{"guid": "ussr:35282071-a54f-44b7-b39c-449a8e431c4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.742.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 742/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 742/2016 z 4. 4. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. apríla 2017, sp. zn. III. ÚS 742/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.742.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-04-04", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/35282071-a54f-44b7-b39c-449a8e431c4d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.742.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.742.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.742.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 742/2016-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta a sudcov Jany Baricovej a Rudolfa Tkáčika v konaní\no sťažnosti\n\n,\n\n,\n\nprávne zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Hargašom, Košická 56,\nBratislava, ktorou namieta porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nOkresného súdu Zvolen sp. zn. 11 Er 653/2013 z 29. októbra 2015 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Zvolen\nsp. zn. 11 Er 653/2013 z 29. októbra 2015 p o r u š e n é\n\nboli.\n\n2. Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11 Er 653/2013 z 29. októbra 2015\nzrušuje\n\na vec v r a c i a Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie.\n\n3. Okresný súd Zvolen\n\nje povinný\n\nuhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet jeho právneho\nzástupcu Mgr. Petra Hargaša, Košická 56, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n4. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára\n2016 doručená sťažnosť\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich\n\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Okresného súdu Zvolen (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn. 11 Er 653/2013\nz 29. októbra 2015.\n2. Sťažovateľ vyslovil nesúhlas s uznesením okresného súdu, ktorým bolo\nrozhodnuté o jeho odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11 Er 653/2013\nz 19. augusta 2015 vydaným vyšším súdnym úradníkom a ktorým mu nebola priznaná\nnáhrada trov exekúcie. Poukázal na to, že vykonával exekúciu v prospech oprávneného\nSociálnej poisťovne, Bratislava proti povinnému\npodnikajúcemu pod obchodným menom\n\n,\nv priebehu\n\nktorej bola na majetok povinného povolená reštrukturalizácia, a tak bola exekúcia\nv zostávajúcej časti nevymoženej pohľadávky zastavená. Porušenie svojich práv zdôvodnil\nsťažovateľ okrem iného tým, že „rozhodnutie súdu ako celok nedáva sťažovateľovi žiadnu\nodpoveď na ním uplatňované nároky... Z argumentov sťažovateľa sa súd absolútne odmietol\nzaoberať otázkou nároku na odmenu za vymoženie pohľadávky, čo je podstatná otázka veci\npodporená aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutie sa opiera\n\n2\n\no skutkové tvrdenia súdu, ktoré nevyplývajú zo žiadnych dôkazov a sú v rozpore\nso skutkovým stavom v otázke, či si sťažovateľ uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie\nv procese reštrukturalizácie. Týmto spôsobom bolo sťažovateľovi odopreté právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia. Súd sa absolútne odmietol zaoberať otázkou nároku na náhradu\ntrov exekúcie voči povinnému a konštatoval, že touto otázkou sa má zaoberať\nreštrukturalizačný správca. Takýmto spôsobom súd odmietol (uprel) sťažovateľovi právo\nna prejednanie veci na zákonnom súde.