{"guid": "ussr:c82eefc0-a414-46af-9120-4863c5e1ede3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.717.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 717/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 717/2016 z 24. 1. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. januára 2017, sp. zn. III. ÚS 717/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.717.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-01-24", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "nazov": "čl. 17 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-4", "nazov": "čl. 12 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-3.odsek-3", "nazov": "čl. 3 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 3 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 3 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 3 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c82eefc0-a414-46af-9120-4863c5e1ede3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.717.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.717.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.717.2016.1/text", "citacie_n": 29, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 717/2016-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej\na zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika na neverejnom zasadnutí 24. januára 2017\nv konaní o sťažnosti\n\nobčana Indickej republiky,\n\nzastúpeného advokátkou Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátska kancelária,\nBrečtanová 21, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú\nslobodu zaručeného v čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1 a 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. f)\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia\nčl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 3 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd\npostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Sža 26/2015 a jeho rozsudkom z 26. mája 2015 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna osobnú slobodu zaručené v čl. 17\n\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd\nv spojení s čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 3 ods. 3 Listiny základných práv\na slobôd a právo na slobodu a bezpečnosť zaručené v čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sža 26/2015 a jeho rozsudkom z 26. mája 2015\nporušené bolo.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sža 26/2015 z 26. mája\n2015 z r u š u j e .\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy konania v sume 296,44 (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov)\nna účet jeho právnej zástupkyne, advokátky Mgr. Jarmily Karak Vargovej, advokátska\nkancelária, Brečtanová 21, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n4. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 717/2016-9 z 18. októbra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva\nna osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a čl. 8 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) v spojení\ns čl. 12 ods. 4 ústavy a čl. 3 ods. 3 listiny, ako aj porušenie práva na slobodu a bezpečnosť\nzaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sža 26/2015 a jeho rozsudkom z 26. mája\n2015.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je štátnym občanom\nIndickej republiky, ktorý bol 26. augusta 2014 rozhodnutím Prezídia Policajného zboru,\nÚradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície\nBratislava, oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava (ďalej len „polícia“)\n\n2\n\nč. PPZ-HCP-BA9-49-014/2014-AV podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.\no pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistený na účely výkonu trestu vyhostenia, ktorý\nsťažovateľovi uložil Okresný súd Bratislava V rozsudkom sp. zn. 1 T 27/2009 z 22. apríla\n2009.\n3. Polícia rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA9-17-060/2015-AV z 26. februára 2015\npodľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov predĺžila lehotu zaistenia sťažovateľa\ndo 26. augusta 2015 z dôvodu „dostatočnej nespolupráce účastníka konania, ako aj\nz dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote“.\nO opravnom prostriedku podanom sťažovateľom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty jeho\nzaistenia o šesť mesiacov Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozhodol\nrozsudkom č. k. 4 Sp 23/2015-35 z 1. apríla 2015 tak, že napadnuté rozhodnutie polície\nč. PPZ-HCP-BA9-17-060/2015-AV z 26. februára 2015 potvrdil. Na základe odvolania\nsťažovateľa najvyšší súd rozsudkom č. k. 1 Sža 26/2015-65 z 26. mája 2015 rozsudok\nkrajského súdu č. k. 4 Sp 23/2015-35 z 1. apríla 2015 zmenil tak, že rozhodnutie polície\nč. PPZ-HCP-BA9-17-060/2015-AV z 26. februára 2015 zrušil.\n4. Sťažovateľ porušenie svojich základných práv zaručených ústavou a listinou\na práv zaručených dohovorom vidí v tom, že najvyšší súd „nenariadil prepustenie\nsťažovateľa zo zaistenia v súlade s § 250sa ods. 7 O. s. p.“, a tvrdí, že „Neprepustenie\nsťažovateľa zo zaistenia vyplývalo zo záveru Najvyššieho súdu SR, ktorý sa oprel\no medzičasom vydané rozhodnutie policajným orgánom, v ktorom konštatoval existenciu\ntrvania účelu zaistenia.“. Išlo o „rozhodnutie č. p . PPZ-HCP-BA9-17-081/2015-AV zo dňa\n23. 4. 