{"guid": "ussr:2155ff61-b07a-4784-97a3-3761b590c848", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.770.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 770/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 770/2016 z 8. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. novembra 2016, sp. zn. III. ÚS 770/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.770.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-11-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-141.odsek-1", "nazov": "čl. 141 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-141.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-141"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "nazov": "čl. 144 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-141", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-144", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2155ff61-b07a-4784-97a3-3761b590c848", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.770.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.770.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.770.2016.1/text", "citacie_n": 28, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 770/2016-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\n, zastúpenú advokátkou Mag. iur. Vierou Kollárikovou,\nDostojevského rad 1, Bratislava, pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 141 ods. 1 a čl. 144\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na ochranu majetku podľa\nčl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej\núnie, ako aj čl. III Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí\nuznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 62 Er 496/2013-683 z 15. augusta 2014\na uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 18 CoE 511/2014-739 z 31. marca 2015\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta\n2015 faxom a 26. augusta 2015 poštou doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\n(ďalej len\n„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 141 ods. 1\na čl. 144 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na ochranu\nmajetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), ako aj čl. III\nDohovoru\n\no uznaní\n\na výkone\n\ncudzích\n\nrozhodcovských\n\nrozhodnutí\n\nuznesením\n\nOkresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 62 Er 496/2013-683\nz 15. augusta 2014 a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 18 CoE 511/2014-739 z 31. marca 2015.\n2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že na základe jej návrhu na vykonanie exekúcie\nproti Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „povinný“) okresný súd\npoverením č. 51020159814 z 30. apríla 2014 jej vykonaním určil súdneho exekútora JUDr.\nK.\n\nL.\n\nExekučný\n\ntitul\n\nv danom\n\nprípade\n\nprestavoval\n\nrozhodcovský\n\nrozsudok\n\nICC Medzinárodného arbitrážneho súdu v Paríži (ďalej len „arbitrážny súd“) sp. zn.\n17219/VRO z 8. júna 2012 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorým zaviazal\npovinného zaplatiť sťažovateľke sumu 1 894 597,52 € plus úroky z omeškania z istiny\nvo výške 14,25 % zo sumy 1 853 584,46 € od 13. marca 2009 do zaplatenia v plnej výške.\nRozhodcovský rozsudok bol vydaný na účely vyriešenia sporu medzi sťažovateľkou\na povinným v súvislosti s neuskutočneným predajom a kúpou 66 % akcií povinného\nv obchodnej spoločnosti\n\n, kde\n\nv dôsledku toho, že sťažovateľka nezískala súhlas Protimonopolného úradu s koncentráciou\n\n2\n\ndo 15. augusta 2006, ako to bolo medzi nimi dohodnuté, povinný listom z 18. septembra\n2006, ktorý bol doručený sťažovateľke 20. septembra 2006 a Ministerstvu dopravy, pôšt\na telekomunikácii Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) 21. septembra 2006,\nodstúpil od zmluvy o kúpe akcií uzavretej 9. februára 2006.\n3. Zmluva o kúpe akcií v bode 13.3 označenom ako „Právo“ ustanovovala, že „Táto\nzmluva je vyhotovená a spravuje sa právnymi predpismi Slovenskej republiky“. Podľa bodu\n13.4 zmluvy o kúpe akcií označenom ako „Riešenie Sporov“, „Zmluvné Strany vyvinú\nmaximálne úsilie vyriešiť každý spor v dobrej viere prostredníctvom rokovaní\nbez rozhodcovského konania. V prípade Sporu, ktorákoľvek zo Zmluvných Strán poskytne\nOznámenie o Spore obsahujúce návrh vyriešiť Spor rokovaním. V prípade, ak spor nie je\nurovnaný v priebehu tridsiatich (30) dní od poskytnutia Oznámenia o Spore, tento Spor\nbude na návrh ktorejkoľvek zo Zmluvných Strán postúpený a s konečnou platnosťou\nvyriešený na Medzinárodnom Rozhodcovskom Súde pri Medzinárodnej Obchodnej komore\npodľa Pravidiel Rozhodcovského konania („Pravidlá“). Miestom rozhodcovského konania\nbude Paríž, jazykom rozhodcovského konania bude anglický jazyk a rozhodcovský tribunál\nbude mať troch členov vymenovaných v súlade s Pravidlami.“.\n4. V zmysle zmluvy o kúpe akcií sa malo zaplatenie kúpnej ceny uskutočniť v dvoch\nsplátkach, pričom prvú z nich sťažovateľka včas zaplatila povinnému 9. marca 2006.\nV dôsledku odstúpenia od zmluvy o kúpe akcií povinný 25. októbra 2006 previedol sumu\nrovnajúcu sa uhradenej (prvej) splátke späť na účet sťažovateľky, avšak bez bližšej\nšpecifikácie povahy tejto splátky.\n5. Na účely odstránenia „akýchkoľvek sporov týkajúcich sa platnosti, resp. účinnosti\nOdstúpenia“, sťažovateľka, povinný a ministerstvo 7. augusta 2008 uzavreli zmluvu\no urovnaní, z ktorej vyplynulo jednak to, že „právne účinky Odstúpenia... nastali...\ndňa 21. 9. 2006“ a že „... z dôvodu vylúčenia akýchkoľvek pochybností sa vyhlásenie\no zániku práv a povinností a neexistencii uvedených nárokov nepoužije na nároky, práva\na povinnosti FNM SR a\n\npodľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení\n\nso Zmluvou o Kúpe Akcií a Odstúpením“ (čl. II ods. 2), ako aj to, že „zmluvné strany\n\n3\n\npreberajú týmto Urovnaním záväzok, že právny stav, práva a záväzky s obsahom\na v rozsahu, ako sú vymedzené v bode 2 tohto článku, budú rešpektovať, nebudú ho (ich)\nv budúcnosti právne (súdne, rozhodcovsky, inak) napádať a vezmú späť akékoľvek podania,\nktoré by boli v rozpore s takto uznaným stavom a urovnanými právami a záväzkami...“ (čl.\nII ods. 3).