučenia) došlo tým, že „nebolo vykonané účinné vyšetrenie prípadu, lebo je\nzdĺhavé, trvá viac ako päť a pol roka, nebolo nestranné a neboli v dôsledku toho potrestaní\npáchatelia a už vôbec nie, aby nám bolo priznané akékoľvek zadosťučinenie, či morálne\nalebo finančné“. Tvrdia, že „je nespochybniteľné, že naša osobná sloboda nebola\nobmedzená zákonným spôsobom.\nV prípade\n\n. Bola neoprávnene, teda nezákonne obmedzená od 5 hodiny\n\nrána dňa 7. 12. 2009 do začatia výsluchu o 15:40 hod., a následne, keď bol väznený ďalších\n9 hodín po výsluchu.\nV prípade\n\n., taktiež od 5 hodiny rána dňa 7. 12. 2009 do začatia výsluchu\n\no 15:00 hod., a následne, keď bola väznená niekoľko hodín po výsluchu...\nV prípade\n\n. tiež od piatej hodiny rána dňa 7. 12. 2009 do vznesenia\n\nobvinenia.\nV prípade\n\ntiež v dôsledku jej niekoľko hodinového obmedzenia v jej dome,\n\nlebo neboli splnené podmienky ust. § 27 Zákona o PZ, keď nemohla svoje deti zaviesť\ndo školy a škôlky.\nVšetci preto namietame porušenie nášho práva na osobnú slobodu a jej obmedzenie\nzákonným spôsobom.“.\n28. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia podaním doručeným ústavnému súdu\n4. apríla 2015 navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľov podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1 písm. c), a čl. 8 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského riaditeľstva Policajného\nzboru v Žiline v konaní vedenom pod spisovou značkou ČVS: KRP-116/OVK-ZA-2009\nv súvislosti s ich predvedením k podaniu vysvetlenia na políciu dňa 7. 12. 2009 a následne\nzaobchádzaním na polícii porušené boli.\n8\n\n2. Základné práva sťažovateľov podľa čl. 3 , čl. 5 ods. 1 písm. c ), čl. 8 a čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave v konaní\nvedenom pod spisovou značkou IV/3 Gn 1266/15/1000 v ktorom ich opakovaný podnet zo\ndňa 21. 8. 2015 jej rozhodnutím č. IV/3 Gn 1266/15/1000-4 zo dňa 21. 10. 2015 bez\nakýchkoľvek opatrení odložila ako nedôvodný porušené boli.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky v Bratislave vydaného v konaní pod spisovou značkou IV/3 Gn 1266/15/1000 pod\nč. IV/3 Gn 1266/15/1000-4 zo dňa 21. 10. 2015 zrušuje a vec jej vracia na nové prejednanie\na rozhodnutie.\n4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné zadosťučinenie\nsťažovateľom a to\n\nv sume 30 000,- eur...,\n\nv sume 25 000,- eur...,\nrodenej\n\nv sume 20 000,- eur...,\nv sume 10 000,- eur..., ktoré sú im povinní zaplatiť Krajské\n\nriaditeľstvo Policajného zboru v Žiline a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky\nv Bratislave a to spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n5. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline je povinné uhradiť trovy právneho\nzastúpenia sťažovateľov a to Ústavnému súdu Slovenskej republiky do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\n29. Sťažovatelia taktiež požiadali o ustanovenie im právneho zástupcu v konaní pred\nústavným súdom.\nII.\n30. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n31. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n9\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n32. Podľa čl. 127ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...\nÚstavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n33. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n34. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n35. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde) ústavný súd každý\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n36. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n37. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\n10\n\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n38. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľov\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práv zaručených v čl. 3, čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 8\na čl. 13 dohovoru, a to postupom krajského riaditeľstva v konaní vedenom pod ČVS: KRP116/OVK-ZA-2009 a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/3\nGn 1266/15/1000 a jej prípisom z 21. októbra 2015.\n39. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n40. Podľa čl. 3 dohovoru nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému\nalebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\n41. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.\nNikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane\nv súlade s konaním ustanoveným zákonom...\nc) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia\npred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú\noprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo\nv úteku po jeho spáchaní;...\n\n42. Podľa čl. 8 dohovoru\n1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia\na korešpondencie.\n11\n\n2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to\nv súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej\nbezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania\nnepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.\n43. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj\nkeď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nII.A\nK namietanému porušeniu práv postupom krajského riaditeľstva v konaní\nvedenom pod ČVS: KRP-116/OVK-ZA-2009\n44. Sťažovatelia v súvislosti s postupom krajského riaditeľstva v označenom konaní\nnamietali porušenie zákazu mučenia (čl. 3 dohovoru), práva na slobodu a bezpečnosť [čl. 5\nods. 1 písm. c) dohovoru] a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života (čl. 8\ndohovoru), ku ktorému malo dôjsť 7. decembra 2009 pri úkone predvádzania, a to použitím\nfyzického, ako aj psychického násilia, neopodstatneným obmedzovaním osobnej\nslobody po neprimerane dlhý čas, či už v priestoroch krajského riaditeľstva (sťažovatelia\nv 1., 2. a 3. rade) alebo vo vlastnom dome (sťažovateľka vo 4. rade), neposkytnutím\nlekárskeho ošetrenia, neoprávnenou inštaláciou „odpočúvacieho zariadenia“, neumožnením\nsťažovateľke vo 4. rade sprievodu detí do predškolského a školského zariadenia a pod.\n45. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak\nsťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon\nna ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je\nsťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\n46. Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovatelia v tejto časti nenapádajú postup\npríslušníkov pohotovostného policajného útvaru a príslušníkov krajského riaditeľstva\nv súvislosti so samotným predmetom trestného konania vedeného krajským riaditeľstvom\npod ČVS: KRP-116/OVK-ZA-2009 (stíhanie páchateľa trestného činu), ale napádajú postup\n12\n\nv súvislosti s úkonom predvedenia sťažovateľov v 1., 2. a 3. rade na krajské riaditeľstvo.\nVzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd v súlade s požiadavkou ustanovenia § 53 ods. 1\nzákona o ústavnom súde zisťoval, či sťažovatelia (vo vzťahu k postupu príslušných orgánov\npri predvádzaní) mali k dispozícii právny prostriedok nápravy, ktorý by poskytol ochranu\nich označeným právam zaručeným v dohovore. Namietané porušenie niektorého\nzo základných práv alebo slobôd totiž automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu\nna konanie o nich. Ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne\núlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených\nkompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov\nverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53\nods. 1 zákona o ústavnom súde (obdobne pozri napr. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05,\nIII. ÚS 504/2011, IV. ÚS 221/2014).\n47. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho\nzákladného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten\norgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci\nústavného súdu (napr. II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04,\nII. ÚS 372/08).\n48. Zo samotnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia využili im dostupné prostriedky\nnápravy a podali sťažnosť (sťažovateľ v 1. rade), na základe ktorej bol postup príslušníkov\npohotovostného policajného útvaru preskúmaný riaditeľom krajského riaditeľstva (v konaní\nvedenom pod č. KRP-302/Sť-2009) a následne sekciou kontroly (v konaní vedenom pod\nč. SKIS-OK-OS-Sť-329/2010),\n\na to\n\nv zmysle\n\nustanovení\n\npríslušných\n\nzákonov\n\no sťažnostiach (zákon č. 152/1998 Z. z. a zákon č. 9/2010 Z. z.), ale aj podaním trestného\noznámenia (všetkými sťažovateľmi; v decembri 2014), na základe ktorého bol namietaný\npostup príslušníkov pohotovostného policajného útvaru a krajského riaditeľstva prešetrený\ninšpekčnou službou (konanie vedené pod ČVS: SKIS-418/1-OISS-V-2014). Sťažovatelia\nteda mali k dispozícii iné právne prostriedky ochrany tých práv, ktorých porušenie namietali\nvo svojej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a tieto aj využili.