2015... vydané na základe návrhu sťažovateľa, ktorý sa svojím podaním... domáhal\npreskúmania trvania dôvodov zaistenia z dôvodu, že podľa jeho názoru pominul účel\nzaistenia... Sťažovateľ sa teda z dôvodu, že v jeho prípade ani napriek dlhej dobe zaistenia\nnedošlo k posunu smerom k realizácii jeho vyhostenia (nakoľko údajne podľa tvrdení\nzastupiteľského úradu Indie, tento mu nikdy náhradný cestovný doklad nevydá), domáhal\nochrany svojho základného práva, a to práva podľa čl. 17 ÚSR a súčasne podľa čl. 5\nods. 1 Dohovoru neštandardnou žiadosťou podanou na policajný orgán. Tento vydal na\n\n3\n\nzáklade predmetnej žiadosti rozhodnutie, o ktoré oprel svoj (touto sťažnosťou napadnutý)\nrozsudok Najvyšší súd SR. Teda, pokiaľ by sťažovateľ nebol býval podal žiadosť\no preskúmanie trvania účelu zaistenia, nemal by Najvyšší súd SR akým spôsobom odôvodniť\nneprepustenie navrhovateľa zo zaistenia... Teda, pokiaľ by neexistovalo sťažovateľovo\npodanie ohľadom snahy o prepustenie zo zaistenia, musel by Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky nielen skonštatovať nezákonnosť postupu policajného orgánu a jeho rozhodnutia\no predĺžení zaistenia, ale musel by ho aj prepustiť.“.\n5. Sťažovateľ podotýka, že „rozhodnutie č. p. PPZ-HCP-BA9-17-081/2015-AV\nzo dňa 23. 4. 2015... nie je konštitutívnym rozhodnutím, ktorým vzniká právo policajného\norgánu zaistiť, či predĺžiť zaistenie cudzincovi... Rozhodnutie o trvaní účelu zaistenia je len\nvýsledok revíznej povinnosti policajného orgánu... Uplatnenie tohto postupu je možné\nvýlučne v prípade, ak je cudzinec v zaistení na základe riadneho zákonného rozhodnutia\no zaistení...“. Najvyšší súd sa teda „svojím rozhodnutím odchýlil od povinnosti prepustiť\ncudzinca, ako mu to ukladá § 250sa ods. 7 O. s. p., a to na základe rozhodnutia, ktoré nie je\nrozhodnutím o zaistení, resp. predĺžení lehoty zaistenia...“.\n6. Porušenie svojich práv sťažovateľ vidí aj v tom, že najvyšší súd sa k jeho ďalším\nnámietkam v odôvodnení napadnutého rozhodnutia „nijako nevyjadril“.\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Práva\n\nna slobodu a bezpečnosť zaručené v čl. 5 ods. 1 dohovoru\n\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, v čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 8\nListiny základných práv a slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho\nrozhodnutím sp. zn. 1 Sža/26/2015 zo dňa 26. mája 2015 boli porušené.\nPráva\n\nzaručené v čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 3\n\nods. 3 Listiny základných práv a slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na jeho rozhodnutím sp. zn. 1 Sža/26/2015 zo dňa 26. mája 2015 boli porušené.\n\n4\n\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Sža/26/2015 zo dňa\n26. mája 2015 sa zrušuje v časti o neprepustení sťažovateľa zo zaistenia a Ústavný súd\nSlovenskej republiky nariaďuje bezodkladné prepustenie sťažovateľa zo zaistenia.\npriznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 EUR..., ktoré je\npovinný uhradiť Najvyšší súd Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\npriznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je povinný\nuhradiť Najvyšší súd Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“\n8. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka\nnajvyššieho súdu prípisom č. k. KP 3/2016-76 z 21. októbra 2016 doručeným ústavnému\nsúdu 28. novembra 2016, v ktorom okrem iného uviedla, že „Na námietku sťažovateľa,\nktorý vidí porušenie svojich práv v tom, že súd nenariadil prepustenie sťažovateľa\nzo zaistenia v súlade s ust. § 250sa ods. 1 O. s. p., je potrebné poukázať na záver\nodôvodnenia... rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že odvolací súd nerozhodol o povinnosti\nbezodkladne prepustiť navrhovateľa z dôvodu, že z pripojeného administratívneho spisu\nodporcu, ako aj z jeho vyjadrenia k odvolaniu z 21. 05. 2015 je zrejmé, že dna 23. 4. 2015\npod č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-081/2015- AV správny orgán vydal rozhodnutie podľa\n§ 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z., v zmysle ktorého trvá účel zaistenia a nie je\ndôvodný postup v zmysle § 90 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona č. 404/2011 Z. z. Toto\nrozhodnutie, ktoré zohľadňuje nové skutočnosti od vydania (v tomto konaní)\npreskúmavaného rozhodnutia a predstavuje nové dôvody zaistenia, ktoré nie sú predmetom\ntohto preskúmavacieho konania, preto odvolací súd dospel k záveru, že takýto výrok by\nfakticky eliminoval účinky predmetného rozhodnutia, ktoré nebolo predmetom tohto\npreskúmavacieho konania.\nPodľa názoru súdu teda na existenciu takéhoto ďalšieho rozhodnutia reflektujúceho\nnovú kvalitu dôvodov zaistenia vyvolanú plynutím času po vydaní preskúmavaného\nrozhodnutia, (ktoré však nebolo napadnuté na súde a tak samotné nebolo predmetom\npreskúmavacieho konania), nebolo možné neprihliadnuť ani v štádiu odvolacieho konania\na súd preto zohľadňujúc novú právnu skutočnosť v čase jeho rozhodovania (rozhodnutím\n\n5\n\npríslušného správneho orgánu konštatované trvanie dôvodov zaistenia v inom než\npreskúmavanom období) dospel k záveru o nemožnosti trvania na aplikácii ust. § 250sa ods.\n7 O. s. p. v jeho doslovnom gramatickom znení z dôvodu vysvetlenom v odôvodnení\nrozsudku (obdobne by bolo zrejme potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že v čase\nrozhodovania odvolacieho súdu sa pôvodne zaistený cudzinec už v zaistení nenachádza).