\n6. Samotný predmet sporu pred arbitrážnym súdom sa týkal otázky, „ako má byť\nprevod dňa 25. októbra 2006 započítaný (na Istinu ako to požaduje žalovaný, alebo\nnajprv na nezaplatené úroky ako to požaduje Žalobca) a odkedy začali úroky nabiehať\n(od 09. marca 2006 ako to požaduje Žalobca alebo od 21. septembra 2006 ako to požaduje\nŽalovaný)“. Sťažovateľka pred arbitrážnym súdom argumentovala existujúcou doktrínou\npre výklad § 351 ods. 2 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, s čím však povinný\nopierajúci sa najmä o „nezávislý odborný názor Prof. JUDr. M. P. , PhD.“ nesúhlasil.\n7. Z rozhodcovského rozsudku okrem toho vyplýva, že „12. marca 2009 Žalovaný\npreviedol Žalobcovi sumu vo výške... SKK. Žalovaný špecifikoval zaslanú sumu ako zákonné\núroky nabehnuté od 20. septembra 2006 do 25. októbra 2006“.\n8. Dňa 19. decembra 2012 generálny tajomník arbitrážneho súdu vydal potvrdenie\no tom, že rozhodcovský rozsudok bol povinnému doručený 25. júna 2012. Potvrdenie\nv bode 3 obsahovalo vyhlásenie v znení: «článok 28 ods. 6 pravidiel arbitrážneho súdu\nustanovuje: „Každý rozhodcovský rozsudok je záväzný pre účastníkov. Predložením sporu\narbitrážnemu súdu podľa pravidiel arbitrážneho súdu sa účastníci zaväzujú akceptovať\na bezodkladne vykonať akýkoľvek rozhodcovský rozsudok, a účastníci sa týmto zároveň\nvzdali svojho práva domáhať sa akejkoľvek formy ochrany, pokiaľ by tak účinne mohli\nurobiť.“»\n9. Čo sa týka sťažnosťou napadnutého exekučného konania, 26. júna 2014 podal\npovinný námietky proti exekúcii, v ktorých s poukazom na znenie čl. II ods. 3 zmluvy\no urovnaní tvrdil, že v danom prípade je exekúcia neprípustná, pretože „rozhodcovským\nrozsudkom sa rozhodol spor, ktorý rozhodcovská zmluva nepredvída alebo nespĺňa\n\n4\n\ndohodnuté podmienky na predloženie sporu na rozhodcovské konanie, podľa právneho\nporiadku Slovenskej republiky nemožno riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní\na uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku by bolo v rozpore s verejným poriadkom“.\nTakéto konanie oprávnenej považoval povinný za „rozporné s dobrými mravmi a zásadou\npoctivého obchodného styku, keď sa snaží docieliť úhradu ďalších finančných prostriedkov\nzo štátneho rozpočtu a daňových poplatníkov“. Okrem toho povinný namietal, že\n„z rozhodcovskej doložky jasne nevyplýva, že strany zamýšľali v rozhodcovskom konaní\nriešiť spory, ktoré vzniknú po zrušení zmluvy. Tu je rozhodujúce určenie sporov, čo do času\nvzniku, t. j. doložka by pamätala aj na spory, ktoré vzniknú po zániku, zrušení zmluvy\na na druhej strane aj čo do druhov nároku a označenia právneho vzťahu, z ktorého spor\nvznikne.“.\n10. K námietkam povinného sa vyjadrila sťažovateľka podaním zo 6. augusta 2014,\nv ktorom s poukazom na znenie čl. II ods. 2 zmluvy o urovnaní uviedla, že „predmetom\nDohody o urovnaní bolo odstránenie rozporov týkajúcich sa platnosti, resp. účinnosti\nOdstúpenia. Až následne toto odstúpenie má vplyv na zmluvu o kúpe akcií, a to podľa\nslovenského právneho poriadku, vrátane ustanovenia § 351 odsek 1 a 2 Obchodného\nzákonníka. Oprávnený poukázal na to, že odstúpenie sa nevzťahuje na ustanovenie\no rozhodcovskej doložke. Rozhodcovská doložka nemohla zaniknúť, ani v dôsledku\nOdstúpenia a ani v dôsledku Dohody o urovnaní. Oprávnený poukázal aj na to, že účastníci\nDohody o urovnaní jasne uviedli, že nároky podľa ustanovenia § 351 odsek 2 Obchodného\nzákonníka zostávajú zachované. Arbitrážny súd preukázateľne mal právomoc konať podľa\nrozhodcovskej doložky a exekučný súd nie je oprávnený posudzovať hmotnoprávne nároky.\nExekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani\nrozhodcovského súdu. Dohodou o urovnaní sa urovnávajú len sporné práva, pričom\noprávnený a ani povinný nemali spornosť ani pochybnosť o rozhodcovskej doložke.“.\n11. Okresný súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom\nrozhodol tak, že námietkam povinného proti exekúcii vyhovel. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia okrem iného uviedol:\n\n5\n\n„Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých\núčelom je zastavenie exekúcie, alebo upustenie od vykonávania exekúcie z dôvodov\ntaxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným\nprostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu /exekučný titul/...\nZ obsahu vyššie uvedených zákonných ustanovení ako i článkov Zmluvy,\nktorou zmluvné strany urovnali vzťahy medzi sebou jednoznačne vyplýva, že odstúpením\nod zmluvy a následne urovnaním všetkých práv a záväzkov došlo k zániku rozhodcovskej\ndoložky vymedzenej v Zmluve o kúpe akcií dňom účinnosti odstúpenia od zmluvy,\nt. j. dňa 21. 09. 2006. Po tomto dátume prestala byť Zmluva o kúpe akcií účinná, a teda\nrozhodcovská doložka v nej dojednaná stratila platnosť a rozhodcovský súd nebol\noprávnený dňa 08. 06. 2012 vyhlásiť rozhodcovský rozsudok. Ak tak rozhodcovský súd\nvykonal, rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný na podklade neplatnej rozhodcovskej\ndoložky, nie je spôsobilým exekučným titulom a nemôže byť podkladom pre vedenie\nexekúcie...\nKeď tak rozhodcovský súd vykonal, a rozhodcovský rozsudok vydal, zaviazal\npovinného na splnenie povinnosti právom nedovolenej, a teda je daný zákonný dôvod\nstanovený ustanovením § 45 odsek 1 písmeno c), aby exekučný súd námietkam povinného\nvyhovel a následne exekučné konanie zastavil...\nSúd sa zaoberal ďalej námietkou povinného, že výkon cudzieho rozhodcovského\nrozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom...\nJe zrejmé, že výkon exekúcie v uvedenom rozsahu má dopad na veľký okruh ľudí,\nresp. daňových poplatníkov, keďže v prípade výkonu exekúcie v uvedenom rozsahu by boli\npeňažné prostriedky hradené zo štátneho rozpočtu. Uvedené by spôsobilo negatívny dopad\nna širokú verejnosť.“\n12. Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom\nopakujúc svoje argumenty uplatnené v podaní zo 6. augusta 2014 sa ohradila jednak proti\noprávneniu okresného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, ako aj proti chybnému\na nesprávnemu výkladu definície pojmu verejného poriadku, v súvislosti s čím vyslovila\nnázor, že „rozpor s verejným poriadkom podľa Dohovoru sa má týkať prípadov, kedy by\nv konaní, z ktorého príslušné rozhodnutie cudzozemského súdu vzišlo, boli porušené\n\n6\n\nzákladné práva účastníka konania. Rozpor s verejným poriadkom by musel byť takého\nstupňa, že porušuje základné princípy právneho poriadku členského štátu, v ktorom je\npodaný návrh na uznanie a nie v rozpore s procesnými ustanoveniami pre výkon\ntuzemského rozhodcovského rozhodnutia.