\nOdlišnosť tejto konkrétnej veci od zaužitej rozhodovacej schémy Okresného súdu\nZvolen podľa názoru sťažovateľa spočíva v dvoch podstatných skutočnostiach. Prvou\nje fakt, že v priebehu exekučného konania bola podstatná časť vymáhaného nároku\nvymožená a túto skutočnosť súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie absolútne\nodignoroval. Druhá podstatná odlišnosť spočíva v tom, že v tomto konkrétnom prípade bol\nsťažovateľ ako exekútor dôsledný v postupe uplatňovania práv v reštrukturalizácii. Nárok\nbol riadne prihlásený, následne správcom popretý a zo strany sťažovateľa bola podaná\nincindenčná žaloba. Vo veci incindenčnej žaloby bude rozhodovať reštrukturalizačný súd\nteda Okresný súd Banská Bystrica, ktorý vo veci nariadil termín pojednávania\nna 21.01.2016. Podľa názoru sťažovateľa však tento reštrukturalizačný súd nie je zákonným\nsúdom exekútora v otázke rozhodovania o trovách exekúcie. Zákonným súdom v otázke\nnáhrady trov exekúcie je Okresný súd Zvolen, ktorý sa nárokom voči povinnému odmietol\nzaoberať s poukazom na nepravdivé a nepreukázané tvrdenie, že sťažovateľ si nárok\nv reštrukturalizácii riadne neuplatnil...\nOkresný súd Zvolen použitú argumentáciu sťažovateľa rozhodnutím Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky odignoroval bez povšimnutia. Okresný súd Zvolen v rozhodnutí\nneuviedol žiadne dôvody, ktoré ho vedú k tomu, že s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky nesúhlasí. Týmto spôsobom súd ignoroval princíp právnej istoty ako\nzložku práva na spravodlivý súdny proces.\nSťažovateľ je teda toho názoru, že ak zo strany všeobecného súdu nedošlo\nku kritickému, logickému dialógu vo vzťahu k rozhodnutiu najvyššieho súdu, možno\na contrario dospieť k záveru, že k porušeniu princípu právnej istoty zo strany všeobecného\nsúdu prišlo.\n\n3\n\n... Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej\notázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektivite\na rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04,\nIII. ÚS 328/05)...\n... na jeho exekútorskom úrade bolo voči identickému povinnému pre identického\noprávneného vedených celkom 14 exekučných konaní, ktoré boli v dôsledku povolenia\nreštrukturalizácie povinného zastavené. Vo všetkých týchto konaniach podal sťažovateľ\nnávrh na rozhodnutie o náhrade trov exekúcie. Doposiaľ len v dvoch exekučných veciach\nbolo právoplatne rozhodnuté o náhrade trov exekúcie. Prvé právoplatné rozhodnutie\nje rozhodnutie súdu, ktoré je predmetom tejto sťažnosti...\nV druhom konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.: 14Er/517/2014\no náhrade trov exekúcie súd rozhodol tak, že zaviazal povinného k náhrade trov exekúcie.\nSkutkový stav bol v oboch veciach takmer identický s jediným rozdielom spočívajúcom\nv tom, že v konaní EX 404/14 nedošlo ani len k čiastočnému vymoženiu pohľadávky\nv priebehu exekúcie. V konaní EX 404/14 však súd našiel argumentáciu na priznanie\nnáhrady trov exekúcie, ale v konaní EX 1360/13 (napadnuté rozhodnutie) odmietol\nktoréhokoľvek účastníka konania zaviazať k náhrade trov exekúcie hoci ide o identickú\nprávnu otázku. Okresný súd Zvolen v konaní EX 404/14 argumentoval v otázke náhrady\ntrov exekúcie úplne inak ako v konaní EX 1360/13 a dospel k diametrálne inému\nrozhodnutiu v tej istej právnej otázke...“.\n3. Sťažovateľ zdôraznil postavenie exekútorov ako súčasť verejnej moci štátu,\nv dôsledku čoho je pre funkčnosť systému výkonu rozhodnutí dôležité citlivo nastaviť\núpravu výšky trov exekúcie, ale aj úpravu povinnosti jednotlivých účastníkov konania\npodieľať sa na náhrade trov exekúcie. Vo vzťahu k právnej úprave trov exekúcie citoval\nustanovenie § 196 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania, v zmysle ktorého je daný nárok\nexekútora na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Namietal\nsvojvoľnú interpretáciu tohto ustanovenia okresným súdom. Uviedol tiež, že v zmysle\nexistujúcej judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n\n4\n\n„ESĽP“) je prípustné nepriznať exekútorovi náhradu trov exekúcie, avšak len výnimočne,\nnapr. pri zániku všetkých účastníkov konania. V danom prípade však oprávnený a povinný\nexistujú, oprávnený bol uspokojený v rámci exekučného konania a povinný prechádza\nprocesom reštrukturalizácie. Sťažovateľ poukázal na nesprávnu prax súdov spočívajúcu\nv nepriznávaní trov exekúcie v prípade povolenia reštrukturalizácie na majetok povinného.