\nK tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ súdu vytýka, že sa k jeho ďalším námietkam\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako nevyjadril, súd poznamenáva, že podľa jeho\nnázoru obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku sp. zn. 1 Sža/26/2014 poskytol primerane\nobsažné a zrozumiteľné podstatné dôvody, ktoré viedli konajúci súd k prijatému záveru,\nspôsobom rešpektujúcim požiadavky vyplývajúce z judikatúry ESĽP formulujúcej základné\nprincípy interpretácie práva na spravodlivý proces. Možno pripomenúť, že pokiaľ čl. 6\nods. 1 EDĽP ukladá súdom povinnosť odôvodňovať svoje rozhodnutia, nemožno to chápať\ntak, že by vyžadoval podrobnú odpoveď na každý argument (Van de Hurk proti Holandsku,\nrozsudok zo dňa 19. 4. 1994, č. 16034/90). Rozsah tejto povinnosti sa môže líšiť podľa\npovahy rozhodnutí. Preto nemožno otázku, či konajúci súd nesplnil svoju povinnosť\nodôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúcu z článku 6 EDĽP, posúdiť inak ako na základe\nkonkrétnych okolností prípadu (Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994,\nč. 18390/91). Je pritom vhodné posúdiť, či argument, na ktorý súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia neodpovedal, je relevantný pre daný prípad, a či mohol mať vplyv na výsledok\nkonania (Luka proti Rumunsku, rozsudok zo dňa 21.07.2009, č. 34197/02), pričom\nv predmetnom konaní (vedenom pod sp. zn. 1 Sža/26/2015) bolo nepochybné, že potom, ako\nkonajúci Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru o dôvodnosti navrhovateľom\nuplatnenej námietky o nedostatočnom skúmaní alternatív k zaisteniu zo strany správneho\norgánu a v dôsledku toho o potrebe zmeny rozsudku súdu prvého stupňa a zrušenia\npreskúmavaného rozhodnutia odporcu, ďalšie navrhovateľom vznesené námietky už\nnemohli mať vplyv na výrok rozsudku Najvyššieho súdu.\nJe potrebné zmieniť, že v súvislosti s námietkami, ktorými sťažovateľ polemizuje\na nesúhlasí s postupom konajúceho senátu, jeho právnou interpretáciou a závermi je možné\nodkázať len na obsah odôvodnenia rozhodnutia, s poukazom na skutočnosť, že v tomto\nštádiu vychádzajúc z princípu viazanosti súdu rozsudkom po jeho vyhlásení (§ 156 ods. 4\n\n6\n\nO. s. p.) senátu už neprislúcha akokoľvek dodatočne doplňovať, objasňovať ani prípadne\nmeniť argumentáciu v ňom uvedenú.\nZ uvedených dôvodov navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podanej\nsťažnosti nevyhovel.\nV zmysle § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. súhlasím stým, aby ústavný súd upustil\nod ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“.\n9. Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní z 9. decembra 2016 doručenom\nústavnému súdu 15. decembra 2016 zaujala stanovisko, že k vyjadreniu predsedníčky\nnajvyššieho súdu sa nebude osobitne vyjadrovať, a to vzhľadom na to, že obsah podanej\nústavnej sťažnosti považovala za dostatočne obsiahly a dostatočne odôvodňujúci jej\npodanie.\n10. Taktiež právna zástupkyňa sťažovateľa súhlasila s upustením od ústneho\npojednávania v tejto veci.\n11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že\nod neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy a obdobne podľa čl. 8 ods. 1 listiny osobná sloboda sa\nzaručuje.\n\n7\n\n14. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a obdobne podľa čl. 8 ods. 2 listiny nikoho nemožno\nstíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...\n15. Podľa čl. 12 ods. 4 ústavy a obdobne podľa čl. 3 ods. 3 listiny nikomu nesmie byť\nspôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.\n16. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa\ntak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:.. zákonné zatknutie alebo iné\npozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo\nosoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.\n17. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom\nkritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd\nvo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti\n(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné\nuvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n18. Podstata námietok sťažovateľa spočíva v jeho tvrdení, že najvyšší súd po tom,\nako zrušil rozhodnutie polície č. PPZ-HCP-BA9-17-060/2015-AV z 26. februára 2015,\nnenariadil v rozpore so znením vtedy účinného ustanovenia § 250sa ods. 7 Občianskeho\n\n8\n\nsúdneho poriadku prepustenie sťažovateľa zo zaistenia na slobodu, pritom dôvody, o ktoré\nnajvyšší súd svoje rozhodnutie v tejto súvislosti oprel, sťažovateľ nepovažuje za relevantné.\nZa zásah do svojich základných práv sťažovateľ považuje aj tú skutočnosť, že sa najvyšší\nsúd nezaoberal všetkými ním uvedenými námietkami proti jeho zaisteniu.\n19. Ústavný súd prihliadajúc na sťažovateľom uplatnené námietky pristúpil\nk preskúmaniu napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu z hľadiska požadovanej ochrany\nzákladného práva na osobnú slobodu.\n20. Uplynutím doby zaistenia, v ktorom sa sťažovateľ nachádzal na základe\nrozhodnutia polície č. PPZ-HCP-BA9-49-014/2014-AV z 26. augusta 2014, pristúpila\npolícia k predĺženiu lehoty zaistenia sťažovateľa o ďalších šesť mesiacov, a to rozhodnutím\nč. PPZ-HCP-BA9-17-060/2015-AV z 26. februára 2015, ktorého výrok znel:\n„Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava... ako orgán príslušný\npodľa ustanovenia § 125 zákona číslo 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov... ako aj podľa § 5 a § 46 zákona číslo 71/1967 Zb.\no správnom konaní v konaní o zaistení cudzinca na základe právoplatného rozhodnutia\no zaistení účastníka konania podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. pod číslom\nPPZ-HCP-BA 9-49-014/2014-AV zo dňa 26. augusta 2014 predlžuje lehotu zaistenia\núčastníka konania podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. dňom 26. 2. 