“.\n13. Krajský súd napadnutým uznesením uznesenie okresného súdu ako vecne\nsprávne podľa v tom čase účinného § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“) potvrdil.\n14. So závermi okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka nesúhlasí\na uplatnením totožných argumentov, aké vzniesla už v konaniach pred nimi, v sťažnosti\nvyjadruje presvedčenie, že „nesprávnym právnym posúdením“ jej odvolania proti uzneseniu\nokresného súdu došlo zo strany krajského súdu k porušeniu jej označených práv. Krajskému\nsúdu navyše vytýka to, že hodnotením materiálnych náležitostí exekučného titulu\npostupoval v rozpore s relevantnými ustanoveniami Dohovoru o uznaní a výkone cudzích\nrozhodcovských rozhodnutí a že nesprávnym právnym posúdením „čl. 28 ods. 6 pravidiel\narbitrážneho súdu“ ju zbavil „práva na súdnu ochranu... pred súdmi SR, pretože\nprávoplatný exekučný titul bol zbavený vykonateľnosti“. Sťažovateľka zároveň namieta,\nže „neuznanie a zastavenie výkonu arbitrážneho rozsudku bez právne relevantnej\nargumentácie“ je zásahom do jej práva na ochranu majetku zaručeného čl. 1 dodatkového\nprotokolu.\n15. Dňa 17. februára 2016 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľky,\nv ktorom okrem iného vyslovila názor, že „tento postup krajského súdu preto znamenal\nodňatie možnosti konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP“, proti ktorému sa\nnemohla „žiadnym spôsobom brániť, pretože Občiansky súdny poriadok výslovne vylučuje\ndovolanie\n\nv konaní,\n\nupovedomeniu\n\nv ktorom\n\no začatí\n\nvšeobecné\n\nexekúcie“.\n\nsúdy\n\nK tomuto\n\nrozhodovali\n\npodaniu\n\no námietkach\n\nsťažovateľka\n\nproti\n\npripojila\n\naj\n\nsplnomocnenie z 15. februára 2016, z ktorého vyplynulo, že jej pôvodný právny zástupca –\nadvokát JUDr. Martin Jacko, ktorý bol konateľom obchodnej spoločnosti JUDr. Martin\nJacko – advokátska kancelária, s. r. o., Zámocké schody 2/A, Bratislava, sa medzičasom stal\n\n7\n\nkonateľom obchodnej spoločnosti\n, ktorá je likvidátorom sťažovateľky, preto na zastupovanie\nsťažovateľky v konaní pred ústavným súdom vo veci jej sťažnosti splnomocnil advokátku\nMag. iur. Vieru Kollárikovú, Dostojevského rad 1, Bratislava.\n16. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd\nnálezom vyslovil, že uznesením krajského súdu č. k. 18 CoE 511/2014-739 z 31. marca\n2015 „v spojitosti“ s uznesením okresného súdu č. k. 62 Er 496/2013-683 z 15. augusta\n2014 bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nv spojení s čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 ústavy, právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, právo na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu,\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 47 charty, ako aj „právo na uznanie a výkon\ncudzích rozhodcovských rozhodnutí“ podľa čl. III Dohovoru o uznaní a výkone cudzích\nrozhodcovských rozhodnutí, aby napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €,\nako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,73 €.\nII.\n17. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n18. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n19. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n8\n\n20. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy v spojení s čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na ochranu majetku podľa čl. 1\ndodatkového protokolu, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 47 charty, ako\naj čl. III Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí uznesením\nokresného súdu č. k. 62 Er 496/2013-683 z 15. augusta 2014\n21. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého môže\nústavný súd konať o namietanom porušení práv sťažovateľov a vecne sa zaoberať\npredloženými sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovatelia nemôžu domáhať ochrany svojich\npráv pred všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo\nslobôd teda automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ\nústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\nzistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta,\nsa sťažovatelia môžu domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych\nprostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom\nalebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku\n\n9\n\nsvojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05,\nIV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06).\n22. Ústavný súd v tejto súvislosti predstavuje ultima ratio inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov\nverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53\nods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity\nreflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané\n(IV. ÚS 303/04).\n23. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu mohla sťažovateľka podať riadny\nopravný prostriedok – odvolanie, ktorý, ako to vyplýva z obsahu sťažnosti, aj využila,\na krajský súd o ňom rozhodol. Keďže napadnuté uznesenie okresného súdu bolo predmetom\nsúdneho prieskumu realizovaného krajským súdom, ústavný súd sťažnosť v tejto časti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej\nprerokovanie.\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy v spojení s čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na ochranu majetku podľa čl. 1\ndodatkového protokolu, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 47 charty, ako\naj čl. III Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí uznesením\nkrajského súdu č. k. 18 CoE 511/2014-739 z 31. marca 2015\n24. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu\npatrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných\npráv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo\nochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom\nverejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré\n\n10\n\nsú dostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.\nKoncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva\nalebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv\na slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté\ns uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to,\nže orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne\nnestranne, nezávisle a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov\nna dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne\npripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02).