\nV súvislosti s ustanovením § 200 ods. 1 Exekučného poriadku vyslovil názor, že toto\nustanovenie dáva priestor aj na vysporiadanie vzájomných nárokov medzi oprávneným\na exekútorom a nielen medzi povinným a exekútorom. Uviedol, že „vymožením plnenia\nteda povinný zaplatil časť istiny a zároveň povinný zaplatil aj pomerne trovy exekúcie\nzodpovedajúce nároku exekútora na odmenu. Exekútor sa nedomáha od oprávneného\nzaplatenia (úhrady) trov exekúcie v zmysle ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, ktoré\ncitoval súd. Trovy exekúcie zaplatil povinný. Exekútor sa od oprávneného domáha náhrady\ntrov exekúcie (podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku a § 16 ods. 2 vyhl. MS SR\nč. 288/1995 Z. z.), teda exekútor žiada, aby súd rozhodol o pomere rozdelenia vymoženého\nplnenia medzi oprávneného a exekútora. Oprávnený aj exekútor sú v otázke náhrady trov\nexekúcie účastníkmi konania a pokiaľ je otázka náhrady trov exekúcie medzi účastníkmi\nsporná, súd má o nej rozhodnúť...\nĎalšia právna úprava trov exekúcie je obsiahnutá najmä v ustanovení § 203\nExekučného poriadku a upravuje tri špeciálne situácie zastavenia exekúcie, keď možno\nzaviazať k úhrade trov exekúcie oprávneného (1. zavinenie oprávneného, 2. nemajetnosť\npovinného, 3. vyhlásenie konkurzu na majetok povinného). Ustanovenie § 203 Exekučného\nporiadku je vo vzťahu k ustanoveniu § 197 subsidiárne a špeciálne. V danej konkrétnej veci\nsa nejedná ani o jednu z týchto špeciálnych situácii a je teda na mieste vrátiť sa\nk všeobecnej úprave trov exekúcie. Všeobecný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal\nlen vysvetlením dôvodov, pre ktoré nemôže oprávneného zaviazať s poukazom\nna ustanovenia § 203 Exekučného poriadku ale neuviedol žiadnu zmysluplnú argumentáciu\nprečo nezaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie s poukazom na vymožené plnenie\nalebo prečo nezaviazal povinného k náhrade trov exekúcie...\nPodľa názoru sťažovateľa je ustanovením § 200 ods. 5 Exekučného poriadku určená\nprávomoc a pôsobnosť exekučného súdu, aby rozhodol o výške trov exekúcie a o tom, ktorý\nz účastníkov konania je povinný ich nahradiť. Exekučný súd sa však v tomto prípade úplne\n\n5\n\nodmietol zaoberať otázkou náhrady trov exekúcie voči povinnému. Teda aspoň\nv odôvodnení rozhodnutia sa ňou nezaoberal. Podľa názoru sťažovateľa reštrukturalizačný\nsúd nie je zákonným súdom pre rozhodovanie o trovách exekúcie. O výške trov exekúcie\na o tom, ktorý z účastníkov je povinný ich nahradiť, rozhoduje exekučný súd.\nReštrukturalizačný súd na podklade rozhodnutia exekučného súdu a to len v prípade,\nak k náhrade trov exekúcie bude zaviazaný povinný, môže rozhodnúť o poradí pohľadávky\na o tom akým spôsobom sa bude pohľadávka v reštrukturalizácii uspokojovať. Exekučný súd\npodľa názoru sťažovateľa nemôže celú rozhodovaciu právomoc v otázke trov exekúcie\nponechať (presunúť) na reštrukturalizačný súd. V prípade rozhodovania o trovách exekúcie\nprichádza totiž do úvahy aj rozhodnutie o tom, že k náhrade trov exekúcie bude zaviazaný\noprávnený, pričom reštrukturalizačný súd nemá právomoc na rozhodovanie o trovách\nexekúcie vo vzťahu k oprávnenému, pretože ten nie je účastníkom reštrukturalizačného\nkonania.“.\n4. Poukazom na § 113, § 116, § 118 a § 120 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení (ďalej len ,,zákon\no konkurze a reštrukturalizácii“) sťažovateľ zdôraznil, že „povolením reštrukturalizácie\npovinného došlo ex lege k zastaveniu všetkých exekučných konaní vedených proti\npovinnému, pričom rozhodovacia prax súdov pri rozhodovaní o povinnosti náhrady trov\nexekučného konania pri zastavení exekúcie v dôsledku povolenia reštrukturalizácie\npovinného (dlžníka v reštrukturalizácii) nie je ustálená. V rozhodovacej praxi súdov nie je\nustálené to, ktorý z účastníkov exekučného konania má trovy exekúcie uhradiť a nie je\nustálený ani charakter tejto pohľadávky. Ak by bol k zaplateniu zaviazaný povinný, nie je\nustálené či sa má jednať o pohľadávku prihlasovanú do reštrukturalizácie alebo o\npohľadávku v zmysle citovaného ustanovenia § 120 ods. 2 zákona o konkurze a\nreštrukturalizácie, teda o pohľadávku vzniknutú po začatí reštrukturalizačného konania...