2015 z dôvodu\ndostatočnej nespolupráce účastníka konania, ako aj z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad\nnevydal náhradný cestovný doklad v lehote.\nPodľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovuje dĺžku doby zaistenia\ndo 26. 8. 2015.\nDoba predĺženia zaistenia začína plynúť dňom nasledujúcim po poslednom dni\npôvodnej lehoty zaistenia a v zmysle § 88 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z. zostáva účastník\nkonania umiestnený v\n\n.\n\nDňa 3. 2. 2015 spisový materiál preprotokolovaný na č. p.: PPZ-HCP-BA 917/2015-AV.“\n\n9\n\n21. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ opravný prostriedok, o ktorom krajský\nsúd rozsudkom č. k. 4 Sp 23/2015-35 z 1. apríla 2015 rozhodol tak, že rozhodnutie polície\nz 26. februára 2015 potvrdil.\n22. Na základe odvolania sťažovateľa najvyšší súd napadnutým rozsudkom\nč. k. 1 Sža 26/2015-65 z 26. mája 2015 rozhodol týmito výrokmi:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 4 Sp/23/2015-35 zo dňa 1. apríla 2015 mení tak, že rozhodnutie odporcu\nč. PPZ HCP BA9-17-060/2015-AV zo dňa 26. 2. 2015 zrušuje.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.“\n23. Podľa § 250sa ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku súd v rozhodnutí, ktorým\nzruší a vráti rozhodnutie o zaistení na ďalšie konanie, zároveň nariadi bezodkladné\nprepustenie osoby zo zaistenia.\n24. Najvyšší súd v danej veci sťažovateľa zo zaistenia neprepustil s odôvodnením,\nže „z pripojeného administratívneho spisu odporcu ako aj z jeho vyjadrenia k odvolaniu\nz 21. 05. 2015 je zrejmé, že dňa 23. 4. 2015 pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-081/2015-AV\nsprávny orgán vydal rozhodnutie podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.,\nv zmysle ktorého trvá účel zaistenia a nie je dôvodný postup v zmysle § 90 ods. 2 písm. b)\nbod 1 zákona č. 404/2011 Z. z. Toto rozhodnutie, ktoré zohľadňuje nové skutočnosti\nod vydania (v tomto konaní) preskúmavaného rozhodnutia a predstavuje nové dôvody\nzaistenia, ktoré nie sú predmetom tohto preskúmavacieho konania, preto odvolací súd\ndospel k záveru, že takýto výrok by fakticky eliminoval účinky predmetného rozhodnutia,\nktoré nebolo predmetom tohto preskúmavacieho konania.“.\n25. Výrok rozhodnutia polície č. PPZ-HCP-BA9-17-081/2015-AV z 23. apríla 2015,\nktorého existenciou najvyšší súd odôvodnil neprepustenie sťažovateľa zo zaistenia na\nslobodu, znel:\n„Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava... ako orgán príslušný\npodľa ustanovenia § 125 zákona číslo 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene\n\n10\n\na doplnení niektorých zákonov.... ako aj podľa § 5 a § 46 zákona číslo 71/1967 Zb.\no správnom konaní rozhodnutím v súlade s § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.\nrozhodol takto:\nv prípade účastníka konania zaisteného v\npodľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. trvá účel zaistenia.\nDňa 3. 2. 2015 spisový materiál preprotokolovaný na č. p.: PPZ-HCP-BA9-17/2015AV.“\n26. Jeden z argumentov sťažovateľa spočíva v tvrdení, že rozhodnutie polície\nč. PPZ HCP-BA9-17-081/2015-AV z 23. apríla 2015 „nie je konštitutívnym rozhodnutím,\nktorým vzniká právo policajného orgánu zaistiť, či predĺžiť zaistenie cudzincovi. Rozhodnúť\no zaistení možno výlučne rozhodnutím o zaistení v súlade s § 88, resp. 88a zákona o pobyte\ncudzincov a rozhodnúť o predĺžení zaistenia je možné iba rozhodnutím o predĺžení lehoty\nzaistenia v súlade s § 88 ods. 4 resp. § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie\no trvaní účelu zaistenia je len výsledok revíznej povinnosti policajného orgánu stanovenej\nmu § 90 ods. 1 písm. d), podľa ktorého je povinný skúmať po celý čas zaistenia, či trvá jeho\núčel. Uplatnenie tohto postupu je možné výlučne v prípade, ak je cudzinec v zaistení na\nzáklade riadneho zákonného rozhodnutia o zaistení.“.\n27. Z ustanovení čl. 17 ods. 2 ústavy, čl. 8 ods. 2 listiny a čl. 5 ods. 1 písm. f)\ndohovoru vyplýva, že k pozbaveniu osobnej slobody fyzickej osoby môže dôjsť iba na\nzáklade zákona, t. j. z dôvodov ustanovených zákonom a spôsobom, ktorý ustanoví zákon,\nresp. v súlade s konaním ustanoveným zákonom.\n28. K pozbaveniu osobnej slobody sťažovateľa došlo na základe ustanovení zákona\no pobyte cudzincov.\n29. Podľa v relevantnom čase účinného ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte\ncudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný,\nnajviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane\npredĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\n\n11\n\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom\npotrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho\npríslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny\ndostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný\ncestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj\nopakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia\nnesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania\nrozhodnutia o zaistení.\n30. Sťažovateľ bol zaistený 26. augusta 2014 pre účely výkonu právoplatne\nuloženého trestu vyhostenia. Zákonom ustanovená šesťmesačná lehota, na ktorú mohol byť\nzaistený, uplynula 26. februára 2015. Vzhľadom na skutočnosť, že napriek vykonaným\núkonom potrebným na výkon trestu vyhostenia sťažovateľa sa tento výkon predĺžil\nz dôvodu, že sťažovateľ dostatočne nespolupracoval, ako aj z dôvodu, že mu zastupiteľský\núrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote šesť mesiacov, polícia 26. februára 2015\nrozhodla o predĺžení lehoty zaistenia do 26. augusta 2015.