\nLen objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní\na rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa\nmusí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu\nna rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré\npreukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich využitia v súlade\ns procesnými predpismi.\n25. Článok 46 ods. 1 ústavy predstavuje primárne východisko pre zákonom upravené\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej\nochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50\nústavy). V súvislosti so základným právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy treba mať na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky\na podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa\nmožno domáhať práv uvedených v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto\nustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n26. Súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu garantovaného čl. 46\nods. 1 ústavy je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 21/00, I. ÚS 5/00,\nII. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04, IV. ÚS 292/04) aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí\nvrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku. Aj vo výkone rozhodnutia alebo\nv súdnej exekúcii sa musí každému zaručiť prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady\nustanovené zákonom. K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle citovaného\n\n11\n\nčlánku ústavy dochádza až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Efektívnosť\nvýkonu tohto základného práva vyžaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil\nnáhodné alebo svojvoľné uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie a ak prijme\nkonečné rozhodnutie, vychádzal z toho, čo objektívne zistil. Preto pri postupe všeobecných\nsúdov treba dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní,\nktorý nie je diskriminačný bez primeraných a objektívne zdôvodniteľných okolností.\n27. V súvislosti s právom na prístup k súdnej ochrane si ústavný súd osvojil\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorý vyslovil, že „právo\nna súd“ nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení\nvšak nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by\nuvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú\nzlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len\nvtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými\nprostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).\n28. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj\nprávo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá\nmôže mať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne\ninterpretovaná platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05\na iné).\n29. Rovnako dôležitou súčasťou základného práva na súdnu ochranu je aj zákonná\npovinnosť všeobecných súdov náležite a presvedčivo odôvodniť ich rozhodnutia,\nk čomu existuje rozsiahla judikatúra ústavného súdu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04,\nIII. ÚS 209/04 a iné), ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“,\nrozsudky vo veciach Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,\n\n12\n\nbod 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko\nz 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998 a iné).\n30. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že v Slovenskej republike sa cudzie\n(zahraničné) rozhodcovské rozhodnutia vo veci samej (rozsudky) uznávajú v režime\nustanovení § 46 až § 50 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), ak medzinárodná\nzmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá je súčasťou jej právneho poriadku,\nneustanovuje inak (§ 53 zákona o ústavnom súde). Podľa § 49 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde sa uznaný cudzí rozhodcovský rozsudok vykoná tak, ako rozhodcovský rozsudok\ntuzemský, t. j. vydaný v Slovenskej republike.\n31. Z medzinárodných zmlúv ide v praxi najmä o Dohovor o uznaní a výkone\ncudzích rozhodcovských rozhodnutí podpísaný 10. júna 1958 v New Yorku na konferencii\nOrganizácie Spojených národov o medzinárodnej obchodnej arbitráži, v súčasnosti\nzaväzujúci približne 140 členských štátov, ktorý bol publikovaný ako vyhláška ministra\nzahraničných vecí č. 74/1959 Zb. o Dohovore o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských\nrozhodnutí a pre Československú republiku nadobudol účinnosť 10. októbra 1959,\npre samostatnú Slovenskú republiku 1. januára 1993.\n32. Zo znenia čl. V Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí\nvyplýva:\n„1. Uznanie a výkon rozhodnutia sa môžu odoprieť na žiadosť strany, proti ktorej sa\nrozhodnutie uplatňuje, len vtedy, ak táto strana preukáže kompetentnému orgánu krajiny,\nv ktorej sa žiada o uznanie a výkon:\na) že strany dohody spomenutej v čl. II boli podľa zákona, ktorý sa na ne vzťahuje,\nnespôsobilé na konanie, alebo že spomenutá dohoda nie je platná podľa práva, ktorému\nstrany túto dohodu podrobili, alebo v nedostatku odkazu v tomto smere, podľa práva\nkrajiny, kde sa rozhodnutie vydalo; alebo\n\n13\n\nb) že strana, proti ktorej sa rozhodnutie uplatňuje, nebola riadne upovedomená\no ustanovení rozhodcu alebo o rozhodcovskom konaní alebo nemohla z akýchkoľvek iných\ndôvodov uplatniť svoje požiadavky; alebo\nc) že rozhodnutie sa týka sporu, pre ktorý sa neuzavrela rozhodcovská zmluva, alebo\nktoré nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozhodnutie presahuje dosah\ndohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti\nrozhodcovského rozhodnutia vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené\nod častí rozhodnutí konajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, tá časť rozhodnutia,\nktorá obsahuje rozhodnutie o veciach podrobených rozhodcovskému konaniu, môže sa\nuznať a vykonať; alebo\nd) že zloženie rozhodcovského súdu alebo rozhodcovské konanie nebolo v súlade\ns dojednaním strán, alebo ak nebolo také dojednanie, že nebolo v súlade so zákonmi krajiny,\nkde sa rozhodcovské konanie konalo; alebo\ne) že rozhodnutie sa doteraz nestalo pre strany záväzným, alebo sa zrušilo, alebo jeho\nvýkon odložil kompetentný orgán krajiny, v ktorej alebo podľa právneho poriadku ktorej sa\nvydalo.