\n13\n\n49. Podľa názoru ústavného súdu sťažovatelia mali aj ďalší účinný prostriedok\nnápravy prípadného porušenia svojich práv, ktorý ale nevyužili (vyplýva to zo sťažnosti\npodanej ústavnému súdu), avšak využiť mohli a mali.\n50. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre v znení účinnom v aktuálnom čase\n(do 31. júla 2011) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom\nzákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie\nzistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné\niné orgány.\n51. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre v znení účinnom v aktuálnom čase\npodnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby, ktoré smerujú k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu\nsvojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný\nprostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie\nporušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých\nvykonanie je podľa zákona oprávnený.\n52. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre v znení účinnom v aktuálnom čase\npodávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu\nopakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).\n53. Aj keď ústavný súd nemôže vylú\niť, že prípadné podanie podnetu sťažovateľmi príslušnej prokuratúre, ktorým by sa\ndomáhali ochrany svojich práv, do ktorých bolo podľa ich presvedčenia zasiahnuté\npostupom pohotovostného policajného útvaru, resp. príslušníkmi krajského riaditeľstva, by\nv konečnom dôsledku vyústilo do trestného konania tak, ako k tomu napokon došlo po ich\n„sťažnosti“ vyhodnotenej ako trestné oznámenie a o ktorom konala inšpekčná služba, to\nvšak nič nemení na skutočnosti, že sťažovatelia mali k dispozícií aj tento zákonný im\ndostupný účinný právny prostriedok nápravy, ale nevyužili ho.\n14\n\n54. Vzhľadom na danosť právomoci iných orgánov verejnej moci, ktoré boli\noprávnené poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľov, je ich sťažnosť vo vzťahu\nk nimi označenému orgánu (krajského riaditeľstva) neprípustnou. Ústavný súd preto\nsťažnosť v tejto časti – namietaného porušenia práv zaručených v čl. 3, čl. 5 ods. 1 písm. c)\na čl. 8 dohovoru postupom krajského riaditeľstva v konaní vedenom pod ČVS: KRP116/OVK-ZA-2009 − odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.\n55. Nad rámec uvedeného ústavný súd pripomína, že sťažnosť pre namietané\nporušenie základných práv alebo slobôd v zmysle ustanovení § 53 ods. 3 zákona\no ústavnom súde možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,\noznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo\ninom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu\ndozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie\nsťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania\nsťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde\nzmeškanie tejto lehoty odpustiť (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04,\nIV. ÚS 35/04, I. ÚS 109/06).\n56. Z uvedeného vyplýva, že ak sťažovatelia svoju sťažnosť adresujú v tejto časti\nvýlučne proti postupu krajského riaditeľstva (jeho príslušníkov alebo príslušníkov\npohotovostného policajného útvaru pri predvádzaní 7. decembra 2009), je táto bez\nakýchkoľvek pochybností podaná oneskorene, čo je podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde takisto dôvodom na jej odmietnutie.\nII.B\nK namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy\na práv zaručených v čl. 3, čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 8 a čl. 13 dohovoru postupom\ngenerálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/3 Gn 1266/15/1000 a jej\nprípisom z 21. októbra 2015\n\n15\n\n57. Sťažovatelia v tejto časti sťažnosti v podstate namietajú závery prijaté generálnou\nprokuratúrou vo vzťahu k výsledku trestného konania vedeného inšpekčnou službou pod\nČVS: SKIS-418/1-OISS-V-2014, ktoré iniciovali ako podávatelia trestného oznámenia\nz decembra 2014 a ktoré bolo uznesením inšpekčnej služby zo 7. januára 2015 odmietnuté.