\nPri rozhodovaní o odmene exekútora je v prvom rade potrebné skúmať, či v priebehu\nexekúcie do zastavenia exekúcie došlo k čiastočnému vymoženiu pohľadávky. Ak bola\npohľadávka čiastočne vymožená, súd o náhrade trov exekúcie rozhodne tak, že vysporiada\nvzájomné nároky oprávneného a exekútora v zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 vyhl. MS SR\nč. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.\n\n6\n\nAk v priebehu exekúcie nedošlo ani len k čiastočnému vymoženiu pohľadávky, bude\nsúd o odmene exekútora rozhodovať podľa ustanovení § 14 a § 15 vyhl. MS SR č. 288/1995\nZ. z. s tým, že k náhrade trov exekúcie bude zaviazaný povinný a to s poukazom\nna ustanovenie § 197 Exekučného poriadku. Ak by exekučný súd rozhodol o povinnosti\npovinného nahradiť trovy exekúcie, bude následne v pôsobnosti reštrukturalizačného súdu\nrozhodnúť o určení vymáhateľnosti a charaktere prihlásenej pohľadávky.\nPrávny názor sťažovateľa k charakteru pohľadávky na náhradu trov exekúcie voči\npovinnému je taký, že vo vzťahu k povinnému je pohľadávka exekútora pohľadávkou podľa\nustanovenia § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda pohľadávkou\nvzniknutou až počas reštrukturalizačného konania. K zastaveniu exekučných konaní totiž\ndošlo až povolením reštrukturalizácie teda v čase po začatí reštrukturalizačného konania\na pohľadávka na náhradu trov exekúcie čo do dôvodu a výšky sa stala známou až po začatí\nreštrukturalizačného\n\nkonania\n\na\n\nna\n\ntúto\n\npohľadávku\n\nsa\n\nnevzťahujú\n\núčinky\n\nreštrukturalizačného konania. Sťažovateľ si teda pohľadávku voči povinnému môže\nvymáhať v „novom\" exekučnom konaní potom, ako bude na jej zaplatenia povinný\nzaviazaný exekučným súdom.“.\n5. Sťažovateľ žiadal priznať aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 500 €,\nčo zdôvodnil náhradou za množstvo úkonov vykonaných v súvislosti s uplatnením svojho\nnároku v reštrukturalizačnom konaní a v konaní o incidenčnej žalobe.\n6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález v tomto znení:\n„1. Základné právo sťažovateľa, fyzickej osoby\n\n,\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Zvolen, č.k.: 11Er/653/2013-49\nz 29.10.2015 boli porušené.\n2. Uznesenie Okresného súdu Zvolen, č.k.: 11Er/653/2013-49 z 29.10.2015 sa\nzrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n2.500,00 EUR.\n\n7\n\n4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške\n303,16 EUR.“\n7. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 742/2016-17 z 25. októbra 2016 prijal\nsťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v súlade s § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“).\n8. K sťažnosti sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril Okresný súd Zvolen\npodaním z 21. decembra 2016 evidovaným pod sp. zn. Spr. 1991/2016. Opísal procesný\npostup rozhodovania o trovách exekúcie v namietanom konaní a v konaní sp. zn.\n14 Er 517/2014, na ktorého rozdielny výsledok rozhodnutia o trovách exekúcie sťažovateľ\npoukázal vo svojej sťažnosti. Okresný súd považoval svoje rozhodnutie za zdôvodnené,\na to aj s odkazom na judikatúru ústavného súdu.\n9. Vo vyjadrení k stanovisku okresného súdu sťažovateľ zotrval na podanej sťažnosti\nv celom rozsahu. Uviedol, že okresný súd nepoukázal na žiadne nové skutočnosti, na ktoré\nby bolo nutné reagovať.\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podstatou námietok sťažovateľa je jeho nesúhlas s právnym názorom okresného\nsúdu vysloveným v uznesení, ktorým okresný súd nepriznal náhradu trov exekúcie\n\n8\n\nsťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi. Podľa sťažovateľa okresný súd rozhodol v rozpore\nso zákonom a jeho rozhodnutie je arbitrárne.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n14. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na obdobne práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v tom,\nže každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá\npovinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie\nsa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom\npráve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho\nveci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom\nprávnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon\n(IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný\nvýklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne\ninterpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n15. Prvoradou úlohou ústavného súdu je ochrana ústavnosti, a nie ochrana\nzákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“).\nJe v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je\narbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať (mutatis\nmutandis napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 50/04, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06). O zjavnú\nneodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd\n\n9\n\nzistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel\na význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne\nrozhodnutie absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej\nlogiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a sú v extrémnom rozpore\ns princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n16. Okresný súd svoje rozhodnutie založil na nemožnosti aplikácie ustanovenia § 203\nods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na\nmajetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený\na súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Túto právnu\núpravu považoval za striktnú, čo podložil argumentáciou: „... ak by bolo úmyslom\nzákonodarcu, aby trovy exekúcie znášal oprávnený aj v prípade, ak bola exekúcia zo zákona\nzastavená v dôsledku povolenia reštrukturalizácie povinného, bol by to uzákonil, resp.\naspoň uviedol v dôvodovej správe...“ Svoje rozhodnutie podporil aj výpočtom judikatúry\nústavného súdu, v zmysle ktorej nepriznanie trov exekúcie exekútorovi nemusí viesť\nk protiústavným dôsledkom. Vyslovil názor, že exekútor (sťažovateľ) si mal svoju\npohľadávku uplatniť prihláškou v reštrukturalizačnom konaní, čo ale neurobil.\n17. Vychádzajúc z obsahu spisu ústavný súd konštatuje, že okresný súd nezaložil\nsvoje rozhodnutie na pravdivých zisteniach. Sťažovateľ si trovy namietaného exekučného\nkonania uplatnil v reštrukturalizačnom konaní tzv. súhrnnou prihláškou nezabezpečených\npohľadávok podanou 22. mája 2015 a po jej popretí správcom podal 17. júla 2015 aj žalobu\npodľa § 124 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (incidenčnú žalobu). Pokiaľ teda\nokresný súd konštatoval vo svojom rozhodnutí opak, vychádzal z nepravdivých skutočností,\nv dôsledku čoho založil svoje rozhodnutie na dôvodoch, ktoré neexistujú.\n18. Ústavný súd si je plne vedomý svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej\nsamotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené\nvšetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom\n(napr. III. ÚS 351/07, IV. ÚS 236/08, II. ÚS 619/2016). Toto riziko, ktoré exekútor nesie,\n\n10\n\nje odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho, v podstate monopolným postavením\npri výkone exekúcie.\n19. Obdobné stanovisko vyplýva aj z rozhodovacej praxe ESĽP, ktorý vyslovil,\nže nejde o povinnú alebo nútenú prácu v prípade exekútora, ktorý sa nedomohol zaplatenia\ntrov exekučného konania najmä preto, že povinný (prípadne i oprávnený) bol vymazaný\nz obchodného registra, resp. zomrel, prípadne nemal prostriedky na úhradu trov.\nZa podstatné treba považovať, že súdny exekútor sa na danú prácu ponúkol dobrovoľne\na bremeno na neho uvalené trovami nebolo neprimerané (Mihal v. Slovenská republika\nč. 23360/08 a č. 31303/08 z 28. 6. 2011).