\n2. Uznanie a výkon rozhodcovského rozhodnutia môžu byť tiež odopreté,\nak kompetentný orgán krajiny, kde sa žiada o uznanie a výkon, zistí:\na) že predmet sporu nemôže byť predmetom rozhodcovského konania podľa práva\ntejto krajiny; alebo\nb) že uznanie alebo výkon rozhodnutia by boli v rozpore s verejným poriadkom tejto\nkrajiny“.\n33. Podobne aj zákon o rozhodcovskom konaní v § 50 ustanovuje:\n„(1) Uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku môže súd odoprieť\nna návrh účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, len\nvtedy, ak tento účastník konania preukáže súdu príslušnému na uznanie rozhodnutia,\nna výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, že\na) nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola\nuzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných\n\n14\n\nstrán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo takáto dohoda nebola uzavretá\npodľa právneho poriadku štátu, kde bol rozhodcovský rozsudok vydaný,\nb) nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo\nmu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,\nc) cudzím rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená\nrozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky,\nalebo že rozsudok presahuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej\ndoložky, ak ale môžu byť časti cudzieho rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených\nrozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie\nsú mu podrobené, môže sa uznať a vykonať tá časť rozsudku, ktorá obsahuje rozhodnutie\no veciach podrobených rozhodcovskému konaniu,\nd) rozhodcovský súd nebol ustanovený alebo rozhodcovské konanie neprebiehalo\nspôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania; ak sa táto dohoda neuzavrela\na ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol\nv rozpore s právnym poriadkom štátu, kde sa rozhodcovské konanie konalo, ak tieto\nskutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, alebo\ne) rozhodcovský rozsudok sa nestal právoplatným a záväzným pre účastníkov\nrozhodcovského konania alebo jeho výkon odložil súd štátu, v ktorom alebo podľa ktorého\nprávneho poriadku bol rozhodcovský rozsudok vydaný alebo týmto súdom zrušený.\n(2) Súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu\nodoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka\nkonania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že\npodľa právneho\n\nporiadku\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nnemožno\n\npredmet\n\nsporu\n\nriešiť\n\nv rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným\nporiadkom.“\n34. Podľa § 50 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodnutie, ktorým sa\nodopiera uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, je súd príslušný na uznanie\nrozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu povinný vždy odôvodniť.\n\n15\n\n35. Uvedené východiská bol povinný pri svojom rozhodovaní o odvolaní\nsťažovateľky dodržiavať aj krajský súd, preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci\npredbežného prerokovania sťažnosti posúdiť, či ich aj skutočne rešpektoval, a to minimálne\nv takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto\nzáklade formulovať záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená. Keďže v danom\nprípade neexistuje žiadna pochybnosť o kompetenciách krajského súdu, ústavný súd\nzisťoval, či ním podaný výklad danej problematiky nie je interpretáciou natoľko extrémnou,\na teda svojvoľnou, že by vybočoval z postulátov spravodlivého súdneho procesu\nvyplývajúcich z čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. z čl. 47 charty.\n36. Na účely overenia opodstatnenosti vznesených námietok týkajúcich sa\n„nesprávneho právneho posúdenia“ sťažovateľkou podaného odvolania proti uzneseniu\nokresného súdu, ktorým vyhovel námietkam povinného proti exekúcii, ústavný súd požiadal\no vyjadrenie k sťažnosti predsedu krajského súdu, ktorý v liste sp. zn. Spr. 3433/16\nz 3. októbra 2016 uviedol, že túto sťažnosť považuje za neopodstatnenú, keďže\n„z rozhodnutia tunajšieho súdu... je zrejmé, z akej matérie a akými úvahami sa tento súd\nriadil pri rozhodovaní o opravnom prostriedku... To, že odvolací súd pri konštatovaní\ndôvodov svojho rozhodnutia formuloval dôvody širšie ako súd prvostupňový (nevychádzal\nz iných úvah, či úvah ktorými by sa exekučný súd už nezaoberal), len podčiarkuje vecnú\nsprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia, pričom rozhodovanie o námietkach\nnevylučuje, vzhľadom na obsah ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. ...\nzaoberať sa i inými dôvodmi, pre ktoré je exekúcia neprípustná bez ohľadu na čas ich\nvzniku vo vzťahu k exekučnému titulu.“.\n37. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: „Uznanie cudzieho\nrozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím, ale takýto rozsudok je\nuznaný tým, že exekučný súd naň prihliadne, ako keby šlo o tuzemský rozhodcovský\nrozsudok, čím si vyrieši predbežnú otázku pre vydanie poverenia na exekúciu. Vydanie\npoverenia na exekúciu je teda fakticky uznaním cudzieho rozhodcovského rozsudku. Z tohto\nzmiešaného prostredia nie je možné vybrať pre oprávneného len prospešné ustanovenia\n(formálna absencia uznávacieho konania, uznanie rozhodnutia bez vykonania náležitého\n\n16\n\nšetrenia)... Z hľadísk vykonania cudzieho rozhodcovského rozsudku a teda skúmania\nnevyhnutných náležitostí formálnej a materiálnej povahy je nerozhodné, či zaujíma pozíciu\ncudzieho, alebo tuzemského rozhodcovského rozsudku.“ Preskúmaním týchto náležitostí,\nresp. predpokladov vykonateľnosti, krajský súd dospel k názoru, že absencia presne\nstanovenej lehoty na plnenie v rozhodcovskom rozsudku, ako aj absencia doložky\nvykonateľnosti, za ktorú v žiadnom prípade nemožno považovať potvrdenie generálneho\ntajomníka arbitrážneho súdu, „bráni vykonaniu exekúcie na podklade predloženého\nrozhodcovského rozhodnutia“.