\n58. V súvislosti s namietaným porušením základných práv sťažovateľov napadnutým\nupovedomením generálnej prokuratúry z 21. októbra 2015 ústavný súd považuje za\npotrebné uviesť, že nie je súčasťou sústavy orgánov činných v trestnom konaní, ale je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (pozri citovaný čl. 124 ústavy), ktorý\nokrem iného rozhoduje o sťažnostiach namietajúcich porušenie základných práv alebo\nslobôd fyzických osôb alebo právnických osôb, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy).\n59. Cieľom uplatňovania tejto právomoci ústavného súdu nie je primárne\npreskúmavanie a posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci rozhodujúcich\no právnych prostriedkoch nápravy a ochrane práv a slobôd (vrátane základných práv\na slobôd) fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti\ns rozhodovaním vo veci samej. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika\nratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Skutkové a právne závery\norgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv\na slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu byť predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody sťažovateľa zaručeného\nv ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách\n(m. m. III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).\n60. Ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia orgánu verejnej moci\nv rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného\npráva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí\n16\n\nsťažnosti na ďalšie konanie, ústavný súd považuje takúto sťažnosť za zjavne\nneopodstatnenú (obdobne I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).\n61. Základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje každému možnosť domáhať\nsa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým\norgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať\no ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom podnetu alebo\nopakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre v znení účinnom\nv relevantnom čase), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov\nprokuratúry\n\nzákonom\n\nustanoveným\n\npostupom\n\nsa\n\ntakýmto\n\npodnetom\n\n(podaním)\n\nzaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej\nosoby ale nie je právo, aby príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli\n(m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06).\n62. Podstatou sťažnosti v tejto časti je nespokojnosť sťažovateľov s postupom\ngenerálnej prokuratúry a výsledkom nimi iniciovaného konania o opakovanom podnete\nv rámci konania podľa štvrtej časti prvého dielu vo vtedy účinnom znení zákona o\nprokuratúre.\n63. V napadnutom prípise č. k. IV/3 Gn 1266/15/1000-4 z 21. októbra 2015\ngenerálna prokuratúra uviedla:\n«Vo Vašom opakovanom podnete namietate stanovisko Krajskej prokuratúry Žilina\nsp zn. 1 Kn 139/15/5500-4 z 06. 08 2015. Žiadate, aby Váš opakovaný podnet bol\nvyhodnotený ako dôvodný a aby boli vykonané všetky potrebné opatrenia na vyvodenie\nzodpovednosti voči zodpovedným osobám.\nNa základe Vášho opakovaného podnetu som preskúmal na vec sa vzťahujúci spisový\nmateriál a to vyšetrovací spis Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby,\núrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby S, Banská Bystrica sp. zn. ČVS: SKIS418/1-OISS-V-2014, Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 1 Pn 63/15/5511 Krajskej\n\n17\n\nprokuratúry Žilina sp. zn. 1 Kn 139/15/5500 a súdny spis Okresného súdu Žilina sp. zn.\n36 T/29/2010.\nOkresná prokuratúra Žilina uznesením sp. zn. 1 Pn 63/15/5511-5 z 27. 02 2015\npodľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietla ako nedôvodnú Vašu sťažnosť proti uzneseniu\nvyšetrovateľa Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej\nslužby, odbor inšpekčnej služby S, Banská Bystrica sp. zn. ČVS: SKIS-418/1-OISS-V-2014\nzo 07. 01. 2015, (ďalej len „vyšetrovateľ PZ“), ktorým bola odmietnutá vec z podozrenia\nzo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)\nTrestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto\nuznesenia.\nNásledne predmetné uznesenie, na základe Vášho podnetu preskúmala Krajská\nprokuratúra Žilina, ktorá vo svojom upovedomení reagovala na Vami namietané\nskutočnosti a dospela k záveru, že v konaní a rozhodovaní vyšetrovateľa PZ a Okresnej\nprokuratúry Žilina nezistila porušenie zákona.