\n31. Rozhodnutie polície z 26. februára 2015 nebolo rozhodnutím o zaistení ani\nrozhodnutím o predĺžení zaistenia, ale prvým rozhodnutím o predĺžení lehoty zaistenia,\nktorého existencia bola v danom čase nevyhnutná pre ďalšie trvanie zaistenia sťažovateľa,\npokiaľ sa tak malo diať v súlade so zákonom. Keďže rozsudkom najvyššieho súdu\nč. k. 1 Sža\n\n26/2015-65\n\nz\n\n26.\n\nmája\n\n2015\n\nbolo\n\nzrušené\n\nrozhodnutie\n\npolície\n\nz 26. februára 2015, t. j. bol zrušený právny titul pozbavenia osobnej slobody sťažovateľa\nv období po 26. februári 2015, je v tejto súvislosti legitímnou otázkou, či rozhodnutie\npolície z 23. apríla 2015, ktorého existenciou najvyšší súd v napadnutom rozsudku\nz 26. mája 2015 odôvodnil zákonnosť ďalšieho pobytu sťažovateľa v zaistení, je takým\nrozhodnutím, ktoré v plnej miere spôsobilé „zastúpiť“ (teda či má náležitosti) rozhodnutie\no predĺžení lehoty zadržania na ďalšiu dobu. Najvyšší súd sa v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia tejto okolnosti nijakým, závažnosti zrušenia titulu zaistenia sťažovateľa\nzodpovedajúcim spôsobom nevenoval. Ďalšou otázkou, ktorá sa v takto vzniknutej situácii\n\n12\n\nvynára a zodpovedanie ktorej mohlo byť pre sťažovateľa podstatným a dôležitým\nmomentom je, do kedy zaistenie sťažovateľa po zrušení rozhodnutia z 26. februára 2015,\nbude resp. má (malo) trvať, keďže rozhodnutie polície z 23. apríla 2015 vo výroku\nkonkrétny dátum neobsahuje, iba konštatuje, že v čase rozhodovania účel zaistenia\nsťažovateľa\n\ntrvá,\n\npritom\n\nrozhodnutie,\n\nktorým\n\nbola\n\nlehota\n\nzaistenia\n\npredĺžená\n\ndo konkrétneho dátumu (26. august 2015), bolo zrušené. Ani na túto otázku najvyšší súd\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia sťažovateľovi nedal odpoveď. Napokon ústavný\nsúd poukazuje aj na argumentáciu sťažovateľa uvedenú v bode 26 tohto odôvodnenia, ktorá\nsa javí ako hodná zaujatia stanoviska všeobecného súdu, a to napriek tomu, že nebola\nnajvyššiemu súdu z logických dôvodov sťažovateľom predostretá (jej opodstatnenosť\nnastala až po vydaní rozhodnutia najvyššieho súdu).\n32. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v podstate prijal záver,\nže rozhodnutie polície č. PPZ-HCP-BA9-17-081/2015-AV z 23. apríla 2015 je relevantným\nprávnym titulom pre ďalšie zaistenie sťažovateľa, avšak bez uvedenia ďalších,\nv konkrétnostiach daného prípadu viac ako žiaducich odpovedí na ďalšie s tým súvisiace\notázky prameniace práve zo vzniknutej situácie – zrušenia rozhodnutia o predĺžení lehoty\nzadržania. Inak povedané, najvyšší súd uznal rozhodnutie polície za také, ktoré opodstatňuje\nďalšie trvanie pozbavenia osobnej slobody sťažovateľa, avšak neuviedol, prečo ho za také\npovažuje, t. j. na základe ktorých zákonných, právne významných skutočností ho považuje\nza rozhodnutie predlžujúce lehotu zaistenia sťažovateľa, keďže zrušením rozhodnutia\nz 26. februára 2015 bolo conditio sine qua non ďalšieho trvania zaistenia práve rozhodnutie\no predĺžení jeho lehoty.\n33. Podľa názoru ústavného súdu sa rozhodnutie najvyššieho súdu vyznačuje\nnedostatkom odôvodnia práve vo vzťahu k jeho záveru o akceptácii rozhodnutia polície\nz 23. apríla 2015 ako právneho titulu ďalšieho držania sťažovateľa v zaistení. Nedostatok\nodôvodnenia pritom nespočíva ani tak v skutkových okolnostiach, ktoré najvyšší súd\nv odôvodnení rozhodnutia uviedol, ale v otázkach právneho charakteru.\n\n13\n\n34. Ústavný súd riadiac sa zásadou zdržanlivosti a sebaobmedzenia vo vzťahu\nk zásahom do rozhodnutí všeobecných súdov, ako aj s prihliadnutím na nedostatok\noprávnenia podávať výklad zákona (ktorý je zverený všeobecným súdom pri výkone\nsúdnictva ‒ čl. 141 ods. 1 v spojení s čl. 142 ods. 1 a čl. 143 ods. 1 ústavy) nemôže\npredkladať „návod“ ako má alebo mal všeobecný súd ustanovenia zákona, v tomto prípade\nzákona o pobyte cudzincov, vykladať a následne aplikovať, keďže ústavný súd\nje nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), a nie ďalšou inštanciou\nv rámci všeobecného súdnictva.\n35. Ústavný súd nepodáva výklad zákonov, ale v rámci konania o sťažnosti\nsa zameriava na posúdenie zlučiteľnosti účinkov ich interpretácie a aplikácie orgánmi\nverejnej moci s obsahom základných práv a slobôd. Ústavný súd už v súvislosti\ns posudzovaním interpretácie zákonov vyslovil, že všeobecný súd síce nie je absolútne\nviazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ\nto vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý\nz ústavnoprávnych princípov (I. ÚS 306/2010). Interpretácia zákona však nemôže popierať\núčel a zmysel právnej úpravy a vo svojich dôsledkoch reštriktívne zasahovať do základných\npráv a slobôd, ktorých rešpektovanie je súčasťou základných princípov právneho štátu.\nSvoje závery musí súd zároveň presvedčivo odôvodniť (II. ÚS 142/2015).\n36. Vrátiac sa k podstate sťažnosti podanej sťažovateľom ústavný súd konštatuje,\nže zrušenie rozhodnutia, na základe ktorého sa sťažovateľ nachádzal v zaistení, a následné\nnerozhodnutie o jeho prepustení na slobodu bolo nepochybne v rozpore s výslovným\nznením v tom čase účinného ustanovenia § 250sa ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku,\npreto bolo povinnosťou najvyššieho súdu, aby ním prijatý právny záver o potrebe\nponechania sťažovateľa v zaistení dostatočne jasne a presvedčivo odôvodnil, odstrániac tak\npochybnosti o existencii právne významného adekvátneho rozhodnutia o predĺžení lehoty\nzaistenia sťažovateľa, keďže pôvodné takéto rozhodnutie bolo zrušené. Pokiaľ tak neurobil,\nje takýto verdikt v danom prípade v kontradikcii so zmyslom a účelom označených\nustanovení článkov ústavy (čl. 17 ods. 1 a 2), listiny (čl. 8 ods. 1 a 2) a dohovoru [čl. 5\nods. 1 písm. f)], keďže takýto postup a rozhodnutie najvyššieho súdu nemožno považovať\n\n14\n\nza súladné s príslušnými ustanoveniami zákona vzťahujúcimi sa na toto konanie\na rozhodnutie.