\n38. Krajský súd osobitne reagoval aj odvolaciu námietku sťažovateľky týkajúcu sa\nnesprávneho výkladu definície pojmu verejného poriadku okresným súdom, pričom sa\nstotožnil s jej názorom, že „rozpor s verejným poriadkom by mal byť takého stupňa,\nže porušuje základné princípy právneho poriadku členského štátu, v ktorom je takýto návrh\npodaný“. Skutočnosť, že krajský súd v danom prípade z tohto posudzoval aj obsah\nvyhlásenia generálneho tajomníka arbitrážneho súdu uvedeného v treťom bode potvrdenia\n(pozri bod 8), resp. i zákaz koncentrácie, ktorý ako jeden z prvkov ochrany hospodárskej\nsúťaže predstavuje ďalší princíp, na ktorom je založený právny poriadok Slovenskej\nrepubliky, sama osebe nepredstavuje dôvod na to, aby ústavný súd sťažnosť sťažovateľky\nprijal na ďalšie konanie.\n39. Na doplnenie ústavný súd poukazuje na to, že hoci sa zásada zmluvnej voľnosti\npremieta do jednotlivých ustanovení uzavretej (obchodnej) zmluvy, jej medze nie sú\nneobmedzené, pretože musia rešpektovať nielen kogentné ustanovenia zákonov, ale najmä\nústavy, resp. medzinárodných zmlúv, ktorými sa zmluvné strany (štáty) zaviazali dodržiavať\nľudské práva a základné slobody v nich uvedené. V Slovenskej republike základné pravidlo\nna uplatňovanie zmluvnej voľnosti garantuje ústava v čl. 2 ods. 3, podľa ktorého každý\nmôže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo,\nčo zákon neukladá. V tomto rámci môžu účastníci zmluvy uzatvoriť aj zmluvu o urovnaní,\nktorou sa predchádzajúci záväzok nahrádza záväzkom novým (napr. § 585 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov).\n\n17\n\n40. Ústava však zároveň prostredníctvom čl. 46 ods. 1 a dohovor prostredníctvom\nčl. 6 ods. 1 priamo garantujú aj právo na prístup k súdnej ochrane. Z čl. 12 ods. 1 druhej\nvety ústavy navyše vyplýva, že základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné,\nnepremlčateľné a nezrušiteľné, pričom z hľadiska výhrady verejného poriadku je\nneprijateľná (zmluvná) podmienka − záväzok strany vzdať sa vopred takých svojich\nzákladných práv alebo slobôd, ktorých samotná povaha (charakter) tomu bráni.\n41. K porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy nedôjde, ak je rozsudok krajského súdu v spojení\ns rozsudkom okresného súdu vnútorne logický, nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej\nsvojvôle konajúceho všeobecného súdu, rešpektuje zákonné (skutkové a právne) požiadavky\nna odôvodnenie rozsudku (§ 157 ods. 2 OSP), nie je arbitrárny a zrozumiteľným spôsobom\ndáva odpoveď na otázku, prečo krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny\npotvrdil (m. m . I. ÚS 33/2011).\n42. Skutočnosť, že sa konanie pred krajským súdom neskončilo podľa predstáv\nsťažovateľky, sama osebe nie je právnym základom na namietnutie porušenia jej práva\nna súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy sťažnosťou podanou ústavnému súdu,\npretože do obsahu tohto práva nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo\nsa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník\nkonania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 240/2013).\n43. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že krajský súd konal\nv medziach svojich právomocí, pričom relevantné zákonné ustanovenia, ktoré mu\numožňovali rozhodnúť zvoleným spôsobom, interpretoval a aplikoval ústavne súladným\nspôsobom. Závery krajského súdu vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj\ncelkom legitímne a právne akceptovateľné. Potvrdeniu vecne správneho rozhodnutia súdu\nprvého stupňa odvolacím súdom nebránilo to, že jeho závery podporil doplnením vlastnej,\nhoci aj obsahovo rozsiahlejšej argumentácie. Možno teda uzavrieť, že krajský súd primerane\nrozumným a v okolnostiach veci postačujúcim spôsobom reflektoval na sťažovateľkou\nvznesené odvolacie námietky, na prerokúvaný prípad aplikoval aj relevantné hmotnoprávne\na procesnoprávne ustanovenia v tom čase účinných všeobecne záväzných právnych\n\n18\n\npredpisov\n\na svoje\n\nrozhodnutie\n\no potvrdení\n\nuznesenia\n\nokresného\n\nsúdu\n\nnáležite\n\na zrozumiteľne odôvodnil, čím zodpovedal všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorej sa sťažovateľka pred ním domáhala.\n44. Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti nezistil\nžiadne skutočnosti nasvedčujúce priamej súvislosti medzi napadnutým uznesením krajského\nsúdu a základným právom sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty, v tejto\nčasti ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n45. K námietke sťažovateľky týkajúcej sa porušenia čl. 141 ods. 1 ústavy,\npodľa ktorého v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy,\nako aj čl. 144 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí\na pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou\npodľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom, ústavný súd uvádza, že uvedené články ústavy vyjadrujú\nprincípy fungovania nezávislého súdnictva, preto ich nemožno samostatne aplikovať,\nresp. namietať ich porušenie v individuálnych sťažnostiach fyzických alebo právnických\nosôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. I. ÚS 24/98, II. ÚS 810/00, II. ÚS 81/02,\nIV. ÚS 233/2011). Z uvedeného dôvodu posúdil sťažnosť v tejto časti ako zjavne\nneopodstatnenú (m. m. III. ÚS 116/2011) a ako takú ju aj odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n46. Z napadnutého uznesenia krajského súdu rovnako nemožno vyvodiť nič, čo by\nvzhľadom na vznesené námietky signalizovalo, že by ním mohlo dôjsť k neprípustnému\nzásahu do práva sťažovateľky na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, preto\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nsťažnosť aj v tejto časti.\n47. Aj námietku sťažovateľky týkajúcu sa porušenia jej „práva na uznanie a výkon\ncudzích rozhodcovských rozhodnutí“ zaručeného čl. III Dohovoru o uznaní a výkone\ncudzích rozhodcovských rozhodnutí, ktorý zaväzuje zmluvný štát uznať rozhodcovské\n\n19\n\nrozhodnutie za záväzné a povoliť jeho výkon podľa predpisov o konaní, ktoré platia\nna území, kde sa rozhodnutie uplatňuje, za podmienok určených v nasledujúcich článkoch,\ns tým, že pre uznanie a výkon rozhodcovských rozhodnutí, na ktoré sa vzťahuje tento\ndohovor, sa neurčia podstatne ťažšie podmienky alebo vyššie súdne poplatky, než sú určené\npre uznanie a výkon rozhodcovských rozhodnutí miestnych (národných), a ktorého znenie\nbolo premietnuté do zákona o rozhodcovskom konaní (bod 30. a nasl.), považuje ústavný\nsúd za zjavne neopodstatnenú, v dôsledku čoho ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde sťažnosť aj v tejto časti.\n48. Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že zo spisu okresného súdu\nsp. zn. 62 Er 496/2013 zistil, že na základe návrhu povinného z 8. júla 2015 okresný súd\nprvým výrokom uznesenia č. k. 62 Er 496/2013-759 z 20. októbra 2015 exekúciu podľa\n§ 50 ods. 5 Exekučného poriadku zastavil a druhým výrokom zaviazal sťažovateľku zaplatiť\npovinnému náhradu trov právneho zastúpenia. Keďže proti prvému výroku tohto uznesenia\nsťažovateľka,\n\npovinný\n\nani\n\nsúdny\n\nexekútor\n\nnepodali\n\nodvolanie,\n\nv tejto\n\nčasti\n\nnadobudlo právoplatnosť 12. novembra 2015. Sťažovateľka podala odvolanie výlučne\nproti druhému výroku tohto uznesenia, na základe ktorého krajský súd uznesením\nč. k. 22 CoE 299/2015-774 z 13. januára 2016 zmenil uznesie okresného súdu v napadnutej\nčasti týkajúcej sa trov konania, a ako také nadobudlo právoplatnosť 28. januára 2016.\n49. Zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu pritom vyplýva, že v zmysle\nrozdelenia súdnej moci podľa siedmej hlavy ústavy sťažovatelia nemajú na výber, ktorý\nz dvoch ústavne existujúcich systémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať\nod súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými súdmi (čl. 142 ods. 1) k súdnej ochrane,\nna ktorú je kompetentný ústavný súd (čl. 124 ods. 1). Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi\novplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné\nza ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí (čl. 142 ods. 1 ústavy\nv spojení s § 1 a § 7 OSP účinného do 30. júna 2016, resp. s čl. 1 a § 3 Civilného sporového\nporiadku účinného od 1. júla 2016).\n\n20\n\n50. Sťažovateľka teda ako účastníčka napadnutého exekučného konania všetky\ndostupné opravné prostriedky, ktorými sa mohla uchádzať o ochranu svojich základných\npráv alebo slobôd, nevyužila, pretože proti uzneseniu okresného súdu o zastavení exekúcie\nnepodala odvolanie.\n51. Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne\nprostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich\nuplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody\nsťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 193/2010,\nI. ÚS 178/2011, IV. ÚS 453/2011). V opačnom prípade ústavný súd ich sťažnosť odmietne\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. novembra 2016\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "výklad (interpretácia)-právnej normy", "rozhodnutie-odôvodnenie", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "exekúcia-exekučný titul"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:78c9cca1-6152-4895-98c0-6de9079fc1a2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 240/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 240/2013 z 11. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78c9cca1-6152-4895-98c0-6de9079fc1a2"}, {"guid": "ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 288, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf"}, {"guid": "ussr:cfbd4b77-999f-4288-ad24-d3c346ac277a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2011 z 24. 8. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-08-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cfbd4b77-999f-4288-ad24-d3c346ac277a"}, {"guid": "ussr:78cc7d71-3865-4123-ab6d-6c74e616e956", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 233/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 233/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78cc7d71-3865-4123-ab6d-6c74e616e956"}, {"guid": "ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390"}, {"guid": "ussr:8149703b-8c0b-40d7-8858-eb04f9010a27", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/2011 z 29. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-29", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8149703b-8c0b-40d7-8858-eb04f9010a27"}, {"guid": "ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 193/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:c3152b08-1c39-4760-ae80-2145471f79f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/02 z 7. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-07", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3152b08-1c39-4760-ae80-2145471f79f4"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:5bc57c7f-1d66-4787-8fb3-0c46c68de1e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 810/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 810/00 z 22. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-22", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5bc57c7f-1d66-4787-8fb3-0c46c68de1e8"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fd8a94b5-00bb-41dd-9704-682a486ba9e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.488.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 488/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 488/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.488.2026.1"}, {"guid": "ussr:b372ff40-5f07-4c9b-82aa-46fdb1d5ad4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.355.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 355/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 355/2026 z 17. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.355.2026.1"}, {"guid": "ussr:bfd2bb81-1475-4af5-ac24-08ffb9f6b2b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.399.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 399/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.399.2025.1"}, {"guid": "ussr:48cd755b-811b-4d06-89c8-5b11f3ffb620", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.269.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 269/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 269/2025 z 13. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.269.2025.1"}, {"guid": "ussr:00fea655-e368-423a-9ad3-871bfc803e04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.213.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 213/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 213/2025 z 10. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.213.2025.1"}, {"guid": "ussr:37adee7a-d5cf-4b77-a7b7-07d5e9eef55a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.689.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 689/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 689/2024 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.689.2024.2"}, {"guid": "ussr:5d56b289-d32b-4b9a-8b82-1118122119c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.262.