\nVzhľadom na vyššie uvedené preskúmaním spisového materiálu som v predmetnom\nkonaní nezistil v postupe orgánov činných v trestnom konaní žiadne pochybenie, a preto sa\nstotožňujem s argumentmi prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina, ktoré sú vyjadrené v jej\nupovedomení sp. zn. 1 Kn 139/15/5500-13 zo 06. 08. 2015.\nV opakovanom podnete neuvádzate žiadne nové a relevantné skutočnosti než tie,\nktoré boli známe už pri vybavovaní Vášho podnetu Krajskou prokuratúrou Žilina.\nTu treba prisvedčiť Krajskej prokuratúre Žilina, že namietaný zásah polície pri\nzadržiavaní a predvádzaní podozrivých osôb bol adekvátny vážnosti podozrení, v súvislosti\ns ktorými bol vykonávaný a všetky činnosti pri ňom uskutočnené zodpovedajú príslušným\nprávnym predpisom.\nSprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní zodpovedá zistenému stavu\nveci.\nPoznamenávam, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky si v celom rozsahu\nosvojila rozhodnutie vyšetrovateľa PZ ako aj podriadených prokuratúr a na tieto\nv podrobnostiach poukazujem.\nTaktiež postup prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina bol v súlade so zákonom,\nkeď mu bola predĺžená lehota na vybavenie Vášho podnetu.\n\n18\n\nNestotožňujem sa s Vašou námietkou, že trestné stíhanie v tomto prípade vedie\nneoprávnený orgán a to inšpekcia MVSR a to bez kompetencie v zmysle Trestného poriadku\na zákona o Policajnom zbore.\nTu poukazujem na rozhodnutia dovolacieho senátu Najvyššieho súdu SR v trestnej\nveci vedenej pod sp zn. 5Tdo 42/15 z 2. júla 2015.\nNa základe toho vyšetrovateľ Policajného zboru, služobne zaradený do inšpekčnej\nslužby je policajtom v zmysle § 10 ods. 8 písm. a/, c/ Trestného poriadku.\nTýmto považujem Váš opakovaný podnet za vybavený a bez akýchkoľvek opatrení ho\nako nedôvodný odkladám.»\n64. Vychádzajúc z obsahu základného práva na inú právnu ochranu a posúdiac\nv tomto kontexte sťažovateľmi namietaný postup generálnej prokuratúry ústavný súd\nnezistil žiadny dôvod na zasahovanie do kompetencie generálnej prokuratúry v oblasti\nvýkonu prieskumnej právomoci nad dodržiavaním zákonnosti postupu vyšetrovateľky\ninšpekčnej služby a okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry. V odôvodnení\nnapadnutého prípisu generálna prokuratúra odkázala na dôvody uvedené v uzneseniach\ninšpekčnej služby (odmietnutie trestného oznámenia) a okresnej prokuratúry (zamietnutie\nsťažnosti proti uzneseniu inšpekčnej služby), ako aj na dôvody uvedené v prípise krajskej\nprokuratúry (konajúcej o podnete sťažovateľov), s ktorými boli sťažovatelia oboznámení\na ktorých dôvody preto nebolo potrebné opakovať.\n65. Ústavný súd konštatuje, že postup generálnej prokuratúry pri vybavovaní podnetu\nbol v súlade so zákonom o prokuratúre, keďže generálna prokuratúra sa ním riadne\nzaoberala a v zákonnej lehote k nemu zaujala stanovisko, ktoré je primeraným spôsobom\nodôvodnené a nemožno ho v žiadnom prípade považovať za arbitrárne. Je potrebné\nzdôrazniť, že skutočnosť, že generálna prokuratúra nepostupovala v predmetnej veci\nv súlade s predstavami sťažovateľov, nemôže zakladať ešte dôvod na vyslovenie porušenia\nich ústavou garantovaného základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy.\n66. V nadväznosti na uvedené ústavný súd považoval za potrebné pripomenúť,\nže v obdobných prípadoch, ako je aj vec sťažovateľov, už viackrát vyslovil právny názor,\n19\n\nv zmysle ktorého právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe\npodaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby voči nej na súde prokurátorom\nnie je súčasťou základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr.\nII. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03). Uvedený článok ústavy garantuje ochranu pred\nprotiústavným postupom orgánov verejnej moci v konaniach, v ktorých sa rozhoduje\no subjektívnych právach fyzických osôb alebo právnických osôb.\n67. Rovnako z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru vyplýva, že tento nie je vôbec aplikovateľný na poškodeného\nv trestnom konaní, ak trestné oznámenie podané údajným poškodeným bolo odložené bez\ntoho, aby bolo začaté trestné stíhanie údajného páchateľa (Duchoňová proti Českej\nrepublike, rozhodnutie z 2. 10. 2006, č. 29858/03, oddiel 1).