\n37. Nie celkom nelogickou sa v tejto súvislosti javí aj argumentácia sťažovateľa,\npodľa ktorej, keby sa nebol domáhal ochrany svojho základného práva na osobnú slobodu\nžiadosťou o preskúmanie trvania účelu zaistenia, na základe ktorej polícia vydala\nrozhodnutie č. PPZ-HCP-BA9-17-081/2015-AV z 23. apríla 2015, „nemal by Najvyšší súd\nSR akým spôsobom odôvodniť neprepustenie navrhovateľa zo zaistenia... Teda... musel\nby... nielen skonštatovať nezákonnosť postupu policajného orgánu a jeho rozhodnutia\no predĺžení zaistenia, ale musel by ho aj prepustiť.“.\n38. Vzhľadom na všetky dosiaľ uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že\nnajvyšší súd postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sža 26/2015 a v ňom vydaným\nrozsudkom z 26. mája 2015 porušil základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa 17\nods. 1 a 2 ústavy a čl. 8 ods. 1 a 2 listiny v spojení s čl. 12 ods. 4 ústavy a čl. 3 ods. 3 listiny,\nako aj právo na slobodu a bezpečnosť zaručené v čl. 5 ods. 1 písm. f) dohovoru,\na to nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu k prijatiu záveru\no nemožnosti postupu podľa § 250sa ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku (bod 1 výroku\ntohto nálezu).\n39. Ústavný súd opäť riadiac sa princípom sebaobmedzenia a zdržanlivosti (m. m.\nPL. ÚS 3/09, I. ÚS 76/2011, PL. ÚS 95/2011) nepovažoval za vhodné ani účelné zaoberať\nsa ďalšími sťažovateľom namietanými skutočnosťami, konkrétne námietkou, že najvyšší\nsúd sa nezaoberal všetkými ním v odvolaní uvedenými argumentmi, keďže tie okolnosti,\nna základe ktorých ústavný súd rozhodol (nedostatok odôvodenia vo vzťahu k prijatému\nzáveru o existencii rozhodnutia o ďalšom trvaní zaistenia), boli dostačujúce na vyslovenie\nporušenia označených práv.\nIII.\n40. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\n\n15\n\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n41. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší...\n42. Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže... vrátiť vec na ďalšie konanie...\n43. Sťažovateľ žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu „v časti\no neprepustení sťažovateľa zo zaistenia“. Tomu zodpovedajúci výrok však v označenom\nrozhodnutí najvyššieho súdu absentuje, pritom z hľadiska poskytnutia ochrany základným\nprávam alebo slobodám neprichádza do úvahy zrušiť iba časť odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia, preto s ohľadom na skutočnosť, že ústavný súd sťažnosti vyhovel a rozhodol,\nže najvyšší súd napadnutým rozsudkom porušil základné práva sťažovateľa, napadnutý\nrozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sža 26/2015 z 26. mája 2015 zrušil ako celok\n(bod 2 výroku tohto nálezu).\n44. Napriek zrušeniu napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd\no vrátení mu veci na ďalšie konanie nerozhodol. Podľa zistenia ústavného súdu príkazom\nPrezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície,\nč. PPZ-HCP-ME-01-005/2016-U z 26. februára 2016\nbol sťažovateľ zo zaistenia v predmetnej veci prepustený. Vzhľadom na túto aktuálnu\nsituáciu sťažovateľa by bolo ďalšie konanie a rozhodovanie v danej veci absolútne neúčelné\na bez akéhokoľvek významu.\n45. Z tohto istého dôvodu bolo bez akéhokoľvek právneho významu zaoberať sa\npožiadavkou sťažovateľa prepustiť ho zo zaistenia. Navyše, vo vzťahu k tejto požiadavke\nústavný súd zdôrazňuje, že ústava a ani zákon o ústavnom súde mu nepriznáva takéto\noprávnenie. Rozhodnúť o pozbavení osobnej slobody alebo o prepustení na slobodu je plne\nv právomoci všeobecných súdov, prípadne iných orgánov verejnej moci pri dodržaní\n\n16\n\nústavou a medzinárodnými zmluvami garantovaných ľudských práv a slobôd. Tejto časti\nsťažnosti sťažovateľa by preto ústavný súd nemohol nevyhovieť ani v situácii, že by sa\nsťažovateľ stále nachádzal v zaistení (bod 4 výroku tohto nálezu).\n46. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n47. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa\nho domáha.\n48. Sťažovateľ žiadal priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €\nodôvodňujúc túto sumu, „trvaním pozbavenia osobnej slobody a nemožnosťou stretávať sa\nso svojím synom“.\n49. Ústavný súd je toho názoru, že ochrana základných práv sťažovateľa je účinne\nposkytnutá tým, že sa napadnutý rozsudok najvyššieho súdu zrušuje, a preto na dovŕšenie\ntejto ochrany postačuje v tomto konaní vyslovený právny názor ústavného súdu. Na základe\nuvedeného ústavný súd sťažovateľovi požadované primerané finančné zadosťučinenie\nnepriznal (bod 4 výroku tohto nálezu).\n50. Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj o úhrade trov\nkonania, ktoré vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním sťažovateľa.\n51. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n52. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2014, ktorá\n\n17\n\nbola 839 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2015. Úhradu priznal za\ndva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie písomnej sťažnosti)\npodľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon po 139,83 €\n[1/6 výpočtového základu (§ 11 ods. 3 vyhlášky)], čo spolu s paušálnou náhradou\nniektorých hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume po\n8,39 € [1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky)] predstavuje sumu 296,44 €.