\n20. Poukazom na uvedené treba z pohľadu ústavného súdu predovšetkým\nkonštatovať, že existujúca zákonná úprava negarantuje bezpodmienečne súdnemu\nexekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Nemožno totiž dosť dobre vylúčiť prípad, keď\nna náhradu trov objektívne nebude možné zaviazať ani povinného, ale ani oprávneného.\nJe to tak napríklad v prípade, ak dôjde k zániku oboch týchto subjektov ako právnických\nosôb bez právneho nástupcu, resp. k úmrtiu fyzických osôb, po ktorých nezostane žiaden\nmajetok.\n21. Podľa názoru ústavného súdu doslovný výklad ustanovenia § 203 ods. 3\nExekučného poriadku, ku ktorému sa priklonil okresný súd, treba považovať za jeden\nz možných výkladov tohto ustanovenia. Ďalším možným výkladom je extenzívny výklad\npresadzovaný sťažovateľom. Oba tieto výklady treba považovať za ústavne konformné\na ako také za akceptovateľné. Priklonenie sa k jednému z možných výkladov však musí mať\nsvoj racionálny základ; len tak je možné zaručiť dotknutej strane právo na spravodlivý\nproces.\n22. Ak okresný súd v danej veci jednoznačne vylúčil možnosť aplikácie ustanovenia\n§ 203 ods. 3 Exekučného poriadku, jeho rozhodnutie nesie znaky arbitrárnosti. Doslovný\ngramatický výklad ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku zdôvodnil zámerom\nzákonodarcu a odkazom na dôvodovú správu, čo je z ústavného hľadiska v danej veci\n\n11\n\nnepostačujúce. Zdôrazňujúc požiadavku spravodlivosti nie je možné opomenúť, že práve\nv predmetnom exekučnom konaní bola prostredníctvom sťažovateľa vymožená celá suma\nobsiahnutá v exekučnom titule v prospech oprávneného (5 120,73 €) pred začatím\nreštrukturalizačného konania. V nadväznosti na túto skutočnosť vyznieva paradoxne\ntvrdenie okresného súdu, že „... účelom a zmyslom samotného exekučného konania...\nje uspokojiť predovšetkým nárok oprávneného. K tomuto zámeru má smerovať aj snaha\na úkony súdneho exekútora, ktorý by mal mať záujem na efektívnom vymožení\npohľadávky.“.\n23. Podľa § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci\nkonkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné\nkonanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením\nkonkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo\nk speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený\noprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania\nsú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej\npohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej\npohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.\n24. Začatie reštrukturalizácie má podľa § 114 ods. 1 písm. b) zákona o konkurze\na reštrukturalizácii ten účinok, že pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje\nprihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie\nna majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné\nkonania sa prerušujú.\n25. Podľa § 118 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii povolením\nreštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto\nkonaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený\noprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.\n\n12\n\n26. Uvedená zákonná úprava zakotvuje vo vzťahu k exekučnému konaniu rovnaký\nprávny dôsledok vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie, ktorým je zastavenie\nexekúcie ex lege. Práve pre daný dôsledok ústavný súd vidí priestor (po zohľadnení\nkonkrétnych okolnosti prípadu)\n\naj na analogickú aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 3\n\nExekučného poriadku. Vylúčenie možnosti analógie by smerovalo k prílišnému formalizmu,\nodopretiu spravodlivosti.\n27. V súlade s uvedeným vyslovil ústavný súd porušenie práva sťažovateľa na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11 Er 653/2013\nz 29. októbra 2015 (bod 1 výroku tohto nálezu).\n28. Vzhľadom na to, že ústavný súd posúdil rozhodnutie okresného súdu ako\nporušujúce označené práva sťažovateľa, bolo namieste toto rozhodnutie podľa čl. 127 ods. 2\nústavy (a jemu zodpovedajúcemu § 56 ods. 2 a 3 zákona o ústavnom súde) zrušiť a vec\nvrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto\nnálezu.