\n68. Vychádzajúc z dosiaľ uvedeného a rešpektujúc zároveň limity oprávnenia\nústavného súdu zasahovať do činnosti orgánov prokuratúry a ďalších orgánov činných\nv trestnom konaní vyjadrené v už citovanej stabilizovanej judikatúre ústavný súd konštatuje,\nže v posudzovanom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľov\nna inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, keďže generálna prokuratúra sa\nzákonom ustanoveným spôsobom zaoberala opakovaným podnetom sťažovateľov\na na základe svojich zistení ho prípisom č. k. IV/3 Gn 1266/15/1000-4 z 21. októbra 2015\nako nedôvodný odložila, o čom sťažovateľov náležite vyrozumela.\n69. Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje vo vzťahu ku koncipovaniu\nargumentácie sťažovateľov postavenej vo výrazne prevažujúcej miere na skutkových\ntvrdeniach sťažovateľov popisujúcich postup pohotovostného policajného útvaru pri ich\npredvádzaní (opis konania – činnosti jednotlivých príslušníkov) za potrebné zvlášť\nzvýrazniť, že nie je súdom skutkovým a nemôže suplovať výkon právomoci všeobecných\nsúdov danú im čl. 142 ods. 1 ústavy a ani nahrádzať činnosť ďalších orgánov verejnej moci,\ndo právomoci ktorých je zverené vyšetrovanie podozrení zo spáchania trestných činov\na pod. (III. ÚS 447/2012, III. ÚS 463/2012, III. ÚS 97/2012).\n70. Ústavný súd teda nemá oprávnenie, ale ani možnosti overovania pravdivosti\nskutkových tvrdení sťažovateľov, ktoré nemajú základ (svoj pôvod) v ústavnoprávnej\n20\n\nrovine (netýkajú sa ústavnej oblasti). Ústavný súd nie je orgánom, ktorý by v tomto smere\nmohol vykonávať dokazovanie týkajúce sa konania pohotovostného policajného útvaru\na jeho výsledky konfrontovať so závermi v tomto prípade generálnej prokuratúry.\n71. Pretože generálna prokuratúra postupovala v súlade so všeobecnými právnymi\npredpismi (zákonom o prokuratúre), ktorými sa konanie riadilo, a teda o opakovanom\npodnete rozhodla konformne s ústavnoprávnymi princípmi vyplývajúcimi z ustanovenia\nčl. 46 ods. 1 ústavy, nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva sťažovateľov na účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru.\n72. Ústavný súd konštatuje, že generálna prokuratúra sa nedopustila ani zásahu\ndo práv sťažovateľov zaručených v čl. 3, čl. 5 ods. 1 písm. c) a v čl. 8 dohovoru. Keďže\nv napadnutom konaní a prípisom z 21. októbra 2015 sa priamo ani nepriamo na úkone\npredvedenia nezúčastnila (čl. 3 dohovoru), ani priamo o slobode [čl. 5 ods. 1 písm. c)\ndohovoru] ani o prípadnom zásahu do súkromia (čl. 8 dohovoru) sťažovateľov\nnerozhodovala, mohla by sa porušenia týchto práv dopustiť iba v súvislosti s nedostatočným\nposkytnutím právnej ochrany týmto ich právam (v zmysle ustanovenia čl. 46 ods. 1 ústavy)\nv konaní o opakovanom podnete, čo však ústavný súd nezistil (pozri odôvodnenie\nk namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu).\n73. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v časti namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, zákazu mučenia\nzaručeného v čl. 3 dohovoru, práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1 písm.\nc) dohovoru, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 dohovoru\na práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom generálnej\nprokuratúry v konaní vedenom pod č. k.\n\nIV/3 Gn 1266/15/1000-4 a jej prípisom\n\nz 21. októbra 2015 považoval za zjavne neopodstatnenú, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol.\n74. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími požiadavkami sťažovateľov v nej obsiahnutými, rozhodovanie o ktorých je\n\n21\n\npodmienené vyhovením sťažnosti, t. j. vyslovením porušenia základného práva alebo\nslobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\n75. Dôvody, pre ktoré bola sťažnosť odmietnutá (neprípustnosť, resp. oneskorenosť\na zjavná neopodstatnenosť), evidentne signalizujú, že ani právne zastúpenie sťažovateľov\nby nemohlo neprispieť k inému verdiktu ústavného súdu o tejto sťažnosti, preto ústavný súd\nnepristúpil k skúmaniu splnenia podmienok pre ustanovenie právneho zástupcu, tak ako to\nsťažovatelia požadovali.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. novembra 2016\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "predvedenie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-zákaz mučenia, krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania", "trestné konanie", "prokurátor, prokuratúra-podnet"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:27d07ed9-6c45-4368-865d-e386dbec3fc3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/2014 z 3. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-03", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:27d07ed9-6c45-4368-865d-e386dbec3fc3"}, {"guid": "ussr:33e98650-652e-4a3c-aaf6-d38582b4f5ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 463/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 463/2012 z 2. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33e98650-652e-4a3c-aaf6-d38582b4f5ea"}, {"guid": "ussr:ca6965c9-282f-4e41-9d9f-0aea4313cf3e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 447/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 447/2012 z 2. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca6965c9-282f-4e41-9d9f-0aea4313cf3e"}, {"guid": "ussr:d606cbb1-8aa0-4e36-b4db-4d7f1b1efb33", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 504/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 504/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d606cbb1-8aa0-4e36-b4db-4d7f1b1efb33"}, {"guid": "ussr:99e81126-b9fc-4d04-ae01-5b7c0eaa4776", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99e81126-b9fc-4d04-ae01-5b7c0eaa4776"}, {"guid": "ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:c5a54d17-505f-47e9-af9a-0d4fd49e9aa2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 109/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c5a54d17-505f-47e9-af9a-0d4fd49e9aa2"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:168ca06e-3754-4d7c-b580-c18d36e2c65c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 267/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 267/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:168ca06e-3754-4d7c-b580-c18d36e2c65c"}, {"guid": "ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c"}, {"guid": "ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 262, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57"}, {"guid": "ussr:87c2ae42-8324-43d8-a5f4-e9e8bf7aa329", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/04 z 14. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-14", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:87c2ae42-8324-43d8-a5f4-e9e8bf7aa329"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:13b3386c-818e-4275-9113-4094df8686e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 104/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/04 z 15. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-15", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13b3386c-818e-4275-9113-4094df8686e1"}, {"guid": "ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/04 z 24. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-24", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2"}, {"guid": "ussr:1f915f09-371f-45cd-99a3-48436912e50d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/04 z 12. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-12", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1f915f09-371f-45cd-99a3-48436912e50d"}, {"guid": "ussr:b70788e6-08fa-4a80-be48-57044d9e7c73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 235/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 181, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b70788e6-08fa-4a80-be48-57044d9e7c73"}, {"guid": "ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e"}, {"guid": "ussr:8a9ee60e-5913-4b61-bb74-f458a971de84", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a9ee60e-5913-4b61-bb74-f458a971de84"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:760983be-75e8-4d55-9202-baebc7b4c04a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 238/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 238/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:760983be-75e8-4d55-9202-baebc7b4c04a"}, {"guid": "ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/02 z 18. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-18", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94"}, {"guid": "ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/01 z 29. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-29", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d645a054-b722-43be-b2bb-293eebfc991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.415.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/2020 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.415.2020.1"}]}