\n53. Priznanú úhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa v lehote uvedenej vo výroku tohto nálezu (bod 3 výroku tohto\nnálezu).\n54. V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo\nvýroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. januára 2017\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "výkon trestu-nariadenie", "vyhostenie", "cudzinec, cudzinci-zaistenie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "vyhostenie", "cudzinec, cudzinci-zaistenie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "výkon trestu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Sža/26/2015", "guid": "5a8d8f62-5a0e-444f-a93c-9ccb7497974c:1d7a7de2-0dd1-47c2-bb9c-b60bba3cabcc", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a09f9983-ce17-4f2b-b13b-007c5d400d3b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.142.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 142/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/2015 z 10. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-10", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.142.2015.1"}, {"guid": "ussr:4e289af9-aa95-4418-8148-7f7a3d4d48ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 95/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 95/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e289af9-aa95-4418-8148-7f7a3d4d48ca"}, {"guid": "ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16"}, {"guid": "ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "8e3fd179-c7ff-4c93-8030-39919b481a56:4e04c13c-a67a-4214-bd03-cc36edd54bdc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1015200475.1", "spisova_znacka": "4Sp/23/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/23/2015 z 31. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-03-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1015200475.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:857458c7-9f33-4ea0-a0c0-331e94898b7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.430.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 430/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 430/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.430.2025.1"}, {"guid": "ussr:e53cf9ac-6814-4608-a29c-95cfb231be5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.209.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 209/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 209/2025 z 27. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.209.2025.1"}, {"guid": "ussr:31c44070-c2bf-49b5-9bde-29a8240b347a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.550.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 550/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 550/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.550.2024.1"}, {"guid": "ussr:02934969-e63c-4105-a205-45ee7eeae158", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.421.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 421/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 421/2024 z 24. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.421.2024.1"}, {"guid": "ussr:b73e2f3c-58c1-48fd-a009-944ffc0c2a51", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.31.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 31/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/2022 z 28. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.31.2022.2"}, {"guid": "ussr:485941cf-5493-430f-bb6a-11ec0dc60336", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.314.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 314/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.314.2021.1"}, {"guid": "ussr:0a0abcee-c05a-4a91-be01-9f85fb49960a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.278.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 278/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 278/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.278.2021.1"}, {"guid": "ussr:66826c1d-adea-456f-bd23-3829129a8805", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.67.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 67/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 67/2021 z 9. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.67.2021.1"}, {"guid": "ussr:a955e7e3-d4d5-4a4c-9b64-3d2254746d92", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.209.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 209/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 209/2019 z 21. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.209.2019.1"}, {"guid": "ussr:a746c40d-729a-4313-967e-7d4e5d520014", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.374.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 374/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 374/2018 z 16. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.374.2018.1"}, {"guid": "ussr:326f71b1-0b08-4886-ba52-ba62a4e07dd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.156.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 156/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 156/2017 z 21. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.156.2017.1"}, {"guid": "6f2bc9f0-807e-4da5-b6cf-d23acbf480a5:e1ed9448-428c-4c7b-b85b-6eed1c1a70e4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7018200185.1", "spisova_znacka": "10Szak/16/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Szak/16/2018 z 27. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-27", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7018200185.1"}, {"guid": "aad63a7f-22af-4437-893b-423ecd3eefef:18730aa5-2d76-4ed9-a7fc-a3ef8b1a3bb2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7018200184.1", "spisova_znacka": "1Szak/16/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/16/2018 z 26. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7018200184.1"}, {"guid": "84dea8d9-7b7a-4226-85da-162f62069f61:64a8dccb-3852-4cf4-b363-db2621e2e8dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0926100311.1", "spisova_znacka": "6Szak/2/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Szak/2/2026 z 29. 7. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0926100311.1"}, {"guid": "7f8ab45d-f652-496c-9143-856e276be9e0:db7f722c-c176-44e5-98f1-2e69456b390b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:0925100041.1", "spisova_znacka": "6Szak/2/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Szak/2/2025 z 17. 3. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-03-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:0925100041.1"}, {"guid": "d96d41ef-66e2-4169-b7c9-6d24fe126bd0:2df6e789-ca98-4464-879d-db0998c63d7b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:0924100737.1", "spisova_znacka": "1Szak/4/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Szak/4/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:0924100737.1"}, {"guid": "f2053bec-1208-4ef6-8b0e-de0ff4451c5a:7d2d1d72-c0a6-462c-8343-8a565e6a7678", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:0924100500.1", "spisova_znacka": "6Szak/3/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Szak/3/2024 z 11. 9. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-09-11", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:0924100500.1"}, {"guid": "ce8a5171-7d74-47b4-820a-f0e180b74724:a7c68484-5543-4322-90d6-96de6763d25f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:0924100249.1", "spisova_znacka": "6Szak/2/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Szak/2/2024 z 12. 6. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-06-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:0924100249.1"}, {"guid": "e45ce399-654f-443d-8fdf-bbda76200d47:ef23676b-17b7-4fa1-936b-4031d41a720e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:0924100061.1", "spisova_znacka": "6Szak/1/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Szak/1/2024 z 11. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:0924100061.1"}, {"guid": "7a08ecad-cf97-4170-a200-9c8c93511c7a:93cc8aad-583d-4404-96c4-2e16d9ad3f0c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:0923100501.1", "spisova_znacka": "6Sak/6/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sak/6/2023 z 21. 12. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-12-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:0923100501.1"}, {"guid": "072f67c0-bec0-4eb5-8b00-dddbc417d3c4:866e276f-6f1a-4825-bdce-1b9545013d3f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100979.2", "spisova_znacka": "13Saz/10/2023", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 13Saz/10/2023 z 3. 11. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-11-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100979.2"}, {"guid": "a07923a4-fd64-404c-87cc-ccd3c0b1c355:54ae60fe-b057-49ca-850b-c22a13cfb0bb", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200660.1", "spisova_znacka": "10Sa/23/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/23/2020 z 21. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200660.1"}, {"guid": "4d8a0b94-5e3d-4030-b1ae-7e8df01d1680:03e0076c-e2c7-4491-9eaa-8c9d7c057972", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200658.1", "spisova_znacka": "10Sa/22/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/22/2020 z 21. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200658.1"}, {"guid": "47283ea9-ffd2-48d3-87b1-2c3b268a4999:a2869dbc-9115-4b9b-a6e8-50ade9e07cb2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200662.1", "spisova_znacka": "2Sa/17/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sa/17/2020 z 21. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200662.1"}, {"guid": "47283ea9-ffd2-48d3-87b1-2c3b268a4999:5e78615a-0539-4b74-95c5-e18ec3fbf872", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200662.1", "spisova_znacka": "2Sa/17/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sa/17/2020 z 21. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200662.1"}, {"guid": "15560d0d-4f5f-40ff-9174-a12f88142ff8:a5f4493a-2ba0-4cae-b57d-ae03bb7d9a0a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200661.1", "spisova_znacka": "2Sa/16/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sa/16/2020 z 21. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200661.1"}, {"guid": "15560d0d-4f5f-40ff-9174-a12f88142ff8:42d31c37-6287-43b0-901e-339704825b0a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200661.1", "spisova_znacka": "2Sa/16/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sa/16/2020 z 21. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200661.1"}, {"guid": "a07923a4-fd64-404c-87cc-ccd3c0b1c355:327b6443-5d3a-4741-8cb1-1f9bfb2b7cf6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200660.1", "spisova_znacka": "10Sa/23/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/23/2020 z 21. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200660.1"}, {"guid": "4d8a0b94-5e3d-4030-b1ae-7e8df01d1680:b463d8bc-b2b7-4cf0-8b9f-e7ac436756c0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200658.1", "spisova_znacka": "10Sa/22/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/22/2020 z 21. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200658.1"}]}