\n29. Úlohou okresného súdu bude opätovne vec posúdiť a rozhodnúť o náhrade trov\nexekútora takým spôsobom, ktorý bude ústavne konformný a bude v súlade s právnym\nnázorom ústavného súdu vysloveným v tomto náleze.\n30. Ústavný súd nevyhovel sťažnosti sťažovateľa v časti priznania primeraného\nfinančného zadosťučinenia (bod 4 výroku nálezu). Dôvody ním uvádzané nepovažoval\nza také závažné, aby privodili dôsledok predpokladaný § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.\nÚkony, ktorých finančnú náhradu sa snažil sťažovateľ kompenzovať priznaním finančného\nzadosťučinenia, vykonal v záujme využitia všetkých zákonných prostriedkov na ochranu\nsvojich práv, čo v konečnom dôsledku bolo jeho povinnosťou.\n\n13\n\nIII.\n31. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n32. Ústavný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením napokon rozhodol\naj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred\nústavným súdom.\n33. Ústavný súd podľa § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal\nsťažovateľovi náhradu trov konania z dôvodu trov právneho zastúpenia v celkovej sume\n303,16 €, a to za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastupovania, písomné\npodanie sťažnosti – vykonané v roku 2016) v sume po 143 € a dva režijné paušály v sume\npo 8,58 € a na ich úhradu zaviazal okresný súd (bod 3 výroku nálezu).\n34. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku).\n35. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. apríla 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "exekúcia-trovy exekúcie", "exekúcia-exekútor", "exekúcia-exekútor", "exekúcia-trovy exekúcie", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "11Er/653/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2c1d9188-b904-4ab5-8feb-bdf5da8ef764", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.619.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 619/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 619/2016 z 10. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-10", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.619.2016.1"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:ac2892cb-716c-4368-9161-7a5afb5e3778", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/08 z 1. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-01", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac2892cb-716c-4368-9161-7a5afb5e3778"}, {"guid": "ussr:dd8c3c4b-bf20-4d4f-a37e-fd71cc17088e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 351/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 351/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd8c3c4b-bf20-4d4f-a37e-fd71cc17088e"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "60bb8f26-7473-4a4d-9bcd-fd2148c747df:37f56dac-b671-43f2-94aa-b487d2843bca", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Er/517/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 14Er/517/2014 z 7. 12. 2017", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2017-12-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/60bb8f26-7473-4a4d-9bcd-fd2148c747df:37f56dac-b671-43f2-94aa-b487d2843bca"}, {"guid": "b2224954-d6de-40ae-9d0d-51a48305b285:2809b332-b7cc-472a-9a80-47a286c52472", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Er/653/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 11Er/653/2013 z 30. 6. 2016", "sud": "Okresný súd Michalovce", "datum_vydania": "2016-06-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b2224954-d6de-40ae-9d0d-51a48305b285:2809b332-b7cc-472a-9a80-47a286c52472"}], "citovane_v": [{"guid": "1d193d5d-4059-4bf7-9aed-025eda30be93:b1c0c8de-6e5d-4dc2-b72c-7a6ff27eb96d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6717203787.1", "spisova_znacka": "2CoE/255/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/255/2018 z 19. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-02-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6717203787.1"}]}