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 262/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 262/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.262.2024.2"}, {"guid": "ussr:a7149342-cc7e-4988-a8ea-d42ecd0c0626", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.187.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 187/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 187/2024 z 22. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.187.2024.2"}, {"guid": "ussr:285411cc-b31c-4c92-afa1-c21d23b671e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.280.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 280/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 280/2024 z 30. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.280.2024.1"}, {"guid": "ussr:6f8ceef9-74fc-4e83-8c7d-60d8a0488f95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.544.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 544/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 544/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.544.2023.1"}, {"guid": "ussr:63d237be-41b2-4574-a48a-859b8f774433", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.284.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 284/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.284.2023.1"}, {"guid": "ussr:1143a22e-cfce-414c-9201-40624e00b269", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.481.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2021 z 5. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.481.2021.1"}, {"guid": "ussr:c8dc6f2e-b268-49ea-ab91-7bd21cb9d318", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.317.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 317/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 317/2021 z 22. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.317.2021.1"}, {"guid": "ussr:dcdc1d50-38ea-412d-aef6-9e84d7a29f19", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.205.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 205/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 205/2021 z 20. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.205.2021.1"}, {"guid": "ussr:4dcfd085-ac0e-48cd-8b71-018b32f9c657", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.198.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 198/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 198/2021 z 13. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.198.2021.1"}, {"guid": "ussr:5dc0d8af-e15f-42bd-89a5-315e740d9d4c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.81.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 81/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 81/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.81.2021.1"}, {"guid": "ussr:0fde768e-a418-492c-908c-23016439e4eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.6.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 6/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 6/2021 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.6.2021.1"}, {"guid": "ussr:1ce34938-f8d4-42c7-a3d6-94882c58ec17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.581.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 581/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 581/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.581.2020.1"}, {"guid": "ussr:b76b3d56-2d13-404e-b54d-3671a6883de2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.580.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 580/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 580/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.580.2020.1"}, {"guid": "ussr:ab2469cf-6096-4f25-9533-d55847614637", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.651.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 651/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 651/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.651.2020.1"}, {"guid": "ussr:1adac9a6-feac-4547-b554-640a8f9af7c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.554.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 554/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 554/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.554.2020.1"}, {"guid": "ussr:46d49ed7-6a13-4d51-876a-089abe712371", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.556.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 556/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 556/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.556.2020.1"}, {"guid": "ussr:6d557feb-c750-40b2-97b5-55ed49a776dd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.372.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 372/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 372/2020 z 28. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.372.2020.1"}, {"guid": "ussr:9bc01800-0bbc-4aea-b139-0f839f47c652", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.369.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 369/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 369/2020 z 28. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.369.2020.1"}, {"guid": "eac30ea6-e3f0-4d02-b097-63997b85de94:3d7547f7-51c5-493a-a820-983c8a046a02", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8012200143.3", "spisova_znacka": "8Sžfk/49/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/49/2019 z 8. 7. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-07-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8012200143.3"}, {"guid": "eac30ea6-e3f0-4d02-b097-63997b85de94:bb86ba52-15d9-4105-b641-d124a464251f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8012200143.3", "spisova_znacka": "8Sžfk/49/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/49/2019 z 7. 7. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8012200143.3"}, {"guid": "6d8a709f-6392-461e-a239-0019e6b48b29:36bb3ee6-1f2d-43b2-b8f6-270ad9baec3b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:5018200349.2", "spisova_znacka": "3Sfk/13/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/13/2021 z 26. 5. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:5018200349.2"}, {"guid": "bb0bc606-7235-407e-8044-281ffbdd8b65:c83cd33f-35ea-4846-b3e1-5736af3386e3", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1017201783.1", "spisova_znacka": "2Svk/8/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/8/2022 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1017201783.1"}]}